Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. máj 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/149/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111210538
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2111210538.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:

JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: 1. MUDr. U. R., narodený
X.X.XXXX, A. XX, W., 2. MUDr. X. R., narodená X.XX.XXXX, A. XX, W., obaja zastúpení: Prosman a
partneri advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 865 281, Hlavná 31, Trnava, proti žalovaným: 1. H. Y., T.
XXX, IČO: 30 712 947, zastúpený advokátkou: JUDr. Magdaléna Lesayová, Hlavná 27/A Trnava, 2. Ing.
T. X., W. XX, W., IČO: 11 857 595, zastúpený advokátom: JUDr. Roman Cibulka, Hlavná 13, Trnava, za
účasti intervienta na strane odporcu v 2. rade: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, Bratislava,
o zaplatenie sumy 17.238,08 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného v 1. rade proti rozsudku

Okresného súdu Trnava, č. k. 27C/74/2011-546 zo dňa 09. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalobcom sa priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v 1. rade v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie rozhodol, že žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcom sumu 17.238,08 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 18.6.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol. O trovách konania súd rozhodne do 30

dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalobcovia sa domáhali, aby súd uložil žalovaným
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 17.238,08 eur s úrokom z omeškania z istiny vo výške
9,25%ročneod1.6.2011dozaplatenia,všetkodotrochdníodprávoplatnostirozsudkuspolusnáhradou
trov konania. Zdôvodnili tým, že im vznikla škoda zatečením do suterénu rodinného domu, ktorého
hrubú stavbu na základe zmluvy o dielo zhotovil žalovaný v 1. rade - ďalej len „zhotoviteľ“, na základe
projektu, ktorého zmenu na objednávku žalobcov vyhotovil žalovaný v 2. rade - ďalej len „projektant“.
Po výzve súdu, na návrh projektanta, vstúpila do konania poisťovňa, ako intervient. Uviedla, že sondy

V-3 a V-4 nepreukázali spodnú vodu a preto nebol relevantný dôvod na navrhnutie hydroizolácie proti
spodnej vode. Zhotoviteľ nekontaktoval projektanta počas realizácie stavby. Nie je preukázané, že pri
výkopových prácach nebola zistená prítomnosť spodnej vody a nie je preukázané, že hydroizolácia
bola realizovaná podľa projektu. Z nedostatku príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a plnením
povinností projektantom, navrhla návrh voči nemu zamietnuť.

2. Predmetom konania je zaplatenie sumy 17.238,08 eur spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od

1.6.2011 do zaplatenia žalobcom žalovanými spoločne a nerozdielne z titulu náhrady škody spôsobenej
žalobcom pri výstavbe rodinného domu zatečením suterénu. Vykonaným dokazovaním mal súd
preukázané, že medzi žalobcami a projektantom bola uzavretá ústna zmluva o dielo, predmetom ktorej
bolo zhotovenie úprav projektu rodinného domu žalobcov a následne medzi žalobcami a zhotoviteľombola uzatvorená písomná zmluva o dielo dňa 1.10.2008, predmetom ktorej bola hrubá stavba rodinného
domupodľaprojektuprojektanta,vrátaneizolácieprotivlhkostiavode.Vzmluvesazhotoviteľnezaviazal
zabezpečiť stavebný dozor. V konaní nebolo preukázané, že by navrhovatelia, ktorý si boli vedomí,

že je potrebné zabezpečiť stavebný dozor, uzatvorili zmluvu o vykonávaní stavebného dozoru. Stavba
sa realizovala bez stavebného dozoru a bez vedenia stavebného denníka. Základy sa kopali po
suchom lete začiatkom jesene, výkopová špára bola suchá. Termín odovzdania diela bol 15.3.2009 a
hrubá stavba bola odovzdaná v júli 2009. Suterén prvýkrát zavlhol ešte v štádiu hrubej stavby pred
dokončením izolácie. Od 3.5.2010 opätovne začali steny suterénu vlhnúť, do suterénu natiekla voda,

ktorú sa podarilo odčerpať prvýkrát až 2.7.2010. Žalobcovia dňa 10.5.2010 reklamovali stavebné práce
a požiadali zhotoviteľa o odstránenie závady hrubej stavby - vlhnutie suterénu. Dňa 12.5.2010 zhotoviteľ
listom oznámil žalobcom nesúhlas s reklamáciou. Žalobcovia si dali vypracovať znalecký posudok,
ktorý zaslali obom odporcom na vyjadrenie. Obaja sa odmietli podieľať na odstránení škody, vrátane
vedľajšieho účastníka. Následne žalobcovia po porade so znalcom svojpomocne vykonali sanáciu.
Vybúrali priečky a omietky, dlažbu ponechali, vykonali chemickú izoláciu, položili navrhnutú izoláciu

proti tlakovej vode, nanovo prerobili elektrinu a kúrenie, demontovali kotol, postavili priečky, omietli
steny a položili novú dlažbu. V konaní si uplatnili náhradu nákladov vynaložených na odstránenie
vzniknutej škody v suteréne doloženú listinnými dôkazmi. Znalec Ing. Ilavský, PhD. uviedol, že zatečenie
bolo spôsobené nevyhovujúcim realizovaním hydroizolácie proti zemnej vlhkosti, ktorú považuje za
dostatočnú. Hladina podzemnej vody je ustálená vždy pod úrovňou horizontálnej hydroizolácie suterénu,

preto nebolo potrebné navrhovať hydroizolačnú sústavu spodnej stavby proti tlakovej vode. V danom
období boli extrémne zrážky a došlo k zvýšeniu hladiny podzemnej vody, a teda k tlakovému pôsobeniu
podzemnej vody na vytvorenú hydroizolačnú sústavu suterénu. Čo bolo s veľkou pravdepodobnosťou
aj spúšťací mechanizmus porúch zvislej hydroizolačnej sústavy, ktorá nebola zovretá z oboch strán.
Z exteriérovej strany bola kontaktne nalepená na omietku ochrannej prímurovky, ale priestor medzi

zvislou hydroizoláciou a obvodovou nosnou stenou stavby nebol vyplnený omietkou. Vplyvom tlaku
vody z exteriéru, došlo k poškodeniu, prípadne odlepeniu, roztrhnutiu zvislej hydroizolácie. K tomu
podľa názoru znalca prispeli aj použité tvárnice Porotherm, ktoré majú ostré drážky na svojom líci. V
projekte nie je nikdy zakreslená zvislá špára medzi murivom a hydroizoláciou. Ako sa má realizovať
táto stavebná časť sa uvádza v slovenských technických normách a učí sa to na školách. Podľa znalca

nebola malta nanášaná medzi hydroizoláciu a tvárnicu po celej ploche. Len zhora, ako spojivo medzi
jednotlivými vrstvami tvárnic, ako sa pri obhliadke vyjadril aj zhotoviteľ. Pokiaľ nie je vyplnený celoplošne
priestor medzi zvislou hydroizoláciou a tvárnicou, tak je izolácia nefunkčná. Namietaný polystyrén nad
hydroizoláciou bol vo vodorovnej polohe. Znalec dospel k záveru, že chyba nastala nie vo vodorovnej,
ale v časti zvislej hydroizolácie. Z druhého znaleckého posudku vyhotoveného Ústavom stavebnej

ekonomiky mal súd preukázané, že z predloženej fotodokumentácie a vyjadrenia zhotoviteľa dospel
k záveru, že navrhnutá hydroizolácia v 2 vrstvách pri zistenej úrovni hladiny podzemnej vody bola
dostačujúca. Udržala by po dobu 3 mesiacov tlakovú vodu, ak by bola dobre urobená, v takom prípade
mávydržať50až100rokov.Ústavdospelkzáveru,žebolpoužitýasfaltovýpáshydroizolácielenvjednej
vrstve a z vnútornej strany domu, čo je v rozpore s projektovou dokumentáciu. Navrhnutá hydroizolácia

je schopná odolávať vode, musí byť zovretá a nesmie byť mechanicky poškodená, pričom spoje sú
kritickým miestom. Spôsob realizácie hydroizolácie znalec nemohol preveriť, nakoľko je konštrukcia
zakrytá a neprístupná a po dohode so žalobcami nevykonal sondy, pretože mohli, ale aj nemuseli odhaliť
príčinu zatekania. Znalec k namietanému pravidelnému vedeniu stavebného denníka uviedol, že by nič
neriešilo a jediným riešením by bol stavebný dozor. S týmto názorom sa stotožnil aj Ústav, ktorý vytkol

žalobcom, že pri realizácii stavby viacerými dodávateľmi si mali zabezpečiť vedenie stavebného denníka
a pretože nemajú odborné vzdelanie aj stavebný dozor. Upozornenie projektanta, aby vyzvali statika
na posúdenie základovej škáry ignorovali navrhovatelia i zhotoviteľ. Znalec Ing. Ilavský, PhD. určil aj
skutočnú výšku škody 16.348,67 €, škodu uvedením do pôvodného stavu znalec určil sumou 16.485,82,-
€ a celkové náklady na opravu posudzovanej poruchy k termínu máj 2010 určil sumou 17.331,99 €, teda

viac ako sú náklady preukázané žalobcami, ktorí si neuplatnili všetky vzniknuté náklady len tie, ktoré
preukázali listinnými dôkazmi. Jednotlivé položky neboli rozporované účastníkmi, len zhotoviteľ namietal
použitie kvalitnejších materiálov a zhodnotenie stavby vykonaním izolácie proti tlakovej vode z vnútra
stavby. Ústav sa k výške škody sa nevyjadril, pretože mu nebol predložený sanačný projekt. Obaja znalci
uviedli, že bolo možné s lacnejšími materiálmi zrealizovať hydroizoláciu v pôvodnej polohe, t.j. zvonku,

ale v tom prípade by sa museli odkopať základy domu až po základovú špáru a vznikli by iné náklady.
Dom nie je podpivničený celý, len čiastočne a aj táto skutočnosť by sťažovala izoláciu nehnuteľnosti
zvonku, naviac navrhovatelia v tom čase už v okolí domu vykonali vonkajšie úpravy vrátane chodníkov
čo by zvýšilo náklady spojené s obnovou izolácie zvonku.3. V konaní boli vykonané rozsiahle znalecké dokazovania. Žalovaní spochybnili znalecký posudok
predložený žalobcami, preto súd ustanovil znalca, ktorý dospel k inému záveru. Pretože si oba

znalecképosudkyodporovaliponámietkachzhotoviteľa,súddoplnildokazovaniekontrolnýmznaleckým
posudkom, pričom znalecká organizácia dospela v podstate k rovnakému záveru ako predchádzajúci
znalec ustanovený súdom. Obaja znalci ustanovení v konaní zhodne uviedli, že projektant navrhol
hydroizoláciu, ktorá by odolala zvýšenému tlaku spodnej vody počas troch mesiacov, nakoľko z hľadiska
životnosti stavby ide o krátke obdobie a obaja za príčinu zatečenia označili chybne realizovanú

hydroizoláciu. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh bol podaný čiastočne
dôvodne, a to voči zhotoviteľovi, nakoľko obaja znalci sa zhodli, že príčinou zatečenia, a teda vzniku
škody bola chybne vykonaná hydroizolácia. Voči projektantovi súd návrh zamietol v celom rozsahu.
Nebolo v konaní preukázané, že pri výkone svojej činnosti porušil konkrétnu povinnosť, ktorej následkom
by bolo zatečenie nehnuteľnosti žalobcov, a teda vznik škody. Súd zaviazal odporcu v 1. rade
zaplatiť škodu v uplatnenej výške 17.238,08 €, nakoľko súd považuje skutočné náklady vynaložené na

odstránenie škody za dôvodné. K uplatnenej výške škody sa vyjadril len znalec Ing. Ilavský, PhD., ktorý
celkové náklady na opravu posudzovanej poruchy k termínu máj 2010 určil sumou 17.331,99 €, teda
viac ako sú náklady uplatnené žalobcami. Žalobcovia si zvolili jeden z možných spôsobov odstránenia
vzniknutej škody, a to hydroizoláciou proti tlakovej vode zvnútra nehnuteľnosti, s čím bolo spojené
použitie drahších materiálov, ale nemuseli odkopávať celú nehnuteľnosť zvonka, vrátane vonkajších

terénnych úprav a chodníkov, ktoré by sa museli obnoviť. Aj v prípade vonkajšieho zateplenia by bolo
potrebné vykonať vnútornú rekonštrukciu suterénu, nakoľko v ňom stála voda 2 mesiace. Odstránením
vád musel byť celý suterén novostavby zrekonštruovaný, súd sa nestotožnil s námietkou zhotoviteľa,
že sa nehnuteľnosť zhodnotila, išlo o opravy existujúcej vady novostavby, ktorá zapríčinila kompletné
zvlhnutie časti novostavby, i keď na odstránenie vád bola použitá kvalitnejšia hydroizolácia. Čo sa

týka vedenia stavebného denníka, v zmysle citovaného ustanovenia § 46d ods. 2 Stavebného zákona
bolo povinnosťou stavebníkov viesť stavebný denník. Existencia stavebného denníka by mohla uľahčiť
uplatňovanie vád a v danom prípade i vyhotovenie znaleckého posudku. Stavebný denník sám o sebe
by nezabránil vzniku škody čo potvrdili aj obaja znalci. V konaní bolo preukázané a nebolo sporné,
že navrhovatelia stavali nehnuteľnosť svojpomocne, realizovali stavbu viacerými dodávateľmi, dokonca

niektoré práce sami vykonávali. Bolo teda ich povinnosťou zabezpečiť si stavebný dozor a uzatvoriť
zmluvu s osobou spôsobilou ho vykonávať. Sami žalobcovia si boli vedomí, že majú túto povinnosť,
nakoľko zisťovali osobu spôsobilú vykonávať stavebný dozor, čo potvrdili navrhovatelia, zhotoviteľ a aj
svedok Ing. U.. Stavebný dohľad mohol, ak by bol riadne vykonávaný, predísť vzniku škody, ale nie je
zodpovedný za kvalitu vykonaných prác, nakoľko ide o zodpovednosť zhotoviteľa konkrétnych prác.

4. Žalobcovia nepreukázali doručenie výzvy na zaplatenie istiny 17.238,08 eur žalovanému v 1. rade
pred podaním návrhu na súd. Návrh mu bol doručený dňa 16.6.2011, dňa 17.6.2011 mohol zhotoviteľ
- žalovaný v 1. rade splniť svoju povinnosť a od nasledujúceho dňa sa dostal do omeškania t.j. od
18.6.2011, preto súd návrh v časti úroku z omeškania od 1.6.2011 do 17.6.2011 voči odporcov v 1.

rade zamietol a zaviazal ho zaplatiť žalobcom sumu 17.238,08 € spolu s úrokom z omeškania 9,25 %
ročne z istiny od 18.6.2011 do zaplatenia, nakoľko si úrok z omeškania uplatnil v súlade s § 3 nar. vlády
č. 87/1995 Z. z. V časti uplatneného nároku voči odporcovi v 2. rade súd návrh zamietol z dôvodov
uvedených vyššie. O trovách konania bude v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

5.Odvolaniepodalžalovanýv1.radeprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuztýchtodôvodov:tvrdí,
žesúddospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamanesprávnehodnotil
dôkazy. V predmetnom konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie - aj znalecké, k veci sa vyjadrovali
dokonca traja znalci (pozn. znalecký posudok Ing. Jozefa Seku bol vyhodnocovaný iba ako listinný

dôkaz),pričomznalcinajmävpodstatnýchotázkachnedospelikrovnakýmzáverom,dvajasúdomurčení
znalci sa zhodli iba v tom, že navrhnutá hydroizolačná sústava iba proti zemnej vlhkosti bola dostačujúca
a hydroizolačná sústava proti tlakovej vode nebola nutná, resp. potrebná, avšak s výhradou znalca -
znaleckej organizácie Ústavu stavebnej ekonomiky, s.r.o., že táto odpoveď by bola kladná iba v tom
prípade, ak by sa vzala do úvahy iba úroveň podzemnej vody. Ing. Štefan Seko naopak vo svojom

znaleckom posudku uviedol (str. 6 posudku), že "projektant mal použiť pri zmene projektu hydroizoláciu
určenú proti spodnej vode a nie iba proti zemnej vlhkosti" a z tohto dôvodu aj v závere svojho znaleckého
posudku navrhol vyhotoviť sanačný projekt, v ktorom by sa zvážilo použitie fólie PVC určenej na
izoláciu proti spodnej vode z dôvodu vyššej pevnosti a pružnosti a možnosti vytvoriť spoľahlivejšiespoje teplovzdušným zvarom, čo navrhovatelia v 1. a 2. rade aj realizovali, avšak bez toho, že by mali
vyhotovený sanačný projekt. Pokiaľ ide o vyjadrenie znalcov na otázku "čo bolo príčinou presakovania
vlhkosti a zatekania spodnej vody do suterénu rodinného domu žalobcov“, či išlo o vadný projekt alebo

o vadnú realizáciu - znalec Ing. Ilavský sa vyjadril, že príčina poruchy (zaplavenia suterénu stavby)
bola spôsobená s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou - nevhodným/nevyhovujúcim zrealizovaním
hydroizolačnej vrstvy, - v znaleckom posudku Ústavu stavebnej ekonomiky sa znalci na túto otázku
vyjadrili tak, že nie je možné objektívne zodpovedať na zadanú otázku, pretože odpoveď je odhadom
možných príčin na základe dostupných technických informácií a interakcie konaní zúčastnených strán,

a to: a) projektant navrhol typ hydroizolácie zodpovedajúcej prostrediu III. kategórie hydrofyzikálneho
namáhania v zmysle záverov inžiniersko-geologického prieskumu bez zohľadnenia spracovateľnosti
tohto typu hydroizolácie pri zmene smeru hydroizolácie, bez zohľadnenia možných rizík vyplývajúcich
z umiestnenia stavby, b) projektant svoj návrh poistil v projektovej dokumentácii povinnosťou kontroly
základovej škáry a možnou objektivizáciou spôsobu založenia podľa skutočného stavu, c) zhotoviteľ s
najväčšou pravdepodobnosťou použil navrhovaný typ hydroizolácie, avšak s dôvodným podozrením len

vjednejvrstve.Kvaliturealizácieniejemožnépreveriť;d)investornezabezpečilvedenieuskutočňovania
stavieb osobou odborne spôsobilou. Za priestorové osadenie rodinného domu zodpovedá v zmysle
stavebného povolenia osobne, e) stavebný úrad na základe oznámenia zhotoviteľa rodinného domu
investorom nevyzval tohto k doloženiu osoby oprávnenej na vedenie uskutočňovania stavby rodinného
domu - a Ing. Seko vo svojom znaleckom posudku uviedol, že vznik porúch v hydroizolácii spodnej

stavby rodinného domu žalobcov v 1. a 2. rade dáva do príčinnej súvislosti s pochybením ako projektanta
- Ing. T. X., tak s pochybeniami zhotoviteľa stavby - H. Y. a vo svojom písomnom vyjadrení zo 17.10.2010
uviedol, že mieru stanovenia pochybenia v percentuálnom vyjadrení u oboch odporcov hodnotí - 60
% u projektanta a 40 % u zhotoviteľa. Žalovaný v 2. rade s poukazom najmä na vyššie uvedené
skutočnosti tvrdí, že v rámci vykonaného dokazovania nebolo jednoznačne preukázané, že škodu

žalobcom v 1. a 2. rade spôsobil žalovaný v 1. rade. Neboli naplnené základné znaky pre priznanie na
náhradu škody, pretože nemožno jednoznačne určiť príčinu vzniku škody a predovšetkým zavinenie.
Podľa režimu OSP účastníci boli povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodol,
ktoré z označených dôkazov sa vykonajú. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahovala na všetky tvrdenia,
ktoré boli uvedené v žalobnom návrhu. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena

v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné
postavenie. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia
právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním a opomenutím (porušenie právnej
povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody (damnum
emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybnosti práve porušením

právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu
a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale
musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a
dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese zaťažuje v zásade toho účastníka,
ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť

pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. Žalovaný v 1. rade znovu poukazuje na tú skutočnosť,
že splnenie dôkaznej povinnosti ešte neznamená unesenie dôkazného bremena, ak splnenie tejto
povinnosti nevedie k preukázaniu jej tvrdení. Ak teda účastník konania, ktorý splnil povinnosť tvrdenia
i povinnosť dôkaznú, navrhnutými i vykonanými dôkazmi nepreukázal nepochybne skutočnosti ním
tvrdené, znáša zodpovednosť za nedokázanie tvrdených skutočností, t. j. neunesenie dôkazného

bremena. Súd pri svojom rozhodovaní vážne pochybil, keď sa ani nepokúsil vysporiadať s rozpornými
závermi znaleckých posudkov, iba na str. 12 v ods. 5 napadnutého rozsudku uviedol, že návrh bol
podaný čiastočne dôvodne, a to voči zhotoviteľovi (žalovanému v 1. rade), pretože obaja znalci zhodne
uviedli,žepríčinouzatečeniaatedavznikuškodybolachybnevykonanáhydroizolácia.To,žeškodabola
spôsobená nevhodným/nevyhovujúcim zrealizovaním hydroizolačnej vrstvy/sústavy spodnej stavby,

tvrdí iba znalec Ing. Miloslav Ilavský, PhD. Znalec, ktorý nebol pribratý do konania súdom - Ing. Jozef
Seko (jeho posudok však treba hodnotiť ako listinný dôkaz) tvrdil, že vznik porúch v hydroizolácii spodnej
stavby je v súvislosti s pochybením ako projektanta Ing. T. X. (ktorý sa podľa Ing. Seku má podielať
na vzniku škody 60 %) a aj spochybneniami zhotoviteľa - H. Y. (ktorý sa má podielať na vzniku škody
40 %). Vo veci však súd naviac nariadil aj kontrolné znalecké dokazovanie, pričom znalecký posudok

vypracovali riešitelia: Ing. H. Q., PhD. a Doc. Ing. Q. G., PhD., ktorí sa na otázku, aby určili, rep. posúdili
príčinu presakovania vlhkosti a zatekania spodnej vody do suterén u rodinného domu žalobcov vyjadrili
tak, že nie je možné na zadanú otázku objektívne odpovedať, pretože odpoveď je odhadom možných
príčin na základe dostupných technických informácií a interakcie konaní zúčastnených strán a akomožné príčiny uviedli pochybenia ďalších zúčastnených strán, aj žalobcov v 1. a 2. rade. Žalovaný v
1. rade poukazuje aj na tú skutočnosť; že návrh znalca - ÚSTAVU STAVEBNEJ EKONOMIKY, s.r.o. na
zisťovanie príčiny vzniku škody kompletným obnažením izolačného systému suterén u žalobcov v 1.

a 2. rade odmietli, resp. s týmto návrhom nesúhlasili s odôvodnením, že v okolí stavby sú vykonané
terénne a sadové úpravy a náklady na spätné úpravy terénu by mohli byť vyššie ako predmet sporu.
Žalovaný v 1. rade je toho názoru, že keď súd doplnil znalecké dokazovanie kontrolným znaleckým
dokazovaním, mal znalecký posudok znaleckej organizácie podrobnejšie vyhodnotiť a prípadne uviesť
prečo jeho zistenia nebral do úvahy, ale uprednostnil názor znalca Ing. Ilavského, PhD. Z vykonaného

dokazovania však boli zistené aj ďalšie závažné skutočnosti, s ktorými sa súd pri svojom rozhodovaní
mal vysporiadať. Pri šetrení na mieste samotnom znalci ÚSTAVU STAVEBNEJ EKONOMIKY, s.r.o.
okreminéhokonštatovali,žesondyinsitunemohliuskutočniť,pretožežalobcoviasanesúhlasnevyjadrili
k realizácii obnaženia hydroizolačného systému a fotodokumentácia z obdobia realizácie zvislej a
vodorovnej hydroizolácie, tiež fotodokumentácia z obdobia stavebných procesov, ktoré nasledovali po
položení hydroizolácie nebola dispozícii. Taktiež nebol k dispozícii žiadny záznam o kontrole kvality

hydroizolácie, skutočnej stavbe a hydrologických pomeroch podložia. Možností na základe ktorých
mohlo dôjsť k zatekaniu, v dôsledku nedostatočného zovretia hydroizolácie, príp. k pretvoreniu alebo
pretrhnutiu izolácie alebo odlepeniu od podkladu, ale aj v dôsledku prepichnutia hydroizolácie alebo
zlomenia v kútoch, príčinou mohla byť aj skutočnosť, že stavba rodinného domu je osadená vzhľadom
k hrebeňu cestnej komunikácie nízko, čím sa znižuje bezpečnostná úroveň 300 mm od ustálenej

hladiny podzemnej vody. Inžiniersko-geologický prieskum hodnotí oblasť U. X. ako územie s relatívne
nepriepustným podložím a preto sa pri návrhu hydroizolačného systému s touto informáciou malo
počítať, pri tomto je riziko hromadenia zrážkovej vody, a preto by bolo vhodné urobiť opatrenie na odvod
vody, pretože bez trvalého zabezpečenia odvodu vody v nepriepustnom podloží z okolia stavby sa
hromadením vody v základovej škáre môže prechodne vytvárať súvislá hladina vody a táto skutočnosť

môže byť rovnako príčinou zatečenia suterénu rodinného domu. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa v rozpore so
stavebným povolením správali ako keby realizovali tzv. jednoduchú stavbu, avšak v tom prípade si ako
stavebníci nesplnili svoju povinnosť, pretože nezabezpečili na vedenie uskutočňovania stavby stavebný
dozor, ktorý by následne bol viedol stavebný denník, pretože podľa §46d ods. 2 Stavebného zákona,
stavebný denník vedie stavbyvedúci alebo stavebník od prvého dňa prípravných prác až do skončenia

stavebných prác. V priebehu konania žalobcovia v 1. a 2. rade dôrazne poukazovali na to, že práve
žalovaný v 1. rade si nesplnil svoju zákonnú povinnosť - viesť stavebný denník, resp. že stavebný denník
ním vôbec nebol vedený a pritom keďže stavba nebola vykonávaná dodávateľsky (podľa stavebného
povolenia) a oni ako stavebníci, stavbu rodinného domu realizovali svojpomocne (v rozpore s §44
ods. 1 Stavebného zákona), mali stavebný dozor, ktorý by viedol stavebný denník zabezpečiť oni, t. j.

žalobcovia v 1. a 2. rade. Príčinou zatekania bolo zlyhanie odbornej činnosti pri uskutočňovaní stavby
a zlyhanie akejkoľvek kontrolnej činnosti pre zabezpečenie technických požiadaviek na stavbu. Podľa
znalcovpodielnavzniknutejsituáciimalajfakt,žespôsobrealizáciestavbyrodinnéhodomuniejemožné
považovať za dodávateľsky, príslušný stavebný úrad mal stavebníka vyzvať aby predložili oprávnenie na
vedenie uskutočňovania stavby oprávnenou osobou. Odborným vedením a zabezpečovaním kontroly

kvality k posudzovanej situácii podľa znalcov nemuselo dôjsť. Žalovaný v l. rade tvrdí, že dielo vykonával
spôsobom dohodnutým v zmluve o dielo a v súlade s projektovou dokumentáciou, ktorú mal k dispozícii.
Poukazuje na to, že na vykonanie izolácie proti vode a vlhkosti boli po dohode so žalobcami v l. a
2. rade, v zmluve o dielo vyčlenené finančné náklady v sume 49 034,- Sk, čo v prepočte na menu
euro činí 1.627,63 eur, a teda pri hydroizolácii (a to celej stavby) musel žalovaný v l. rade rešpektovať

stanovený limit finančných prostriedkov. Pri odstraňovaní vady diela, navrhovatelia v l. a 2. rade síce
vyzvali žalovaného v l. rade k odstráneniu vady diela - vlhnutia suterénu, čo neskoršie už označovali
ako zatekanie vody do suterén u vo vyššej úrovni - okolo 70 cm od úrovne podlahy, a predložili aj
znalecký posudok Ing. Seku - znalca z odboru stavebníctva, odvetvia poruchy stavieb, pozemných
stavieb, odhadu hodnoty nehnuteľnosti a stavebnej fyziky, ktorý sa vyjadril k príčinám vád diela. Ing.

Seko okrem iných navrhnutých opatrení zdôrazňoval najmä potrebu vyhotovenia sanačného projektu
k odstráneniu vád diela. Žalobcovia v l. a 2. rade odstránili vady diela bez toho aby si dali vyhotoviť
sanačný projekt, v ktorom by boli jednoznačne stanovené stavebno-technologické postupy na uvedenie
stavby do bezchybného stavu v pôvodnom koncepte riešenia, bez zhodnotenia novými technológiami.
Vykonanásanáciažalobcamivl.a2.radeneviedlakuvedeniustavbydopôvodnéhostavualepodzemnú

časť stavebne upravila - zhodnotila, dokonca bol vytvorený systém tlakovej izolácie, čo nie je uvedenie
do pôvodného stavu. Vyčíslená výška škody žalobcami v l. a 2. rade je v tomto prípade teda značne
nadsadená a žalovaný je presvedčený, že zaplatením sumy 17.238,08 eur by sa navrhovatelia v l. a 2.
rade bezdôvodne obohatili na úkor odporcu v l. rade. Vykonaným dokazovaním - vychádzajúc najmä zozáverov znaleckého posudku Ústavu stavebnej ekonomiky, s.r.o., nebolo bez pochybností preukázané,
že škodu - vadu diela - svojím konkrétnym protiprávnym konaním alebo opomenutím spôsobil žalovaný
v l. rade, či už spoločne so žalovaným v 2. rade alebo výlučne, pričom spornou zostala aj výška škody

ktorá v tomto konkrétnom prípade mala byť vyjadrená v peniazoch, vyčíslenie malo byť konkrétne,
malo zodpovedať zmenšeniu existujúceho majetku žalobcov v l. a 2. rade a predstavovať peňažnú
hodnotu, ktorú bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec - stavba uviedla do bezchybného stavu v pôvodnom
koncepte riešenia, bez zhodnotenia novými technológiami. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný v l.
rade navrhuje, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu v Trnave

zo dňa 9. mája 2016 sp. zn. 27C/74/20ll - 546 a návrh žalobcov v l. a 2. rade zamietol, alternatívne
aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd ak odvolanie žalovaného v l. rade zamietne a rozsudok
Okresného súdu v Trnave zo dňa 9. mája 2016 sp. zn.27C/74/2011 - 546 potvrdí, aby vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom rozhodnutí, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu.

6. Odvolanie žalovaného 1/. Proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podáva
žalovaný 1/ aj sám v zmysle § 355 ods. 1, § 359 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku v
zákonom stanovenej lehote odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. f Civilného sporového poriadku, že súd
I. inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa § 365
ods. 1 písm. h Civilného sporového poriadku, že rozsudok súdu I. inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Zistený skutkový stav je v priamom rozpore s výpoveďami strán, svedkov,
znalcov a znaleckých posudkov. Súd I. inštancie dospel k takým skutkovým zisteniam, ktoré v konaní
neboli ani preukazované. Napr. súd I. inštancie konštatoval, že hrubá stavba bola odovzdaná žalobcom
v júli 2009. Z obsahu spisu je však zrejmé, že táto skutočnosť nebola preukázaná. Žalobcovia oficiálne
neprebrali stavebné práce. Rovnako je potrebné uviesť, že priamo žalobcovia v priebehu súdneho

konania priamo kontaktovali žalovaného 2/, aby im podpísal prevzatie hrubej stavby. Rovnako súd I.
inštancie pri opisu skutkového stavu použil popis skutkového stavu, ktorý nevyplynul z vykonaného
dokazovania. Je napr. absurdné konštatovanie, že "steny začali vlhnúť tak, že žalobcovia museli
odčerpávať vodu". Ďalej zhotoviteľ nikdy v priebehu konania neuviedol, že "izolačný materiál podľa
projektu spĺňa normu na izoláciu proti spodnej vode". Súd záverom v napadnutom rozsudku uviedol,

že "bolo vykonané rozsiahle dokazovanie. Žalovaní spochybnili posudok predložený žalobcami, preto
súd ustanovil znalca, ktorý dospel k inému záveru. Pretože si oba znalecké posudky odporovali po
námietkach zhotoviteľa, súd doplnil dokazovanie kontrolným znaleckým posudkom, pričom znalecká
organizácia dospela v podstate k rovnakému záveru ako predchádzajúci znalec ustanovený súdom.
Obaja znalci v konaní zhodne uviedli, že projektant navrhol hydroizoláciu, ktorá by odolala zvýšenému

tlaku spodnej vody počas troch mesiacov, nakoľko z hľadiska životnosti stavby ide o krátke obdobie a
obaja za príčinu zatečenia označili chybne realizovanú hydroizoláciu." Súd dospel k záveru že "žaloba
bola podaná dôvodne, a to voči zhotoviteľovi, nakoľko obaja znalci sa zhodli, že príčinou zatečenia
a teda vzniku škody bola chybne vykonaná hydroizolácia." Odvolateľ má za to, že uvedené závery
okresného súdu však v konaní neboli riadne preukázané, sú založené iba na domnienkach znalcov. Voči

projektantovi súd žalobu zamietol, s odôvodnením, že nebolo preukázané, že pri výkone svojej činnosti
porušil konkrétnu povinnosť, ktorej následkom by bolo zatečenie nehnuteľnosti a vznik škody. Súd
zaviazalžalovaného1/zaplatiťškoduvuplatnenejvýške17.238,08eur,nakoľkosúdpovažovalskutočné
náklady vynaložené na odstránenie škody za dôvodné. K odvolacím dôvodom uvedeným v ustanovení
§ 365 ods. 1 písm. f ) Civilného sporového poriadku, že súd I. inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a v ustanovení § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového
poriadku, že rozsudok súdu I. inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci: Súd I.
inštancie právny vzťah medzi žalobcami 1/, 2/ a žalovaným 1/ správne posúdil podľa § 631 Občianskeho
zákonníka, že medzi uvedenými stranami sporu bola uzavretá zmluva o dielo. Súd však neozrejmil, z
akého právneho titulu si žalobcovia uplatňovali svoj nárok. Napriek tomu, že súd poukázal na § 510

Občianskeho zákonníka, z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, či bol priznaný nárok posúdený podľa
zodpovednosti z vád alebo zo zodpovednosti za škodu. Odvolateľ bude v danom prípade vychádzať zo
zodpovednostizaškodu.Z§631a§633ods.1Občianskehozákonníkavyplýva,žezhotoviteľjepovinný
na svoje nebezpečenstvo vykonať dielo v zmysle zmluvy o dielo. V danom prípade v zmysle zmluvy o
dielo zhotoviteľ bol povinný vykonať prípravu územia pre výstavbu rodinného domu podľa projektovej

dokumentácie a hrubú stavbu rodinného domu podľa projektu. Zhotoviteľ bol povinný postupovať v
súlade s technickými normami upravujúcich výstavbu hrubej stavby rodinných domov. Zodpovednosť za
spôsobenú škodu súd I. inštancie v danom prípade podriadil pod § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Ide o všeobecnú zodpovednosť za škodu. Súd I. inštancie sa však v danom prípade nevysporiadals jednotlivými základnými predpokladmi pre vznik zodpovednosti žalovaného 1/ za škodu spôsobenú
zatečením suterénu rodinného domu žalobcov 1/ a 2/. Odvolateľ má za to, že v danom prípade nebolo
preukázané, že žalovaný 1/ porušil svoju povinnosť v zmysle zmluvy o dielo, prípadne v zmysle § 631

a § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný vykonal dielo v súlade s projektovou dokumentáciou.
Kľúčovou otázkou v predmetnom spore je posúdenie izolácie, jej vhodnosti prípadne jej spracovania.
Z projektovej dokumentácie vyplýva, že projektantom bola navrhnutá izolácia proti zemnej vlhkosti, a
to 2x Hydrohit V60 S35 +NP. Nie je sporné, že zhotoviteľ použil navrhnutú izoláciu, čím dielo vykonal
v súlade s projektovou dokumentáciou. Tým nemohlo dôjsť k porušeniu jeho povinnosti vykonať dielo

riadne. Túto skutočnosť nevzal súd pri svojom rozhodovaní vôbec do úvahy. V predmetnom konaní súd
vychádzal z troch znaleckých posudkov, z ktorých je zrejmé, že zatečenie bolo spôsobené tlakovou
vodou. Žalobcovia si dali vypracovať znalecký posudok č. 8/2010 z 8. júna 2010, ktorý vypracoval Ing.
ŠtefanSeko(ďalejlen"znaleckýposudok1'').Predmetomtohtoznaleckéhoposudkubolourčeniepríčiny
zatekania do spodnej stavby rodinného domu žalobcov. Zo znaleckého posudku (str. 5) je zrejmé, že
zodpovedný projektant mal mať vedomosť o výsledkoch hydrogeologického prieskumu, ktorý bol na

stavenisku pre IBV robený v roku 2004 v dvoch sondách v hĺbke na úrovni základov suterénu tejto
stavby potvrdil výskyt spodnej vody. Na základe tejto informácie mal pri zmene OS/2008 hydroizoláciu
proti zemnej vlhkosti nahradiť hydroizoláciou proti spodnej vode. Zhotoviteľ postupoval podľa projektu a
zatečenie suterénu nepovažoval za svoju chybu. Znalec v tomto posudku určil zavinenie na predmetnej
škody projektanta, a to vo výške 60 %. Napriek tomu, že znalecký posudok bol stranami spochybnený

uvedené závery znalca neodporujú kontrolnému znaleckému posudku. Znalecký posudok č. 131/2013,
z 8. augusta 2008, ktorý vypracoval Ing. Miloslav Ilavský, PhD. (ďalej len "znalecký posudok 2''),
ustanovený súdom ktorého predmetom bolo posúdenie príčin porúch a stanovenie výšky škody stavby
rodinného domu žalobcov, na rozdiel od predchádzajúceho znaleckého posudku dospel k záveru, že
skladbanavrhnutejizolácia2xHydrobitV60S35jepreprojektovériešenierodinnéhodomuvyhovujúca.

Z uvedeného je zrejmé, že žalobca teda dielo vykonal v súlade s projektovou dokumentáciou. Zavinenie
zhotoviteľa posudzoval iba podľa spôsobenej škody, a preto nemožno dospieť k záveru o objektívnosti
tohto znaleckého posudku v tejto časti. Nakoľko závery v znaleckom posudku boli žalovaným 1/
spochybňované, súd nariadil vypracovanie kontrolného znaleckého posudku č. 46/2015 z 2. marca
2015, vypracovaný Ústavom stavebnej ekonomiky, s.r.o. Riešiteľmi tohto znaleckého posudku boli

Doc. Ing. Q. G. PhD. a Ing. H. Q., PhD. Z kontrolného znaleckého posudku str. 9 tohto posudku
vyplýva, že "v zmysle normových údajov 2 x asfaltový hydtoizolačný pás Hydtobit V60 S 35 je schopný
odolávať prostrediu a zaťaženiu III. kategórie, vo viacvrstvovej aplikácie je schopný odolávať prostrediu
a zaťaženiu II. Ďalej žalovaný 1/ poukazuje na komentár znalca na str. 20 kontrolného znaleckého
posudku, že príčinou zatečenia môže byť aj skutočnosť, že pri návrhu hydroizolácie nebolo uvažované

s informáciou o striedaní vysokopriepustného podložia nepriepustného podložia, o polohe rodinného
domu v lokalite spádového územia k toku Parná, ako o možnosti napríklad prechodného vzdúvania
hladiny podzemnej vody. Zhotoviteľ použil projektantom navrhovanú hydroizoláciu proti zemnej vlhkosti.
Uvedená skutočnosť nie je sporná. Preto zhotoviteľ vykonal dielo v súlade so zmluvou, s projektovou
dokumentáciou a s technickými normami. Uvedenými skutočnosťami sa súd I. inštancie nevysporiadal.

Vôbec neprihliadol na fakt, že zatečenie bolo spôsobné tlakovou vodou a navrhnutá izolácia v zmysle
normy výrobcu a STN sa používa ako izolácia proti zemnej vlhkosti. Izoláciu Hydrobit výrobca a
STN neodporúča na izolovanie proti tlakovej vode. Odvolateľ žiada, aby sa odvolací súd v prvom
rade vysporiadal s uvedeným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu. ab/ porušenie právnej
povinnosti zabezpečiť stavebný dozor zo strany stavebníka alebo zhotoviteľa. Súd teda konštatoval, že

bolo povinnosťou žalobcov zabezpečiť si stavebný dozor a uzatvoriť zmluvu s osobou spôsobilou ho
vykonávať Sami žalobcovia si boli vedomí, že majú túto povinnosť, nakoľko zisťovali osobu spôsobilú
vykonávať stavebný dozor, čo potvrdili žalobcovia, zhotoviteľ a aj svedok Ing. U.. Súd I. inštancie
sám konštatoval, že stavebný dohľad mohol, ak by bol riadne vykonávaný predísť vzniku škody, ale
nie je zodpovedný za kvalitu vykonaných prác, nakoľko ide o zodpovednosť zhotoviteľa konkrétnych

prác. Zhotoviteľ má za to, že súd I. inštancie pri určení zodpovednosti napriek uvedenému záveru o
povinnosti žalobcov mať stavebný dozor túto závažnú skutočnosť nezohľadnil pri určení zodpovednosti
za vzniknutú škodu. Súd teda rozhodol v plnom rozsahu v prospech žalobcov a nezohľadnil skutočnosť,
ževprípadeakbystavebnýdozorbolustanovenýmoholkontrolovaťkvalituvykonanýchprácapoužitých
materiálov a tým by mohol predísť škode. Bolo preukázané, že zhotoviteľ stavebné práce vykonával ako

živnostník s predmetom živnosti murárstvo a nie je oprávnený vykonávať dodávateľský spôsob stavby,
nakoľko nemá okrúhlu pečiatku a náležité vzdelanie na vykonávanie stavebného dohľadu. Vzhľadom
na závery súdu I. stupňa a na vyššie uvedené bolo povinnosťou žalobcov zabezpečiť stavebný dozor a
viesťstavebnýdenník,nakoľkostavbabolarealizovanásvojpomocne,tedastavbustavalsámstavebník.Znalec v kontrolnom znaleckom posudku str. 17 a 18 bližšie rozberá spôsob akým sa investor - stavebník
vstupuje do zmluvného vzťahu so zhotoviteľom a stavebným dozorom. Je nesporné, že žalobcovia
túto povinnosť porušili, teda porušili prevenčnú povinnosť predchádzať vzniku škode podľa § 415

Občianskehozákonníka.Tedavzmysle§420Občianskehozákonníkazodpovedajúzavzniknutúškodu.
Tieto skutočnosti vyplývajú z obsahu spisu a zo znaleckých posudkov. Tieto skutočnosti súd vôbec
nevzal pri svojom rozhodovaní do úvahy. Z kontrolného znaleckého posudku str. 16, 17 je zrejmé,
že znalec vytýka ako závažný nedostatok absenciu stavebného dozoru. Znalec v tomto posudku na
starne 20, 21 uviedol, že odborným vedením, zabezpečením kontroly kvality by nemuselo dôjsť k

posudzovanej situácii a v zmysle stavebného povolenia za osadenie stavby zodpovedá stavebník.
Znalec tiež dospel k záveru, že spôsob realizácie stavby rodinného domu nie je možné považovať
za dodávateľský. Ďalej považuje žalovaný 1/ za potrebné zdôrazniť odpoveď znalca v kontrolnom
znaleckom posudku na otázku č. 6 (str. 27) o vykonaní a výsledkoch skúšky sa pred zakrytím inými
konštrukciami a odovzdaním pre nasledujúce procesy vykonáva záznam - protokol alebo zápis do
stavebného denníka: preberať stavebné výrobky, zisťovať ich vhodnosť je oprávnený stavbyvedúci. V

prípade jednoduchých stavieb funkciu preberá stavebný dozor. Stavebný dozor v zmysle stavebného
zákona vplýva na odstránenie závad, ktoré na stavbe zistil, ak nemožno závady odstrániť v rámci výkonu
stavebnéhodozoru,bezodkladneichoznámistavebnémuúradu.Nastr.28uviedol,žeakékoľvekvčasné
zistenie nefunkčnosti hydroizolačného systému počas výstavby, má vplyv na výšku vzniknutej škody.
V prípade zaznamenania defektov hydroizolácie počas technologických procesov alebo pri preberaní

o odovzdávaní hydroizolácie, nie je nutné s výškou škody uvažovať, náprava je vykonaná v rámci
realizácie stavby a prípadné náklady znáša zhotoviteľ. Pri zachytení počiatočných priesakov vody do
podzemného podlažia a zabezpečenia riadnej hydroizolácie by sa voda do konca výstavby vyparila
a škoda na nehnuteľnosti by nevznikla žiadna. Žalovaný 1/ má za to, že v prípade ak by bol pri
stavbe stavebný dozor, mohol takéto anomálie odhaliť a tým navrhnúť vhodnejšiu izoláciu stavby proti

spodnej vode. Je potrebné uviesť, že súd v danom prípade ani neskúmal. kto je v stavebnom povolení
uvedený ako stavebný dozor, resp. sa s touto otázkou v napadnutom rozsudku vôbec nevysporiadal.
Pokiaľ bolo v stavebnom povolení uvedené, že dielo sa bude realizovať dodávateľsky, je evidentné, že
žalobcovia uviedli do omylu aj stavebný úrad, keďže si boli vedomí, že žalovaný 1/ nemôže realizovať
stavbu dodávateľsky nakoľko nemá potrebné povolenie resp. "okrúhlu pečiatku". Žalovaný 1/ má za

to, že v prípade, ak by bol stavebný dozor riadne ustanovený a vykonával by svoju činnosť v zmysle
§ 46b stavebného zákona nedošlo by k vzniku škody. Za absenciu stavebného dozoru a stavebného
denníka v zmysle § 44 ods. 2 a § 46d ods. 2 Stavebného zákona zodpovedá stavebník, v danom
prípade žalobcovia, ktorí si v podstate škodu zavinili sami porušením tejto povinnosti, najmä ak sami
nemajú potrebné vzdelanie. Žalovaný 1/ žiada, aby odvolací súd tieto skutočnosti pri rozhodovaní

o opravnom prostriedku vzal do úvahy. Odovzdanie stavby, resp. stavebných prác: Súd I. inštancie,
v popise skutkového stavu uviedol, že hrubá stavba bola žalobcom odovzdaná v júli 2009. Takéto
konštatovanie súdu I. inštancie je nesprávne a nevyplýva zo zisteného skutkového stavu. Žalovaný 1/
hrubú stavbu, resp. stavebné práce nikdy neodovzdal, či už formálne alebo fyzicky. Nebol spísaný žiadny
odovzdávací protokol prípadne iný list, kde by sa deklarovalo odovzdanie diela. Z citovaných ustanovení

o stavebnom dozore vyplýva, že stavebný dozor preberá vykonané práce, preto žalovaný 1/ pri absencii
stavebného dozoru ani nemohol dielo odovzdať. Je potrebné uviesť, že sami žalobcovia počas konania
chceli, aby im žalovaný 1/ podpísal preberací protokol, pravdepodobne na kolaudačné konanie. Už táto
skutočnosť preukazuje, že žalobcovia v danom prípade porušili svoje povinnosti. Žalovaný 1/ má za to,
že žalobcovia nedostatočne preskúmali lokalitu, v ktorej stavali. Dom žalobcov je v tejto lokalite osadený

v najnižšom bode terénu. Na jar 2010, keď došlo k zatečeniu pivničných priestorov boli extrémne lejaky
a zatečenie spôsobila tlaková spodná voda. V danej lokalite boli zatopené viaceré objekty, nielen dom
žalobcov. V otázke stavebného dozoru žalobcovia uviedli žalovaného 1/ do omylu, nakoľko mu oznámili,
že stavebný dozor bude vykonávať Ing. U., ktorému volal a pýtal si od neho pokyn na betónovanie, Po
oznámení,žejevýkopsuchý,tentopokynbolpán.U.daný.TentopokynbralpánU.skôrakokonzultáciu.

Uvedené skutočnosti rovnako preukazujú, že žalobcovia porušili svoje povinnosti pri výbere a prieskume
pozemku na stavbu domu, nakoľko ako stavebníci za tieto skutočnosti zodpovedajú v plnom rozsahu.
Súdsvojerozhodnutiezaložilnazodpovednostižalovaného1/zanekvalituvykonanýchprácprirealizácii
hydroizolácienastavberodinnéhodome.Súdprisvojomrozhodovanívychádzalzoznaleckéhoposudku
2 a kontrolného znaleckého posudku. V tejto súvislosti žalovaný 1/ považuje za potrebné uviesť, že

oba znalecké posudky vychádzali iba z domnienok znalcov, nakoľko priamo vyhotovenie prác neskúmali
a rovnako keďže nebol vedený stavebný denník tieto práce nemohli byt' skontrolované ani formálne.
Žalovaný 1/ sa v tejto súvislosti nebude konkrétne vyjadrovať k znaleckým posudkom, pretože namieta
ich tendenčnosť a závery v nich uvedené sú iba hypotetické. Znalec p. Ilavský vo svojom elaborátev znaleckom posudku 2/ určil pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, t. j. 97 - 99%, že príčina
poruchy bola spôsobená nevhodným zrealizovanim hydroizolačnej sústavy. Znalec pritom vychádzal
iba z predloženého spisového materiálu, výsluchu strán sporu a z ohliadky 13. decembra 2012.Znalec

nevykonal priamu sondu čím by zistil skutočné prevedenie izolácie, napriek tomu určil takmer 100%
istotu nevhodnosti vykonaných prác, čo je podľa žalovaného 1/ absurdné. Následne bol vypracovaný
kontrolnýznaleckýposudok,vktoromsakvaliteprácznalecvenovalserióznejšieaopatrnevyslovilurčité
domnienky. Znalec uviedol, že príčinou zatekania vody do suterénu je nefunkčnosť a netesnosť spojov
v kútovej oblasti zvislého a vodorovného hydroizolačného systému pod podlahou. Znalec ďalej uviedol

(str. 20), že na základe dostupnej fotodokumentácie je tiež príčinou dôvodné podozrenie na skutočnosť,
že hydroizolačný systém je len v jednej vrstve bez zovretia medzi dvoma konštrukciami a pri lokálnej
a prechodnej prítomnosti tlaku hladiny vody nedokáže prenášať hydrofyzikálne zaťaženie. Príčinou tiež
môže byť skutočnosť, že stavba rodinného domu je osadená vzhľadom k hrebeňu cestnej komunikácie
nízko, čím sa znižuje bezpečnostná úroveň 300 mm od ustálenej hladiny podzemnej vody. Je však
potrebnéuviesť,ženebolopreukázané,žeuvedenúpríčinuzatekaniavodyspôsobilzhotoviteľ.Uvedená

príčina mohla byť spôsobená aj nevhodnosťou použitého materiálu na izoláciu, nakoľko je evidentné,
že na izoláciu pôsobila tlaková spodná voda. Jeden z riešiteľov kontrolného znaleckého posudku Ing.
H. Q., PhD. na pojednávaní uviedol, že sa nevie vyjadriť či bola hydroizolácia vykonaná v súlade s
normou, pretože vychádzali len z fotodokumentácie aj to vzdialenej, ohliadky, podaných vysvetlení a
predloženej spisovej dokumentácie a vyjadrili len hypotézu zo zvlnenia hydroizolácie z fotiek. Napriek

tomu uviedol, že v projekte navrhnutá hydroizoláciaby udržala tlakovú vodu po dobu troch mesiacov,
ak by bola dobre urobená v takom prípade by vydržala 50 až 100 rokov. Toto tvrdenie znalca odporuje
kontrolnému znaleckému posudku a je v rozpore aj so odporúčaním výrobcu hydroizolácie Hydrobit,
ktorý túto izoláciu neodporúča proti tlakovej vode. Rovnako doba troch mesiacov je neistá, pretože
nemožno zistiť odkedy tlaková voda pôsobila. Presakovanie sa objavilo asi po roku od vyhotovenia

hydroizolácie. S týmto tvrdením sa nevysporiadal ani súd napriek tomu, že na tento nedostatok upozornil
aj žalovaný 1/ na poslednom pojednávaní. Súd I. inštancie dospel k záveru, žaloba bola podaná dôvodne
voči zhotoviteľovi, nakoľko obaja znalci sa zhodli, že príčinou zatečenia, a teda vzniku škody bola
chybne vykonaná hydroizolácia. Tento záver súdu prvého stupňa je však nesprávny, nakoľko nevzal
do úvahy povahu hydroizolácie a skutočnosť, že žiadnemu zo znalcov sa kvalitu prác zhotoviteľa

nepodarilo preskúmať. Išlo o domnienky znalcov, na ktorých súd založil svoje rozhodnutie. V konaní bolo
preukázané, že na hydroizoláciu sa položila 5 cm izolácia z polystyrénu, ktorú žalovaný 1/ nerealizoval.
Túto izolácia si žalobkyňa kládla sama, čím si znížila cenu. Orezávala polystyrén orezávatkom, pričom
mohlo dôjsť k poškodeniu izolácie. Priamo na izoláciu, ešte pod betón žalobcovia chceli uložiť nejaké
trubky týkajúce sa vodárenských prác, kúrenia i elektrických káblov. Takže po čertsvo zhotovenej

izolácii pred betónovaním chodili títo pracovníci, ktorí neboli zamestnanci žalovaného 1/. Žalovaný
1/ nekontroloval, či došlo k porušeniu izolácie týmito pracovníkmi alebo žalobkyňou. S uvedenými
skutočnosťami sa taktiež okresný súd pri svojom rozhodovaní nezaoberal. b/ vznik, existencia škody Je
nesporné, že v danom prípade škoda vznikla. Žalovaný má však za to, že výška škody je nadhodnotená.
Výška škody bola vypočítaná ako suma prác a materiálov na uvedenie veci do predošlého stavu. Výška

škody bola určená žalobcami a následne potvrdená znaleckým posudkom 2/. Základnou otázkou pri
výške škody je či zásahom na odstránenie vady nedošlo k zhodnoteniu predmetnej stavby. Žalovaný má
za to, odstránením vady došlo k zhodnoteniu predmetnej stavby. Žalobcovia si v tomto prípade vybrali
izoláciu proti tlakovej vode, ktorej náklady na obstaranie sú vyššie ako náklady na obstaranie izolácie
proti zemnej vlhkosti. S týmto sa pán Ilavský vo svojom znaleckom posudku nevysporiadal a rovnako ani

súd. Záver súdu, že žalobcovia si zvolili drahší materiál a nemuseli odkopávať celú nehnuteľnosť zvonka
neobstojí, nakoľko bola zvolená izolácia proti tlakovej vode, čo je najdrahšia izolácia na trhu. Žalobcom
nič nebránilo použit' materiály také, aby sa dosiahla úroveň predpokladaná projektom. Z tohto pohľadu
sú závery súdu I. inštancie protichodné a navzájom si odporujú. Na jednej strane súd dospeje k záveru,
že na tlakovú vodu stačí izolácia proti zemnej vlhkosti a na druhej strane žalobcom prizná náhradu škody

za izoláciu protitlakovej vode. Žalovaný 1/ má za to, že existuje príčinná súvislosť medzi porušením
povinnosti žalobcov ustanoviť stavebný dozor a viesť stavebný denník a vznikom škody. V prípade ak by
túto povinnosť žalobcovia nezanedbali je isté, že by sa škode predišlo. Tak ako je to aj pri preukazovaní
príčinnej súvislosti, rovnako aj v tomto prípade, keďže nebolo spoľahlivo preukázané porušenie právnej
povinnosti žalovaného 1/ je irelevantné skúmanie zavinenia vo vzťahu k žalovanému 1/. Napriek tomu

je potrebné uviesť, že odvolateľ predložil argumetáciu v zmysle ktorej žalovaný 1/ nemohol rozpoznať
nevhodnosť zvolenej izolácie na stavbe rodinného domu žalobcov. Žalovaný 1/ nedisponoval potrebným
odborným vzdelaním, aby mohol posúdiť nevhodnosť predmetnej hydroizolácie. Napriek tomu, že v
ustanovení § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa zodpovednosť škodcu predpokladá, žalovanýmá za to, že vyššie uvedenou argumentáciu túto vyvrátiteľnú domnienku vyvrátil. Je nepochybné, že
žalovaný dostatočne objasnil, resp. preukázal, že vzniknutú škodu nezavinil. Dielo vykonal v súlade
s projektovou dokumentáciou. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na zavinenie žalobcov. ktorí

úmyselne porušili Stavebný zákon tým. že realizovali stavbu rodinného domu bez stavebného dozoru a
tým si spôsobili škodu na majetku. ktorú bezdôvodne vymáhajú od žalovaného 1 Tiež by mal odvolací
súd ustáliť či projektant porušil svoju povinnosť, napriek jeho upozorneniu v projekte, že je potrebné
urobiť hydrogeologický prieskum a následne prehodnotiť povahu materiálov a aj hydroizoláciu. Túto
otázku súd I. inštancie vo svojom rozhodnutí nerieši. Žalovaný 1/ je toho názoru. že žalobcovia ako

stavebníci mali dohliadnuť na realizáciu stavby a aj na výkon odporúčaní projektanta a následne zvoliť
vhodné riešenie. V prípade. že nemali potrebné vedomosti mali si zabezpečiť zodpovednú osobu. Návrh
na rozhodnutie odvolacieho súdu: Žalovaný 1/ predkladá odvolaciemu súdu rozsiahlu argumentáciu. Má
za to, že rozhodnutie súdu I. inštancie trpí vadami konania podľa § 365 ods. 1 písm. f a h Civilného
sporového poriadku. Súd I. inštancie v predmetnom prípade nevzal do úvahy, že hydroizolácia je v
projekte navrhnutá ako izolácia proti zemnej vlhkosti a nie proti tlakovej vode. Žalovaný 1/ realizoval

izoláciu proti zemnej vlhkosti, čím neporušil žiadnu svoju povinnosť pri vykonávaní diela. V konaní bolo
preukázané,žezatečeniespôsobilaspodnátlakovávoda.ĎalejsúdI.inštancierozhodollennapodklade
domnienok znalcov, nakoľko znalci priamo kvalitu prevedenia izolácie a použitého materiálu nepreverili.
Súd I. inštancie sa tiež vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s porušením povinnosti stavebníkov -
žalobcov, zabezpečiť si stavebný dozor a viesť stavebný denník. Za takéhoto stavu má žalovaný 1/ za

to, že žaloba je voči nemu bezdôvodná. Odvolateľ navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
I. inštancie v zmysle § 338 Civilného sporového poriadku zmenil, a to tak, že žalobu voči žalovanému 1/
zamietne, prípadne alternatívne, aby napadnutý rozsudok súd I. inštancie zrušil. Žalovaný 1/ si zároveň
uplatňuje trovy konania pred súdom I. inštancie a trovy odvolacieho konania.

7. Vyjadrenie intervienta k odvolaniu. Keďže konanie je v časti uplatnenia nároku voči žalovanému v 2.
rade právoplatne skončené, nie je dôvod, aby bola Wüstenrot poisťovňa, a. s. ako intervenient naďalej
v konaní činný. Rozsudok súdu I. inštancie, ktorým žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol považuje
za správny a logický vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania ako aj celkový skutkový stav v
čase vyhlásenia rozhodnutia.

8. Vyjadrenie žalovaného v 2. rade k odvolaniu žalovaného v 1. rade Odvolanie žalovaného v 1. rade
považuje za nedôvodné (a to najmä v časti, ktorá sa nepriamo dotýka žalovaného v 2. rade). Navrhuje,
aby odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu I. inštancie ako vecne správny
potvrdil a priznal náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v l.

rade sa zameral najmä na tú jeho časť, v ktorej tento poukazuje na údajnú nevhodnosť ním navrhnutej
hydroizolácie, tvrdiac, že mal navrhnúť izoláciu proti tlakovej vode. Takéto jeho závery však nemajú
dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní, najme v dokazovaní znaleckom, ktoré bolo realizované
znalcamivpriebehusúdnehokonania.SpomínanýzávervyplynulibazoznaleckéhoposudkuznalcaIng.
Seka, ktorý znalec svoj znalecký posudok vypracoval na základe objednávky žalobcov, a jeho závery boli

v priebehu súdneho konania dostatočne spochybnené. Spomínané závery tohto znaleckého posudku
boli naviac vyvrátené i následným znaleckým dokazovaním realizovaným v priebehu súdneho konania
(znaleckým posudkom znalca Ing. Miloslava Ilavského, PhD. ako i znaleckým posudkom podaným
Ústavom stavebnej ekonomiky, s.r.o. vypracovaným Ing. H. Q., PhD. a doc. Ing. Q. G.). Znalecký
posudok z Ústavu stavebnej ekonomiky, s.r.o., nikdy neuviedol, že by ako projektant porušil nejakú

právnu alebo zmluvnú povinnosť tým, že vo svojom projekte navrhoval hydroizoláciu proti zemnej
vlhkostianieoveľadrahšiuizoláciuprotitlakovejpodzemnejvode.Dosvojejsprievodnejsprávytýkajúcej
sa zmeny katalógového projektu veľkými písmenami zvýraznenými podčiarknutím textu uviedol, že "...
pri realizácii výkopov treba posúdiť únosnosť pôdy v základovej špáre - je treba prizvať statika. Pri
nevhodnej únosnosti zeminy je nutné prehodnotiť základy a nadimenzovať ich na mieste základové

pomery. Pri prípadnom objavení spodnej vody v základovej špáre, resp. pri vedomosti o kolisavej hladine
spodnej vody v danej lokalite je potrebné previesť hydrogeologický prieskum (sondy) a prehodnotiť
spôsob zakladania a kvality materiálu hydroizolácie... ". Tieto požiadavky uvedené do spomínanej
sprievodnej správy boli určené jak pre žalobcov ako stavebníkov, tak i pre budúceho zhotoviteľa diela.
Nebolo jeho chybou, že ho v súvislosti s realizáciou spomínaných prác neoslovili ani žalobcovia a

ani žalovaný v l. rade, že ma neprizvali po výkope základovej škáry k posúdeniu otázky týkajúcej sa
prípadnej zmeny navrhnutej hydroizolácie, že nik pri realizácii stavby nevykonával stavebný dozor, že
sa neviedol stavebný denník a že so mnou ani žalobcovia ( ako stavitelia) ,ani žalovaný v 1. rade
(ako realizátor diela) nekomunikovali. Nemal ako projektant žiadnu právnu povinnosť uviesť do svojhoprojektu detaily styku zvislej a vodorovnej steny pri použití ním navrhnutej hydroizolácie. Keďže ho ani
žalobcovia ani žalovaný v l. rade v súvislosti s realizáciou kladenia hydroizolácie neoslovili ,nemôže ako
projektant niesť žiadnu zodpovednosť za nesprávnu realizáciu mnou navrhnutej hydroizolácie, a tým byť

i spoluzodpovedný za vznik škody, ktorá na dome žalobcov vznikla. Prvoinštančný súd preto v súvislosti
s posudzovaním otázky prípadnej spoluzodpovednosti za vznik predmetnej škody vyvodil z výsledkov
vykonaného dokazovania správne závery, keď rozhodol, že jeho zodpovednosť za vzniknutú škodu nie
je daná, keďže žiadnu právnu povinnosť neporušil. Pokiaľ ide o zodpovednosť žalovaného v 1. rade na
vzniku predmetnej škody tak táto bola nesporne preukázaná znaleckými posudkami, keď zo záverov

znaleckého posudku znalca Ing. Miloslava Ilavského, PhD. nesporne vyplýva, že príčina poruchy
(zaplavenie suterénu stavby) bola spôsobená nevhodným/nevyhovujúcim zrealizovaním hydroizolačnej
vrstvy. Súdny znalec tento záver vyslovil s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou. S týmto jeho
záverom sú v súlade i závery znaleckého posudku, ktorý vo veci podal Ústav stavebnej ekonomiky,
s.r.o., keď skonštatoval, že v otázke pôvodu zatekania do suterénu cez kútový styk hydroizolácie
nemajú rozdielne názory so znalcom Ing. Miloslavom Ilavským, PhD. V oboch znaleckých posudkoch sa

vyslovuje dôvodné podozrenie, že mnou navrhnutý typ hydroizolácie bol položený žalovaným v l. rade
len v jednej vrstve. Za takejto dôkaznej situácie nie je potom možné súhlasiť s názorom žalovaného v
l. rade , že vraj nebolo preukázané, že by navrhnutú hydroizoláciu nesprávne realizoval, a že závery
znaleckých posudkov (pokiaľ konštatujú nesprávnu realizáciu stavby v súvislosti s kladeným mnou
navrhnutej hydroizolácie) sú hypotetické a založené na domnienkach. S poukazom na vyššie uvedené

preto nepovažujem názor žalovaného v 1. rade uvedený v dôvodoch jeho odvolania, v zmysle ktorého
sa tento nedopustil pri realizácii stavby porušenia žiadnej povinnosti a dielo vraj vykonal riadne a v
súlade s mnou navrhnutým projektom, za opodstatnený a mám za to, že zodpovednosť žalovaného
v l. rade na vzniku škody bola v súdnom konaní nesporne preukázaná. Vo vzťahu k tým častiam
odvolania žalovaného v 1. rade, v ktorých súdu I. inštancie vytýka, že sa nedostatočne vyporiadal s

otázkou spoluzodpovednosti samotných žalobcov na vzniku škody, ako i s otázkou následného ustálenia
výšky škody, ktorá na stavbe žalobcov v dôsledku zatečenia suterénu a následnému odstráneniu vád
realizovaného diela vznikla, má za to, že tieto jeho výhrady možno považovať za opodstatnené, keď súd
I. inštancie sa mal prinajmenšom v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať i s otázkou prípadnej
spoluzodpovednosti žalobcov za vznik škody.

9. Vyjadrenie žalobcov k odvolaniu právneho zástupcu žalovaného 1/ a žalovaného 1/: Dva z troch
znaleckých posudkov (Ing. Ilavský a ÚSE) výslovne uviedli, že navrhnutá a na dome žalobcov použitá
hydroizolácia (HI) by udržala aj tlakovú vodu, ak by bola dobre zrealizovaná. Ing. Q. z ÚSE na
pojednávaní 15.02.2016 uviedol, že: "Trištvrte Slovenska funguje na asfaltovej izolácii dlhé roky. Fóliová

izolácia je asi len 15 rokov. Preto tvrdím, že by vydržala aj tlakovú vodu, ak by bola dobre realizovaná."
ZnalecIng.Sekopripustilajzodpovednosťprojektanta(60%).KrozporumedzizávermiznalcaIng.Seka
a znalca Ing. Ilavského sa vyjadril Ing. Ilavský na pojednávaní dňa 13.03.2014 nasledovne: "Rozpor
medzi mojim ZP a posudkom Ing. Seka je v tom, že možno som mal lepšie podklady k vyhodnoteniu
výškových súvislostí hladín podzemnej vody a osadenia stavby. V tomto sú naše výsledky odlišné.

Ing. Seko konštatuje, že spodná hydroizoláda by mala byť trvalo pod hladinou podzemnej vody. Z
podkladov, ktoré boli poskytnuté mne, takáto skutočnosť nevyplýva. T.j. z projektu, z geologického
prieskumu a z výškového zamerania, uvádzam to na strane 31 až 34 ZP. Ak by hydroizolácia bola
urobená správne, nevnikala by žiadna voda do stavby žalobcov. Viď poznámka na strane 36 - hore
ZP." V merite veci prichádzajú podľa názoru žalobcov do úvahy len 2 možné príčiny vzniku škody,

ktorej vznik nikto nespochybňuje, a to 1) nesprávna HI (pozn. len proti vlhkosti, a nie aj proti tlakovej
vode) alebo 2) vadná realizácia HI. Vzhľadom na vyššie uvedené bola znalcami v podstate vylúčená
1. potenciálna príčina, nakoľko sa 2 z 3 znalcov vyjadrili, že realizovaná HI by udržala aj tlakovú vodu,
ak by bola zrealizovaná dobre. Do úvahy tak prichádza len vadná realizácia HI zo strany žalovaného v
1. rade. Znalec Ing. Ilavský v súvislosti s nesprávnou realizáciou HI uviedol vo svojom ZP na str. 34 a

35: "Údaje o spôsobe realizáde spodnej stavby ~ pri obhliadke (13.12.2012) žalovaný v 1. rade ústne -
odpovedal na otázky znalca a upresnil znalcovi spôsob vytvárania spodnej stavby a spôsob vytvárania
hydroizolačného systému spodnej stavby posudzovaného rodinného domu. Z týchto informácií sú
zrejmé nasledovné skutočnosti: a) zvislá hydroizolačná vrstva bola uchytená z vnútornej strany (z miesta
budúcej stavby) na vopred vytvorenú ochrannú stienku (primurovku), ktorá bola vytvorená z betónových

tvaroviek; b) zvislá hydroizolačná vrstva bola uchytená na omietku (neznámej kvality) nanesenú na túto
ochrannú stienku (primurovku); c) následne bola vytváraná obvodová nosná stena suterénu hrúbky 380
mm z keramických kusových tvaroviek POROTHERM 38 P+D; d) medzi zvislú hydroizolačnú vrstvu
a obvodovú murovanú stenu suterénu už nebol umiestňovaný žiaden výplňový materiál - stena bolamurovaná čo možno v najbližšom kontakte s vytvorenou zvislou hydroizolačnou vrstvou. Takéto riešenie,
keď zvislá hydroizolácia nie je zovretá/stlačená priľahlými stavebnými konštrukciami, je nevyhovujúce.
Tlak vodného stĺpca pôsobiaci na túto hydroizoláciu spôsobuje odtrhnutie od podkladu (od omietky

na primurovke) a jej následné poškodenie/roztrhnutie, čiže znefunkčnenie. V prípade veľmi malej
medzery (vzduchovej vrstvy) medzi zvislou hydroizoláciou a lícom suterénneho muriva, kedy odtrhnutie
zvislej hydroizolácie od podkladu (od omietky na primurovke) nemusí zákonite spôsobiť jej roztrhnutie,
dochádza k inému problému - dotlačeniu tejto zvislej hydroizolácie na neomietnuté suterénne murivo
v ktorom sú zvislé drážky a namáhanie zvislej HI na hranách týchto zvislých drážok môže spôsobiť

poškodenia zvislej hydroizoláde šmykovým líniovým singulárnym namáhaním, čo má za následok opäť
nevratné poškodenie celistvosti zvislej HI vrstvy." Ing. Ilavský sa na pojednávaní 13.03.2014 vo vzťahu
k tomuto spôsobu realizovania HI vyjadril nasledovne -str. 3 zápisnice (odpovedal na otázky žalovaného
v 1. rade): "V žiadnom z projektov nie je nikdy zakreslená zvislá špára medzi murivom a hydroizoláciou.
Ako sa má realizovať táto stavebná časť sa uvádza v slovenských technických normách a učí sa
to na školách. Podľa mojej mienky nebola malta nanášaná medzi hydroizoláciu a tvárnicu po celej

ploche. Len zhora ako spojivo medzi jednotlivými vrstvami tvárnic. Takto sa vyjadril aj sám žalovaný
v 1. rade pri obhliadke, že maltu nanášalvždy zhora na uložený rad tvárnic. Pokiaľ to nie je vyplnené
celoplošne priestor medzi zvislou HI a tvárnicou, teda zvislo, tak je nefunkčná." Žalovaný v 1. rade podľa
názoru žalobcov, tieto výhrady počas súdneho konania relevantným spôsobom nespochybnil. Znalec
ÚSE vo svojom znaleckom posudku navyše uviedol na strane 11: "Z fotodokumentácie rozpracovaných

detailov je zrejmé, že na stene prímurovky sa nachádzal asfaltový pás, s prekrytím vo zvislom smere
cca 100mm, na foto v prečnievajúcej časti je HI bez vzájomného spojenia - natavenia" Uvedené je v
rozporesostavebnýmprojektom,vktoromsauvádzahydroizoláciav2vrstvách.Žalovanývl.radepodľa
názoru žalobcov, ani tieto výhrady počas konania relevantným spôsobom nespochybnil. V súvislosti s
tvrdením žalovaného v l. rade: žalobcovia konštatujú, že žalovaný v 1. rade opomína oveľa podstatnejšie

dôvody, pre ktoré odmietli vykonanie sond in situ: a) vysoká pravdepodobnosť, že realizované sondy
in situ by nemuseli odhaliť miesto priesaku vody (t.j. nemuseli by naplniť sledovaný účel) = výsledok
ten istý, ako keby sondy vôbec neboli realizované; b) riziko narušenia statiky rodinného domu. Nie je
spravodlivo možné požadovať od žalobcov umožnenie vykonania sond in situ pri existencii uvedených
rizík, obzvlášť v situácii kedy 2 súdni znalci (Seko, Ilavský) sa zhodli na existencii zodpovednosti

zhotoviteľa za vzniknutú škodu, pričom následne 3. znalec (ÚSE) označí za zodpovednú osobu rovnako
zhotoviteľa. Zodpovednosť projektanta Ing. Ilavský nepripúšťal, a ÚSE de facto tiež nie - nakoľko
sa prostredníctvom Ing. Q. vyjadrilo v zmysle, že HI by vydržala tlak vody, ak by bola zrealizovaná
správne, žalobcovia sú preto presvedčení, že bolo v konaní jednoznačne preukázané, že škoda na
ich rodinnom dome vznikla v dôsledku nevhodnej realizácie HI zo strany žalovaného v 1. rade. Vo

vzťahu k vyjadreniu žalovaného v l. rade ohľadne ďalších (údajne) do úvahy prichádzajúcich príčin
vzniku škody, napr. na strane žalobcov (absencia stavebného dozoru) resp. na strane stavebného
úradu (ktorý, nepreveroval, kto bude vykonávať stavebný dozor). Žalobcovia v tejto súvislosti zastávajú
jednoznačne ten právny názor, že za bezvadnosť diela zodpovedá bezprostredne zhotoviteľ, ktorý je
okrem iného v prípade uloženia nevhodných pokynov zo strany objednávateľa povinný na nevhodnosť

takých pokynov objednávateľa upozorniť (§ 637 OZ). Žalovaný v 1. rade sa takto podľa názoru žalobcov
snaží preniesť, resp. prinajmenšom rozložiť ťažisko zodpovednosti za vznik škody na rodinnom dome
žalobcov. Na margo tvrdenia žalovaného v 1. rade ohľadne neprimerane vysokej náhrady škody,
ktorú požadujú žalobcovia (pôvodná HI za cenu 1.627,63 €, požadovaná náhrada škody 17.238,08 €)
žalobca opomenul nasledovné skutočnosti: v požadovanej náhrade škody sú zahrnuté, okrem iného,

aj náklady spojené s odstraňovaním následkov vadného diela (odčerpávanie vody, spotreba elektrickej
energie, a pod.) čiže súvisiaca škoda, náklady sú požadované od žalovaného v 1. rade v pomere
1:1, a ide o reálne náklady, ktorých výška zodpovedala okolnostiam vzniknutej situácie (primeranosť
požadovanej náhrady bola potvrdená aj v znaleckom posudku Ing. Ilavského), žalovaný v 1. rade
odmietol riešiť vzniknutú situáciu (pokiaľ by ju riešil sám, mohol prakticky ušetriť na cene práce iných

zhotoviteľov), sanácia havarijného stavu za použitia pôvodnej HI, jej umiestnením podľa pôvodného
plánu (projektu) by zahrnula ďalšie náklady, ktoré by s vysokou pravdepodobnosťou prevýšili aj sumu
aktuálne požadovanej náhrady škody (odkrytie spodnej stavby, zničenie terénnych úprav, už v tom
čase osadených chodníkov, montáž HI a pod.), nutnosť urgentného riešenia situácie vzhľadom na
blížiacu sa zimu 2009/2010, a hrozby poškodenia interiéru a obvodových stien presiaknutých vodou

vplyvom mrazu, skrátenie životnosti rodinného domu vzhľadom na nefunkčnú "vonkajšiu" HI, ktorej
peňažné vyjadrenie od žalovaného v 1. rade nepožadujú (totiž rodinný dom je naďalej vystavený
pôsobeniu spodnej vody). K bezdôvodnému obohateniu žalobcov na úkor žalovaného v 1. rade tak
nedošlo a ani nemôže dôjsť. Na margo vyjadrenia: vyššie ako predmet sporu. Žalovaný v l. radeje toho názoru, že keď súd doplnil znalecké dokazovanie kontrolným znaleckým dokazovaním, mal
znalecky posudok znaleckej organizácie podrobnejšie vyhodnotiť a prípadne uviesť prečo jeho zistenia
nebral do úvahy, ale uprednostnil názor znalca Ing. Ilavského, PhD. uvádzajú, že prvoinštančný súd

sa dostatočným spôsobom vysporiadal so závermi jednotlivých znalcov, ktorých hodnotenie sa prelína
celým odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Obzvlášť sa preukazovaniu príčin vzniku škody a
hodnoteniu záverov jednotlivých znalcov venuje súd na strane 11 a 12 napadnutého rozhodnutia.
Uvedené tvrdenie žalovaného v l. rade tak považujú žalobcovia za nepodložené. K úvahám žalovaného
v 1. rade ohľadne právneho základu predmetu sporu uvádzame nasledovné: Tak, ako bolo uznané aj

zo strany prvostupňového súdu, žalovaný v 1. rade vyhotovil dielo vadne, a z toho dôvodu mu vznikla
povinnosť voči žalobcom vady diela odstrániť bezodplatne a bez zbytočného odkladu. Žalovaný v 1. rade
odmietol splniť túto svoju zákonnú povinnosť. žalobcovia tak vzhľadom na blížiacu sa zimu, prevlhnutý
suterén, a s tým súvisiacu hrozbu vzniku rozsiahleho poškodenia stavby vplyvom mrazu nemali v záujme
predchádzania vzniku škody, ktorá mohla byť reálne výrazne vyššia, ako suma uplatnená v tomto
konaní, na výber, a rozhodli sa odstrániť vady diela sami v súlade s odporúčaniami znalca Ing. Seka.

Žalobcovia sú preto toho názoru, že svojím konaním, ktorým odstraňovali vady diela žalovaného v 1.
rade (keďže on ich odmietol odstrániť) a zároveň predchádzali vzniku rozsiahlej škody na stavbe plnili
za žalovaného v 1. rade povinnosť, ktorú mal podľa práva plniť sám (§454 OZ) - v prvom rade to bol
žalovaný v 1. rade, kto mal odstrániť vady diela. Žalobcom preto patrí náhrada týchto nákladov. Zároveň
viaceré uplatnené položky predstavujú náhradu škody vzniknutej v dôsledku vady diela zhotoviteľa

- žalovaného v l. rade (§ 510 OZ). Argumenty žalovaného v 1. rade, že žalobcovia zhodnotili svoju
nehnuteľnosť sanáciou jeho vady za použitia hydroizolácie proti (tlakovej) vode a nielen proti vlhkosti
vnímajú žalobcovia ako tendenčné a účelové. Žalovaný v 1. rade sa sám zmluvne zaviazal, že zhotoví
dielo za použitia hydroizolácie proti vlhkosti a tiež proti vode . Za daných okolností a v záujme vyhnutia
sa zvýšeným nákladom spojených spojeným s odstraňovaním vady diela podľa pôvodného projektu za

použitia HI proti vlhkosti, bolo na mieste izolovať stavbu zvnútra. K tomuto sa vyjadril pozitívne aj súdom
určený znalec Ing. Ilavský, rovnako aj k výške vynaložených nákladov. Argumentovanie žalovaného v
1. rade, že v danom prípade bola navrhnutá hydroizolácia nevhodná pre izoláciu proti tlakovej vode
(odvoláva sa na technický list výrobku Hydrobit V 60 S 35), považujú žalobcovia rovnako za účelové
tvrdenie, nakoľko: 1) Opakovane podotýkajú, že žalovaný v 1. rade sa zmluvne zaviazal postaviť hrubú

stavbu s použitím HI tak proti vlhkosti, ako aj proti (tlakovej) vode. 2) Žalovaný v 1. rade uvádza na
str. 8 svojho odvolania, že postavil okolo 100 domov ! Bolo preukázané, že zhotoviteľ stavebné práce
vykonával ako živnostník s predmetom živnosti murárstvo a nie je oprávnený vykonávať dodávateľským
' spôsob stavby, nakoľko nemá okrúhlu pečiatku a náležité vzdelanie na vykonávanie stavebného
dohľadu. Žalovaný 1/ vykonal stavebné práce štandardne ako pri ostatných hrubých stavbách, ktoré

staval vždy v súlade s projektovou dokumentáciou. Postaval ich okolo 100 a má veľmi dobré referencie
3) Obaja súdom určení znalci sa vyjadrili tak, že predmetná HI by vydržala aj nápor tlakovej vody v
rozhodnom období, pokiaľ by bola zhotovená správne. Obzvlášť presvedčivo sa javí argument Ing. Q.
na predposlednom pojednávaní, kedy uviedol: "Trištvrte Slovenska funguje na asfaltovej izolácii dlhé
roky. Fóliová izolácia je asi len 15 rokov. Preto tvrdím, že by vydržala aj tlakovú vodu, ak by bola dobre

realizovaná." Navyše uvádzajú, že vyjadrenie žalovaného v 1. rade na str. 8 jeho odvolania. Podľa
ustanovenia § 645 ods. 2 OZ platí, že zhotoviteľ zodpovedá za vady vykonanej zákazky, ktorých príčinou
je vadnosť materiálu dodaného objednávateľom alebo nevhodnosť jeho pokynov, ak objednávateľa
na vadnosť materiálu alebo nevhodnosť jeho pokynov neupozornil. Teda, pokiaľ by aj použitá HI
nebola vhodná (čo však obaja, súdom určený znalci, vyvrátili), žalovaný v 1. rade na to žalobcov

neupozornil, zodpovedal by teda aj v takom prípade za výskyt vady v dôsledku nevhodnosti HI pre
odizolovanie domu žalobcov K tvrdeniam žalovaného v 1. rade ohľadne absencie stavebného dozoru,
a tým aj (tvrdené) porušenie prevenčnej povinnosti na strane žalobcovi odkazujeme na predchádzajúce
vyjadrenia žalobcov ohľadne povinnosti zabezpečiť stavbyvedúceho. Navyše, žalovaný odvodzuje svoje
úvahy z predpokladu, že v prípade rodinného domu žalobcov ide o jednoduchú stavbu. Žalobcovia

podotýkajú, že v ich prípade nejde o jednoduchú stavbu, nakoľko táto má 2 nadzemné podlažia, pričom
jednoduchá stavba môže mať v zmysle definície podľa §139b ods.1 Stavebného zákona len 1 nadzemné
podlažie a podkrovie V ostatnom odkazujú v súvislosti s touto otázkou na naše predchádzajúce
vyjadrenia. Zistenie príčiny vzniku škody. Nemožno súhlasiť s vyjadreniami žalovaného v 1. rade
ohľadne nepreukázania príčiny vzniku škody na dome žalobcov. Žalobcovia majú osobitne výhrady k

zavádzajúcemu tvrdeniu žalovaného v l. rade, podľa ktorého mali odmietnuť vykonanie sond in situ z
ekonomických dôvodov, čím mali tiež (akože) zmariť zistenie skutočnej príčiny vzniku škody. Sondy
boli odmietnuté predovšetkým pre vysokú mieru rizika poškodenia statiky domu pri odkrývaní zvislých
nosných konštrukcií, a následne navrtávania sond, a tiež pre vysokú mieru rizika, že sondy nedosiahnusledovaný účel (teda, že nebudú navŕtané presne na mieste poškodenia HI). O vzťahu k zisteniu príčiny
vzniku škody treba poznamenať, že znalec ÚSE poznamenal vo svojom znaleckom posudku, že "V
otázkepôvoduzatekaniadosuterénucezkútovýstykhydroizolácienemámerozdielnenázory."Rovnako

ÚSE pripustilo práve existenciu tej príčiny, ktorú považuje Ing. Ilavský za podstatnú (pretrhnutie HI v
dôsledku nedostatočného zovretia HI medzi konštrukciu steny a prímurovky (k tomu porovnaj tiež body
7 a nasl. vyjadrenia žalobcov z 23.06.2015). Je rovnako potrebné poznamenať, že znalci vychádzali pri
určovaní príčiny vzniku škody z fotodokumentácie, z ktorej vyplynulo dôvodné podozrenie, že žalovaný
v 1. rade kládol HI len v 1x vrstve (mala byť v 2x vrstvách) podotýkajú, že toto podozrenie žalovaný

v 1. rade nijako nespochybňoval a ani nijako nevyvrátil. Znalci vychádzali tiež z priameho ústneho
vyjadrenia žalovaného v 1. rade, kedy žalovaný popísal spôsob zapracovania hydroizolácie do stavby,
ktorý bol z pohľadu znalcov nevhodný Nemožno opomenúť fakt, že 3 z 3 znalcov (z toho 2 určený
súdom) identifikovali príčinu vzniku škody na strane žalovaného v l. rade: Ing. Ilavský videl túto príčinu
na strane žalovaného v l. rade v rozsahu 100 %; pričom Ing. Seko, podľa domnienky Ing. Ilavského
"nedisponoval podkladmi, ktorými disponoval on vo vzťahu k určeniu výšky hladiny podzemnej vody"

čo vyústilo podľa Ing. lIavského do určenia zodpovednosti aj na strane projektanta; a znalec ÚSE pri
určovaní príčin vychádzal vo vzťahu k stavebníkovi (žalobcom) a stavebnému úrad z právnych úvah
ohľadne právnych povinnosti, ktoré majú mať tieto subjekty v stavebnom konaní; vyjadrovanie sa k
právnym otázkam, resp. posudzovanie právnych otázok považujeme zo strany znalca za neprípustné,
nakoľko toto prináleží výlučne súdu. Majú tak za to, že 3 znalecké posudky poukazujú v otázke príčin

vzniku škody na žalovaného v l. rade. Zavinenie:
K výhradám žalovaného v l. rade voči tomu, že súd "neskúmal" zavinenie na strane žalovaného v l.
rade vo vzťahu k škodlivému konaniu, v dôsledku ktorého vznikla žalobcom škoda: l) zodpovednosť
zhotoviteľa za výskyt vád je objektívna, a teda nevyžaduje sa splnenie podmienky zavinenia na strane
zhotoviteľa 2) zodpovednosť za škody, vzniknuté v dôsledku výskytu vád (§ 510 OZ) je rovnako

objektívna, nakoľko ustanovenie § 510 OZ pre vznik nároku na náhradu škody požaduje existenciu
vady vznik škody "z vady", t.j. príčinnú súvislosť medzi vadou a vznikom škody ("škody, ktorá z vady
vznikla"). Nesprávny je ten výklad, že zhotoviteľ zodpovedá za výskyt vady objektívne, avšak pre
vznik škody z vady (§510 OZ) je už potrebné zavinenie. Domnievajú sa, že žalovaný v 1. rade sa
pokúša poskytnúť práve takýto výklad ustanovenia § 510 OZ. Návrh na rozhodnutie odvolacieho súdu.

Vzhľadom na všetky doteraz, účastníkmi konania, poskytnuté vyjadrenia, vykonané dokazovanie vo
forme znaleckých posudkov, výsluchov, a dôkazných listín a je daná zodpovednosť žalovaného v 1.
rade za vznik majetkovej ujmy na strane žalobcov, ktorej náhrada bola uplatnená v tomto súdnom
konaní. Nárok žalobcov bol v súdnom konaní riadne preukázaný 3 znaleckými posudkami, a ostatnými
dôkazmi, a tento bol judikovaný rozhodnutím prvostupňového súdu, ktoré je zákonné. Navrhujú preto,

abyodvolacísúdvsúladesustanovením§387ods.1CSPnapadnutýrozsudokOkresnéhosúduTrnava
č. 27C/74/2011-546 zo dňa 9.mája 2016 ako vecne správny potvrdil, a aby zaviazal žalovaného v 1.
rade nahradiť žalobcom náhradu trov odvolacieho konania k rukám ich právneho zástupcu.

10. Vyjadrenie žalovaného 1/ k podaniam: Proti rozsudku Okresného súdu v Trnave č. k.

27C/74/2011-546 z 9. mája 2016 žalovaný v 1. rade podal odvolanie, v ktorom dostatočne podrobne a
určite uviedol skutočnosti, ktoré mal, resp. nemal za preukázané a ďalšie závažné skutočnosti s ktorými
sa súd I. inštancie nezaoberal a následne ani nevysporiadal. Pokiaľ ide o vyjadrenia strán sporu a
intervenienta, tak títo vo svojich písomných vyjadreniach k odvolaniu žalovaného 1/ z 1. augusta 2016 v
podstate iba opakujú to, čo už uvádzali v svojich prednesoch na pojednávaniach s výnimkou žalovaného

2/, ktorý v závere svojho písomného vyjadrenia zo dňa 23.8.2016 uviedol, že výhrady žalovaného 1/ k
nedostatočnému vysporiadaniu sa súdu I. inštancie s otázkou spoluzodpovednosti samotných žalobcov
za vznik škody ako i s otázkou následného ustálenia výšky škody považuje za opodstatnené. Žalovaný
1/ poukazuje aj na to, že žalobcovia 1/, 2/ si často protirečia, napr. ak tvrdia, že ak by hydroizolácia na
ich stavbe bola dobre zrealizovaná udržala by aj tlakovú vodu ale stavbu už sanovali proti tlakovej vode

(bez sanačného projektu!) a sanácia neviedla k uvedeniu stavby do pôvodného stavu ale podzemnú
časť stavebne upravila - zhodnotila. Niekoľkonásobným zaizolovanim suterénu injektážou, náterovou
izoláciou a fóliovou izoláciou a následnou vnútornou prímurovkou, prípadne iným zakrytím bol vytvorený
systém tlakovej izolácie, čo nie je uvedenie do pôvodného stavu. K tvrdeniam žalobcov 1/, 2/, že
spôsob hydroizolačnej vrstvy uchytením z vnútornej strany žalovaným 1/ bol nesprávny postup, znalci

z ústavu stavebnej ekonomiky (ďalej len ústav) vyvrátili, keď na strane 25 v druhom odseku svojho
posudku uviedli, že síce hydroizolácia je realizovaná z vnútornej strany domu, čo nie je v súlade
s projektovým riešením, avšak ďalej uvádzajú, že zmeny spôsobu hydroizolácie sú však technicky
prípustné a pri kvalitnej realizácii má zmena spôsobu realizácie identický výsledok ochrany stavby.Ústav na zásadnú otázku aby určil, resp. posúdil príčinu presakovania vlhkosti a zatekania spodnej
vody do suterénu stavby sa s určitosťou vyjadril, že na túto otázku nie je možné objektívne odpovedať,
pretože odpoveď je odhadom možných príčin na základe dostupných technických informácií a interakcie

konaní zúčastnených strán: a. projektant navrhol typ hydroizolácie zodpovedajúcej prostrediu III.
kategórie hydrofyzikálneho namáhania v zmysle záverov IGP, bez zohľadnenia spracovateľnosti tohto
typu hydroizolácie pri zmene smeru hydroizolácie, bez zohľadnenia možných rizík vyplývajúcich z
umiestnenia stavby, projektant svoj návrh poistil v PD povinnosťou kontroly základovej špáry a možnou
objektivizáciou spôsobu založenia podľa skutočného stavu, zhotoviteľ s najväčšou pravdepodobnosťou

použil navrhovaný typ hydroizolácie avšak s dôvodným podozrením len v jednej vrstve, kvalitu realizácie
však nie je možné preveriť, investor nezabezpečil vedenie uskutočňovania stavieb osobou odborne
spôsobilou, za priestorové osadenie rodinného domu zodpovedá v zmysle stavebného povolenia
osobne, stavebný úrad na základe oznámenia zhotoviteľa rodinného domu investorom nevyzval tohto k
doloženiu osoby oprávnenej na vedenie uskutočňovania stavby rodinného domu. Žalovaný 1/ poukazuje
na vyjadrenie ústavu v tom smere, (str. 7 znaleckého posudku), že lokalizácia defektov, ich oprava

alebo kontrola je bez úplného odkrytia nemožná alebo len ťažko uskutočniteľná, pričom sondy in situ
ústav nemohol uskutočnil; pretože žalobcovia 1/, 2/ s realizáciou obnaženia hydroizolačného systému
nesúhlasili. Žalovaný 1/ vychádza najmä zo záverov znaleckého posudku Ústavu stavebnej ekonomiky,
s.r.o., bez pochybností nepreukázalo, že škodu - vadu diela - svojím konkrétnym protiprávnym konaním
alebo opomenutím spôsobil žalovaný 1/ ,pričom spornou zostala aj výška škody ktorá v tomto

prípade mala byť vyjadrená v peniazoch, vyčíslenie malo byť konkrétne, malo zodpovedať zmenšeniu
existujúceho majetku žalobcov 1/, 2/ a predstavovať peňažnú hodnotu, ktorú bolo treba vynaložiť na to,
aby sa vec - stavba uviedla do bezchybného stavu v pôvodnom koncepte riešenia, bez zhodnotenia
novými technológiami. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný 1/ navrhuje, aby Krajský súd v Trnave ako
odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu v Trnave zo dňa 9. mája 2016 č. k. 27C/74/2011 - 546

a návrh žalobcov 1/, 2/ zamietol, alternatívne, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd ak odvolanie
žalovaného 1/ zamietne a rozsudok Okresného súdu v Trnave zo dňa 9. mája 201 č. k. 27C/74/2011
- 546 potvrdí, aby vyslovil vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

11. Vyjadrenie žalovaného 1/ k podaniam žalobcov a žalovaného 2/: Proti tomuto rozsudku podal
žalovaný 1/ odvolanie. Následne sa k odvolaniu žalovaného vyjadrili ostatní účastníci konania:
žalobcovia, žalovaný 2/ a vedľajší účastník na strane žalovaného 2/. Tieto podania boli zaslané
žalovanému1/spolusvýzvousúduI.inštancie,žeakpovažujezapotrebnénechsakzaslanýmlistinným
dokladom vyjadrí. V podaní žalobcov sa uvádzajú tak závažné tvrdenia, že žalovaný 1/ považuje za

potrebné sa k uvedeným tvrdeniam vyjadriť a poskytnúť ucelený pohľad na uvedenú právnu vec. K
tvrdeniam žalobcov uvedeným vo vyjadrení z 5. septembra 2016 žalovaný 1/ považuje za potrebné
uviesť nasledovné: Právny zástupca žalobcov v predmetnom vyjadrení odvolaciemu súdu podsúva
závery, ktoré neboli v konaní preukázané. Dokonca niektoré tvrdenia znalcov vyťahuje z kontextu tvrdení
a odvolaciemu súdu podsúva tvrdenia žalovaného 1/, ktoré nikdy neodzneli na pojednávaniach a ani

v písomných vyjadreniach. Takáto obrana právneho zástupcu žalobcov je neprofesionálna a rozpore s
advokátskou etikou. Žalovaný 1/ na tieto tvrdenia poukáže. K bodu l. vyjadrenia žalobcov: Žalobcovia
poukazujú na domnienku, že hydroizolácia nebola vykonaná riadne a že navrhnutý typ hydroizolácie bol
správny. Žalovaný túto námietku podrobne rozoberá vo svojom odvolaní.

12. Vyjadrenie žalobcov k vyjadreniu: Po oboznámení sa s vyjadreniami žalovaného v l. rade musia
konštatovať žalobcovia, že tieto vyjadrenia sú duplicitné, a viackrát boli v súdnom konaní pertraktované.
Obzvlášť poukazujú na znalecké posudky, ktoré boli v predmetnej veci vyhotovené. Závery, resp.
vyjadrenia, ktoré robili žalobcovia v súdnom konaní vychádzali z týchto znaleckých posudkov, resp.
z právneho názoru na danú vec. Predmetné súdne konanie trvalo cca 5 rokov, počas ktorého boli

produkované viaceré dôkazy a vyjadrenia účastníkov konania. Súd si mohol v danej veci urobiť vlastný
názor, správania, a zavádzania súdu "klamlivými" alebo "neúplnými" informáciami. Žalovaný v l .rode
sa vo svojich vyjadrenia stále vracia k tomu, že v konaní nebolo preukázané jeho zavinenie. Žalobcovia
sú toho názoru, že príčina vzniku škody bola stanovená v 3 znaleckých posudkoch, z ktorých všetky
3 smerovali (viac či menej) k žalovanému v l. rade. Pričom znal. posudok Ing. Ilavského jednoznačne

určil za zodpovedného žalovaného v 1.rade. K tomu sa nakoniec priklonil aj prvostupňový súd. Nebolo
účelné a hospodárne vyhotovovať sondy in situ pri 3.znaleckom posudku a naopak bolo by to spojené
s neprimeraným rizikom narušenia statiky domu žalobcov, nakoľko samotný Ing. Q. sa vyjadril, pred
žalobcami a ich právnym zástupcom o tom, že vykonanie sond in situ nemusí priniesť požadovaný efekt,nakoľko sa nedá na 100 % zaručiť, že budú odkryté práve tie časti kadiaľ voda vnikala do konštrukcie
stavby. K tomuto sa vraciame po niekoľkýkrát z toho dôvodu, že žalovaný v l. rade opakovane konštatuje:
Tvrdenia žalovaného v 1. rade ohľadne toho, že sa nevzal do úvahy súdu technický list hydroizolácie

Hydrobil, považujú za účelové, nakoľko v danej veci sa počas súdneho konania vyjadrovali 2 znalci z
príslušného odboru, a obaja sa zhodli na tom, že uvedená hydroizolácia by udržala prechodný nápor
spodnej vody pokiaľ by bola dobre urobená. Toto žalovaný zľahčuje, resp. opomína vziať do úvahy.
Zároveň uvádzame aj to, že žalovaný v 1. rade sa zaviazal postaviť hrubú stavbu vrátane hydroizolácie
proti vlhkosti a vode (k tomu vid aj bod 25 vyjadrenia žalobcov z 23.06.2015. K povinnosti mať stavebný

dozor sa žalobcovia vyjadrovali niekoľkokrát.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h,f CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že rozsudok súdu I. inštancie je vecne správny.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd I. inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku,
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne
posúdil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom I. inštancie zistený skutkový stav, ktorý

vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu I. inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na
správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by

sa mal od záverov súdu I. inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom. Pre úplnosť
je potrebné ešte uviesť nasledovné:

15. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo
dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Podľa § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne
a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie
zodpovedať tejto norme.

Podľa § 645 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená
na zákazku pri prevzatí objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej
dobe. Rovnako zodpovedá za to, že vec má vlastnosti, ktoré si objednávateľ pri zákazke vymienil.

Podľa § 648 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, je objednávateľ

oprávnený požadovať bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný odstrániť vadu bez zbytočného
odkladu.

Podľa § 510 Občianskeho zákonníka, uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylučuje nárok na
náhradu škody, ktorá z vady vznikla.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu
spoločne a nerozdielne.Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 46d ods. 1,2,3 Zákona č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný

zákon), stavebný denník je dokument, ktorý je súčasťou dokumentácie uloženej na stavenisku;
zaznamenávajúsavňomvšetkypodstatnéudalosti,ktorésastalinastavenisku.Dostavebnéhodenníka
sa zapisujú všetky dôležité údaje o stavebných prácach, o vykonávaní štátneho stavebného dohľadu,
štátneho dozoru, dozoru projektanta nad vykonávaním stavby a autorského dozoru a o iných činnostiach
ovplyvňujúcich stavebné práce a priebeh výstavby. Stavebný denník vedie stavbyvedúci alebo stavebník
od prvého dňa prípravných prác až do skončenia stavebných prác.

Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti, spôsobenie škody,
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti
spočíva v existencii úkonu, ktoré je v rozpore s hmotným právom. Škodou rozumieme ujmu, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného, ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Príčinná súvislosť

znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku.
Existencia príčinnej súvislosti musí byť bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Zavinenie
môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné.

16. Medzi žalobcami a projektantom bola uzavretá ústna zmluva o dielo, predmetom ktorej bolo

zhotovenie úprav projektu rodinného domu žalobcov a následne medzi žalobcami a zhotoviteľom bola
uzatvorenápísomnázmluvaodielodňa1.10.2008,predmetomktorejbolahrubástavbarodinnéhodomu
podľa projektu projektanta, vrátane izolácie proti vlhkosti a vode. Príloha č. 1 obsahovala špecifikáciu
dohodnutého rozsahu prác a pod bodom 7. Izoláciu proti vlhkosti a vode. V zmluve sa zhotoviteľ
nezaviazal zabezpečiť stavebný dozor. Stavba sa realizovala bez stavebného dozoru a bez vedenia

stavebného denníka. V zmluve sa zhotoviteľ nezaviazal zabezpečiť stavebný dozor. Žalobcovia si vybrali
katalógový projekt a jeho úpravu podľa ich písomnej objednávky vykonal projektant, týkalo sa to najmä
podpivničenia domu, nakoľko pôvodný projekt bol bez pivníc, dvojgaráž a posunutie priečok, projekt
vyhotovil 5/2008. Stavebné povolenie bolo vydané dňa 25.7.2008 a navrhovatelia 24.9.2008 oznámili
stavebnému úradu, že stavbu budú vykonávať dodávateľsky. Vykonali výberové konanie a zistili, že nie

každá firma si vykonáva aj stavebný dozor. Podľa živnostenského registra, kde si preverili zhotoviteľa
vedeli, že sám nemôže vykonávať stavebný dozor. Základy sa kopali po suchom lete začiatkom jesene.
Termín odovzdania diela bol 15.3.2009. Hrubá stavba bola odovzdaná žalobcom v júli 2009. Ďalšie
práce neboli predmetom uzatvorenej zmluvy. Suterén prvýkrát zavlhol ešte v štádiu hrubej stavby,
ktorá v tom čase nebola zaizolovaná. Žalobcovia a zhotoviteľ to pripisovali aktuálnemu štádiu stavby,

mokrému procesu stavby, ktorá musí vyschnúť. Od 3.5.2010 opätovne začali steny suterénu vlhnúť a
to až tak, že museli odčerpávať vodu, ktorá natekala do výšky 70 cm, okolo dverných otvorov. Napriek
dvom čerpadlám hladina vody neklesla pod 30 cm a až 2.7.2010 vodu odsali a prvýkrát mohli vytrieť
dlážky. Žalobcovia dňa 10.5.2010 reklamovali stavebné práce a požiadali zhotoviteľa o odstránenie
závady hrubej stavby - vlhnutie suterénu, pravdepodobne na podklade zlej izolácie suterénu zo strany

podložia. Oznámili, že dňa 3.5.2010 zistili vlhnutie všetkých stien suterénu od sokla hore a presakovanie
vlhkosti medzi kachličkami a v oblasti dverových otvorov, kde stála číra voda a bol úplne navlhnutý
izolačný polystyrén. Dňa 12.5.2010 zhotoviteľ listom oznámil žalobcom, že nesúhlasí s reklamáciou,
nakoľko nejde o vlhkosť, ale o priamy presak spodnej vody. Ďalej uviedol, že hrubú stavbu zhotovil v
súlade s projektovou dokumentáciou s použitím izolačného materiálu podľa projektu, ktorý podľa jeho

názoru nespĺňa normu na izoláciu proti spodnej vode. Dňa 7.5.2010 vykonal meranie výšky hladiny
spodnej vody v studni v blízkosti domu a jej výška bola 2,5 m pod úrovňou cestnej komunikácie. Navrhol
prešetrenie problému stavebným znalcom. Následne si navrhovatelia dali vypracovať znalecký posudok
dňa 8.6.2010 vypracovaný Ing. Sekom.

17. V predmetnom konaní bol žalovanými spochybnený znalecký posudok predložený žalobcami,
preto súd ustanovil znalca, ktorý dospel k inému záveru. Pre vzájomnú odporovateľnosť posudkov
po námietkach zhotoviteľa, súd ustanovil znaleckú organizáciu vyhotovením ďalšieho posudku. Oba
znalecké posudky znalcov ustanovených súdom zhodne dospeli k záveru, že projektant navrholhydroizoláciu,ktorábyodolalazvýšenémutlakuspodnejvodypočastrochmesiacovapretožezhľadiska
životnosti stavby ide o krátke obdobie zhodne znalci za príčinu zatečenia určili chybne realizovanú
hydroizoláciu.

18. Treba poukázať na posudok predložený žalobcami, ktorí žalovaní neprijali znalecký posudok č.
8/2010 zo dňa 8.6.2010 vypracovaný Ing. Štefanom Sekom. Ten uviedol, že na vzniku poruchy v
hydroizolácii suterénu sa podieľal projektant, nezobral do úvahy výsledky hydrogeologického prieskumu
z roku 2003, navrhol izoláciu len proti zemnej vlhkosti a nie proti spodnej vode a zhotoviteľ napriek

upozorneniu projektanta pri realizácii výkopu neprizval statika na posúdenie únosnosti zeminy. Súd I.
inštancie si zabezpečil kompletnú dokumentáciu k vydanému stavebnému povoleniu vrátane projektovej
dokumentácie, správy inžinierskogeologického prieskumu týkajúceho sa výstavby Z. RNDr. A. Y. z
januára 2004, predtým ako zadal vypracovať posudok ustanoveným znalcom.

19. Znalecký posudok č. 131/2013 zo dňa 8.8.2013 súdom ustanoveného znalca Ing. Miloslava

Ilavského, PhD. v závere uzatvára, že zatečenie bolo spôsobené nevyhovujúcim realizovaním
hydroizolácie proti zemnej vlhkosti, ktorú znalec považuje za dostatočnú. Navrhnutá hydroizolácia
bola vyhovujúca a ak by bola správne zrealizovaná, vydržala by trojmesačný nápor spodnej vody.
Neexistuje permanentný tlak vodnej hladiny na hydroizolačnú sústavu, iba krátkodobý ako nastalo aj
v posudzovanom období. Tri mesiace, počas ktorých boli zatopené pivnice, sú z hľadiska životnosti

stavby krátka doba. Je nesporné, že v danom období boli extrémne zrážky a došlo aj k zvýšeniu hladiny
podzemnej vody. Čiže v tomto období iste došlo k tlakovému pôsobeniu podzemnej vody na vytvorenú
hydroizolačnú sústavu suterénu. To bolo s veľkou pravdepodobnosťou aj spúšťací mechanizmus
porúch zvislej hydroizolačnej sústavy. Zvislá hydroizolačná vrstva nebola zovretá z oboch strán. Z
exteriérovej strany bola kontaktne nalepená na omietku ochrannej prímurovky, ale priestor medzi zvislou

hydroizoláciou a obvodovou nosnou stenou stavby nebol vyplnený omietkou. Preto vplyvom tlaku vody z
exteriéru, teda z pôdy, došlo k poškodeniu, prípadne odlepeniu, roztrhnutiu tejto zvislej hydroizolácie. K
čomu podľa názoru znalca prispeli aj použité tvárnice Porotherm, ktoré majú ostré drážky na svojom líci.
V projekte nie je nikdy zakreslená zvislá špára medzi murivom a hydroizoláciou. Ako sa má realizovať
táto stavebná časť sa uvádza v slovenských technických normách a učí sa to na školách. Podľa

znalca nebola malta nanášaná medzi hydroizoláciu a tvárnicu po celej ploche. Len zhora, ako spojivo
medzi jednotlivými vrstvami tvárnic, ako sa pri obhliadke vyjadril aj zhotoviteľ. Pokiaľ to nie je vyplnené
celoplošne priestor medzi zvislou hydroizoláciou a tvárnicou, teda zvislo, tak je nefunkčná. Namietaný
polystyrén nad hydroizoláciou bol vo vodorovnej polohe. Znalec dospel k záveru, že chyba nastala nie
vo vodorovnej, ale v časti zvislej hydroizolácie. Pravidelné vedenie stavebného denníka by nič neriešilo.

Riešením by bolo, ak by v súlade so stavebným zákonom bol na stavbe stavebný dozor. Čo sa týka
odstraňovania spôsobenej škody, mohla sa zrealizovať hydroizolácia v pôvodnej polohe, t.j. zvonku,
nemuselibyťpoužitétakdrahémateriály.Sanáciabolarealizovanázvnútrastavby,vytváralasavnútorná
hydroizolačná vaňa a preto je nevyhnutné aplikovať kvalitnejšie materiály. Pri určovaní výšky škody
vychádzal z toho, že bola odstránená stará podlaha. Skutočnú výšku škody znalec určil 16.348,67 eur,

škodu uvedením do pôvodného stavu znalec určil sumou 16.485,82,- eur a celkové náklady na opravu
posudzovanej poruchy k termínu máj 2010 určil sumou 17.331,99 eur.

20. Zo znaleckého posudku č. 46/2015 zo dňa 2.3.2015, ktorý vypracovala súdom určená znalecká
organizácia Ústav stavebnej ekonomiky rovnako bolo zistené, že príčinou zatekania je kombinácia

viacerých faktorov: - zhotoviteľ s najväčšou pravdepodobnosťou použil navrhovaný typ hydroizolácie,
avšak s dôvodným podozrením, že len v jednej vrstve bez zovretia medzi dve konštrukcie. Kvalitu
realizácie nie je možné overiť. Zatekanie môžu spôsobiť nefunkčné a netesné spoje v kútovej oblasti a
v oblasti napojenia zvislého a vodorovného hydroizolačného systému, zatekanie vo výške 70 cm nad
úrovňou podlahy môže vzniknúť v dôsledku nedostatočného zovretia hydroizolácie medzi konštrukciu

steny a prímurovku, kedy pod tlakom vody môže dôjsť k pretvoreniu alebo pretrhnutiu izolácie, k
odlepeniuodpodkladu.Zatekaniemohlovzniknúťvdôsledkuprepichnutiahydroizolácieznedostatočnej
rovinnosti podkladu prímurovky, zlomenia v kútoch - projektant nevzal do úvahy informáciu v striedaní
vysokopriepustného podložia a nepriepustného podložia, polohu domu v lokalite spádového územia k
toku Parná. Projektant však predvídavo žiadal kontrolu stien výkopov a prehodnotenie základovej škáry.

Hydroizoláciu navrhol bez zohľadnenia jej spracovateľnosti - stavebníci realizovali stavbu viacerými
dodávateľmi a mali si zabezpečiť vedenie stavebného denníka a pretože nemajú odborné vzdelanie
aj stavebný dozor. Upozornenie projektanta vyzvanie statika na posúdenie základovej škáry ignorovali
stavebníci i zhotoviteľ- stavebný úrad mal vyzvať stavebníkov na predloženie oprávnenia na vedenieuskutočňovania stavby. Z predloženej fotodokumentácie a vyjadrenia zhotoviteľa vyplýva dôvodné
podozrenie, že bol použitý asfaltový pás hydroizolácie len v jednej vrstve, čo je v rozpore s projektovou
dokumentáciou. Zároveň bola realizovaná z vnútornej strany domu, čo nie je v súlade s projektom.

Spôsob realizácie hydroizolácie znalec nemohol preveriť, nakoľko je konštrukcia zakrytá a neprístupná.
Navrhnutá hydroizolácia v 2 vrstvách má schopnosť odolávať vode, musí byť zovretá a nesmie byť
mechanicky poškodená, pričom spoje sú kritickým miestom. Navrhnutá hydroizolácia pri zistenej úrovni
hladiny podzemnej vody bola dostačujúca. Poruchami v hydroizolácii sa dalo zaoberať už 31.8.2009,
kedy bola hrubá stavba zavlhnutá. K výške škody sa nevyjadril, nakoľko mu chýbal sanačný projekt.

Riešiteľ znaleckého posudku Ing. H. PhD. uviedol na pojednávaní, že nevie sa vyjadriť či bola
vykonaná hydroizolácia v súlade s normou, pretože vychádzali len z fotodokumentácie aj to vzdialenej,
obhliadky, podaných vysvetlení a predloženej spisovej dokumentácie a vyjadrili len hypotézu zo zvlnenia
hydroizolácie z fotiek, že bola daná len v jednej vrstve. Ku kútovým spojom a ich kvalite sa vyjadriť
nevedel, pretože sa nachádzajú v najhlbšom mieste základov. Mohol to overiť sondami, ktorými by zistil
spôsob a štýl vypracovania pôvodnej hydroizolácie. Po konzultácii so žalobcami neboli vykonané sondy,

nakoľko tieto mohli, ale aj nemuseli odhaliť príčinu zatekania. V projekte navrhnutá hydroizolácia by
udržala po dobu 3 mesiacov tlakovú vodu, ak by bola dobre urobená, v takom prípade má vydržať 50 až
100 rokov. Trištvrte Slovenska funguje na asfaltovej izolácii dlhé roky. Fóliová izolácia je asi len 15 rokov.
Pri oprave domu žalobcovia pristúpili k jeho sanácii z vnútornej strany stavby, ak by sa mala izolácia
vykonať z vonkajšej strany, bolo by to zložité a náročné, i keď na použitý materiál lacnejšie, pretože by

sa dom musel odkopať až po základovú špáru. Projekt mal obsahovať detail styku zvislej a vodorovnej
steny, bežne sa v projektoch neuvádza, neexistuje však žiadna vyhláška, ktorá by konkrétne hovorila,
aké detaily má projekt obsahovať.

21. Preto súd na základe takto vykonaného rozsiahleho znaleckého dokazovania dospel správne k

záveru, že príčinou zatečenia a vzniku škody bola chybne vykonaná hydroizolácia, preto bola dôvodná
žaloba voči zhotoviteľovi, voči projektantovi súd žalobu zamietol, lebo v konaní sa nepreukázalo, že
by pri výkone svojej činnosti porušil konkrétnu povinnosť, následkom ktorej by vznikla žalobcom škoda
(zatečenie nehnuteľnosti). Do úvahy tak prichádza len vadná realizácia HI zo strany žalovaného v 1.
rade. Znalec Ing. Ilavský v súvislosti s nesprávnou realizáciou HI uviedol vo svojom ZP na str. 34 a

35: "Údaje o spôsobe realizácie spodnej stavby pri obhliadke (13.12.2012) žalovaný v 1. rade ústne -
odpovedal na otázky znalca a upresnil znalcovi spôsob vytvárania spodnej stavby a spôsob vytvárania
hydroizolačného systému spodnej stavby posudzovaného rodinného domu. Z týchto informácií sú
zrejmé nasledovné skutočnosti: a) zvislá hydroizolačná vrstva bola uchytená z vnútornej strany (z miesta
budúcej stavby) na vopred vytvorenú ochrannú stienku (primurovku), ktorá bola vytvorená z betónových

tvaroviek; b) zvislá hydroizolačná vrstva bola uchytená na omietku (neznámej kvality) nanesenú na
túto ochrannú stienku (primurovku); c) následne bola vytváraná obvodová nosná stena suterénu hrúbky
380 mm z keramických kusových tvaroviek POROTHERM 38 P+D; d) medzi zvislú hydroizolačnú
vrstvu a obvodovú murovanú stenu suterénu už nebol umiestňovaný žiaden výplňový materiál -
stena bola murovaná čo možno v najbližšom kontakte s vytvorenou zvislou hydroizolačnou vrstvou.

Takéto riešenie, keď zvislá hydroizolácia nie je zovretá/stlačená priľahlými stavebnými konštrukciami, je
nevyhovujúce. Tlak vodného stĺpca pôsobiaci na túto hydroizoláciu spôsobuje odtrhnutie od podkladu
(od omietky na primurovke) a jej následné poškodenie/roztrhnutie, čiže znefunkčnenie. Znalec ÚSE
vo svojom znaleckom posudku uviedol, že z fotodokumentácie rozpracovaných detailov je zrejmé,
že na stene prímurovky sa nachádzal asfaltový pás, s prekrytím vo zvislom smere cca 100mm, na

foto v prečnievajúcej časti je HI bez vzájomného spojenia - natavenia. To je v rozpore so stavebným
projektom, v ktorom sa uvádza hydroizolácia v 2 vrstvách. Na pripomienky žalovaného v 1. rade o
nevykonaní sond treba pripomenúť podstatnejšie dôvody, pre ktoré odmietli vykonanie sond in situ:
1) vysoká pravdepodobnosť, že realizované sondy in situ by nemuseli odhaliť miesto priesaku vody
a nemuseli by naplniť sledovaný účel 2) riziko narušenia statiky rodinného domu. Nie je spravodlivo

možné požadovať od žalobcov umožnenie vykonania sond in situ pri existencii uvedených rizík, zvlášť
keď dvaja znalci (Seko, Ilavský) sa zhodli na existencii zodpovednosti zhotoviteľa za vzniknutú škodu,
pričom následne ustanovený znalec - ústav (ÚSE) označil za zodpovednú osobu rovnako zhotoviteľa.
Zodpovednosť projektanta Ing. Ilavský nepripúšťal, a ÚSE de facto nie - nakoľko sa prostredníctvom Ing.
Q. vyjadrilo v zmysle, že HI by vydržala tlak vody, ak by bola zrealizovaná správne. V konaní tak bolo

jednoznačne preukázané, že škoda na ich rodinnom dome vznikla v dôsledku nevhodnej realizácie HI
zo strany žalovaného v 1. rade. Ak žalovaný v l. rade udáva, že do úvahy prichádzajú iné príčiny vzniku
škody, napr. na strane žalobcov (absencia stavebného dozoru) resp. na strane stavebného úradu (ktorý,
nepreveroval, kto bude vykonávať stavebný dozor), k tomu vzhľadom na ust. § 637 OZ za bezvadnosťdiela zodpovedá bezprostredne zhotoviteľ, ktorý je okrem iného v prípade uloženia nevhodných pokynov
zo strany objednávateľa povinný na nevhodnosť takých pokynov objednávateľa upozorniť. V zmysle
citovaného ustanovenia § 46d ods. 2 Stavebného zákona bolo povinnosťou stavebníkov viesť stavebný

denník. Obaja ustanovení znalci dospeli k záveru, že jeho existencia mohla uľahčiť uplatňovanie
vád a aj vyhotovenie znaleckého posudku, ale by nezabránil vzniku škody. Žalobcovia preukázane,
nesporne stavali nehnuteľnosť svojpomocne, realizovali ju viacerými dodávateľmi, niektoré práce si
aj sami vykonávali. Ich povinnosťou bolo zabezpečiť si stavebný dozor uzatvorením tak zmluvu s
osobou spôsobilou ho vykonávať. Tejto povinnosti si boli vedomí, zisťovali osobu spôsobilú vykonávať

stavebný dozor (bolo potvrdené zhotoviteľom, aj svedkom Ing. U., no aj samotnými žalobcami). Tento
stavebný dohľad mohol tak predísť vzniku škody, no súd správne poukázal, že nie je zodpovedný
za kvalitu vykonaných prác, nakoľko ide o zodpovednosť zhotoviteľa konkrétnych prác. Žalovaný v 1.
rade vyhotovil dielo vadne, a z toho dôvodu mu vznikla povinnosť voči žalobcom vady diela odstrániť
bezodplatne a bez zbytočného odkladu. Žalovaný v 1. rade odmietol splniť túto svoju zákonnú povinnosť,
žalobcovia vzhľadom na blížiacu sa zimu, prevlhnutý suterén, s tým súvisiacu hrozbu vzniku rozsiahleho

poškodenia stavby vplyvom mrazu nemali v záujme predchádzania vzniku škody, ktorá mohla byť reálne
výrazne vyššia, ako suma uplatnená v tomto konaní, na výber, a rozhodli sa odstrániť vady diela sami
v súlade s odporúčaniami znalca Ing. Seka. Žalobcovia tak oprávnene svojím konaním odstraňovali
vady diela žalovaného v 1. rade, keďže on ich odmietol odstrániť a predchádzali tak vzniku rozsiahlej
škody na stavbe plnili za žalovaného v 1. rade povinnosť, ktorú mal podľa práva plniť sám (§454 OZ) -

práve bolo na žalovanom v 1. rade, ktorý mal odstrániť vady diela. Obaja znalci uviedli, že bolo možné
s lacnejšími materiálmi zrealizovať hydroizoláciu v pôvodnej polohe, t.j. zvonku, ale v tom prípade by sa
museli odkopať základy domu až po základovú špáru a vznikli by iné náklady. Dom nie je podpivničený
celý, len čiastočne a aj táto skutočnosť by sťažovala izoláciu nehnuteľnosti zvonku, naviac navrhovatelia
v tom čase už v okolí domu vykonali vonkajšie úpravy vrátane chodníkov čo by zvýšilo náklady spojené s

obnovou izolácie zvonku. Žalobcom preto patrí opodstatnene náhrada týchto nákladov. Súd I. inštancie
pri výške škody, ktorú prikázal zaplatiť žalovaným žalobcom, vychádzal síce zo záverov znalca Ing.
Ilavského PhD., ktorý celkové náklady na opravu posudzovanej poruchy k termínu máj 2010 určil
sumou 17.331,99 eur, ale keďže bola táto určená škoda vyššia ako náklady uplatnené žalobcami vo
výške 17.238,08 eur, nad petit rozhodnúť nemohol. Súd považoval skutočné náklady vynaložené na

odstránenie škody za dôvodné, žalobcovia odstraňovali škodu hydroizoláciou proti tlakovej vode zvnútra
nehnuteľnosti. Tak síce použili drahšie materiály, no bez odkopávania celej nehnuteľnosti zvonka, bez
obnovenia vonkajších terénnych úprav a chodníkov, ktoré by boli nutné. Aj vtedy by však museli vykonať
vnútornú rekonštrukciu suterénu kvôli vode ako tam 2 mesiace vnútri stála. Jednalo sa teda opravy
existujúcej vady novostavby, ktorá zapríčinila kompletné zvlhnutie časti novostavby, nešlo o zhodnotenie

nehnuteľnosti, hoci na odstránenie vád bola použitá kvalitnejšia hydroizolácia. V časti uplatneného
nároku voči žalovanému v 2. rade súd preto návrh správne zamietol.

22. Pretože žalobcovia pred podaním návrhu nepreukázali doručenie výzvy na zaplatenie 17.238,08 eur
žalovanému v 1. rade, treba vychádzať pri stanovení, kedy sa do omeškania dostal čas kedy mohol

zhotoviteľ - žalovaný v 1. rade splniť svoju povinnosť. A to je nasledujúcim dňom po doručení návrhu.
Návrh mu bol doručený dňa 16.6.2011, nasledujúci deň 17.6.2011 mohol splniť a preto, ak nesplnil dostal
do omeškania nasledujúci deň od 18.6.2011. Súd správne v časti v časti úroku z omeškania od 1.6.2011
do 17.6.2011 voči zamietol. Úrok z omeškania 9,25 % ročne ( v súlade s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z.)
z istiny 17.238,08 eur rozhodol v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania

bude v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozhodnuté po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

23. Odvolací súd preto k uvedeným argumentom s poukazom na správne zistený skutkový stav vecne
správny rozsudok súdu I. inštancie vo výroku s poukazom na ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

24. Žalobcovia 1/ a 2/ majú voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, vzhľadom na to, že žalobcovia boli v odvolacom
konaní v celom rozsahu úspešní a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by
odôvodňovalivýnimočnenáhradutrovkonanianepriznať(§257CSP).Ovýškenáhradytrovodvolacieho

konaniarozhodnepodľa§262ods.2CSPsúdI.inštanciepoprávoplatnostitohtorozsudkusamostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Odvolací súd upozorňuje, že si podal odvolateľ - žalovaný 1/
žiadosť o oslobodenie od platenia súdneho poplatku, preto o nej súd pred rozhodnutím o trovách
prvoinštančného a odvolacieho konania najskôr rozhodne.25. Tento rozsudok bol odvolacím súdom prijatý počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).