Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. jún 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoP/44/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200165
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2018200165.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr.
Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1. L. Q., nar.
XX.XX.XXXX a 2. I. Q., nar. XX.X.XXXX, obe bytom ako otec, obe zastúpené procesným opatrovníkom
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, so sídlom Hlohovec, Jarmočná 3,
deti rodičov - matky: W. Q., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX a otec: X. Q., nar. XX.X.XXXX, adresa:
X. E. XX, zastúpený advokátkou: Mgr. Zdenkou Rusnákovou, so sídlom Piešťany, Waltariho 7, o návrhu
otca na zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti a o návrhu starej matky: W. W., nar. X.X.XXXX,
adresa M. XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Ján Minárik, CSc., so sídlom Bratislava, Ipeľská 15,
na zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti, na odvolanie starej matky mal. proti
rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 38P/18/2017-101 zo dňa 9.2.2018, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zveril maloleté deti L. a I. do osobnej
starostlivosti otca, výrokom II. rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 33P/52/2016-39
zo dňa 29.3.2017, výrokom III. zamietol návrh starej matky na zverenie maloletého L. a maloletej I. do
náhradnej osobnej starostlivosti a napokon výrokom IV. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. čl. 5 Základných zásad Zákona o
rodine, ust. § 28 ods. 1, 2 a 3, § 38 ods. 1, § 43 ods. 1, § 44 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine. Vecne
argumentoval tým, že o starostlivosti o maloleté deti bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného
súdu Trnava č k. 33P/52/2016-39 zo dňa 29.3.2017, ktorým bolo manželstvo ich rodičov rozvedené a
maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky. Dňa X.X.XXXX matka
maloletých detí zomrela. Vzhľadom na návrh otca mal. detí, ako aj návrh starej matky mal. detí, bolo
predmetom konania rozhodovanie súdu o tom, či majú byť po smrti matky maloleté deti zverené do
osobnej starostlivosti otca, alebo je dôvodné maloleté deti zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti
starej matky. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že v prípade smrti jedného
z rodičov, je na výkon rodičovských práv a povinností zo zákona oprávnený a povinný druhý rodič.
Náhradná osobná starostlivosť o mal. dieťa je dočasným opatrením, ktoré nahrádza osobnú starostlivosť
rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, kedy ju rodičia nezabezpečujú, alebo nemôžu zabezpečovať.
Zákon o rodine vždy uprednostňuje starostlivosť rodičov pred starostlivosťou iných osôb. Cieľom
náhradnej osobnej starostlivosti má byť obnovenie nedostatočnej alebo úplne chýbajúcej starostlivosti
zo strany rodičov dieťaťa a hľadanie spôsobu opätovného návratu dieťaťa k rodine. S poukazom na

uvedené a vzhľadom na vykonané dokazovanie, dospel súd k záveru, že návrh otca na zverenie
maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti bol daný dôvodne, keďže rozsudkom Okresného súdu
Trnava č. k. 33P/52/2016-39 zo dňa 29.3.2017 boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky,
ktorá však zomrela a maloleté deti následne zostali v starostlivosti jediného žijúceho rodiča - otca, preto
súd zároveň zmenil aj pôvodný rozsudok. Súd zistil, že otec maloletých detí zabezpečuje starostlivosť
o maloleté deti a túto vykonáva riadne, čo vyplýva jednak zo správy ÚPSVaR Piešťany, pracovisko
Hlohovec zo šetrenia pomerov u otca maloletých detí, ako aj zo správy vypracovanej základnou školou,
ktorú maloleté deti navštevujú a napokon aj z výpovedí samotných účastníkov konania. Súd uzavrel,
že otec maloletým deťom poskytuje riadne a stabilné výchovné prostredie vhodné pre ich všestranný
vývin. Z predložených psychologických posudkov vyplýva, že maloleté deti sa so situáciou v rodine
vyrovnávajú, pričom kľúčovou osobou pre oboch je ich otec (u maloletej I. po bratovi). Otec maloletých
detí po úmrtí ich matky konzultoval túto situáciou s psychológom, s ohľadom na vysporiadanie sa
maloletých detí s touto situáciou, ako aj s adaptáciou na nové prostredie, pričom psychológa s deťmi
ešte stále navštevuje, čo podľa súdu svedčí o záujme otca o zdravý psychický vývin maloletých pri
vyrovnávaní sa s traumou. Súd mal za to, že v tomto záťažovom období, ale aj všeobecne, je pre
maloleté deti dôležitá stabilita, ktorá je pri ich ponechaní v starostlivosti otca zachovaná, keďže tento
býva v tej istej obci ako žili aj so svojou matkou a tiež stále navštevujú tú istú základnú školu, čiže
majú zachovaný aj okruh kamarátov a spolužiakov. Maloletým deťom pritom nechýba ani kontakt so
starou matkou a ďalšími príbuznými z matkinej strany, keďže deti k nej chodia na víkendy. Súd zamietol
ako nedôvodné návrhy starej matky na vykonanie dôkazov (výsluch svedkov a vyhotovenie znaleckého
posudku), nakoľko starostlivosť starej matky nebola v konaní spochybňovaná a riadnu starostlivosť
otca o maloleté deti mal súd preukázanú aj z iných už predložených dôkazov. Súd tiež nevidel dôvod
na vyhotovenie znaleckého posudku, keď disponoval správou psychológa, ktorý s deťmi pracuje už
takmer pol roka a pomáha im vysporiadať sa s ich ťažkou životnou situáciou. Prihliadal na správu
vypracovanú psychologičkou z RPPS ÚPSVaR Piešťany, podľa ktorej vstup iných odborníkov do procesu
je nevyhnutné dôkladne zvážiť, nakoľko by v danom prípade mohlo prísť k následnej retraumatizácii
detí, čo by mohlo negatívne zasiahnuť do dynamiky interdisciplinárnych štruktúr, s ktorým názorom sa
súd stotožnil. Preto zamietol tiež návrh na výsluch maloletých detí súdom, keď mal za jednoznačne
preukázané, že starostlivosť o maloleté deti otec vykonáva riadne. Nezistil žiadny dôvod, pre ktorý
by maloleté deti mali byť odňaté zo starostlivosti jediného žijúceho rodiča a zverené do náhradnej
starostlivosti inej osoby. Mal za to, že takýto postup by nebol ani v záujme maloletých detí. Poukázal
pri tom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 136/2008 zo dňa 17.4.2008,
podľa ktorého akákoľvek forma náhradnej osobnej starostlivosti je pre maloleté dieťa, za predpokladu
riadnej starostlivosti zabezpečovanej rodičom, neakceptovateľná. Súd tiež uviedol, že dôvodom sporu
sú napäté vzťahy medzi otcom maloletých detí a ich starou matkou a širšou rodinou z matkinej strany,
pričom maloleté deti majú právo aj na rodinu zo strany ich zosnulej matky a na udržiavanie vzťahu
s nimi, preto súd apeloval na účastníkov konania, aby pracovali na vzájomnej komunikácii, nakoľko
ich vzájomné osočovanie môže prispieť k ťažšiemu zvládaniu danej situácie maloletými deťmi, čo nie
je v ich záujme, naopak je potrebné budovať pozitívnu vzťahovú väzbu maloletých detí k otcovi, ale
aj k širšej rodine a stabilizovať výchovné prostredie. V záujme maloletých detí by mali rodiny začať
spolu komunikovať a podieľať sa na vytváraní stabilného a harmonického prostredia pre maloleté deti.
Napokon k návrhu starej matky, prednesenom až v záverečnej reči, týkajúcom sa rozhodnutia o úprave
styku maloletých detí so starou matkou súd uviedol, že o tomto nerozhodoval, nakoľko v tomto smere
nevykonal žiadne dokazovanie, pričom uvedený návrh bol vznesený len pre prípad zverenia maloletých
detí do osobnej starostlivosti otca, ktoré rozhodnutie však nie je právoplatné. O trovách konania súd
rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,
ak tento zákon neustanovuje inak.

3. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v celom jeho rozsahu prostredníctvom svojho
právneho zastúpenia odvolanie stará matka, ktorá žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby sám rozhodol vo
veci. Ako odvolacie dôvody uviedla tie, ktoré vyplývajú z ust. § 365 ods. 1 písm. e) a f) CSP.

4. Dôvodila tým, že súd odignoroval najlepší záujem maloletých detí, reálny stav ich emocionálneho
života a frustrácie z toho, že musia veľmi opatrne riešiť otázky týkajúce sa ich zomretej matky a jej
rodiny, hlavne starej matky. Iba povrchne konštatoval, že deťom zomrela matka, nebral do úvahy, že
otec svojim konaním bezohľadne trhá citové väzby medzi starou matkou a deťmi, na druhej strane
ich takmer každý víkend vozí k svojim rodičom. Maloleté deti dlho pred smrťou matky žili v spoločnej

domácnosti so starou matkou, prakticky po celý čas choroby matky im teda stará matka nahrádzala
matku. Stretávanie sa starej matky s maloletými deťmi sa nezlepšilo ani po pojednávaní dňa 9.2.2018,
práve naopak, stará matka sa stretla s mal. deťmi víkend pred pojednávaním, a potom až cca mesiac
po pojednávaní, o čom svedčia predložené sms správy. Otec neakceptuje starú matku a rodinu zo
strany zomretej matky mal. detí. Bráni styku a neakceptuje názor svojich maloletých detí žiť s ich starou
matkou. Poukazovala pritom na ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine a ust. čl. 12 Dohovoru o právach
dieťaťa, ako aj komentár k nemu a dôvodila, že aj Ústava SR považuje záujem dieťaťa za prvoradý pri
akýchkoľvek postupoch a riešeniach, ktoré sa ho týkajú, dieťaťu zabezpečuje ochranu a starostlivosť,
nevyhnutnú pre jeho blaho. Stará matka považuje napadnutý rozsudok za nesprávny, vychádzajúci z
nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a z nesprávnych skutkových zistení, nakoľko súd svoje
rozhodnutie založil na tvrdeniach otca, ktorý ich však nepreukázal. Súd mal za preukázané, že otec detí
po opustení spoločnej domácnosti s matkou, stále pomáhal matke mal. detí a s deťmi sa stretával. Tieto
tvrdenia sa však nezakladajú na pravde a vôbec nevyplývajú zo skutočností uvedených v spisovom
materiály. Maloleté deti neboli vypočuté ani pred súdom, ani pred klinickou psychologičkou, aby mohli
v konaní vyjadriť svoj názor. Maloletým deťom je v skutočnosti bránené v styku so starou matkou, čím
je ohrozený ich najlepší záujem a právo detí stretávať sa so starou matkou a rodinnými príslušníkmi
ich zomretej matky. Súd teda nepovažoval za potrebné skúmať názor maloletých detí, mal na základe
tvrdení otca bez vypočutia názoru maloletých detí za preukázané, že najlepším záujmom detí je osobná
starostlivosť otca, ako jediného žijúceho rodiča, a preto rozhodol v jeho prospech. Súd absolútne nebral
do úvahy ďalšie uvádzané skutočnosti, ktoré uviedol sám otec, a to, že žijú v dome u jeho priateľky s
jej rodičmi, že maloleté deti nemajú od tejto nehnuteľnosti ani kľúče. Pochybenie súdu spočíva v tom,
že uprednostnil právo rodiča nad právo dieťaťa v rozpore s čl. 24 Charty základných práv EÚ ako aj
Dohovoru o právach dieťaťa. Súd preto dospel k nesprávnemu právnemu záveru, nakoľko ide o povrchné
a neúplné zistenie skutkového stavu, ktorý nemá také predpoklady, aké by vyplynuli z úplného a precízne
zisteného skutkového stavu. Chyba v zisťovaní skutkového stavu súdom prvého stupňa spočíva v tom,
že skutkové zistenie, ktoré bolo základom pre jeho rozhodnutie je nesprávne a v dôsledku nesprávnych
skutkových zistení je chybný právny názor, v dôsledku ktorého súd zisťoval iné skutočnosti, prípadne
zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom, pretože výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP, pretože súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo
a opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané ako aj tie, ktoré vyšli
počas konania najavo. Nesprávne sú tie skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení
dôkazov, nakoľko ide o logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, vierohodnosti
a výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust.
§ 191 - 193 CSP. Rozsudok je príkladom neprofesionálneho a arbitrárneho postupu súdu. Odôvodnenie
je maximálne neprofesionálne. Súd totiž v žiadnom prípade nemohol na základe oboznámenia sa s
listinnými dôkazmi takto neprípustne konštatovať, že vypočutie maloletých detí by bolo v ich neprospech
a zbytočne by ich stresovalo, čím súd v podstate odignoroval názor maloletých detí, ktorý otec dobre
pozná a ignoruje ho rovnako ako súd. Súd sa vôbec nezaoberal dôvodmi, prečo sa maloleté deti nechceli
vracať späť k otcovi, prečo si neželali, aby otec poznal obsah záznamov zo stretnutí maloletých na
sociálnej kuratele, na čo upozornila kolízna opatrovníčka a ďalšie skutočnosti k objasneniu ktorých mohol
výrazne napomôcť relevantný psychologický posudok a nie čiastkové správy zo stretnutí maloletých detí
so psychologičkou a liečebnou pedagogičkou. Neexistuje žiadny výchovný ani primeraný donucovací
prostriedok, ktorým by bolo možné maloleté deti nútiť, aby vymazali z pamäti svoje negatívne zážitky
s ich otcom počas života ich matky. Ani nátlakové aktivity zo strany súdnych úradníkov či pracovníkov
sociálnej kurately nemajú pozitívny vplyv na úpravu vzťahov detí a ich otca. Súd uveril klamlivým
tvrdeniam otca, ktorý na verejnosti predvádza herecké výkony, ohovára už zomretú matku, uvádza svoje
subjektívne presvedčenie ako jedinú pravdu a nerešpektuje názor detí ani odborníkov a presviedča
každého vrátane súdu, že on je vlastne najväčší trpiteľ, ale pri osobných stretnutiach už s posmeškami
alebo vyhrážkami komunikuje so starou matkou, aj s maloletými deťmi. Podľa uznesenia ÚS SR sp.
zn. I. ÚS 379/2010, medzi záujmami dieťaťa a rodičov musí byť zachovaná rovnováha, pričom pri
hľadaní tejto rovnováhy musí byť osobitný záujem venovaný najvyšším záujmom dieťaťa, ktoré môžu
prevažovať nad záujmami rodiča. Podľa ESĽP má byť najlepší záujem dieťaťa hlavným kritériom pri
rozhodovaní vnútroštátnych súdov a s ohľadom na svoju povahu a závažnosť môže prevážiť nad
záujmom rodičov. Podľa tohto medzinárodného orgánu, použitie donucovacích opatrení, v ktorých otec
neprejavuje empatický a rešpektujúci postoj vo vzťahu k želaniam dieťaťa je kontraproduktívny. Stará
matka mala za to, že v danom prípade nebola splnená jedna zo základných podmienok, a to ochrana

záujmu maloletých zo strany súdu, nakoľko potreby otca postavil nad najlepší záujem maloletých a
rovnako ako otec aj súd odignoroval právo maloletých detí vyjadriť svoj názor. Kolízny opatrovník pritom
rovnako v konaní uviedol, že jednoznačne odporúča maloleté deti vypočuť a umožniť im tak vyjadriť
ich názor. K svojmu odvolaniu stará matka pripojila fotografie sms-komunikácie starej matky a otca detí
ohľadom umožnenia jej stretávania sa s deťmi.

5. Procesný opatrovník samostatný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu starej matky vo svojom
písomnom vyjadrení uviedol, že odporúča vypočutie maloletých detí za účelom vyjadrenia ich názoru.

6. Otec odvolací návrh nepodal. K odvolaniu starej matky vo svojom písomnom vyjadrení žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil. Mal za to, že právne
názory a skutkové zistenia súdu sú správne. Súd vykonal všetky navrhované dôkazy potrebné pre
zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel k správnym skutkovým zisteniam. Stará matka v podanom
odvolaní neuviedla žiadne nové a relevantné argumenty a podklady, neuviedla žiadne tvrdenia týkajúce
sa konania, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie súdu. Navyše žiadne zo svojich tvrdení nijakým spôsobom
nepreukázala a nepodložila, teda jedná sa len o jej pocitové vyjadrenia. Tvrdenie starej matky, že otec
svojim konaním bezohľadne trhá citové väzby medzi starou matkou a deťmi sa nezakladajú na pravde.
Deti ku starej matke chodia na víkendy, avšak nie je možné a nie je v prospech a v záujme mal.
detí, aby trávili každý víkend u starej matky, nakoľko deti trávia rady voľný čas aj so svojim otcom.
Stará matka taktiež musí rešpektovať ostatné aktivity a záujmy mal. detí. Mal. deti majú právo tráviť
víkendy, teda nielen čas zaplnený prevažne povinnosťami počas pracovného a školského týždňa aj so
svojím otcom a s ostatnými členmi rodiny, vrátane starých rodičov zo strany otca. Uvedené stará matka
nechce rešpektovať. Starou matkou predložené sms-správy sú vytrhnuté z kontextu, viaceré na seba
nenadväzujú a viac popierajú tvrdenia starej matky, že otec bráni v styku starej matky s maloletými deťmi,
nakoľko je z nich evidentné, že ak je to možné, otec deťom umožňuje tráviť čas s ich starou matkou.
Tvrdenie starej matky, že otec neakceptuje názor svojich maloletých detí žiť s ich starou matkou nie je
pravdivý, nakoľko maloleté deti so starou matkou žiť nechcú. Pokiaľ stará matka v odvolaní cituje rôzne
ustanovenia Zákona o rodine a Dohovoru o právach dieťaťa, nijakým spôsobom nezohľadňuje záujem
maloletých detí, a to najmä skutočnosť, že z psychologickej správy zo dňa 16.1.2018 ÚPSVaR Piešťany,
odbor sociálnych vecí a rodiny, referát poradensko-psychologických služieb vyhotovenej psychologičkou
Mgr. F. V. vyplýva, že akékoľvek otázky týkajúce sa výchovného prostredia maloletých, ako aj vstup
odborníkov do procesu je nevyhnutné zvážiť, nakoľko by v danom prípade mohlo prísť k následnej
retraumatizácii detí. Zo strany starej matky je bezohľadné a v rozpore so záujmami mal. detí aby
tieto boli opätovne vypočúvané, najmä vzhľadom na uvedené stanovisko psychológa. Naviac názor
maloletých detí sa zisťuje najmä prostredníctvom ich zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately, mimo iné, maloleté deti vyjadrili svoj názor pred odborníkmi v
Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Nitre, ktoré deti navštevujú za účelom
ľahšieho prekonania straty matky a za účelom sprevádzania dieťaťa po smrti matky, ktoré navštívili
do času vystavenia Vyjadrenia z liečebnodiagnostickej intervencie mal. L. a Správy z diagnostického
vyšetrenia mal. I., z ktorých správ vyplýva, že pre L. sú kľúčovými osobami otec, I. a otcova priateľka
a pre mal. I. sú kľúčové osoby okrem L., ku ktorému má jednoznačne preferovanú väzbu, otec, babka,
otcova partnerka atď. Mal. L. uviedol, že za svoj domov považuje dom, v ktorom aktuálne býva,
pričom v priebehu pokročilejších terapeutických stretnutí vyjadril, že je tam spokojný. Z uvedeného
je jednoznačné, že mal. deti majú svojho otca radi, radi žijú v domácnosti s otcom a tvrdenia starej
matky sú len jej pocitovými a najmä subjektívnymi tvrdeniami. V predmetnom konaní tak deti vyjadrili
svoj názor v zmysle zákona, a to prostredníctvom svojho otca, ako aj prostredníctvom psychologických
správ Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Nitre. Tvrdenie starej matky,
že vzhľadom na to, že je mal. deťom bránené v styku so starou matkou, čím je ohrozený ich najlepší
záujem a právo detí stretávať sa so starou matkou, je nepravdivé. Stará matka nesprávne vyhodnocuje
najlepší záujem mal. detí, pričom uprednostňuje jej vlastný záujem. Maloleté deti bývajú so svojím
otcom, sú spokojné, majú zabezpečené rodinné zázemie, voľnočasové aktivity, majú vytvorený režim
a je o ne riadne postarané. Skutočnosť, že deti žijú v dome u priateľky otca je bezpredmetná, nakoľko
v tejto domácnosti majú svoju vlastnú izbu, vlastné postele, písací stôl, všetko potrebné vybavenie a
osobné veci, domácnosť je na veľmi dobrej hygienickej úrovni a deti majú v domácnosti všetko potrebné
zabezpečené, čo vyplýva aj z správy ÚPSVaR zo dňa 29.1.2018. Fakt, kto je vlastníkom nehnuteľnosti,
nemá nijaký vplyv na skutočnosť, že mal. deti tu majú vytvorený bezpečný domov. Stará matka napáda
nedostatočné a nesprávne skutkové zistenia súdu, avšak nekonkretizovala a neuviedla, v čom a
ktoré skutkové zistenie bolo nesprávne, ktoré skutočnosti z vykonaných dôkazov údajne nevyplynuli

a všetky tieto tvrdenia starej matky sú len špekulatívnymi, nepodloženými a pocitovými tvrdeniami.
Napriek tomu, že stará matka vyhodnocuje jednotlivé dôkazy iným spôsobom ako súd, nemôže sa
dožadovať, aby súd hodnotil vykonané dôkazy podľa ňou navrhnutého spôsobu, dôkazy hodnotí súd
podľa svojej úvahy. Stará matka uvádza v odvolaní viaceré nepravdivé tvrdenia. Tvrdenie starej matky,
že súd nevypočutím maloletých detí odignoroval ich názor, je subjektívnym tvrdením starej matky, pričom
stará matka nezohľadňuje názor odborníkov, a to psychologičky Mgr. F. V. z RPPS ÚPSVaR Piešťany,
ktorá sa jednoznačne vyjadrila, že by mohlo dôjsť k retraumatizácii mal. detí. Stará matka kladie svoj
vlastný záujem - nahradenie si straty dcéry starostlivosťou o mal. deti - nad záujem mal. detí, pričom
je schopná a ochotná mal. deti vystaviť uvedenej retraumatizácii a zhoršeniu ich psychického stavu.
Takéto vyjadrenia starej matky sú bezohľadné a sebecké. Tvrdenie starej matky, že deti sa nechceli
vracať späť k otcovi nie je pravdivé, taktiež nie je pravdivé tvrdenie, že deti majú v pamäti negatívne
zážitky s ich otcom počas života ich matky. Zároveň stará matka nepravdivo v odvolaní uvádza, že súd
uveril klamlivým tvrdeniam otca, ktorý predvádza herecké výkony a ohovára už zomretú matku mal. detí,
nerešpektuje názor svojich detí, presviedča súd, že on je najväčší trpiteľ. Tieto vyjadrenia starej matky
nie sú nijakým spôsobom podložené, sú len subjektívnymi a pocitovými vyjadreniami starej matky a sú
nepravdivé. Otec neuvádza žiadne klamlivé tvrdenia a názor svojich detí rešpektuje.

7. Otec ďalej vo svojom vyjadrení k odvolaniu starej matky zdôraznil, že náhradná starostlivosť
je dočasné umiestnenie mal. dieťaťa do starostlivosti inej osoby ako rodiča v prípade, ak rodičia
nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa. Základnými a nevyhnutnými
predpokladmi náhradnej starostlivosti sú vždy dočasnosť a absencia riadnej osobnej starostlivosti zo
strany rodičov dieťaťa. Len v prípade ak rodičia z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov nemôžu
zabezpečiť starostlivosť o dieťa, prichádza do úvahy zverenie dieťaťa do starostlivosti inej osoby.
Teda na rozhodnutie o náhradnej starostlivosti môže byť dôvod iba vtedy, ak by bolo preukázané, že
starostlivosť a výchova dieťaťa vykonávaná rodičom, je natoľko závažne nevyhovujúca, že je potrebné
dieťa zo starostlivosti rodiča odňať, čo v tomto prípade nie je dané. Mal. deti od augusta 2017 žijú v
jednej domácnosti so svojím otcom, ktorý riadne zabezpečuje osobnú starostlivosť o mal. deti, pričom
rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú práve rodičia. Deti majú zabezpečený stabilný domov,
zázemie, je o nich riadne postarané, majú zabezpečený zdravý telesný, duševný i mravný vývoj,
majú s otcom vytvorené pevné citové väzby, čo bolo preukázané vo Vyjadrení z liečebnopedagogickej
intervencie zo dňa 8.12.2017 týkajúce sa mal. L. a v Správe z diagnostického vyšetrenia zo dňa
8.12.2017 týkajúcej sa mal. I., z ktorých vyplýva väzba mal. detí na otca, ako aj na jeho súčasnú
partnerku. Otec poskytuje mal. deťom vhodné výchovné prostredie s dostatočne pevnými citovými
väzbami, s deťmi trávi všetok voľný čas, pripravuje sa s nimi riadne na vyučovanie, zabezpečuje
voľnočasové aktivity, vytvoril im domov, pričom otec má záujem sa o mal. deti starať a vykonávať
všetky rodičovské práva a povinnosti. Otec tiež deťom zabezpečuje životnú úroveň potrebnú pre rozvoj.
Skutočnosť, že stará matka považuje jej náhradnú starostlivosť za lepšiu ako osobnú starostlivosť
jediného rodiča, nie je nijakým spôsobom podložená, naviac takéto jej pocitové tvrdenie nemôže byť
dôvodom pre odobratie mal. detí zo starostlivosti ich jediného rodiča - otca, nakoľko každé dieťa má
právo na starostlivosť rodičov, ktorú v súčasnej dobe zabezpečuje otec mal. detí v celom rozsahu.
Zákon o rodine vždy uprednostňuje starostlivosť rodičov pred starostlivosťou iných osôb a preto prípadné
zverenie do náhradnej starostlivosti má mať charakter dočasný, aby si rodičia dieťaťa usporiadali
svoj život tak, aby sa v budúcnosti dokázali o dieťa riadne starať. Pretože do dnešného dňa nebola
riadna starostlivosť otca o mal. deti vyvrátená, nie je možné rozhodovať o nariadení náhradnej osobnej
starostlivosti. Tvrdenia starej matky, ktorými spochybňuje starostlivosť otca o mal. deti nie sú nijakým
spôsobom podložené a sú len pocitovými tvrdeniami starej matky. Taktiež tvrdenia, že stará matka má
silnejšie citové väzby s mal. deťmi a vie lepšie zabezpečiť starostlivosť o mal. deti sú len jej subjektívnymi
a pocitovými tvrdeniami, ničím nepodloženými. Naviac takéto tvrdenia nezakladajú dôvod na rozhodnutie
o nariadení náhradnej osobnej starostlivosti, nakoľko túto je možné nariadiť len v prípade, ak by rodič
nezabezpečoval alebo nemohol zabezpečiť riadnu starostlivosť o mal. deti, čo v danom prípade nie je
dané. Preto otec považuje rozhodnutie súdu za správne a spravodlivé a navrhuje ho potvrdiť.

8. Procesný opatrovník vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca uviedol, že zotrváva na svojich doterajších
vyjadreniach.

9. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu procesného opatrovníka uviedol, že vypočutie maloletých detí
je v rozpore so záujmami mal. detí, najmä s poukazom na stanovisko psychológa Mgr. F. V., RPPS
ÚPSVaR Piešťany. Mal. deti vyjadrili svoj názor pred odborníkmi v Centre pedagogicko-psychologického

poradenstva a prevencie v Nitre, ktoré deti navštevujú za účelom ľahšieho prekonania straty matky a za
účelom sprevádzania dieťaťa po smrti matky. Výsluch detí je tiež nad rámec potrebného dokazovania,
nakoľko bolo jednoznačne preukázané, že otec zabezpečuje osobnú starostlivosť o mal. deti, túto chce
aj naďalej zabezpečovať, deti majú zabezpečený stabilný domov, zázemie, je o nich riadne postarané,
majú zabezpečený zdravý telesný, duševný i mravný vývoj, majú s otcom pevné citové väzby, a teda
nie sú splnené nevyhnutné predpoklady náhradnej osobnej starostlivosti, ktorá pripadá do úvahy len
dočasne a len v prípade, ak rodičia z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov nemôžu zabezpečiť
riadnu osobnú starostlivosť o dieťa. Preto súd správne vyhodnotil, čo je v najlepšom záujme detí a
postupoval v zmysle Charty základných práv EÚ.

10. Stará matka sa k vyjadreniam procesného opatrovníka, ani k vyjadreniu otca k jej odvolaniu viac
nevyjadrila.

11. Otec vo svojom ďalšom podaní zopakoval svoje stanovisko, že ďalšie vypočutie mal. detí za účelom
vyjadrenia ich názoru je v danom prípade v rozpore s ich záujmami. Mal. deti vyjadrili svoj názor už aj
prostredníctvom ÚPSVAR dňa 23.5.2018, kedy bol s nimi na ÚPSVaR uskutočnený pohovor, z ktorého
vyplýva, že mal. deti s otcom radi trávia voľný čas, že sa im u otca a jeho partnerky páči, že vzťah s pani
Y., súčasnou partnerkou otca, majú dobrý. Mal. L. uviedol, že sám navrhol, že ju budú oslovovať mama
a ona s tým súhlasila, že chodia na víkendy i k starým rodičom Q. a že boli informovaní aj o rozsudku,
ktorý je na krajskom súde, pričom deti uviedli, že sú spokojné s tým, že sú zverené do starostlivosti otca.
Preto je tvrdenie starej matky, že otec neakceptuje názor svojich detí žiť s ich starou matkou nepravdivé.
Vzhľadom na uvedené teda deti vyjadrili svoj názor v zmysle zákona a to prostredníctvom ich zástupcu -
opatrovníka - ÚPSVaR Piešťany, pracovisko Hlohovec. Preto otec navrhuje, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil.

12. Otec k vyššie uvedenému podaniu priložil Úradný záznam spísaný dňa 23.5.2018 na ÚPSVaR
Piešťany, pracovisko Hlohovec pred A. Y., z ktorého vyplýva, že bol na ÚPSVaR vykonaný pohovor s
mal. deťmi bez prítomnosti otca. Okrem iného mal. deti uviedli, že sa im u otca a jeho partnerky páči,
vzťah s pani Y. majú dobrý, mal. L. uviedol, že sám navrhol, že ju budú oslovovať mama a ona s tým
súhlasila, deti chodia na víkendy i k starým rodičom Q., maloletí uviedli, že sú spokojní so zverením do
osobnej starostlivosti otca.

13. Ďalšie podania účastníkov v odvolacom konaní dané neboli.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. e/ a f/ CSP v spojení s § 62 ods.
1 zák. č. 162/2015 Z.z. účinného od 1.7.2016 Civilného mimosporového poriadku - ďalej len CMP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať
úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho
boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý v danom prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol o návrhoch otca a starej matky vecne správne,
keď vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá nastala úmrtím matky mal., ktorej boli deti zverené do osobnej
starostlivosti rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 33P/52/2016-39 zo dňa 29.3.2017, rozhodol o
zverení detí do osobnej starostlivosti otca a návrh starej matky na zverenie mal. detí do jej náhradnej
osobnej starostlivosti zamietol.

16. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre rozhodnutie o zverení mal. detí do osobnej starostlivosti a o zverení
mal. detí do náhradnej osobnej starostlivosti, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo
veci, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na
ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne,
presvedčivé a v relevantnom vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného
rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov
súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:

17. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach
prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom
rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

18. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

19. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

20. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

21. V zmysle čl. 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním
ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie
stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen
svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone
rodičovských práv a povinností.

22. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

23. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

24. Podľa § 28 ods. 3 veta prvá Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov,
ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.

25. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj
názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

26. Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných,
na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú
starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu
zabezpečiť.

27. Podľa § 45 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže
zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti.

28. Podľa čl. 4 veta druhá Základných zásad Civilného mimosporového poriadku, ak je účastníkom
konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých
podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej.

29. Podľa § 38 ods. 1 a 2 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj
názor, súd na jeho názor prihliadne (ods. 1). Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim
jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb (ods.
2).

30. Rodičovské práva a povinnosti ako komplex troch základných zložiek „rodičovskej moci“ - právo
dieťa vychovávať, zastupovať ho a právo spravovať jeho veci a majetok - patria rodičom od narodenia
do plnoletosti dieťaťa. Patria osobám, ktoré sú podľa zákona považované za rodičov, teda žene, ktorá
dieťa porodila - matke a mužovi, ktorému svedčí domnienka otcovstva - otcovi. V prípade ak jeden z
rodičov nežije, je na výkon rodičovských práv a povinností oprávnený a povinný v celom rozsahu druhý
rodič sám. Pokiaľ by ani on nemohol práva a povinnosti rodiča vykonávať, je potrebné prijať náhradné
opatrenia, akým je aj zverenie dieťaťa do niektorej z foriem náhradnej starostlivosti (§ 44 a nasl. Zákona
o rodine).

31. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je garantované právo rodičov vychovávať a
starať sa o svoje deti, naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Podobne
Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným štátom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa
uznala zásada, že sú to rodiča, ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu
a vývoj dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Osobná starostlivosť sa
poskytuje dieťaťu v rodine a predstavuje ju starostlivosť o stravu, bývanie, ošatenie, zabezpečenie
lekárskej starostlivosti, školskej dochádzky, mimoškolských aktivít dieťaťa a iné. Osobná starostlivosť je
teda pojem užší ako výchova. Náhradná starostlivosť pomenúva inštitút, ktorý nahrádza výkon jednej
časti rodičovských práv a povinností, a to práve osobnej starostlivosti o dieťa. Aj v prípade umiestnenia
dieťaťa do niektorej z foriem náhradnej starostlivosti sú za jeho riadnu výchovu naďalej zodpovední jeho
rodičia.

32. Náhradná starostlivosť má nahrádzať osobnú starostlivosť (nie výchovu) rodičov o maloleté dieťa
v prípade, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Znakmi náhradnej starostlivosti
sú jej: a) nevyhnutnosť - možno ju nariadiť len vtedy, ak rodičia osobnú starostlivosť nezabezpečujú
alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradnú starostlivosť teda môže súd nariadiť až vtedy, keď ohrozenie
riadnej výchovy dieťaťa nekvalitou jeho života preváži nad jeho záujmom podporovať biologické väzby
a rodinný život; b) dočasnosť - zverenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti je len dočasné opatrenie,
ktoré súd zruší, akonáhle odpadnú prekážky pre obnovenie spoločného žitia detí s rodičmi. Neschopnosť
alebo neochota rodičov zabezpečiť osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa potom môže spočívať
v objektívnych alebo subjektívnych okolnostiach, napr. ak rodičia starostlivosť o dieťa zanedbávajú,
čo sa vyznačuje nedostatkom ich starostlivosti, spôsobujúcim závažné ohrozenie vývoja dieťaťa alebo
nebezpečenstva pre dieťa, zlyhanie pri zabezpečení telesných potrieb dieťaťa - výživy, ošatenia,
ubytovania, zdravotnej starostlivosti, citové zanedbávanie - nezabezpečenie citových potrieb dieťaťa
a pod. Každé zverenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti, predstavuje faktický zásah do výkonu
rodičovských práv.

33. Jednou z foriem náhradnej starostlivosti, je náhradná osobná starostlivosť inej fyzickej osoby
ako rodiča. Základnou podmienkou pre zverenie mal. dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti je
potreba chrániť záujem maloletého dieťaťa a subsidiárne v zmysle § 44 Zákona o rodine
sú týmito podmienkami aj skutočnosť, že rodičia nezabezpečujú, alebo nemôžu zabezpečiť osobnú
starostlivosť o mal. dieťa. Naplnené musia byť vždy všetky uvedené predpoklady pre odňatie dieťaťa
zo starostlivosti jeho rodičov. V prípade posudzovania splnenia podmienok pre nariadenie náhradnej
osobnej starostlivosti berie teda súd do úvahy dve skutočnosti - záujem maloletého dieťaťa a to, či
sa žiadny rodič naozaj nemôže alebo nechce o svoje dieťa starať. Právnym následkom nariadenia
náhradnej osobnej starostlivosti je, že sa rodičia nemôžu o svoje dieťa osobne starať a túto starostlivosť

zabezpečuje osoba, ktorej bolo dieťa rozhodnutím zverené, avšak len dočasu, kým si rodič na svojej
strane nevytvorí alebo neobnoví podmienky pre prevzatie osobnej starostlivosti o dieťa. Rozhodujúcu
úlohu vo výchove dieťaťa totiž majú vždy v prvom rade jeho rodičia. Obsahom ich práva „vychovávať“
dieťa je v prvom rade právo (a povinnosť) chrániť záujem dieťa, tiež riadiť a usmerňovať jeho konanie
a vykonávať nad ním dohľad, právo mať dieťa u seba, resp. určiť miesto jeho pobytu a právo osobne
sa o neho starať. Kým rodič má právo výchovy dieťaťa, osoba, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej
starostlivosti, má iba právo (a povinnosť) osobnej starostlivosti o dieťa, čo je užší pojem ako výchova.

34. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že po rozchode rodičov boli maloleté deti v osobnej starostlivosti
ich matky, pričom do domácnosti matky a mal. detí sa prisťahovala stará matka, ktorá matke s ich
výchovou pomáhala, a to najmä vzhľadom na jej závažný zdravotný stav. Z toho je zrejmé, že medzi
maloletými deťmi a ich starou matkou došlo k nadviazaniu bezprostredného blízkeho kontaktu a vzťahu.
Vzhľadom na zhoršenie zdravotného stavu matky, prevzal od augusta 2017 starostlivosť o maloleté deti
v celom rozsahu ich otec, s ktorým deti od uvedeného obdobia bývajú v jeho domácnosti, ktorú má otec
momentálne vytvorenú v dome u jeho priateľky. Zo správ procesného opatrovníka, ako aj Základnej
školy s MŠ X. E. vyplýva, že otec sa o mal. deti riadne stará, vo svojej domácnosti má vytvorené vhodné
podmienky pre výchovu mal. detí, deti dosahujú v škole dobré výchovno-vyučovacie výsledky, otec sa na
ich výsledky v škole pravidelne informuje. Otec taktiež v záujme maloletých detí na prekonanie ich traumy
z úmrtia matky, podnietil a s deťmi pravidelne od októbra 2017 absolvuje psychologické intervencie v
Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Nitre. Z vyjadrení účastníkov konania
taktiež vyplýva, že otec umožňuje pravidelný kontakt maloletých detí s ich starou matkou, i keď nie v
rozsahu, aký by si stará matka želala. V predmetnej veci vzhľadom na citlivosť prípadu, keď sa mal. deti
museli vyrovnať najskôr z rozchodom svojich rodičov, zo závažným zdravotným stavom svojej matky,
následne zo zmenou výchovného prostredia k otcovi a napokon aj s najväčšou traumou, ktorou bola
smrť ich matky, sú, pokiaľ ide o skúmanie najlepšieho záujmu maloletých detí, ktorý má súd vždy na
zreteli na prvom mieste, podstatné závery vyplývajúce zo správy z psychologických vyšetrení a liečebno-
pedagogickej intervencie, ktorú mal. deti absolvujú v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva
a prevencie v Nitre, ktoré boli pre potreby súdu zabezpečené v priebehu konania.

35. Zo správy CPPPaP v Nitre zo dňa 8.12.2017 ohľadom mal. L. vyplýva, že maloletý absolvoval do
toho času celkom štyri stretnutia, v rámci ktorých sedení bol maloletému okrem intervencie za účelom
spracovania krízovej situácie poskytnutý aj priestor pre vyjadrenie pocitov a celkové sebavyjadrenie, v
rámci ktorého bolo konštatované, že maloletý vedel bez ťažkostí vyjadriť pocity, ktoré prežíva, dokázal
vyjadriť, čo mu chýba, čo mu prekáža a čo sa zlepšilo. Zistené pritom bolo, že jeho kľúčovými osobami sú
aktuálne otec, sestra I. a otcova priateľka. Pravidelne sa stretáva s babkou a so starými rodičmi z otcovej
strany. Za svoj domov považuje dom, kde aktuálne býva, pričom viackrát v priebehu pokročilejších
terapeutických stretnutí vyjadril, že je tam spokojný a už si zvykol na nové prostredie. Mal. L. aj naďalej
zostáva v starostlivosti CPPPaP v Nitre, k zvládnutiu krízovej situácie potrebuje stabilitu, funkčné a
prijímajúce rodinné prostredie. Aktuálne narušené vzťahy medzi otcom a rodinnými príslušníkmi z
matkinej strany môžu maloletému významne sťažovať proces vyrovnávania sa so stratou matky, preto
bolo pozostalej rodine odporučené využiť služby mediátora.

36. Zo správy zo dňa 8.12.2017 ohľadom mal. I. vyplýva, že maloletá absolvovala do toho času
celkom 5 stretnutí, pričom v tom čase maloletá ešte nebola vo fáze prijatia faktu, že jej mama zomrela,
maloletá mala v otázke svojho miesta v rodine a v otázke výhradných vzťahov k blízkym osobám chaos.
Kľúčovou osobou v jej aktuálnom prežívaní bol pre ňu brat L., pričom jej preferované väzby vo vzťahu k
ostatným rodinným príslušníkom boli veľmi široké. Ako kľúčové osoby svojho života vníma otca, babku,
otcovu partnerku, starých rodičov, ale aj širšiu rodinu maminho príbuzenstva (sesternice, tety, strýkov),
podvedome dominantnou je babička, avšak polarita tejto dominancie sa určiť nedá. Maloletá má silnú
potrebu ochrany, vytvára si vnútorné bariéry, ktorých cieľom je chrániť ju pred ďalším zranením, či
zármutkom, má tiež potrebu stability, zázemia, túžbu po jemnosti, nežnosti. Niekoľkých konzultácií sa
zúčastnili aj starý otec a otcova partnerka, ktorí sa aktívne zúčastňujú na jej výchove. Odporúčania
do domáceho prostredia zúčastnení akceptovali a bezvýhradne realizovali. Maloletá sa musí vyrovnať
s najnáročnejšou životnou situáciou, aká môže dieťa postretnúť, potrebuje pevnú oporu blízkych ľudí,
ktorú určite dostáva, okrem toho potrebuje cítiť stabilitu a harmóniu celej aj širšej rodiny. Aktuálne
narušená komunikácia v I. rodine môže jej stratu a traumu prehlbovať, preto odporúčajú, aby v záujme
dieťaťa pozostalí rodinní príslušníci využili služby mediátora, prípadne zariadenia špecializovaného na

riešenie kolíznych situácií v medziľudských vzťahoch. Dieťa zostáva v starostlivosti CPPPaP Nitra,
terapia pokračuje.

37. Z vyššie uvedeného vyplýva, že po smrti matky sú maloleté deti aktuálne nepretržite (v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie to bolo 5 mesiacov) v osobnej starostlivosti otca, otec a jeho partnerka
sú pre deti kľúčovými osobami, kľúčovou osobou je pre maloleté deti nepochybne aj stará matka. Otec
výchovu a starostlivosť o mal. deti riadne zabezpečuje, maloleté deti si zvykli na nové prostredie, nebolo
zistené, že by pobytom u otca trpeli, alebo pociťovali akýkoľvek diskomfort. Z vykonaného dokazovania
tak nevyplynulo, že by boli splnené podmienky pre zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej
starostlivosti inej fyzickej osoby ako rodiča - teda starej matke, pretože nebolo preukázané, že by otec
detí nezabezpečoval, alebo výchovu mal. detí nemohol zabezpečiť. Stará matka ani netvrdila žiadne
konkrétne skutočnosti, ktorými by preukazovala zásadné nedostatky vo výchove detí ich otcom. Otec má
vytvorené všetky podmienky pre zabezpečenie nielen výchovy, ale aj osobnej starostlivosti o maloleté
deti. Stará matka argumentovala predovšetkým tým, že otec trhá väzby medzi mal. deťmi a starou
matkou a tieto sú frustrované z toho, že musia veľmi opatrne riešiť otázky týkajúce sa ich zomretej
matky. Avšak tieto skutočnosti nie sú dôvodom pre odňatie detí z výchovy otca. Otec musí vedieť, čo
je v záujme duševného zdravia jeho mal. detí, akú pomoc potrebujú a že pre všestranný vývoj detí je
nevyhnutné zachovanie ich väzieb aj so starými rodičmi zo strany matky a prípadnej so širšou rodinou
z jej strany. Hoci je stará matka presvedčená o tom, že je schopná poskytnúť mal deťom priaznivejšie
výchovné prostredie a lepšiu výchovu ako otec, neznižuje to rodičovské kompetencie otca, aby tento
naďalej poskytoval svojim deťom rodičovskú výchovu a starostlivosť podľa svojich najlepších možností
a schopností. Z predložených psychologických správ vyplýva, že mal. deti momentálne potrebujú
predovšetkým stabilné, vľúdne, prijímajúce a harmonické rodinné prostredie, aby sa mohli postupne
vyrovnať s traumou zo straty matky. V tomto pre ne náročnom procese, by im všetci dospelí rodinní
príslušníci mali byť oporou, a to každý predovšetkým s ohľadom na svoju rolu, ktorú zohráva v živote
mal. detí, t. j. otec ako biologický rodič, s ktorým deti vyrastali do rozchodu rodičov a zároveň mužský
vzor a stará matka, ako starý rodič, ktorý bol deťom oporou po rozchode rodičov a je pre ne výraznou
oporou i v súčasnosti. Títo by mali v záujme maloletých detí dokázať prekonať vzájomné antagonizmy,
pochádzajúce ešte z čias rozchodu rodičov a mali by byť v zásade schopní spolupracovať v najlepšom
záujme maloletých detí tak, aby im vytvorili priaznivé rodinné prostredie, nezaťažovať ich vzájomnými
konfliktmi, prípadne ich nevyužívať ako prostriedok na potrestanie druhého (otca, či starej matky), ale
mali by sa každý snažiť podľa svojich najlepších schopností poskytnúť deťom potrebnú podporu. Otec
ako aj stará matka spoločne môžu mal. deťom najlepšie prospieť, ak každý podľa svojich schopností
poskytne mal. deťom to najlepšie zo seba, pričom sa môžu vhodne dopĺňať a mal. deťom tak poskytnúť to
najlepšie rodinné zázemie, stabilitu, pocit bezpečia, istoty, lásky, ako im aj bolo odporúčané psychológmi
Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Nitre. Samozrejme si to vyžaduje
vysoké ľudské a osobnostné nároky tak na otca, ako aj na starú matku, pričom ak títo dokážu kultivovane
zvládnuť vzájomné rozpory, výrazne sa tým zvyšuje predpoklad vyrovnania sa detí so stratou matky,
ako aj ich zdravého duševného vývoja.

38. V danom prípade odvolací súd dôvody pre odňatie maloletých detí z osobnej starostlivosti otca a ich
zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky nezistil. Takáto forma náhradnej starostlivosti
by aj tak mohla byť len dočasnou do času, kým si otec neupraví pomery na svojej strane, avšak
za situácie, že pomery na strane otca sú vyhovujúce, nie sú splnené pre takého dočasné opatrenie
podmienky. Naopak v najlepšom záujme zdravého psychického vývinu mal. detí, je ich ponechanie v
osobnej starostlivosti otca, teda v rodine, ktorá je základným miestom pre výchovu mal. detí, avšak pri
zabezpečení plnohodnotného kontaktu mal. detí s ich starou matkou, ktorá hrá v ich živote významnú
úlohu a môže svojou podporou a pôsobením deťom významne prospieť. Z dokazovania pritom vyplynulo,
že otec styk detí so starou matkou umožňuje, tento momentálne prebieha na základe dohody otca so
starou matkou. Pokiaľ sa stará matka domnieva, že tento styk jej zo strany otca nie je poskytovaný
v dostatočnom rozsahu, bolo v tomto konkrétnom prípade na mieste, aby sa stará matka domáhala
nie náhradnej osobnej starostlivosti, ale práve úpravy styku s maloletými deťmi postupom podľa ust.
§ 25 ods. 5 Zákona o rodine. Stará matka však v tomto konaní takýto návrh relevantne nepodala a
ani v odvolaní sa úpravy svojho styku s mal. deťmi nedomáhala. Preto v prípade, že má o úpravu
styku záujem, môže tak učiniť novým samostatným návrhom, v ktorom konaní bude vykonané náležité
dokazovanie. Ako však už bolo vyššie uvedené, súd odporúča otcovi a starej matke v záujme maloletých
detí predovšetkým spolupracovať, nezaťažovať ich vzájomnými rozpormi a v ich záujme sa na rozsahu

styku starej matky s mal. deťmi ústretovo dohodnúť tak, aby boli rešpektované najmä pocity a potreby
mal. detí.

39. Pokiaľ ide o odvolací argument starej matky, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav,
keď nezisťoval názor maloletých detí, ktoré v konaní nevypočul, s týmto sa odvolací súd nestotožňuje
a dáva za pravdu prvoinštančnému súdu, že výsluch maloletých pred súdom, by za tejto konkrétnej
situácie viedol k ich ďalšej traumatizácii. V prípade, že deti stratili matku, vyžadovať od nich, aby si
zvolili medzi otcom a starou matkou, by pre ne predstavovalo neprimeranú záťaž, pričom v snahe
vyhovieť obom stranám, by napokon mohli utrpieť ujmu. Ako bolo vyššie uvedené, tak otec ako aj stará
matka zohrávajú významnú každý špecifickú rolu v živote mal. L. a mal. I., preto každý z nich by mal
plniť svoju úlohu, ktoré sa vzájomne dopĺňajú a deti obohacujú. Odvolací súd má za to, že v tomto
konaní bol zisťovaný názor maloletých detí v dostatočnom rozsahu, a to prostredníctvom tretej osoby,
zamestnancov CPPPaP Nitra, v ktorom zariadení každé z detí absolvovalo viacero psychologických
vyšetrení, v rámci ktorých im bolo umožnené sa samostatne vyjadriť pred nezaujatou osobou, pričom z
vyjadrenia mal. L. vyplynulo, že za domov považuje dom, kde momentálne s otcom býva, je tam spokojný
a mal. I. má blízky vzťah najmä k svojmu staršiemu bratovi, pričom ohľadom svojho miesta v rodine
má zatiaľ chaos. Pre obe deti sú kľúčovými osoba tak otec, ako aj stará matka, ale aj otcova aktuálna
partnerka. Prvoinštančný súd sa pokúsil v konaní mal. deti vypočuť aj prostredníctvom psychologičky
RPPS ÚPSVaR Piešťany, ktorá však takýto výsluch neodporúčala, mala za to, že iní odborníci by
do psychologického procesu prebiehajúceho na CPPPaP v Nitre nemali zasahovať, pričom vyjadrila
obavy z možnej retraumatizácie detí. Vo všeobecnosti, aj v zmysle ustanovení CMP je ideálne, ak
je možné vypočuť mal. deti súdom. Avšak v tomto prípade vykonanie takéhoto formálneho výsluchu
nie je vhodné, psychologičkou nebolo odporúčané, maloletým deťom by mohlo ublížiť a podstúpenie
takejto neprimeranej zvýšenej záťaže, ktorá za daných okolností nie je nevyhnutná, nie je v ich
záujme. V danom prípade bol názor maloletých detí zistený relevantným spôsobom a v dostatočnom
rozsahu, a to odborníkmi, ktorými boli maloleté deti dlhodobo sledované a pred ktorými mohli bez
obáv otvorene vyjadriť svoje pocity a názory. Skutkový stav bol teda súdom prvej inštancie zistený v
rozsahu dostatočnom pre jeho rozhodnutie. Navyše v zmysle naposledy doloženého úradného záznamu
spísaného na ÚPSVaR Piešťany, pracovisko Hlohovec dňa 23.5.2018, maloleté deti aj pred svojim
procesným opatrovníkom výslovne uviedli, že sú spokojné s tým, že sú zverené do osobnej starostlivosti
otca, u otca a jeho partnerky, s ktorou majú dobrý vzťah, sa im páči. Maloleté deti teda mali teda
jednoznačne možnosť v konaní vyjadriť svoj názor, pričom sa vyjadrili tak, že chcú naďalej zostať v
osobnej starostlivosti otca.

40. Za uvedených okolností daného prípadu, nebolo potom dôvodným, aby súd návrhu starej matky
vyhovel a maloleté deti zveril do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Odvolací súd preto napadnutý
rozsudok ako vo všetkých výrokoch vecne správny, včítane závislého a správneho výroku o náhrade
trov konania, s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

41. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 a § 58 CMP s použitím
§ 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom
žiaden z účastníkov ani návrh na náhradu trov konania v zmysle § 57 CMP nepodal.

42. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok,
ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa štvrtej časti CMP (§ 370 až 391) sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez
návrhu (§ 376 ods. 2 CMP). Podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých upravuje vyhl. MS
SR č. 207/2016 Z.z.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 3. 8. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.