Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. marec 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 35C/92/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112229643
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7112229643.7

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu: JUDr.
Ingrid Kovalčuková, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu CK FENÍCIA s.r.o., so sídlom: Mlynská 27,
Košice, IČO: 36 698 998, so sídlom kancelárie správcu: Štúrova 33, 040 01 Košice - Staré mesto, v
zastúpení: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Štefan Prevozňák s.r.o., so sídlom: Kukučínova 108/23,
040 01 Košice, proti žalovanému: T.. M. R., nar.: X.X.XXXX, bytom: K. XX, XXX XX, C., štátny občan

SR, v zastúpení: JUDr. Frederika Birková, advokátka, Rosná 5, Košice, o zaplatenie 2.859,99 € s
príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 171,50 €, ktorú je žalobkyňa povinná
mu zaplatiť a to k rukám jeho právnej zástupkyni JUDr. Frederiky Birkovej, advokátky, Rosná 5, 040 01

Košice, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.11.2012 domáhala, aby súd zaviazal
žalovaného k zaplateniu sumy 2.859,99 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od
20.1.2012 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov právneho zastúpenia.

Svoj návrh odôvodnila tým, že uznesením Okresného súdu Košice I, č.k.: 30K/3/2012 z 17.9.2012
zverejnenom dňa 24.9.2012 v Obchodnom vestníku č. 184/2012 na str. 92-94 bol vyhlásený konkurz na
majetok úpadcu: CK FENÍCIA s.r.o., Mlynská 27, 040 01 Košice, IČO: 36 698 598, ktorým uznesením
bola zároveň ustanovená do funkcie správcu konkurznej podstaty. Šetrením účtovných záznamov
úpadcu žalobkyňa zistila, že žalovaný si ako konateľ úpadcu výdavkovým pokladničným dokladom č.
Z.-XXXX/X zo dňa 31.1.2012 vyplatil z pokladne úpadcu hotovostný výdaj peňazí vo výške 2.859,99

€, ako nevyplatený podiel na zisku spoločníkovi. Tento výdaj v pokladni nie je riadne zdokladovaný a
v účtovníctve sa nenachádza žiadna listina, ktorá by žalovaného na vyplatenie podielu oprávňovala.
Listom zo dňa 26.9.2012 vyzvala žalobkyňa žalovaného, aby jej predložil všetky písomnosti týkajúce
sa spoločnosti a činnosti jej orgánov počas celého obdobie existencie spoločnosti CK FENÍCIA s.r.o..
Dňa 1.10.2012 sa žalovaný dostavil do kancelárie žalobkyne a odovzdal všetky listiny týkajúce sa
úpadcu, ktorými disponoval a zároveň vyhlásil, že žiadnymi inými listinami už nedisponuje. Lustráciou

Zbierky listín Obchodného registra bolo taktiež zistené, že ani tam, ani v dokumentoch predložených
správcovi posledným konateľom sa nenachádza návrh konateľa na rozdelenie zisku, ani rozhodnutie
valného zhromaždenia o rozdelení zisku spoločníkom. Podľa daňového priznania úpadcu za rok
2011, tento dosiahol v danom období stratu vo výške 3.906,92 €. Daňové priznanie bolo zostavené
23.3.2012. Podľa účtovných záznamov úpadcu, mal úpadca interným dokladom č. T. zo dňa 31.1.2012
preúčtovať nerozdelený zisk za predchádzajúce obdobie vo výške 2.859,99 € na účet 364 - záväzky

voči spoločníkom. V skutočnosti k tomuto preúčtovaniu došlo až dňa 12.6.2012, pričom žalovaný
nepochybne vedel o strate za rok 2011 a súčasne pripravoval návrh na začatie konkurzného konania,podaný dňa 19.6.2012. Účtovná závierka za rok 2011 bola schválená valným zhromaždením spoločnosti
CK FENÍCIA s.r.o. nepochybne účelovo až dňa 25.6.2012. Žalovaný v čase vyhotovenia zápisnice z
valného zhromaždenia musel vedieť, že na vyplatenie podielu na zisku nemá právo. Listom zo dňa

4.10.2012 žalobkyňa vyzvala žalovaného, aby vydal do konkurznej podstaty sumu 2.859,99 €, pretože
k jej vyplateniu došlo v rozpore so spoločenskou zmluvou a so zákonom. Listom zo dňa 18.10.2012
žalovaný žalobkyni oznámil, že neuznáva uplatnený nárok a v prílohe toho listu doručil žalobkyni
evidentne antidatovanú listinu - Rozhodnutie jediného spoločníka zo dňa 20.1.2012, ktorým žalovaný
rozhodol o vyplatení podielu na zisku svojej osobe. Z označenia výdavkových pokladničných dokladov,

interného dokladu za lomítkom číslom 1 a za lomítkom malým písmenom a) je nepochybné, že sa jedná
o výdaj urobený z pokladne úpadcu dodatočne a v čase, kedy na jeho vyplatenie neboli splnené zákonné
podmienky.

Tunajší súd vydal dňa 20.11.2012 platobný rozkaz č.k.: 40Ro/461/2012-16, proti ktorému žalovaný podal
v zákonnej lehote 12.12.2012 odpor, v ktorom uviedol, že nerozdelený zisk za minulé obdobia vo výške

2.859,99 € vyplatil na základe rozhodnutia jediného spoločníka z 20.1.2012, o čom existuje riadny
písomný doklad. Tvrdenia žalobkyne o antidatovaní zápisnice sú nepravdivé. Je pravdou, že uvedený
doklad odovzdal správkyni konkurznej podstaty neskôr ako všetky základné listiny a materiály. Z dôvodu
zmeny sídla firmy koncom roka 2011, začiatkom roka 2012 niektoré materiály boli aj u jeho manželky,
ktorá bola jeho zamestnankyňou a pomáhala mu v podnikateľskej činnosti. V rámci výkonu jej práce

archivovala rôzne listiny, resp. mi ich predkladala a tak sa stalo, že aj táto listina zostala nedopatrením
medzi osobnou agendou manželky. Finančné prostriedky vybral ihneď z pokladne, t.j. 20.1.2012 a
neskoršie zúčtovanie nič nemení na tom, že uvedený zisk bol uhradený v súlade so zákonom. Žiadal
žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V závere uviedol, že správne sa jedná o sumu 2.850,99 € a nie o
sumu 2.859,99 €.

Na základe čiastočného späťvzatia návrhu súd uznesením č.k. 35C/92/2013-71 zo dňa 29.4.2015
konanie v časti o zaplatenie 9 € s príslušenstvom zastavil a pripustil zmenu návrhu na začatie konania
tak, že petit znel: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.850,99 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.850,99 € od 20.10.2012 do zaplatenia, trovy právneho zastúpenia,

to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Podaním zo dňa 10.12.2015 žalobkyňa uviedla, že v prejednávanej veci žiada žalovaného vydať
bezdôvodné obohatenie a nie prospech z odporovateľného právneho úkonu. Žalobkyňa namietla
absenciu dokladov nevyhnutných pre vyplatenie podielu na zisku, nakoľko sa v Zbierke listín ani v

dokumentoch predložených správcovi posledným konateľom nenachádzal návrh konateľa na rozdelenie
zisku, ani rozhodnutie valného zhromaždenia o rozdelení zisku spoločníkom. Ďalej uviedla, že doklady,
na ktoré sa odvoláva žalovaný v účtovníctve úpadcu sa nenachádzali a to bol prvotný dôvod, prečo
žalobkyňa začala spochybňovať vyplatenie tejto sumy žalovanému ako spoločníkovi úpadcu. Navyše
reálnevčase,keďbolozrejmé,žeúpadcavykazujezarok2011stratuvovýšketakmer4.000€.Žalovaný

bez problémov založil dňa 24.7.2012 do Zbierky listín účtovnú závierku za rok 2011 a teda mu nič
nebránilo založiť do Zbierky listín aj rozhodnutie jediného spoločníka z 20.1.2012, osobitne založenie
tejto listiny do Zbierky listín mohol a mal žalovaný vykonať už v januári 2012, ak by bolo pravdivým
jeho tvrdenie, že k vyplateniu podielu na zisku došlo už dňa 20.1.2012. Vyplatenie podielu na zisku v
čase, keď spoločnosti radikálne klesajú tržby a jej podnikanie vykazuje stratu v kontexte tej skutočnosti,

že konatelia úpadcu nepredkladali valnému zhromaždeniu návrh na rozdelenie podielu na zisku ani
v časoch, keď úpadca prosperoval, pri zohľadnení záznamov z elektronicky vedeného účtovníctva o
tom, kedy boli skutočnosti zaúčtované súvisiace účtovné operácie je zrejmé, že rozhodnutie jediného
spoločníka, ktoré žalovaný neskôr predložil je dodatočne formálne vyhotovenou listinou. Navyše ani
jediný spoločník nemôže bez ďalšieho sám rozhodnúť o vyplatení podielu na zisku. Žalobkyňa citovala

ustanovenia zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve a § 135a ObZ. K zaúčtovaniu údajnej výplaty
nerozdeleného zisku došlo až 12.6.2012, kedy žalovaný ako konateľ úpadcu vedel, že úpadca v roku
2011 vykázal stratu a pripravuje návrh na vyhlásenie konkurzu. Na vyplatenie podielu na zisku neboli
splnené hmotnoprávne podmienky podľa § 123 ods. 2 v spojení s § 179 ods. 3 ObZ. Vzhľadom na
absenciudokladov,ktorémalitomutoúkonupredchádzaťvzmysleObZajvzmysleSpoločenskejzmluvy

je nesporné, že nie sú riadne splnené ani ďalšie podmienky preto, aby mohol jediný spoločník prijať
rozhodnutie o rozdelení zisku. Z predložených dôkazov vyplýva, že vyplatenie rozdeleného zisku bola
jedným z radu viacerých výdavkov realizovaných z pokladni úpadcu pár dní pred podaním návrhu navyhlásenie konkurzu, pričom sa jedná o také výdavky, ktoré boli jednoznačne zaúčtované s cieľom
vynulovať pokladňu, čo potvrdil sám žalovaný vo svojej výpovedi v konaní sp.zn. 31Cb/63/2013.

Žalovaný podaním zo dňa 13.1.2016 uviedol, že nesúhlasí s takýmito tvrdeniami žalobkyne, že zisk bol
vyplatený v rozpore so zákonom, pretože žalovaný ako jediný spoločník spoločnosti CK FENÍCIA s.r.o.
rozhodol dňa 20.1.2012 o tom, že spoločníkovi T.. M. R. bude vyplatený zisk za obdobie 2007, 2008,
2009, 2010, ktorý bol vyčíslený na základe schválených riadnych účtovných závierok za dané obdobie.
V čase vyplatenia zisku dňa 20.1.2012 vlastné imanie spoločnosti podľa poslednej schválenej riadnej

účtovnej závierky za rok 2010 nebolo nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom.
Mesiac pred vyplatením zisku žalovanému dňa 23.12.2011 bolo práve naopak zvýšené základné imanie
spoločnosti a v tom čase nebola spoločnosť CK FENÍCIA s.r.o. v úpadku. Strata za rok 2011 bola zistená
pri zostavovaní riadnej účtovnej závierky až 23.3.2012. Vychádzajúc z toho bol zisk za obdobie rokov
2007 - 2010 vyplatený žalovanému v súlade s právnymi predpismi. Zaúčtovaním dokladu o vyplatení
zisku s dátumom zaúčtovania až dňa 12.6.2012 došlo k formálnej chybe a žalovaný má za to, že

prípadné formálne nedostatky vo vedení účtovníctva nemajú za následok zmenšenie majetku úpadcu,
resp. nedošlo k žiadnej ujme v neprospech konkurzných veriteľov. V prípade úspechu žalobcu by došlo
k bezdôvodnému obohateniu konkurzných veriteľov. Doposiaľ nebolo preukázané porušenie povinnosti
žalovaného pri vedení účtovníctva s následkom poškodenia konkurzných veriteľov. Vzhľadom na to, že
vedenie účtovníctva vykazuje určité odborné špecifiká, podľa názoru žalovaného je potrebné, aby sa k

procesu vedenia účtovníctva vyjadril súdny znalec a zodpovedal otázku, či vedenie účtovníctva úpadcu
až do podania vyhlásenia návrhu na začatie konkurzného konania vykazovalo také nedostatky, ktoré by
reálne spôsobili poškodenie konkurzných veriteľov. Za týmto účelom žalovaný navrhol vykonať znalecké
dokazovanie znalcom z odboru ekonómia a účtovníctvo.

Samotná žalobkyňa v konaní uviedla, že podľa jej názoru neboli splnené podmienky pre vyplatenie
podielu na zisku, pretože konateľ mal povinnosť predložiť valnému zhromaždeniu návrh na rozdelenie
zisku a bez existencie takéhoto návrhu valné zhromaždenie samo o sebe nemôže rozhodnúť o rozdelení
zisku. Tento podiel bol vyplatený neoprávnene. Konateľ má povinnosť pri výkone svojej pôsobnosti
vykonávať povinnosti s náležitou odbornou starostlivosťou a zabezpečiť si všetky potrebné podklady

pre prijatie akéhokoľvek rozhodnutia, zvlášť rozhodnutia o vyplatení podielu na zisku. S ohľadom na
celkovú ekonomickú situáciu úpadcu s poukazom aj na klesajúcu ekonomiku a vôbec na tú katastrofu,
o ktorej bolo vypovedané, že mala veľmi vážny následok. Práve skutočnosť vytopenia priestorov
predstavovala pre úpadcu významný pokles tržieb, pokles klientov a v zásade toto mal byť akože
okamih, ktorý v konečnom dôsledku spôsobil úpadok. Takýto úradný záznam má v správcovskom spise.

Čo sa týka termínu rozhodnutia valného zhromaždenia, tento je len formálny. Aj v iných konaniach
žalovaný vypovedal, že všetky tieto operácie, ktorých je možno 20 - 30, sledoval cieľ znížiť, vynulovať
pokladňu, ktorá vykazovala hotovostný stav viac ako 30.000 €. Podľa jej názoru v skutočnosti došlo
k zaúčtovaniu, aj k výplate zisku až formálne dňa 12.6.2012, aby sa fyzicky stav pokladne znížil. V
čase, keď bol podávaný návrh na vyhlásenie konkurzu, bol stav výsledku hospodárenia strata viac ako

10.000 €, o ktorej žalovaný vedel, pretože pripravoval návrh na vyhlásenie konkurzu + strata bola aj za
iné predchádzajúce obdobie rovnako zaúčtovaná len 12.6.. Žalobkyňa ďalej definovala, že v prípade
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia tento subsumuje ako nárok z neplatného právneho úkonu
urobeného v rozpore so zákonom.

Podaním zo dňa 5.2.2016 žalovaný uviedol, že čo sa týka návrhu na rozdelenie zisku zákon ani
Spoločenská zmluva nepredpisujú písomnú formu pre takýto návrh na rozdelenie zisku, preto žalovaný
ako konateľ a spoločník v jednej osobe nebol povinný osobitne sám sebe ako fyzickej osobe predkladať
písomnýnávrhnarozdeleniezisku.AkojedinýspoločníkspoločnostiCKFENÍCIAs.r.o.moholrozhodnúť
o použití zisku z uplynulého obdobia rokov 2007 - 2010 a urobil tak pred vyhotovením a schválením

účtovnej závierky za rok 2011. V priebehu konania právna zástupkyňa žalovaného ešte uviedla, že
strata bola vykázaná za rok 2006 vo výške 14.425,- Sk, táto vykázaná strata pred vyplatením zisku bola
uhradená a bol taktiež doplnený rezervný fond.

Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, pripojenými spismi, výsluchom účastníkov

konania, svedkov a zistil nasledovný skutkový stav:Uznesením Okresného súdu Košice I, č.k.: 30K/3/2012-139 zo dňa 17.9.2012 súd vyhlásil konkurz na
majetok dlžníka CK FENÍCIA, s.r.o., Mlynská 27, 040 01 Košice, IČO: 36698598 a ustanovil správcu
konkurznej podstaty JUDr. Ingrid Kovalčukovú, so sídlom kancelárie: Štúrova 33, 040 01 Košice.

Zo súvahy spoločnosti CK FENÍCIA s.r.o. vystavenej k 31.12.2010 zostavenej dňa 13.3.2011, schválenej
dňa 25.6.2011, s podpisovým záznamom osoby zodpovednej za vedenie účtovníctva pani C. a
podpisovým záznamom osoby zodpovednej za zostavenie účtovnej závierky a podpisovým záznamom
člena štatutárneho orgánu, ktorý je účtovnou jednotkou, a to žalovaným súd zistil, že výsledok

hospodárenia minulých rokov predstavoval sumu 2.795 €, nerozdelený zisk minulých rokov 3.274
€, neuhradená strata minulých rokov mínus 479 €, výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po
zdanení bol 56 €. Uvedenú skutočnosť súd zistil aj z výkazu ziskov a strát k 31.12.2010, zostaveného,
schváleného, s podpisovými záznamami tak, ako bolo vyššie uvedené.

Zo súvahy spoločnosti CK FENÍCIA s.r.o. vystavenej k 31.12.2011 zostavenej dňa 21.3.2012, schválenej

dňa 25.6.2012, podpísanej osobou zodpovednou za vedenie účtovníctva pani C. a podpisový záznam
člena štatutárneho orgánu účtovnej jednotky - žalovaným súd zistil, že výsledok hospodárenia minulých
rokov bol vo výške 2.851 €, nerozdelený zisk minulých rokov 3.330 €, neuhradená strata z minulých
rokov mínus 479 € a výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení je mínus 3.907 €. Uvedený
výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení je mínus 3.907 € bol zistený aj z výkazov ziskov

a strát k 31.12.2011, zostavený dňa 21.3.2012, schválený dňa 25.6.2012, s podpismi osôb, ako boli
vyššie uvedené.

Zo zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti CK FENÍCIA s.r.o. zo dňa 25.6.2011 súd zistil, že bola
prejednaná účtovná závierka spoločnosti za rok 2010, kedy valné zhromaždenie túto schválilo v plnom

rozsahu bez výhrad.

Z výňatku z daňového priznania úpadcu CK FENÍCIA s.r.o. za rok 2011 súd zistil, že výsledok
hospodárenia vykázaný podľa evidencie v rozsahu spôsobu ustanoveným pre sústavu podvojného
účtovníctva bol mínus 3.906,92 € (pasívum).

Dňa 20.1.2012 bolo prijaté rozhodnutie jediného spoločníka spoločnosti CK FENÍCIA s.r.o., kedy
žalovaný ako spoločník spoločnosti vykonávajúci pôsobnosť valného zhromaždenia v spoločnosti CK
FENÍCIA s.r.o. rozhodnutím jediného spoločníka rozhodol, že zisk spoločnosti za roky 2007, 2008, 2009,
2010, ktorý bol na základe rozhodnutí valných zhromaždení preúčtovaný na účet nerozdelených ziskov,

bude vyplatený jedinému spoločníkovi - žalovanému po odpočítaní straty za rok 2006 v celkovej výške
2.850,99 € do 31.1.2012.

Súd mal vo veci preukázané, že dňa 31.1.2012 bol vystavený výdavkový pokladničný doklad č. 11/1 na
sumu 2.850,99 € s uvedeným účelom: výplata nerozdeleného zisku.

Z úradného záznamu z 1.10.2012 vyhotoveným správkyňou konkurznej podstaty žalobkyňou a
žalovaným súd zistil, že dňa 1.10.2012 sa tento dostavil do kancelárie správkyne a vyhlásil, že k tomuto
dňu nemá vedomosť o tom, aby disponoval inými listinami týkajúcimi sa spoločnosti CK FENÍCIA s.r.o.,
okrem tých, ktoré predložil, a to fotokópiu peňažnej poukážky preukazujúcu úhradu poplatku za odmenu

predbežného správcu vo výške 1.659,70 €, uhradenú dňa 19.6.2012 v hotovosti z pokladne úpadcu,
ako aj kartičku o registrácii daní.

Listom z 4.10.2012 žalobkyňa vyzvala žalovaného do troch dní od doručenia výzvy vydať do konkurznej
podstaty úpadcu neoprávnene prijaté plnenie vo výške 2.859,99 €, ktoré si ako konateľ spoločníkovi

vyplatil bez splnenia zákonných podmienok dňa 31.1.2012.

Listom zo dňa 18.10.2012 oznámil žalovaný na výzvu žalobkyne, že neuznáva ňou uplatnený nárok na
vrátenie podielu na zisku z dôvodu, že boli splnené všetky zákonnom požadované podmienky. V prílohe
priložil rozhodnutie jediného spoločníka.

Z výpisu z print screenu účtovníctva úpadcu CK FENÍCIA s.r.o. účtovné doklady za rok 2012 súd zistil, že
úhrada neuhradenej straty bola zaúčtovaná dňa 12.6.2012 interným číslom T. XXXXXX vo výške 478,82€ a následne v ten istý deň bola aj zaúčtovaná pod interným číslom T. XXXXXX/a výplata nerozdeleného
zisku 2.850,99 €.

Z cestovného príkazu za január V-11/2 zaúčtovaného dňa 31.5.2012 súd zistil, že v rozpätí od 18. - 22.
januára 2012 sa žalovaný nachádzal na území Bulharska na služobnej ceste.

Zo štatistických údajov na stránke www.finstat.sk súd zistil, že spoločnosť CK
FENÍCIA s.r.o. v roku 2011 zvýšila zisk o 213 % na 175 € a tržby jej klesli o 41 % na 111,9 tisíc €. V roku

2012 v období od 1.1. - 24.9. zverejnila tržby 703 € so stratou mínus 10,1 tisíc €.

Žalovaný v konaní vypovedal, že zisk sa kumuloval od roku 2007 a začiatkom roku sa rozhodol, že
tento zisk si vyplatí a sumu vybral z pokladne dňa 20.1.2012. K tomu uskutočnil rozhodnutie jediného
spoločníka, bolo valné zhromaždenie, valné zhromaždenie rozhodlo, že uhradí túto sumu 2.850,99 €
jemu ako fyzickej osobe. To, že to bolo zaúčtované neskôr, nemení nič na tom, že uvedený zisk bol

uhradený v súlade so zákonom. Rozhodnutie jediného spoločníka vypracovával on a nebolo notársky
overené. Taktiež nebolo založené do Zbierky listín v Obchodnom registri, pričom dňa 19.6. odovzdal
všetky doklady a účtovníctvo správkyni. Správkyňa mu napísala list, aby predložil všetky doklady, tieto
zosumarizoval, odniesol jej a povedal, že ďalšie materiály nemá a pokiaľ sa niečo nájde, tak jej to
doručí. A v tomto prípade sa aj tak stalo. Že uvedený výdavok nebol zaúčtovaný hneď, bola chyba

z účtovnej stránky. Keďže bol spoločníkom a konateľom v jednej osobe, nemal zamestnancov, jedine
manželku, prax pri vyplácaní finančných prostriedkov bola taká, že všetko podpisoval, dávalo sa to
do účtovníctva a to nanajvýš s týždenným odstupom. Uvedený výdavok bol zaúčtovaný preto neskôr,
pretože pred vyhlásením konkurzu si robil poriadok v dokumentoch a zistil, že to nie je zaúčtované a
urobené. V prípade, ak by nešiel do konkurzu, možno by zaúčtoval dané výdavky až koncom roka,

ale keďže išiel do konkurzu, robil si poriadok v dokumentoch a všetko urobil a potom dal účtovníčke.
Keď išiel do konkurzu, stav pokladne bol okolo 8 - 9.000 €. Žalovaný odmietol, že by bola z jeho
strany snaha vynulovať pokladňu pred vyhlásením konkurzu, pretože 15.6. ukončil účtovníctvo, vtedy
išiel, zobral z pokladne tých 8.000 € + 1.100 €, odniesol do banky a vkladal 9.100 €. Urobil to z toho
dôvodu, že mal kontokorentný úver a vedel, že tie peniaze vlastne skonzumuje tento kontokorentný úver.

Rozhodnutie jediného spoločníka bolo spracované 20.1.2012 a bolo odovzdané žalobkyni neskôr. Čo
sa týka okolnosti vyhlásenia konkurzu, žalovaný uviedol, že ich v roku 2011 vytopilo, skončili existenciu
v starých priestoroch, zájazdy boli de facto predané, dalo sa povedať, že išlo už len o realizáciu tých
zájazdov, ktoré boli predané, povystavovať ľuďom pokyny na cestu a preto sa rozhodli, že ostanú v tých
priestoroch, kde skončili sezónu 2011. Následne niekedy v novembri alebo októbri sa presťahovali na

Mlynskú 27 do kancelárie, kde nanosili všetky papiere, všetku dokumentáciu. Nosili to aj tam, aj domov.
Urobil sa podnikateľský zámer na rok 2012, urobili sa zmluvy so zahraničnými partnermi a partnermi,
ktoré k zájazdom patrili, ako autobusy a podobne, a predaj sa začal v januári v roku 2012, urobil sa aj
katalóg pre rok 2012. V januári nemali žiadneho klienta, potom boli nejakí klienti vo februári, v marci
ich bolo viac, v apríli najviac. Presťahovanie malo taký vplyv, že aj napriek tomu, že boli na lukratívnom

mieste, ľudia - pôvodní klienti ich hľadali na starej adrese a to malo vplyv na pokles predajnosti zájazdov.
Po zistení, že klesajú tržby sa robili opatrenia, začali využívať zľavové portály, kde dávali svoje zájazdy
na podporu predaja. K otázke vyplatenia podielu na zisku žalovaný uviedol, že tento v minulosti nebol
vyplatený, avšak v januári 2012 došlo k spísaniu listiny - rozhodnutia jediného spoločníka, ktoré napísal
žalovaný, podpísal, či to bolo doma alebo v práci, to už nevedel uviesť, potom išiel do kancelárie a

vybral peniaze. Následne po predložení dôkazu zo strany žalobkyne o tom, že v čase od 18.1. do 22.1.
bol na území Bulharska, tento uviedol, že nevie presne definovať, kedy to bolo podpísané, datované to
bolo 20.1. a mohol to podpisovať aj po príchode z Bulharska. V cestovke to tak fungovalo, že robil, čo
chcel, pretože bol spoločníkom a konateľom v jednej osobe, na dátumy nijak neprihliadal. Pri vyplatení
predmetného zisku žalovaný vychádzal z podkladov, ktoré mu dala ekonómka, tam bol zisk z roku 2007,

2008, 2009, 2010. Vyplatiť zisk sa rozhodol aj v súvislosti s vytopením, pretože všetko stálo veľa peňazí
a on tie peniaze potreboval, tak ich vybral. Informácie o výške podielu na zisku, ktoré si môže vyplatiť,
mal od účtovníčky, lebo to bolo jednoduché načítať, ona mala tie podklady v počítači, z toho vychádzali
a bolo to presne vyčíslené, že to bolo 2.850 €. K 23.12.2011 sa prevádzali v obchodnom registri zmeny
týkajúce sa spoločnosti CK FENÍCIA, bolo to mierne navýšenie základného imania a vtedy samozrejme

predpokladal, že bude aj naďalej vykonávať túto činnosť.

Na ďalšom pojednávaní žalovaný opätovne pri svojej výpovedi vysvetlil skutočnosti ohľadom podpísania
rozhodnutia jediného spoločníka a to tak, že predmetný dokument spisovala právna zástupkyňa, onaho spracovala 20.1., v tom čase on bol v Bulharsku. Keď sa vrátil z Bulharska, prišiel domov, stiahol
to z e-mailu a podpísal. Nepozeral na dátum, že tam bolo 20.1., len to podpísal a na základe toho sa
vtedy peniaze vybrali.

V konaní vypovedala svedkyňa M.. G. R., ktorá uviedla, že s účtovníctvom nemala nič spoločné. Oni
mali rozdelenú prácu tak, že ona sprostredkovávala styk s klientmi, predovšetkým ponuku predaja
zájazdov, vybavenie cestovného poistenia pre klientelu, pokyny na zájazdy, písanie zoznamu klientov,
aj inú agendu, ktorej bolo neúrekom. Taktiež archivácia bola jej starosťou. Väčšinou nedošlo k takým

veciam, že by niečo hľadali a ak k tomu došlo, súviselo to len s jedinou nepríjemnou udalosťou, a keď to v
sezóne roku 2010 prišli 4.júla do cestovky a táto bola komplet vytopená. Nastala tam katastrofa, sezóna
začala a nastal chaos s dokumentáciou, museli sa sťahovať a dostali provizórnu miestnosť vo Vitézovom
dvore, niečo tam vynášali, niečo bolo zničené na 100 %, niečo sa dalo zachrániť, niečo prevážali aj
domov. Teda archivácia prebiehala aj doma. Niekedy v roku 2012 manžel hľadal zápisnicu z valného
zhromaždenia a obrátil sa na ňu, či ju náhodou nemá niekde založenú, ona ju našla v šanóne, kde to

nemalo byť, ale muselo to súvisieť s tým vytopením, takže to omylom založila do svojich osobných vecí.
Keď to našla, opýtala sa manžela, či je to to, čo hľadá, neprečítala to, nevidela to, nevšimla si, že to bolo
za rok 2012, že to bola zápisnica z valného zhromaždenia, následne mu túto zápisnicu odovzdala. Stalo
sa tak niekedy v jeseni 2012. Po vytopení z priestorov kancelárie CK FENÍCIA s.r.o. viedli archiváciu tak,
ako sa dalo. Bola sezóna, ale bolo tam veľmi vlhko, tvorila sa pleseň a to aj na dokumentácii, takže sa s

manželom rozprávali, že budú pokračovať v týchto priestoroch do konca sezóny a archivácia prebiehala
tak, že tam, kde bolo suché miesto, tam sa to založilo. Čiže archivácia ako taká, ako ju viedli predtým,
o tom sa nedalo hovoriť, takto to v tom čase nefungovalo. Po presťahovaní sa snažila všetko dať do
poriadku,kúpilisanovéšanónyasvedkyňazakladaladokumentytak,akopredtým.Archiváciusasnažila
viesť zodpovedne. Čo sa týka vytopenia, predajnosť zájazdov to podľa jej názoru nijako neovplyvnilo,

klienti si len všímali prostredie, vytopené steny, pleseň na stenách a omietku na zemi. Po zmene adresy
verili, že sa zlepší predajnosť, pretože to bola frekventovaná ulica, kúpili aj nový nábytok, verili, že bude
lepšie.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že spoločnosť CK FENÍCIA s.r.o. rozhodnutím jediného

spoločníka vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 20.1.2012 rozhodla,
že zisk spoločnosti za roky 2007, 2008, 2009, 2010, ktorý bol na základe rozhodnutí valných
zhromaždení preúčtovaný na účet nerozdelených ziskov, bude vyplatený jedinému spoločníkovi -
žalovanému po odpočítaní straty za rok 2006 v celkovej výške 2.850,99 € do 31.1.2012. Dňa 31.1.2012
bol vystavený výdavkový pokladničný doklad č. 11/1 na sumu 2.850,99 € s uvedeným účelom: výplata

nerozdeleného zisku. Daná transakcia bola zaúčtovaná v účtovníctve spoločnosti CK FENÍCIA s.r.o.
až dňa 12.6.2012. Tak ako uviedol žalovaný, výplata nerozdeleného zisku bola vykonaná v zmysle
podkladov poskytnutých účtovníčkou spoločnosti a v zmysle účtovnej závierky za rok 2010, z ktorej
výsledok hospodárenia minulých rokov predstavoval sumu 2.795 €, nerozdelený zisk minulých rokov
3.274 €, neuhradená strata minulých rokov mínus 479 €.

Uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 30K/3/2012 zo dňa 17.9.2012, zverejneným dňa 24.9.2012
v Obchodnom vestníku, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu: CK FENÍCIA, s. r. o., Mlynská 27,
Košice.TýmistýmuznesenímbolaJUDr.IngridKovalčuková,Štúrova33,Košice,ustanovenádofunkcie
správcu konkurznej podstaty. Správkyňa konkurznej podstaty úpadcu vyzvala žalovaného na vrátenie

neoprávnene vyplateného podielu na zisku vo výške 2.859,99 €, nakoľko na jeho vyplatenie neboli
splnené zákonom požadované podmienky: Žalovaný vo svojej odpovedi tento nárok žalobkyne neuznal,
nakoľkopodľajehonázorubolisplnenépodmienkynavyplateniepodielunazisku,očomvprílohepriložil
rozhodnutie jediného spoločníka zo dňa 20.1.2012.

Žalobkyňa v konaní argumentovala, že nesplnenie podmienok na výplatu zisku spočíva vo tom, že
rozhodnutiu jediného spoločníka zo dňa 20.1.2012 nepredchádzal návrh spoločníka na rozdelenie zisku,
a zároveň že pre rozdelenie zisku spoločnosti neboli naplnené podmienky podľa § 179 ods. 3 a 4
Obchodnéhozákonníkaatedapredmetnérozhodnutiemásúdpovažovaťzaneplatnéanáslednetitulom
bezdôvodného obohatenia zaviazať žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy.

Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom v predmetnom
období (ďalej len „ZKR“), vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásenýzverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník
stáva úpadcom.

Podľa § 57 ods. 1 ZKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka
neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže
odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho
podnetu na odporovanie nevyhovel

Podľa § 57 ods. 2 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby
alebo na súde do šiestich mesiacov od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa
považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

Podľa § 57 ods. 3 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú
už vykonateľné alebo uspokojené.

Podľa§ 57 ods. 4 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý
ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

Podľa § 60 ods. 1 ZKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich

veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov
a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

Podľa § 60 ods. 2 ZKR, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel
dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa

nepreukáže opak.

Podľa § 60 ods. 3 ZKR, odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené
počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

Podľa § 63 ods. 1 ZKR, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej
hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo,
povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo
alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota
nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej

majetkovejhodnoty.Protitomu,vočikomusaprávoodporovaťprávnemuúkonuuplatnilo,možnouplatniť
vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.

Podľa § 199 ods. 1 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, uznesenia a iné písomnosti súdu sa v
konaniach podľa tohto zákona doručujú ich zverejnením v Obchodnom vestníku. Uznesenie, ktoré sa

zverejňuje v Obchodnom vestníku, sa zverejňuje bez odôvodnenia.

Podľa § 199 ods. 9 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia
alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej
súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú

v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich
zverejnení v Obchodnom vestníku.

Súd v prvom rade poukazuje na tú skutočnosť, že po vyhlásení konkurzu daný právny vzťah upravujú v
prvom rade ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. ako lex specialis pred inými zákonnými predpismi, ktoré

vystupujú len ako lex generalis. Z tohto pohľadu súd posudzoval, či žalobkyňa uplatnila žalovanú sumu
v zmysle ustanovení ZKR, t.j. či odporovala daný právny úkon v zmysle vyššie citovaných ustanovení
ZKR. Odporovať právnemu úkonu podľa ZKR je potrebné v prekluzívnej 6 mesačnej lehote, ktorá začína
plynúť od vyhlásenia konkurzu. V zmysle § 199 ods. 9 ZKR sa uznesenie o vyhlásení konkurzu považuje
za zverejnené nasledujúci deň po zverejnení v Obchodnom vestníku, v danej veci dňa 24.9.2012.

Prekluzívna 6 mesačná lehota tak začala plynúť dňa 25.9.2012 a skončila dňa 25.3.2013. Žalobkyňa
svoj nárok uplatnila na súde síce podaním doručeným súdu dňa 16.11.2012, avšak domáhala sa iba
vyplatenia sumy 2.859,99 €, ktorú následne definovala titulom vydania bezdôvodného obohatenia z
neplatného právneho úkonu - rozhodnutia jediného spoločníka zo dňa 20.1.2012, čo znamená, ženežalovala odporovateľnosť daného právneho úkonu tak, ako majú na mysli vyššie spomenuté zákonné
ustanovenia ZKR. Zároveň súd musí konštatovať, že i v prípade, ak by to jasne uviedla vo svojom návrhu
na začatie konania, súd dospel k záveru, že neboli naplnené ostatné ustanovenia ZKR na vyhovenie

žaloby o odporovateľnosť právnych úkonov, najmä to, že žalovaný neukrátil týmto úkonom veriteľov
úpadcu, nakoľko i on sám ako spoločník bol veriteľom úpadcu čo sa týka jeho nároku na vyplatenie
podielu na zisku spoločnosti.

V zmysle žalobkyňou konkretizovaného nároku a argumentácie ohľadom neplatnosti právneho úkonu -

rozhodnutia jediného spoločníka zo dňa 20.1.2012 súd sa zaoberal jej tvrdeniami a dospel k záveru, že
v tomto konaní nemožno vysloviť neplatnosť daného právneho úkonu v rámci vyriešenia prejudiciálnej
otázky a následne žalovaného zaviazať na zaplatenie žalovanej sumy.

Podľa § 114 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v predmetnom období ,
t.j. do 31.7.2012 (ďalej len „ObZ“), obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a

im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k
základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

Podľa § 122 ods. 1 ObZ, spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly
jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne

v stanovách.

Podľa § 123 ods. 1 ObZ, spoločníci majú nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich
splateným vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

Podľa § 123 ods. 2 ObZ, spoločnosť môže vyplácať podiely na zisku len pri splnení podmienok podľa
§ 179 ods. 3 a 4. Spoločnosť nesmie vyplácať najmä úroky z vkladov do spoločnosti a preddavky na
podiely na zisku.

Podľa § 179 ods. 3 ObZ, do zrušenia spoločnosti môže byť medzi akcionárov rozdelený vždy len čistý

zisk
a) znížený o prídely do rezervného fondu, prípadne ďalších fondov, ktoré spoločnosť vytvára podľa
zákona, a o neuhradenú stratu z minulých období,
b) zvýšený o nerozdelený zisk z minulých období a fondy vytvorené zo zisku, ktorých použitie nie je v
zákone ustanovené.

Podľa § 179 ods. 4 ObZ, spoločnosť nemôže rozdeliť medzi akcionárov čistý zisk alebo iné vlastné
zdroje spoločnosti, ak vlastné imanie zistené podľa schválenej riadnej účtovnej závierky je alebo by bolo
v dôsledku rozdelenia zisku nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom ( § 217),
prípadne ďalšími fondmi vytváranými spoločnosťou, ktoré sa podľa zákona alebo stanov nesmú použiť

na plnenie akcionárom, znížená o hodnotu nesplateného základného imania, ak táto hodnota ešte nie
je zahrnutá v aktívach uvedených v súvahe podľa osobitného zákona.

Podľa § 125 ods. 1 písm. b) ObZ, valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti.
Dojehopôsobnostipatríschvaľovanieriadnejindividuálnejúčtovnejzávierkyamimoriadnejindividuálnej

účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát.

Podľa § 131 ods. 1 ObZ, každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací
správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného
zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké

právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto
právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného
zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení
dozvedieť.

Podľa § 131 ods. 2 ObZ, súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného
zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva
spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.Podľa § 131 ods. 5 ObZ, právoplatné rozhodnutie súdu podľa odseku 1 je záväzné pre každého.

Podľa § 132 ods. 1 ObZ, ak má spoločnosť jediného spoločníka, vykonáva tento spoločník pôsobnosť

valného zhromaždenia. Rozhodnutie jediného spoločníka urobené pri výkone pôsobnosti valného
zhromaždenia musí mať písomnú formu a musí ho podpísať, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 135 ods. 1 ObZ, konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a
účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti.

Podľa § 135 ods. 2 ObZ, konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu
účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu
strát v súlade so spoločenskou zmluvou a stanovami. Ak osobitný zákon ukladá spoločnosti povinnosť
vyhotoviťvýročnúsprávu,konateliapredkladajúvalnémuzhromaždeniunaprerokovaniespolusriadnou
alebo mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou výročnú správu.

Základnými právami spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným je a) právo na účasť na
riadení spoločnosti, ktoré vykonáva účasťou na valnom zhromaždení, právo na kontrolu spočívajúce
predovšetkým v oprávnení požadovať informácie o záležitostiach spoločnosti a právo nazerať do
dokladov spoločnosti, ako aj s tým spojené právo uplatňovať v mene spoločnosti nároky voči konateľom

a spoločníkom súdnou cestou a právo požadovať na súde určenie neplatnosti uznesenia valného
zhromaždenia, b) majetkové práva predovšetkým právo na podiel na zisku, ktoré však vzniká iba v
prípade, keď valné zhromaždenie rozhodlo o tom, že časť zisku, prípadne celý zisk sa použije na
rozdelenie medzi spoločníkov; v rámci svojej pôsobnosti valné zhromaždenie môže rozhodnúť aj inak
(napr. tak, že celý zisk sa použije na financovanie ďalšieho rozvoja spoločnosti); výplata zisku však

nemôže byť vykonaná na úkor základného imania, rezervného fondu ani iných fondov, ktoré musia byť
podľa zákona povinne vytvorené; počas účtovného obdobia je spoločnosť povinná zabrániť vyplateniu
preddavkov na podiely na zisku; pokiaľ ide o mieru účasti spoločníkov na zisku, spoločenská zmluva
môže určiť aj iné pravidlo, než ustanovuje zákon v odseku 1, t.j. zisk sa môže rozdeliť aj podľa iných
zásad, než podľa pomeru splatených vkladov jednotlivých spoločníkov; za žiadnych okolností však nie

je prípustné vyplácanie úrokov z vkladov, ktoré spoločníci splatili do základného imania; k majetkovým
právam ďalej patrí aj právo na vyrovnací podiel (ak zanikne účasť spoločníka v spoločnosti a spoločnosť
trvá naďalej) alebo právo na podiel na likvidačnom zostatku podľa § 153 ods. 2 (ak spoločnosť zaniká
bez právneho nástupcu po predchádzajúcej likvidácii jej majetku).

Okrem týchto práv môže spoločenská zmluva pre spoločníkov zakotviť aj ďalšie práva. Niektoré z
uvedených práv patria všetkým spoločníkom rovnako, iné podľa výšky ich obchodných podielov, ich
zakotvenie v spoločenskej zmluve však vždy musí zodpovedať princípom vymedzeným v § 56a (zákaz
zneužitia práva).

Ak má spoločnosť jediného spoločníka, či už z dôvodu jej založenia jednou osobou, alebo v dôsledku
spojenia všetkých obchodných podielov v rukách jediného spoločníka, je z povahy veci vylúčené, aby sa
v nej konalo valné zhromaždenie. V takom prípade pôsobnosť valného zhromaždenia vykonáva jediný
spoločník.

Napriek tomu, že v jednoosobovej spoločnosti sa nekoná valné zhromaždenie, konatelia sú povinní
plniť si voči jedinému spoločníkovi všetky povinnosti, ktoré zákon ustanovuje pre konateľov vo vzťahu
k valnému zhromaždeniu (napríklad povinnosť predložiť jedinému spoločníkovi na schválenie účtovnú
závierku, návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu straty, informovať jediného spoločníka o tom, že strata
presiahla hodnotu jednej tretiny základného imania, predložiť mu návrhy opatrení a pod.).

Rozhodnutia jediného spoločníka prijaté pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia môžu byť
napadnuté žalobou o určenie neplatnosti podľa § 131 za tých istých podmienok ako uznesenia valného
zhromaždenia.

S účinnosťou od 1. januára 2002 zákon v odseku 1 zavádza povinnú požiadavku písomnej formy
pre všetky rozhodnutia jediného spoločníka, ktoré tento spoločník prijíma pri výkone pôsobnosti
valného zhromaždenia. Písomné vyhotovenie rozhodnutia prijatého pri výkone pôsobnosti valnéhozhromaždenia musí byť jediným spoločníkom vždy podpísané. Prísnejšia požiadavka na formu sa
vyžaduje iba v prípadoch, o ktorých tak výslovne ustanoví zákon.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že právny poriadok Slovenskej
republiky obsahuje právnu úpravu a postup, ako sa možno domáhať vyslovenia neplatnosti uznesenia
valného zhromaždenia v zmysle § 131 ObZ. Konkrétne ustanovenie § 131 ods. 1 ObZ upravuje, kto
je oprávnený a teda aktívne legitimovaný na podanie takéhoto návrhu, kedy medzi inými osobami je
menovaná i osoba správcu konkurznej podstaty.

Pasívne vecne legitimovanou osobou je spoločnosť, žalobca teda musí smerovať vždy proti nej, a nie
protivalnémuzhromaždeniu,ktorénapadnutérozhodnutieprijalo.Valnézhromaždeniejesícenajvyšším
orgánom spoločnosti, avšak ako orgán spoločnosti nemá právnu subjektivitu (rovnako, ako nemá právnu
subjektivitu ani predstavenstvo akciovej spoločnosti, z čoho vyplýva, že návrh na určenie neplatnosti
uznesenia valného zhromaždenia nemôže podať predstavenstvo, ale len jeho jednotliví členovia ako

fyzické osoby - porovnaj R 63/1996).

Na rozdiel od určovacích žalôb podľa všeobecnej úpravy § 80 písm. c) OSP, pri ktorých je nevyhnutnou
procesnou podmienkou preukázanie naliehavého právneho záujmu, v prípade určovacej žaloby podľa §
131 ObZ existenciu naliehavého právneho záujmu zákon predpokladá, a preto ho súdu netreba osobitne

preukazovať.

V konaní o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdu treba preukázať iba tie
skutočnosti, o ktorých tak určí špeciálne ustanovenie § 131 (napr. bývalý konateľ musí podľa odseku
1 preukázať, že sa ho napadnuté uznesenie týka; spoločník musí v súlade s odsekom 2 preukázať, že

napadnuté uznesenie obmedzuje jeho práva a pod.).

Žaloba o určenie neplatnosti valného zhromaždenia je v podstate osobitným druhom určovacej žaloby
podľa § 80 písm. c) OSP. Ustanovenie § 131 ObZ preto treba chápať ako osobitnú úpravu určovacej
žaloby, ktorá sa uplatní vždy, ak predmetom určovacej žaloby bude určenie neplatnosti uznesenia

valného zhromaždenia. Všeobecná úprava obsiahnutá v Občianskom súdnom poriadku sa použije len
v rozsahu, v ktorom nie je v rozpore s úpravou obsiahnutou v Obchodnom zákonníku.

Zákon uvádza, že dovolávať sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdnou cestou možno
len v prípade, keď napadnuté uznesenie je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so

stanovami. Ide o taxatívny výpočet dôvodov, z čoho vyplýva, že prípadný rozpor s právnym predpisom
nižšej právnej sily, než je zákon, nemôže byť dôvodom na určenie neplatnosti uznesenia valného
zhromaždenia. Pritom platí, že žalobou o určenie neplatnosti možno napadnúť tak pre vecnoprávne, ako
aj pre formálnoprávne vady uznesenia valného zhromaždenia (napr. už uvedené nedodržanie postupu
pri zvolaní valného zhromaždenia, prijatie uznesenia o otázke, ktorá nebola zaradená do programu

rokovania valného zhromaždenia, nedodržanie potrebného počtu hlasov pri prijatí uznesenia a pod.).

Lehota, v priebehu ktorej možno podať návrh na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia
súdom, je kogentne ustanovená v odseku 1. Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že ide o prekluzívnu
lehotu, ktorej márne uplynutie má za následok zánik práva domáhať sa takéhoto určenia na súde. Na

uvedenú skutočnosť je súd povinný prihliadať ex offo aj bez návrhu. Začiatok plynutia prekluzívnej lehoty
určuje druhá časť tretej vety odseku 1. Začiatok lehoty je ustanovený objektívne „od prijatia uznesenia“
valného zhromaždenia. V prípade, keď valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, začiatok lehoty sa
posudzuje takisto objektívne. Počíta sa odo dňa, keď sa oprávnená osoba mohla o uznesení dozvedieť.
To znamená, že nie je rozhodujúce, kedy sa oprávnená osoba o uznesení skutočne dozvedela, ale

rozhodujúci je deň, kedy sa objektívne o uznesení mohla dozvedieť. Zároveň však pre prípad, keď valné
zhromaždenie nebolo zvolané riadne, prekluzívna lehota plynie odo dňa, kedy sa oprávnená osoba
mohla dozvedieť o jeho konaní. Vychádza sa z akceptovania všeobecnej zásady, že začiatok lehoty
určuje objektívna možnosť vykonania práva po prvý raz, nezávisle od subjektívnych okolností.

Žalobkyňa ako správkyňa konkurznej podstaty je osobou oprávnenou a teda aktívne legitimovanou na
podanienávrhunaurčenieneplatnostiuzneseniavalnéhozhromaždenia,ktoréprávotátovšaknevyužila
a nepodala na príslušný súd žalobu o vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia a to
ani v lehote do 3 mesiacov od momentu, kedy sa mohla dozvedieť o existencii Rozhodnutia jedinéhospoločníka zo dňa 20.1.2012, t.j. do 3 mesiacov od predloženia daného rozhodnutia žalovaným listom
zo dňa 18.10.2012 doručeným správkyni dňa 26.10.2012, čo predstavuje dátum 26.1.2013. Nakoľko
tak žalobkyňa neurobila, jej nárok týmto titulom zanikol. Súd prejednávajúci tento spor nie je oprávnený

predbežne riešiť otázku neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia v konaní o zaplatenie sumy
2.850,99 € s príslušenstvom, nakoľko práve tomuto konaniu chýba právne relevantný zákonný podklad
a to rozhodnutie súdu o žalobe podľa § 131 ObZ. Preto súd ani nie je oprávnený posudzovať, či boli
alebo neboli naplnené podmienky v zmysle § 179 ods. 3 a 4 ObZ.

Žalobkyňa nevyužila ani jeden zo spôsobov, ktoré jej a priori ponúka a predpisuje platná právna úprava
ako postup pri vymožení danej pohľadávky a to titulom odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle
ZKR resp. titulom vyslovenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia v zmysle ObZ a až z toho
vyplývajúceho nároku na zaplatenie danej sumy a preto súd považuje žalobu za plne nedôvodnú.
Neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia totiž pôsobí až od okamihu, kedy ju vysloví súd, čo sa v
tomto prípade nestalo.

Súd už len navyše uvádza svoj právny názor, že pri jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným,
kde jediný spoločník vykonáva aj funkciu konateľa (ako bolo v tomto prípade spoločnosti úpadcu CK
FENÍCIA s.r.o.), je trvanie na uskutočnení povinnosti predloženia návrhu na rozdelenie zisku konateľom
ostatným spoločníkom pred samotným konaním valného zhromaždenia nanajvýš formalistickým

chápanímvýkonupráva,čovšaktomutonemožnotaktorozumieťajepotrebnépozeraťnaúčelzákonnej
úpravy, ktorá bola nepochybne dodržaná. Uvedené možno posúdiť ako procesný postup pred prijatím
uznesenia valného zhromaždenia, ktorý je možné napadnúť danou žalobou v zmysle § 131 ObZ, pretože
uvedenou žalobou je možné napadnúť tak vecnoprávne (obsahové) ako formálnoprávne (procesné)
vady prijatého rozhodnutia. To znamená, že len takouto žalobou je možné domáhať sa vyslovenia

neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia aj napríklad kvôli možnému antidatovaniu rozhodnutia,
nedodržania postupu pred samotným prijatím rozhodnutia jediného spoločníka a to napr. vo forme
nepredloženia návrhu na rozdelenie zisku a podobne.

Nakoľko samotná žalobkyňa v priebehu konania citovala i ustanovenia § 135a ObZ, súd sa zaoberal

žalovaným nárokom aj titulom náhrady škody voči konateľovi spoločnosti za to, že pri výkone svojej
činnosti, konkrétne pri vyplatení podielu na zisku nemal nepostupovať s odbornou starostlivosťou.

Podľa § 757 ObZ, pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto
zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.

Podľa § 373 ObZ, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 135a ods. 1 ObZ, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou
a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a
pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať
mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo
spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej

pôsobnostinesmúuprednostňovaťsvojezáujmy,záujmylenniektorýchspoločníkovalebozáujmytretích
osôb pred záujmami spoločnosti.

Podľa § 135a ods. 2 ObZ, konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú
povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní

nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto
zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.

Podľa § 135a ods. 3 ObZ, konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone
svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia

nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného
zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi,
spoločenskouzmluvoualebostanovami.Akmáspoločnosťzriadenúdozornúradu,konateľovnezbavuje
zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila.Z uvedeného vyplýva, že konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť štatutárneho orgánu s
odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých je spoločníkov. Konatelia teda

majú konať odborne a lojálne voči spoločnosti a jej spoločníkom. Odbornosť sa vzťahuje na schopnosť
rozhodovania so znalosťou veci, v celej zložitosti problematiky podnikania spoločnosti. Odbornosť
zahŕňa aj vytvorenie zodpovedajúcej informačnej sústavy spoločnosti v záujme získavania všetkých
informácií relevantných vo vzťahu k predmetu rozhodovania. Lojalita vo vzťahu k spoločnosti a jej
spoločníkom zahŕňa povinnosť zachovávania mlčanlivosti o dôverných informáciách a skutočnostiach,

ktorých prezradenie by mohlo spôsobiť spoločnosti škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy
jej spoločníkov akcionárov, ako aj povinnosť neuprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých
spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosťami. Tieto zložky je potrebné
interpretovať v kontexte s ust. § 56a. V ust. ods. 2 § 135a Obchodného zákonníka je obsiahnutá
úprava zodpovednosti konateľov za škodu spôsobenú pri výkone svojej pôsobnosti. Táto úprava má
charakter špeciálnej úpravy vo vzťahu k všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu podľa § 373a a

nasl. Obchodného zákonníka. Ak konateľ spôsobí škodu pri výkone svojej pôsobnosti či už porušením
záväzku alebo porušením povinnosti podľa Obchodného zákonníka, je povinný nahradiť spôsobenú
škodu, a to za podmienok upravených v § 373 a nasl. Obchodného zákonníka.

Pre vznik zodpovednosti konateľov za škodu musia byť splnené nasledovné predpoklady:

a/ vznik škody - len ak vznikne škoda možno sa domáhať jej náhrady, ak by škoda nevznikla aj keď by
reálne hrozila, nemožno sa úspešne domôcť náhrady škody,
b/ porušenie povinnosti pri výkone funkcie konateľa, najmä porušenie povinnosti vykonávať funkciu s
odbornou starostlivosťou - povinnosti konateľa sú určené jednak v zákone, v spoločenskej zmluve, v
zmluve o výkone funkcie, resp. ak nie je takáto zmluva uzavretá, vyplývajú z úpravy mandátnej zmluvy

(§ 566 a nasl. Obchodného zákonníka). Porušenia povinnosti sa môžu konatelia dopustiť tak úmyselným
ako i nedbanlivostným konaním, resp. nekonaním, hoci boli povinní konať. Porušenie povinnosti konať
s odbornou starostlivosťou pri výkone funkcie konateľa sa podľa zákona predpokladá a nie je potrebné
ho preukazovať,
c/ príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody - konateľ zodpovedá za škodu, len

ak bola zistená príčinná súvislosť medzi jeho konaním alebo nekonaním pri výkone funkcie s odbornou
starostlivosťou a vzniknutou škodou.

Zodpovednosť konateľa za škodu je založená na princípe objektívnej zodpovednosti a konateľ
bude zodpovednosť za spôsobenú škodu bez ohľadu na to, či ju spôsobil zavineným konaním

alebo nie. Konateľ nebude zodpovedať za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone funkcie s
odbornou starostlivosťou, nakoľko v takomto prípade nedôjde k porušeniu povinnosti, a teda naplneniu
predpokladu vzniku povinnosti k náhrade škody. V prípade, že neunesie dôkazné bremeno o tom,
že konal s odbornou starostlivosťou, zákon zavádza osobitný liberačný dôvod, a to subjektívnej
povahy. Týmto dôvodom je dobrá viera konateľa, že koná v záujme spoločnosti. Takýmto spôsobom je

záujem spoločnosti vždy preferovaný pred záujmom spoločníkov. Týmto mechanizmom právnej úpravy
zákonodarca ponecháva konateľom tzv. právo na omyl pri rozhodovaní. Vecná správnosť rozhodnutia
závisí od mnohých okolností a nemôže byť priradená bez splnenia ďalších podmienok automaticky na
vrub konateľov. Ak konatelia vykonávali uznesenie valného zhromaždenia, nezodpovedajú spoločnosti
za škodu spôsobenú výkonom tohto uznesenia, pokiaľ bolo v súlade so zákonom.

Náhradu škody voči konateľom si môže uplatňovať spoločnosť, ktorá je v pozícií poškodeného, ale aj
jej veriteľ.

V tomto prípade súd dospel k záveru, že tu neboli naplnené podmienky na vyhovenie žaloby titulom

náhrady škody, nakoľko je otázne, či daným konaním vznikla spoločnosti vôbec nejaká škoda. V prípade,
ak bol konateľom - žalovaným vyplatený podiel na zisku jemu samému, ktorý však ako spoločník
spoločnosti je nepochybne v pozícii veriteľa spoločnosti, nemožno tu konštatovať, že došlo k nejakej
škode spoločnosti. Súd zároveň opätovne poukazuje na existenciu Rozhodnutia jediného spoločníka zo
dňa 20.1.2012 ako podkladu na vyplatenie podielu na zisku, o ktorom súd rozsudkom v zmysle § 131

ObZ nevyslovil, že je neplatné a teda dané rozhodnutie je stále platné, nezrušené, vykonateľné a teda v
konečnom dôsledku je nutné naň nazerať ako na zákonné. Z tohto pohľadu potom nemožno uvažovať
o žiadnom porušení zákona zo strany žalovaného ako konateľa spoločnosti, naviac ak tento pred
uskutočnením predmetného rozhodnutia požiadal účtovníčku spoločnosti o oznámenie stavu - výškypodielu na zisku, ktoré je možné vyplatiť spoločníkovi, to znamená, že žalovaný naplnil liberačný dôvod
podľa § 135a ods. 3 ObZ. Zároveň ako vyplýva z www.finstat.sk , za rok 2011
spoločnosť dosiahla zisk plus 213%, kedy strata predstavovala iba 41%, čo v porovnaní s dosiahnutým

ziskom je stále pre spoločnosť plus 169%. V konaní nebolo bez pochýb preukázané, že by už v januári
2012boloočividné,žespoločnosťsadostávadotzv.mínusu,akžalovanýnechalvytlačiťnovýkatalógna
rok 2012, zájazdy na leto sa predávali už v predstihu, a nič nenasvedčovalo, že spoločnosť bude musieť
o pár mesiacov podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Na základe toho nemožno ani konštatovať, že by
medzi údajnou škodou (ktorá však podľa názoru súdu ani nevznikla) a údajným porušením povinnosti

žalovaného ako konateľa spoločnosti (ktoré však súd neposúdil ako v rozpore so zákonom) by bola aj
príčinná súvislosť. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti, sú má za to, že žaloba nie je dôvodná
ani titulom náhrady škody.

Súd nepristúpil k vykonaniu ostatného navrhovaného dokazovania a to najmä znaleckým dokazovaním
vo veci vedenia účtovníctva spoločnosti CK FENÍCIA s.r.o. znalcom z odboru ekonómie a účtovníctva

za účelom preukázania, či vedenie účtovníctva úpadcu až do podania návrhu na začatie konkurzného
konania vykazovalo také nedostatky, že ktoré by spôsobili poškodenie veriteľov, nakoľko mal za to, že
uvedené dokazovanie by bolo nehospodárne a neúčelné vzhľadom k vyššie uvedenému stanovisku
súdu v predmetnej veci.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, kedy žalobu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo

bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu

trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 5 O.s.p., trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu
mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom
vyhotovení rozhodnutia.

Súdotrováchkonaniarozhodolvzmysle§142ods.1O.s.p.zapoužitia§151ods.2O.s.p.aúspešnému

žalovanému priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva predstavujúcu iba
súdny poplatok za odpor vo výške 171,50 €, nakoľko žalovaný po vyhlásení rozhodnutia trovy konania
nevyčíslil najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia tak, ako ukladá § 151 ods. 1 veta
druhá O.s.p., a preto súd potom priznal žalovanému náhradu trov konania vyplývajúcich iba zo spisu ku
dňu vyhlásenia rozhodnutia, s výnimkou trov právneho zastúpenia, t.j. súd priznal žalovanému len súdny

poplatok za odpor. Žalobkyňa je povinná zaplatiť trovy konania v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. k rukám
právneho zástupcu žalovaného JUDr. Frederike Birkovej, advokátke, so sídlom Rosná 5, 040 01 Košice.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v 3
písomných vyhotoveniach.V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.