Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Lenka Augustínová

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 41C/183/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116210763
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Augustínová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116210763.6

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou, v právnej veci žalobcu: Q.
X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX/X, XXX 71 N., štátny občan SR, zastúpeného právnym
zástupcom: JUDr. Marián Ševčík, CSc., advokát, so sídlom Nezábudkova 22, 821 01 Bratislava, proti
žalovanému v 1/ rade: P.ton F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX/X, XXX XX D., štátny občan
SR, žalovanej v 2/ rade: V. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX/1, XXX XX D., štátny občan SR,

zastúpenými právnym zástupcom: JUDr. Mária Badová, s.r.o., so sídlom ul. Vajanského č. 1/2765, 010
01 Žilina, IČO: 36 851 906, v konaní o zaplatenie 10 540 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie 150 eur z a s t a v u j e .

Žalovaný v 1/ rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 10 390 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,5 % ročne

- zo sumy 13 140 eur od 01.07.2013 do 01.10.2014,
- zo sumy 11 440 eur od 02.10.2014 do 17.02.2015,
- zo sumy 11 240 eur od 18.02.2015 do 31.07.2015,
- zo sumy 11 040 eur od 01.08.2015 do 01.08.2015,
- zo sumy 10 540 eur od 02.08.2015 do 30.09.2015,

- zo sumy 10 390 eur od 01.10.2015 do zaplatenia,
a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu žalobcu voči žalovanej v 2/ rade z a m i e t a .

Žalobca m á nárok voči žalovanému v 1/ rade na náhradu trov konania v rozsahu 97,70 % trov

konania.

Žalovaná v 2/ rade m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažalobouzodňa25.04.2016,doručenouOkresnémusúduvŽilinedňa27.04.2016,domáhal
voči žalovaným zaplatenia sumy 10 540 eur spolu s úrokom z omeškania 10 % ročne zo sumy 10
540 eur od 01.07.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že zaplatenia

dlžnej sumy s príslušenstvom sa domáha na základe prehlásenia o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré
vlastnoručne spísal a podpísal žalovaný v 1/ rade. Uviedol, že poskytol žalovaným spoločnú pôžičku
vo výške 13 140 eur, ktorú súčasne žalovaný v 1/ rade prevzal a zaviazal sa, že dlžnú sumu žalobcovi
vráti do XX.XX.XXXX. Tvrdil, že ako dôvod pôžičky žalovaní uviedli zakúpenie polovice nehnuteľnosti
od sestry žalovanej v 2/ rade a rekonštrukciu predmetnej nehnuteľnosti. Uviedol, že žalovaní mu sľúbili,
že zapožičané peniaze mu vrátia spolu s 10% úrokom z omeškania ihneď po vybavení pôžičky, ktorá

bola v tej dobe v štádiu vybavovania a táto im mala byť poskytnutá maximálne do 1 - 2 mesiacov.
Žalovaní napriek opakovaným výzvam žalobcu svoj spoločný záväzok na vrátenie pôžičky nedodržali ado dnešného dňa na úhradu svojho dlhu poskytli žalobcovi len čiastočné plnenie vo výške 2 600 eur a
tým sú od 01.07.2013 v omeškaní s vrátením dlhu vo výške 10 540 eur. Posledná písomná výzva bola
žalovaným zaslaná 20.04.2016. Žalovaní dňa 03.02.2016 prevzali výzvu právneho zástupcu žalobcu na

vrátenie dlžnej sumy vo výške 10 540 eur. Napriek tomu si svoju povinnosť splatenia pohľadávky voči
žalobcovi nesplnili a nevyužili ani inú zákonnú možnosť, ktorá by viedla k uhradeniu dlhu. V dôsledku
omeškania s plnením dlhu, vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania v zmysle ústnej dohody so
žalovanými vo výške 10 % ročne, ktoré si žalobca odo dňa splatnosti pôžičky tiež uplatnil.

2. Okresný súd po oznámení súhlasu žalobcu v zmysle § 172 ods. 7 O.s.p. v súvislosti s uplatneným
úrokom z omeškania (č.l. 15-17 spisu), tak že si namiesto úroku z omeškania vo výške 10 % ročne
uplatňuje úrok z omeškania v zákonnej výške 5,5 % ročne, žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel,
dňa 03.06.2016 vydal platobný rozkaz č.k. 41C/183/2016-23.

3. Žalovaní podali proti predmetnému platobnému rozkazu dňa 15.06.2016 odpor s odôvodnením,

že žaloba žalobcu je nedôvodná, pretože žalovaná istina nebola vôbec uhradená žalobcom výlučne
žalovanému v l/ rade dňa XX.XX.XXXX, ale v rozmedzí mesiacov jún až august 2011, a to i v inej
výške. Nevideli dôvod, aby boli zaviazaní spoločne a nerozdielne na uhradenie žalovanej sumy. Mali za
nepochybné, že žalobca žalobu opiera o prehlásenie o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré vlastnoručne
spísal a podpísal žalovaný v 1/ rade. Považovali za nepravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že v čase jeho

spísania žalovaná v 2/ rade mala vedomosť o jeho spísaní a podpísaní. Taktiež označili za nepravdivé
tvrdenie žalobcu, že mu mali obaja sľúbiť, že zapožičané peniaze vrátia spolu s 10 % úrokom z
omeškania ihneď po vybavení pôžičky. Namietali pasívnu legitimáciu žalovanej v 2/ rade, a to z dôvodu,
že prehlásenie o pôžičke zo dňa XX.X.XXXX je spísané a podpísané iba P. F., nie je podpísané V. F., a
teda sa týka výlučne iba žalovaného v 1/ rade. Tvrdili, že žalovaná v 2/ rade nemala o jeho spísaní v

tomto čase vedomosť. Boli názoru, že žalobný návrh voči žalovanej v 2/ rade by mal byť zamietnutý i keď
je manželkou žalovaného v 2/ rade. Poukázali na ust. § 145 ods. 1. Obč. zak.. Tvrdili, že žalovaný v 1/
rade podpísal predmetné vyhlásenie pod nátlakom zo strany žalobcu. Uviedli, že v skutočnosti finančné
prostriedky uvedené v obsahu prehlásenia vo výške 13 140 eur neboli žalovanému v 1/ rade vôbec
vyplatené. Zdôraznili, že z doslovného znenia prehlásenia je zrejmé, že absentuje akákoľvek zmienka

o prevzatí tejto sumy žalovaným v 1/ rade. Uviedli, že keď z obsahu prehlásenia je zrejmé, že ich
žalovaný v 1/ rade nemohol prevziať dňa 26.4.2013, nepostačuje iba tento doklad, avšak žalobca musí
preukázať, že mu tohto dňa túto sumu vyplatil, ako i že túto sumu prevzal. Mali za to, že nemožno túto
listinu považovať za platný právny úkon aj z dôvodu, že v čase keď bola žalovaným v 1/ rade spísaná,
bol žalovaný v 1/ rade liečený na psychiatrickej ambulancii a jeho rozhodnutie spísať túto listinu bolo

vynútené žalobcom, ktorý na neho robil nátlak, teda by tento jednostranný úkon mal byť považovaný za
absolútne neplatný s poukazom na § 37 ods. 1 Obč. zák., ako aj s poukazom na ust. § 39 Obč. zák.,
príp. ust. § 39a Obč. zák. nakoľko žalobcom bola zneužitá jeho tieseň, rozrušenie a dôverčivosť, pretože
si pre seba vyžadoval poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na ním poskytnuté
plnenie v hrubom nepomere. Ďalej poukázali, že žalovanému v 1/ rade bola žalobcom poskytnutá suma

vo výške 8 000 eur v mesiacoch jún až august 2011. Túto sumu mu poskytol v 2 splátkach, časť vo
výške 3 000 eur mu bola vyplatená v osobnom aute Š. D. XXX Z., E. U. vo vlastníctve žalovanej v
2/ rade M. F. N. N., resp. F. N. M., ktoré si požičal od spolumajiteľa stavebnín. Suma 5 000 eur bola
poskytnutá v mieste jeho trvalého bydliska v jeho rodinnom dome, ktoré sa následne mali vrátiť do 1 až 2
mesiacov po vybavení úveru príp. pôžičky z peňažného ústavu. Z takto poskytnutej pôžičky mu žalovaný

v 1/ rade mal vrátiť sumu 2 750 eur a nie 2 600 eur ako uviedol žalobca. Sumu vo výške 8 000 eur
použil žalovaný v 1/ rade výlučne na rekonštrukciu domu a nie na účel zakúpenia polovice nehnuteľnosti
od sestry žalovanej v 2/ rade. Zdôraznili, že rekonštrukcia nehnuteľnosti sa vykonávala v roku 2011,
teda nebol žiaden dôvod, aby si od žalobcu požičiaval akékoľvek finančné prostriedky v deň spísania
prehlásenia. S poukázaním na vyššie uvedené skutočnosti tvrdili, že žaloba žalobcu bola podaná po

uplynutí zákonom stanovenej lehoty po splatnosti skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov, teda
došlo k premlčaniu zvyšku dlhu. Mali za to, že nakoľko od 01.09.2011, kedy začala plynúť premlčacia
lehota, ktorá lehota skončila 31.08.2014, je viac ako 3 roky, nárok žalobcu nie je možné v súdnom konaní
priznať pre uplatnenie námietky premlčania.

4. Žalobca v replike doručenej okresnému súdu dňa 22.08.2016 uviedol, že sa domáha už len zvyšku
nesplatenej časti istiny vo výške 10 540 eur, nakoľko žalovaný v 1/ rade po spísaní prehlásenia, týkajúcej
sa pôžičky vo výške 13 140 eur, uhradil časť istiny v celkovej výške 2 600 eur, a to v splátkach dňa
01.10.2014 vo výške 1 700 eur vkladom, dňa 17.02.2015 vo výške 200 eur vkladom, dňa 31.07.2015 vovýške 200 eur vkladom, dňa 01.08.2015 vo výške 500 eur v hotovosti. Uviedol, že prehlásenie zo strany
žalovaného v 1/ rade, bolo urobené pri príležitosti poskytnutia pôžičky, pričom toto Prehlásenie žalovaný
v 1/ rade vystavil v reštaurácií T. v W. D.a účasti svedka Ing. P. Š., B. Č.. XXX, XXX XX B.. Mal za

to, že prehlásenie je právnym základom pre žalobcu a je neoddeliteľnou súčasťou vzťahu. Prehlásenie
bolo spísané a podpísané vlastnou rukou žalovaného v 1/ rade. Bol názoru, že nakoľko žalovaný v 1/
rade spísal prehlásenie, v ktorom sa zaviazal vrátiť konkrétnu sumu 13 140 eur do konkrétneho ním
navrhnutého dátumu XX.XX.XXXX, priznal žalovaný v 1/ rade existenciu záväzku/dlhu. Prehlásenie
má znaky uznania dlhu a je uznaním dlhu s uvedením dátumu splatnosti t.j. XX.X.XXXX. Prehlásenie

je jednostranným právnym úkonom žalovaného v 1/ rade a vyslovením jeho vôle. Nespornosť tohto
právneho úkonu je skutočnosť, že ho spísal a podpísal vlastnou rukou. Tvrdenia žalovaného v 1/ rade,
že by mal žalobca na neho vyvíjať nátlak sa nezakladajú na pravde, nakoľko nikdy nebolo zo strany
žalovaného v 1/ rade podané trestné oznámenie na žalobcu. Skutočnosť, že žalovaný v 1/ rade vystavil
z vlastnej vôle a vlastnou rukou prehlásenie a že uhradil štyri splátky v celkovej sume 2 600 eur, sú
v rozpore s tvrdeniami žalovaných, že by im nebola pôžička poskytnutá. Žalovaní spoločne navštívili

žalobcu v jeho rodinnom dome v N. so žiadosťou o poskytnutie finančných prostriedkov, a to výlučne
pre ich súkromné účely súvisiace s ich spoločným domom, t.j. na financovanie ich spoločného majetku.
Tvrdenia žalovaných, že by žalovaná v 2/ rade o pôžičke nemala vedomosť sa tiež nezakladajú na
pravde, nakoľko požičané finančné prostriedky použili žalovaní na rekonštrukciu ich spoločného domu.
Taktiež po podpise Prehlásenia samotná žalovaná v 2/ rade prisľúbila, že pôžičku so žalovaným v 1/

rade splatia po splátkach po min. 300 až 500 eur mesačne. Predmetné prisľúbenie bolo za účasti svedka
Z. X., N.. B. Č.. XXXX/XX, XXX XX N.. Vyslovením prísľubu žalovaná v 2/ rade priznala vedomosť o
pôžičke a vzťahu pôžičke vo forme spoludlžníka/ručiteľa, a je teda právnym základom pre žalobcu
a neoddeliteľnou súčasťou vzťahov. Taktiež Výzvy boli zasielané a adresované žalovaným spoločne.
Žalovaní sa nikdy nevyjadrili k Výzvam a nikdy nenapadli ich znenie, nedomáhali sa neplatností úkonu

a ani nenapadli platnosť Prehlásenia súdnou cestou. S poukázaním na skutočnosť, že sa požičané
finančné prostriedky mali vrátiť do 30.6.2013, nešlo k premlčaniu zvyšku dlhu. Žalobný návrh bol podaný
v trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka, t.j. od dátumu splatnosti 30.6.2013.
Dal do pozornosti, že splatnosť je dátum, do ktorej sa dlžník zaviazal splatiť svoj dlh a nie dátum
poskytnutia pôžičky. Nedošlo teda v tomto prípade k premlčaniu. Mal za to, že žalovaní k Odporu

na podporu svojich tvrdení nepredložili žiadne dôkazy. Uviedol, že na základe doteraz uvedeného,
má súd presne preukázaný právny titul. V celom rozsahu trval na žalobnom návrhu a navrhol súdu,
aby žalovanému v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade uložil povinnosť, aby zaplatili spoločne a nerozdielne
žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku sumu vo výške 10 540 eur a zároveň, aby zaplatili
spoločne a nerozdielne žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku úrok z omeškania zo sumy

13 140 eur vo výške 5,5 % ročne, a to od 01.07.2013 do 01.10.2014, zo sumy 11 440 eur vo výške 5,5%
ročne, a to od 02.10.2014 do 17.02.2015, zo sumy 11 240 eur vo výške 5,5% ročne, a to od 18.02.2015
do 31.7.2015, zo sumy 11 040 eur vo výške 5,5% ročne od 01.08.2015 do 01.08.2015, zo sumy 10 540
eur vo výške 5,5% ročne od 02.08.2015 do zaplatenia a nahradili trovy konania.

5. Žalovaní v duplike, doručenej okresnému súdu dňa 20.03.2017, s argumentáciou žalobcu nesúhlasili.
Mali za to, že tvrdenia žalobcu sa nezhodujú so skutočným skutkovým stavom a že doposiaľ nepredložil
žiadendôkaz, ktorýbypreukazoval,ževdeňspísaniaprehlásenia,tedadňa26.04.2013 malkdispozícií
na účte sumu 13 140 eur. Tvrdenia žalobcu tak považovali za vykonštruované a účelové. Uviedli, že
nepopierajú, že v roku 2011 v júni až v auguste poskytol žalobca žalovanému v 1/ rade sumu 8 000

eur. Ide však o inú sumu ako bola uvedená v obsahu prehlásenia zo dňa 26.04.2013. Vyčíslenie splátok
žalobcom považovali za čiastočne pravdivé. Uviedli, že splátky premlčaného dlhu boli žalobcovi vložené
na účet, ktorý žalovanému v 1/rade žalobca oznámil, a to IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
Tvrdili, že okrem týchto splátok bola žalobcovi uhradená aj ďalšia splátka v sume 150 eur, nakoľko
v čase od 01.08.2015 do 30.9.2015 žalovanému v 1/ rade sms správou oznámil, že ďalšiu splátku

mu má zaslať na iný účet, a to IBAN B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na ktorý mu žalovaný v
1/ rade vložil dňa 30.09.2015 sumu 150 eur. Vychádzajúc z uvedeného aj tvrdenie žalobcu, že mu
bola uhradená istina v celkovej výške 2 600 eur označili za nepravdivé. Tvrdili, že žalobcovi uhradili
celkovo sumu 2 750 eur. Rovnako tvrdenie žalobcu o tom, že pôžička mala byť žalovanému v 1/ rade
poskytnutá v reštaurácií T. M. W. za prítomnosti Ing. P. Š. označili za nepravdivé. Zdôraznili, že pri

spísaní tohto prehlásenia zo dňa XX.XX.XXXX táto svedkyňa nebola prítomná. Prehlásenie považovali
za simulovaný právny úkon, nakoľko pokiaľ žalobca uviedol, že bolo urobené pri príležitosti poskytnutia
pôžičky, nemalo dôjsť k spísaniu prehlásenia žalovaným v 1/ rade, ale k uzavretiu zmluvy o pôžičke,
ktorá by bola podpísaná oboma zmluvnými stranami, a táto by potom mohla byť teoretickým právnymzákladom pre vzťah medzi žalobcom a žalovanými. Nesúhlasili, že prehlásenie ma znaky uznania dlhu.
Mali za to, že tvrdenie žalobcu, že ma ísť o uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon žalovaného v l/
rade je potvrdením tej skutočnosti, že k poskytnutiu peňažných prostriedkov došlo pred jeho spísaním,

teda nepriamo potvrdzuje ich tvrdenia, že pôžička bola poskytnutá niekedy v mesiacoch jún až august
2011. Poukázali na skutočnosť, že prehlásenie nie je možné považovať za uznanie dlhu, nakoľko nemá
náležitostí stanovené platnou právnou úpravou. Mali za to, že pokiaľ nie je podpísané žalovanou v 2/
rade, nemožno ho považovať za uznanie dlhu, ktoré by malo zaväzovať oboch žalovaných, nakoľko
nejde o bežnú vec, ktorú podľa ust. § 145 Obč. zák., by mohol vybaviť každý z manželov. Citovali §

558 Obč. zák. Uviedli, že medzi stranami sporu je sporná výška údajnej pôžičky od žalobcu, ktorá mala
byť poskytnutá žalovanému v 1/ rade, okolnosti, za ktorých došlo k spísaniu a podpísaniu prehlásenia
a mali za sporný aj výklad jeho obsahu. Tvrdenie žalobcu, že nevyvíjal na žalovaného v 1/ rade nátlak
rovnako označili za nepravdivé. Žalovaný v 1/ rade z obavy pred následným spôsobom konania žalobcu
ani nepodal trestné oznámenie. Žalovaný v 1/ rade v čase vkladov týchto splátok na účet žalobcu nemal
vedomosť o tom, že dlh je premlčaný. Za nepravdivé označili aj tvrdenie žalobcu, že ho spoločne

navštívili v jeho rodinnom dome so žiadosťou o poskytnutie finančných prostriedkov na financovanie ich
spoločného majetku. Uviedli, že dom č.s. XXX v kat uz. D.Ň. nie je v bezpodielovom a ani v podielovom
spoluvlastníctve žalovaných, ale podielovým spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti je dcéra žalovanej v 2/
rade V. A., nar. X.X.XXXX, trvale bytom W. Č.. XXX/X. Žalovaná v 2/ rade poprela, že by za prítomnosti Z.
X. vyhlásila, že žalovanú sumu uhradia v splátkach minimálne po 300 eur až 500 eur mesačne. Mali za

to, že odporujúce tvrdenia žalobcu uvedené v obsahu jeho vyjadrenia zo dňa 11.08.2016 sú vyvrátené
aj vyjadrením žalobcu v jeho „Poslednej výzve na úhradu spoločnej dlžnej čiastky 10 540 eur + 6 200
eur úrok za 36 mesiacov" zo dňa 20.04.2016, z obsahu ktorej je možné dôjsť k záveru, že nie je pravdivé
tvrdenie žalobcu, že žalovanému v 1/ rade dňa 26.04.2013 mal dať celú sumu 13 140 eur, ale že mu
požičal finančné prostriedky v niekoľkých splátkach, nakoľko v 3. odseku sa uvádza: „Taktiež časť peňazí

som Vám dal Y. P. Š., ktorá môže tiež potvrdiť našu pôžičku." Podotkli, že nebol dôvod podávať žalobu
o určenie neplatnosti prehlásenia zo dňa XX.XX.XXXX, nakoľko jeho neplatnosť, príp. platnosť posúdi
súd v tejto právnej veci ako prejudiciálnu otázku. Mali za to, že uplatnený nárok žalobcu je premlčaný,
nakoľko peňažné prostriedky v sume 8 000 eur boli poskytnuté žalobcom žalovanému v 1/ rade v júli
až auguste 2011, vzhľadom k tomu, že tento dlh sa podľa žalobcu mal vrátiť maximálne v lehote 1 až

2 mesiacov od ich poskytnutia, tak ako to je uvedené v 2. odseku „Poslednej výzvy na úhradu Vašej
spoločnej dlžnej čiastky 10 540 eur + 6 200 eur úrok za 36 mesiacov" zo dňa 20.04.2016 spísanej
žalobcom. Žalobný návrh nebol podaný žalobcom najneskoršie dňa 01.11.2014, ale až dňa 27.04.2016.
Mali za to, že v danej veci je dôkazné bremeno na strane žalobcu.

6. Žalobca podaním zo dňa 26.04.2017, doručeným okresnému súdu dňa 27.04.2017 zobral žalobu v
časti nároku o zaplatenie istiny 150 eur späť. Zároveň od žalovaných žiadal vrátiť sumu 10 390 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 13 140 eur, a to od 01.07.2013 do 01.10.2014,
ďalejzosumy11440eurod02.10.2014do17.02.2015,zosumy11240eurod18.02.2015do31.7.2015,
zo sumy 11 040 eur od 01.8.2015 do 1.8.2015, ďalej zo sumy 10 540 eur od 02.08.2015 do 30.09.2015

a zo sumy 10 390 eur od 01.10.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 28.04.2017 a v dôsledku jeho odročenia z
dôvodu vykonania ďalšieho dokazovania dňa 05.06.2017 a následne dňa 30.06.2017, na ktorom súd
vo veci rozhodol.

8. Strany sporu v zásade po celý čas konania, aj pred súdom, zotrvali na svojej argumentácii v spore,
ako ich uviedli v žalobe, v podanom odpore, či v replike alebo duplike.
9. Právny zástupca žalobcu na výzvu súdu pred súdom predniesol určitý petit vo vzťahu k zmene žaloby,
ktorá bola navrhnutá v replike zo dňa 11.08.2016 (č.l. 52 spisu), ako aj v podaní zo dňa 26.04.2017 (č.l.

91 spisu) v rozličnom znení, tak, že žiadal zaviazať žalovaných, aby mu zaplatili spoločne a nerozdielne
do troch dní od právoplatnosti rozsudku sumu vo výške 10 540 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,5 % ročne zo sumy 13 140 eur od 01.07.2013 do 01.10.2014, zo sumy 11 440 eur od 02.10.2014 do
17.02.2015, zo sumy 11 240 eur od 18.02.2015 do 31.7.2015, zo sumy 11 040 eur vo výške 5,5% od
01.08.2015 do 1.8.2015, zo sumy 10 540 eur od 02.08.2015 do 30.09.2015 a zo sumy 10 390 eur od

01.10.2015 do zaplatenia a nahradili trovy konania. Súd v súlade s § 142 CSP v spojení s § 143 CSP
navrhnutú zmenu žaloby pripustil.10. Právny zástupca žalobcu zároveň pred súdom upresnil, že podaním zo dňa 26.04.2017, ktoré bolo
súdu doručené dňa 27.04.2017 žalobca berie žalobu v časti o zaplatenie istiny 150 eur späť.

Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), žalobca môže vziať
žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí

vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

11. Dispozícia žaloby patrí medzi základné procesné oprávnenia žalobcu. Späťvzatím žaloby prejavuje
vôľu voči súdu, aby sa o jeho žalobe nekonalo a nerozhodovalo. Procesným dôsledkom čiastočného
späťvzatia žaloby je čiastočné zastavenie konania.

12. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca podaním zo dňa 26.04.2017, okresnému súdu doručeným dňa

27.04.2017 (č.l. 90 spisu), vzal žalobu späť v časti o zaplatenie 150 eur, pričom súhlas žalovaných s
čiastočným späťvzatím žaloby nebol v súlade s § 146 CSP potrebný, keď k čiastočnému späťvzatiu
žaloby došlo skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie, súd
konanie v zmysle ustanovenia § 145 ods. 1 CSP v časti 150 eur zastavil. Predmetom sporu tak zostalo
zaplatenie istiny 10 390 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 13 140 eur od

01.07.2013 do 01.10.2014, zo sumy 11 440 eur od 02.10.2014 do 17.02.2015, zo sumy 11 240 eur od
18.02.2015 do 31.7.2015, zo sumy 11 040 eur vo výške 5,5% od 01.08.2015 do 1.8.2015, zo sumy 10
540 eur od 02.08.2015 do 30.09.2015 a zo sumy 10 390 eur od 01.10.2015 do zaplatenia.

13. Nad rámec písomných vyjadrení vo vzťahu k nosným dôvodom podania žaloby právny zástupca

žalobcu uviedol, že doterajšie tvrdenia žalovaných sú pre zrejmú účelovosť a zmätočnosť právne
irelevantné. Poukázal, že zo strany žalovaných došlo následne k splácaniu požičanej sumy, a to v
priebehu roku 2014 a 2015. Mal za to, že de facto išlo o uznanie existencie poskytnutie pôžičky z roku
2013 a skutočnosť, že nie je v danom prípade táto pôžička poskytnutá v roku 2013 premlčaná. Zdôraznil,
že ide o druhú pôžičku a nie o prvú pôžičku, ako uvádzajú žalovaní, teda o pôžičku, ktorá bola poskytnutá

zo strany žalobcu v roku 2011, nakoľko táto bola uhradená v hotovosti dňa XX.XX.XXXX. Mal za to,
že je daná pasívna legitimácia žalovanej v 2/ rade, nakoľko uvedený dlh priznala za spoločný, pričom
na pojednávaní výslovne aj potvrdila, že mala od počiatku o poskytnutej pôžičky zo strany žalobcu
vedomosť.

14. Právna zástupkyňa žalovaných pred súdom nad rámec písomných vyjadrení vo vzťahu k nosným
dôvodom podania žaloby uviedla, že pokiaľ ide o zmluvu o pôžičke, tá skutočne nevyžaduje písomnú
formu, musí sa ale preukázať prevzatie finančných prostriedkov a dôkazné bremeno v tejto súvislosti je
nastranežalobcu.Malazato,žežalobcamusípreukázať,žeXX.XX.XXXXmaltietofinančnéprostriedky
v hotovosti, že proste ich poskytol žalovanému v 1/ rade. Bola názoru, že pokiaľ túto skutočnosť

nepreukáže, všetky jeho tvrdenia, ako aj skutočnosti uvádzané v prehlásení zo dňa 26.04.2013 sa
zhodujú s tvrdeniami žalovaných v 1/ až 2/ rade, že k poskytnutiu pôžičky došlo v roku 2011. Pokiaľ ide
o úver, ktorý mal byť údajne vybavený žalovanými poukázala na obsah poslednej výzvy, ktorú poslal
žalobca žalovaným zo dňa XX.XX.XXXX, kde sám potvrdzuje, že malo dôjsť k vráteniu peňazí v lehote
asi 1 až 2 mesiacoch po poskytnutí pôžičky. Poukázala na tú skutočnosť, že podanie ktoré je označené

ako posledná výzva na úhradu Vašej spoločnej dlžnej sumy 10 540 eur plus 6 200 eur úrok za 36
mesiacov je textom úplne zhodné s podaním zo dňa 20.04.2016, avšak neobsahuje dátum, kedy bolo
toto podanie zasielané žalovaným. Uviedla, že toto podanie súdu predložili na podporu tvrdenia, aby
preukázali, že k poskytnutiu finančných prostriedkov došlo iba v sume 8 000 eur a že tieto finančné
prostriedky boli poskytnuté v roku 2011. Z obsahu tohto podania mala za zrejmé, že v čase, keď malo

dôjsť k poskytnutiu finančných prostriedkov predchádzala tomuto času aj dopravná nehoda, ktorú mala
žalovaná v 2/ rade. Bola názoru, že záznam o dopravnej nehode nepriamo potvrdzuje tú skutočnosť,
že finančné prostriedky boli poskytnuté v roku 2011. Ďalej uviedla, že z obsahu rozhodnutí sociálnej
poisťovne nepochybne vyplýva, že žalovaný v 1/ rade bol invalidný a dôchodok, ktorý mal skutočnenepostačoval na krytie iných náhrad, ako na bežný život. Uviedla, že všetky predložené dôkazy s
podaním zo dňa 04.05.2017, sú nepriamymi dôkazmi, ktoré potvrdzujú pravdivosť výpovede žalovaných
a čiastočnú nepravdivosť výpovede žalobcu uvedenú v žalobnom návrhu. Mala za to, že dňa 26.04.2013

žalovaný v 1/ rade nemal k dispozícii žiadne finančné prostriedky v sume 10 000 eur, ktoré údajne mal
odovzdávaťžalobcovi,jetentoprávnyúkonsimulovanýmprávnymúkonom,tedajevykonštruovanýamá
byť zo strany súdu považovaný za absolútne neplatný právny úkon svedčiaci tomu, že nárok žalobcu na
zaplatenie zvyšnej sumy za poskytnutej pôžičky v sume 8 000 eur v roku 2011 je toho času už premlčaný.

15. Žalobca pred súdom nad rámec písomných vyjadrení podstatné k veci uviedol, že žalovaní boli
bývalí rodinní priatelia, pričom medzi nimi došlo k viacerým pôžičkám bez písomnej formy, bez dokladov.
Zdôraznil, že k pôžičke 13 000 eur aj nejaké drobné skutočne došlo. Žalovanému v 1/ rade povedal,
že pokiaľ si požičia peniaze a nevráti ich, je to aj trestný čin. Vyjadril presvedčenie, že žalovaný v 1/
rade sa v dôsledku toho asi zľakol a následne zavolal žalobcu do reštaurácie T., s tým, že usporiadajú
nejaké veci, ktoré medzi sebou mali. Tvrdil, že pôžičiek bolo viac a keď to zosumarizovali, žalovaný v

1/ rade navrhol, že mu vráti 10 000 eur, ktoré pozostávali zo sumy 8 000 eur, ktoré žalovanému v 1/
rade požičal na 3 týždne a sumy 2 000 eur dodatok, ktoré žalovanému v 1/ rade predtým poskytol.
Peniaze žalovanému v 1/ rade požičal na preklenutie doby pokiaľ dostane úver z banky, ktorý bol podľa
vyjadrení žalovaného v 1/rade na spadnutie. Účelom poskytnutia predmetných finančných prostriedkov
bola oprava a rekonštrukcia domu. Žalovaný v 1/ rade mu do reštaurácie dňa 26.04.2013 doniesol 10

000 eur, ktoré mu odovzdal. Ďalej tvrdil, že žalovaný v 1/ rade mu zároveň oznámil, že potrebuje 15 000
eur, na odkúpenie polovice domu, kde býva. Žalovanému v 1/ rade povedal, že nemá pri sebe peniaze,
okrem tých 10 000 eur, ktoré mu žalovaný v 1/ rade doniesol. Následne zavolal P. Š.Y., ktorá je v W. a
so žalovaným v 1/ rade sa dobre pozná. P. Š. doniesla cca 3 000 eur. Prišla do reštaurácie, dali si kávu,
drobné pohostenie, ktoré zaplatil. Uviedol, že žalovaný v 1/ rade si prevzal peniaze a spísali doklad,

ktorý on vlastnoručne podpísal. Znenie prehlásenia žalovanému v 1/ rade nediktoval, sám si to písal,
bez nátlaku. Žalovaný v 1/ rade mu uviedol, že žalovaná v 2/ rade o tom vie. Ďalej uviedol, že aj jeho
syn žalovanému v 1/ rade dal 1 000 eur bez dokladu, a tie vrátil. Tvrdenie, že peniaze si odovzdávali v
aute považoval za nepravdivé. Žalovaný v 1/ rade mu poskytnuté finančné prostriedky začal splácať.
Prvú splátku zaplatil 1 700 eur, potom mu zaplatil 250 eur, potom 100 eur. Pýtal sa žalovaného v 1/rade,

čo na to hovorí žalovaná v 2/ rade. Žalovaný v 1/ rade mu uviedol, že žalovaná v 2/ rade havarovala
auto a musia zaplatiť 1 000 eur agentúre. Volal žalovanej v 2/ rade, ktorá mu povedala, v prítomnosti
jeho syna, že splácať budú minimálne 300 eur - 500 eur.

16. Žalovaný v 1/ rade pred súdom nad rámec písomných vyjadrení k veci podstatné uviedol, že

predmetnéprehlásenienapísal.SpísanieprehláseniavT.nespochybňoval. Poprelvšak,žebyžalobcovi
doniesol 10 000 eur. Uviedol, že v tom čase bol na invalidnom dôchodku a mal 260 eur invalidný
dôchodok, a teda nemal k dispozícii 10 000 eur. Tvrdil, že žalobca sa mu vyhrážal a povedal mu, že
si to môže aj iným spôsobom vybaviť. Nekonkretizoval ako. Povedal mu, že bude rozumnejšie, keď sa
dohodnú. Ďalej uviedol, že Ing. Š. tam nebola, označil to za výmysel. Poukázal, že Ing. Š., Farby - laky

od T. sú nejaký kilometer, alebo XXX m a keby chceli peniaze, tak by boli išli za ňou a nie, aby prichádzala
za nimi do T.. Tvrdil, že v tom čase sa liečil na úzkostné stavy. Na psychiatrickej ambulancii sa začal liečiť
v X/XXXX a liečený je dodnes. Ďalej uviedol, že je pravdou, že v roku 2011 mu žalobca požičal 8 000 eur,
najskôr 3 000 eur a potom 5 000 eur. Sumu 5 000 eur mu požičal na dvore, 3 000 eur mu požičal v aute.
Uviedol, že žalobca si požičal od nejakého známeho poľovníka, ktorý je v stavebninách spolumajiteľom.

Tvrdil, že Ing. Šormanová bola žalobcovi v roku 2011 dlžná 7 000 eur. Žalobca mu povedal, že by mu
požičal peniaze, ale Ing. Š. mu je dlžná peniaze, tak teraz momentálne nemá. Ďalej uviedol, že syn
žalobcu mu požičal 1 000 eur v máji 2011, bol brať elektroinštalačný materiál. Zo sumy 5 000 eur, ktorú
mu dal žalobca na dvore, vrátil 1 000 eur. Tvrdil, že so žalobcom sa stretával len v roku 2011. Zastupoval
ich, potrebovali zrušiť nájom. Uviedol, že syn žalobcu mu napísal aj splnomocnenie. Ďalšie roky 2012,

2013, sa s nimi nestretával, pretože v 9/2011 zostal na PN, mal mozgovú príhodu. Od roku 2012 je na
invalidnom dôchodku. V roku 2011 zostal na PN, tak úver padol. Uviedol, že rekonštrukcia rodinného
domu 149 v D. sa vykonávala v máji, auguste, septembri. K dopravnej nehode jeho manželky došlo
v 4/2011. Sumu 8 000 eur mal žalobcovi vrátiť po vybavení úveru, na konkrétnom dátume splatnosti
sa však nedohodli. Uviedol, že so žalobcom sa pozná 20 rokov. Okrem 8 000 eur nemal od žalobcu

požičané žiadne finančné prostriedky. Peniaze požičané v roku 2011 potreboval na rekonštrukciu domu,
elektrickú prípojku. Požičanú sumu celú minul.17. Žalovaná v 2/ rade pred súdom nad rámec písomných vyjadrení k veci podstatné uviedla, že vie o
tom, že boli požičané peniaze v roku 2011, ale nebolo to požičané na jedenkrát, ale dvakrát, a to 5 000
eur, plus 3 000 eur. O prehlásení v roku 2013 sa dozvedela až na základe výzvy z roku 2016. Uviedla,

že chceli rekonštruovať dom, ale žiadna polovica im nepatrila, patrila im len štvrtina. Žalovaný v 1/ rade
v tej dobe, v roku 2011, ochorel, zostal na PN. Nevedela prečo spomínajú jej haváriu, keď bola v apríli.
Nakoľko bola rekonštrukcia domu väčšia, tak začiatkom roka 2012, prepísala časť domu na jej dcéru. Už
nemali dôvod pokračovať v rekonštrukcii domu, ani si požičiavať v roku 2013 žiadne peniaze. Uviedla,
že žalobca bol ich známi, ale viac sa navštevovali s jeho bratom. U žalobcu možno ani za celých 20

rokov nebola, ani žiadať o pôžičku nebola. Ďalej uviedla, že po jednom telefonáte, v roku 2014 alebo
2015, jej dal žalovaný v 1/ rade žalobcu a on na ňu naliehal, nie že ona navrhla 300 eur - 500 eur platiť.
Bola ochotná splácať po 150 eur, nie po 300 eur a ani po 500 eur. Suma 2 750 eur bola zaplatená na
pôžičku z roku 2011.

18. Svedok Z. X., syn žalobcu pred súdom uviedol, že v lete v roku 2015, žalobca telefonoval so

žalovanou v 2/ rade a dohodli sa na splátke 300 eur až 500 eur. Uviedol, že žalovanému v 1/ rade požičal
sumu 1 000 eur, ktorú mu vrátil. Nevedel sa vyjadriť, či si žalovaný v 1/ rade od žalobcu požičiaval
finančné prostriedky.

19. Svedkyňa P. Š., v písomnom podaní zo dňa 22.04.2017 uviedla, že dňa 26.04.2013 bola svedkom

v reštaurácii T. v W. W.oskytnutia hotovostnej pôžičky v sume 13 140 eur, ktorú požičal žalobca
žalovanému v 1/ rade. Z uvedenej sumy predstavovala suma 3 140 eur jej finančné prostriedky, ktoré
pre tento účel zapožičala. Počas tohto stretnutia po odovzdaní peňazí žalovaný v 1/ rade osobne napísal
prehlásenie na papier, v ktorom uviedol, že túto sumu vráti späť žalobcovi. Po tomto stretnutí sa potom
všetci rozišli. O tom, že žalovaný v 1/ rade nevrátil pôžičku sa dozvedela od žalobcu, keď sa u neho

informovala, kedy jej vráti jej 3 140 eur. Žalobca ju informoval, že túto vec chce riešiť súdne, pretože
žalovaný v 1/ rade sa vyhýba zaplateniu tejto pôžičky. Pred súdom v rámci jej výsluchu ďalej uviedla, že
sa k tejto veci vyjadrila písomne a vie doplniť skutkové okolnosti. V mesiaci 4/2013 ju žalobca poprosil,
či by vedela doniesť sumu vo výške 5 000 eur. Bola zaskočená, nakoľko sa jednalo o dosť vysokú sumu.
Povedala mu, že na firemnom účte sú peniaze, ale určite takú sumu nebude mať. Mala doniesť všetko

čo dá dokopy. Koncom roka 2011 a na prelome roka 2012 mala vo firme dosť zlú finančnú situáciu, z
dôvodu nezaplatených pohľadávok. Žalobca jej ako firme vyšiel v ústrety. Uviedla, že žalobca jej v roku
2011 požičal cca 6 000 eur a predtým ešte cca 10 000 eur. Prvú pôžičku splácala vo väčších čiastkach
v hotovosti bez dokladov a druhú pôžičku po 600 eur mesačne, cez osobný účet. Touto finančnou
výpomocou od žalobcu zaplatili svoje veci, preto sa mu snažila revanšovať. Uviedla, že z účtu vybrala

3 000 eur a išla do T., kúsok od firmy, kde sedel žalobca so žalovaným v 1/ rade. Uviedla, že mala pri
sebe hotovosť 3 000 eur a nejaké drobné asi 140 eur, lebo si to napísala s tým, že im to odovzdala. Pri
odovzdaní žalobca prepočítaval aj nejaké iné peniaze. Na stole bol papier, odovzdala žalobcovi peniaze,
ktoré prebral a oznámil jej lehotu na vrátenie dva, či tri mesiace. Po určitom čase ju žalobca informoval,
že peniaze vrátené nemá. Nejavilo sa jej, že by bol žalovaný v 1/ rade v reštaurácii v zlom psychickom

stave, pila sa káva a robila sa finančná transakcia. Na otázku právnej zástupkyne žalovaných, či videla
preberanie peňazí, odpovedala áno. Uviedla, že peniaze prepočítaval žalobca. Peniaze vo výške 3
140 eur, ktoré doniesla, prevzal osobne žalobca, pričom mal k dispozícii aj iné peniaze. Uviedla, že z
reštaurácie odchádzali spoločne. Na otázku právnej zástupkyne žalovaných, či pri ich stole, došlo len k
odovzdaniu a prevzatiu peňazí, vypila sa káva a to bolo všetko, odpovedala áno. Uviedla, že kávu platil

žalobca. Tvrdila, že odovzdala peniaze a oni si to vlastne medzi sebou vysporiadavali. Nezaujímalo ju to.
Bola prítomná pritom, ako žalobca prepočítal sumu 13 140 eur. Tvrdila, že žalobca mal v tom momente
pri sebe 13 140 eur.

20. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu,

a to: fotokópia Prehlásenia žalovaného v 1/ rade zo dňa 26.04.2013 (č.l. 4 spisu), Predžalobná výzva
na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 10 540 eur zo dňa 29.01.2016 (č.l. 5 spisu), Oznámenie o pohybe
zásielky č. T. a podací lístok (č.l. 6 spisu), Posledná výzva na úhradu Vašej spoločnej dlžnej čiastky 10
540 eur + 6 200 eur úrok za 36 mesiacov zo dňa 20.04.2016 (č.l. 7 spisu), výpisy z účtu s názvom Q.
X., vedený vo VÚB banke (č.l. 54 -56 spisu), Príjmový pokladničný doklad (č.l. 57 spisu), Potvrdenie

o vklade v hotovosti 150 eur na účet vedený vo VÚB banke B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, s
textom: P. F., zo dňa 30.09.2015 (č.l. 76 spisu), Výpis z LV č. XXX (č.l. 77 spisu), písomné podanie od
svedkyne Ing. P. Š., B. Č.. XXX, XXX XX B. D. F. XX.XX.XXXX ( č.l. 94 spisu), Potvrdenie všeobecného
lekára pre dospelých MUDr. H. V. (č.l. 101 spisu), Rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXX-XXXXXX-E. (č.l. 102-103 spisu), Rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX zo dňa 31. 10.2012 (č.l.
104-105 spisu), Rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX zo dňa 14.01.2013 (č.l. 106 spisu),
Rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 27.03.014 (č.l. 107 spisu), Správa o

nehode zo dňa 03.04.2011 (č.l. 108 spisu), Faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 21.04.2011 (č.l. 109 spisu),
Plná moc zo dňa 20.07.2011 (č.l. 110 spisu), Odpoveď na list zo dňa 03.08.2011 od Poľno Vtáčnik a.s.
pre JUDr. M. Q., advokát (č.l. 111 spisu), Správa o odbornej prehliadke a odbornej skúške elektrického
zariadenia (č.l. 112 - 113 spisu), Výdavky na rekonštrukciu rodinného domu č.s. XXX/X D. - W., od
02.05.2011 do 05.11.2011 (č.l. 116 spisu), Ponuka od Okenného štúdia č. W.-XX-X (Č..R..XXX-XXX

spisu), Ponuka od Okenného štúdia č. W.-XXX-M. (Č..R..XXX-XXX spisu), faktúra č. XXXXXXXX (č.l.
121 spisu), Príjmový pokladničný doklad č. 11 D. (č.l. 122 spisu), Faktúra č. XXXXXXX (č.l. 123 spisu),
Príjmový pokladničný doklad č. XXZAPXXXXX (č.l. 124 spisu), Zálohová faktúra č. XXXXXXX (č.l. 125
spisu), Faktúra č. XXXXXXXX (č.l. 126 spisu), Faktúra č. XXXXXXXX (č.l. 127 spisu), Dodací list (č.l.
128 spisu), Faktúra č. XXXXXXX (č.l. 129 spisu), Faktúra č. XXXXXXXX (č.l. 130 spisu), Príjmový
pokladničný doklad č. XXZAPXXXXX (č.l. 131 spisu), Faktúra č. XXXXXXXX (č.l. 132 spisu), Dodací

list č. XXXXXXXX (č.l. 133 spisu), Faktúra č. XXXXXXXX (č.l. 134 spisu), Pokladničný doklad zo dňa
26.09.2011 (č.l. 135 spisu), Dodací záručný list XXXXXXXXXX (č.l. 136 spisu), Pokladničný doklad
zo dňa 29.09.2011 (č.l. 130 spisu), Pokladničný doklad zo dňa 01.062011 (č.l. 138 spisu), fotokópie
Príjmových pokladničných dokladov (č.l. 139-147 spisu), Posledná výzva na úhradu Vašej spoločnej
dlžnej čiastky 10 540 eur + 6200 eur úrok za 36 mesiacov bez uvedenia dátumu (č.l. 178 spisu),

Potvrdenie na žiadosť pacienta pre účely súdneho pojednávania od MUDr. P. B., psychiatra a sexuológa
zo dňa 18.05.2017 (č.l. 179 spisu), Výpis zo Živnostenského registra na P. F. F., IČO: 10891099 (č.l. 188
spisu), Výpis z OR na obchodné meno DRUŽBYT spol. s r.o. (č.l.189-190 spisu).

21. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že zaplatenia dlžnej sumy sa žalobca

voči žalovaným domáha z titulu, že dňa XX.XX.XXXX požičal žalovanému v 1/ rade v reštaurácii T. v W.
sumu13140eur.Žalovanýv1/radepísomneprehlásilžesumu13140eurvrátižalobcovido30.06.2013.
Žalovaný v 1/ rade zaplatil žalobcovi postupnými platbami (01.10.2014 1 700 eur, 17.02.2015 200 eur,
13.07.2015 200 eur, 01.08.2015 200 eur, 30.09.2015 150 eur) celkovo sumu 2 750 eur. Po čiastočnom
späťvzatížalobysižalobcavdanejveciuplatnilvočižalovanýmsumu10390eurspoluspríslušenstvom.

22. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd vec právne posúdil podľa príslušných
zákonných ustanovení:
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

23. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje
písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom.
Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie
predmetu pôžičky, resp. dohoda o druhovom určení veci, dohoda o prenechaní, resp. reálnom
odovzdaní veci veriteľom, o povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a určení času vrátenia. Zmluva o

pôžičke je reálnou zmluvou, k jej uzavretiu tak zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky
veriteľomdlžníkovi.Dokiaľkodovzdaniuvecinedôjde,medzizmluvnýmistranamiprávnyvzťahzpôžičky
nevznikne (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. 3 Cdo 325/2009)
24. V nadväznosti na uvedené sa tak okresný súd zaoberal otázkou, či v danom prípade skutočne
došlo dňa 26.04.2013 medzi stranami sporu k uzavretiu zmluvy o pôžičke, ako sa aj zaoberal otázkou,

či vôbec došlo k reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičky. Súd v tomto smere v konaní postupoval v
zmysle ustanovenia § 191 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za
konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
25. Z výsledkov vykonaného dokazovania, svedeckej výpovede P. Š.Y., ako aj z obsahu prehlásenia

zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že strany sporu uzavreli ústnu zmluvu o pôžičke. V konaní bolo okrem
zmluvných strán preukázané aj určenie predmetu pôžičky (finančné prostriedky v sume 13 140 eur),
dohoda o prenechaní, resp. reálnom odovzdaní finančných prostriedkov žalobcom žalovanému v 1/
rade, ako aj povinnosť vrátiť finančné prostriedky žalobcovi a určenie času vrátenia (30.06.2013).
Vykonaným dokazovaním bolo v konaní jednoznačne preukázané, že žalobca poskytol žalovanému dňa

26.04.2013 finančné prostriedky vo výške 13 140 eur, a to titulom ústnej zmluvy o pôžičke. Svedkyňa
P. Š. svedeckou výpoveďou potvrdila, že bola spolu so žalobcom a žalovaným v 1/ rade v reštaurácii
T. v W.. Bola prítomná pri finančnej transakcii medzi žalobcom a žalovaným, ktorí sa medzi sebou
vysporiadavali. Uviedla, že žalobcovi priamo do rúk odovzdala 3 140 eur a bola svedkom prepočítavaniafinančnej hotovosti v hodnote 13 140 eur žalobcom. Jej svedeckou výpoveďou bolo preukázané, že
žalobca mal v tom momente pri sebe k dispozícii finančný obnos vo výške 13 140 eur. Zároveň bolo jej
svedeckou výpoveďou preukázané, že pri ich stole v reštaurácii T. došlo za jej prítomnosti k odovzdaniu

a prevzatiu peňazí. Uviedla, že videla preberanie peňazí. Okresný súd má za to, že z jej svedeckej
výpovede jednoznačne vyplýva uskutočnenie finančnej transakcie medzi žalobcom a žalovaným v 1/
rade vo výške 13 140 eur, t.j. že žalobca žalovanému odovzdal peňažné prostriedky vo výške 13 140 eur
a žalovaný v 1/ rade tieto prevzal. Uvedená skutočnosť je zároveň hodnoverne preukázaná aj samotným
prehlásením žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, kde sám žalovaný vlastnoručne napísal, že sumu 13

140 eur vráti žalobcovi do XX.XX.XXXX. Okresný súd konštatuje, že ak sa žalovaný v 1/ rade zaviazal
finančné prostriedky v určitej hodnote žalobcovi vrátiť, možno logicky vyvodiť záver, že tieto finančné
prostriedky si žalobcu požičal, resp. tieto finančné prostriedky prevzal.
26. Pokiaľ ide o prehlásenie žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX okresný súd považuje za potrebné uviesť,
že hoci v prehlásení absentuje slovná zmienka, resp. výraz predstavujúci úkon prevzatia finančných
prostriedkov 13 140 eur žalovaným v 1/ rade, nemožno dospieť k záveru, že k prevzatiu finančných

prostriedkov žalovaným v 1/ rade od žalobcu skutočne nedošlo.
Podľa § 35 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (OZ) prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo
opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo
chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s

jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob
ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa
dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
27. Okresný súd považuje za potrebné uviesť, že ustanovenie § 35 ods. 2 OZ predpokladá, že o obsahu
právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti a pre taký

prípad formuluje výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby tieto pochybnosti odstránil výkladom
založeným na tom, že okrem jazykového vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného slovne (nie teda
konkludentne podľa § 35 ods. 3 OZ), podrobí skúmaniu i vôľu (úmysel) konajúcich osôb. Jazykové
vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve, musí byť preto najprv vykladané prostriedkami
gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska

nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého
právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola skutočná vôľa
strán v čase uzatvárania zmluvy. Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa § 35 ods. 2 OZ
nemôže byť považovaná za nahradenie, prípadne zmenu už urobených prejavov vôle, keďže použitie
zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami,

ktorý urobili účastníci o vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich
zmluvného dojednania. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2012, sp. zn. 3 Cdo 81/2011).
28. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a doslovného znenia prehlásenia žalovaného v 1/ rade zo dňa
26.04.2013 má okresný súd najmä z hľadiska nadväznosti použitých pojmov a zaradenia pojmov v
štruktúre celého prehlásenia za to, že možno obsah tohto prehlásenia vyložiť tak, že žalovaný od

žalobca skutočne obdržal finančné prostriedky vo výške 13 140 eur a tieto sa mu zaviazal v stanovenej
lehote splatnosti vrátiť. Z doslovného znenia prehlásenia je bezpochyby zrejmé, že žalovaný v 1/ rade
vlastnoručne napísal, že „si od žalobcu sumu 13 140 eur, ktoré mu vráti do 30.06.2013“. Vzhľadom
na uvedené, najmä z logického, či systematického hľadiska celého textu prehlásenia, nemožno podľa
názoru okresného súdu dospieť k záveru, tak ako sa to snažila prezentovať žalovaná strana, že k

prevzatiu finančných prostriedkov zo strany žalovaného v 1/ rade nedošlo. Okresný súd, aj v spojitosti
s výsledkami vykonaného dokazovania, najmä svedeckej výpovede P. Š. má tak za to, že skutočnou
vôľou strán sporu v rozhodnom čase bolo uzavretie ústnej zmluvy o pôžičke vo výške 13 140 eur, ktorú
sumu žalovaný v 1/ rade prevzal a túto sa zaviazal žalobcovi aj vrátiť. Nemožno súhlasiť s názorom
žalovaných, že zo svedeckej výpovede dotknutej svedkyne absolútne nevyplýva, že by došlo k prevzatiu

akejkoľvekfinančnejhotovostižalovanýmv1/radeodžalobcu,keďsvedkyňapriamonaotázkupoloženú
právnou zástupkyňou žalobcu, či videla preberanie peňazí, ako aj na otázku, či sa okrem prevzatia a
odovzdania peňazí pri ich stole nič iné neudialo, odpovedala jednoznačne áno. Vzhľadom na predmet
sporu a najmä predmet dokazovania v danej veci nie je možné podľa názoru okresného súdu vyvodiť
iný záver ako ten, že došlo k odovzdaniu a prevzatiu peňazí medzi žalovaným v 1/ rade a žalobcom.

VzhľadomnasmerovaniedokazovaniavdanejvecivovzťahuksvedeckejvýpovediP.Š.anaňukladené
otázky, nemožno podľa názoru okresného súdu z logického hľadiska vyvodiť záver, že by bola svedkom
odovzdania a prebrania finančnej hotovosti medzi inými subjektami ako stranami sporu. Sama žalovaná
strana vo svojich písomných vyjadreniach prezentovala názor, že v konaní musí byť dokazovanímpreukázané, že žalobca žalovanému v 1/ rade v rozhodný deň sumu 13 140 eur vyplatil a že túto sumu
žalovaný v 1/ rade od žalobcu prevzal. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaných, že svedkyňa nepotvrdila, že
za jej prítomnosti bolo dňa 26.04.2013 spisované akékoľvek prehlásenie žalovaným v 1/ rade, okresný

súd zdôrazňuje, že existencia samotného prehlásenia nebola v konaní spornou. Sám žalovaný na
pojednávaní potvrdil, že predmetné prehlásenie vlastnoručne napísal. Naviac aj zo svedeckej výpovede
svedkyne vyplýva, že na stole v reštaurácii bol papier, pričom vzhľadom na jej písomné podanie zo
dňa 22.04.2017 je zrejmé, že žalovaný v 1/ rade počas stretnutia v reštaurácii Relax osobne napísal
prehlásenie na papier. Na toto písomné podanie svedkyňa priamo na pojednávaní odkázala, s tým, že

doplnila skutkové tvrdenia. Okresný súd nevzhliadol v rámci dokazovania relevantný dôvod, pre ktorý
by nemal písomné podanie svedkyne brať na vedomie, keď podľa § 191 CSP starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo za konania najavo. Tento dôkaz samozrejme nemožno hodnotiť ako svedeckú výpoveď,
avšak na toto písomné podanie možno prihliadať ako na listinný dôkaz, a to aj vzhľadom na dôvod jeho
poskytnutia vzniknutý na strane svedkyne.
29. Pokiaľ ide o samotné prehlásenie zo dňa 26.04.2013 a námietku jeho neplatnosti zo strany

žalovaných súd považuje za potrebné uviesť, že toto nemožno vyhodnotiť, tak ako sa snažila v konaní
žalujúcastrana,akoneplatné.Naviacnatomtomiestesúdzdôrazňuje,žetitulomposkytnutiapredmetnej
pôžičky bola ústna zmluva o pôžičke. Súd však pre úplnosť dôvodov tohto rozhodnutia považuje za
potrebné uviesť, že v konaní nebol ani preukázaný žiadny dôvod neplatnosti prehlásenia vymedzený
žalovanou stranou.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.
Podľa § 38 ods. 1 OZ neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne
úkony.
Podľa § 38 ods. 2 OZ takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí

na tento právny úkon neschopnou.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 39a OZ neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto
zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú

závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť
plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.
Podľa § 145 OZ Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných
veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
30. Prehlásenie, aj vzhľadom na vyššie uvedené, nemožno vyhodnotiť ako neurčitý, či nezrozumiteľný

právnyúkon.Obsahprehlásenianebolvnútornerozporný.Bolomožnéhovyložiťzapomocivýkladových
pravidiel. Tiež z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva, že by toto prehlásenie nebolo
žalovaným v 1/ rade urobené slobodne, či vážne. Podľa názoru okresného súdu nejde o bezprávnu
vyhrážku, ak žalobca hrozil žalovanému trestným oznámením pre uvedený trestný čin. Iný nátlak pri
spisovaní prehlásenia nebol v konaní relevantným spôsobom preukázaný. Rovnako nie je preukázané,

že by žalovaný v intenciách § 38 OZ nemal spôsobilosť na právne úkony resp. že by trpel takou
duševnou poruchou, ktorá by mu znemožňovala rozpoznať obsah daného prehlásenia. Len vychádzajúc
zo skutočnosti, že žalovaný v 1/ rade je od 07.05.2012 liečený na psychiatrickej ambulancii pre
depresívnu poruchu a v júni 2013 mal zhoršený zdravotný stav, nemožno bez ďalšieho konštatovať
naplnenie predpokladov § 38 OZ. V konaní neboli ani navrhnuté dôkazy na preukázanie, že žalovaný v

1/ rade nebol v čase spísania prehlásenia schopný rozpoznať následky svojich úkonov a ich prípadnú
závažnosť, či dôsledok svojich podpisov. Žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno, že by prehlásenie,
malo byť neplatné, preto že on ako konajúca osoba konal bez spôsobilosti alebo v takej duševnej
poruche, ktorá ho robí na tento právny úkon neschopným tak ako predpokladá § 38 ods. 2 OZ.
Rovnako nemožno konštatovať naplnenie predpokladov ustanovených v § 39 OZ, či § 39a OZ. Súd

nevzhliadol dôvod, pre ktorý by prehlásenie svojim obsahom alebo účelom odporovalo zákonu, či by
zákon obchádzalo alebo sa priečilo dobrým mravom. Rovnako v danej veci súd nevzhliadol objektívne,
či subjektívne podmienky úžery. V danej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca
žalovanému v 1/ rade poskytol finančné prostriedky vo výške 13 140 eur, ktoré v rovnakej hodnote
požaduje vrátiť spolu so zákonným úrokom z omeškania. Zároveň prehlásenie nemožno vyhodnotiť ako

neplatné ani v súlade s § 145 OZ. Podľa súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí
manželov nepovažuje zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov (rozsudok Najvyššieho
súdu ČSR z 21.12.1973 sp. zn. 3 Cz 57/73). Keďže zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z
manželov sa bezprostredne nedotýka predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie jeprávnym úkonom týkajúcim sa spoločných vecí (rozsudok NS SR sp. zn. 4 Cdo 123/2008 zo dňa
29.09.2009). Pri nezmenenej právnej úprave predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú
tieto závery súdnej praxe stále použiteľné. Zmluvou o pôžičke uzavretou len žalovaným v 1/ rade a

podpísanímpredmetnéhoprehlásenialenžalovanýmv1/radenevznikolspoločnýzáväzokžalovanéhov
1/ rade a žalovanej v 2/ rade (manželov), pretože nešlo o vybavovanie záležitosti týkajúcej sa spoločných
vecí, a z tohto dôvodu k takémuto právnemu úkonu nebol ani potrebný súhlas žalobkyne, a teda v
súvislosti s platnosťou, resp. neplatnosťou tohto právneho úkonu je vylúčená aplikácia § 145 OZ.
31. V tejto súvislosti súd zároveň konštatuje, že nie je daná pasívna legitimácia žalovanej v 2/ rade. Z

vykonaného dokazovania je zrejmé, že v reštaurácii T. bol prítomný len žalovaný v 1/ rade. Rovnako
z obsahu prehlásenia zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva na tomto právnom úkone len účasť žalovaného v
1/ rade. Žalovaná v 2/ rade sa na spisovaní predmetného prehlásenia nepodieľala, toto prehlásenie
ani nepodpísala a v konaní ani nebolo vykonaným dokazovaním preukázané, že by v rozhodnom
čase, t.j. v čase uzatvárania ústnej zmluvy o pôžičke, či spisovania predmetného prehlásenia mala
o pôžičke vedomosť, že by mala vôľu so žalobcom uzavrieť zmluvu o pôžičke, resp. si od žalobcu

finančné prostriedky požičať. V tejto súvislosti okresný súd považuje za potrebné uviesť, že danosť vôle
je základným predpokladom každého právneho správania - tvorí podstatnú, neopomenuteľnú a ničím
nenahraditeľnú (výkladom neodstrániteľnú) náležitosť právneho úkonu (uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 20. júna 2012, sp. zn. 7 M Cdo 12/2011). V nadväznosti na uvedené okresný súd konštatuje, že
dôkazné bremeno preukázania skutočnosti, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke aj so žalovanou

v 2/ rade zaťažovalo žalobcu. Žalobca však dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol. Vykonaným
dokazovaním bolo len preukázané, že žalovaná v 2/ rade mala vedomosť o pôžičke z roku 2011, ktorú
bola ochotná mesačne splácať. Ani z výpovede predvolaného svedka Z. X. vôľa žalovanej v 2/ rade
uzavrieťsožalobcomdňaXX.XX.XXXXzmluvupôžičkenasumu13140eurnevyplýva.Jehovýpoveďou
nebola v konaní preukázaná ani vedomosť žalovanej o existencii tejto pôžičky v rozhodnom čase. Naviac

výzvy na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov žalobca žalovaným zasielal až v roku 2016.
32. Z uvedeného dôvodu súd žalobu žalobcu voči žalovanej v 2/ rade zamietol.
33. Súd vyhodnocoval aj obranu žalovaných, v tom smere, že sa jednalo o pôžičku z roku 2011, že
zo strany žalovaného v 1/ rade nedošlo k prevzatiu finančnej hotovosti 13 140 eur a že sa jedná o
simulovaný právny úkon.

34. Okresný súd má za to, že pôžička z roku 2011 poskytnutá žalobcom žalovaným však nie je
predmetom daného konania. Okresný súd konštatuje, že údajná zmluva o pôžičke predstavuje odlišný
zmluvný vzťah od ústnej pôžičky uzavretej dňa XX.XX.XXXX. Nemožno dospieť pri predmetnom
prehlásení ani k záveru o simulovanom právnom úkone. Zmluva o pôžičke nemusí mať písomnú
formu, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Neobstojí tak

tvrdenie žalovaných, že pri príležitosti poskytnutia pôžičky dňa XX.XX.XXXX nemalo dôjsť k spísaniu
prehlásenia žalovaným v 1/ rade, ale k uzavretiu zmluvy o pôžičke, ktorá by bola podpísaná oboma
zmluvnými stranami. Simulovanému právnemu úkonu nesvedčí ani fakt, že prehlásenie bolo spísané
vlastnou rukou žalovaného v 1/ rade. Žalovaní absolútne nepreukázali, že by sa prehlásením zo dňa
26.04.2013 malo jednať o pôžičku z roku 2011. Len samotné tvrdenia žalovaných bez preukázania

relevantnými dôkazmi je nepostačujúce. Zo samotného skutkového stavu veci a časovej súvislosti
vyplýva, že žalovaný v 1/ rade začal poskytnuté finančné prostriedky splácať až 01.10.2014, t.j. až 3 roky
po údajnej pôžičke z roku 2011, avšak rok po existencii pôžičky zo dňa XX.XX.XXXX, so splatnosťou
XX.XX.XXXX. Žalovaní ani nevedeli presne uviesť konkrétny dátum (deň, mesiac, rok) poskytnutia
pôžičky v roku 2011. Súdu ani neuviedli konkrétnu splatnosť tejto pôžičky z roku 2011. Tvrdenie, že k

nej malo dôjsť 1 - 2 mesiace po poskytnutí úveru, bez toho aby vôbec preukázali skutočnosti svedčiace
vybavovaniu, či poskytnutiu úveru, sú k záveru o unesení dôkazného bremena žalovanými v tomto
smere nedostačujúce. Okresný súd ďalej konštatuje, že podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke
nie je uvedenie účelu poskytnutia finančných prostriedkov, resp. viazanosť, podmienenosť poskytnutia
finančných prostriedkov konkrétnym účelom. Poskytnutie finančných prostriedkov v tomto ponímaní

môže byť bezúčelové. Z uvedeného dôvodu má okresný súd za to, že pri danom skutkovom základe
je irelevantné za akým účelom žalobca požičiaval žalovanému predmetné finančné prostriedky. Preto
aj listinné dôkazy predložené žalovanými vo vzťahu k rekonštrukcii domu (č.l. 112-147 spisu) sú vo
vzťahu k predmetu konania bez právneho významu. Na tomto mieste súd opakovane zdôrazňuje, že sa
jedná o doklady vzťahujúce sa k údajnej pôžičke z roku 2011, ktorá však nie je predmetom danej veci.

Ani listinný dôkaz „Posledná výzva na úhradu spoločnej čiastky 10 540 eur + 6200 eur podľa názoru
súdu nepreukazuje, že sa jedná o pôžičku 8 000 eur poskytnutú niekedy v roku 2011. Zo samotného
textu tohto dôkazu vyplýva pôžička vo výške 13 140 eur, teda suma poskytnutá žalobcom žalovanému
v 1/ rade dňa 26.04.2013, pri zohľadnení zaplatenia 4 splátok zo strany žalovaných priebežne od roku2014 (13 140 - 2 600 = 10 540 eur). Zo samotného textu danej výzvy podľa názoru okresného súdu
nevyplývali skutočnosti jednoznačne svedčiace, resp. preukazujúce, že sa jedná o výzvu na zaplatenie
pôžičky z roku 2011. Rovnako žalovaní nepreukázali, že žalovaný v 1/ rade nepriniesol do reštaurácie

Relax v Prievidzi sumu 10 000 eur. Len samotná skutočnosť, že žalovaný bol od roku 2011 invalidným
dôchodcom sama o sebe nepreukazuje, že žalovaný v 1/ rade nemal k dispozícii v rozhodnom čase
10 000 eur. Z vykonaného dokazovania naviac vyplýva, že žalovaný v 1/ rade bol PN len v čase od
05.09.2011 do 21.11.2012. Naviac súd konštatuje, že žalobcu nezaťažovalo dôkazné bremeno, odkiaľ
žalovaný v 1/ rade získal 10 000 eur, resp. či mal žalovaný v rozhodnom čase k dispozícii 10 000 eur, ale

jeho povinnosťou bolo preukázať, že on sám mal v rozhodnom čase (26.04.2013) k dispozícii finančné
prostriedky v hodnote 13 140 eur. V tomto smere žalobca, vychádzajúc už z vyššie uvedeného, dôkazné
bremenojednoznačneuniesol.Natomto miestesúdzdôrazňuje,žepeniazesapovažujúzazameniteľný
artikel, jedná sa o druhovo určené veci. Podľa názoru okresného súdu je teda bezpredmetné odkiaľ mal
žalobca v rozhodnom čase (26.04.2013) k dispozícii finančné prostriedky v uvedenej hodnote 13 140
eur, ale je rozhodujúce, že takýmto obnosom disponoval. Súd má za to, že nie je podstatné, či tieto

finančné prostriedky mal k dispozícii od žalovaného v 1/ rade alebo ich získal z iného zdroja. Aj keby
žalovaný v 1/ rade nedoniesol do reštaurácie sumu 10 000 eur (čo však nebolo v konaní preukázané),
v konaní nebolo relevantným spôsobom vyvrátené, že žalobca sumou 13 140 eur v reštaurácii T. v
rozhodnom čase disponoval, a že tieto odovzdal žalovanému v 1/ rade, ktorý si tieto prevzal. Z výsledkov
vykonaného dokazovania jednoznačne vyplývala dispozícia žalobcu so sumou 13 140 eur v rozhodnom

čase. V konaní nebol preukázaný opak.
35. V súvislosti s námietkou premlčania vznesenou žalovanou stranou súd poukazuje, že v danej
veci bolo jednoznačne preukázané, že žalobca poskytol titulom ústnej zmluvy o pôžičke žalovanému
v 1/ rade dňa 26.04.2013 v reštaurácii T. sumu 13 140 eur, o čom žalovaný vlastnoručne spísal a
podpísalprehlásenie,stým,žesažalobcovizaviazalpožičanefinančnéprostriedkyvrátiťdo30.06.2013.

Následne priebežne splácal požičanú sumu od roku 2014. Ak splatnosť pôžičky bola stanovená dňa
30.06.2013 a žalobca podal žalobu dňa 27.04.2016 nemožno vychádzajúc s ustanovenia § 101 OZ,
podľa ktorého pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, dospieť k záveru, že sa jedná o premlčaný nárok
žalobcu.

36. V závere súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z
uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré

považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné. Nepovažoval za nevyhnutné
sa bližšie zaoberať všetkými uvádzanými dôvodmi, či namietanými skutočnosťami stranami sporu.

37. Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych záverov rozhodol okresný súd tak ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a priznal žalobcovi voči žalovanému v 1/ rade sumu 10 390

eur spolu s uplatneným príslušenstvom.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
Podľa§3nariadeniaVládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.01.2015, ak záväzkový vzťah
vznikol po 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

38. Žalobcovi vzniklo právo aj na úroky z omeškania vo výške stanovenej zákonom, teda podľa vyššie
uvedených ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1
nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Súd pri posudzovaní tohto nároku mal za to, že žalovaný v
1/ rade sa dostal do omeškania so zaplatením poskytnutých finančných prostriedkov prvým dňom
po dohodnutej splatnosti, t.j. 01.07.2013 a následne nasledujúcim dňom po vykonaní jednotlivých

splátok (02.10.2014, 18.02.2015, 01.08.2015, 02.08.2015, 01.10.2015). V čase prvého dňa omeškania
žalovaného so zaplatením pôžičky bola výška základnej úrokovej sadzby ECB v období od 08.05.2013
vo výške 0,5 % ročne (súd má o tomto vedomosť zo svojej činnosti, § 186 CSP). Žalobcovi tak vznikol
nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,5 % ročne, zo sumy 13 140 eur od 01.07.2013do 01.10.2014, zo sumy 11 440 eur od 02.10.2014 do 17.02.2015, zo sumy 11 240 eur od 18.02.2015
do 31.7.2015, zo sumy 11 040 eur vo výške 5,5% od 01.08.2015 do 1.8.2015, zo sumy 10 540 eur od
02.08.2015 do 30.09.2015 a zo sumy 10 390 eur od 01.10.2015 do zaplatenia.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. O trovách konania žalobcu súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s §
262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému v 1/ rade nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 97,70 %.

40. Žalobca sa domáhal zaplatenia celkovej sumy 13 061,16 eur [(istina 10 540 eur) + (príslušenstvo
2 521,16 eur: 906,84 eur (5,5 % ročne zo sumy 13 140 eur od 01.07.2013 do 01.10.2014), 239,61
eur (5,5 % ročne zo sumy 11 440 od 2.10.2014 do 17.02.2015), 277,76 eur (5,5 % ročne zo sumy 11
240 eur od 18.02.2015 do 31.07.2015), 1,66 eur (5,5 % ročne zo sumy 11 040 eur od 01.08.2015 do

01.08.2015), 95,29 eur (5,5 % ročne zo sumy 10 540 eur od 02.08.2015 do 30.09.2015), 1 000 eur
(5,5 % ročne zo sumy 10 390 eur od 01.10.2015 do 30.06.2017)] (100 %). Súd priznal žalobcovi nárok
v sume 12 911,16 eur [(istina 10 390 eur + príslušenstvo 2 521,16 eur: 906,84 eur (5,5 % ročne zo
sumy 13 140 eur od 01.07.2013 do 01.10.2014), 239,61 eur (5,5 % ročne zo sumy 11 440 od 2.10.2014
do 17.02.2015), 277,76 eur (5,5 % ročne zo sumy 11 240 eur od 18.02.2015 do 31.07.2015), 1,66 eur

(5,5 % ročne zo sumy 11 040 eur od 01.08.2015 do 01.08.2015), 95,29 eur (5,5 % ročne zo sumy 10
540 eur od 02.08.2015 do 30.09.2015), 1 000 eur (5,5 % ročne zo sumy 10 390 eur od 01.10.2015
do 30.06.2017)] (98,85 % úspech žalobcu). Žalovaný v 1/ rade mal úspech vo výške 1,15 %, a to len
vzhľadom na čiastočné zastavenie konania vo výške 150 eur zavinením žalobcu, nakoľko zobral žalobu
v tejto časti späť po začatí konania (100 % - 98,85 %). Čistý úspech žalobcu teda predstavuje 97,70

% (98,85 % -1,15%).

41. Žalovaná v 2/ rade bola v konaní úspešná v plnom rozsahu (100%), preto súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, že žalovaná v 2/ rade ma nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % trov konania voči žalobcovi. Nešlo o spoločný záväzok so žalovaným v 1/ rade.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,

že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.