Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. apríl 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Cpr/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114226918
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6114226918.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

žalobcu KODRES-I spol. s r.o., so sídlom Banská Bystrica, Partizánska 89, IČO: 316 319 83, v konaní
zastúpeného Advisors k.s., so sídlom Banská Bystrica, Dolná 6, správcom konkurznej podstaty, proti
žalovanémuI.R.,T..XX.XX.XXXX,H.H.H.,U.XXXX/XX,vkonanízastúpenéhoATTORNEYSGROUP
s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Kláry Jarunkovej 2, IČO: 36 863 998, o zaplatenie 2 087,92 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto
náhrady rozhodne prvostupňový súd samostatným rozhodnutím.

Znalkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto
náhrady rozhodne prvostupňový súd samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou doručenou súdu dňa 17. 12. 2014 sa domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 2 087,92 Eur spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 13. 11. 2014 až do zaplatenia z
titulu náhrady škody.

2. Žalovaný s návrhom vyjadril nesúhlas.

3. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že žalovaný vo funkcii lakýrnika vykonával lakovacie práce na
zákazke interiérového vybavenia a dverí v hoteli v Prievaloch, ktorej objednávateľom zákazky bola
spoločnosť BTT s.r.o., so sídlom Bratislava, Hrušovská 15. Žalobca uviedol, že spoločnosť žalobcu
vyrobila nábytok a dvere do „vzorovej izby“ na základe týchto vzoriek mali byť odkonzultované

posledné detaily a spustená výroba nábytku do celého hotela. Žalovaný ako lakýrnik počas
výroby vzorového nábytku nedodržal technologický postup nanášania farby na jednotlivé dielce
tak, ako boli odsúhlasené pri výrobe vzorky povrchovej úpravy, ktorú odsúhlasil investor. Žalovaný
nedodržal uvedený potup napriek upozorneniu zo strany objednávateľa a naniesol na jednotlivé dielce
nerovnomernú niekoľkonásobne väčšiu vrstvu farby, čím došlo k zaliatu pórov na rôznych miestach, čo
vytvorilo fľaky a tým došlo k porušeniu technologického postupu, ktorým bolo znehodnotené celé dielo.
Vzorová izba sa skladala so šiestich kusov nábytku a to 1 ks šatníkovej skrinky, 1 ks toaletného stolíka, 2

ks nočných stolíkov, 1 ks dvere s oblôžkou (vchod) a 1 ks s oblôžkou (kúpeľňa). Celková hodnota týchto
šiestich kusov nábytku predstavovala sumu 4 442,80 Eur bez DPH. Žalovaného priemerná výška príjmu
v hrubom vyjadrení predstavovala sumu 658,24 Eur a priemerný čistý mesačný príjem predstavoval
521,98 Eur.4. Žalobca si teda v zmysle § 186 Zákonníka práce uplatnil škodu od žalovaného vo výške 2 087,92 Eur
spolu s príslušenstvom teda úrokom z omeškania.

5. Žalobca preukazoval svoje tvrdenia uvádzané v žalobe listinnými dôkazmi, ktorými súd vykonal
dokazovanie a to protokolom o škode zo dňa 04. 11. 2014, z ktorého vyplynulo, že žalovaný priamym
spôsobomzapríčinilzrušeniezákazkyžalobcu,pričomtotokonaniemalospočívaťvčinnostižalovaného,
ktorý počas výroby vzorového nábytku nedodržal technologický postup nanášania farby na jednotlivé

dielcetak,akobolodsúhlasenýprivýrobevzorkypovrchovejúpravy,ktorúodsúhlasilinvestor.Povrchová
úprava mala byť spravená rovnomerným nánosom farby na vykefovaný dubový masív tak, aby boli
zvýraznené jarné póry letokruhov. Lakýrnik aj napriek niekoľko násobnému upozorneniu zo strany
majiteľa spoločnosti žalobcu naniesol na jednotlivé dielce nerovnomernú niekoľkonásobne väčšiu vrstvu
farby, čím došlo k zaliatiu pórov na rôznych miestach, čo vytvorilo fľaky a zároveň iné miesta boli
nedostriekané a zostali surové. Týmto konaním znehodnotil celé dielo. Škoda, ktorá vznikla žalobcovi

spojená len s výrobou „vzorovej izby“ predstavovala podľa vyčíslenia sumu 4 442,80 Eur bez DPH.

6. Súd mal ďalej za preukázané výšku príjmu zo závislej činnosti žalovaného, ktorého mesačný hrubý
príjem predstavoval sumu 658,24 Eur a čistý mesačný príjem vo výške 521,98 Eur. Zároveň súd
vykonal dokazovanie zápisom z prerokovania škody a prezenčnou listinou zamestnancov spoločnosti

žalobcu, z ktorého vyplynulo, že zamestnanci jednoznačne potvrdili rozdiel medzi povrchovou úpravou
vyrobeného nábytku a dverí oproti vyrobenej odsúhlasenej vzorke a skonštatovali, že povrchová úprava
nezodpovedá požadovanej kvalite.

7. Súd mal v konaní pracovnou zmluvou uzatvorenou medzi stranami sporu za preukázané, že žalovaný

u žalobcu pracoval na základe pracovnej zmluvy ako pomocný stolár a pomocný lakýrnik s nástupom
do práce dohodnutý na deň 01. 06. 2010, a to na dobu určitú do 31. 05. 2011. Z dodatkov k pracovnej
zmluve mal súd za preukázané, že doba pracovného pomeru bola týmito dodatkami predlžovaná, pričom
z Dodatku k Pracovnej zmluve zo dňa XX. XX. XXXX mal súd za preukázané, že žalovaný u žalobcu
pracoval v pracovnom zaradení tovariš. Zároveň z Dodatku k Pracovnej zmluve zo dňa XX. XX. XXXX

s účinnosťou od 01. 06. 2013 mal súd za preukázané, že pracovný pomer bol medzi stranami sporu
uzatvorený na dobu neurčitú.

8. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že s tvrdeniami žalobcu uvádzanými v žalobe
nesúhlasí a vylučuje, že by akýmkoľvek svojím konaním spôsobil žalobcovi uvádzanú škodu. Uviedol,

že neexistuje zákonný dôvod, aby mal niesť zodpovednosť za prípadnú jej náhradu a trval na tom,
že počas celého trvania pracovného pomeru si riadne plnil všetky svoje pracovné povinnosti a vždy
konal výhradne na základe pokynov zamestnávateľa, resp. vedúcich pracovníkov. Žalovaný uviedol, že
žalobca svoj nárok preukazuje len subjektívnymi a ničím nepodloženými tvrdeniami, pričom k žalobe
nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorým by preukazoval ním tvrdené skutočnosti. Poukázal na to, že

v zmysle § 179 Zákonníka práce je povinný zamestnávateľ preukázať zamestnancove zavinenie, pričom
na vznik práva na náhradu škody musia byť splnené podmienky vyplývajúce z tzv. príčinnej súvislosti
medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku na
náhraduškodyjetedapreukázaniejednakporušenieprávnejpovinnosti,vznikškodyapríčinnásúvislosť
medzi konaním alebo opomenutím a následkom teda vzniknutou škodou. Vzniknutá škoda v podobe

skutočnej škody musí byť spôsobená bez pochybností práve porušení právnej povinnosti. Žalobca v
konaní podľa tvrdenia žalovaného, na ktorom je dôkazné bremeno, nepreukázal nijakým spôsobom,
že jemu vzniknutá škoda bola spôsobená reálnym konaním žalovaného resp. v príčinnej súvislosti s
takýmto konaním. Z uvedeného žiadal žalovaný žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

9. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaný pod dohľadom zamestnávateľa vyrobil
vzorku povrchovej úpravy podľa požiadaviek investora, ktorú investor aj odsúhlasil. Následne mal
žalovaný spraviť povrchovú úpravu na vzorovom nábytku presne tak, ako bola spravená na vzorke,
čo sa však nestalo z dôvodu toho, že žalovaný zmenil technologický postup prác. Pokyny svojho
zamestnávateľa nerešpektoval. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že žalovaný

pracoval u neho ako stolár a lakýrnik, resp. vykonával iné stolárske práce. Uviedol, že v priebehu
rokov 2013 a 2014 mali zadanú zákazku na zriadenie hotela v Prievaloch s tým, že sa malo jednať
najprv o nábytok do kúpeľní, ktorý bol v prevedení masívne drevo a táto zákazka bola aj prevzatá.
Následne mali vyrábať nábytok do izieb a súčasne aj dvere a zárubne do týchto izieb. Investor požadovalvyrobenie „vzorovej izby“ podľa projektu architekta, ktorú vyrobili v priebehu obdobia od 15. 09. do 08.
10. 2014 s tým, že sa mala jednať o vstavanú skriňu, 2 nočné stolíky a tieto dielce mali byť montované
na mieste samom. Žalobca uviedol, že pred vlastnou výrobou bola odsúhlasená vzorka dreva s tým,

už v tomto období žalovaný nevedel pochopiť akým spôsobom má vyzerať táto povrchová úprava a
zástupca žalobcu bol niekoľko krát v Bratislave u investora pokiaľ došlo k odsúhlaseniu takejto vzorky.
Žalobca ďalej uviedol, že následne sa začalo s výrobou „vzorovej izby“, pričom táto výroba sa nezvládla
vzhľadom k tomu, že bola vykonávaná aj v časovej tiesni a finálna úprava sa robila deň pred montážou,
ktorú vlastne vykonával žalovaný. Žalobca uviedol, že on v priebehu času upozorňoval žalovaného na

nedostatky, ktoré pri spracovaní tejto „vzorovej izby“ sa vyskytli. Žalobca uviedol, že pokiaľ sa takáto
„vzorová izba“ namontovala a túto mal odkontrolovať investor, tento „vzorovú izbu“ neprevzal z dôvodu,
že na tejto „vzorovej izbe“ boli veľké nánosy farieb, na niektorých miestach boli nedostriekané a z tohto
dôvodu investor nechal „vzorovú izbu“ demontovať a zákazku zadal konkurencii.

10. Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že

sa nedopustil žiadneho takého konania, ktorým by spôsobil škodu žalobcovi, pričom vždy pracoval na
základe pokynov žalobcu a použil prostriedky a materiál, ktoré im boli na to pridelené. Žalobca v konaní
nijakým spôsobom nepreukázal protiprávnosť konania žalovaného a príčinnú súvislosť medzi takýmto
porušením alebo protiprávnosťou a vznikom škody.

11. Žalovaný osobne vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že čo sa týka výroby vzorky sa jednalo o
lakovanúdoskuvrozmereA4,ktorábolavyškriabanádrôtenoukefoua bolnáslednenanesenýzákladný
lak biely, ktorý sa obrúsil a vrchný lak bol tak isto biely. Uviedol, že v priebehu času zástupca žalobcu
zmenil nástroj, ktorým sa povrchová úprava mala vykonať, teda tak, že sa to nemalo robiť drôtenou
kefou, ale žalobca požičal kartáčovačku s plastovými štetinami a profil škrabania na drevo bol teda iný,

ako keď sa robil drôtenou kefou. Uviedol, že dielce sa vyrábali koncom augusta roku 2014 a následne
odišiel na dovolenku, pričom všetko bolo v poriadku, až následne sa mal dozvedieť, že zákazku pokazil
a tým spôsobil škodu. Uviedol, že problém spočíval aj v tom, že miesto, kde sa mala skriňa montovať
nebola rovná, nebola pravouhlá a teda došlo k vadnej montáži.

12. Súd na návrh žalobcu, ktorý vo veci navrhol vykonať znalecké dokazovanie na preukázanie jeho
tvrdení súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, pričom ustanovil ako znalca z odboru bytové
zariadenie, odvetvie nábytok sektorový a kancelársky V.. J. B..

13. Ustanovená znalkyňa vo veci spracovala znalecký posudok č. 119/2017, v ktorom zodpovedala

otázky uložené v rozhodnutí o nariadení znaleckého posudku. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že
je možné ustáliť jednoznačne záver o tom, že ani na jednom komponente/diele „vzorovej izby“ nebola
povrchová úprava pri vizuálnom porovnaní totožná s povrchovou úpravou vzorky. Zistená odchýlka pri
vizuálnom posúdení sa pohybuje v intervale od 65 % do 100 %. Povrchová úprava na „vzorke“ sa javí
vizuálne ako biela farba s jemným šedým odtieňom, na celej jej ploche je kresba dreva zachovaná,

otvorené póry zvýraznené kefovaním nie sú zaliate farbou a nános farby je rovnomerný. Povrchová
úprava na komponentoch/dieloch „vzorovej izby“ sa javí vizuálne ako plná biela farba, kresba dreva j
obmedzene zachovaná, otvorené póry zvýraznené kefovaním sú niekde viac, niekde menej pozalievané
farbou a sporadicky existujú miesta s nerovnomerným nánosom farby. Z uvedeného potom znalec
konštatuje, že je možné s vysokou pravdepodobnosťou vysloviť názor o tom, že boli použité dva

rozdielne odtiene bielej matnej polyuretánovej farby a to RAL 9003 vrchná biela, povrchová úprava
matná „signálna biela“ na „vzorke“ a OPP 80 vrchná biela, povrchová úprava matná na komponentoch/
dielcoch „vzorovej izby“. Znalec ďalej uviedol, že podľa informácií od konateľa žalobcu nebolo možné
ustáliť, aký farebný odtieň resp. aký druh farby bol použitý na vrchnú vrstvu povrchovej úpravy na
„vzorke“ a z toho dôvodu znalkyňa pristúpila k realizácii znaleckého experimentu. Znalkyňa ďalej

konštatovala, že pri realizovaní povrchovej úpravy na jednotlivých vzorkách farbami FPP 10 základná
farba a OPP 80 vrchná farba bolo zistené, že výsledný farebný odtieň povrchovej úpravy je biely so
šedastým tónom obdobne ako vzorka č. 7 „vzorka“ schválená investorom. Pri realizovaní povrchovej
úpravy na vzorke č. 9 „duplikát“ na jej porovnanie so vzorkou č. 8 komponent/diel „vzorová izba“
bolo zistené, že na oboch je povrchová úprava biela bez šedého odtieňa. Na základe markantov,

ktoré pri vyhodnocovaní farby a farebného odtieňa povrchovej úpravy v celom znaleckom dokazovaní
boli zidentifikované je možné ustáliť príčinu tohto javu. Ak na povrchovú úpravu použité základné a
vrchné biele farby bez pigmentov, potom primárne farebný tón ovplyvňuje tvar, rozmer a stupeň zaliatia
otvoreného póru. Zároveň ak sú na povrchovú úpravu použité základné a vrchné biele farby bezpigmentov, potom sekundárne farebný tón ovplyvňuje hrúbka nanesenej farby za spolupôsobenia farby
základného materiálu.

14. Na základe takýchto záverov potom znalkyňa na položené otázky odpovedala tým spôsobom, že
technologický postup pri spracovaní povrchovej úpravy nábytku na „vzorke“ odsúhlasenej investorom
bol nasledovný: 1. narezanie dielca z materiálu MDF dýha, 2. obrúsenie dýhy, 3. kefovanie do hĺbky cca
0,1 - 0,2 mm, 4. oprášenie pozostatkov z kefovania, 5. nastriekanie základu základnou dvojzložkovou
polyuretánovou farbou (biely odtieň) na otvorený pór (farba nariedená na nízku viskozitu), namiešaná v

pomere 2 diely farby ku 1 dielu tužidla + 10 - 20 % riedidla, 6. brúsenie farby, 7. striekanie druhej vrstvy
(vrchný biely lak) na otvorený pór, 8. doba schnutia farby 24 hodín. Technologický postup pri spracovaní
povrchovej úpravy nábytku na „vzorovej izbe“ bol nasledovný: 1. narezanie dielca z materiálu DTD DB/
DB, MDF B/DB, masív dub, 2. obrúsenie dýhy resp. masívu, 3. kefovanie do hĺbky cca 0,1 - 0,2 mm
elektrickou kartáčovačkou s oceľovým kartáčom, 4. oprášenie pozostatkov z kefovania, 5. nastriekanie
základu základnou dvojzložkovou polyuretánovou farbou FPP 10 (biely odtieň) na otvorený pór (farba

nariedená na nízku viskozitu), namiešaná v pomere 2 diely farby ku 1 dielu tužidla + 15 - 20 % riedidla,
6. farba na úplné vyzretie potrebuje 24 hodín, po 12 hodinách je brúsiteľná, 7. prebrúsenie základu
za účelom zdrsnenia a vyhladenia, 8. striekanie druhej vrstvy (vrchný biely lak) na otvorený pór bolo
realizované dvojzložkovou polyuretánovou farbou OPP 80 (biely odtieň) namiešanou v pomere dva diely
farby ku jednému dielu tužidla + 15 - 20 % riedidlo. Pri striekaní použitý nástrek križovaním, to znamená

v smere vlákien a kolmo na smer vlákien. 9. doba schnutia farby 24 hodín.

15. Na otázku v čom sa líšil technologický postup pri spracovaní povrchovej úpravy nábytku na „vzorke“
a „vzorovej izby“ znalkyňa uviedla, že technologický postup pri spracovaní povrchovej úpravy na
„vzorke“ sa líšil tým, že kresba dreva na „vzorke“ je po povrchovej úprave zachovaná, otvorený pór

je vyrysovaný, nie je pozalievaný farbou povrchovej úpravy. Na „vzorke“ bola použitá pravdepodobne
ako vrchná farba M. XXXX B. D. I. G..C..Z. V. X., U., resp. iná biela farba s jemne šedým odtieňom,
ktorej názov sa nepodarilo ustáliť, ale s určitosťou je možné konštatovať, že nebola použitá vrchná
polyuretánová matná biela farba OPP 80 od výrobu MAB S. p. A. Industrie Chimiche, Taliansko, tá,
ktorá bola použitá na povrchovú úpravu „vzorovej izby“. Na „vzorovej izbe“ povrchová úprava sa javí

ako plne biela farba, kresba dreva je obmedzene zachovaná, otvorené póry po zvýraznení kefovaním
sú niekde viac, niekde menej pozalievané farbou a sporadicky existujú miesta s nerovnomerným
nánosom farby. Na otázku, či technologický postup pri spracovaní povrchovej úpravy nábytku na
„vzorovej izbe“ bol správny alebo nesprávny, vo vzťahu k dosiahnutiu povrchovej úpravy nábytku na
odsúhlasenej „vzorke“ zo strany investora, znalkyňa uviedla, že technologický postup pri spracovaní

povrchovej úpravy nábytku na „vzorovej izbe“ nebol správny vo vzťahu k dosiahnutiu povrchovej úpravy
nábytku na odsúhlasenej „vzorke“ zo strany investora, nakoľko investor mal výhrady k zrealizovanej
povrchovej úprave na „vzorovej izbe“. Táto nesprávnosť technologického postupu spočívala v tom,
že zrealizovaná povrchová úprava komponentov/dielov na "vzorovej izbe" vizuálne bola odlišná od
odsúhlasenej „vzorky“. Pravdepodobnou príčinou odlišnej povrchovej úpravy bol iný farebný odtieň biele

farby, ktorá nemala jemne šedý odtieň, kresba dreva nebola zachovaná, otvorený pór nebol vyrysovaný,
bol pozalievaný viacmenej vrchnou farbou. Znalkyňa sa vyjadrila, že správny technologický postup, ktorý
mal byť použitý tak, aby tento zodpovedal povrchovej úprave odsúhlasenej vzorky investorom uviedla,
že povrchová úprava nábytku by bola dosiahnutá vtedy, ak by bola použitá farba, ktorá bola použitá na
„vzorke“, a to pravdepodobne M. XXXX D. I. G..C..Z. V. X., U. alebo iná biela farba, ktorá by mala po

nanesení na komponenty/diely nábytku jemne šedý odtieň, kresba dreva by bola zachovaná, otvorený
pór by bol vyrysovaný a povrchová úprava by ako celok bola bez nerovnomernosti a fľakov. Žalobca vo
svojom vyjadrení k znaleckému posudku uviedol, že nesúhlasí s odpoveďou znalca na položenú otázku,
v čom mal spočívať správny technologický postup tak, aby bola dosiahnutá povrchová úprava nábytku,
ktorá zodpovedala odsúhlasenej „vzorke“ investorom, pričom žalobca naďalej zotrval v tom tvrdení, že

správny technologický postup spočíval v správnom nanášaní množstva farby a rovnomerným nánosom,
kedy by bola dosiahnutá absolútne rovnomerná štruktúra na každom dielci pri zachovaní zvýraznenosti
pórov. Práve túto skutočnosť žalovaný nedodržal a nanášal niekoľko násobné väčšie množstvo farby.

16. Žalovaný vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku uviedol, že znaleckým posudkom sa nijakým

spôsobomnepreukázalo,žebyžalovanýsvojímkonanímresp.nekonanímspôsobilžalobcoviakúkoľvek
škodu. Práve naopak zo znaleckého posudku vyplynulo, že k zrušeniu zákazky došlo najmä z
dôvodov, ku ktorým žalovaný nemal a nemohol mať žiadny vplyv a dosah. Uviedol, že žalobcovi
chýbala viacerá potrebná dokumentácia týkajúca sa zákazky, napr. parafovanie „vzorky“ investorom,podrobná technológia výroby povrchovej úpravy „vzorky“, použitý materiál, objem, typ a vzhľadom
na uvedené aj dobu medzi vyhotovením „vzorky“ a „vzorovej izby“ samotná znalkyňa konštatovala,
že predpoklad nedodržania resp. pozmenenia technologického postupu pri výrobe „vzorovej izby“.

Žalovaný ďalej uviedol, že práve žalobca určil termín zhotovenia „vzorovej izby“, materiál a náradie,
ktorým sa mala „vzorová izba“ zhotovovať. Uviedol ďalej, že znalkyňa v znaleckom posudku uviedla,
že chybou technologického postupu pri vykonávaní povrchovej úpravy „vzorovej izby“, ktorá mala
vizuálnu odlišnosť oproti „vzorke“, nešlo o chybu postupu ako takú, ale použitie nesprávnej bielej
farby oproti farbe použitej na „vzorke“. Žaloba si nezapamätal farbu, ktorá bola použitá na vyrobenie

„vzorky“ a neviedol žiadnu písomnú evidenciu technologického postupu výroby, pričom túto nevedel
uviesť znalkyni pri vypracovaní znaleckého posudku. Znaleckým posudkom bolo potvrdené tvrdenie
žalovaného, že povrchová úprava komponentov „vzorky“ a „vzorovej izby“ boli robené na pokyn žalobcu
rôznymi farbami, brúsené vhodnými kefami a to ručnou drôtenou a elektrickou kartáčovačkou, pričom
žaloba tieto materiály a náradie žalovanému zabezpečoval. Žalovaný pracoval len s tým náradím, ktoré
mu žalobca určil a dodal. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný ako zamestnanec žalobcu vykonával

prácu na základe výhradných pokynov žalobcu ako svojho zamestnávateľa. Pracoval výhradne s
pracovnými prostriedkami a materiálmi, ktoré mu na uvedenú zákazku zveril alebo dodal žalobca ako
jeho zamestnávateľ. Žalobca mal zo strany žalovaného hotovú „vzorovú izbu“ pred montážou ešte
približne mesiac na svojom sklade, pričom ani raz a to po montáži nenamietal chyby resp. nespokojnosť
s prácou žalovaného. Žalovaný teda uviedol, že znalecký posudok nijakým spôsobom nepreukázal

pochybenie žalovaného a vôbec nie dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu, ktorý si v tomto konaní
uplatnil. Z uvedeného žiadal žalobu žalobcu z tohto dôvodu zamietnuť ako nedôvodnú.

17. Podľa § 179 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu
spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a
185.

18. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal za
preukázané, že strany sporu sú v čase rozhodnom v právnom postavení žalobca ako zamestnávateľ

a žalovaný ako zamestnanec. Zamestnávateľ v konaní tvrdil, že zamestnanec v danom prípade
žalovaný, mu spôsobil škodu a to porušením predpísaného technologického postupu pri spracovaní
„vzorovej izby“, kedy žalovaný vo funkcii lakýrnika vykonával povrchovú úpravu týchto výrobkov. Z
ustanovenia § 179 Zákonníka práce vyplýva, že zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu
len v takom prípade, pokiaľ zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh resp. v

priamej súvislosti s nimi spôsobil svojmu zamestnávateľovi škodu. Toto zavinenie zamestnancovi je
povinný preukázať zamestnávateľ. V tejto súvislosti súd konštatuje, že napriek tomu, že zákon výslovne
neuvádza predpoklady zodpovednosti za škodu, tieto sú definované právnou teóriou a ich obsah je
potom následne doplňovaný súdnou praxou. V danom prípade medzi takéto predpoklady patrí porušenie
právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nimi a prípadne zavinenie. Zavinenie v tomto

prípade je povinný preukázať zamestnávateľ. Súd uvádza, že protiprávny úkon sa skladá zo samotnej
protiprávnosti a z úkonu, pričom protiprávnosť úkonu je charakterizovaná ako rozpor s objektívnym
právom teda právnym poriadkom ako jednotnou kategóriou. Protiprávnosť môže byť výsledkom činnosti
fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá spočíva buď v konaní alebo opomenutí. Takýto úkon musí byť
kvalifikovaný ako protiprávny a požaduje sa, aby bol porušením právnej povinnosti, ktorá bola určitému

subjektu uložená. Právna povinnosť vyplýva buď priamo z právnych predpisov alebo zo zmluvy alebo
z iných právnych skutočností. Rozpor právneho úkonu s právnym predpisom je daný nielen tam, kde
tento úkon priamo právne predpisy porušuje, ale aj tam, kde právne predpisy obchádza. Protiprávnosť
úkonu sa teda nedá predpokladať a poškodený má povinnosť túto v spore preukázať.

19. Súd v danej súvislosti konštatuje, že žalobca takúto protiprávnosť navyše zavinenou žalovaným
v konaní nijakým spôsobom nepreukázal. V konaní bolo preukázané, že žalovanému bolo zadané
z pracovnej úlohy spracovať povrchovú úpravu „vzorovej izby“ pre zákazku svojho zamestnávateľa,
teda žalobcu. Na preukázanie tvrdení žalobcu súd vo veci vykonal dokazovanie znaleckým posudkom,
ktorý spracoval znalec z odboru bytové zariadenie, odvetvie nábytok sektorový a kancelársky, pričom

výsledkom takéhoto dokazovania bol znalecký posudok č. 119/2017. Na základe úloh, ktoré boli znalcovi
položené, mal súd za preukázané, že dôvodom rozdielnosti povrchovej úpravy „vzorky“, ktorá mala byť
odsúhlasená zo strany zadávateľa objednávky u žalobcu a povrchovej úpravy tak, ako ju spracoval
žalovaný na „vzorovej izbe“ nie je možné povedať, že k rozdielnosti takýchto povrchových úprav došloporušením pracovných postupov žalovaného, ktoré by bol zavinil. Z výsledkov znaleckého dokazovania
vyplýva, že napriek tomu, že pri spracovaní povrchovej úpravy „vzorovej izby“ bol použitý nesprávny
technologický postup, výsledkom ktorého bola vizuálna odlišnosť od odsúhlasenej „vzorky“ investorom.

Príčinou takejto odlišnosti povrchovej úpravy bol iný farebný odtieň bielej farby, ktorá nemala jemne
šedý odtieň, kresba dreva následne nebola zachovaná, otvorený pór nebol vyrysovaný, bol pozalievaný
viacmenej povrchovou farbou. Príčinou takejto odlišnosti povrchovej úpravy bolo to, že napriek tomu,
že sa mala použiť farba, ktorá bola použitá na „vzorke“ a to pravdepodobne RAL 9003 alebo iná biela
farba, ktorá by po nanesení na komponenty „vzorovej izby“ mala jemne šedý odtieň, kresba dreva

by bola zachovaná, otvorený pór by bol vyrysovaný a povrchová úprava by ako celok by bola bez
nerovností a fľakov, bola použitá iná vrchná polyuretánová matná biela farba OPP 80 a teda znalec
vyslovil názor, že s najväčšou pravdepodobnosťou boli použité dva rozdielne odtiene bielej matnej
polyuretánovej farby, ktoré spôsobili rozdielny výsledný efekt povrchovej úpravy „vzorky“ odsúhlasenej
investorom a „vzorovej izby“. Znalec zároveň popísal správny technologický postup resp. technologický
postup, akým bolo postupované pri výrobe povrchovej úpravy „vzorky“ resp. „vzorovej izby“ a vyjadril sa

v tom zmysle, že pri osobitných povrchových úpravách je nevyhnutné súbor premenných pri spracovaní
povrchovej úpravy písomne zadokumentovať a dodržať základné pravidlá ako je zadokumentovanie
aké produkty boli použité na zhotovenie povrchovej úpravy, pri miešaní základnej farby a vrchnej
farby je nevyhnutné dodržať doporučenia výrobcov, pri ručnom nanesení farby, nástrekom, križovaním
je potrebné v maximálnej miere dodržať nemeniace sa parametre striekania, pri ručnom striekaní je

potrebné zabezpečiť rovnaké podmienky pri práci a podobne.

20. Na základe uvedeného potom súd môže jednoznačne konštatovať, že v konaní žalobca nepreukázal
zo strany žalovaného také konanie, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zavinené zo strany žalovaného.
Žalovaný postupoval pri spracovaní povrchovej úpravy „vzorovej izby“ s materiálom a technickými

prostriedkamitak,akomutietozabezpečiljehozamestnávateľ,pričomináokolnosťvkonanípreukázaná
nebola a je chybou zamestnávateľa, že ani v dobe súdneho sporu nebol schopný identifikovať
pôvodnú farbu, ktorá bola použitá pri spracovaní „vzorky“, ktorá bola odsúhlasená investorom, nebol
zdokumentovanýpresnýtechnologickýpostupprispracovanítejtokonkrétnejpovrchovejúpravynábytku
tak, ako to aj naznačil znalec v znaleckom posudku. Tieto nedostatky nie je možné v žiadnom prípade

pričítať na vrub žalovaného ako zamestnanca, ktorý pri práci na „vzorovej izbe“ použil materiál a
pracovné prostriedky pridelené svojím zamestnávateľom teda žalobcom.

21. Z uvedeného teda súd konštatuje, že žalobca v konaní neosvedčil a nepreukázal tvrdenia uvádzané
v žalobe, teda o tom, že žalovaný svojím zavineným konaním porušil právnu povinnosť, v danom prípade

povinnosť vykonať svoju prácu pridelenú riadne a včas tak, že by výsledkom bola činnosť, ktorá by
predstavovala pre žalobcu škodu.

22. Z uvedeného dôvodu preto súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

23. Súd zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 255 CSP tak, že žalovanému ako
strane sporu, ktorá mala v konaní plný úspech priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu
voči žalobcovi, ktorý úspešný v konaní nebol. O výške takéhoto nároku súd rozhodne samostatným
uznesením.

24. Vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní, priznal súd nárok znalca na náhradu trov spočívajúcich
v znaleckom dokazovaní znalcovi voči žalobcovi v celom rozsahu, o výške ktorej súd rozhodne
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho

písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sarozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie
je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,

môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.