Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. august 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 10C/41/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417211794
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Oswaldová
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1417211794.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Miriam Oswaldovou v právnej veci žalobkyne:
O.. E. P., G.. XX.XX.XXXX, K. W. XX, XXX XX K.a, zastúpená: JUDr. Matej Ondrejka, advokát,
Grösslingova 6-8, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo Bratislava IV, so
sídlom Polianky 9, 841 09 Bratislava, IČO: 00 169 731, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia počas konania vo veci samej doručeným tunajšiemu
súdudňa13.07.2017sažalobkyňadomáhala,abysúdnariadil„predbežnéopatrenie“,ktorýmbyzakázal
žalovanému nakladať s nehnuteľnosťou (najmä scudziť, previesť na tretie osoby, založiť alebo zaťažiť
právom tretích osôb, prenajať tretej osobe) nachádzajúcou sa v okrese Bratislava IV, obec BA-m. č.

DÚBRAVKA, katastrálne územie Dúbravka, na ulici W. Č.. X5, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX,
vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, a to byt: vchod: W. Č.. XX, X.O., K. Č..
XX, titul nadobudnutia: Zápis neodpredaných bytov (bytový dom v ktorom sa nachádza uvedený byt má
súpisné číslo XXXX a leží na parcele registra „C" pare. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX)
okrem prevodu uvedenej nehnuteľnosti na žalobkyňu alebo okrem prevodu uvedenej nehnuteľnosti na
dedičov žalobkyne.

2. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila skutočnosťou, že na tunajšom
súde sa vedie konanie pod sp.zn. 24C/414/2013 v ktorom sa žalobkyňa domáhala nahradenia prejavu
vôle s uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Pôvodný žalobný návrh odôvodnila skutočnosťou,
že je nájomníčkou družstevného bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 2. poschodí bytového domu na
W. F.. Č.. XX v Bratislave, zapísaného na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra Hlavného mesta

Bratislava, ako byt č. XX, nachádzajúci sa na 2. poschodí bytového V. W. XX, XX, XX, XX, XX, XX,
vo vchode W. Č.. XX, A. Č.. XXXX, postaveného na pozemkoch - parcela reg. „C“ s parc. č. XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX Q. XXXX, a k tomu prislúchajúci podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu o veľkosti 8019/586008 (ďalej len „byt“), pričom jej nájomný vzťah so žalovaným
vznikol konkludentným spôsobom v súlade s ust. § 686 ods. 1 OZ, ktoré pre vznik nájomného vzťahu
nevyžadujú písomnú formu. Okresný súd Bratislava IV, rozsudkom sp.zn. 24C/414/2013-167 zo dňa

29.01.2015 zamietol žalobu v celom rozsahu nakoľko mal v konaní preukázané, že žalobkyňa neuhradila
zálohové platby za užívanie bytu a služieb s tým spojených v období od januára do decembra 2007,
ako aj neuhrádzala nedoplatky z vyúčtovania nákladov za užívanie bytu a služieb s tým spojených za
obdobie ku dňu 31.12.2006 a v súlade s ust. § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“)jejodporcavypovedalnájombytu.Žalobkyňavýpoveďosobneprevzaladňa14.01.2008.anakoľko
výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v

ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď, žalobkyni zanikol nájom dňom 30.04.2008. Žalobkyňa si
v zmysle ust. § 711 ods.6 OZ neuplatnila na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovedeneplatnosť predmetnej výpovede. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 8Co/251/2015-207 zo
dňa 31.05.2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením,
že žalobkyňa je na základe konkludentne uzatvorenej nájomnej zmluvy platnou nájomníčkou sporného

bytu. S prihliadnutím na vyššie uvedené rozhodnutie má žalobkyňa za to, že konanie a správanie sa
žalovaného, žalobkyňa odôvodňuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov skutočnosťou, že jej hrozí
vznik škody (ak by napríklad žalovaný predmetný byt nenávratne scudzil tretej osobe), resp. jej hrozí
zhoršenie právnej pozície bez urgentného nariadenia neodkladného opatrenia do takej miery, že
by sa jej viac nemuselo oplatiť uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu v súdnom konaní o prevode

spornéhobytu, atoinapriektomu,žežalobkyňalegitímneočakáva,žebudevsúdnomkonaníoprevode
bytu úspešná. Žalobkyňa poukázala aj na skutočnosť na stav zadlženosti žalovaného, t. j. 84,15 %
(na základe údaju dostupného na internetovom portáli www.fmstat.sk). Vzhľadom na uvedené vyslovila
názor, že žalovaný smeruje, alebo alternatívne je úmyselne vedený do konkurzu (na základe množstva
súdnychkonaní,vktorýchžalovanývystupujeresp.vystupovalakodlžník,pričomsavočiprvostupňovým
rozhodnutiam žalovaný v mnohých prípadoch nebránil) a prípadný konkurz na majetok žalovaného by

situáciu žalobkyne ohľadom predmetného bytu len ďalej komplikoval.
3. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyslovila zároveň názor, že ak súd nevydá
neodkladné opatrenie a žalovaný scudzí predmetný byt takým spôsobom , že znemožní žalobkyni
v zmysle zákona sporný byt nadobudnúť, vznikne jej škoda vo výške trhovej hodnoty bytu, avšak v
prípade konkurzu na majetok žalovaného, by bol takýto nárok na náhradu škody voči žalovanému

pravdepodobne nedobytný.

4. Nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia podľa názoru žalobkyne žalovanému nevznikne
žiadna škoda a ani iná ujma, nakoľko v zmysle zákona, žalovaný má byt previesť len do vlastníctva
nájomcu, teda do vlastníctva žalobkyne (na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa

31.05.2017, sp.zn. 8Co/251/2015-207), odhliadnuc od toho, či by žalobkyňa bola v merite veci v
súdnom konaní o prevode bytu úspešná alebo nie. V prípade nenariadenia neodkladného opatrenia, má
žalobkyňa zato, že jej môže vzniknúť nenapraviteľná ujma a samotný návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia nie je podľa jej názoru svojvoľným a už vôbec nie zrejme bezúspešným uplatňovaním
alebo bránením práva, práve naopak, má za cieľ zabezpečiť efektívnu a spravodlivú ochranu

jej práv a oprávnených záujmov (legitímne očakávanie smerujúce k nadobudnutiu predmetného
bytu za regulovanú cenu). Nariadenie neodkladného opatrenia nie je nijakým spôsobom
spôsobilé akokoľvek poškodiť žalovaného, nakoľko scudzenie predmetného bytu okrem prevodu bytu
do vlastníctva žalobkyne by bolo zo strany žalovaného konaním contra legem.

5. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia: návrh žalobcu doručený
Okresnému súdu Bratislava IV dňa 13.07.2017, čiastočný výpis z LV č. XXXX, Printscreen z internetovej
stránky www.finstat.sk týkajúci sa žalovaného, Printscreen z internetovej stránky www.otvorenesudy.sk,
týkajúci sa žalovaného, Žiadosť o vydanie osvedčenia o členstve a obsahu jeho zápisu v zozname zo
dňa 08.01.2014, Opakovaná žiadosť o vydanie osvedčenia o členstve a obsahu jeho zápisu v zozname

zo dňa 03.08.2014 a vec posúdil takto:

6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby:
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,

c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,

g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená

neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo
znášala.

10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, s poukazom na citované ustanovenie § 344 C. s. p. v návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia /neodkladného opatrenia/ sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 C.
s. p., uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov

alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a
trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho
opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

13. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,

ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

14. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

15. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

16. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

17. Podľa § 335 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej
inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie
vo veci samej zastavuje.

18. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,

ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.

19. Podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky:
( 1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a
ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

(3) Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými
záujmamichránenýmizákonom.Výkonvlastníckehoprávanesmiepoškodzovaťľudskézdravie,prírodu,
kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.
(4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo
verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

(5) Iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý
nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej
spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných.
Podmienky ustanoví zákon.

20.Inštitútneodkladnýchopatreníazabezpečovaciehoopatrenianahradiladoplnildoterajšiepredbežné
opatrenia v zmysle § 74 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Novozavedeným
inštitútom sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho
súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkovkonania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie
predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne
nasledovať konanie vo veci samej.

21. Ustanovenie § 325 C.s.p. obsahuje len príkladný výpočet neodkladných opatrení, čo v praxi
umožňuje, aby ich škála bola omnoho širšia. Pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach súd
nerozhoduje na základe výsluchu oboch procesných strán, či vykonania dokazovania o skutočnostiach
týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu, no vychádza len zo skutočností uvádzaných a

preukázaných žalobcom v návrhu, resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ
vykonaného dokazovania. Preto je nevyhnutné, aby bola žalobcom osvedčená dôvodnosť a trvanie
nároku, teda musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

22. Zákonnými podmienkami na nariadenie neodkladného opatrenia sú teda neodkladnosť úpravy

pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Aj v prípade, ak sú inak splnené formálne
predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, je treba starostlivo zvážiť, či v prípade jeho
nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahu strán alebo tretích osôb. Neodkladné opatrenie
je možné nariadiť iba v prípade, ak je aspoň osvedčená danosť práva. Pre osvedčenie práva je
potrebné, aby žalobca bol vecne legitimovaný a taktiež, aby žalobcom uplatnený nárok nebol zjavne

neopodstatnený.

23. Neodkladné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným
alebo ohrozeným subjektívnym právam. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok
dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že

súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie
všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri
dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš
pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú
ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie

je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom
nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú
práva a povinnosti strán a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom
dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný, a môže rozhodnúť inak.

24. Žalobkyňa odôvodnila potrebu úpravy pomerov strán tým, že ak súd nevydá neodkladné opatrenie
a žalovaný scudzí predmetný byt takým spôsobom, že znemožní žalobkyni v zmysle zákona sporný
byt nadobudnúť, vznikne jej škoda vo výške trhovej hodnoty bytu, avšak v prípade konkurzu na
majetok žalovaného, by bol takýto nárok na náhradu škody voči žalovanému pravdepodobne nedobytný.
Žalobkyňa síce poukázala na stav zadlženosti žalovaného, t. j. 84,15 % (na základe údaju dostupného

na internetovom portáli www.fmstat.sk ), čo však nie je relevantý dôvod aby súd
zasiahol do vzťahu účastníkov nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia.

25. Nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia podľa názoru žalobkyne žalovanému nevznikne
žiadna škoda a ani iná ujma, nakoľko v zmysle zákona, žalovaný má byt previesť len do vlastníctva

nájomcu, teda do vlastníctva žalobkyne, čo odvodila od rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zo dňa
31.05.2017, sp.zn. 8Co/251/2015-207207 zo dňa 31.05.2017, ktorý rozsudok Okresný súdu Bratislava
IV, sp.zn. 24C/414/2013-167 zo dňa 29.01.2015 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením,
že žalobkyňa je na základe konkludentne uzatvorenej nájomnej zmluvy platnou nájomníčkou sporného
bytu. Uvedené rozhodnutie nie je doposiaľ právoplatne skončené a nemožno vopred prejudikovať

výsledok konania.

26. Žalobkyňa v návrhu na n nariadenie neodkladného opatrenia sama uviedla, že z opatrnosti ešte v
roku 2016 požiadala Okresný úrad Bratislava, Katastrálny odbor
o zápis začatia predmetného súdneho konania formou poznámky do katastra nehnuteľností a

tento poznámku o začatí súdneho konania na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 24C/414/2013 u
uzavretí zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa XX.XX.XXXX, O.-XXXX/XXXX , týkajúceho sa Bytu
zapísal na list vlastníctva č. XXXX. Napriek tomu, že táto poznámka má len informatívny a nie priamo
obmedzujúci účinok, tretie osoby budú informované o nejasnostiach vo vlastníctve k nehnuteľnosti anebudú mať pravdepodobne záujem vstupovať do takéhoto právneho vzťahu (nebude možné sa odvolať
na dobromyseľnosť). Navyše v zmysle § 228 ods. 1 CSP, výrok právoplatného rozsudku je záväzný
pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je

ustanovenéinak.Pokiaľtedabudevkatastripozaznamenanípoznámkyoprebiehajúcomsúdnomspore
zapísaná osoba odlišná od sporovej strany, rozsudok o nahradení prejavu vôle žalovaného uzatvoriť so
žalobkyňou Zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. O. bytového domu na
W. F.. Č.. XX Z. K., zapísaného na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra Hlavného mesta Bratislava,
ako byt č. XX, nachádzajúci sa na 2. poschodí bytového domu Gallayova 39, 41, 43, 45, 47, 49, vo

vchode W. Č.. XX, súpisné č. 1XXX, postaveného na pozemkoch - parcela reg. „C“ s parc. č. XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX Q. XXXX, a k tomu prislúchajúci podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu o veľkosti 8019/586008 bude mať účinky aj voči tejto osobe, a predstavuje listinu
spôsobilú záznamom privodiť právny stav, ktorý tu bol pred zmenou.

27. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ničím nepreukázala odôvodnenosť

obavy o stratu bytu z dôvodu, že žalovaný scudzí predmetný byt takým spôsobom, že znemožní
žalobkyni v zmysle zákona sporný byt nadobudnúť, vznikne jej škoda vo výške trhovej hodnoty
bytu, avšak v prípade konkurzu na majetok žalovaného, by bol takýto nárok na náhradu škody voči
žalovanému pravdepodobne nedobytný. Žalobkyňa nepredložila súdu žiadne relevantné dôkazy, ktoré
by nasvedčovali, že jej tvrdenie sa zakladá na skutočnosti. Tvrdenie žalobkyne je v hypotetickej rovine

a v jej subjektívnom vnútornom pocite voči žalovanému.

28. Po oboznámení s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s listinami pripojenými k návrhu
sa súd nestotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
podaného žalobkyňou, návrh považuje za nedôvodný a dospel k záveru, že v danom prípade nie je daná

potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami, preto návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.

28. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

Poučenie:

Podľa § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku je proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie
do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa
poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.