Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/389/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115225425
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5115225425.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobcu: Friendly

Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 47 243 368, práv. zast.: Mgr.
Henrich Schindler, advokát, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: W. N.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., o zaplatenie 327,21 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 200,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,25 % odo dňa 21.12.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti s a žaloba z a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 22,24 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.08.2015 domáhal súdneho výroku, ktorým by
súduložilžalovanémuzaplatiťžalobcovisumuvovýške327,21Euraúrokyzomeškaniavovýške5,25%
odo dňa 21.12.2013 do zaplatenia zo sumy 327,21 Eur, a nahradiť žalobcovi trovy súdneho konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.11.2013 došlo medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným
ako spotrebiteľom k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a

pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na
základe ktorých žalobca poskytol žalovanému krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200,-
Eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver spolu s dohodnutou odplatou vrátiť jednorazovo v dohodnutej
lehote do dňa 20.12.2013. Predpokladom uzatvorenia Zmluvy a Rámcovej zmluvy bola registrácia
žalovaného na adrese internetového sídla žalobcu za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť
o uzatvorenie Zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským
účtom. Rámcová zmluva, Zmluva a jej prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu

oboma zmluvnými stranami s ich textom. Žalobca vyjadril súhlas zaslaním predzmluvného formulára
obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu Zmluvy formou elektronickej
pošty. Žalovaný vyjadril súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný žalobcom prostredníctvom
elektronickej pošty. Zmluva bola uzatvorená na diaľku podľa zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi vrátiť celkovú čiastku
262,21 Eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru vo výške 200,- Eur a individuálne dohodnutej odplaty
za poskytnutie úveru vo výške 62,21 Eur. Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa 20.12.2013. Nakoľko

žalovaný žalobcovi nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti, žalobca si uplatňuje aj nárok na zákonné
úroky z omeškania vo výške 5,25 % p. a. zo sumy 262,21 Eur odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti až
do zaplatenia. Žalobca písomnými výzvami vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku voči žalobcovi.
V zmysle čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy si žalobca uplatňuje voči žalovanému náhradu skutočnevynaložených nákladov v celkovej výške 65,- Eur, pričom žalovaný bol pred uzatvorením Rámcovej
zmluvy a Zmluvy riadne oboznámený s poplatkami súvisiacimi s porušením povinnosti žalovaného
splniť riadne a včas svoj záväzok. Celkový nárok žalobcu predstavuje sumu vo výške 327,21 Eur s

príslušenstvom. Žalovaný do dňa spísania žaloby nerealizoval žiadnu úhradu.

3. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám, ktorá mu bola doručená dňa 22.10.2015, v súdom určenej lehote
písomne nevyjadril a v konaní zostal absolútne nečinný.

4. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 4C/389/2015-31 zo dňa 21.12.2015, ktorým žalobu žalobcu
zamietol, a nepriznal žalovanému náhradu trov konania. Rozsudok súd odôvodnil tým, že žalobca
nepreukázal uzatvorenie zmluvy o úvere medzi stranami sporu, ani existenciu záväzkového právneho
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. V dôsledku spôsobu, akým došlo k uzavretiu zmluvy, sa žalobcovi
nepodarilo preukázať jednoznačnú identifikáciu osoby, ktorá ako dlžník právny úkon so žalobcom
urobila, a to, že došlo k uzatvoreniu zmluvy práve s osobou označeného žalovaného. Žalovaný si

v konaní neuplatnil nárok na náhradu trov konania, a preto súd žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

5. Proti prvoinštančnému rozsudku podal žalobca dňa 11.02.2016 v celom jeho rozsahu odvolanie,
ktoré odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci, a tým, že súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca namietal, že sa súd nezaoberal
zákonnými ustanoveniami upravujúcimi identifikačné osobné údaje, kľúčovými pre posúdenie pasívnej
vecnej legitimácie žalovaného. Žalovaný pritom svoju pasívnu vecnú legitimáciu nijakým spôsobom
nenamietol,anisakžalobenevyjadril.Zuvedenýchdôvodovžalobcažiadal,abyodvolacísúdnapadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, resp. aby rozhodnutie prvoinštančného súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 6Co/210/2016-54 zo dňa 26.10.2016 napadnutý prvoinštančný
rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že písomná
forma právneho úkonu bola pri uzatváraní zmluvy medzi stranami dodržaná, pretože umožňovala

zachytenie obsahu právneho úkonu. Ak žalovaný pri komunikácií cez internet smerujúcej k uzavretiu
zmluvy uviedol aj chránené osobné údaje, ktoré nie sú verejne dostupné, a ktoré umožňujú nepochybnú
identifikáciu osoby, nemožno hneď predpokladať ich zneužitie, a právny úkon tak treba považovať za
právne perfektný.

7. Súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu po vrátení veci na ďalšie konanie,
vo veci opätovne konal a rozhodoval.

8. Keďže v danej veci išlo o drobný spor, súd v zmysle § 297 písm. b) C.s.p. a § 219 ods. 3 C.s.p. vo
veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 31.05.2017, pričom

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu
dňa 17.05.2017.

9. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam,
pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným

záverom:

- Strany sporu uzatvorili dňa 19.11.2013 na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie Rámcovú
zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb
(č.l. 4).

- Podľa čl. IV. bodu 1 Rámcovej zmluvy sa klient zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so
spracovaním poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby
splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením
žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy.

- Podľa čl. V. bodu 4 Rámcovej zmluvy je poplatok za poskytnutie úveru splatný dňom splatnosti úveru a
splácasaspolusúveromvsplátkachvrovnakýchlehotácharovnakýmspôsobomdohodnutýmZmluvou
na splácanie dlžnej sumy.- Strany sporu zároveň v ten istý deň uzavreli aj Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa
zákona č. 129/2010 Z. z., zákona č. 266/2005 Z. z., a Občianskeho zákonníka (č.l. 8). Žalobca poskytol

žalovanému krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200,- Eur prevodom z účtu v banke
žalobcu na bankový účet žalovaného. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver spolu s poplatkom za poskytnutie
úveru vo výške 62,61 Eur. Splatnosť úveru bola dňa 20.12.2013.

- Z výpisu z bankového účtu žalobcu (č.l. 10) vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému dojednaný úver

vo výške 200,- Eur bezhotovostným prevodom dňa 20.11.2013.

- Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“):
Spotrebiteľským úverom nie sú: l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

- Podľa § 2 písm. a) a c) ZoSÚ: Na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, c) iným veriteľom fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré
spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo
pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za

iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného
predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.

- Podľa § 24 ods. 1 ZoSÚ: Na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú
spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia

§ 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

- Podľa § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ: Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky,
ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej

sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych
podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o
všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.

- Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ: Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až
k), r) a y).

10. Z vykonaného dokazovania ako aj z citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru,

že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o úvere zo dňa 19.11.2013 je
spotrebiteľským vzťahom, vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobca v danom prípade pri uzatváraní
predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z
obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je poskytovanie spotrebiteľských úverov bez
obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov, z čoho možno usudzovať, že poskytnutie

pôžičky zo strany žalobcu žalovanému nebola jednorazová záležitosť ale opakujúca sa činnosť, ktorá
tvorí predmet jeho podnikateľskej činnosti. Dlžník zmluvu uzatvára ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o
fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania
alebo zamestnania. Ide teda o spotrebiteľskú zmluvu, avšak v zmysle § 1 ods. 3 písm. l) ZoSÚ nejde
o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z. z. Napriek tomu, že nejde o spotrebiteľský úver, v

súlade s ustanovením § 24 ods. 1 ZoSÚ aj na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským
úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6
až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

11. Súd zastáva právny názor, že predmetná zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru neobsahuje

povinnú náležitosť obsiahnutú vo vyššie citovanom ustanovení § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ, a to úrokovú
sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú
úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové
obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienkya spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby
spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách
spotrebiteľského úveru.

12. V zmysle predmetnej zmluvy sa zaväzuje žalobca poskytnúť žalovanému krátkodobý, bezúčelový,
bezúročný úver vo výške 200,- Eur, no zároveň je dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru vo
výške 62,21 Eur. Poplatok za poskytnutie úveru, rovnako ako úrok z omeškania, predstavujú druh
(formu) odplaty za poskytnutý úver. Súd v danom prípade zastáva názor, že dohoda o poplatku za
poskytnutie úveru fakticky obchádza prípadnú dohodu o úrokoch za poskytnutie úveru, a žalobca

tým, že v zmluve výslovne uvádza, že poskytovaný úver je bezúročný, navodzuje dojem výhodnosti
úveru, a vzbudzuje u dlžníka dojem, ako by skutočne mal dlžník vrátiť iba to, čo si požičal (bez
ďalších nákladov navyše). V skutočnosti pod zámienkou poplatku za poskytnutie úveru žalobca od
žalovaného získa aj ďalšie finančné prostriedky nad rámec poskytnutej istiny (hoci uvádza, že úver
je bezúročný), a takto ďalšie poskytnuté finančné prostriedky fakticky predstavujú formu odplaty za
poskytnutie finančných prostriedkov. Uvedené súd hodnotí ako praktiku, ktorá spotrebiteľa zavádza a

navodzujedojemvýhodnosti úverubeznutnostiposkytnutiaďalšejodmenyveriteľovi(hocitotaknieje,a
odmena existuje, ibaže je skrytá v poplatku za poskytnutie úveru), pričom súd poznamenáva, že dohoda
o úroku a dohoda o poplatku nemôžu byť zahrnuté do jednej sumy, a je nevyhnutné, aby spotrebiteľ
vedel jednoznačne určiť, v akej výške je úroková sadzba, a v akej výške je poplatok za poskytnutie
úveru. Za daných okolnosti však ide o zastieranie úroku pred spotrebiteľom a podľa názoru súdu preto

nemôže požívať právnu ochranu. Súd predmetné ustanovenie zmluvy považuje za nejednoznačné a
zavádzajúce dojednanie povinnej náležitosti zmluvy, ktorou je určenie úrokovej sadzby za poskytnutý
úver v zmysle
§ 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ.

13. Vzhľadom na absenciu obligatórnej náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. i)
ZoSÚ sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ.

14. Žalobca podľa názoru súdu preukázal platné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj
reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému ako dlžníkovi (ktorý ani nerozporoval výšku a

poskytnutie prostriedkov), dočasnosť zmluvného vzťahu ako aj povinnosť žalovaného vrátiť peniaze.
Poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému v sume 200,- Eur vyplýva z predloženého výpisu z
bankového účtu žalobcu. Žalobcovi teda súd môže priznať iba sumu nesplatenej istiny bez akýchkoľvek
poplatkov a úrokov. Z uvedeného dôvodu súd žalobe v časti o zaplatenie istiny vo výške 200,- Eur
vyhovel a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.

15. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej a ods. 2 Občianskeho zákonníka: Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

16. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení nariadenia vlády SR č. 20/2013 Z. z., účinnom od 01.02.2013: Výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 21.12.2013 do
zaplatenia. Výška úrokovej sadzby bola určená ku dňu 21.12.2013 ako ku dňu nasledujúcemu po dni,
ktorý je dňom dohodnutej konečnej splatnosti. Dňom 20.12.2013 sa celá pôžička stala splatnou, a preto
odo dňa 21.12.2013 je žalovaný v omeškaní s úhradou peňažného dlhu, preto súd priznal žalobcovi

úrok z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

18. Podľa § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“): O
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.19. Podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p.: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

20. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie istiny 200,- Eur s príslušenstvom, čo v pomere k uplatnenej
sume percentuálne predstavuje 61,12 %. Úspech žalovaného potom percentuálne predstavuje 38,88
%. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 22,24 %. Vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu v konaní súd
priznal žalobcovi v zmysle § 255 ods. 1 a 2 C.s.p. nárok na náhradu 22,24 % vynaložených trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany aleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.