Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. marec 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/147/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710211830
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7710211830.9

Uznesenie

Okresný súd Rožňava, v právnej veci žalobkyne O. A., D.. XX. XX. XXXX, N. Z., G. Č.. XX, práv. zast.
JUDr. Juraj Kus, advokát, Michalovce, Námestie osloboditeľov 10, proti žalovanej Slovenská republika,
zast. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní
o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd priznáva pôvodným žalovaným v 1.a 2.rade, Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Bratislava,

Pribinova 2 a Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú bude povinná zaplatiť žalobkyňa. O výške náhrady trov
rozhodne súd po právoplatnosti uznesenia samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala náhrady nemajetkovej ujmy voči pôvodnému žalovanému
v l. rade vo výške 100.000,- eur a voči pôvodnému žalovanému v 2. rade vo výške 33.193,91 eur,

ktorá jej bola spôsobená nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom žalovaných v
1. a 2. rade. Protiprávnym konaním došlo k zásahu do osobnostných práv žalobkyne. Žalovaný v
1. rade Uznesením zo dňa 31. 05. 2004, ČVS: PPZ-7/BOK-V-I-2004, obvinil žalobkyňu z trestného
činu porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou v zmysle ust. § 124 ods. 1, 3, 5
Trestného zákona, tiež z trestného činu porušovania predpisov o štátnych , technických opatreniach
na označenie tovaru spáchaného formou spolupáchateľstva organizovanou skupinou podľa ust. § 148c

ods. 1, ods. 3 písm. b.) Trestného zákona. Obvinenie rozšíril aj o trestný čin založenia, zosnovania a
podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa ust. § 185a ods. 1 Trestného zákona, a to
Uznesením zo dňa 07. 12. 2005. Žalobkyňa podala sťažnosti proti obvineniam, ktoré žalovaný v 1. rade
zamietol. Žalovaná bola obvinená spolu s ďalšími 9 osobami. Žalované skutky mala spáchať formou
spolupáchateľstva organizovanou skupinou. Žalovaný v 1. rade Uznesením zo dňa 08. 03. 2007 vylúčil
na samostatné konanie trestnú vec žalobkyne spoločne s V. C. a postúpil ju na vyšetrovanie vecne a

miestne príslušnému Okresnému riaditeľstvu PZ ÚJaKP Michalovce. Od počiatku bolo zrejmé, že vec
nepatrí na Úrad boja proti organizovanej kriminalite, kde vykonáva dozor Úrad špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, z čoho je možné vyvodiť nesprávny úradný postup, čo
malo za následok neúmerné prieťahy konaní. Na neúnosné prieťahy v konaní poukázala žalobkyňa v
sťažnosti proti uzneseniu o vylúčení veci na samostatné konanie, ktorú podala dňa 23. 03. 2007. Úrad
špeciálnej prokuratúry uvedenú sťažnosť uznesením zo dňa 12. 04. 2007 zamietol. Žalobkyňa požiadala

o zastavenie stíhania listom dňa 04. 05. 2007, na žiadosť nedostala žiadnu odpoveď a vyšetrovateľ
ukončil vyšetrovanie dňa 20. 06. 2007. Prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce doručil dňa 04. 07.
2007 obžalobu na Okresný súd Michalovce, v zmysle ktorej žalobkyňa mala spáchať prečin porušenia
predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa ust. § 279 ods. 1, ods. 2 písm.
a.) Trestného zákona. Okresný súd Michalovce Rozsudkom č. k. 3T/96/2007 - 1093 zo dňa 11. 12. 2008
oslobodil žalobkyňu spod obžaloby. Proti rozsudku sa odvolal prokurátor, odvolanie ktorého Krajský súd

v Košiciach Uznesením č. k. 7To/31/2009 - 1107 zo dňa 15. 04. 2009 zamietol.2. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 12C/147/2011 - 459 zo dňa 10.10.2013 uložil žalovaným v 1.a
2.rade povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 5.000,- eur, každému osobitne a vo zvyšujúcej časti súd žalobu
zamietol a priznal náhradu trov konania žalobkyni.

3. Proti uvedenému rozsudku bolo podané odvolanie stranami sporu. Súd druhej inštancie uznesením
č.k. 1Co/99/2014-540 zo dňa 26.08.2015 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec na ďalšie
konanie, pričom podstatnou otázkou pre rozhodovanie o uplatnenom nároku bola otázka, či v súvislosti
s uplatneným nárokom na nemajetkovú ujmu, bola daná zodpovednosť príslušných ústredných orgánov,

Ministerstva vnútra SR a Ministerstva spravodlivosti SR z hľadiska pasívnej vecnej legitimácie. Plynutie
premlčacej doby posúdil súd druhej inštancie odlišne ako súd prvej inštancie. Z vysloveného právneho
názoru súdu druhej inštancie vyplynulo, že premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni,
kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv.

4. Písomným podaním žalobkyne zo dňa 04. 01. 2016 zobrala žalobkyňa žalobu späť voči pôvodným

žalovaným v 1. a 2. rade, na základe vysloveného právneho názoru súdu druhej inštancie. Súčasne
navrhla, aby súd podľa ust. § 92 ods. 1 O.s.p. (Občianskeho súdneho poriadku do účinnosti Civilného
sporového poriadku) rozhodol o pripustení ďalšieho účastníka do konania a to, Slovenskej republiky,
zast. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, keďže k zámene účastníkov na strane
žalovaného nebol daný súhlas.

5. Žalovaný v 1.rade nemal námietky voči späťvzatiu žaloby, nesúhlasil so zámenou účastníka konania.
Náhradu trov si v tomto podaní neuplatňoval.
6. Žalovaný v 2.rade sa vyjadril k pripusteniu ďalšieho účastníka v tom zmysle, že vzhľadom na pôvodné
procesné ustanovenie § 92 ods. 1 O.s.p. súhlas žalovaného v 2.rade na pristúpenie nového účastníka

sa nevyžaduje, preto je z hľadiska hospodárnosti konania na súde, aby takýto návrh pripustil alebo
zamietol. Náhradu trov si v tomto podaní neuplatňoval.

7. Žalovaní v 1. a 2.rade si trovy konania v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslili. Žalovaný v 1.rade
dňa 05.08.2016 vyčíslil trovy konania po podaní odvolania proti uzneseniu sp. zn.: 12C/147/2011 - 558

zo dňa 30.06.2016, ktorým súd zastavil konanie voči žalovaným v 1.a 2.rade, nepriznal im náhradu
trov konania a súčasne pripustil, aby do konania na strane žalovaného pristúpil účastník - Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava.
Žalovaný v 1.rade vyčíslil trovy konania sumou 688,76 eur, ktoré mu vznikli v súvislosti s účasťami na
pojednávaniach v dňoch 12.11.2011, 16.09.2013 a 09.07.2013, ako náklady na pohonné hmoty, náhradu

zapoužitiecestnýchmotorovýchvozidielpripracovnýchcestách.Žalovanýv2.radevyčísliltrovykonania
dňa 02.02.2018 v sume 201,66 eur za účasť na pojednávaniach, ktoré sa uskutočnili dňa 12.11.2011,
08.07.2013 a 16.09.2013.

8. Dňa 01.júla 2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„CSP“).

9. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

11. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

12. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

13. Obaja žalovaní síce konštatovali, že si uplatnili náhradu trov konania, ale súd súčasne poukazuje
aj na ust. § 251 CSP, z ktorého vyplýva, že trovy konania musia byť preukázané, odôvodnené a účelnevynaložené výdavky, čo znamená, že je povinnosťou subjektov, ktoré si náhradu trov uplatňujú, tieto
zákonom vymedzené podmienky dodržiavať.

14. Súd, v čase kedy rozhodoval o náhrade trov konania, posudzoval náhradu trov konania v zmysle
príslušných ust. § 146 ods. 2 O.s.p. s použitím ust. § 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhoduje
o povinnosti nahradiť trovy konania na návrh, spravidla v rozhodnutí, v ktorom sa konanie končí.
Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov, je povinný trovy konania vyčísliť. Pokiaľ obaja žalovaní
len všeobecne uviedli, že si uplatňujú náhradu trov konania, pričom tieto trovy nevyčíslili konkrétne, a to

ani v čase, keď sa vyjadrovali k späťvzatiu žaloby. Stalo sa tak až v odvolacom konaní, aj to len v prípade
žalovaného v 1.rade. Súd druhej inštancie uznesením č.k. 1Co/533/2016 - 589 zo dňa 15.11.2017
zrušil uznesenie prvej inštancie č.k. 12C/147/2011-558 zo dňa 30.06.2016 vo výroku o trovách konania
s poukazom na to, že bolo potrebné v prípade rozhodnutia, ktoré sa nevyhlasovalo, vyzvať žalovaných
na vyčíslenie trov do troch pracovných dní, pretože z písomných vyjadrení žalovaných vyplynulo, že si
uplatňovali náhradu trov konania.

15. Súd rešpektujúc názor súdu druhej inštancie opätovne rozhodol o náhrade trov konania, s použitím
ust. § 256 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane. Odo dňa nadobudnutia účinnosti CSP rozhodovanie o náhrade trov
konania sa v prípade zastavenia konania riadi ust. § 256 ods. 1 s použitím ust. § 262 ods. 1,2 CSP.

Z toho dôvodu súd rozhodol najskôr o nároku na náhradu trov konania tak, že priznal pôvodným
žalovaným v 1.a 2.rade nárok na náhradu v rozsahu 100 % , nakoľko žalobkyňa zavinila zastavenie
konania tým, že nesprávne označila žalovaných v konaní a následne zobrala žalobu voči ním späť.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti uvedenému uzneseniu možno podať odvolanie podľa ust. § 357 písm. m.) CSP, v lehote do 15
dní od dňa doručenia uznesenia na Krajský súd v Košiciach , prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 363 CSP sa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.