Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. máj 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714215820
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:6714215820.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej
a členov senátu JUDr. Ivana Machyniaka a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobcu L. V., bývajúceho v
T., zastúpeného JUDr. Miroslavom Pavlákom, advokátom so sídlom v Púchove, Moyzesova 1744, proti
žalovanej Thorpe recovery, s.r.o., so sídlom vo Zvolene, Stráž 8419, IČO: 46662324, zastúpenej JUDr.
Petrom Psotkom, advokátom so sídlom vo Zvolene, Stráž 223, o vylúčenie veci z exekúcie, vedenom

na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 6C/186/2014, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 18. júla 2017 sp.zn. 14Co/85/2016, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd vylúčil z exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr.

Stachom Chladným pod sp.zn. Ex/255/2014 pohľadávku oprávnenej Thorpe recovery, s.r.o., so sídlom
voZvolene,Stráž8419,IČO:4666324(vtomtokonanívystupujúcejnastranežalovanej),zodpovedajúcu
zmluvnej pokute vo výške 0,10% denne zo sumy 144,94 € od 1. januára 2010 do zaplatenia.

2. Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 14.
septembra 2015 č.k. 6C/186/2014-50 žalobu zamietol; o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia §

142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku tak, že žalobca je povinný nahradiť
žalovanej trovy konania vo výške 339,85 € na účet jej právneho zástupcu, do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané,
že žaloba je nedôvodná. Zdôraznil, že jednou zo základných zásad exekučného konania je zásada, že
oprávnený má byť uspokojovaný výlučne z majetku povinného. V prípade, že úkony exekútora postihnú
aj veci (hnuteľné alebo nehnuteľné), ktoré nepatria povinnému, ale svedčí im právo tretej osoby, tak

voči tejto tretej osobe je exekúcia neprípustná a táto tretia osoba je aktívne legitimovaná na podanie
vylučovacej žaloby podľa ustanovenia § 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“); pasívna legitimácia prislúcha oprávnenému. V
uvedenej súvislosti okresný súd uviedol, že nie je možné, aby sa povinný podanou žalobou domáhal
vylúčenia veci (pohľadávky oprávneného) z exekúcie, pretože mu to zákon (ustanovenie § 55 ods.
1 Exekučného poriadku) neumožňuje a zdôraznil, že povinnému - v prípade, že považuje exekúciu

za neprípustnú - vyplývajú z Exekučného poriadku iné práva a možnosti, ktoré si môže uplatniť v
exekučnom konaní. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa žalobca odvolal.

3. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) odvolaním napadnutý rozsudok okresného
súdu ako vecne správny rozsudkom z 18. júla 2017 sp.zn. 14Co/85/2016 podľa ustanovenia § 387
ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku potvrdil. S poukazom na znenie

ustanovenia § 55 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku uviedol, že sa stotožnil s vysloveným právnym
názorom okresného súdu, že podmienky na podanie žaloby o vylúčenie veci z exekúcie (§ 55 ods.1 Exekučného poriadku) sú splnené len v tom prípade, keď súdny exekútor zahrnie do súpisu vec,
ktorej vlastníkom nie je povinný. Na podanie vylučovacej žaloby je aktívne legitimovaná iba tretia osoba,
pričom pasívna legitimácia svedčí oprávnenému. Zdôraznil, že Exekučný poriadok v ustanovení § 55

ods. 1 a 2 upravuje špecifickú situáciu, ktorá nastala alebo je predpoklad, že nastane v prípade vylúčenia
veci z exekúcie, ktorá nepodlieha exekúcii, pretože jej vlastníkom nie je povinný a v prípade zapretia
pravosti, výšky alebo poradia pohľadávok prihlásených na rozvrh výťažku. V odseku 1 ustanovenia
§ 55 Exekučného poriadku táto osobitná právna norma upravuje výlučne právo tretej osoby, odlišnej
od hlavných účastníkov exekučného konania na podanie vylučovacej žaloby, a to v prípade pokiaľ

je predmetom exekúcie vec, ktorá je podľa tvrdenia tejto tretej osoby vylúčená z danej exekúcie.
Ustanovenie § 55 ods. 2 Exekučného poriadku upravuje právo na podanie odporovej žaloby, ktorej
predmetom je zapretie pravosti, výšky alebo poradia niektorej z pohľadávok, avšak len v prípade, pokiaľ
sa v exekučnom konaní vykonáva exekúcia prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, cenných
papierov, predajom nehnuteľností alebo predajom podniku. Práva vyplývajúce z ustanovenia § 55 ods.
1 a 2 Exekučného poriadku nemožno vykladať extenzívne - tak, že v zmysle uvedeného ustanovenia

môže žalobu o vylúčenie veci z exekúcie podať aj povinný za účelom spochybnenia zákonnosti vedenia
exekúcie alebo zapretia pravosti vymáhanej pohľadávky oprávneného. V uvedenej súvislosti odvolací
súd uviedol, že Exekučný poriadok priznáva povinnému množstvo iných procesných prostriedkov, na
základe ktorých má povinný možnosť domáhať sa nezákonnosti alebo neprípustnosti vedenia exekúcie
voči jeho osobe alebo spochybniť vymáhanú pohľadávku oprávneného, preto je na procesnej iniciatíve

povinného, aby využil niektorý zo zákonom prípustných procesných prostriedkov obrany voči v exekúcii
vymáhanej pohľadávke oprávneného, ktorú považuje za nezákonnú alebo neprípustnú. Zdôraznil, že
procesný prostriedok, ktorý si v danom prípade žalobca zvolil - žaloba o vylúčenie veci z exekúcie
- nie je pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu na podanie takejto žaloby prípustným procesným
prostriedkom, na základe ktorého by súd mohol skúmať zákonnosť oprávneným vymáhanej pohľadávky

v prebiehajúcom exekučnom konaní, vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp.zn.
10Er/519/2014, preto odvolanie žalobcu nepovažoval za dôvodné a odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej v texte aj „dovolateľ“) dovolanie. Navrhol,

aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu a aj okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil poukazom na ustanovenie § 420 písm.
f/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte CSP) a na ustanovenie
§ 421 CSP. V súvislosti s porušením práva na spravodlivý súdny proces v zmysle ustanovenia §
420 písm. f/ CSP dovolateľ v dovolaní uviedol, že za vadný procesný postup súdu prvej inštancie a

odvolacieho súdu, ktorý sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožnil, považuje to, že sa oba súdy
nezaoberali meritom veci, napriek tomu, že mali právomoc a boli vecne a miestne príslušné vo veci
rozhodnúť. Vo vzťahu k predpokladu prípustnosti dovolania uplatnenému v zmysle ustanovenia §
421 CSP, dovolateľ namietal, že tak súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd vec nesprávne právne
posúdili, keď dospeli k záveru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby podľa

ustanovenia § 55 Exekučného poriadku, pričom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach
sp.zn. 12CoE/180/2013, Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/335/2011 a na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 5Cdo/236/2009, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že Exekučný poriadok je vo vzťahu
k Občianskemu súdnemu poriadku špeciálnym právnym predpisom, ktorého ustanovenia je možné
aplikovať len v tom prípade, ak absentuje špeciálna právna úprava.

5. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedla, že ako oprávnená v exekučnom konaní eviduje
voči žalobcovi (povinnému) pohľadávku vyplývajúcu z exekučného titulu vo výške 0,1% denne zo sumy
144,94 € od 1. januára 2010 do zaplatenia. Vzhľadom k tomu, že povinný si svoj dlh dobrovoľne nesplnil,
bola nútená podať návrh na vykonanie exekúcie, pričom exekúcia je vedená súdnym exekútorom

JUDr. Stachom Chladným pod sp.zn. Ex 2522/14. Žalobcom v žalobe vymedzený petit, ktorým žiada
o vylúčenie vymáhanej pohľadávky oprávneného z exekúcie, je v rozpore so znením ustanovenia §
55 Exekučného poriadku, účinným ku dňu podania žaloby, preto je žaloba podaná žalobcom v celom
rozsahu nedôvodná. Pokiaľ má žalobca za to, že exekúcia vedená voči nemu súdnym exekútorom
JUDr. Stachom Chladným pod sp.zn. Ex/2522/14 je vedená nedôvodne, tak má možnosť podať návrh

na zastavenie exekúcie. V závere vyjadrenia k dovolaniu žalobcu poukázala na uznesenie veľkého
senátu Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 VCdo 2/2017 a uviedla, že veľký senát najvyššieho súdu v
uvedenom uznesení vyslovil právny názor, že kumulácia dôvodov prípustnosti dovolania v zmysle § 420a § 421 CSP je neprípustná, preto s prihliadnutím na uvedené navrhla, aby sa dovolací súd zaoberal
len posudzovaním prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f/ CSP.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.

7. Z obsahu dovolania vyplýva, že žalobca vyvodil prípustnosť podaného dovolania z ustanovenia §
420 písm. f/ CSP a z ustanovenia § 421 ods. 1 CSP. V súvislosti s predpokladmi prípustnosti dovolania
žalobca v dovolaní namietal, že jeho právo na spravodlivý proces bolo porušené tým, že súd prvej
inštancie a aj odvolací súd sa nezaoberal meritom veci, ale „odkázal ho“ na exekučné konanie vedené na
Okresnom súde Považská Bystrica pod sp.zn. 10Er/519/2014 (§ 420 písm. f/ CSP) a tiež, že rozhodnutie
odvolacieho súdu v otázke nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby o vylúčenie veci

(pohľadávky oprávneného) z exekúcie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 421 ods.
1 CSP).

8. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných
do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca

činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci, (t.j. to ako súd viedol spor)
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012).
Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu
činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné

rozhodnutie súdu, ktorým v danom prípade žalobu pre nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu
zamietol, pretože záver súdu o tom, či žalobca je alebo nie je aktívne legitimovaný na podanie konkrétnej
žaloby je výsledkom právneho posúdenia, ktoré predstavuje činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu (v tomto
prípade ustanovenie § 55 Exekučného poriadku). To, či odvolací súd v otázke nedostatku aktívnej

legitimácie na strane žalobcu vec správne právne posúdil alebo nie, súvisí s vecným preskúmaním jeho
rozhodnutia, preto žalobcom tvrdené nesprávne rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa odvolací súd
stotožnil so zamietnutím žaloby súdom prvej inštancie z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu
na podanie žaloby o vylúčenie veci z exekúcie, (pre ktoré nerozhodol vo veci meritórne) nemožno
považovať za tzv. zmätočnostnú vadu konania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP.

9. Po zistení, že konanie pred odvolacím súdom nebolo postihnuté dovolateľom tvrdenou vadou
vyplývajúcou z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP, pristúpil dovolací súd - vychádzajúc z právneho názoru
o prípustnosti kumulácie dovolacích dôvodov vysloveného v rozhodnutí veľkého senátu najvyššieho
súdu sp.zn. 1 VCdo 1/2018, ktorým bol s analogickým použitím zásady lex posterior derogat legi priori

prekonanýopačnýprávnynázorvyslovenýv rozhodnutíveľkéhosenátunajvyššiehosúdusp.zn.1VCdo
2/2017 - k posúdeniu prípustnosti dovolania aj z hľadiska ďalšieho uplatneného dôvodu prípustnosti
dovolania, spojeného s právnym posúdením v zmysle ustanovenia § 421 CSP.

10. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Výpočet dôvodov uvedených v § 421 ods. 1 CSP je taxatívny.
Všetky dôvody prípustnosti dovolania, ktoré sú vymenované v tomto ustanovení, sa vzťahujú výlučne

na právnu otázku, riešenie ktorej viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu.

11. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým je možné napadnúť rozhodnutie
odvolacieho súdu pri splnení zákonom stanovených predpokladov a podmienok. Z hľadiska posúdenia
prípustnosti dovolania je podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom upraveným

v zákone (§§ 431 až 435 CSP), a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania a predpoklady
prípustnostidovolania,nemožnodovolanímnapadnutérozhodnutieodvolaciehosúdupodrobiťvecnémupreskúmaniu v dovolacom konaní. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna
úprava jeho prípustnosti.

12. Otom,čijedanáprípustnosťdovolaniapodľa§421CSP,rozhodujedovolacísúdvýlučnenazáklade
dôvodov uvedených dovolateľom. Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia §
421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom
zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, či a ako dovolateľ v dovolaní
argumentačne zdôvodnil, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia ním vymedzenej

právnej otázky a že ide o niektorý z prípadov uvedených v ustanovení § 421 ods. 1 pod písm. a/ až
c/ CSP.

13. V danom prípade dovolateľ vyvodzujúc prípustnosť dovolania z § 421 ods. 1 CSP označil v dovolaní
za právne otázky, od vyriešenia ktorých záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu nasledovné právne
otázky tvrdiac, že tieto právne otázky v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte neboli vyriešené,

prípadne že oba súdy (okresný súd a aj odvolací súd) sa pri riešení týchto otázok odchýlili od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu:
1. „Je potrebné pre zapretie pravosti pohľadávky (napr. jej zániku splnením) uplatniť toto zapretie najprv
na všeobecnom (nie na exekučnom) súde za účelom neskoršieho podania návrhu na exekučný súd na
zastavenie exekúcie?“

2. „Je možné pri vymáhaní úrokov (bez ohľadu na právny dôvod - napr. omeškanie, zmluvná pokuta,
atď.) požadovať oprávneným alebo exekútorom aj úhradu istiny pre oprávneného, ak došlo v minulosti
k jasnému oddeleniu istiny od úrokov a k postúpeniu príslušenstva na iný subjekt, takže exekučný titul
sa istiny nijako netýka a oprávnený k nej nemá žiadne právo?“

14. Z kontextu odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom
súdu prvej inštancie (so záverom ktorého sa odvolací súd stotožnil), možno vyvodiť, že tou právnou
otázkou, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, bola otázka nedostatku aktívnej
legitimácie žalobcu na podanie žaloby podľa ustanovenia § 55 v tom čase platného a účinného
Exekučného poriadku a nie vyššie uvedené (žalobcom v dovolaní označené) právne otázky. Dovolací

súd preto dospel k záveru, že v preskúmavanej veci dovolateľ nevymedzil uplatnený dovolací dôvod
(nesprávneprávneposúdenieveciodvolacímsúdom)spôsobomuvedenýmv§432ods.2CSPvspojení
s § 421 tohto právneho predpisu. Prípustnosť dovolania totiž odôvodnil riešením právnych otázok, od
vyriešenia ktorých vo svojej podstate nezáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Označený nedostatok
v odôvodnení predpokladov prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP znamená

odôvodnenie dovolania neprípustným dovolacím dôvodom, pretože nesprávne právne posúdenie veci
v zmysle § 421 ods. 1 CSP je prípustným dovolacím dôvodom len vtedy, ak sa týka otázky, od ktorej
záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu za súčasného splnenia niektorého z predpokladov prípustnosti
dovolania uvedeného pod písm. a/ alebo pod písm. b/ alebo pod písm. c/ § 421 ods. 1 CSP.

15. So zreteľom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcu nie je prípustné, preto
ho podľa ustanovenia § 447 písm. f/ CSP odmietol.

16. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451
ods. 3, veta druhá CSP).

17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.