Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. apríl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/40/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712209180
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8712209180.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcov: 1. D. H., F.. XX.XX.XXXX, T. T., J.
XXX/X a 2. I. H., F.. XX.XX.XXXX, T. T., J. XXX/X, práv. zast.: Mgr. Peter Lindeman, advokát, Murgašova
86/1, Poprad, proti žalovaným: 1. C. H., F.. XX.XX.XXXX, T. T., J. XXX/X a 2. R. H., F.. XX.XX.XXXX, T. T.,
J.Á. XXX/X, zast. v konaní žalovaným v 1. rade, v konaní o určenie hranice s prísl., o odvolaní žalobcov
proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 12. 09. 2017, č. k. 20C/128/2012-303 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaní majú právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a
vyslovil, že žalovaní majú právo na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že podaním zo dňa 19. 04. 2016 žalobcovia navrhli pripustenie
zmeny žalobného petitu tak, že sa domáhajú určenia priebehu hranice medzi pozemkom, parcelou č.
XXXX/XX a susediacim pozemkom, parcelou č. XXXX/XX, ktorá je daná bodmi A, B, C, D zobrazenými
červenou farbou v prílohe č. X znaleckého posudku O.. I. Q. Č.. X/XXXX zo dňa 23. 10. 2013, ktorý tvorí

neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku. Podaním doručeným súdu dňa 21. 03. 2017 žalobcovia navrhli
alternatívne znenie petitu tak, aby súd určil medzi susediacimi pozemkami priebeh hranice bodmi A, B,
B´, C´, D´ podľa prílohy č. X znaleckého posudku O.. I. Q.. Dôvodom podania žaloby bola skutočnosť, že
žalobcovia pred svojim rodinným domom, stojacim v radovej zástavbe začali s výstavbou betónového
múrika a žalovaní dňa 07. 05. 2008 na Obecnom úrade v T. podali námietky proti stavbe. Pretože v rámci
stavebného konania vznikli pochybnosti o priebehu hranice, stavebný úrad účastníkov konania odkázal
na občianskoprávne konanie. Žalovaní so žalobou nesúhlasili namietajúc, že už v minulosti došlo pri

výstavbe jednotlivých domov v radovej zástavbe k posunu stavieb mimo vytýčené hranice. Vyhovením
žaloby by súd určil hranicu pozemku prechádzajúcu cez ich rodinný dom, navyše by žalobcovia na
úkor žalovaných bezdôvodne nadobudli pozemok vo väčšej výmere a širší ako bol pozemok pôvodne
zameraný a žalobcom pridelený.

3. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom O.. I. Q. č. X/XXXX a zistil, že medzi susediacimi
pozemkami došlo skutočne k posunu hraníc ešte v čase výstavby radovej zástavby. V rámci radovej

zástavby bolo postavených X domov, pričom už prvý dom v rade je umiestnený mimo hraníc pozemku
a nadväzujúce ďalšie stavby pokračovali v posune, pričom prekročenie hranice susediacich pozemkov
nielen strany sporu, ale aj ostatní stavebníci rešpektovali od roku 1989 až do roku 2008, kedy žalobcovia
mali v úmysle realizovať stavbu betónového múrika. O tom, že žalobcovia rešpektovali užívací stavpotvrdzuje skutočnosť, že žalobcovia realizovali za svojim domom stavbu plota z oceľového pletiva
podľa užívacieho a nie podľa právneho stavu, pričom samotní žalobcovia realizovali stavbu svojho domu
posunom do susediacej parcely č. XXXX/X. Pozemok žalovaných má šírku zhodnú so šírkou parcely

uvedenou v príslušnej stavebnej a územnoplánovacej dokumentácií, žalovaní si teda svoj pozemok na
úkor žalobcov nerozšírili a k posunu hraníc došlo bez zavinenia žalovaných v čase započatia výstavby
prvého domu v radovej zástavbe. Výmera pozemku žalobcov sa v skutočnosti nezmenšila posunom
stavby žalovaných, pretože následným posunom stavby žalobcov do vedľajšieho pozemku (parcely č.
XXXX/X) zostala výmera pozemkov žalobcov zachovaná. Určením priebehu hranice tak, ako to žiadajú

žalobcovia, by došlo k neodôvodnenému zväčšeniu výmery pozemku žalobcov na úkor žalovaných.

4. Ďalej súd uviedol, že je nepochybné, že žalovaní vznik nedostatkov pri posune hraníc pozemku
nezavinili. Pokiaľ od roku 1989 žalobcovia vzniknutú situáciu až do roku 2008 rešpektovali a jediným
dôvodom vzniku sporu je snaha žalobcov legalizovať stavbu betónového plotu, je zrejmé, že v
skutočnosti žalobcovia nemajú záujem určiť skutočnú hranicu pozemkov, resp. zosúladiť skutočný a

právny stav, ale realizovať stavbu, s ktorou žalovaní nesúhlasia, navyše spôsobom, ktorý nezodpovedá
doterajšiemu užívaniu susediacich pozemkov. V tomto smere súd skonštatoval šikanózny výkon práv
žalobcov, ktorému nemožno poskytnúť v zmysle ust. § 3 Občianskeho zákonníka právnu ochranu.

5. Žalobcovia v konaní nepreukázali, aby žalovaní zasiahli do ich práv a oprávnených záujmov,

nepreukázali, že nimi navrhované spôsoby riešenia určením priebehu hranice prvou alebo druhou
alternatívousavyriešivzniknutásituácia.Rodinnédomystránsporuboliakoposlednépostavenévčase,
keď už ostatné stavby v radovej zástavbe stáli. Pokiaľ teda došlo už pri prvom dome v radovej zástavbe
k posunu hraníc pozemkov a dom žalovaných bol postavený ako predposledný a dom žalobcov ako
posledný, žalobcovia nemôžu takto existujúci užívací stav zmeniť a žiadať iné určenie priebehu hraníc

bodmi A, B, C, D, resp. bodmi A, B, B´, C´, D´, podľa prílohy č. X znaleckého posudku. Okrem toho v
prejednávanej veci nie je splnená ani podmienka pre konštatovanie existencie naliehavého právneho
záujmu na žiadanom určení priebehu hranice.

6. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia navrhujúc, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a rozhodol o určení priebehu hranice v zmysle navrhovaného
prvého, resp. alternatívneho petitu žalobcov. V posudzovanom prípade zo samotnej žaloby, ako aj z
výpovede strán sporu vyplýva, že priebeh hranice pozemkov medzi stranami je jednoznačne sporný,
čím je daná existencia naliehavého právneho záujmu. Táto skutočnosť vyplýva už zo samotnej žaloby,
žalobcovia k žalobe priložili rozhodnutie stavebného úradu, ktorý prerušil stavebné konanie týkajúce

sa výstavby oplotenia na hranici susedných pozemkov. Stavebný úrad z dôvodu existencie sporu
medzi stranami ohľadne určenia priebehu hranice susedných pozemkov, stavebné konanie prerušil a
odkázal účastníkom stavebného konania, aby podali na súd žalobu, v ktorej sa vyrieši otázka vlastníctva
pozemku, na ktorom majú žalobcovia v úmysle postaviť oplotenie. Uvedené skutočnosti jednoznačne
nasvedčujú tomu, že na požadovanom určení majú žalobcovia právny záujem a bez tohto určenia bude

ich právo, resp. ich postavenie ohrozené. Rozhodnutím súdu sa stanoví priebeh hranice pozemkov
a uvedené rozhodnutie bude mať vplyv aj na to, aby stavebný úrad mohol riadne dokončiť začaté
stavebné konanie. Preto závery súdu o neexistencii naliehavého právneho záujmu neobstoja, naopak
tento bol preukázaný a súd mal vo veci rozhodnúť. Zamietnutím žaloby o určenie priebehu hranice bude
právne postavenie sporových strán neisté. Súd prvej inštancie žalobu zamietol aj z dôvodu neunesenia

dôkazného bremena, pričom z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé ako súd dospel k uvedenému
záveru. Ohľadne určenia priebehu hraníc susediacich pozemkov bol v konaní vyhotovený znalecký
posudok znalcom O.. I. Q., ktorý vo svojom znaleckom posudku určil tri alternatívy ustálenia hranice
medzi pozemkami:
1) hranica vedie bodmi A, B, B´, C´, D´,

2) hranica vedie bodmi A, B, C, D,
3) hranica vedie bodmi A´, B´, C´, D´.
Žalobcovia v konaní navrhli určenie hranice podľa prvej alebo druhej alternatívy. Žalovaní v konaní
nežiadaliurčiťpriebehspornejhraniceinýmspôsobom,nepredložiližiadendôkaz,podľaktoréhobymala
byť určená hranica pozemkov. Aj keď žalobcovia nesúhlasili s konštatovaním, že v časti medzi bodmi B´,

C´, D´(múr domu a oplotenie v zadnej časti) došlo k vydržaniu časti posunutého pozemku žalovanými, v
záujme rozumného usporiadania a vyriešenia veci navrhli, aby súd rozhodol v zmysle druhej alternatívy
znaleckéhoposudku,teda,žehranicapozemkovjedanábodmiA,B,B´,C´,D´.Podľažalobcovnemohlo
dôjsť k vydržaniu v časti B´, C´, D´ z dôvodu, že žalovaní nemohli byť dobromyseľní, že im v tejto častipozemok patrí, nakoľko samotní žalovaní vo svojom vyjadrení k žalobe z 09. 09. 2012 uviedli, že už v
čase začatia výstavby bolo zjavné, že rodinné domy postavené v radovej zástavbe sú posunuté a nie sú
identické s parcelami zakreslenými v katastrálnej mape. Teda od počiatku žalovaní mali vedomosť, že

neoprávnene zasahujú svojou stavbou do pozemku žalobcov. Žalobcovia o tom, že malo dôjsť k posunu
pozemkov vôbec nevedeli, prvýkrát sa o tejto skutočnosti dozvedeli až zo znaleckého posudku znalca
O.. W., ktorý posudzoval priebeh hraníc medzi susediacimi pozemkami v roku 2009.

7. Žalovaní k podanému odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

Uviedli, že v konaní vždy uznávali ako jedinú správnu hranicu označenú bodmi A´, B´, C´, D´, ktorá
je v znaleckom posudku vedená ako rovná priamka, vyznačená zelenou farbou. Tvrdenia žalobcov v
odvolaní sú zavádzajúce v rozpore s právnymi normami SR.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej
lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté

rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP
beznariadeniapojednávania(§385CSPacontrario)stým,žemiestoačasvyhláseniarozsudkuoznámil
na úradnej tabuli súdu, aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcov nie je dôvodné.

9. Posúdením odvolacích námietok uplatnených žalobcami, ako aj oboznámením sa s obsahom spisu
a odôvodnením napadnutého rozhodnutia, odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie rozhodol správne,
keď zamietol návrh (žalobu) o určenie hranice.

10. Predmetom konania je určenie hranice medzi pozemkom žalobcov (parc. č. XXXX/XX - zastavané

plochy a nádvoria o výmere XXX m2 zapísaná na LV č. XXX, k. ú. T.) a susediacim pozemkom
žalovaných (parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 zapísaná na LV č.
XXX, k. ú. T.). Žalobcovia navrhli priebeh hranice medzi susediacimi pozemkami určiť podľa znaleckého
posudku č. X/XXXX vypracovaného O.. I. Q. v dvoch alternatívach. Žiadali určiť priebeh hranice
pozemkov bodmi A, B, C, D podľa prílohy č. X znaleckého posudku, alternatívne žiadali určiť hranicu

pozemkov bodmi A, B, B´, C´, D´ podľa prílohy č. X znaleckého posudku. Žalovaní sa v konaní
bránili tým, že hranicu medzi pozemkami tvorí „priamka“ vedená bodmi A´, B´, C´, D´, zdôrazňovali,
že v stavebnom konaní navrhovali žalobcom kompromisné riešenie - „prerobením múru“ - podľa nimi
vypracovaného nákresu, s čím žalobcovia nesúhlasili a snažili sa legalizovať nesprávne postavený
betónový múr, ktorý zasahuje do vlastníctva žalovaných.

11. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o neexistencii naliehavého právneho
záujmu na žiadanom určení, navyše otázka naliehavého právneho záujmu, jeho odôvodnenie v
napadnutom rozhodnutí absentuje, a preto nie je zrejmé, ako súd dospel k uvedenému právnemu
záveru. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie správne postupoval, ak z dôvodu neunesenia

dôkazného bremena žalobcami žalobu zamietol.

12. V zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje. Žalobou na ochranu vlastníckeho práva je tiež žaloba na určenie priebehu hranice

medzi spornými pozemkami, lebo v konaní o takejto žalobe ide o vzájomné vymedzenie predmetu dvoch
vlastníckych práv a slová „určenie hranice“ treba považovať za vyjadrovací spôsob, ktorým tak strany
sporu, ako aj súd majú na mysli určenie, ktorá časť zo spornej plochy v prírode tomu - ktorému z
vlastníkov susedných pozemkov patrí (R 6/1999).

13. Ako vyplýva z obsahu spisu, hlavne z dôkazu znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného
znalcom O.. I. Q., hranica medzi susediacimi pozemkami strán sporu je v katastri nehnuteľnosti zapísaná
bodmi A, B, C, D (právny stav), ale skutočná užívacia hranica ako ju od roku 1989 až do roku 2008
rešpektovaliajžalobcoviajepevnestabilizovanávterénebodmiB´,C´,D´. MedzibodmiB´,C´jehranica
stabilizovaná rozhraním múrov rodinného domu žalobcov a žalovaných (dilatačnou čiarou), medzi bodmi

C´, D´ oceľovým pletivovým plotom osadeným v betónovom múriku. Tak žalobcovia, ako aj žalovaní od
výstavby svojich rodinných domov na pozemkoch, t. j. od roku 1989 až do roku 2008 rešpektovali hranice
tak ako sú v teréne stabilizované a hranicu nespochybňovali. Spochybňovať hranicu začali žalobcovia až
po začatí výstavby plota - múrika v roku 2008 pred rodinným domom, pričom v tejto časti hranica dovtedynebola stabilizovaná žiadnym oplotením. Išlo o trávnatú plochu medzi cestou a rodinnými domami
strán sporu. V roku 2008 žalobcovia v prednej časti pozemku postavili betónový múr a uvedená stavby
medzi susedmi sa stala predmetom sporu. Žalobcovia začali spochybňovať hranicu pozemkov medzi

parcelami XXXX/XX a XXXX/XX v užívacom stave. Znalec v tejto súvislosti uviedol, že posun hraníc
zavinil stavebník, ktorý ako prvý postavil svoj dom v rámci radovej zástavby na pozemku s parc. č. XXXX/
XX. Tento nedodržal hranice a postavil svoj dom aj na časti susedného pozemku, t. j. parcele č. XXXX/
XX (zásah predstavuje X,XX m), pričom tento zásah sa následne preniesol s menšími redukciami aj na
ďalšie pozemky (parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX), t. j. až na pozemok

žalobcov. Do pozemku žalovaných (parcela č. XXXX/XX) zasiahol vlastník pozemku, parcely č. XXXX/
XX v rozsahu X,XX m, následne pri nedodržaní šírky rodinného domu zasiahli aj žalovaní. do pozemku
žalobcov v časti medzi bodmi B, B´ v rozsahu X,XX m a v časti medzi bodmi C, C´ v rozsahu X,XX
m, pričom aj samotní žalobcovia postavili svoj dom z časti na pozemku suseda, t. j. vlastníka pozemku
parc. č. XXXX/X.

14. V konaní bolo preukázané a žalobcovia uvedenú skutočnosť ani nerozporujú, že strany sporu
nadobudli sporné pozemky kúpou v roku 1989, následne na svojich pozemkoch započali s výstavbou
rodinných domov v radovej zástavbe, pričom až do roku 2008 žalobcovia rešpektovali hranice ustálené
bodmiA´,B´,C´,D´vzmysleznaleckéhoposudkuč.X/XXXXvypracovanéhoznalcomO..I.Q.(prílohač.
Xznaleckéhoposudku).MedzibodmiB´,C´bolahranicasusediacichpozemkovstabilizovanározhraním

múrov rodinného domu žalobcov a žalovaných (diletačnou čiarou), medzi bodmi C´, D´ oceľovým
pletivovým plotom osadeným za rodinným domom, ktorý postavili samotní žalobcovia. Žalobcovia začali
spochybňovať užívanú a rešpektovanú hranicu určenú bodmi A´, B´, C´, D´ až v roku 2008, kedy započali
s výstavbou oplotenia - betónového múru v prednej časti pozemku pred rodinným domom a žalovaní dňa
07. 05. 2008 na obecnom úrade podali námietky proti stavbe, lebo nesúhlasili, aby oplotenie bolo určené

v teréne podľa návrhu žalobcov; žiadali, aby oplotenie prebiehalo podľa skutočne užívanej hranice. . V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 3 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon),
podľa ktorého hranicu pozemku určujú lomové body. Za hranicu susedných pozemkov vymedzenú
vlastníckym právom sa považuje hranica podľa skutočnej držby, ak ju vlastníci susedných pozemkov
uznávajú, ak nie je medzi nimi sporná.

15. Výsledkami vykonaného dokazovania bolo jednoznačne a nespochybniteľne preukázané, že tak
žalobcovia, ako i žalovaní od roku 1989 (kúpy a následnej výstavby rodinného domu) až do roku 2008
rešpektovali užívací stav priebehu hraníc daný bodmi A´, B´, C´, D´ v zmysle prílohy č. X znaleckého
posudku. Žalobcovia začali spochybňovať skutočne užívanú hranicu až v čase výstavby oplotenia v

prednej časti pozemku, v roku 2008, keď dovtedy v tejto časti hranica nebola stabilizovaná žiadnym
oplotením. V tejto súvislosti súd uvádza, že pozemky, na ktorých bola realizovaná radová zástavba
boli ešte pred kúpou v roku 1989 na základe geometrického plánu XXX-XXXX-XXX-XX zhotoveného v
roku 1984 rozdelené na X stavebných pozemkov pre radovú výstavbu. Išlo o pozemky XXXX/XX, XXXX/
XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX (viď príloha č. X znaleckého posudku), ktoré vznikli

ako ideálne pozemky v tvare pravidelných obdĺžnikov s priamymi hranicami o rozmeroch XX x X m;
následne z vyššie uvedených pozemkov bola geometrický plánom z roku 1986 oddelená časť z každého
pozemku po X m na plánovanú cestu, ktorá v skutočnosti realizovaná nikdy nebola (viď prílohu č. X
znaleckého posudku). Takto boli pozemky podelené šiestim vlastníkom v tvare pravidelných obdĺžnikov
s priamymi hranicami, pričom tak pozemok žalobcov (XXXX/XX), ako aj pozemok žalovaných (XXXX/

XX) predstavujúci druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, má rovnakú výmeru XXX m2. Pozemok
žalovaných má šírku zhodnú so šírkou parcely uvedenú v príslušnej stavebnej a územnoplánovacej
dokumentácií, žalovaní si teda svoj pozemok na úkor žalobcov nerozšírili a k posunu hraníc došlo bez
zavinenia žalovaných v čase výstavby prvého stavebníka rodinného domu v radovej zástavbe. Na druhej
strane ani výmera pozemku žalobcov sa nezmenšila, lebo žalobcovia tiež realizovali stavbu svojho

domu posunom do susediaceho pozemku, parcely č. XXXX/X a tým výmera pozemku žalobcov zostala
zachovaná (XXX m2). Žalobcami navrhovaný priebeh hranice (určený bodmi A, B, C, D alternatívne
bodmi A, B, B´, C´, D´) nezodpovedá stavu, ktorý žalobcovia, ako i žalovaní užívali a rešpektovali od
roku 1989 až do roku 2008, hranica pozemku nebola nikdy lomená tak, ako to navrhujú žalobcovia
v druhej alternatívnom návrhu. Hranicu pozemkov tvorila vždy priamka, hranica bola stabilizovaná

rozhraním múrov rodinného domu žalobcov a žalovaných dilatačnou čiarou (body B´, C´ podľa prílohy č.
X znaleckého posudku) a za rodinným domom v zadnej časti pozemku, hranica pokračovala v priamke
podľa stavby plota z oceľového pletiva, ktorú realizovali samotní žalobcovia (bod C´, D´ podľa prílohy
č. X znaleckého posudku).16. Sporné pozemky tak žalobcovia, ako i žalovaní nadobudli kúpou v roku 1989 a v tejto súvislosti
je potrebné uviesť, že Občiansky zákonník č. 40/1964 držbu a vydržanie až do novelizácie zákona č.

131/1982 Zb., t. j. do 01. 04. 1983 neupravoval, ani nepoznal. Až táto novela v ust. § 132 a § 135a
novoupravila ochranu držby a vydržanie s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej
držby pred 01. 04. 1983. Súčasná úprava zavedená zákonom č. 509/1991 Zb. obnovila od 01. 01.
1992 tradičné dôsledky spojené s vydržaním. Podmienky vydržania, ktoré musia byť splnené po celú
vydržaciu dobu (ide o spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet držby, dobrá viera a oprávnená držba

po celú stanovenú dobu a uplynutie vydržacej lehoty) musia byť splnené kumulatívne. Jednoznačne
a nespochybniteľne bolo v konaní preukázané, že tak žalobcovia, ako i žalovaní od roku 1989 až
do roku 2008 rešpektovali užívací stav priebehu hraníc daný bodmi A´, B´, C´, D´ v zmysle prílohy
č. X znaleckého posudku), a preto žalovaní nadobudli vydržaním plochu v tvare priameho obdĺžnika
označenú v znaleckom posudku bodmi A, B, C, D, D´, C´, B´, A´. Teda žalobcovia museli si byť
vedomí priebehu hranice medzi pozemkami a nemohli betónový múr - oplotenie postaviť v rozpore s

takýmto priebehom. O dobromyseľnosti žalovaných svedčí skutočnosť uvádzaná samotnými žalobcami
v odvolaní, cit.: „O tom, že hranice pozemkov boli posunuté, sme sa prvýkrát dozvedeli zo znaleckého
posudku O.. W., ktorý priebeh hraníc posudzoval v roku 2009, dovtedy sme o posune hraníc nevedeli“.
Teda tak žalobcovia, ako aj žalovaní od výstavby rodinných domov (1989) po dobu 20 rokov rešpektovali
hranice tak ako sú v teréne stabilizované bodmi A´, B´, C´, D´ v zmysle prílohy č. X znaleckého posudku.

Preto, ako už bolo vyššie konštatované, pozemok, tak žalobcovia, ako aj žalovaní nadobudli vo výmere
XXX m2, a preto žalobcovia nemôžu vlastniť pozemok o väčšej výmere ako žalovaní. Žalobcovia preto
nemôžu postaviť oplotenie - podľa ich návrhu v prednej časti pred rodinným domom, lebo plochu, ktorej
sa tento zásah týkal žalovaní nadobudli vydržaním.

17. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd

so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných
v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami žalobcu, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

18. Treba konštatovať, že súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ žalobu z dôvodu neunesenia

dôkazného bremena na strane žalobcov v celom rozsahu zamietol. So zreteľom na to, že správny je aj
výrok napadnutého rozsudku o trovách konania, odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil v
zmysle § 387 ods. 1 CSP, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne dôvody nachádzajúce sa v
odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP,
podľa ktorého žalovaní, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech majú nárok na náhradu trov tohto
štádia konania proti žalobcom, ktorí v odvolacom konaní úspech nemali. Výšku týchto trov ustáli
postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).