Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. jún 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 41C/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117203657
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Augustínová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5117203657.2

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcu: Kysucké
Nové Mesto, Námestie slobody 94, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 314099, zastúpeného právnym
zástupcom:JUDr.JozefPikuliak,advokát,sosídlomNámesteslobody58,02201Čadca,protižalovanej:
Z. M., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.Á. R. XXXX/X, XXX XX C. G. M., v konaní o vypratanie bytu,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á vypratať jednoizbový byt č. X vo vchode X na X. poschodí v bytovom
dome, súp. č. XXXX v C. G. M., ktorý je postavený na parc. č. XXXX/XXX, zapísané na LV č. XXXX, pre
okres C. G. M., U. C. G. M., k. ú. C. G. M., a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovanej bytovú náhradu n e p r i z n á v a .

Žalobca m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 04.02.2017, doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 06.02.2017, domáhal
uloženia povinnosti žalovanej vypratať byt č. X vo vchode č. X na X. poschodí v bytovom dome č. XXXX,
ktorý je evidovaný na LV č. XXXX. Uviedol, že so žalovanou uzavrel zmluvu o nájme predmetného bytu
dňa 21.01.2016. Poukázal, že podľa článku I. bod 2 zmluvy uplynutím doby dňom 31.12.2016 žalovanej

skončil nájomný vzťah k bytu. Tvrdil, že po skončení nájmu si nesplnila povinnosť podľa článku VII. bod
5 zmluvy byt odovzdať. Žiadal náhradu trov konania.

2. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená dňa 12.05.2017, v súdom stanovenej lehote nevyjadrila.
(č.l. 36 rub spisu).

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 30.06.2017. Na pojednávanie sa dostavila len
žalovaná. Právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť na vytýčenom termíne pojednávania riadne a
včas ospravedlnil, súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Okresný súd vec prejednal, vykonal
dokazovanie a vyhlásil rozhodnutie vo veci samej.

4. Žalovaná pred súdom uviedla, že V. B. je domovníčka a každému otravuje život. Postaví sa pred

dvere a musíte to urobiť, keď nie, už chodí žalovať na mestský úrad. Tvrdila, že tam bola predvolaná
nejedenkrát. Bola názoru, že domovníčka chce byt pre svoju dcéru. Uviedla, že jej vyplatili preplatok
z bytu 192 eur a nejaké drobné, pričom už započítali súd ako keby bola bezprávna. Uviedla, že
domovníčka jej ešte v stredu prepísala elektriku na seba, bez jej vedomia a svedomia. Mala za
to, že to tam je korupcia. Ďalej uviedla, že pani C. uprednostňuje cigánov, pritom ani jeden nerobí.
Poukázala, že s manželom musia platiť 340 eur elektrinu, majú vyše 700. Uviedla, že im nebolo

povolené bývať len z dôvodu, že sa vydala. Tvrdila, že manžel je ťažko chorý, ťažký alkoholik, s ktorým
chodila po pohotovostiach, pričom bol operovaný. Uviedla, že sa o neho stará, pričom mu musela nájsťnáhradné ubytovanie. Uviedla, že oni dvaja dôchodcovia nemôžu byť vysťahovaní, alebo vyprataní, keď
tam sú podvody. Ďalej uviedla, že M. B. dal všetkým cigánom zárobok. Vyjadrila presvedčenie, že jej
domovníčka nepodpísala zmluvu, kvôli tomu, že jej nadala. Konštatovala, že len krivdu si povedala kvôli

bývalej neveste. Taktiež uviedla, že dali petíciu, aby bola domovníčka zrušená a aby sa domovníčkou
stala Ing. C.. Petíciu zamietli. Mala za to, že neporušila žiadne pravidlo. Uviedla, že jej zlomili piaty stavec
na chrbte policajti kvôli cigánom, do K. ju odviezli, že je nesvojprávna. Zastavila pojednávanie, lebo tam
doviedli takého chalana, čo ani pritom nebol. Ďalej uviedla, že Š. E. žije s N. Š.. Bol bývalý policajt. Ďalej
uviedla, že ku dňu rozhodovania súdu predmetný byt obýva. Nesúhlasila s vysťahovaním. Tvrdila, že

je 30 rokov na invalidnom dôchodku. Príjem uviedla vo výške 168 eur. Poukázala, že má náklady na
nájomné, lieky, kredit a zostane jej 12 eur na mesiac. Tvrdila, že ju podporujú deti, ale v poslednej dobe
sa jej zriekli. Uviedla, že nájomníci čo tam bývajú sú dôchodcovia, ktorí majú dôchodky, chalupu.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s produkovanými listinnými dôkazmi
vzťahujúcimi sa k predmetu konania, a to zmluvou o nájme bytu zo dňa 21.01.2016 (č.l. 5-10 spisu),

čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. XXXX (č.l. 11 - 12 spisu), listinou s názvom „Oznámenie o
neobnovení nájomnej zmluvy a výzva o vyprataní bytu“ zo dňa 12.2.2016 (č.l. 13 spisu), doručenkou
(č.l. 14 spisu), listinou s názvom „Odvolanie“ (č.l. 42 spisu)

6. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že žalobca je vlastníkom bytu č. X vo

vchode č. X na X. poschodí v bytovom dome č. XXXX na ulici V. R. Z. C. G. M., ktorý je evidovaný
na LV č. XXXX. Nájomnou zmluvou zo dňa 21.01.2016 prenechal žalobca v postavení prenajímateľa
predmetný byt žalovanej ako nájomcovi do užívania na dobu určitú, a to odo dňa účinnosti zmluvy do
31.12.2016, kedy sa podľa článku VII. tejto zmluvy skončil nájom bytu. Podľa článku V. predmetnej
nájomnej zmluvy nájomca nemá nárok na pridelenie náhradného bytu alebo inej bytovej náhrady pri

skončení nájmu uplynutím doby nájmu. Na základe rozhodnutia žalobcu zo dňa 06.12.2016 žalobca
žalovanej oznámil, že nebol udelený súhlas k obnoveniu nájomnej zmluvy pre predmetný byt, a to z
dôvodu porušenia nájomnej zmluvy a domového poriadku. Žalobca žalovanú vyzval na vypratanie bytu
a jeho odovzdanie správcovi Kysuca s.r.o. v termíne do 02.01.2017. Napriek skončeniu nájmu bytu dňa
31.12.2016 a výzve žalobcu na jeho vypratanie a odovzdanie, žalovaná predmetný byt naďalej užíva.

7. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd vec právne posúdil podľa príslušných
zákonných ustanovení:

Podľa § 3 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov

nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.
Podľa § 126 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho
práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom
zadržuje.

Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak
sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ
proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje
sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na

dobudlhšiuakoroksaobnovujevždynarok,nájomdojednanýnakratšiudobusaobnovujenatútodobu.
Podľa § 685 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ
prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby
užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je
chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež
uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
8. Súd v konaní postupoval v zmysle § 191 CSP, podľa ktorého dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko,
čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie vydal v súlade s ustanovením § 186 ods. 2 CSP v spojení s

§ 215 ods. 1 CSP a § 217 ods. 1 CSP, a to na základe zisteného skutkového stavu, ako aj na základe
skutočností, ktoré boli medzi stranami sporu zhodné a súd nemal o ich pravdivosti dôvodné a závažné
pochybnosti. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku.9. Z vykonaného dokazovania súd vzal za nesporné, že predmetná nájomná zmluva bola medzi
stranami sporu uzatvorená na dobu určitú a nájom bytu skončil uplynutím doby nájmu dňa 31.12.2016.
Žalobca ako vlastník predmetného bytu v postavení prenajímateľa neudelil súhlas na obnovenie

predmetnej nájomnej zmluvy na dobu určitú. Výzvou zo dňa 12.12.2016 požiadal žalovanú o
vypratanieaodovzdaniepredmetnéhobytusprávcovido02.01.2017.Žalovanánapriekskončeniunájmu
predmetného bytu a neobnoveniu nájomnej zmluvy predmetný byt naďalej, bez právneho dôvodu, užíva.

10. Súd mal za danej situácie, resp. za daného skutkového stavu veci za to, že na strane žalobcu

existuje právny dôvod domáhania sa vypratania predmetného bytu. Okresný súd má za to, že sú splnené
podmienky podľa citovaných zákonných ustanovení, aby bolo žalobe žalobcu vyhovené a žalovaná bola
povinnávyprataťpredmetnýbytatentobytodovzdaťžalobcovi.Kuvedenémuprávnemuzáveruokresný
súd dospel bez toho, aby v čase rozhodovania súdu a v rámci tohto konania hodnotil a posudzoval
opodstatnenosť dôvodov neobnovenia nájomnej zmluvy zo strany žalobcu ako prenajímateľa. V tomto
smere súd uvádza, že vzhľadom na predmet konania a zistený skutkový stav veci nie je dôvodnosť

neudelenia súhlasu k obnoveniu nájomnej zmluvy relevantnou otázkou, ktorou by bol súd povinný sa
v rámci rozhodovania danej veci zaoberať. Okresný súd zdôrazňuje, že nájomná zmluva bola zmluvou
uzavretou na dobu určitú, nájom bytu uplynutím dojednanej doby skončil a teda v čase rozhodovania
okresného súdu neexistoval právny dôvod na obývanie bytu žalovanou. Súd zároveň zdôrazňuje, že
na obnovenie nájomnej zmluvy žalovaná nemala žiadny zákonný nárok. V tomto smere súd poukazuje

na článok V. predmetnej nájomnej zmluvy, z ktorého vyplýva, že podmienku opakovaného uzatvorenia
nájomnej zmluvy je udelenie písomného súhlasu na uzatvorenie nájomnej zmluvy zo strany žalobcu ako
prenajímateľa. Tento súhlas žalovanej preukázateľne udelený nebol. Okresný súd tak dospel k záveru,
že od 31.12.2016 žalovaná užíva predmetný byt bez právneho dôvodu, t.j. bez existencie právneho titulu
oprávňujúcehopredmetnýbytužívať.Vdanomprípadežalovanáneoprávnenezasahujedovlastníckeho

právažalobcuapretosažalobcažalobouvočižalovanejdôvodnedomáhavyprataniapredmetnéhobytu.

11. Súd však pre naplnenie obligatórnej náležitosti súdneho rozhodnutia, a to riadneho a presvedčivého
odôvodnenia rozhodnutia, konštatuje že žalovaná v danom konaní ani nepreukázala, že dôvod na
neobnovenie predmetnej nájomnej zmluvy z jej strany naozaj nebol daný. Žalovaná nepreukázala, že

nájomnú zmluvu, či príslušný domový poriadok skutočne neporušila. Uvedené tak zostalo len v rovine
tvrdenia žalovanej, čo je však pri prejednacej zásade, ktorou je ovládané civilné sporové konanie,
nedostačujúce.

12. Súd poukazuje, že podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre

rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a
podľa pokynov súdu. Podľa čl. 9 CSP strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi
a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon. Podstata
prejednacej zásady spočíva v tom, že procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú význam pre
rozhodnutie vo veci samej (t.j. povinnosť tvrdenia), ako aj procesná povinnosť navrhovať dôkazy na

preukázanie týchto tvrdených skutočností (t.j. dôkazná povinnosť) je záležitosťou strán sporu. Splnenie
dôkaznej povinnosti tým spôsobom, že procesná strana preukáže svoje tvrdenia, vedie k uneseniu
dôkaznéhobremenaatedakpriaznivémuvýsledkusporu.Dôsledkomneuneseniadôkaznéhobremena,
t.j. nepreukázania tvrdených skutočností, je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje stranu sporu, na
ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, t.j. neponúkol alebo nevedel

ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce
skutočnosti. Nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadom vlastných tvrdení v sporovom konaní má za
následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa prejaví zamietnutím žaloby. Súd vychádza predovšetkým z
výsledkov dokazovania navrhnutého stranami sporu.

13. V nadväznosti na uvedené má súd za to, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno vzťahujúce
sa k jej tvrdeniam v spore prezentovaným. Žalovaná neoznačila, nepredložila ani nenavrhla žiadne
relevantné dokazovanie v tomto smere. Pokiaľ ide o listinný dôkaz predložený žalovanou s názvom
„Odvolanie“ okresný súd má za to, že z uvedeného listinného dôkazu len vyplýva, že nájomníci X.
poschodia nájomného domu V. R. XXXX súhlasia s obnovením nájomnej zmluvy so žalovanou, nakoľko

s touto údajne nemajú žiadne konflikty a subjektívne majú za to, že neporušuje domový poriadok. Súd
však v tejto súvislosti uvádza, že vlastníkom a zároveň prenajímateľom predmetného bytu s konečnou
rozhodovacou právomocou vo vzťahu k prenajímaniu bytu, či obnovovaniu nájomných zmlúv k bytu je
žalobca. Tento však súhlas k obnoveniu predmetnej nájomnej zmluvy k bytu žalovanej neudelil.14. Na tomto mieste súd považuje za potrebné uviesť, že v danej veci boli prvotne splnené podmienky
na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 273 CSP. Avšak súd aj vzhľadom na predmet konania

túto možnosť nevyužil a nariadil pojednávanie. Žalovaná však ani na pojednávaní nepreukázala žiadny
nárok na užívanie predmetného bytu.

15. Žalobca sa domáhal vypratania predmetného bytu bez zabezpečenia bytovej náhrady žalovanej.
V tejto súvislosti súd udáva, že predmetná vec je na jednej strane o ochrane vlastníka nehnuteľnosti

(bytu) a na druhej strane o obydlí a súkromí osoby. Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do
jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu
ju neprávom zadržuje (§ 126 Občianskeho zákonníka) a na strane druhej obydlie možno definovať ako
miesto, kde osoba býva, pričom zabezpečenie bývania je jednou zo základných sociálnych istôt.

Podľa § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca

právo na bytovú náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo
na bytovú náhradu.
Podľa § 4 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými
náhradami pri zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú nájomca nemá právo na bytovú náhradu okrem
prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez zavinenia nájomcu

nie je možné ďalej užívať alebo ak ide o služobný byt alebo o byt osobitného určenia a nájomca pred
jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a
s bytovými náhradami služobným bytom je byt, ktorého nájomca vykonáva prácu, na ktorú je nájom

služobného bytu viazaný.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a
s bytovými náhradami bytom osobitného určenia je byt, ktorý stavebným usporiadaním, umiestnením,
vybavením alebo spôsobom užívania je určený na bývanie pre vymedzený okruh osôb.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov
a s bytovými náhradami bytom osobitného určenia je a) byt stavebne určený na trvalé bývanie ťažko
telesne postihnutej osoby, najmä bezbariérový byt, b) byt trvale určený na bývanie osoby, ktorej na
základe zákona alebo iného právneho predpisu patrí počas výkonu verejnej funkcie právo bývať v

zariadenom byt (naturálny byt), c) byt trvale určený na bývanie predstaviteľa alebo zamestnanca
cudzieho zastupiteľského úradu alebo člena alebo zamestnanca medzinárodnej organizácie, ktorej
podľa medzinárodného práva patria diplomatické výsady a imunity, ak nejde o občana Českej a
Slovenskej Federatívnej Republiky (diplomatický byt), d) byt trvale určený na bývanie pestúnov a detí
zverených do pestúnskej starostlivosti.

16. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení okresný súd dospel k záveru, že žalovanej nárok
na bytovú náhradu nevznikol, preto žalovanej bytovú náhradu nepriznal. V prvom rade okresný súd
uvádza, že v danom prípade bola nájomná zmluva uzatvorená na dobu určitú. V zmysle § 712a ods. 9
Občianskeho zákonníka nemá nájomca právo na bytovú náhradu. V danej veci sa zároveň nejedná ani

o prípad, kedy má nájomca podľa zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s
nájmom bytov a s bytovými náhradami právo na bytovú náhradu. Okresný súd má za to, že v prípade
žalovanej nie je naplnená žiadna z výnimiek ustanovených v § 4 citovaného zákona, pri existencii ktorých
by žalovanej právo na bytovú náhradu vzniklo. Zo zisteného skutkového stavu veci je zrejmé, že nájom
predmetného bytu neskončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez zavinenia žalovanej

nie je možné ďalej užívať, a ani nejde o služobný byt alebo o byt osobitného určenia a žalovaná pred
jeho užívaním ukončila užívanie iného bytu. Súd tak dospel k záveru, že v danej veci neboli v prípade
žalovanej naplnené zákonné podmienky na bytovú náhradu v akejkoľvek podobe.

17. Pre úplnosť dôvodov tohto rozhodnutia, najmä z hľadiska zabezpečenia sociálnych istôt v podobe

obydlia, resp. zabezpečenia bývania a zníženia možnosti, aby sa žalovaná ocitla v pozícii bezdomovca,
okresný súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že žalovaná nepreukázala, že nie je v jej možnostiach
a schopnostiach zabezpečiť si náhradné bývanie. Žalovaná síce tvrdila, že je invalidnou dôchodkyňou s
príjmom 168 eur, avšak k uvedeným skutočnostiam nepredložila súdu žiadne relevantné doklady. Naviacžalovaná pred súdom uviedla, že má deti, ktoré ju podporujú. Žalovaná zároveň ani nepreukázala, že
v predmetnom byte s ňou žije ťažko chorý manžel, ktorý je alkoholik, resp. že tento je v predmetnom
byte evidovaný ako člen spoločnej domácnosti. Na tomto mieste súd poukazuje na vyjadrenie žalovanej

pred súdom, ktorá sama uviedla, že manželovi zabezpečila, resp. našla náhradné ubytovanie. V tejto
súvislostiokresnýsúdmázato,žeakžalovanábolaschopnánájsťnáhradnéubytovanieprejejmanžela,
možno usúdiť, že náhradné ubytovanie si môže zabezpečiť aj sama pre seba.

18. S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalobca v konaní preukázal splnenie

podmienok ustanovených v § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ako vlastník predmetného bytu má
právodomáhaťsavyprataniabytuodžalovanej,ktorávčaserozhodovaniasúdunemalažiadnynárokna
užívanie predmetného bytu, a teda byt užívala bez právneho dôvodu. Žalovaná v konaní nepreukázala
opak a ani nenavrhla žiadne dokazovanie na preukázanie právneho dôvodu užívania predmetného bytu.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak boli splnené všetky podmienky, aby súd žalobe
žalobcu, ktorá bola podaná dôvodne a v súlade so zákonom v celom rozsahu vyhovel.

19. V závere súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z
uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré

považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné. Nepovažoval za nevyhnutné
sa bližšie zaoberať všetkými žalovanou uvádzanými dôvodmi, či skutočnosťami, naviac nesúrodými a
podľa názoru súdu ani s predmetom konania nesúvisiacimi.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

20. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, má preto nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 % trov konania voči žalovanej.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.