Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. máj 2018

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 12Csp/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518200127
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zita Leimbergerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2018:1518200127.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou, v spore žalobcu: PATRIOT GROUP,

s.r.o., IČO: 45 407 657, so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, zastúpeného: Advokátska
kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., IČO: 47 256 907, so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01
Trenčín, proti žalovanej: F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. 6, XXX XX B., o zaplatenie 70,70 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 08.01.2018 žiadal žalobca, ako postupník pohľadávok postupcu:

Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, IČO: 00 492 736, na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 09.11.2017, zaviazať žalovanú na zaplatenie 70,70 Eur a náhradu trov konania,
pretože žalovaná cestovala v dopravnom prostriedku žalobcu bez cestovného lístka.

2. Žalovanej bola žaloba s prílohami, poučením a výzvou, aby sa vyjadrila k žalobe doručovaná na
adresu hláseného trvalého pobytu. Zásielky sa súdu vrátili s poznámkou adresát neznámy. Súdu sa
vykonaným šetrením nepodarilo zistiť adresu jej aktuálneho pobytu. Žalovanej bola žaloba doručená

dňa 06.03.2018 postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len CSP) zverejnením Oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu. V zmysle
§ 116 CSP žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak
sa adresát o tom nedozvie. Žalovaná sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadrila.

3. Právny predchodca žalobcu je akciová spoločnosť s majetkovou účasťou Hlavného mesta SR
Bratislavy, ktorá vykonáva mestskú hromadnú dopravu (električkovú, trolejbusovú a autobusovú) podľa

Prepravného poriadku integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji v súlade s dopravnými
licenciami, pravidlami prevádzkovania dopravy na dráhe a so zmluvou o výkone vo verejnom záujme,
ktorá stanovuje rozsah dopravy, uzatvorenou medzi žalobcom ako dopravcom a Hlavným mestom SR
ako objednávateľom, v súlade so zmluvou o prevádzke v Integrovanom dopravnom systéme na území
Bratislavského kraja uzatvorenou medzi dopravcom a koordinátorom IDS BK (spoločnosť Bratislavská
integrovaná doprava, a. s.) a v súlade so schválenými cestovnými poriadkami.

Nároky, ktoré si postupník pohľadávky v tomto konaní uplatňuje, vyplývajú zo spotrebiteľského právneho
vzťahu, keďže žalovaný využil prepravné služby poskytnuté právnym predchodcom žalobcu, ktorý konal
v rámci predmetu svojej činnosti. Žalovaný pri využití týchto služieb ako podnikateľ nekonal.4. Občiansky zákonník (zákon č. 40/1964 Zb.) upravuje prepravné zmluvy (zmluvy o preprave osôb a
zmluvy o preprave nákladu) v § 760 až 773. Úprava prepravných zmlúv v Občianskom zákonníku je
veľmi stručná a obsahuje iba základné pravidlá, ktoré platia pri prepravných zmluvách. Vzhľadom na

väčšie množstvo rôznorodých spôsobov dopravy (železničná, cestná, vodná, mestská atď.), ktoré si
vyžadujú svoje špecifické úpravy, nebolo ani možné všetky otázky týkajúce sa právnej úpravy upraviť v
Občianskom zákonníku podrobnejšie. Preto § 772 Občianskeho zákonníka ustanovuje, že podrobnejšiu
úpravu osobnej a nákladnej prepravy ustanovujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify
(Komentár k Občianskemu zákonníku).

5. Súd v zmysle § 297 ods. 2 CSP rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, keďže v prejednávanej
veci sa rieši otázka jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota
žalobcom uplatnenej pohľadávky bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 Eur.

6. Súd vykonal dokazovanie podľa § 295 CSP listinnými dokladmi tvoriacimi obsah súdneho spisu,

predovšetkým kópiou hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 25.11.2016 (č.
l. 4), oznámením právneho predchodcu žalobcu o postúpení pohľadávky zo dňa 02.11.2017 (č. l.
2), z ktorého dokazovania súd zistil, že žalovaný dňa 25.11.2016 o 17:31 hod. cestoval dopravným
prostriedkom právneho predchodcu žalobcu linkou č. 93 - autobusom a pri kontrole sa žalovaný na výzvu
kontrolného orgánu nepreukázal platným cestovným lístkom (A- cestovanie bez cestovného lístka).

Totožnosť žalovanej bola zistená z občianskeho preukazu.

7.Podľa§16zákonač.56/2012Z.z.ocestnejdoprave-Cestovnýlístokakontrolacestovnýchlístkov(1)
Potvrdenímouzatvorenízmluvyoprepraveosôbaozaplatenícestovnéhojecestovnýlístokvpapierovej
podobe alebo v elektronickej podobe. Cestovný lístok v papierovej podobe obsahuje obchodné meno

dopravcu,jehoidentifikačnéčísloadaňovéidentifikačnéčíslo,druhcestovnéholístka,časjehoplatnosti,
prevádzkový rozsah a sumu zaplateného cestovného. Ďalšie údaje, ako aj tvar cestovného lístka a
spôsob jeho vydávania podrobnejšie určí prepravný poriadok po zohľadnení predpisov o účtovníctve
a o dani z pridanej hodnoty. (2) Cestovné lístky sú jednorazové a časové. Jednorazový cestovný
lístok oprávňuje cestujúceho na jednu prepravu do zastávky, po ktorú zaplatil cestovné. Časový

cestovný lístok oprávňuje cestujúceho vo vyznačenom časovom období platnosti cestovného lístka
na opakované prepravy všetkými spojmi jednej autobusovej linky; v mestskom dopravnom systéme
alebo v integrovanom dopravnom systéme aj viacerými alebo všetkými linkami dopravného systému.
(3) Jednorazový cestovný lístok je prenosný až do začatia prepravy. Časový cestovný lístok alebo
jednorazový cestovný lístok vyhotovený na meno a priezvisko cestujúceho je neprenosný. (4) Cestujúci

je povinný a) mať platný cestovný lístok pri nastupovaní do autobusu, ak ho vydala výdajňa cestovných
lístkov mimo autobusu alebo ak ide o cestovný lístok vo forme aktivovaného elektronického média,
b) kúpiť si cestovný lístok bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak cestovný lístok vydáva vodič
alebo iný člen osádky autobusu, c) označiť si cestovný lístok v označovacom zariadení autobusu
bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak ide o cestovný lístok, ktorého platnosť sa začína až jeho

označením. (5) Cestujúci je povinný mať cestovný lístok pri sebe po celý čas prepravy a bezprostredne
pri vystupovaní z autobusu a na výzvu sa ním preukázať osádke autobusu, revízorovi alebo osobe
poverenej výkonom odborného dozoru.

8. Podľa § 14 ods. 1 písm. d), ods. 2 cit. zákona - Povinnosti cestujúcich v pravidelnej doprave (1)

Cestujúci je povinný ..... d) zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo
revízora preukázať sa platným cestovným lístkom. (2) Ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse
alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi
osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste
zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na

vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa
trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú
sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.

9. Podľa § 17 ods. 2 cit. zák. - Sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom určí

dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.10. Podľa § 100 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník (ďalej len OZ), sa právo premlčí ak
sa nevykonalo v dobe, v tomto zákone ustanovenej ( §§ 101 a110 ). Na premlčanie súd prihliadne len
na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

11. Podľa § 108 OZ sa práva z prepravy premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody
pri preprave osôb.

12. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno

odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva, ktorý
uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť
súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá
ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,?že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné
splnenie zo strany povinného subjektu.

13. Podľa § 5 b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa s účinnosťou od 01.05.2014, v znení
účinnomkudňuvyhláseniarozsudku- Orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliada
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ

týchto skutočností dovolával..

14. Podľa § 2 písmeno b/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je predávajúcim osoba, ktorá
pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania
alebo povolania.

15. Ustanovenie § 5b cit. zákona ukladá okrem iného aj súdu prihliadať na premlčanie ex offo. Je to
explicitná právna úprava, tiež lex specialis, procesnej povahy (postup štátneho orgánu).

16. V § 108 OZ je stanovená jednoročná premlčacia doba na uplatnenie práva z prepravy. Toto zákonné

ustanovenie platí pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy (§ 760 a § 773 OZ)
s výnimkou práva na náhradu?škody v zmysle § 764 OZ, pre ktoré platí § 106 OZ. V jednoročnej
premlčacej dobe v zmysle § 108 OZ sa teda premlčuje nielen nárok dopravcu na cestovné vyplývajúci z
§ 760 OZ ale i jeho nárok na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom v zmysle zákona
č. 56/2012 Z .z. o cestnej doprave. I tento nárok totiž patrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 OZ

i keď v tomto ustanovení nie je výslovne uvedený.

17. Zákon č. 56/2012 Z. z. je verejnoprávnym predpisom, ktorý okrem iného upravuje aj vzťahy medzi
cestujúcim a dopravcom, teda občianskoprávne vzťahy. Keďže tento zákon neupravuje premlčanie
nároku dopravcu na úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom, treba otázku premlčania

tohto nároku posúdiť v zmysle § 853 Občianskeho zákonníka na základe analógie legis podľa tých
ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie. Takýmto
ustanovením Občianskeho zákonníka je práve § 108. Zákon č. 56/2012 Z. z neupravuje začiatok plynutia
premlčacej doby na uplatnenie práva na cestovné a na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným
lístkom. Preto podľa § 563 Občianskeho zákonníka dlžník - cestujúci je povinný dlh splatiť prvého dňa

po tom, ako ho veriteľ - dopravca o plnenie požiadal. Takýmto dňom teda nastáva splatnosť dlhu a týmto
dňom bolo možné právo vykonať?podaním?žaloby na súd.

18.Žalobcapredmetnoužalobouuplatňovalcestovnéanezaplatenúúhradu(prirážku)podľacestovného
poriadku a tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, splatnú dňom porušenia povinnosti

žalovaným mať zakúpený cestovný lístok, t.j. dňom 25.11.2016. Pre práva z prepravy platí premlčacia
doba podľa § 108 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia jej dĺžka je jeden rok. Nakoľko
žaloba bola doručený súdu podľa prezenčnej pečiatky až 08.01.2018, bol nepochybne podaný po
uplynutí zákonnej ročnej premlčacej doby.

19. Účtovanú úhradu nie je možné posudzovať samostatne. Nárok na zaplatenie úhrady nemôže
vzniknúť samostatne a oddelene (aj keď môže byť samostatne a oddelene uplatnený na súde), ale
len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného a oba nároky tak vznikajú len a výlučne zo zmluvy o
preprave osôb v MHD, resp. z jej porušenia, a to súčasne; u oboch nárokov preto začína rovnako plynúťaj premlčacia doba ustanovená v § 108 Občianskeho zákonníka. (Oba nároky majú rovnaký právny
základ - porušenie podmienok zmluvy o preprave).

20. V zmysle ust. § 122 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní, začína dňom,
ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Koniec lehoty pripadá na deň, ktorý
nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Koniec lehoty pripadá na deň, ktorý sa
pomenovaním (pri týždňoch) alebo číslom (pri mesiacoch a rokoch) zhoduje s dňom, na ktorý pripadá
skutočnosť, od ktorej lehota začína plynúť (§ 122 ods. 2 OZ).

21.Žalovanýcestovalvhromadnomdopravnomprostriedkuprávnehopredchodcužalobcubezplatného
cestovného lístka dňa 25.11.2016. Jednoročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku žalobcu na súde
začala v predmetnom prípade plynúť dňa 26.11.2016 a v súlade s ust. § 122 ods. 2 prvá veta a §
122 ods. 3 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 26.11.2017. Pri lehotách určených podľa rokov (daný
prípad, jednoročná lehota) totiž platí, že začiatok lehoty je určený tak, ako pri počítaní podľa dní, tzn., že

začiatok lehoty je určený začiatkom dňa, ktorý nasleduje po dni, v ktorom nastala skutočnosť rozhodná
pre jej počítanie. Deň, v priebehu ktorého nastala rozhodná skutočnosť sa do lehoty nezapočítava, aj
keby k tejto skutočnosti došlo začiatkom tohto dňa. Pre začiatok plynutia tejto lehoty je dôležitý až deň
nasledujúci po rozhodnej skutočnosti, a to i vtedy, ak by týmto dňom bola sobota, nedeľa alebo sviatok.

22. Keďže žaloba bola podaná na súd podľa prezentačnej pečiatky až dňa 08.01.2018 nemohol súd
z dôvodu premlčania práva, žalobcovi ako postupníkovi pohľadávky právneho predchodcu, ktorý konal
v rámci predmetu jeho podnikateľskej činnosti priznať plnenie voči žalovanému, ktorý má postavenie
spotrebiteľa. V tomto prípade nie je podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom ku dňu
vyhlásenia rozsudku potrebné, aby sa žalovaný sám takejto skutočnosti dovolával. Premlčanie práva

žalobcu spôsobilo stratu nároku vymáhať právo súdnou cestou v dôsledku čoho súd žalobu zamietol.

23. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov
konania (§ 262 ods. 1 CSP). Žalovaný mala v konaní plný úspech a vzniklo mu právo na plnú náhradu
účelne vynaložených trov konania. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 za

použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Pri rozhodovaní o trovách konania
súd prihliadol aj na hospodárnosť konania, lebo na základe § 262 ods. 2 CSP, by bolo potrebné po
právoplatnosti rozhodnutia vydať samostatné rozhodnutie o výške náhrady trov konania a nakoľko
úspešnému žalovanému preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli,
súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016,

sp. zn. 6 Cdo 544/2015).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z. č. 233/1995 Z. z.)