Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. apríl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/53/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8704121355
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8704121355.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobkyne: Q. Z., nar XX.XX.XXXX, bytom
U. XX, L. U., zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Sidor, s.r.o. Zdravotnícka 4373/6, Poprad proti
žalovanej: W. T. T., F. XXX/XX, K.: XXXXXXXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej
Allianz Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00151700, o náhradu škody
s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka a žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k.
9C/263/2004-529 zo dňa 20.02.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov konania. Rozsudok odôvodnil tým, že žalovaná sa podanou žalobou domáhala náhrady
škody na zdraví, a to bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vrátane mimoriadneho zvýšenia
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ďalej náhrady škody z titulu účelne vynaložených
nákladov spojených s liečením. Uviedla v žalobe, že dňa XX.XX.XXXX bola hospitalizovaná na
ortopedickom oddelení žalovaného, kde sa podrobila operácii palcov nôh, ktoré ju síce neboleli, ale

musela nosiť primerane širokú obuv a v posledných rokoch jej začal vybočovať aj druhý prst pravej
nohy. Asi 10 rokov predtým pozorovala vybočovanie palcov nôh. Jej zdravotný stav po operácii si
vyžaduje stálu liečbu, má trvalé následky, a to poruchy chôdze, ktoré si vyžadujú podpornú barlu. Má
intenzívne bolesti. Po operácii došlo totiž k vyrovnaniu palca, ale druhý prst stále prominuje nad palec.
Pred operáciou pracovala na prilepšenie k dôchodku ako opatrovateľka nemocných a starších ľudí, po
operácii toto robiť nemôže, sama potrebuje opateru a pomoc. Súd uviedol, že predpokladom vzniku
každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť

medzi protiprávnym úkonom a škodou. V danom prípade žalobkyňa neuniesla bremeno tvrdenia,
nakoľko sa nepreukázal jeden zo základných predpokladov zodpovednosti, a to príčinnú súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a škodou. Z výsledkov vykonaného dokazovania, najmä zo záverov znaleckých
dokazovaní a výpovedí znalcov, súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. Žalobkyňa
počas celého priebehu konania nepreukázala, že jej zdravotné ťažkosti boli spôsobené nesprávnym
lekárskym postupom žalovanej. Tvrdenia žalobkyne o nesprávnom liečebnom postupe neboli potvrdené
ani vyjadrením Y.. Y. Z. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý ako bývalý hlavný odborník MZ SR v ortopédii

konštatoval, že s výnimkou pooperačnej úpravy sadrovej fixácie bol postup žalovaného lege artis.
Rovnako hodnotili stav žalobkyne aj znalci Y.. R. T. a prof. Y.. R. U., Z... Uvedení znalci považovali
liečebný postup žalovaného za správny a zhodli sa v konštatovaní, že zdravotný stav žalobkyne nie je v
príčinnej súvislosti s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou zo strany žalovanej. Preto súd túto žalobuzamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil tým, že žalobkyňa ako neúspešná nemá nárok na náhradu
trovkonania,žalovanánemocnicasitrovykonanianeuplatnila,vedľajšíúčastníksitrovykonaniauplatnil,
avšak trovy nevyčíslil, a preto súd rozhodol tak, že účastníkom trovy konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote, a to len proti výroku o trovách konania, podal
odvolanie vedľajší účastník. Uviedol, že rozhodnutie o trovách konania považuje za rozporné s ust. §
262 CSP, podľa ktorého je oddelené rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania a rozhodovanie
o výške náhrady trov konania. Intervenient na pojednávaní dňa 20.01.2017 si trovy konania uplatnil,

mohli mu byť preto trovy konania priznané a následne by vyšší súdny úradník rozhodol v samostatnom
uznesení o ich výške. Navrhol, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel a priznal intervenientovi náhradu
trov konania vo výške 100 %.

3. Proti rozsudku v celom rozsahu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že
rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny, nezákonný z dôvodu, že súd dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd sa neriadil dôsledne zásadou voľného
hodnotenia dôkazov, neprihliadol na list Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 13.08.2014, v ktorom
kontrolnýorgánkonštatuje,žepotrebareoperácievzhľadomkusklznutiuhlavičkypalcaľavejnohymohla
viesť aj k vzniku infekčnej komplikácie operačnej rany. Neprihliadol na stanovisko hlavného odborníka
MZ SR zo dňa 02.08.2004 Y.. T. Y., Z.., v ktorom Y.. Y., Z.. konštatoval, že bola potvrdená diagnóza

Sudeckovho syndrómu. Z jeho stanoviska je zrejmé, že Y.. Y., Z.. vo svojom stanovisku vôbec neuviedol,
že by za lege artis považoval potrebu reoperácie palca ľavej nohy, práve ktorá mohla viesť aj k vzniku
infekčnej komplikácie operačnej rany a tiež neuviedol, že by za lege artis považoval aj následnú liečbu.
Naopak z jeho stanoviska je zrejmé, že reoperácia a následná pooperačná liečba lege artis neboli,
keď Y.. Y., Z.. uviedol, že sadrová fixácia, ako aj vývoj opuchu mohla pôsobiť ako jeden z činiteľov

vzniku algoneurodystrofického syndrómu oboch nôh. Žalovaná správne nemodifikovala a neupravovala
sadrovú fixáciu, čoho dôsledkom bol vznik opuchu a vznik Sudeckovho syndrómu oboch nôh. Všetky
uvedené okolnosti preukazujú príčinnú súvislosť medzi konaním žalovanej a následkami, ktoré na
zdraví žalobkyne vznikli. Žalobkyňa dáva do pozornosti aj tú časť stanoviska Y.. Y., kde konštatuje,
že k zhojeniu operačnej rany vľavo dochádza XX.XX.XXXX, keď predtým XX.XX.XXXX bol pacientke

odstránený zo spodiny rany silonový steh a v závere svojho stanoviska poukázal na indikáciu tohto
výkonu vo včasnejšom období, čím je preukázaná príčinná súvislosť s liečbou, ktorú poskytla žalovaná.
Žalobkyňa poukazuje na to, že operovaná bola XX.XX.XXXX a k zhojeniu operačnej rany došlo až
XX.XX.XXXX. Práve nedôslednosť v pooperačnej úprave sadrovej fixácie spôsobila opuch a následný
vznik Sudeckovho syndrómu, čo malo za následok silné bolesti a neúmerné predĺženie liečby žalobkyne.

Súd neprihliadol na zdravotnú dokumentáciu žalobkyne, z ktorej je zrejmé, že pooperačná liečba trvala
takmer rok, čo tiež dokazuje, že zdravotná starostlivosť nebola žalobkyni poskytnutá riadne, lebo ak by
žalovaná nič neporušila, tak by jej hospitalizácia a liečba trvala štandardných cca 42 dní. Vykonaným
dokazovaním nebolo preukázané, že by dlhodobú liečbu spôsobili nepredvídané a objektívne okolnosti
alebo iné okolnosti spočívajúce v zdravotnom stave žalobkyne. Objektívnou okolnosťou nemôže byť

nedôsledná operácia, ktorá si vyžiadala reoperáciu. Súd neprihliadol na správu NsP T. o prijatých
opatreniach zo dňa 03.09.2004. Prílohou správy je upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny
Y.. V. kde sa konštatuje, že po odstránení drenu z operačnej rany vyšiel stafylokokus aureus a že
tento lekár porušil základné povinnosti vedúceho zamestnanca nedostatočnou kontrolou podriadených
zamestnancov. Prílohou je zoznam opatrení, kde okrem iného je uvedené dôsledné dodržiavanie

hygienicko-epidemiologického režimu, zintenzívnenie kontrol pooperačných rán s dôrazom u pacientov,
u ktorých bola aplikovaná sadrová fixácia. Vyvodením zodpovednosti voči vedúcemu zamestnancovi
sa žalovaná priznala k tomu, že na ortopedickom oddelení je nedostatočný hygienicko-epidemiologický
režim. Týmito dôkazmi sa súd vôbec ani nezaoberal. Poukázal ďalej na znalecký posudok Y.. T..
Žalobkyňa namietla závery posudku, že žalovaná pri poskytovaní zdravotnej lekárskej starostlivosti

svoje povinnosti neporušila, lebo zo samotného obsahu posudku vyplýva opak. Znalecký posudok nie
je naddôkaz a aj tento je potrebné hodnotiť ako každý iný dôkaz, aj vo vzájomnej súvislosti. Závery
posudku, že žalovaná svoje povinnosti neporušila, sú v rozpore s inými dôkazmi. To platí aj pre znalecký
posudok Y.. U., Z... Žalobkyňa má za to, že závery oboch posudkov nie sú presvedčivé v tom, že
žalovaná neporušila svoj postup a sú v rozpore s inými vykonanými dôkazmi. Poukázala na to, že z

posudku Y.. Q. vyplýva, že škoda na zdraví u žalobkyne vznikla, jedná sa o pooperačné komplikácie
s rozvojom depresívneho stavu, ktorý sa chronifikoval. Výsluch Y.. M. vôbec nepreukazuje záver súdu
prvej inštancie, že návrh žalobkyne nie je dôvodný. Nemá oporu v obsahu výpovede svedka. Svedok
potvrdil liečbu žalobkyne v období rokov 2004-2005 v ich nemocnici a že išlo o bolestivý stav, čo tiežlen preukazuje následky na zdraví, ktoré u žalobkyne vznikli v dôsledku operácie žalovanej z roku 2003.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že došlo k porušeniu liečebného postupu v rámci zdravotnej
starostlivosti poskytnutej žalobkyni a žalobkyňa má nárok na náhradu škody. Navrhol, aby odvolací súd

rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.

4. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku rovnako aj vedľajší
účastník.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Čo sa týka meritórneho výroku súd prvej
inštancie správne zistil skutkový stav, správne zhodnotil vykonané dôkazy a správne o veci rozhodol. Z
vykonaných dôkazov vyplýva, že poškodenie zdravia žalobkyne, ktoré špecifikovala v podanej žalobe,
nebolo spôsobené nesprávnym postupom žalovaného. Z vykonaného dokazovania, a to najmä zo
znaleckých posudkov vyplynulo, že tieto následky by u žalobkyne nastali aj bez toho, aby sa podrobila

04.08.2003 operácii. Aj keď je pravda, že aj znalecký posudok je dôkaz ako každý iný a je potrebné
ho hodnotiť v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi, v danom prípade boli vypracované dva
znalecké posudky na tú istú problematiku. Predmet konania si nepochybne znalecké dokazovanie
vyžadoval. Vo všeobecnosti platí, že nie je možné laicky vždy odlíšiť zhoršenie zdravia, ktoré je v
príčinnej súvislosti s predtým vykonanými zákrokmi, od zhoršenia zdravia, ktoré sa v danom čase

vyskytnebezspojitostiskonkrétnymizákrokmivykonanýmiutej-ktorejosoby.Bolotedadôležitézistiť,či
zdravotné komplikácie žalobkyne sú následkom postupu žalovaného zo dňa 04.08.2003 a nasledujúcich
dní. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že tomu tak nie je. Odvolací súd poukazuje na to, že dôkazy, ktoré
zdôrazňuje žalobkyňa, hovoria o tej možnosti, že zdravotné komplikácie žalobkyne mohli súvisieť aj
s postupom žalovaného. Vypracované znalecké posudky zamerané na konkrétnu situáciu žalobkyne

po preštudovaní celej dokumentácie žalobkyne však preukázali, že nebol zistený nesprávny postup
žalovaného a že postup žalovaného nespôsobil vznik zdravotných komplikácii žalobkyne. Pri liečbe sa
vždy môžu vyskytnúť aj nepredvídané komplikácie tak, ako to vyplýva zo znaleckého posudku aj v tomto
prípade. Tieto komplikácie však neboli dôsledkom nesprávneho postupu žalovaného.

6. Vecne správny je aj výrok o trovách konania, vrátane výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka.
Podľa názoru odvolacieho súdu pri rozhodovaní o trovách konania vedľajšieho účastníka bolo potrebné
aplikovať § 257 CSP a nepriznať trovy konania vedľajšiemu účastníkovi. Za dôvody hodné osobitného
zreteľa odvolací súd považuje charakter sporu a dôvod zamietnutia žaloby. Zdravotné komplikácie u
žalobkyne po operácii u žalovaného nastali, neboli však v príčinnej súvislosti s operáciou. Žalobkyňa

nemala vedomosti, na základe ktorých by toto mohla zistiť.

7. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodnutie ako vecne správne potvrdil postupom podľa § 387
ods. 1 CSP.

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za

podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.