Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/8/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110211671
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6110211671.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana

Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v spore žalobcu:
Ivan Kristály, IČO: 34707573, s miestom podnikania v Banskej Bystrici, Slnečná č. 42, zastúpeného
právnymzástupcomLionLawPartnerss.r.o.,IČO:36862461,sosídlomvBanskejBystrici,Komenského
č. 14A, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Peter Kočička, advokát a konateľ, proti žalovanému:
B.. W. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom v R. R., A. V.. XXX, zastúpenému právnym zástupcom Advokátska
kancelária Kašuba spol. s r. o., IČO: 36859095, so sídlom v Banskej Bystrici, Horná č. 41, o zaplatenie
29.874,53 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica

č.k. 20C/106/2010-304 zo dňa 08.10.2012, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd návrhy žalovaného na vydanie opravného uznesenia, na prerušenie konania do
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o podaných sťažnostiach a na uloženie povinnosti
žalobcovi zložiť preddavok na trovy konania z a m i e t a.

Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu
29.874,53 € do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia p o t v r d z u j e.

Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi „úrok
vovýške14,25%ročnezosumy29.874,53€od01.07.2009dozaplatenia“avzávislomvýrokuotrovách
konania z r u š u j e a spor mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

29.874,53 € spolu s úrokom vo výške 14,25 % ročne zo sumy 29.874,53 € od 01.07.2009 do zaplatenia
a trovy konania v sume 1.792,- € za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia v sume
9.949,06 € na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa
ktorého žalobca ako budúci kupujúci a žalovaný ako budúci predávajúci uzavreli zmluvu o budúcej
zmluve zo dňa 01.02.2008, predmetom ktorej bola dohoda o uzavretí kúpnej zmluvy ohľadne

konkrétnychnehnuteľností,ktorámalabyťpodľaneskôruzavretýchdodatkovkzmluveobudúcejzmluve
uzavretá najneskôr do 30.06.2009; dňa 01.02.2008 vyplatil žalobca žalovanému podľa príjmových
a výdavkových pokladničných dokladov dohodnutý preddavok na kúpnu cenu v sume 29.874,53 €
(900.000,- Sk); súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že k prevzatiu peňažných prostriedkov medzistranami došlo účtovne; k uzavretiu kúpnej zmluvy do 30.06.2009 medzi stranami nedošlo; pre prípad,
že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedôjde mal podľa dohody žalovaný vrátiť žalobcovi uvedený preddavok
na kúpnu cenu bez zbytočného odkladu po zistení, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedôjde.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci súdu prvej inštancie medzi stranami vznikol právny vzťah na základe
uzavretej zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 01.02.2008; v dôsledku neuzavretia kúpnej zmluvy do
dohodnutého termínu vznikla žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi zaplatený preddavok na kúpnu
cenu v sume 29.874,53 €; žalovaného považoval za pasívne vecne legitimovaného, pretože povinnosť

vrátiť preddavok mu vyplývala z uzavretej zmluvy o budúcej zmluve v znení dodatkov k nej; obranu
žalovaného, podľa ktorej preddavok mu nebol fyzicky odovzdaný, resp. že ho žalobcovi vrátil, vyhodnotil
ako nedôvodnú; za dôvodnú nepovažoval ani námietku premlčania uplatneného nároku vznesenú
žalovaným, pretože trojročná premlčacia doba začala plynúť dňa 01.07.2009 (t.j. deň nasledujúci
po uplynutí termínu na uzavretie kúpnej zmluvy do 30.06.2009) a konanie začalo dňa 28.05.2010;
nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného, že v priebehu konania zmenil žalobca skutkové okolnosti, z

ktorých vyvodzoval uplatnený nárok a preto dospel k záveru o nesplnení podmienok na rozhodovanie
o zmene žaloby podľa § 95 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016; v
dôsledku omeškania uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi popri istine aj „úroky z omeškania“
od 01.07.2009, t.j. odo dňa, kedy mal žalovaný vrátiť preddavok na kúpnu cenu.

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 50a ods. 1 a § 101 Občianskeho
zákonníka; o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení
účinnom do 30.06.2016 a ich náhradu priznal plne úspešnému žalobcovi.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.

2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas
odvolanie zo dňa 26.11.2012 (č.l. 328-329 spisu) v spojení s jeho doplnením písomným podaním zo dňa
15.02.2013 (č.l. 356-358 spisu) a písomným podaním zo dňa 10.11.2013 (č.l. 381-387 spisu). Uplatnil

odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e) a f) Občianskeho súdneho poriadku v
znení účinnom do 30.06.2016. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za „nesprávny, nezákonný a
protiústavný pre jeho arbitrárnosť a prejav zjavnej svojvôle prejavujúci sa v odôvodnení“.

2.2 Poukázal na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku „vôbec nezobral do úvahy a nijako

nevyhodnotil skutkové vyjadrenia a výpovede samotného žalobcu k dokazovaniu“ na pojednávaniach
dňa 20.09.2011 a dňa 08.10.2012, hoci ide o rozhodujúci dôkaz, z ktorého vyplýva skutkové
zistenie, podľa ktorého „žalobca sumu vymáhanú od žalovaného v tomto súdnom konaní žalovanému
neodovzdal, ale ju poukázal bezhotovostne dňa 07.11.2007 na účet PALIVO - impex, uhoľné sklady,
s.r.o. a nikdy inokedy ju neposkytol žalovanému v hotovosti ani bezhotovostne“; súčasne súd prvej

inštancie v odôvodnení rozsudku nezobral do úvahy ani nijako nevyhodnotil skutkové vyjadrenia
a výpoveď žalovaného na pojednávaní dňa 28.02.2012, podľa ktorých „žiadne peniaze neprevzal,
nedostal ich ani na účet ani fyzicky, čo tvrdí aj sám žalobca“; vyjadril názor, že súd prvej inštancie
neprihliadol ani nevyhodnotil všetky dôkazy, čím založil nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku
a jeho protiústavnosť; vyjadril názor, že z vykonaného dokazovania vyplynulo jednoznačné skutkové

zistenie, podľa ktorého „žalobca nevyplatil žalovanému pri podpise zmluvy o budúcej zmluve zo dňa
01.02.2008 zálohu vo výške 900.000,- Sk“, keď napriek tomu súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku
uviedol, že mal preukázané prevzatie preddavku žalovaným od žalobcu, čím súd prvého stupňa
„svojvoľne rozhodol v rozpore so samotnými skutkovými a právnymi tvrdeniami žalobcu“; konanie a
rozhodnutie súdu prvej inštancie preto považoval za „zjavne svojvoľné, nezodpovedajúce priebehu a

výsledku dokazovania“.

2.3 Žalovaný vyjadril názor, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, nakoľko „predmetom žaloby nie je plnenie zo zmluvy, ale vrátenie sumy žalovaným žalobcovi,
ktorú však žalobca žalovanému nikdy neodovzdal tak, ako to tvrdí vo svojej žalobe žalobca; existencia

nároku žalobcu na predmetné plnenie zo zmluvy je existenčne závislá od skutočnosti predchádzajúceho
plnenia žalobcu žalovanému, ku ktorému však nedošlo, t.j. nedošlo k zaplateniu preddavku žalovanému
a teda žalovaný nemá povinnosť vrátiť žalobcovi plnenie, ktoré od žalobcu nedostal“; poukázal na to, že
príslušný článok zmluvy o budúcej zmluve „nezakladá abstraktný záväzok žalovaného voči žalobcovi,ale jeho existencia závisí od preukázania predchádzajúceho plnenia žalobcu žalovanému, ktoré však
preukázané nebolo, ale bol preukázaný opak práve na základe skutkových vyjadrení samotného
žalobcu“; súčasne poukázal na nezákonnú výšku úrokov z omeškania uvedenú vo výroku rozsudku,

pričom súd prvej inštancie „vo výroku rozsudku ani neuviedol, že ide o úroky z omeškania“, pretože
žalovaný je nepodnikateľ a aj zmluva o budúcej zmluve bola uzavretá podľa Občianskeho zákonníka,
keď „ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka spolu s vykonávacím predpisom obmedzuje
výšku úrokov z omeškania na 9 % ročne, s ktorou je v rozsudku uvedená výška úrokov z omeškania
14,25 % ročne v zjavnom rozpore“.

2.4 Nakoniec žalovaný uviedol, že konanie pred súdom prvej inštancie okrem nezákonného a
protiústavného odôvodnenia rozsudku trpí nasledujúcimi vadami: (1) na súde prvej inštancie konal a
rozhodoval nezákonný sudca, pretože podľa obsahu spisu sudcom určeným náhodným výberom bola
JUDr. Jana Víznerová, pričom z neznámych dôvodov došlo k zmene zákonného sudcu na JUDr. Libušu
Záthureckú, ktorá napriek písomnému vyjadreniu k žalobe vydala platobný rozkaz, čo je veľmi neobvyklý

postup vzbudzujúci v kontexte jej ďalšieho postupu v konaní a obsahu rozsudku pochybnosti aj o
jej nezaujatosti; (2) konajúca sudkyňa nedodržala postup podľa § 118 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 na prvom pojednávaní dňa 20.09.2011; (3) konajúca sudkyňa
napriek trom písomným žiadostiam žalovaného nikdy neuviedla ako sa na základe doteraz tvrdených a
preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku v znení účinnom do 30.06.2016; (4) konajúca sudkyňa najprv uznesením zamietla návrhy
na dokazovanie a následne bez odôvodnenia ich vykonala; (5) konajúca sudkyňa na pojednávaní
napadnutý rozsudok neodôvodnila v súlade s ustanovením § 156 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
v znení účinnom do 30.06.2016, čo vyplýva zo zápisnice o pojednávaní ako aj z nahrávky priebehu
posledného pojednávania zo dňa 08.10.2012, ktorú navrhuje vykonať ako nový dôkaz v odvolacom

konaní a (6) súd nerozhodol o procesnom návrhu žalobcu na zmenu žaloby; vyjadril názor, že „uvedené
vady konania súd prejavom svojvoľného, netransparentného a nepredvídateľného konania sudkyne
súdu prvej inštancie a majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, nakoľko bolo porušené
právo žalovaného na spravodlivý proces, pre ktoré bolo konanie nepredvídateľné, žalovaný nemohol v
plnom rozsahu využiť v konaní svoje práva (napr. navrhovať ďalšie dôkazy a podávať ďalšie vyjadrenia),

čím sa rozsudok stal pre žalovaného nepredvídateľný“; ďalej uviedol, že konanie trpí vadami aj v štádiu
odvolacieho konania, pretože (7) súd prvej inštancie nevyzval žalovaného na doplnenie odvolania v
súlade s ustanovením § 209 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 a
(8) súd prvej inštancie predčasne predložil spis odvolaciemu súdu pred uplynutím lehoty na podanie
odvolania proti rozhodnutiu o poplatkovej povinnosti za podanie odvolania, pričom žalovaný podal návrh

na oslobodenie od súdnych poplatkov, o ktorom nebolo rozhodnuté a preto nie je možné rozhodnúť o
náhrade trov konania; vyjadril názor, že k náprave negatívnych dopadov procesných nesprávností súdu
prvej inštancie nemôže dôjsť v odvolacom konaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania.

2.5 Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd po doplnení a zopakovaní dokazovania

rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu žalobcu zamietol, resp. aby napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.6 Žalobca vo vyjadrení zo dňa 11.12.2012 (č.l. 334-335 spisu) k odvolaniu žalovaného prostredníctvom
svojho právneho zástupcu uviedol, že považuje odôvodnenie napadnutého rozsudku za vecne správne,

vyčerpávajúco hodnotiace podstatné skutkové okolnosti prípadu zodpovedajúce zistenému skutkovému
stavu a adekvátne zdôvodnené aj z hľadiska použitej právnej argumentácie; súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie v rozhodujúcej časti dostatočne odôvodnil, čím došlo v rámci princípu rovnosti zbraní
k spravodlivému súdnemu procesu; odôvodnenie napadnutého rozsudku prehľadne a chronologicky
zachytáva a hodnotí všetky zistené rozhodujúce skutkové okolnosti a preto je potrebné považovať úvahy

súdu za preskúmateľné, konzistentné a zodpovedajúce pravidlám logického uvažovania; na základe
uvedeného navrhol odmietnutie odvolania žalovaného.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2
C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

4.2Vpriebehuodvolaciehokonaniapodalžalovanýviaceroprocesnýchnávrhov,keď(1)navrholvydanie
opravného uznesenia, (2) navrhol prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republikyopodanýchsťažnostiachanakoniec(3)navrholuloženiepovinnostižalobcovizložiťpreddavok

natrovykonania;žiadnyzuvedenýchprocesnýchnávrhovžalovanéhoneboldôvodný,pretoichodvolací
súd ako nedôvodné zamietol.

4.2.1 Zo spisu vyplýva, že v prejednávanom spore podal žalovaný proti rozsudku súdu prvej inštancie
včas odvolanie zo dňa 26.11.2012 (č.l. 328-329 spisu), ktoré neobsahovalo všetky náležitosti riadneho

odvolania (§ 205 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016);
po predložení spisu odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní, odvolací súd uznesením č.k.
12Co/8/2013-344 zo dňa 04.02.2013 vyzval žalovaného na odstránenie vád podaného odvolania; na
uvedené uznesenie odvolacieho súdu reagoval žalovaný písomným podaním zo dňa 15.02.2013 (č.l.
356-358 spisu), ktorým odstránil vytýkané vady odvolania; následne doplnil žalovaný svoje odvolanie

aj písomným podaním zo dňa 10.11.2013 (č.l. 381-387 spisu); žalovaný navrhol opravu chyby v písaní
uvedeného uznesenia odvolacieho súdu, pretože v ňom bola uvedená nesprávna spisová značka
rozsudku „20C/106/2012“ namiesto správnej spisovej značky 20C/106/2010.

4.2.1.1 Podľa § 224 C.s.p., súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní,

ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

4.2.1.2 Podľa § 234 ods. 2 C.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

4.2.1.3 Podľa § 378 ods. 1 C.s.p., na konanie o odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

4.2.1.4 Odvolací súd dospel k záveru, že návrh žalovaného na vydanie opravného uznesenia nie
je dôvodný. Je potrebné v prvom rade uviesť, že odvolací súd nepovažuje za potrebné vydávanie

formálnych rozhodnutí, ktoré nemajú žiadny praktický zmysel. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že
žalovanému bolo dostatočne zrejmé, na doplnenie ktorého odvolania v konkrétnom spore bol vyzvaný
odvolacím súdom, čo vyplýva už zo skutočnosti, že na uznesenie odvolacieho súdu v stanovenej lehote
reagoval a chýbajúce náležitosti odvolania doplnil; odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že spor
bol v predmetnom uznesení odvolacieho súdu identifikovaný nie len spisovou značkou, ale aj inými

skutočnosťami a to najmä uvedením strán sporu, dátumu vyhlásenia rozsudku, dátumom vypracovania
odvolania a dátumom jeho doručenia súdu ako aj žalovanou sumou s príslušenstvom; žalovaný
na predmetné uznesenie odvolacieho súdu zodpovedajúcim spôsobom reagoval; nakoľko opravou
uvedenej nesprávnosti sa nič nezmení na právnom postavení strán a do ich právneho postavenia
žiadnym spôsobom nezasiahne, dospel odvolací k záveru, že oprava uvedenej chyby v písaní je už len

formálna a preto návrh žalovaného na vydanie opravného uznesenia zamietol.

4.2.2 V priebehu odvolacieho konania uplatnil žalovaný námietku zaujatosti predsedu senátu
odvolacieho súdu, o ktorej Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený rozhodol uznesením
č.k. 8Nc/1/2016-503 zo dňa 17.02.2016 tak, že sudcu Mgr. Dušana Ďuriana z prejednávania a

rozhodovania prejednávaného sporu nevylúčil (uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.04.2016);
žalovaný v ďalšom priebehu konania uplatnil námietku zaujatosti aj proti ostatným členom senátu
odvolacieho súdu, o ktorej Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený rozhodol uznesením
č.k. 8Nc/7/2016-550 zo dňa 23.06.2016 tak, že sudkyne JUDr. Zitu Nagypálovú a JUDr. Renátu Deákovúz prejednávania a rozhodovania prejednávaného sporu nevylúčil (uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 09.08.2016); proti uvedeným uzneseniam nadriadeného súdu podal žalovaný na Ústavný súd
Slovenskej republiky ústavné sťažnosti zo dňa 26.05.2016 (č.l. 534-536 spisu) a zo dňa 27.09.2016

(č.l. 565-567 spisu), v ktorých namietal porušenie svojho práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na zákonného sudcu podľa článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republikyakoajprávanaspravodlivésúdnekonaniepodľačlánku6ods.1Dohovoruoochraneľudských
práv a základných slobôd, keď žalovaný podal aj ústavnú sťažnosť zo dňa 26.01.2016 (č.l. 527-529
spisu) proti zmene senátu odvolacieho súdu, v ktorej namietal porušenie svojho práva na zákonného

sudcu podľa článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky; vo vzťahu ku každej z uvedených sťažností
navrhol žalovaný prerušenie konania podľa § 164 C.s.p. do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky o podaných sťažnostiach.

4.2.2.1 Podľa § 164 C.s.p., ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha
súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu

alebo ak súd dal na také konanie podnet.

4.2.2.2 Ustanovenie § 164 C.s.p. upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania; je na rozhodnutí
konajúceho súdu, či konanie preruší alebo urobí iné vhodné opatrenia. V prejednávanom spore je
zrejmé, že o uplatnených námietkach zaujatosti žalovaného právoplatne rozhodol nadriadený súd tak,

že žiadneho zo sudcov konajúceho senátu z prejednávania sporu nevylúčil. Súčasne je zrejmé, že
prejednávaný spor bol senátu odvolacieho súdu 17Co pridelený dňa 07.09.2015 náhodným výberom v
zmysle dodatku č. 10 zo dňa 24.08.2015 k Rozvrhu práce Krajského súdu v Banskej Bystrici na rok 2015
v dôsledku prerozdelenia neskončených sporov v senáte 12Co v súvislosti so zmenou zloženia senátu
za účelom odstránenia výraznej nerovnomernosti zaťaženia zostávajúcich členov pôvodného senátu.

Odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na prerušenie konania v prejednávanom
spore podľa § 164 C.s.p., pretože otázku, či vo veci rozhodoval vylúčený sudca, môže preskúmať
súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom postupe na základe riadnych a mimoriadnych opravných
prostriedkov, nie ústavný súd v konaniach o sťažnostiach žalovaného, ktorými namieta porušenie
svojich základných práv podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 48 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (porovnaj napríklad uznesenia Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I.ÚS/89/2013 zo dňa 06.02.2013, sp. zn. I.ÚS/92/2013 zo dňa 13.02.2013 alebo sp.
zn. II.ÚS/359/2015 zo dňa 11.06.2015, ktorými ústavný súd sťažnosti v skutkovo a právne obdobných
veciach odmietol pre nedostatok právomoci na ich prerokovanie a rozhodnutie). Na základe uvedeného

odvolací súd návrhy žalovaného na prerušenie konania ako nedôvodné zamietol.

4.2.3 V priebehu odvolacieho konania podal žalovaný aj návrh na uloženie povinnosti žalobcovi
zložiť preddavok na trovy konania podľa § 141a Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
30.06.2016; návrh doručil žalovaný odvolaciemu súdu dňa 08.06.2016 (č.l. 524 spisu); po podaní návrhu

Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. PL. ÚS 30/2015 zo dňa 11.05.2016 rozhodol, že
ustanovenie § 141a Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl.
1 ods.1 a čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky; uvedený nález ústavného súdu bol vyhlásený v
Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 14.06.2016, čím nadobudol záväznosť (§ 19 ods. 3 prvá veta
zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o

zmene a doplnení niektorých zákonov); podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ustanovenie
§ 141a Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov dňom vyhlásenia tohto nálezu v
Zbierke zákonov Slovenskej republiky stratilo účinnosť, čím odpadol zákonný podklad na rozhodovanie
o návrhu žalovaného na uloženie povinnosti žalobcovi na zloženie preddavku na trovy konania (uvedený
inštitút procesného práva bol zrušený); navyše Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016 inštitút

preddavku na trovy konania neprevzal; keďže po podaní návrhu na uloženie povinnosti žalobcovi zložiť
preddavok na trovy konania odpadol (zanikol) zákonný dôvod na rozhodovanie o podanom návrhu
žalovaného a aj pre odvolací súd je rozhodujúci stav v čase rozhodovania (§ 217 ods. 1 prvá veta C.s.p.
v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p.), odvolací súd predmetný návrh žalovaného zamietol.

4.3 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 C.s.p., preskúmal
vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
žalovaného podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalovaného podľa § 380 ods. 1
C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovisumu 29.874,53 € do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne
správny potvrdil a súčasne rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o uložení povinnosti žalovanému
zaplatiť žalobcovi „úrok vo výške 14,25 % ročne zo sumy 29.874,53 € od 01.07.2009 do zaplatenia“

podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. mu spor v tomto rozsahu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; v dôsledku čiastočného zrušenia napadnutého rozsudku zrušil
odvolací súd aj závislý výrok o trovách konania (§ 379 písm. a/ C.s.p.).

4.3.1 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

4.3.2 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

4.3.3 Podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

4.3.4 Podľa § 391 ods. 1 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

4.4 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného ako aj predchádzajúce

konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a v tejto súvislosti udáva, že sa v plnom
rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o dôvodnosti žaloby žalobcu v časti o
zaplatenie istiny v sume 29.874,53 €, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na tieto v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalovaného odvolací súd udáva, že

súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré
aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu,
že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri
posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a procesným postupom
súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám,

ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

4.5 Odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti priznania istiny v sume 29.874,53
€ nie je dôvodné. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobca a
žalovaný uzavreli zmluvu o budúcej zmluve zo dňa 01.02.2008, predmetom ktorej bola dohoda o

uzavretí kúpnej zmluvy medzi zmluvnými stranami ohľadne špecifikovaných nehnuteľností najneskôr do
30.06.2009; medzi stranami nebolo sporné, že k uzavretiu predmetnej kúpnej zmluvy do uvedeného
termínu nedošlo; sporná zostala otázka poskytnutého preddavku na zaplatenie kúpnej ceny v sume
29.874,53 € žalovanému zo strany žalobcu; odvolací súd sa po preskúmaní veci stotožnil s názorom
súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku, že dňa 01.02.2008 došlo medzi stranami okrem uzavretia

zmluvy o budúcej zmluve aj k odovzdaniu predmetného preddavku žalovanému; odvolacie námietky
žalovaného spočívali v podstate v tvrdení, že predmetný preddavok nebol žalovanému zo strany
žalobcu odovzdaný v hotovosti, resp. bezhotovostne; z dokazovania, ale jednoznačne vyplynulo, že
k odovzdaniu predmetného preddavku žalovanému došlo dňa 01.02.2008 zo strany žalobcu účtovne
o čom svedčí dojednanie v zmluve o budúcej zmluve (článok II bod 2.2 zmluvy) ako aj príjmové a

výdavkové pokladničné doklady produkované v konaní; v tomto smere tento záver nespochybňujú ani
skutkové tvrdenia žalobcu, že preddavok žalovanému neodovzdal, pretože celkom zjavne vypovedal
len o tom, že preddavok neodovzdal žalovanému v hotovosti; nakoľko medzi stranami nedošlo do
dohodnutého termínu k uzavretiu kúpnej zmluvy, vznikla žalovanému povinnosť predmetný preddavok
vrátiť žalobcovi; keďže žalovaný tak neurobil súd prvej inštancie správne žalobe žalobcu v tejto časti

vyhovel.

4.6 Odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti priznania príslušenstva istiny je
dôvodné. Žalovaný v podanom odvolaní osobitne namietal, že mu súd prvej inštancie uložil povinnosťzaplatiť úrok a namietal aj proti samotnej výške priznaného úroku. Preskúmaním veci odvolací súd
zistil, že žalobou sa žalobca proti žalovanému popri istine domáhal zaplatenia „úrokov z omeškania vo
výške 14,25 % ročne zo sumy 29.874,53 € od 01.07.2009 do zaplatenia“; naproti tomu v napadnutom

rozsudku súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi popri istine „úrok vo výške
14,25 % ročne zo sumy 29.874,53 € od 01.07.2009 do zaplatenia“. Občianskoprávny úrok a úroky
z omeškania ako príslušenstvom istiny (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) sú rozdielne právne
inštitúty so samostatným skutkovým a právnym základom a nie je možné ich zamieňať. Nakoľko úrok
nebol v prejednávanom spore predmetom konania, jeho priznanie žalobcovi v napadnutom rozsudku

predstavuje samostatný dôvod na zrušenie napadnutého výroku. Okrem toho je zrejmé, že súd prvej
inštancie pri rozhodovaní vychádzal z dohody strán o výške úrokov z omeškania v zmluve o budúcej
zmluve zo dňa 01.02.2008 (článok IV bod 4.3 zmluvy). V prejednávanom spore sa však javí, že medzi
stranami ide o občianskoprávny vzťah, v rámci ktorého je výška úrokov z omeškania kogentne limitovaná
(§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a nemôže byť zmenená ani dohodou strán. Súd prvej inštancie
navyše nevenoval pozornosť stanoveniu prvého dňa omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu,

pretože podľa dohody strán došlo v dôsledku neuzavretia kúpnej zmluvy k zániku zmluvy o budúcej
zmluve; vysporiadanie vzájomných vzťahov po zániku zmluvy o budúcej zmluve sa tak môže riadiť len
ustanoveniami o bezdôvodnom obohatení (§ 457 Občianskeho zákonníka); nakoľko zákon nestanovuje
splatnosť bezdôvodného obohatenia, jeho splatnosť sa odvíja od výzvy (§ 563 Občianskeho zákonníka);
v zmysle uvedeného sa žalovaný nemohol dostať do omeškania s plnením peňažného dlhu už dňa

01.07.2009. Z dôvodu uvedených pochybení bolo preto nevyhnutné túto časť výroku napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie zrušiť a v tomto rozsahu vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

4.7 V podanom odvolaní žalovaný tvrdil viacero procesných pochybení súdu prvej inštancie, po

preskúmaní veci však odvolací súd ani jedno z nich nevyhodnotil ako dôvodné, resp. také, ktoré by malo
za následok zrušenie napadnutého rozsudku.

4.7.1 Námietka, že na súde prvého stupňa rozhodoval nezákonný sudca, nie je dôvodná. Odvolací
súd dospel k záveru, že v prejednávanom spore rozhodol sudca vecne a miestne príslušného súdu

určený náhodným výberom v súlade s rozvrhom práce na rok 2010. Zo spisu vyplýva, že žaloba v
rámci rozkazného konania napadla do senátu sp. zn. 12Ro/129/2010 sudkyni JUDr. Jane Víznerovej;
rozkazné konanie neskončilo vydaním platobného rozkazu a po prevode sporu bol tento náhodným
výberom elektronickou podateľňou pridelený na prejednanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Libuši
Záthureckej pod sp. zn. 20C/106/2010, ktorá sa stala zákonnou sudkyňou na rozhodnutie a prejednanie

veci a vydala aj napadnutý rozsudok; pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval aj na jej procesný postup
v konaní pri vydávaní platobného rozkazu a videl v ňom „pochybnosti o jej nezaujatosti“, tieto okolnosti
nemôžu byť dôvodom zaujatosti a vylúčenia sudcu, pretože spočívajú v procesnom postupe sudcu (§
49 ods. 3 C.s.p.; rovnako § 14 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016);
súčasne uplatnenie týchto okolností zo strany žalovaného by bolo zjavne oneskorené (§ 53 ods. 1 C.s.p.,

resp. § 15a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016).

4.7.2 Pokiaľ ide o ďalšiu námietku, že zákonná sudkyňa na prvom pojednávaní nerealizovala procesný
postup podľa § 118 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016, je potrebné
uviesť, že zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 20.09.2011 oboznámenie strán so skutočnosťami

podľa § 118 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 nevyplýva;
súdna prax sa však ustálila na názore, že ani prípadná existencia tejto vady konania sama osebe
nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nepredstavuje ani odňatie možnosti konať pred súdom, pretože
absencia postupu podľa § 118 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016
nezbavuje stranu možnosti realizovať všetky procesné práva, ktoré jej patria (porovnaj napríklad

uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/163/2013 zo dňa 25.02.2014, sp.
zn. 5Cdo/189/2011 zo dňa 15.12.2011, sp. zn. 6Cdo/134/2010 zo dňa 06.04.2011 alebo sp. zn.
3Cdo/294/2014 zo dňa 21.04.2015); z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný mal vzhľadom na priebeh
konania, kde dokazovanie bolo vykonané na viacerých pojednávaniach, dostatočnú možnosť využiť
svoje procesné práva, ktoré mu zákon priznáva; rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 3MCdo/18/2010 zo dňa 17.02.2011 na prejednávaný spor nedopadá, pretože vychádza z iných
skutkových okolností, kde spor bol rozhodnutý na jedinom pojednávaní a nesprávny procesný postup
súdu sa týkal aj ďalších oblastí (najmä dokazovania).4.7.3 Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že súd napriek jeho opakovaným písomným žiadostiam
nikdy neuviedol, ako sa mu na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne
posúdenie veci podľa § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016,

v tomto smere dospel odvolací súd k záveru, že uvedené ustanovenie zakotvovalo len možnosť súdu
na tento procesný postup a nie povinnosť, preto nerealizovanie oboznámenia s predbežným právnym
posúdením veci nemôže predstavovať procesnú vadu konania.

4.7.4 Pokiaľ ide o ďalšiu námietku, že súd najskôr uznesením zamietol návrhy na doplnenie dokazovania

a neskôr ich napriek tomu vykonal, zo spisu vyplýva, že uznesením zo dňa 24.04.2012 vyhláseným do
zápisnice o pojednávaní súd prvej inštancie zamietol návrhy na doplnenie dokazovania okrem iného aj
výsluchom svedkyne Mariany Bartošovej a napriek tomu túto vypočul ako svedkyňu na pojednávaní dňa
08.10.2012; v tomto smere sa však odvolací súd stotožňuje so súdom prvej inštancie, že predmetné
uznesenie zo dňa 24.04.2012 predstavovalo uznesenie o vedení konania, ktorým nebol súd prvej
inštancie viazaný (§ 170 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016; rovnako

§ 237 ods. 2 C.s.p.), preto ho nebolo potrebné zrušovať ani meniť a súd prvej inštancie mohol bez
potreby osobitného procesného postupu vykonať aj takýto dôkaz.

4.7.5 Ďalej žalovaný namietal, že zákonná sudkyňa napadnutý rozsudok po jeho verejnom vyhlásení na
pojednávaní dňa 08.10.2012 ústne neodôvodnila; napadnutý rozsudok bol podľa obsahu spisu verejne

vyhlásený na pojednávaní dňa 08.10.2012; v zápisnici o pojednávaní po znení výroku vyhláseného
rozsudku absentuje údaj o tom, že rozsudok bol ústne odôvodnený; podľa § 156 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016, rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho
predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky; uvedie pritom výrok rozsudku spolu
s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia. Verejné vyhlásenie rozsudku

bez jeho odôvodnenia predstavuje nepochybne procesný nedostatok, odvolací súd však napriek tomu
dospel k záveru, že v dôsledku tohto nedostatku nemohla byť žalovanému odňatá možnosť konať pred
súdom ani tento nedostatok by nedosahoval ani intenzitu porušenia práva žalovaného na spravodlivý
proces, pretože dostatočné odôvodnenie vyhláseného rozsudku obsahuje jeho písomné vyhotovenie,
ktoré bolo právnemu zástupcovi žalovaného riadne doručené a lehota na podanie odvolania začala

žalovanému plynúť až od doručenia písomného vyhotovenia rozsudku jeho právnemu zástupcovi; ústne
odôvodnenie verejne vyhláseného rozsudku je len jedným z aspektov, ktoré sa spájajú s vyhlásením
rozsudku, keď za významnejšie považuje odvolací súd skutočnosť, že zo zápisnice je zrejmé, že
rozsudok bol skutočne vyhlásený, že k vyhláseniu došlo v prítomnosti strán a ich právnych zástupcov,
je zrejmé, kto ho vyhlásil a aký je jeho konkrétny obsah s dosahom na viazanosť súdu vyhláseným

rozsudkom (§ 156 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016); prípadná
absencia ústneho odôvodnenia verejne vyhláseného rozsudku preto podľa názoru odvolacieho súdu
nepopiera samotnú podstatu verejného vyhlásenia rozsudku a nezasahuje do pomerov strán v zmysle
porušenia ich práva na spravodlivý proces. Preto dospel odvolací súd k záveru, že nie je potrebné
ani vykonávať dokazovanie predloženým zvukovým záznamom z pojednávania zo dňa 08.10.2012 za

účelom overenia, či sudkyňa skutočne verejne vyhlásený rozsudok ústne neodôvodnila alebo ide len
o jednoduchú zrejmú nesprávnosť zápisnice o pojednávaní. Len pre úplnosť a bez vplyvu na vyššie
uvedené závery však odvolací súd mimo pojednávania zistil, že predložený zvukový záznam potvrdzuje
stručné ústne odôvodnenie vyhláseného rozsudku zo strany zákonnej sudkyne a preto ide len o zrejmú
nesprávnosť zápisnice o pojednávaní zo dňa 08.10.2012.

4.7.6 Nesprávneho procesného postupu sa súd prvej inštancie nedopustil ani v dôsledku žalovaným
tvrdeného nerozhodnutia o zmene žaloby podľa § 95 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení
účinnom do 30.06.2016. Predmet konania je charakterizovaný uplatneným nárokom alebo stavom
vymedzeným žalobným petitom, ktorý vyplýva zo skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený;

podstatu skutku treba vidieť predovšetkým v spôsobe účasti strán vo všetkých formách prejavu na určitej
udalosti a následku, ktorý bol ňou spôsobený v podobe vzniku, zmeny alebo zániku občianskoprávneho
vzťahu. Z celého obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom
domáhal výlučne na základe skutkového tvrdenia, že dňa 01.02.2008 odovzdal žalovanému preddavok
na kúpnu cenu v budúcej kúpnej zmluve, k uzavretiu ktorej však do dohodnutého termínu nedošlo a

preto žalovanému vznikla povinnosť uvedený preddavok vrátiť a toto skutkové tvrdenie nezmenil počas
celého konania. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že v dôsledku obrany žalovaného produkovanej
v priebehu konania žalobca pre vysvetlenie vo svojich podaniach vysvetlil okolnosti, ktoré strany viedli
k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve a ktoré im predchádzali; z obsahu jeho podaní však ani podľaodvolacieho súdu nevyplýva záver o zmene skutkových tvrdení, od ktorých odvodzoval uplatnený nárok,
o ktorom by musel súd rozhodnúť ako o návrhu na zmenu žaloby; žalobca aj na výslovný dopyt súdu
uviedol,ženepodalnávrhnazmenužaloby;pretosúdprvejinštanciesprávneotakomtonávrhunemohol

rozhodovať a ani táto odvolacia námietka žalovaného nie je dôvodná.

4.7.7 Vadu konania nepredstavuje ani žalovaným vytýkaná skutočnosť, že výzvu na odstránenie vád
odvolania realizoval až odvolací súd, pretože mu to umožňovalo ustanovenie § 211 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016, keď za nesprávny procesný postup súdu prvej

inštancie je potrebné považovať aj prípadnú absenciu výzvy na odstránenie vád odvolania.

4.7.8 Nakoniec vadu konania nepredstavuje ani skutočnosť, že súd prvej inštancie nerozhodol o
podanomnávrhužalovanéhonaoslobodenieodsúdnychpoplatkovaspispredložilodvolaciemusúduna
rozhodnutie o jeho odvolaní proti rozsudku pred uplynutím lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu
o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podanie odvolania; priestor na rozhodnutie o uvedených

procesných úkonoch bude v ďalšom konaní v dôsledku čiastočného zrušenia napadnutého rozsudku.
4.7.9 Nakoniec odvolací súd udáva, že napriek tvrdeniu žalovaného na prejednanie odvolania nebolo
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, pretože vzhľadom na vyššie uvedené nebolo potrebné
zopakovať ani doplniť dokazovanie a podľa názoru odvolacieho súdu si to nevyžadoval ani dôležitý
verejný záujem (§ 385 ods. 1 C.s.p.).

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanej veci odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani
v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení

s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalovaný podané odvolanie odôvodnil v podstate tým, že súd prvej inštancie mu nesprávnym
procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), ďalej tým, že súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.)
a nakoniec tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Vzhľadom na vyššie uvedené (body 4.4 a 4.5 odôvodnenia v spojení s
bodmi4.7až4.7.9odôvodnenia)jevšaknapadnutýrozsudoksúduprvejinštancievovzťahukprisúdenej
istine 29.874,53 € vecne správny a vytýkané vady odvolací súd v rozhodnutí alebo v procesnom postupe

súdu neidentifikoval. Odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci bol dôvodne uplatnený len
vo vzťahu k príslušenstvu istiny (bod 4.6 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 29.874,53 € a vo výroku

o prisúdení príslušenstva istiny v podobe „úroku vo výške 14,25 % ročne zo sumy 29.874,53 € od
01.07.2009 do zaplatenia“ rozsudok súdu prvej inštancie zrušil (vrátane závislého výroku o trovách
konania) a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené
a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.). V dôsledku čiastočného zrušenia rozsudku súdu

prvej inštancie zrušil odvolací súd aj závislý výrok o trovách konania (§ 379 písm. a/ C.s.p.); v novom
rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

7.1 Podľa § 391 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej

inštancie vo veci ďalej postupovať.

7.2 V ďalšom konaní si súd prvej inštancie v prvom rade ustáli charakter právneho vzťahu žalobcu a
žalovaného po zrušení zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 01.02.2008 a zameria dokazovaniena preukázanie prvého dňa omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu a v závislosti od toho
aj k stanoveniu výšky úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s
Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom období. Svoje rozhodnutie primerane odôvodní.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval. Podľa § 396 ods. 3 C.s.p.,
ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o
náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. Uvedené ustanovenie sa podľa odvolacieho

súdu vzťahuje aj na čiastočné zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. O trovách konania vrátane trov
odvolacieho konania preto rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

8.1Ouloženípovinnostižalovanémuzaplatiťsúdnepoplatkyzauplatnenienámietokzaujatostirozhodne
súd prvej inštancie (§ 12 ods. 1 druhá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).