Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. máj 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/41/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713205092
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5713205092.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: Slovenská
kancelária poisťovateľov, so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, zastúpeného
splnomocneným zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Pajštúnska č. 5, IČO:
36 613 843, proti žalovaným: 1/ P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., ul. F. XXX/XXA, 2/ G. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom X., ul. M. XXXX/X, obaja zastúpení splnomocneným zástupcom Antonom
Púčekom, bytom X., ul. M. č. X, za účasti intervenienta na strane žalobcu: AXA pojišťovna a.s., so sídlom
Praha 2, ul. Lazarská č. 13/8, IČ: 281 95 604, Česká republika, konajúca prostredníctvom organizačnej

zložky AXA pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu so sídlom Bratislava, Kolárska
6, IČO: 36 857 521, zastúpená splnomocneným zástupcom CLS Čavojský & Partners, s.r.o, so sídlom
Bratislava, ul. Zochova 6-8, IČO: 36 854 972, o zaplatenie sumy 4.135 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 8C/295/2013-358 zo dňa 28. apríla 2016, v
spojení s opravným uznesením č. k. 8C/295/2013-399 zo dňa 11.10.2016 a opravným uznesením č. k.
8C/295/2013-444 zo dňa 14.12.2017, takto

r o z h o d o l :

rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 8C/295/2013-358 zo dňa 28. apríla 2016 v spojení s opravnými

uzneseniami č. k. 8C/295/2013-399 zo dňa 11. októbra 2016 a č. k. 8C/295/2013-444 zo dňa 14.
decembra 2017 mení tak, že žalobu žalobcu ohľadom sumy 4.135 eur zamieta.

Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 578,71 eur z titulu
úrokov z omeškania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Slovenská republika má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému 2/ v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 8C/295/2013-358 zo dňa 28.04.2016 rozhodol, že odporcovia
(ďalej „žalovaní“) sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi (ďalej „žalobcovi“) sumu
4.135 eur a úrok z omeškania 2,5 % ročne zo sumy 4.160 eur od 03.09.2011 do 22.08.2013 a úrok z
omeškania 9,5 % ročne zo sumy 4.135 eur od 23.08.2013 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku s tým, že v rozsahu plnenia jedného z odporcov zaniká voči veriteľovi povinnosť
druhého odporcu (výrok I.) a o trovách konania a o trovách štátu súd rozhodne osobitne (výrok II.).

Opravnýmuznesenímč.k.8C/295/2013-399zodňa11.10.2016súdopravilI.výrokrozsudkuOkresného
súdu Martin zo dňa 28.04.2016 č. k. 8C/295/2013-358 a to tak, že správne má znieť, že „žalovaní
sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 4.135 eur a úrok z omeškania 9,5 % ročne zo
sumy 4.160 eur od 03.09.2011 do 22.08.2013 a úrok z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 4.135 eurod 23.08.2017 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že v rozsahu
plnenia jedného zo žalovaných zaniká voči veriteľovi povinnosť druhého žalovaného“. Zároveň opravil
záhlavie rozsudku v časti označenia splnomocneného zástupcu žalovaných 1/ a 2/. Ďalším uznesením

č. k. 8C/295/2013-444 zo dňa 14.12.2017 okresný súd opravil výrok uznesenia Okresného súdu Martin
zo dňa 11.10.2016 č. k. 8C/295/2013-399 a to tak, že správne má znieť: „Žalovaní sú povinní spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4.135 eur a úrok z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 4.160 eur
od 03.09.2011 do 22.08.2013 a úrok z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 4.135 eur od 23.08.2013 až
do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo

žalovaných zaniká voči veriteľovi povinnosť druhého žalovaného“.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou došlo súdu dňa 02.04.2013 si žalobca voči žalovaným uplatnil
postihové právo (regres) podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákona č. 381/2001 Z.
z.“) v celkovej sume 4.160 eur spolu s príslušenstvom. V čase dopravnej nehody dňa 25.04.2011, ktorú
spôsobil žalovaný 2/ ako vodič motorového vozidla značky Peugeot EČV MT632CJ prevádzkou tohto

motorového vozidla spôsobil škodu G. W. a to na jeho motorovom vozidle zn. Nissan EČV PP580BS
nebolomotorovévozidlo,ktorýmbolaškodaspôsobená,poistenézazodpovednosťzaškoduspôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. V dôsledku toho vznikla žalobcovi povinnosť uhradiť z poistného
garančného fondu poistné plnenie za škodu vzniknutú poistnou udalosťou. Žalobca túto svoju povinnosť
splnil dňa 12.07.2011. Podaním zo dňa 03.02.2014 vzal žalobca návrh čiastočne späť, a to v rozsahu 25

eur, ktorú sumu žalovaný dňa 22.08.2013 zaplatil a žiadal konanie zastaviť. Žiadal tak, aby súd zaviazal
žalovaných zaplatiť sumu 4.135 eur spolu s úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 4.160 eur od
03.09.2011 do 22.08.2013 a úrok z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 4.135 eur od 23.08.2013 až do
zaplatenia. Pretože žalovaný 1/ časť dlhu zaplatil a žalobca v tejto časti vzal žalobcu späť, súd konanie
v časti o zaplatenie 25 eur spolu s úrokom z omeškania 9,5 % ročne z tejto sumy do 23.08.2013 zastavil,

a to uznesením č. k. 8C/295/2013-154 zo dňa 22.10.2014.
Súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi zákonné poistenie zaniklo podľa § 9 ods. 4 zákona
č. 381/2001 Z. z. tým, že žalovaný 1/ poistné nezaplatil ani do jedného mesiaca od dátumu jeho
splatnosti, teda do 18.01.2011. Poistné poštou poukázal dňa 21.01.2011 a na účet poisťovne bolo
pripísané neskôr. V čase nehody, a to dňa 25.04.2011 tak motorové vozidlo, ktorého vlastníkom bol

žalovaný 1/, poistené nebolo. Dopravnou nehodou žalovaný 2/ spôsobil motorovým vozidlom, ktoré
patrilo žalovanému 1/, škodu na motorovom vozidle, ktorého vlastníkom bol G. W.. Pretože motorové
vozidlo, ktorým bola škoda spôsobená, nebolo poistené za zodpovednosť za škodu, bol žalobca podľa §
24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. povinný poškodenému G. W. škodu uhradiť z poistného garančného
fondu. Náhradu škody vo výške 4.160 eur žalobca poukázal poškodenému dňa 12.07.2011. Následne

podľa § 24 ods. 1 vzniklo žalobcovi postihové právo (regresný nárok) voči žalovaným, ktorí zodpovedajú
za škodu, ktorú spôsobili na motorovom vozidle poškodeného. Žalovaný 1/ ako vlastník motorového
vozidla zn. Peugeot, zodpovedá poškodenému za škodu, ktorá mu bola spôsobená na motorovom
vozidle podľa § 427 Občianskeho zákonníka, ktorá zodpovednosť je založená na princípe objektívnej
zodpovednosti, teda bez zreteľa na zavinenie. Bolo preukázané, že škoda na motorovom vozidle

poškodeného vznikla osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, a preto sa žalovaný 1/ zbaviť
tejto svojej zodpovednosti vo vzťahu k poškodenému nemôže (§ 428 Občianskeho zákonníka). Žalovaný
1/, ktorý požičal žalovanému 2/ motorové vozidla, zostáva prevádzkovateľom tohto motorového vozidla
zásadne zodpovedným za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky (R 70/69). Poškodenému
zodpovedá aj žalovaný 2/, ktorý ako vodič porušením pravidiel cestnej prevádzky dopravnú nehodu dňa

25.04.2011 zavinil a poškodenému spôsobil škodu na jeho motorovom vozidle. Za škodu zodpovedá
podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Dokazovaním bolo preukázané, že za škodu zodpovedajú
obidvaja žalovaní, a preto súd postihové právo žalobcu priznal vo vzťahu k obidvom žalovaným.
Žalobcovi priznal aj právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.). Pohľadávka žalobcu na uplatnenie

postihového práva sa stala splatnou na základe výzvy, ktorú žalobca adresoval žalovaným. Výzva bola
žalovanému 1/ doručená dňa 08.08.2011 a žalovanému 2/ dňa 09.08.2011. Týmito podaniami žalobca
žalovaných žiadal, aby mu žalovaný dlh 4.160 eur zaplatili v termíne do 02.09.2011. Od nasledujúceho
dňa, t.j. 03.09.2011, sa žalovaní dostali do omeškania. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.
1 v spojení s ust. § 151 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“ tak, že o trovách konania a

o trovách štátu sa rozhodne osobitne. S poukazom na § 151 ods. O. s. p. konštatoval, že súdená vec
je pomerne zložitá, na strane žalovaných vystupujú dvaja účastníci, pričom žalovaný 1/ je od platenia
súdnych poplatkov oslobodený. V rámci trov konania bude potrebné rozhodnúť aj o znalečnom.2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný 1/ prostredníctvom svojho splnomocneného
zástupcu.
Vytýkal súdu, že sa pri hodnotení dôkazov a pri rozhodovaní vo veci sa len o tie ustanovenia

Občianskehozákonníkaazákonač.381/2001Z.z.,ktorépodporujúnávrhyžalobcuajehointervenienta.
Návrh žalovaného 2/ o vypočutie poisťovacieho agenta P. M. zamietol. Poukazoval na ust. § 3
ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého je zmluvné poistenie povinné uzavrieť ten, kto je
ako držiteľ zapísaný v dokladoch vozidla, v ostatných prípadoch ten, kto je jeho vlastníkom alebo
prevádzkovateľom. Z toho vyplýva, že ten, kto je zapísaný v dokladoch, nemusí byť vlastníkom ani

prevádzkovateľom. V danom prípade bol vlastníkom žalovaný 2/. To bolo preukázané na pojednávaní
dňa 25.01.2015 a bol aj jeho prevádzkovateľom. Len on mal doklady a kľúče od vozidla, len on mohol s
ním disponovať. Teda uzavrieť povinné zmluvné poistenie mal žalovaný 2/ a túto povinnosť mu ukladala
aj zmluva o výpožičke v čl. IV. bod 4. Keď povinné zmluvné poistenie nezaplatil, resp. neuzavrel na ďalšie
poistné obdobie, nesmel vozidlo používať (čl. IV. bod 6 zmluvy o výpožičke). Tiež žalovaný 1/ poukázal
na ust. § 2 písm. j/ zákona č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého prevádzkovateľom motorového vozidla

je fyzická alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým
vozidlom. V tomto prípade mal právnu a faktickú možnosť používať vozidlo len žalovaný 2/, pretože len
on držal doklady a kľúče od vozidla. On túto možnosť nemal. Nemal na používanie vozidla ani morálne
právo, nebolo jeho, nebol jeho vlastníkom ani prevádzkovateľom. Podľa žalovaného 1/ ak by nedošlo ku
škodovej udalosti, tak nepoistenie vozidla je len administratívny nedostatok. Všetko by prebiehalo, ako

by bolo vozidlo poistené, nakoľko poisťovňa peniaze nevrátila, teda uviedla žalovaného 2/ do omylu.
On užíval vozidlo v dobrej viere, že všetko je v poriadku. V tomto ho utvrdil aj poisťovací agent P. M..
Nepoistenie vozidla nie je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou - vznikom škody. Vznik škody
vyžaduje príčinnú súvislosť medzi konaním a následkom. Takéhoto konania sa dopustil žalovaný 2/ tým,
že počas jazdy ako vodič porušil právnu povinnosť, porušil vyhlášku o cestnej premávke. Teda v danom

prípade za škodu zodpovedá podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaný 2/. Podľa ods. 3 sa
zodpovednosti zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil, teda on, ktorý preukázal, že vo vozidle ani
nesedel. Objektívnu zodpovednosť v tomto prípade nie je možné použiť. Poukázal na ust. § 428 druhá
veta Občianskeho zákonníka. Mal za to, že urobil všetko, čo bolo možné, aby vozidlo bolo používané
podľa podmienok uvedených v zmluve o výpožičke. Keďže žalovaný 2/ nedodržal podmienky v zmluve

o pôžičke (správne výpožičke - poznámka odvolacieho súdu) uvedené, je možné bez obáv aplikovať §
430 ods. 1 prvú vetu Občianskeho zákonníka: použitie dopravného prostriedku proti vôli prevádzateľa,
keď už bol súdom do tejto pozície postavený. Ďalej žalovaný 1/ uviedol, že zmluva o výpožičke bola
uzavretá medzi žalovanými podľa zákona a zákonom predpísaným spôsobom. Súd na pojednávaní v
januári 2015 oboznámil všetkých účastníkov konania s tým, že na základe zmluvy o výpožičke bude ona

zbavený zodpovednosti avšak pri rozhodovaní ju nebral do úvahy. Žalovaný 1/ mal za to, že vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že škodu zavinil a spôsobil žalovaný 2/. On preukázal, že nezavinil nič,
urobil všetko pre to, aby nedošlo k žiadnemu protiprávnemu konaniu a k žiadnym následkom. Navrhol
preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ohľadom jeho povinnosti škodu zrušil a žalobu proti
nemu zamietol.

3.Intervenientnastranežalobcuprostredníctvomsplnomocnenéhozástupcusavovyjadreníkodvolaniu
žalovaného 1/ v plnom rozsahu stotožnil s rozsudkom okresného súdu.
K odkazovaniu žalovaného 1/ na uzatvorenie zmluvy o výpožičke a podľa nej to, že povinnosť platiť
povinné zmluvné poistenie má vypožičiavateľ, t.j. žalovaný 2/, uviedol, že samotná poistná zmluva č.

8320127902 bola uzatvorená medzi ním (intervenientom na strane žalobcu) a žalovaným 1/, t.j. práva
a povinnosti zo zmluvy mal priamo žalovaný 1/ a nie žalovaný 2/, a teda bolo povinnosťou žalovaného
1/ riadne plniť poistné v zmysle zmluvy, v ktorej bol zmluvnou stranou ako poistník - vlastník a držiteľ
motorového vozidla. Za potrebné považoval poukázať na to, že žalovaný 1/ je ako vlastník a súčasne
ako aj držiteľ motorového vozidla zapísaný v príslušnej evidencii vedenej policajným zborom a takto

aj uvedený v osvedčení o evidencii, ktoré bolo vydané pre motorové vozidlo. Bolo tiež vyvrátené
tvrdenie žalovaného 1/ o nedoručovaní mu zásielok z jeho strany. Kto v skutočnosti platil, resp. neplatil
poistné vyplývajúce zo zmluvy, nie je relevantné vo vzťahu k určitosti zmluvných strán a porušeniu
povinností vyplývajúcich zo zmluvy zo strany žalovaného 1/. Pokiaľ žalovaný 1/ v odvolaní uvádza,
že vlastníkom motorového vozidla bol žalovaný 2/ tak uvedené odporuje skutočnostiam preukázaným

v súdnom konaní, nakoľko vlastník si nemusí vypožičať vlastný dopravný prostriedok; z vlastníckeho
práva vyplýva právo vlastnenú vec užívať. Rovnako v osvedčení o evidencii bol ako vlastník vozidla
a držiteľ v osvedčení uvádzaný žalovaný 1/, čo opäť rozporuje skutočnosti tvrdené žalovaným 1/ v
odvolaní.Vsúvislostisobjektívnouzodpovednosťoupoukázalintervenientnastranežalobcunaodbornúliteratúru. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov zostáva požičiavateľ naďalej prevádzkovateľom
dopravnéhoprostriedku(R70/1969),pričomnamiestoprevádzkovateľabybolazodpovednátretiaosoba
v prípade, ak by použila dopravný prostriedok proti vôli alebo bez vedomia prevádzkovateľa (rozsudok

Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 2563/2005 zo dňa 27.11.2007). Uvedené však žalovaný 1/ v
priebehu konania pred súdom prvého stupňa nepreukázal, ba naopak, motorové vozidlo vypožičal
žalovanému 2/, a teda žalovaný 2/ ho užíval s vedomím a povolením žalovaného 1/. Žalovaného 2/
nemožno považovať za prevádzkovateľa motorového vozidla podľa § 427 Občianskeho zákonníka,
nakoľko nemá možnosť kumulatívne, právne i fakticky nakladať s dopravným prostriedkom (t.j. nemôže

ho predať, darovať, zaťažiť a iné), a preto za prevádzkovateľa je potrebné aj napriek uzatvorenej zmluvy
o výpožičke považovať žalovaného 1/ ako vlastníka a držiteľa motorového vozidla. Pokiaľ sa žalovaný
1/ v odvolaní domáha uplatnenia § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka v tejto súvislosti intervenient
na strane žalobcu poukázal na skutočnosť, že účastníkovi konania sa tak podľa § 205a O. s. p.,
ako aj podľa § 366 C. s. p. umožňuje uvádzať v odvolacom konaní nové skutočnosti len vo veľmi
obmedzenom rozsahu, pričom žalovaným 1/ uvádzané tvrdenie ani jednu z požiadaviek pre uvádzanie

nových skutočností nenapĺňa. Vzhľadom na to nemožno prihliadať v odvolacom konaní na žalovaným
1/ uvádzané tvrdenie o používaní dopravného prostriedku bez vedomia, resp. proti vôli žalovaného 1/.
Rovnako žalovaný 1/ až v odvolacom konaní uplatňuje liberačné dôvody pre zbavenie sa zodpovednosti
v zmysle § 428 Občianskeho zákonníka, t.j. opätovne na ne nemožno vzhľadom na princíp neúplnej
apelácieprihliadať. Intervenientnastranežalobcunavrholpreto,abyodvolacísúdodvolaniežalovaného

1/ zamietol.

4. Žalovaný 1/ v písomnej reakcii (replike) na vyjadrenie intervenienta na strane žalobcu okrem iného
uviedol aj to, že škoda podľa prvostupňového rozsudku bola uhradená.

5. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu,
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 01.07.2016, bol povinný pri svojom
postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov
uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.). Zároveň súd v odôvodnení
prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

(§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnutý rozsudok podľa § 388 C. s. p. zmenil.

7. V preskúmavanej veci okresný súd v spojení s opravnými uzneseniami rozhodol, že žalovaní sú
povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4.135 eur a úrok z omeškania 9,5 % ročne zo
sumy 4.160 eur od 03.09.2011 do 22.08.2013 a úrok z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 4.135 eur od

23.08.2013 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že v rozsahu plnenia
jedného zo žalovaných zaniká voči veriteľovi povinnosť druhého žalovaného.

8. Keďže pre odvolacie konanie platí zásada, že pre rozhodovanie je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia (217 ods. 1 vety prvej C. s. p.) odvolací súd sa musel zaoberať vyjadrením žalovaného 1/,

že škoda podľa prvostupňového rozsudku bola uhradená.

9. Podľa ust. § 559 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

10. Podľa ust. § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškania s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

11. Aktuálna sadzba zákonných úrokov z omeškania je stanovená podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníkavspojenís§ nariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka.12. V súvislosti s vyššie uvedeným tvrdením odvolací súd vyzval dňa 19.02.2018 splnomocneného
zástupcu žalovaného o predloženie listinného dokladu o úhrade škody. Podaním zo dňa 13.03.2018
tento oznámil, že uhradil sumu 5.425 eur dňa 27.06.2016 na účet oprávneného uvedený v upomienke.

Škoda bola uhradení podľa rozsudku Okresného súdu v Martine z 28.04.2016 aj s úrokom z omeškania.
Pripojil listiny a to platobný príkaz na úhradu z 27.05.2016 a 1. upomienku z 20.12.2011. Po zaslaní listín
žalobcovi (22.03.2018) odvolacím súdom a výzve zo dňa 25.04.2018, či došlo zo stany žalovaného 1/ k
zaplateniu sumy uloženej rozsudkom alebo z akých dôvodov nepovažuje žalovanú sumu za uhradenú,
splnomocnený zástupca žalobcu listom zo dňa 16.05.2018 oznámil, že eviduje vo svojom systéme

úhradu vo výške 5.425 eur zo dňa 30.05.2016. Uvedenou platbou však došlo len k čiastočnej úhrade
súdom uloženej povinnosti zaplatiť sumu 4.135 eur a úrok z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 4.160
eur od 03.09.2011 do 22.08.2013 a úrok z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 4.135 eur od 23.08.2013
do zaplatenia v zmysle rozsudku sp. zn. 8C/295/2013 zo dňa 28.04.2016. Do dnešného dňa nedošlo k
celkovej úhrade súdom priznaného úroku z omeškania a rovnako do dnešného dňa neboli žalovanými
uhradené trovy konania, nakoľko o trovách konania súd ešte právoplatne nerozhodol.

13. Z nesporných zistení vyplýva, že žalovaný 1/ čiastočne plnil a v rozsahu tohto jeho plnenia došlo
k čiastočnému zániku uplatnenej pohľadávky splnením s odkazom na ust. § 559 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Uvedené plnenie sa týka istiny v sume 4.135 eur. Žaloba žalobcu v tejto časti stratila
opodstatnenie pre zánik práva na toto plnenie priznané mu napadnutým rozsudkom. Tým potom

odvolaciemu súdu neostalo nič iné (keďže žalobca nevyužil svoje právo zobrať žalobu späť v tejto časti
pre správanie žalovaného 1/) ako rozsudok okresného súdu v napadnutej vyhovujúcej časti v rozsahu
istiny 4.135 eur zmeniť a žalobu ako už nedôvodnú, v tejto časti zamietnuť podľa § 388 C. s. p.

14. Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania

9,5 % ročne zo sumy 4.160 eur od 03.09.2011 do 22.08.2013 a úrok z omeškania 9,5 % ročne zo sumy
4.135 eur od 23.08.2013 až do zaplatenia.

15. Nakoľko žalovaní boli s plnením peňažného dlhu v omeškaní, boli povinní uhradiť okrem istiny aj
úrok z omeškania. Žalobca si správne uplatnil úrok z omeškania odo dňa 03.09.2011, teda odo dňa

nasledujúceho po lehote (do 02.09.2011) uloženej v preukázanej výzve zo dňa 02.08.2011 a doručenej
obom žalovaným (žalovanému 1/ dňa 08.08.2011 a žalovanému dňa 09.08.2011) do 22.08.2013 a to
zo sumy 4.160 eur a od 23.08.2013 do 30.05.2016, kedy došla žalobcovi platba sume 4.135 eur. V
zmysle nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (§ 3) predstavuje výška úrokov z omeškania ku dňu 03.09.2011 - 9,5 % ako aj ku dňu

23.08.2013 - 9,5 %. Odvolací súd mal zistené, že úrok z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 4.160 eur
od 03.09.2011 do 22.08.2013 predstavuje sumu 779,57 eur a úrok z omeškania 9,5 % ročne zo sumy
4.135 eur od 23.08.2013 do 30.05.2016 sumu 1.089,14 eur, celkove v sume 1.868,71 eur. Celkove tak
priznaná istina a úroky z omeškania predstavujú sumu 6.003,71 eur (4.135 eur + 779,57 eur + 1.089,14
eur). Platbou v sume 5.425 eur došlo len k čiastočnej úhrade súdom uloženej povinnosti a to istiny

v sume 4.135 eur. Nakoľko úroky z omeškania mali byť zaplatené v sume 1.868,71 eur a naviac je
zaplatenou suma 1.290 eur (5.425 eur - 4.135 eur) rozdiel predstavuje sumu 578,71 eur. Z tohto dôvodu
odvolací súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 578,71 eur z
titulu úrokov z omeškania.

16. Podľa ust. 396 ods. 2 C. s. p., ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie. Vzhľadom na uplatňovanú sumu 4.160 eur a výsledok konania,
ktorým ohľadom sumy 25 eur bolo konanie čiastočne zastavené pre späťvzatie žaloby s ohľadom na
zaplatenie sumy, ktoré však nebolo preukázané a ohľadom sumy 4.135 eur bola žaloba ako nedôvodná
zamietnutá, mali žalovaní 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd mal však za to, že existujú

dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 C. s. p. Významnými z hľadiska aplikácie tohto
ustanovenia boli okolnosti, ktoré viedli žalobcu k uplatneniu nároku na súde a postoj žalovaných 1/ a 2/,
ktorí pohľadávku až po podaní odvolania uhradili. Z toho dôvodu odvolací súd rozhodol, žalovaným 1/
a 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

17. Zároveň odvolací súd rozhodoval o trovách štátu predstavujúcich znalečné vyplatené zo štátnych
prostriedkov.Podľaust.§259C.s.p.,akpridokazovanívzniknepovinnosť,ktorájespojenásvýdavkami
inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri uplatnení ako svedok. Z uvedeného ust. vyplýva,
že podľa § 259 C. s. p. súd môže zaviazať strany konania k náhrade trov konania, ktoré poskytol štát,tak ako tomu bolo v tomto prípade. Z obsahu spisu vyplýva, že znalecké dokazovanie bolo vykonávané
na návrh žalovaných 1/ a 2/ na preukázanie nimi uvedených skutočností, keďže spochybnili výpočet
výšky škody, ktorá je predmetom tohto konania, predloženým žalobcom (č.l 285 spisu). Žalovaný 1/ bol

uznesením súdu č. k. 8C/295/2013-279 zo dňa 24.07.2015 oslobodený od súdnych poplatkov v celom
rozsahu. Vzhľadom na to má štát nárok na náhradu trov konania proti žalovanému 2/ v rozsahu 100 %.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a
podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, zakých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).