Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. apríl 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/10/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716010032
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Dudík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7716010032.10

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr.
Evžena Kelija a JUDr. Anny Kohutovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. apríla 2018, v trestnej
veci obžalovaného F. B., pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa §
295 ods. 1 písm. a, ods. 3 písm. c) Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Michalovce zo dňa 2. 11. 2017, sp. zn. 4T/7/2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného F. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 2. 11. 2017, sp. zn. 4T/7/2016 bol
obžalovaný F. B. uznaný vinným v skutku 1/ rozsudku zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a
obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. c) Tr. zák. a v skutku 2/ rozsudku
zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
na tom skutkovom základe, že

I. Obžalovaný F. B. od presne nezistenej doby najneskôr od 9. 3. 2015 si z časti z presne nezisteného
zdroja a z časti od T. Q. C., s.r.o. so sídlom X., V. B., ul. P. č. XXX/XX postupne zadovážil najmenej
11 ks expanzných samopalov vzor 61, ktoré prechovával na doposiaľ nezistených miestach v okrese
F. a následne ich postupne odovzdal už odsúdenému F. A., kde už odsúdený F. A. v období od júna
2015 až do 28. 7. 2015 na základe požiadavky obžalovaného F. B. na sústruhu v dielni v obci L. č.
XXX/XX, okres K. vykonal nedovolené úpravy na týchto zbraniach tak, že z expanzných zbraní sa stali
plnohodnotné strelné palné hromadne účinné zbrane, kde za jeden takto prerobený samopal obžalovaný
F. B.J. zaplatil odsúdenému F. A. 100 Eur a taktiež už odsúdený F. A. v období od júna 2015 až do 28.
7. 2015 na požiadavku obžalovaného F. B. vyrobil 5 ks tlmičov hluku výstrelu, za ktoré od obžalovaného
F. B. zinkasoval 50 Eur za jeden kus tlmiča, pričom obžalovaný F. B. v období od 19. 6. 2015 až do 30.
7. 2015 po predchádzajúcej dohode s agentom PZ, vystupujúcim pod legendou F. A., tomuto predal na
sídlisku Q. na ulici Q. v F. dňa 19. 6. 2015 1 ks nedovolene upraveného samopalu vzor 61 (Škorpión),
výr. č. E. za sumu 700 Eur, dňa 7. 7. 2015 5 ks nedovolene upravených samopalov vzor 61 (Škorpión),
výr. č. E.,C.,C.,P.,C. za sumu 3.500 Eur a dňa 30. 7. 2015 5 ks nedovolene upravených samopalov vzor
61 (Škorpión), výr. č. R., W., M., M., C. za sumu 3.500 Eur, pričom bezprostredne po prevzatí peňazí bol
zadržaný políciou. Predmetné samopaly sú zbraňami kategórie A- zakázané zbrane v zmysle § 4 ods. 2
písm. b), c), g) zákona č. 190/2003 Z.z. o zbraniach a strelive, v znení neskorších predpisov a ich držba
podlieha povoľovaciemu konaniu a evidenčnej povinnosti,

2. Od presne nezistenej doby až do 30. 7. 2015 v rodinnom dome č. XX v obci A., okres F., bez
povolenia prechovával krátku strelnú palnú zbraň, samonabíjaciu pištoľu zn. PHOENIX, výr. č. XXX a
25 ks nábojov cal. 6,35 Browning, 12 ks nábojov do samopalu vzor 61, 12 ks nábojov cal. 7,65, 15 ks
nábojov cal. 7,62x54, 1 ks náboj cal. 7,62x33, 1 ks brokový náboj, ktoré obžalovaný F. B. dobrovoľne
vydal na výzvu vyšetrovateľa PZ v zmysle § 104 Tr. por. v rámci vykonávania domovej prehliadky

v uvedenom rodinnom dome. Predmetná pištoľa je zbraňou kategórie B v zmysle § 5 ods. 1 písm.
a) zákona č. 190/2003 Z.z. o zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov a jej držba podlieha
povoľovaciemu konaniu a evidenčnej povinnosti a predmetné náboje sú strelivom v zmysle citovaného
zákona a nadobudnúť do vlastníctva ich môže iba držiteľ zbrojného preukazu, držiteľ zbrojnej licencie
alebo držiteľ zbrojného sprievodného listu na trvalý vývoz.

Bol mu za to podľa § 295 ods. 3 Tr.zák. s použitím § 41 ods. 1, § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2
Tr.zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 56 ods. 1 Tr.zák. súd uložil obžalovanému peňažný trest v sume 1.500 (tisícpäťsto) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr.zák. súd ustanovil pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu
náhradný trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr.zák. uložil obžalovanému trest prepadnutia veci, a to:
- 11 ks samopalov vzor 61 (Škorpión) výrobných čísel E. XXXX, E. XXXX, C. XXXX, C. XXXX, P. XXXX,
C. XXXX, R. XXXX,W. XXXX, M. XXXX, M. XXXX, C. XXXX, uschovaných na OR PZ Michalovce,
- samonabíjaciu pištoľ zn. Phoenix, výr. č. XXX, uschovaných na OR PZ Michalovce,
- 5 ks tlmičov, uschovaných na OR PZ Trebišov,
- mobilného telefónu NOKIA 515 RM 853, IMEI XXX XXX/XX/XXX/XXX/X so SIM kartou O2,

Podľa § 60 ods. 5 Tr.zák. vlastníkom prepadnutých veci sa stáva štát.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný F. B., a to ústne do zápisnice o hlavnom
pojednávaní, ktoré aj písomne odôvodnil.

V písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že namietaná neúplnosť a nesprávnosť deklarovaných
skutkových zistení vidí v tom, že súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku dôsledne nevysporiadal
so skutkovou okolnosťou týkajúcou sa iniciatívy účastníkov „obchodu“, pri stanovení počtu a hodnoty
(ceny) predávaných zbraní.

Objasnenie predmetnej skutkovej okolnosti sa javí podstatnou vo vzťahu k uplatnenej právnej kvalifikácii
skutku pod bodom 1/ napadnutého rozsudku, a teda či vo vzťahu k predmetnému skutku sa uplatní
kvalifikácia v zmysle ustanovenia § 295 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. c) Tr. zák.

Súd prvého stupňa sa v tejto súvislosti v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku obmedzil výlučne
na opakovanie argumentácie obsiahnutej v jeho predchádzajúcom zrušenom rozsudku, pričom dôkazy,
ktoré boli produkované medzičasom (po zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach) hodnotí
formálne a mechanicky v rozpore s procesnými pravidlami hodnotenia dôkazov ustanovenými v § 2 ods.
12 Tr. por..

Uvedené osobitne platí vo vzťahu k výpovedi agenta a svedka X.. Osobitne sa v tejto súvislosti žiada
upriamiť pozornosť krajského súdu na skutočnosť, že súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku
presvedčivým spôsobom nevysporiadal s vnútornou nekonzistenciou (rozpormi) výpovede agenta F.
A., ktorá sa týkala podstatných okolností súvisiacich s príchodom agenta na stretnutie so ním dňa
11. 6. 2015, ako aj samotného priebehu predmetného stretnutia v hoteli F. a následných skutkových
okolností týkajúcich sa odchodu zo stretnutia a odovzdávania zbrane agentovi. K predmetným rozporom
sa však agent nevedel vyjadriť, resp. nevedel ich odstrániť. V tejto súvislosti bolo povinnosťou
súdu prvého stupňa zhodnotiť výpoveď agenta aj v kontexte obsahu svedeckej výpovede X., ktorý
vo svojej výpovedi potvrdil, že agent po príchode k stolu na stretnutí v hoteli F., uskutočnenom
dňa 11. 6. 2015 sa ho hneď opýtal, či vie zabezpečiť samopal. Agent F. A.M. ohľadom tejto
skutkovej okolnosti vypovedal celkom odlišne, keď uviedol, že ponuka na odkúpenie samopalu
(zabezpečenie samopalu) bola prezentovaná jeho osobou. Procesné zhodnotenie rozporov ohľadom
predmetnej skutkovej okolnosti, teda okolnosti primárneho iniciovania obchodu so zbraňami sa javí
podstatným tak z hľadiska hodnotenia hodnovernosti výpovede agenta, ako aj hodnotenia obsahu

ďalších vo veci produkovaných dôkazov, osobitne obsahu prepisu zvukových záznamov. Jednoducho
súd prvého stupňa sa pri hodnotení predmetných osobných dôkazov dôsledne neriadil procesnými
pravidlami hodnotenia dôkazov ustanovených v § 2 ods. 12 Tr. por., keď tieto nehodnotil analyticky
jednotlivo, ako aj synteticky v kontexte obsahu ďalších vo veci produkovaných dôkazov. Prirodzeným
dôsledkom popísanej nezákonnosti je aj nesprávnosť deklarovaných skutkových zistení a na ich základe
vyvodených právnych záverov.

Nad rámec uvedeného sa žiada akcentovať, že súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku opomenul
vysporiadať s podstatou argumentácie - námietok prezentovaných obhajobou v záverečnej reči na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 2. 11. 2017, týkajúcich sa obsahu prepisov zvukových záznamov.

V tejto súvislosti sa žiada poznamenať, že súd prvého stupňa predmetné prepisy zvukových záznamov
hodnotí neadresne, abstraktne a sumarizačne, a teda bez toho, aby bolo zrejmé, ktoré z prezentovaných
fragmentov, prepisov zvukových záznamov sa týkajú konkrétnych jednotlivých stretnutí ich účastníkov.
Navyše súd prvého stupňa opätovne opomenul vyhodnotiť tie časti prepisov zvukových záznamov, ktoré
nepochybne svedčia v jeho prospech.

Konkrétne, z obsahu prepisu zvukového záznamu zo dňa 27. 7. 2015, str. 6, posledné tri repliky, vyplýva,
že obžalovaný ako hovoriaca osoba označená A sa pýta agenta označeného ako osoba B „ ... koľko
ich potrebuješ? ....“, na to reaguje agent: „utorok v stredu. Koľko by sme, no koľko? Päťstopäťdesiat ty
kokos. Koľko by sme buchli, dáme aspoň päť?“.

Následne, z obsahu prepisu zvukového záznamu zo dňa 27. 7. 2015, str. 2, úvodné repliky, vyplýva, že
obžalovaný ako hovoriaca osoba označená A sa pýta agenta označeného ako osoba B: „Koľko''', na to
reaguje agent: „Pfú. Koľko by si vedel dať dokopy?, na to reaguje obžalovaný: „ Koľko potrebuješ?“, na
to reaguje obžalovaný: „Hej“, na to reaguje agent: „Ešte hentam, no aspoň nejakých osem, deväť“.

K uvedenému sa žiada dodať, že prezentované prepisy zvukových záznamov vrátane prepisov
zvukových záznamov prezentovaných súdom prvého stupňa, na str. 6 napadnutého rozsudku, sa týkajú
výlučne obchodu s pištoľami, nie však obchodu so samopalmi.

Odhliadnuc od uvedeného, z obsahu prepisov predmetných zvukových záznamov explicitne vyplýva, že
iniciátorom objednávky na konkrétny objem zbraní „ ... no aspoň nejakých osem, deväť“ bol jednoznačne
agent.

Predmetná skutková okolnosť týkajúca sa iniciatívy obchodu (objednávky) konkrétneho počtu zbraní za
konkrétnu kúpnu cenu sa javí podstatnou vo vzťahu k uplatnenej právnej kvalifikácii skutku pod bodom
1/ napadnutého rozsudku, teda, či vo vzťahu k predmetnému skutku sa uplatní právna kvalifikácia podľa
§ 295 ods. 1 písm. a) Tr. zák. alebo prísnejšia právna kvalifikácia podľa § 295 ods. 1 písm. a) ods. 3
písm. c) Tr. zák..

Zásadné pochybnosti týkajúce sa usmerňovania jeho konania agentom ohľadom počtu a ceny
obstarávaných zbraní vzbudzuje skutočnosť, že z jeho stretnutia s agentom konanom dňa 19. 6. 2015
v hoteli F. v F., teda v priebehu v poradí prvého stretnutia, nebol vyhotovený zvukový záznam napriek
tomu, že orgány činné v trestnom konaní v tom čase disponovali rozhodnutím Okresného súdu Košice
I zo dňa 11. 6. 2015 na vyhotovenie zvukového záznamu, pričom tieto mali dostatok času na realizáciu
tohto „priestorového odposluchu“, vrátane jeho organizačno - technického zabezpečenia, pričom žiada
sa osobitne akcentovať, že predmetné stretnutie bolo v poradí prvým stretnutím medzi ním a agentom,
na ktorom sa dohadovali parametre obchodu, teda druh, počet a cena dodaných zbraní.

Uvedená skutková okolnosť sama osebe vzbudzuje dôvodnú pochybnosť ohľadom legality a legitimity
postupom ustanoveného agenta. Ústavný súd v tejto súvislosti konštantne judikuje, že nemožno
akceptovať dôvodné pochybnosti týkajúce sa legality a legitimity využívania operatívno - pátracích
prostriedkov, osobitne ak tieto pochybnosti sa týkajú posúdenia charakteru nasadenia agenta, teda či
jeho konanie vykazuje sygnifikantné znaky policajnej provokácie.

V tejto súvislosti nadobúda na význame rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým tento odmietol vykonať
obhajobou navrhnutý dôkaz, konkrétne výsluch vyšetrovateľa PZ mjr. J. Č.D. na skutkové okolnosti

týkajúce sa organizačno - technického zabezpečenia, ale predovšetkým procesnej dokumentácie
priebehu v poradí prvého stretnutia medzi ním a agentom konanom dňa 19. 6. 2015 v hoteli F..

V uvedenom smere namieta neúplnosť skutkových zistení, ku ktorým dospel súd prvého stupňa v
napadnutom rozsudku, ktoré vo svojom dôsledku zakladajú podstatnú vadu konania pre porušenie práva
na obhajobu a zároveň aj kasačný dôvod podľa ustanovenia § 321 ods. 1 písm. a) b) Tr. por..

V tejto súvislosti je toho názoru, že nemožno založiť relevantné skutkové zistenia na základe postupu
ustanoveného agenta, nakoľko tento postup agenta bol v rozpore s materiálnou podstatou ust. § 117
ods. 2 Tr. por., keď aktivita agenta spočívajúca v objektivizácii konkrétneho počtu zbraní za konkrétnu
cenu predstavuje taký zásah a podiel na jeho konaní, že orgán činný v trestnom konaní iniciatívne a
vlastnou aktivitou vytvoril podmienky a vyvodil situáciu so zjavnou snahou, aby bol rozšírený rozsah
spáchaného trestného činu.

Dôkazy produkované za týchto okolností sú potom od začiatku nezákonné a nepoužiteľné. Nemožno
mu potom klásť za vinu závažnejší následok ako ten, ktorý neučinil svojim konaním.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto navrhol, aby Krajský súd v Košiciach napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Tr. por. v spojení s
ustanovením § 322 ods. 1 Tr. por. zrušil a vec tomuto vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil nasledovné.

Napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku, a v
ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci.

Zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. vykonal okresný
súd všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu
zodpovedajúce rozhodnutie o obžalobe, vrátane obhajobných tvrdení obžalovaného.

Okresný súd dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. jednotlivo, vo vzájomných
súvislostiach, ako aj v celom ich súhrne logickým a predpísaným spôsobom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 Tr. por. dostatočne vyložil, o ktoré
dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov
a dôsledne sa zaoberal aj obhajobou obžalovaného F. B..

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je uvedené
vo výroku odsudzujúcej časti napadnutého rozsudku.

Okresný súd správne vychádzal z vykonaného dokazovania, a to z výpovede obžalovaného F. B.,
svedkov F. A.Š., G. X., agenta F. A., ako aj ostatných listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového
materiálu.

Pokiaľ ide o obranu obžalovaného F. B., krajský súd uvádza, že túto považuje, vzhľadom na vykonané
dokazovanie, v zmysle ktorého bol obžalovaný usvedčený zo žalovaného skutku vyššie uvedenými
dôkazmi, za vyvrátenú. Krajský súd si v plnej miere osvojil názor okresného súdu, že obrana
obžalovaného je účelová v snahe vyhnúť sa trestnému stíhaniu, resp. trestu.

Za danej dôkaznej situácie sa preto krajský súd stotožnil so záverom okresného súdu, ak obhajobe
obžalovaného neuveril, keďže vykonanými dôkazmi bola jeho vina preukázaná.

Prvostupňový súd v skutkovej vete výroku svojho rozsudku ohraničil a konkretizoval trestný skutok, ktorý
je vyjadrením zisteného skutkového stavu.

V súlade so zákonom tento skutkový stav okresný súd aj správne posúdil, keď konanie obžalovaného
právne kvalifikoval v skutku 1/ ako zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa
§ 295 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. c) Tr. zák. a v skutku 2/ ako zločin nedovoleného ozbrojovania a
obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.. Rovnako aj pri rozhodovaní o treste
obžalovaného okresný súd náležitým spôsobom prihliadol ku všetkým okolnostiam, ktoré mali vplyv na
určenie jeho druhu a výmery.

Úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov so zaradením obžalovaného do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia aj podľa krajského súdu zodpovedá všetkým
zákonným kritériám pre ukladanie trestu uvedeným v § 34 ods. 1 Tr. zák. a § 34 ods. 4, § 48 ods. 2
písm. a) Tr. zák.

Taktiež aj uloženie peňažného trestu v sume 1.500 Eur a trestu prepadnutia veci je v súlade s
ustanoveniami § 56 ods. 1 Tr. zák. a § 57 ods. 3 Tr. zák.

Obdobne aj krajský súd hodnotiac osobu obžalovaného dospel k záveru, že účel trestu sledovaný
zákonom bude u neho splnený iba takým druhom a výmerou trestu, aký mu bol uložený súdom prvého
stupňa, a to tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Uloženie trestu okresný súd aj vecne správne a zákonne odôvodnil.

Nezistiac žiadne pochybenie okresného súdu si krajský súd závery vyjadrené v napadnutom rozsudku
osvojil v celom rozsahu, v podrobnostiach na ne poukazuje, a preto odvolanie obžalovaného F. B. ako
nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 25. 7. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.