Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. máj 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/75/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117243507
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6117243507.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

žalobcu: E. V., W.. XX. XX. XXXX, F. F. F., W. G. XX, v konaní zastúpeného Aequitas s.r.o., Advokátska
kanceláriaBanskáBystrica,sosídlomDolná19,BanskáBystrica,IČO:36628841,protižalovanému:W.
G., W.. XX. XX. XXXX, F. F. F., L. XXXX/X, v konaní zastúpeného JUDr. Ľubicou Blažejovou, advokátkou,
Advokátska kancelária Banská Bystrica, Skuteckého č. 30, o zaplatenie 18 180,50 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 18 180,50 Eur spolu s 9,05 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 18 180,50 Eur od 02. 11. 2014 až do zaplatenia, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne
prvoinštančný súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou zo dňa 30. 10. 2017 doručenej súdu dňa 31. 10. 2017 sa domáhal od
žalovaného zaplatenia sumy 18 180,50 Eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa XX. XX.
XXXX žalobca so žalovaným uzavreli Zmluvu o pôžičke v zmysle § 657 a nasledujúcich Občianskeho
zákonníka, na základe ktorej žalobca prenechal žalovanému sumu 20 000,-- Eur na osobnú spotrebu.

Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 16. 10. 2012 do 01. 11. 2014, pričom v zmysle článku II. bod
č. 2 zmluvy sa žalobca so žalovaným dohodli na úrokovej sadzbe vo výške 18 % ročne. Celková čiastka
vrátenej pôžičky spolu s úrokmi mala predstavovať sumu 27 200,-- Eur.

2. Uvedené skutočnosti tvrdené žalobcom mal súd za preukázané predloženou Zmluvou o pôžičke zo
dňa XX. XX. XXXX a pokladničným dokladom zo dňa XX. XX. XXXX vo výške 10 000,-- Eur a potvrdením
o vklade na účet žalovaného vo výške 10 000,-- Eur zo dňa XX. XX. XXXX.

3. Dňa XX. XX. XXXX žalobca so žalovaným uzatvorili ďalšiu zmluvu o pôžičke v zmysle § 657 a nasl.
Občianskeho zákonníka, na základe ktorej prenechal žalobca žalovanému sumu 2 150,-- Eur na osobnú
spotrebu, pričom v zmysle článku III. bod 3.2 zmluvy sa strany dohodli na úrokovej sadzbe vo výške 18
% ročne. Celková čiastka vrátenej pôžičky spolu s úrokmi mala predstavovať sumu 2 537,-- Eur. Žalobca
so žalovaným sa dohodli na splatení tejto pôžičky nasledovným spôsobom. Dňa 01. 10. 2013 mala byť
zaplatená suma 193,50 Eur ako prvá časť úrokov z pôžičky a dňa 01. 05. 2014 suma 193,50 Eur ako

druhá časť úrokov z pôžičky. Dňa 01. 11. 2014 mala byť zaplatená istina pôžičky vo výške 2 150,-- Eur.
Táto zmluva bola taktiež uzatvorená na dobu určitú od 15. 08. 2013 do 01. 11. 2014.4. Dňa 01. 11. 2014 malo dôjsť k úhrade poskytnutej pôžičky zo strany žalobcu žalovanému spolu s
dohodnutým úrokom. Žalovaný uhradil na uvedené pôžičky splátky tak, že dňa 17. 04. 2013 uhradil
sumu 1 800,-- Eur, 13. 08. 2013 sumu 1 000,-- Eur, 17. 10. 2013 sumu 193,50 Eur, 22. 11. 2013 sumu

250,-- Eur, 29. 11. 2013 sumu 150,-- Eur, dňa 09. 12. 2013 sumu 400,-- Eur, dňa 23. 12. 2013 sumu
200,-- Eur, dňa 31. 01. 2014 sumu 450,-- Eur, dňa 24. 02. 2014 sumu 350,-- Eur, dňa 12. 05. 2014 sumu
500,-- Eur, dňa 02. 06. 2014 sumu 500,-- Eur, dňa 28. 06. 2014 sumu 400,-- Eur, dňa 17. 07. 2014 sumu
300,-- Eur, dňa 12. 08. 2014 sumu 293,-- Eur, dňa 03. 02. 2015 sumu 1 100,-- Eur, dňa 18. 02. 2015
sumu 400,-- Eur, dňa 16. 04. 2015 sumu 100,-- Eur, dňa 23. 04. 2015 sumu 200,-- Eur, dňa 06. 07. 2015

sumu 150,-- Eur, dňa 24. 07. 2015 sumu 150,-- Eur, dňa 21. 08. 2015 sumu 150,-- Eur, dňa 24. 09. 2015
sumu 200,-- Eur, dňa 24. 10. 2015 sumu 70,-- Eur, dňa 08. 12. 2015 sumu 150,-- Eur, dňa 20. 01. 2016
sumu 200,-- Eur, dňa 26. 02. 2016 sumu 150,-- Eur, dňa 18. 04. 2016 sumu 200,-- Eur, dňa 20. 06. 2016
sumu 150,-- Eur, dňa 22. 08. 2016 sumu 100,-- Eur, dňa 22. 09. 2016 sumu 100,-- Eur, dňa 21. 10. 2016
sumu 100,-- Eur, dňa 21. 11. 2016 sumu 200,-- Eur, dňa 27. 12. 2016 sumu 150,-- Eur, dňa 20. 01. 2017
sumu 150,-- Eur, dňa 22. 02. 2017 sumu 150,-- Eur, dňa 18. 03. 2017 sumu 150,-- Eur, dňa 24. 04. 2017

sumu 100,-- Eur, dňa 25. 05. 2017 sumu 100,-- Eur a dňa 11. 08. 2017 sumu 100,-- Eur.

5. Žalovaný teda ku dňu podania žaloby z celkovej dlžnej sumy vrátane úrokov, ktorá predstavovala
spolu sumu 29 737,-- Eur uhradil len 11 556,50 Eur. Dlžná suma potom predstavovala sumu 18 180,50
Eur, ktorú žiadal žalobca priznať spolu s 9,05 % ročným úrokom z omeškania od 02. 11. 2014 až do

zaplatenia.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že skutočným účelom pôžičiek nebolo riešiť jeho
osobnú spotrebu tak, ako sa uvádza v zmluvách, ale ten dôvod, že žalobca zveril svoje finančné
prostriedky za účelom ich zhodnotenia na finančných trhoch prostredníctvom tzv. FOREX-u s vedomím,

že tieto finančné prostriedky sa môžu zhodnotiť, ale aj naopak môže dôjsť aj k stratám. Nejednalo sa
teda o klasickú formu pôžičiek medzi fyzickými osobami, ale o simulovaný právny úkon a účastníci zvolili
túto formu zmluvy výlučne z dôvodu preukaznosti ich vzájomného vzťahu, pre ktorý inú právnu formu
nenašli. Zhodnotenie malo predstavovať práve výšku dohodnutých úrokov vo výške 18 % ročne, pričom
však k takémuto zhodnoteniu finančných prostriedkov nedošlo a preto žalovaný vrátil žalobcovi len tú

časť poskytnutej istiny, ktorá po zobchodovaní zostala.

7. Žalovaný pri platbách, t. j. pri čiastočných plneniach dlhu neurčoval účel týchto platieb, preto v zmysle
§ 566 ods.2 Občianskeho zákonníka sa takéto plnenia mali započítavať najprv na istinu a potom na
úroky. Podľa prehľadu platieb vykazovaných žalobcom uhradil mu žalovaný sumu 11 556,50 Eur, takže

suma poskytnutej istiny zostáva ako dlžná suma 10 443,50 Eur. Keďže obchody, ktoré mal žalovaný
uskutočniť, vykázali stratu, musel žalobca počítať aj s takouto situáciou a potom už žalovaný voči nemu
nemal žiaden záväzok. Z tohto dôvodu v dôsledku stratových obchodov mu zanikla povinnosť vrátiť
zvyšnú istinu vo výške 10 443,50 Eur. Z uvedeného žiadal žalobu žalobcu zamietnuť. Zároveň úrok
dojednaný vo výške 18 % ročne považoval za neprimeraný oproti priemerným úrokovým sadzbám v

spotrebiteľských úveroch poskytovaných bankami a s takýmto úrokom by nikdy nevyjadril súhlas.

8. Žalobca vo svojom vyjadrení voči obrane žalovaného uviedol, že výslovne popiera skutkové
tvrdenia žalovaného o účelovosti pôžičiek na obchodovanie a ich finančné zhodnotenie na finančných
trhoch prostredníctvom tzv. FOREX-u a výslovne popiera tvrdenia o simulácii právneho úkonu ako

takéhoto. Zároveň výslovne poprel tvrdenia žalovaného o tom, že zhodnotenie poskytnutých finančných
prostriedkov mala predstavovať výška dohodnutých úrokov vo výške 18 % ročne. Žalobca uviedol,
že došlo k uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva medzi žalobcom a žalovaným, v ktorom sám
žalovaný v právnej pozícii záložcu uznal, že má voči žalobcovi ako záložnému veriteľovi záväzky a to
najmä záväzok zo zmluvy o pôžičke uzavretej zo dňa XX. XX. XXXX, na základe ktorej boli žalovanému

poskytnuté finančné prostriedky vo výške 20 000,-- Eur pre jeho osobnú potrebu. V zmysle bodu 3.4
a bodu 5. zmluvy o zriadení záložného práva bolo dohodnuté, že záloh sa bude vzťahovať aj na iné
pohľadávky, ktoré vznikli z iného právneho vzťahu, predmetom ktorého je akékoľvek plnene žalobcu ako
záložného veriteľa pre žalovaného ako záložcu a to až do sumy 30 000,-- Eur. Z uvedeného je zrejmé,
že akékoľvek plnenie sa považuje za plnenie získané zo Zmluvy o pôžičke zo dňa XX. XX. XXXX, kedy

žalobca prenechal žalovanému ďalšie finančné prostriedky vo výške 2 150,-- Eur. Toto záložné právo
bolo rozhodnutím vtedajšou Správou katastra Banská Bystrica, odborom katastrálnych konaní pod č.
vkladu V 3721/13, zo dňa 17. 09. 2013 aj zapísané.9. Uvedené skutočnosti mal súd za preukázané zo zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej medzi
žalobcom a žalovaným, z rozhodnutia Správy katastra Banská Bystrica, odbor katastrálnych konaní zo
dňa 17. 09. 2013 a taktiež výpisom z Listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. V., obec Banská Bystrica.

10. Žalobca ďalej uviedol, že pevne dohodnuté úroky predstavujú rovnakú pohľadávku, ktorá vznikla
s uzavretím zmluvy o pôžičke. Predmetné úroky boli dohodnuté bez ohľadu na výšku dlžnej sumy. Z
uvedeného je teda zrejmé, že žalobca správne započítal platby od žalovaného, pričom dlžná suma, t. j.
pôžičky + pevne dohodnuté úroky je vo výške 18 180,50 Eur a takúto sumu aj žalobca žaluje a domáha

sa jej zaplatenia od žalovaného. Žalobca ďalej uviedol, že zo žiadneho ustanovenia Občianskeho
zákonníka nevyplýva, že by pri skoršej úhrade peňažného záväzku z takéhoto predčasného plnenia
vyplývali akékoľvek nároky dlžníka. Z tohto dôvodu hoc platby od žalovaného sa započítali v súlade s
ustanovením § 566 ods.2 Občianskeho zákonníka prednostne na istinu, nemala takáto úhrada vplyv na
trvanie a výšku iných záväzkov žalovaného.

11. Žalobca ďalej uviedol, že účel poskytnutých pôžičiek je v tomto konaní nesporný, pričom listinné
dôkazy vo forme jednotlivých zmlúv o pôžičke sú jednoznačné a preto tvrdenia o možnej strate
obchodovania v systéme FOREX považuje za nepravdivé. Zároveň uviedol, že dohodnutý úrok nie je
v žiadnom prípade v rozpore s dobrými mravmi a nejedná sa o zásah do práv a oprávnených záujmov
žalovaného pre prípadný rozpor s dobrými mravmi.

12. Zároveň poukázal na to, že zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že
by zmluvné úroky na rozdiel od úrokov z omeškania nie je možné považovať za peňažný nárok, na ktorý
sa vzťahuje ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože zaplatenie zmluvne dohodnutých
úrokov z pôžičky predstavujú samostatný peňažný dlh, tak sa v prípade jeho omeškania naň v plnom

rozsahu vzťahuje právo toto ustanovenie, teda ustanovenie § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka.

13. Žalovaný vo svojom ďalšom vyjadrení uviedol, že predkladá do súdneho konania emailovú
komunikáciu medzi stranami sporu, pričom obidve sporové strany sa dobre poznali a žalobca sám vedel,
akým spôsobom žalovaný zhodnocuje finančné prostriedky tretích osôb. Sám žalobca potvrdil podpisom

na listinách zo dňa 10. 07. 2013, že udelil súhlas pre žalovaného, aby mohol obchodovať jeho peniaze.
Žalobca teda vedel, na aký účel sú poskytnuté žalovanému finančné prostriedky.

14. Uvedené skutočnosti žalovaný preukazoval emailovou komunikáciou medzi stranami sporu a listinou
v anglickom jazyku, z ktorej vyplýva, že podpis žalobcu bol pripojený pod túto listinu dňa 10. 07. 2013.

15. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení uviedol, že nepopiera, že by sa sporové strany dobre poznali a
skutočnosť, že žalobca vedel, akým spôsobom žalovaný zhodnocuje finančné prostriedky tretích osôb.
Uviedolvšak,žeuvedenétvrdeniasúnepodstatnévzhľadomnapredmetsporuznasledovnýchdôvodov.
Žalobca uviedol, že prvá zmluva o pôžičke bola uzatvorená dňa XX. XX. XXXX, t. j. presne 267 dní

pred podpisom listiny označenej ako „Paying agency agreement - Authorised Person“. V zmysle tejto
listiny bol žalovaný ako autorizovaná osoba oprávnená vykonávať obchody s cennými papiermi na účet
žalobcu. Žalobca však uviedol, že predmetná listina je nečitateľná a je napísaná v cudzom jazyku.
K uvedeným skutočnostiam žalobca uviedol, že v rámci takýchto obchodov bol vytvorený účet až dňa
14. 06. 2013, t. j. 241 dní po uzavretí zmluvy o pôžičke zo dňa 16. 10. 2012 a je preto nepravdivé

tvrdenie žalovaného o tom, že práve tieto prostriedky boli použité na obchodovanie. V rámci takéhoto
obchodovania žalobca previedol na účet banky obchodujúcej s cennými papiermi, teda nie na účet
žalovaného dňa 20. 06. 2013 sumu vo výške 5 000,-- Eur, čo zároveň žalobca preukázal priloženým
výpisom z účtu zo dňa 20. 06. 2013. Prevedená suma vo výške 5 000,-- Eur predstavovala jedinú
sumu,ktorámalaslúžiťnaobchodovanieazhodnocovanieprostriedkovprostredníctvomtejtoobchodnej

spoločnosti.Žalobcauviedol,ževuvedenomsporejedôležitérozlišovaťfinančnéprostriedkyposkytnuté
priamo žalovanému na základe zmluvy o pôžičke zo dňa XX. XX. XXXX, resp. zo dňa 15 .08. 2013
od finančných prostriedkov, ktoré žalobca priamo vložil na účet tohto obchodníka s cennými papiermi,
pričom treba brať na vedomie aj časového hľadisko jednotlivých úkonov. Žalobca ďalej uviedol, že toto
obchodovanie malo rýchly spád smerom dole, pričom na začiatku augusta 2013 žiadal žalobca vyplatiť

zbytok vloženej sumy, kedy dňa 07. 08. 2013 bol žalobcovi vyplatený zvyšok vloženej finančnej čiastky
zo sumy 5 000,-- Eur, t. j. zvyšok vo výške 1 101,-- Eur, pričom touto výplatou spolupráca žalobcu
a žalovaného pri obchodovaní cez túto obchodnú spoločnosť skončila. V nadväznosti na uvedené je
taktiež potrebné dodať - uviedol žalobca, že obchodovanie trvalo od 14. 06. 2013, kedy bol vytvorenýuvedený účet do 07. 08. 2013, kedy bol vyplatený zvyšok vloženej sumy, t. j. 52 dní. Uvedená skutočnosť
o výplate zvyšku vložených peňažných prostriedkov v rozsahu 1 101,-- Eur mal súd za preukázané z
výpisu z účtu žalobcu zo dňa 07. 08. 2013. Žalobca dal ďalej do pozornosti, že Zmluva o pôžičke zo

dňa XX. XX. XXXX bola uzatvorená a finančné prostriedky boli žalovanému poskytnuté v hotovosti, čo
potvrdil podpisom v tejto zmluve o pôžičke, kedy skutočnosť o prevzatí finančných prostriedkov vo výške
2 150,-- Eur potvrdil. V tomto období už obchodovanie cez túto obchodnú spoločnosť neprebiehalo. Z
uvedeného je potom zrejmé, že obrana žalovaného je nepravdivá a účelová.

16. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že na základe zmluvy
o pôžičkách došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov zo strany žalobcu žalovanému a obrana
žalovaného proti takejto žalobe je účelová, pretože jeho tvrdenia sú nepravdivé a nie sú v konaní
preukázané. V skutočnosti medzi stranami sporu došlo aj k obchodovaniu na finančných trhoch, avšak
na tieto obchody bola poskytnutá suma 5 000,-- Eur tak, ako žalobca túto identifikoval na základe
predložených listín žalovaného, ktoré boli nečitateľné a netýkali sa poskytnutej pôžičky.

17. Z uvedeného dôvodu žiadal žalobca návrhu vyhovieť, pretože žalobca svoj nárok preukázal a uniesol
dôkazné bremeno, pričom naopak obrana žalovaného sa ukázala ako účelová a dôkazné bremeno v
danom prípade neuniesol.

18.Žalovanýprostredníctvomsvojejprávnejzástupkyneuviedol,žesplácaldlžnúsumu,kedysanechcel
vyhnúť povinnosti a doposiaľ splatil sumu 11 556,50 Eur. Mal teda vrátiť žalobcovi finančné prostriedky.
Uviedol však, že v danom prípade sa jednalo o simulovaný právny úkon a popiera skutočnosť, že by
finančné prostriedky boli poskytnuté na jeho osobnú spotrebu. Zároveň žalovaný namietol vyčíslenú
žalovanú sumu v rozsahu 18 180,50 Eur spolu s úrokom z omeškania, kedy má za to, že poskytnuté

platby zo strany žalovaného mali byť najprv započítané na istinu. Z uvedeného dôvodu preto žiadal, aby
bol zaviazaný na zaplatenie istiny len v rozsahu 10 593,50 Eur ako istiny spolu s príslušným úrokom z
omeškania a samostatne s úrokom, z ktorého teda nie je možné priznať úrok z omeškania, kedy tento
úrok predstavuje sumu 7 587,-- Eur.

19. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

20. Podľa § 658 ods.1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

21. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

22. Podľa § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

23. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal za v konaní

preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu dvoch zmlúv o pôžičke a to jednak Zmluvy o
pôžičke zo dňa XX. XX. XXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky
v rozsahu 20 000,-- Eur na osobnú potrebu, pričom zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 16. 10.
2012 do 01. 11. 2014. Zároveň medzi stranami tohto právneho úkonu došlo k dohode ohľadne úroku z
poskytnutej pôžičke vo výške 18 % ročne. Celková čiastka vrátenej pôžičky spolu s týmto úrokom mala

predstavovať sumu 27 200,-- Eur.

24. Súd mal ďalej za preukázané, že dňa XX. XX. XXXX došlo medzi stranami sporu k uzavretiu ďalšej
zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalobca prenechal žalovanému sumu 2 150,-- Eur na osobnú
potrebu, pričom zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 15. 08. 2013 do 01. 11. 2014. Taktiež v tejto

zmluve bolo medzi stranami sporu dohodnutá úroková sadzba vo výške 18 % z poskytnutej pôžičky.
Celková suma, ktorá mala byť vrátená z tejto požičanej sumy predstavovala spolu 2 537,-- Eur.25. Dňa 01. 11. 2014 malo dôjsť k úhrade oboch poskytnutých pôžičiek spolu s dohodnutým úrokom.
Žalovaný uhradil žalobcovi v súvislosti s poskytnutými pôžičkami sumu 11 556,50 Eur, čo v konaní
sporným ani nebolo.

26. Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o tom, že uvedené právne úkony mali
byť simulovanými právnymi úkonmi a finančné prostriedky, ktoré poskytol mu žalobca na základe týchto
zmlúv o pôžičke nemali slúžiť na jeho osobnú potrebu, ale na obchodovanie na finančných trhoch. Túto
skutočnosť žalovaný v konaní nijakým spôsobom nepreukázal. Naopak žalobca v konaní jednoznačným

spôsobom preukázal tú skutočnosť, že zmluva o pôžičke zo dňa XX. XX. XXXX bola uzatvorená presne
267 dní pred podpisom listiny, ktorá mala slúžiť na vykonávanie obchodov s cennými papiermi na účet
žalobcu. Zároveň preukázal, že až dňa 14. 06. 2013 teda 241 dní po uzavretí zmluvy o pôžičke bol
takýto účet u takéhoto obchodníka s cennými papiermi vytvorený. Zároveň v konaní bolo preukázané,
že na takýto účet potom previedol sumu 5 000,-- Eur, ktorá mala výlučne slúžiť na obchodovanie a
zhodnocovanie jeho finančných prostriedkov. Takéto obchodovanie potom trvalo od 14. 06. 2013 do 07.

08. 2013, kedy mu bol vyplatený zvyšok vloženej sumy, teda len 52 dní.

27. Z uvedeného potom súd nemal v konaní nijakým spôsobom za preukázané tvrdenia žalovaného,
pričom žalobca okolnosti ohľadne obchodovania s finančnými prostriedkami týmto spôsobom
jednoznačne preukázal.

28. Z uvedeného dôvodu preto súd žalobe žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie
žalovanej sumy v rozsahu 18 180,50 Eur spolu s príslušenstvom, t. j. s úrokom z omeškania vo výške
9,05 % ročne od 02. 11. 2014, kedy sa dostal žalovaný do omeškania s plnením peňažného dlhu, kedy
výška úrokov zodpovedá § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

29. Zároveň súd poukazuje na to, že úroky z pôžičky boli pevne dojednané a teda spĺňajú charakteristiku
príslušenstva v zmysle § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka. Zaplatenie zmluvne dohodnutých úrokov z
pôžičkypredstavujúsamostatnýpeňažnýdlh,naktorýsavprípadeomeškaniavplnomrozsahuvzťahujú
ustanovenia § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, teda súd nevyhovel návrhu žalovaného ohľadne

nepriznania úroku z omeškania z časti, ktorá mala predstavovať úroky dohodnuté z pôžičky.

30. Súd zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 255 CSP tak, že takýto nárok
na náhradu trov konania priznal v plnom rozsahu žalobcovi voči žalovanému, ktorý úspešný v konaní
nebol. O výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie
je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.