Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. december 2014

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 20C/40/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712217190
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2014:7712217190.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

U. súd M., sudcom B.. M. C. v právnej veci žalobkyne B. I., rod. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Y.. armády

XX, XXX XX O., právne zastúpenej B.. L. Y., advokátka, Y. č. XX, XXX XX O. proti žalovanému Q. I.,
rod. I., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, M., právne zastúpený B.. P. A., advokát, G.. A. 3, M. , o zaplatenie
X.XXX,- N. s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I./ G. z a m i e t a.

II./ O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

J. sa návrhom podaným na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX domáhala, aby súd zaviazal žalovaného

zaplatiť jej sumu X.XXX,- N. spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX% ročne zo žalovanej sumy od
XX.X.XXXX do zaplatenia. O. na to, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti - parc. č. XXXX/
X o výmere XX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcely č. XXXX/X o výmere XXX
m2, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria a stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXXX,
postavenej na parcele XXXX/X zapísaných na LV č. XXXX kat. územie M. v podiele X/X pod K J. je
takisto podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele X/X pod K
O. nehnuteľnostinadobudlanazákladeU.odedičstvezodňaX.X.XXXX,ktorénadobudloprávoplatnosť

dňa XX.X.XXXX. E. nehnuteľnosti po nadobudnutí nemohla užívať a preto požiadala spoluvlastníkov
nehnuteľnosti o odkúpenie spoluvlastníckeho podielu, resp. o zaujatie stanoviska k predloženej ponuke.
K reakcii žalovaného a ani ďalších spoluvlastníkov nehnuteľností (M. I.) nedošlo, preto podaním zo dňa
XX.X.XXXX vyzvala žalovaného (držiteľa predmetných nehnuteľností v celosti na poskytnutie náhrady
za obdobie od X.X.XXXX do X.X.XXXX a to za neoprávnené užívanie častí nehnuteľností vlastnícky
pariacich jej. J. nemal záujem na zmierlivom riešení danej situácie a naďalej tieto užíva v celosti bez
toho, aby kedykoľvek žalobkyni poskytol náhradu, resp. bez toho, aby sa so žalobkyňou akokoľvek

vysporiadal.
O.naust.§451anásl.U.zákonníka,keďžežalovanýužívavrozporestýmtoustanovenímabezsúhlasu
žalobkyne predmetné nehnuteľnosti v celosti čím neoprávnene zasahuje do jej spoluvlastníckeho práva,
požíva plody a úžitky a nakladá s nimi v celosti aj napriek tomu, že si musí byť vedomý, že je X/
X spoluvlastníkom nehnuteľnosti. U. nemá možnosť časť svojich nehnuteľností akokoľvek užívať ani
požívať ich plody. O. naopak, nezáujem žalovaného o vyriešenie otázky znemožnil uzavretie dohody
o vyporiadaní predmetných nehnuteľností, resp. uzavretie nájomnej zmluvy a vzájomné usporiadanie

záväzkov žalovaného voči žalobkyni.
C. žalovaný nemá záujem o vyriešenie danej otázky zmierlivou cestou koná v rozpore so zákonom a v
rozpore s dobrými mravmi a žalobkyňa je preto nútená domáhať sa náhrady za bezdôvodné obohatenie
získané neoprávneným užívaním spoluvlastníckeho podielu žalobkyne. G. za neoprávnené užívanievyčíslila ako obvyklú náhradu požadovanú za užívanie X/X rodinného domu a priľahlých pozemkov vo
výške XXX,- N. mesačne a to za dva roky neoprávneného využívania časti nehnuteľnosti vlastnícky
patriacej žalobkyni za obdobie od X.XX.XXXX do X.XX.XXXX čo predstavuje XX mesiacov x XXX,- N.,

rovná sa X.XXX,- N. (list zo dňa XX.X.XXXX č.l. X spisu).
O. na rozhodnutie G. súdu Y. republiky č. XX R. X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX a v nej spublikované
rozhodnutia X. súdu Y. republiky z ktorých plynie, že v prípade, že spoluvlastník neužíva (nemôže užívať)
spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu bez toho, aby medzi ním
a druhým spoluvlastníkom bola uzatvorená nájomná, či iná zmluva spočíva bezdôvodne obohatenie

druhého spoluvlastníka v užívaní väčšieho rozsahu predmetu spoluvlastníctva (ak zodpovedá jeho
spoluvlastníckemu podielu) bez platenia úhrady za užívanie tohto podielu.
O. čiastka vo výške XXX,- N. mesačne predstavuje táto čiastku náhradu za to, že žalovaný ako podielový
spoluvlastník vo výške X/X z celku užíva nehnuteľnosti vlastnícky patriace aj žalobkyni ako podielovej
spoluvlastníčkenadrozsahsvojhospoluvlastníckehopodieluaztohodôvodujepodľajejnázorupovinný
poskytnúť žalobkyni peňažnú náhradu ako ekonomickú protihodnotu toho, že užíva jej spoluvlastnícky

podiel.
J. si uplatňovala zaplatenie úroku z omešknia vo výške X,XX% ročne zo sumy X.XXX,- N. od XX.X.XXXX
do zaplatenia.
-
J. s podaným návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. G. ani výšku, ani právny základ uplatneného

nároku. O. na ustanovenia U. zákonníka, ktorý upravuje hospodárenie spoločnej veci v prípade
podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti ako je to aj v ich prípade. A. so svojimi súrodencami po
smrti ich otca sa dohodol, že bude užívať tieto nehnuteľnosti bezodplatne, keďže dochoval ich otca a
uhradil všetky náklady súvisiace s pohrebom. E. rozhodnutie prijali ako podieloví spoluvlastníci, keď
nadobudli tieto podiely na základe osvedčenia o dedičstve po ich nebohom otcovi Q. I.. Po tomto

rozhodnutí nedošlo k žiadnej zmene tohto rozhodnutia a toto rozhodnutie je teda povinná rešpektovať
aj žalobkyňa, ktorá nadobudla svoj podiel v dedičskom konaní po svojom otcovi E. I., po jeho bratovi,
ktorý bol podielovým spoluvlastníkom a s ktorým sa takto dohodol.
O. rozhodnutie môžu potvrdiť ostatní podieloví spoluvlastníci, že žiaden nárok si po celý čas trvania tohto
podielového spoluvlastníctva voči nemu neuplatnil ani brat M. I., ani právny predchodca žalobkyne E. I..

O. na judikatúru súdov zverejnenú v J. IV. (strana XXX) v zmysle ktorého práva a povinnosti
dohody podielových spoluvlastníkov o užívaní spoločnej veci nezanikajú smrťou osôb. Z tejto dohody
zaviazaných, alebo oprávnených a môžu byť spolu so spoluvlastníckym podielom prevedené na
právnych nástupcov účastníkov takejto dohody.
O. súdu vyjadrenie k návrhu pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX vo veci žalobkyne B. I. o zrušenie a

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva doručené súdu dňa XX.X.XXXX (č.l. XX-XX spisu) v ktorom
tiež už poukazoval na uzavretú dôvodu, keďže o spôsobe hospodárenia so spoločnými nehnuteľnosťami
vedenými na LV č. XXXX kat. územie M. sa dohodli ešte so súrodencami M. I. a E. I. po smrti ich otca
Q. I., ktorého sám so svojou manželkou v tomto dome bez pomoci súrodencov dochoval a zaplatil aj
všetky náklady súvisiace s pohrebom ich otca. O. jeho súrodenci s manželkami mali v tej dobe už svoje

vlastné bývanie, brat M. býval v rodinnom dome v L. a vlastnil aj byt v M. a brat E. býval vtedy v byte
v O. sa dohodli, že on s manželkou môže užívať rodinný dom uvedený na tomto LV aj so zastavanými
plochami a nádvoriami bezodplatne.

Po vykonanom dokazovaní, pričom súd vo veci vykonal všetky dôkazy, ktoré navrhli účastníci konania

do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd vyhlásil dokazovanie za skončené, súd zistil nasledovný skutkový
stav:

Z LV č. XXXX okres M., obec M., kat. územie M. (č.l. X spisu) súd zistil, že vlastníkmi nehnuteľností -
parc. č. XXXX/X druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. XXXX/X druh

pozemku: zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m X a rodinného domu súp. č. XXX postaveného
na parc. č. XXXX/X sú pod B1 M. I. v podiele X/X z celku, pod B2 B. I. v podiele X/X z celku a pod
B3 Q. I. v podiele X/X z celku.
O. vzťah k parcele na ktorej leží stavba súpisné číslo XXX je evidovaný na LV č. XXXX.

Z LV č. XXXX okres M., obec M., kat. územie M. (č.l. XX-XX spisu) súd zistil, že vlastníkmi parc. č.XXXX/
X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX sú siedmi podieloví spoluvlastníci
medzi inými pod B3 M. I. v podiele X/X z celku, pod B6 B. I. v podiele X/X z celku a pod B7 Q. I. v podiele
X/X z celku, ako aj ďalší s inou výškou podielu.Z potvrdenia M. M. súd zistil, že žalovaný Q. I. je prihlásený na trvalý pobyt na adrese M., O. B. XXX/
XX od dátumu XX.XX.XXXX (č.l. XX spisu).

Zo situačného plánu rodinného domu na č.l. XXX spisu súd zistil, že do rodinného domu sa vstupovala
zozadu do chodby a z chodby viedli dvere do kuchyne a do obývačky. Z. sa nachádzali dve izby a
to obývačka a spálňa, ktoré mali okná na ulicu. E. izby neboli prepojené dverami. Z chodby sa išlo do
kuchyne a následne z kuchyne sa išlo do spálne.

J. predložila súdu (na pojednávaní dňa X.XX.XXXX) výšku G. za užívanie X,X izbových a X-izbových
bytov v M. na č.l. XXX-XXX spisu, pričom tieto záznamy boli vytlačené dňa XX.XX.XXXX. J. aj
predložila súdu výtlačok z web stránky spoločnosti Z-W. č.l. XXX spisu o výške nájmu vytlačené zo dňa
XX.XX.XXXX.
-

J. neuznávala skutočnosti tvrdené žalovaným, uviedla, že jej právny predchodca E. I. nadobudol svoj
spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam na základe F. U. súdu M., č.k. V V. XXX/XX
Če zo dňa XX.X.XXXX (č.l. XX spisu) po smrti svojho otca Q. I., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Z
predmetného uznesenia nevyplýva uzavretie dohody ako tvrdí žalovaný na základe ktorej by mal v
budúcnosti užívať predmetné nehnuteľností bezodplatne a to z dôvodu, že dochoval otca Q. I. a uhradil

všetky náklady s tým súvisiace. M. aj za to, že smrťou fyzickej osoby zaniká aj spôsobilosť tejto na
práva a povinností a smrťou jej otca zanikli aj práva a povinností s tým spojené, ktoré doposiaľ žiadnym
spôsobom neboli zo strany žalovaného preukázané, teda dohody uzavretej medzi žalovaným a jeho
bratmi. B. otec E. I. zomrel dňa XX.X.XXXX a ona ako jediná zákonná dedička nadobudla podiel na
predmetnýchnehnuteľnostiachzapísanýchnaLVč.XXXXnazákladeU.odedičstveč.XXD/XXX/XXXX,

V. XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX (č.l. XX spisu ).
U. sama nemá žiadnu vedomosť o tom, aby ako podielová spoluvlastníčka uzatvorila so žalovaným
dohodu na základe ktorej by bol tento oprávnený užívať bez poskytnutia náhrady nehnuteľnosť nad
rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, ktorý predstavuje X/X z celku. O. mal aj žalovaný dohodu s
bratom M. I. táto dohoda sa netýkala žalobkyne.

V konaní vedenom na tunajšom súde pod č.k. XC/XXX/XXXX sa domáhala náhrady za užívanie
nehnuteľnosti patriacej do spoluvlastníckeho podielu kde žalovaným bol nárok v celom rozsahu uznaný
čo do základu a výšky a tento sa týmto nebránil a v tom čase o žiadnej takejto dohode nemal teda ani
vedomosť.
-

J. vo svojom výsluchu (zápisnica o pojednávaní zo dňa X.X.XXXX č.l. XX a následne spisu) uviedla,
že podielovou spoluvlastníčkou sa stala na základe dedičstva po svojom otcovi E. I., ktorý bol bratom
žalovaného.
G. si uplatňovala za obdobie od X.XX.XXXX do X.XX.XXXX vo výške XXX,- N. za každý mesiac, pričom
k tejto žalovanej sume dospela odhadom a každý kto užíva určité nehnuteľnosti musí uhrádzať aj určitú

sumu za to, že tieto užíva.
Na predmetných nehnuteľnostiach bola naposledy v októbri r. XXXX kedy nebol prítomný doma
žalovaný iba jeho manželka. O. bola na predmetných nehnuteľnostiach niekedy v roku XXXX, resp.
XXXX a žalovaný takisto nebol prítomný. O. týchto návštevách chcela vyriešiť zrušenie podielového
spoluvlastníctva a preto to riešila iba s jeho manželkou, avšak nič sa nevyriešilo, keďže si iba vymieňali

názory.
Na predmetných nehnuteľnostiach počas obdobia od X.XX.XXXX do X.XX.XXXX bola v októbri r. XXXX.
Zo strany žalovaného jej nebolo bránené vo vstupe na predmetné nehnuteľnosti a ani si neuplatňovala
po žalovanom, že chce predmetné nehnuteľnosti užívať, keďže má rodinu v O. a preto si toto právo
neuplatňovala. Z., že po smrti jej otca a aj v októbri r. XXXX keď bola na predmetných nehnuteľnostiach

tieto užíval žalovaný spolu so svojou manželkou. Z., že pri rodinnom dome je aj nejaká prístavba, keďže
tam počula hlasy, avšak nemá vedomosť o tom kto tam býva.
C. XXC/XXX/XXXX o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zobrala späť z dôvodu, že mala uhradiť
súdny poplatok vo výške prevyšujúcej X.XXX,- N..
O. sa týka konania sp. zn. XC/XXX/XXXX v ktorom bol žalovaný zaviazaný uhrádzať jej náhradu

za užívanie spoluvlastníckeho podielu za iné obdobie tieto jej uhrádza v splátkach vo výške XX,- N.
mesačne.
M. za to, že pokiaľ by aj chcela užívať predmetnú nehnuteľnosť bolo by to dosť ťažké, keďže rodinný
dom má iba dve izby a kuchyňu. M. za to, že rodinný dom žalovaný užíval v celom rozsahu a to zacelé žalované obdobie od X.XX.XXXX do X.XX.XXXX. E. mala za to, že užíva v celom rozsahu aj
pozemky aj záhrady pri tomto rodinnom dome, keďže chodí po celom nádvorí a teda užíva v celom
rozsahu predmetné nehnuteľnosti.

O. sa týkalo otázky právneho zástupcu žalovaného keďže počas žalovaného obdobia tam bola až v
roku XXXX na základe čoho mu tvrdí, že žalovaný užíva predmetné nehnuteľnosti v celom rozsahu táto
uviedla, že má za to, keďže tam býva tak to musí používať a musí to užívať a obhospodárovať.
F., že mala vedomosť o tom, že jej otec sa domáhal peňazí ešte pred svojou smrťou a žalovaný im to
sľúbil. T. o to, aby žalovaný pred smrťou jej otca vyplatil z tohto podielu, ktorý patril jej otcovi, aby sa

celá záležitosť uzavrela. J. sľúbil, avšak neprišiel.
O. sa týkalo toho, či mala vedomosť o existencii dohody v zmysle ktorej žalovaný mohol bezplatne
užívať predmetnú nehnuteľnosť a s ktorou súhlasil aj M. I. ako aj E. I. jej otec žalobkyňa odpovedala
na túto otázku až následne potom čo nadviazala očný kontakt so svojou právnou zástupkyňou na čo
táto zasiahla do položenej otázky a prerušila ju svojim vstupom v zmysle ktorého žalobkyňa odpovedala
spôsobom, že vedela o existencii nejakej dohody, ale vedela o tom, že sa ma postarať o otca žalovaný,

ale nie o tom, že bude to bezplatne užívať.
-
J. vo svojom výsluchu (zápisnica o pojednávaní zo dňa X.X.XXXX č.l. XX spisu) uviedol, že nemôže
súhlasiť so sumou, ktorá požaduje žalobkyňa, keďže ide o prehnanú sumu. E., že existovala dohoda
medzi E. I., Milanom I. a ním a dohoda bola taká, že sa má postarať o ich spoločného otca Q.

I. s tým, že môže predmetnú nehnuteľnosť užívať, keďže sa stará o ich otca. O. uhrádzal aj daň za
nehnuteľnosť, ako aj poistku a bolo dohodnuté, že bude uhrádzať všetko, lebo sa stará o otca a oni po
ňom nič nepožadovali. C. od nehnuteľnosti mali obidvaja jeho bratia tak aj E. ako aj M.. V rodinnom
dome sa nachádzajú dve izby a kuchyňa.
Z. za domom je prístavba, ktorá im však nepatrí. O. ľuďom, ktorí sú zapísaní pokiaľ ide o vlastníkov

nehnuteľnosti pod rodinným domom. C. to vlastnila ešte jeho otca mama, táto to predala a v súčasnej
dobe tam býva jeho švagor Z. A.. B. otec Q. I. zomrel v roku XXXX a dohodu s bratmi uzavrel v roku
XXXX, že môže ostať bývať v rodinnom dome a tento užívať.
O. sa týka rovnakého nároku žalobkyne v ktorom uznal jej nárok uviedol, že sudkyňa mu povedala, že
keďže to užíva musí za túto nehnuteľnosť platiť XXX,- N. a či je ochotný platiť, načo jej povedal, že toľko

nemá a preto sa to dohodlo v splátkach aj keď jej tvrdil, že uhrádza všetko za túto nehnuteľnosť. V tom
čase ešte nemal advokáta. Na súde bol iba X minút. K. na neho urobený nátlak, že to musí platiť.
Z. na súde povedal, že užíva túto nehnuteľnosť o ktorú v konaní ide, kde bol zaviazaný platiť X.XXX,-
N., avšak v súčasnej dobe predmetnú nehnuteľnosť neužíva. V predmetnej nehnuteľnosti nebýva
od novembra r. X. a radšej sa odsťahoval preč, ako by mal platiť prehnanú sumu za užívanie týchto

nehnuteľností. V súčasnej dobe býva v podnájme.
-
A. bolo doručené aj notársky overené vyjadrenie M. I. zo dňa XX.X.XXXX (č.l. XX spisu) v ktorom tento
uviedol, že vie, že dcéra E. - B. I. pýta peniaze za užívanie domu s pozemkom od jej brata Q. I. k čomu
chce uviesť, že koncom roka XXXX sa s bratom Q. I. a jeho nebohým bratom E. I. dohodli, že ich brat

Q. I. môže zadarmo užívať dom aj s pozemkom na ulici B. XX, M., keďže dochoval ich otca Q. I., nar.
v roku XXXX. O. od neho nikdy žiadne peniaze za užívanie domu s pozemkom nežiadal a taktiež nevie
o tom, žeby od neho tieto peniaze pýtal nebohý brat E..
-
Z výsluchu svedka M. I. (zápisnica o pojednávaní zo dňa XX.X.XXXX č.l. XX a následne spisu) súd

zistil, že komunikácia s týmto bola dosť obmedzená vzhľadom na to, že tento si nepamätal ani kedy
zomrel jeho otec. B. zdravotný stav nebol najlepší, keďže udával, že prekonal dvakrát infarkt.
F. však, že B. I. je asi manželkou Q. I., žalovaného a Q. I. je jeho brat. G. uviesť meno svojho brata a
uviedol, že túto nehnuteľnosť zdedila jeho manželka. B. brat Q. už býva v bytovke, keďže z domu ho
vyhnala nejaká prešovčanka. E. nikdy nevidel a ide o dcéru jeho brata. F., že rodinný dom na ulici B.

má izbu kuchyňu, jedáleň, spálňu a chodbu. G. si kedy zomrel jeho otec. M. aj brata ktorého volali L.,
tento zomrel v O. a nevedel kedy.
Z., že jeho brat Q. býval na ulici B. č. XX spolu so svojou manželkou. G. však uviesť odkedy nebýva na
ulici B. č. XX a ani kto teraz býva v tomto rodinnom dome. F., že žiadna dohoda medzi ním a jeho bratom
L. a medzi prítomným žalovaným Q. nebola. J. peniaze on od žalovaného nepýtal, keďže ich má dosť.

Z. na U. úrade v L. podpísal, spisovala to pracovníčka a on to podpísal a vtedy na obecnom úrade tam
bol so žalovaným a jeho ženou. O. to diktoval on osobne.
-Z výsluchu svedka Z. A. (zápisnica o pojednávaní zo dňa X.X.XXXX č.l. XX a následne spisu) súd zistil,
že žalovaný je jeho švagrom, keďže má za manželku jeho sestru V. I., rod. A.. On býva na B. č. XX a
pokiaľ ide o nehnuteľnosť na B. č. XX uviedol, že ide o jeden dvor na ktorom dvore sa nachádza aj dom

č. XX, ktorý je vo vlastníctve žalovaného ako aj dom č. XX, v ktorom býva a ktorý sa priamo nachádza
za domom orientačné číslo XX.
J.nebývavrodinnomdomeB.č.XXasirok,alebodva.O.uviesťnevedel.G.aniotom,čidomorientačné
číslo XX bol niekedy súčasťou domu orientačné číslo XX. O. nehnuteľnosť kupoval od pána A., pričom
už 8, alebo X rokov tam býva on. O. ako túto nehnuteľnosť nadobudol tam viac ako XX rokov nikto

nebýval a dom bol vo veľmi zlom stave.
V čase keď býval žalovaný v nehnuteľnosti na B. č. XX bol ho navštíviť. E. rodinný dom mal dve izby,
chodbu a kuchyňu a žalovaný býval v prvej pravej izbe v ktorej mal obývaciu stenu a televízor. C. sú
bezdetní bývali iba v tejto jednej izbe. U. žalovaného poznal, nemal však vedomosť kedy zomrel.
V rodinnom dome na ulici B. č. XX býva spolu so svojou družkou a jej dcérou. V tomto dome je jedna
veľká izba, jedna kuchyňa a jedna malá izba a takisto aj kúpeľňa a toaleta. J. videl iba raz niekedy v

dávnej minulosti keď bol v O. a ona bola ešte malé dieťa.
G. vedomosť o tom, žeby žalovaný bránil žalobkyni v užívaní rodinného domu ako aj priľahlých
nehnuteľností za žalované obdobie. M. vedomosť o tom, že jej žalovaný povedal, že pokiaľ ona má
záujem sa tam nasťahovať môže sa tam nasťahovať a môže tam bývať.
-

Z výsluchu svedkyne V. I. (zápisnica o pojednávaní zo dňa X.X.XXXX č.l. XX a následne spisu),
manželky žalovaného súd zistil, že v roku XXXX sa stretla ona, jej manžel Q. I., M. I., ako aj L., teda E.
I. v dome na ulici B. č. 25. P. sa o užívaní tohto domu s tým, že oni súhlasili, že tam môžu oni ako rodina
bývať s tým, že doopatrujú svokra, teda otca ich manžela Q. I.. F. iba jednu tretinu, lebo prepísaná na jej
manžela bola iba jedna tretina tohto rodinného domu. U. aj predmetný rodinný dom, že najprv sa vojde

do chodby, ktorá je veľká asi XxX m. C. sa vojde do chodby po ľavej strane je kuchyňa a potom sú tam
rovnako rozmerovo dve miestnosti rovno z chodby sa vchádza do obývačky a potom z kuchyne sa rovno
vchádza do spálne. U. ani spálňa nie sú prepojené dverami. Až na viaceré otázky zo strany právneho
zástupcu žalovaného svedkyňa uviedla, že mala za to, že v roku XXXX bolo dohodnuté, že tam môžu
bývať bezodplatne, že nemajú nikomu nič platiť. E. odpoveď uviedla až potom, čo súd nepripustil otázku

zo strany právneho zástupcu žalovaného či dohoda bola odplatná, alebo bezodplatná.
A. potvrdila, že X/X rodinného domu užívali od roku XXXX do roku XXXX, keďže išiel hore plyn a stiahli
sa iba do jednej izby, keďže by to nemali z čoho uhrádzať. B. manžel nikomu nebránil ani žalobkyni, ani
svojmu bratovi M. v užívaní predmetných nehnuteľností. M. mal kľúče a žalobkyni dávala kľúče ona. E.
ich však nechcela, avšak kľúče mala aj jej švagriná M. I..

V tejto nehnuteľnosti nebývajú od X.XX.XXXX odkedy sú v podnájme na ulici M. č. 3. B. svokor zomrel
XX.XX.XXXX, tohto dochovali aj sa o neho postarali. O. sa týka dohody prečo nebola spísaná písomne
uviedla, že preto, lebo to nikto nechcel a nechcel to ani E. a tento chodieval ku nim každú sobotu a
nedeľu. G. ani vedomosť o tom, či rodinný dom orientačné číslo XX patril niekedy ku rodinnému domu,
orientačné číslo XX.

Z obdobia keď sa starali o svokra aj predtým rodinný dom orientačné číslo XX iba chátral. O. ho odkúpil
jej brat. B. brat v tejto nehnuteľnosti býva asi X-X rokov, pričom so svojim bratom nekomunikuje a už
tých X-X rokov ku nim nechodieva na návštevy.
-
Z výsluchu svedkyne M. I. (zápisnica o pojednávaní zo dňa X.X.XXXX č.l. XX a následne spisu) súd

zistil, že táto je švagrinou žalovaného keďže má za manžela jeho brata M. I. a žalobkyňa je teda jej
neterou. A. uviedla, že má vedomosť o existencii určitej dohody medzi bratmi, ktorí sa po smrti jej otca,
teda jej svokra Q. I. dohodli. Z. sa jej pýtal jej manžel a pýtal sa aj detí s tým, že prišiel domov a povedal,
že sa dohodli, že Q. (Q.) ostáva bývať v dome na B. č. XX. G. uviesť úmrtie jej svokra. G. od Q. peniaze
nepýtal. M. za to, že vtedy sa otázka detí neriešila, lebo každý vedel, že keď sa niečo s niekým stane

prejde to na jeho deti.
U. zdravotného stavu svojho manžela uviedla, že tento mal dve porážky ťažko sa s ním komunikuje
najmä keď príde do cudzieho prostredia. C. s ním ohľadne aj papiera, ktorý bol overený na M. v L.. U.
nebola prítomná pri takejto dohode. O tejto dohode sa dozvedela tak, že jej to povedal jej manžel. G.
však presne uviesť, kedy jej to povedal.

G. ani vedomosť kto býva v nehnuteľnosti, orientačné číslo XX keďže predtým tam nechodievala ani kto
tam býval predtým. G. vedomosť kto užíva rodinný dom na ul. B. č. XX. O., že tento má dve izby, ktoré
majú okná na ulicu, má kuchyňu a malú chodbičku. Z. teleso v kuchynke. K. tam aj malý špajzík a vtedy
tam nebol ani záchod. G. sa dorobila kúpeľňa a dorobil sa aj záchod, ktorý však už dorobil žalovaný.G. uviesť, či žalovaný užíval rodinný dom v celosti, alebo iba jeho časť, keďže už tam dlho nebola.
-
Z výsluchu svedkyne M. I. (zápisnica o pojednávaní zo dňa XX.XX.XXXX č.l. XXX spisu) súd zistil, že

táto je matkou žalobkyne a žalovaný je jej švagor. G. jej známa žiadna dohoda medzi jej manželom a
jeho súrodencami a teda aj s Q. I., nakoľko o tom ani jej nehovoril a ona o ničom nevedela. B. manžel
E. I. zomrel dňa XX.X.XXXX. B. svokor Q. I. zomrel XX.XX.XXXX.
B.manželchodievaldoM.jedenkrátzadvamesiace,potommenejažnakoniecibajedenkrátzamesiac.
M. za to, že vzťahy medzi súrodencami neboli dobré. C. sa stretol on so švagrom väčšinou sa hádali,

keď bol švagor doma, avšak ten bol málokedy doma. B. dcéra nemala kľúče od rodinného domu a ani
ona nemá kľúče. V rodinnom dome bola naposledy v roku XXXX v októbri. O. deň nevedela. O. týmto
dátumom bola v rodinnom dome v roku XXXX a potom až v tom októbri r. XXXX.
-
J. žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. M. návrhy na dokazovanie nemal. M. za to, že v tomto konaní bola
preukázaná dohoda medzi podielovými spoluvlastníkmi o bezplatnom užívaní nehnuteľnosti žalovaným.

E. dohodu potvrdila jednak manželka žalovaného, takisto aj manželka M. I. a aj samotná žalobkyňa na
prvom pojednávaní kde vlastne až po nadviazaní očného kontaktu, čo je aj konštatované v samotnej
zápisnici zmenila svoju výpoveď v časti či mala vedomosť o existencii dohody o bezplatnom užívaní
nehnuteľnosti. To znamená pri existencii takejto dohody o bezplatnom užívaní jedným z podielových
spoluvlastníkov nevzniká iným podielovým spoluvlastníkom nárok na bezdôvodné obohatenie, keďže

žiaden nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nemôže z toho titulu ani vzniknúť.
V konečnom dôsledku o tom hovoria aj jednotlivé rozhodnutia G. súdu Y. republiky, ktoré predložila
právna zástupkyňa v jednom zo svojich podaní a len na zdôraznenie svojho právneho záveru predložil
rozhodnutie G. súdu Y. republiky: Ak užíva spoluvlastník bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi
spoločnúvecvrozsahupresahujúcomjehospoluvlastníckypodieljepovinnýposkytnúťimodpovedajúcu

peňažnú náhradu. V samotnom texte sa vlastne spomína, že v prípade ak takáto dohoda o bezplatnom
užívaní existuje tak nárok na bezdôvodné obohatenie nemôže vzniknúť.
M. zdôraznil, že v prípade neexistencie tejto dohody o bezplatnom užívaní nehnuteľnosti nárok
žalobkyne nie je daný a v podstate ani nie je žiadnym spôsobom preukázaný.
J. do pojednávania (X.X.XXXX) žiadnym spôsobom nešpecifikovala výmeru, to znamená akým

spôsobom by mal žalovaný užívať v žalovanom období k danej nehnuteľnosti nad jeho spoluvlastnícky
podiel. G. o tom žiaden dôkaz, takisto nepredložila ani žiadnym spôsobom spôsob výpočet daného
údajného bezdôvodného obohatenia. K. toho názoru, že výkon práva z jej strany je v rozpore s dobrými
mravmi, pretože skutočnosti, ako aj vyplynulo z jej výpovedi jej nejde o vyplatenie úhrady za bezdôvodné
obohatenie, ale v skutočnosti jej ide o zrušenie podielového spoluvlastníctva a vyplatenia náhrady za

jej spoluvlastnícky podiel.
J. vo svojej prvotnej výpovedi sama uvádzala, že v žalovanom období na žalovaných nehnuteľnostiach
nikdy nebola, že jej žalovaný v užívaní nehnuteľnosti nikdy nebránil a že si ani neuplatňovala právo
vstupu do týchto nehnuteľností, nakoľko býva v O. a tam má rodinu. E. výkon práva nemôže používať
právnu ochranu a teda nepochybne je v rozpore s dobrými mravmi.

C. žalobkyňa nepreukázala právny základ žalobného návrhu, výmeru užívania, spôsobom určenia výšky
navrhol žalobu zamietnuť a zaviazať žalobkyňu ku náhrade trov konania.
-
J. žalobkyňa uviedla, že z výsluchu svedkov - manželky žalovaného Q. I. V. I. a manželky jeho brata
M. I. M. I. nebola potvrdená existencia dohody medzi Q. I. a jeho bratmi M. I. a L. I. (otcom žalobkyne),

ktorý zomrel v roku XXXX. O. súdom vypočutý svedok M. I. nemal žiadnu vedomosť o tom, že by bola
bývala medzi žalovaným Q. a jeho bratom L. (otcom žalobkyne) uzavretá akákoľvek dohoda o tom,
kto bude dom na B. č. XX v M. užívať a za akých podmienok. Q. svedkyne vypočuté na pojednávaní
dňa XX.XX.XXXX nekonkretizovali kedy, kde a za akých podmienok mala byť predmetná dohoda medzi
žalovaným a otcom žalobkyne uzavretá. Q. jedna zo svedkýň pri uzatváraní takejto dohody nebola

prítomná, čiže ako svedkyne na žiadnom rokovaní sa nezúčastnili, mohli mať vedomosť len o tom, čo
počuli od tretej osoby a teda ani jedna zo svedeckých výpovedi nemôže byť a ani nie je hodnoverným
dôkazom o tom, že sa otec žalobkyne L. I. (zomrel v roku XXXX) a žalovaný uzavreli akúkoľvek dohodu.
O. ide o vydanie bezdôvodného obohatenia uvádzala, že tak česká ako aj slovenská judikatúra v
posúdení tejto právnej otázky nie je jednotná. F. pozornosť na rozhodnutia G. súdu Y. republiky

zaoberajúce sa problematikou poskytnutia náhrady za užívanie nehnuteľnosti nad rozsah svojho
spoluvlastníckeho podielu, pričom právne posúdenie veci je na konajúcom súd.
O. jej nároku o zaplatenie X.XXX,-€ je, že žalovaný ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti, ktorej je aj
žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou v rovnakom podiele, užíva aj spoluvlastnícky podiel žalobkyne,keďže užíva celý rodinný dom a priľahlé pozemky v katastrálnom území M. a to bez akéhokoľvek
právneho titulu. J. ako podielová spoluvlastníčka so žalovaným ako podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností v kat. území M. nikdy žiadnu dohodu o užívaní nehnuteľnosti bez tohto, aby jej za užívanie

nad rámec zodpovedajúci jeho (žalovaného) spoluvlastníckeho podielu poskytoval akúkoľvek náhradu,
neuzatvorila. J. má za to, že zo skutkového stavu už v žalobe právne vyvodzovala, že sa žalovaný
tým, že jej neposkytuje náhradu za užívanie nehnuteľnosti nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu
obohacuje, pričom v súlade s príslušnými ustanoveniami O.s.p. si splnili povinnosť opísať v žalobe
rozhodujúce skutočnosti.

J. však nebola a nie je povinná skutkový rámec veci právne vyhodnotiť a zdôvodniť, lebo je vždy vecou
súdu, aby podal právnu kvalifikáciu žalobou uplatneného nároku.
O. každého zo spoluvlastníkov vec užívať je obmedzené rovnakým právom ostatných užívať vec
podľa veľkosti podielu. O. konštantnej judikatúry môžu spoluvlastníci (dohodou alebo väčšinovým
rozhodnutím) alebo súd o hospodárení so spoločnou vecou rozhodnúť podľa § 1X9 ods. X U. zákonníka
tak, že niektorého zo spoluvlastníkov z fyzického užívania veci úplne alebo z časti vylúčia (porovnaj

rozsudok NS ČR 3 R. XXXX/XX uverejnený pod číslo XX/XXX l A. soudních roshodnutí a stanovy sek
- ďalej len R XX/XXXX) v takomto prípade logicky užíva niektorý zo spoluvlastníkov vec nad rámec
svojho podielu (neužíva vec v súlade s kritériom vytýčeným v § X37 ods. 1 U. zákonníka). T. však o
obmedzenie práva dovolené zákonom (§ 139 ods. X U. zákonníka), za ktoré z užívania celkom alebo
časti vylúčenému spoluvlastníkovi prináleží (ak sa nedohodne s ostatnými spoluvlastníkmi inak) náhrada

vo výške zodpovedajúcej rozsahu jeho ujmy. A. užívajúci vec nad rámec svojho spoluvlastníckeho
podielu v tomto prípade neužíva vec bez právneho dôvodu, a preto jej užívaním nemôže získať
bezdôvodné obohatenie, žiadna skutková podstata uvedená v § 451 OZ na tento prípad nedopadá
(rozsudok G. súdu Y. republiky č.k. XX R. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX).
O. spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho

spoluvlastníckemu podielu je dané zákonom a vyplýva z práva spoluvlastníka podieľať sa na užívaní
spoločnej veci v miere zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu. P. tohto užívacieho práva ku
spoločnej veci (rovnako ako výška spoluvlastníckeho podielu) nemôže byť proti vôli spoluvlastníka
rozhodnutím spoluvlastníkov modifikovaná. Ak neumožňujú existujúce pomery alebo rozhodnutie,
prípadne dohoda spoluvlastníkov niektorému zo spoluvlastníkov plnú realizáciu tohto práva, prináleží

mu za to zodpovedajúca náhrada (R XX/XXX l). T. o náhradu za obmedzenie spoluvlastníckeho práva.
O. je možné odkázať na konštantnú judikatúru, podľa ktorej i v prípade pokiaľ zákon výslovne nezakladá
právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, vyplýva toto právo priamo z článku XX ods. X
L. základných práv a slobôd (nález pléna X. súdu ČR zo dňa XX.marca XXXX sp. zn. PI. ÚS XX/XX,
uverejnený pod číslom XX/XXXX A. nálezu a usnesení X. soudu a pod č. XX/XXXX ), v danom prípade

je tiež možné výkladom dôvodiť z § X37 ods. 1 U. zákonníka (rozsudok G. súdu Y. republiky č.k. XX R.
XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX).
O. posúdenie výška náhrady pre vylúčeného spoluvlastníka nie je - podobne ako v iných prípadoch
určenia náhrady za obmedzenie práva - rozhodujúce to, čo spoluvlastník užívajúci vec nad rámec
svojho spoluvlastníckeho podielu získava (o čo sa obohatí), podstatná je ujma vznikajúca vylúčenému

spoluvlastníkovi. E. musí súd stanoviť na základe úvahy vychádzajúcej zo skutkových zistení ohľadne
toho, čo by spoluvlastník pri obvyklom užívaní veci v rámci svojho podielu získal (rozsudok G. súdu Y.
republiky č.k. XX R. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX).
T. je situácia, ak užíva spoluvlastník vec nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu bez právneho
dôvodu (bez rozhodnutia väčšiny spoluvlastníkov alebo bez dohody spoluvlastníkov alebo bez

rozhodnutia súdu ). G. súd sa stotožňuje s právnym názorom X. súdu vysloveným v náleze sp. zn. II ÚS
XXX/XXXXpotiaľ,že...lenspoluvlastnícivočisebenavzájommôžuztohtovzťahuvyvodzovaťvočisebe
nárokyaprípadnesadomáhaťajinejúpravyužívaniaveci.A.spoluvlastníckeprávovšakniejedôvodom
užívania veci v akomkoľvek rozsahu, je len dôvodom k užívaniu veci v rozsahu spoluvlastníckeho
podielu. Z vlastníctva podielu síce nevyplýva právo užívať len konkrétnu časť veci, avšak spoluvlastník

je oprávnený užívať vec len v rámci svojho podielu (ak nie je právny dôvod na užívanie v inom rozsahu ).
T. povedané, to, že spoluvlastník je oprávnený užívať celú vec, ešte neznamená, že ju môže „bez
ďalšieho“ (len tak) užívať nad rámce podielu na úkor ostatných spoluvlastníkov. M. prospech dosiahnutý
týmto užívaním považuje judikatúra tradične za obohatenie získané bez právneho dôvodu, dovolací
súd nenachádza podmienky a nepozná presvedčivé dôvody pre odklon od tohto judikatórne ustáleného

záveru. Je teda možné uzavrieť, že ak užíva spoluvlastník bez právneho dôvodu (bez rozhodnutia
väčšiny spoluvlastníkov alebo bez dohody spoluvlastníkov alebo bez rozhodnutia súdu) spoločnú vec
nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, je povinný vydať to, o čo sa takýmto užívaním obohatilostatným spoluvlastníkom podľa pravidiel o vydaní bezdôvodného obohatenia (rozsudok G. súdu Y.
republiky č.k, XX R. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX ).
O. nato, že otec žalobkyne E. I. zomrel XX.XX.XXXX a ako jediná zákonná dedička nadobudla

spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území M. zapísanej na liste
vlastníctva č. XXXX. J. ako podielová spoluvlastníčka od roku XXXX so žalovaným žiadnu dohodu
o užívaní neuzavrela a preto má za to, že žalovaný užíva aj jej časť spoluvlastníckeho podielu bez
právneho dôvodu t.j. bez akejkoľvek dohody s ňou. Aj z rozhodnutia G. súdu A. republiky č. k. XCdo XXX/
XXXX zo dňa XX.X.XXXX vyplýva okrem iného záver, "že pokiaľ' pri rozhodovaní v zmysle § 139 ods. X

U. zákonníka bola dosiahnutá väčšina, musia sa síce prehlasovaní spoluvlastníci podriadiť rozhodnutiu
väčšiny (R XX/XXXX), avšak ani v takom prípade - po prijatí väčšinového rozhodnutia neprestávajú byť
nositeľmi zo zákona vyplývajúcich práv a povinností podielových spoluvlastníkov. M. akou sa všetci (teda
aj prehlasovaní) spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva
spoločnej veci, vyjadruje aj po prijatí rozhodnutia väčšiny podiel toho - ktorého spoluvlastníka. O. v
danom prípade žalovaný ako podielový spoluvlastník X spoločných nehnuteľností na základe svojho

rozhodnutia užíva celú spoločnú vec bez právneho dôvodu (bez dohody so žalobcami, ktorým spolu
patrí tiež spoluvlastnícky podiel) tak, že za užívanie nad rámec zodpovedajúci jeho spoluvlastníckemu
podielu neposkytuje žalobcom žiadnu náhradu, získava na ich úkor bezdôvodné obohatenie.“
J. užíval do novembra XXXX nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území M. v podielovom
spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, pričom je

dosť podstatné v predmetnej právnej veci prihliadať aj správanie sa žalovaného v konaní vedenom
pred tunajším súdom pod sp. zn. XC/XXX/XXXX, v ktorom nárok žalobkyne na poskytnutie náhrady
za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX uznal ako
oprávnený a na základe uzavretého súdneho zmieru jej náhradu v splátkach poskytuje. B. obrana v
tomto konaní spočívajúca v tvrdení, že sa žalovaný dohodol s otcom žalobkyne a ďalším bratom je

účelová a doposiaľ žiadnym hodnoverným dôkazom nepreukázaná. J. je podielovou spoluvlastníčkou
dotknutých nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území M. pozostávajúcich z pozemkov
a dvojizbového rodinného domu orientačné číslo XX na B. ulici, ktoré tak ako žalovaný vypovedal
užíval v celosti do novembra XXXX bez poskytnutia náhrady žalobkyni ako podielovej spoluvlastníčke,
ktorá reálne nehnuteľnosti neužívala a so žalovaným ako podielovým spoluvlastníkom žiadnu dohodu

o tom, že tieto nehnuteľností bude užívať výlučne sám bez poskytnutia náhrady za užívanie aj podielu
žalobkyne, neuzavrela. Z týchto dôvodov považuje žalobkyňa svoj nárok za oprávnený. Ak žalovaný
(resp. jeho manželka ako svedkyňa) uviedol, že uhrádza nájomné za byt na M. ulici č. X v M., v ktorom
momentálne býva, tak náhrada za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobkyne vo výške XXX,- €
mesačne je náhradou primeranou.

§
O. § X37 ods. 1 zákona č. XX/XXXX Zb. U. zákonníka (ďalej len U. zákonník), podiel vyjadruje
mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva
k spoločnej veci.

O. § X39 ods. 1 U. zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní
všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

O. § 139 ods. X U. zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou
počítanou podľa veľkosti podielov. O. rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne,

rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

O. § 45X ods. 1 U. zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

O. § 451 ods. X U. zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

O. § 458 ods. X U. zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak
to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná

náhrada.
***
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa ako aj žalovaný sú spolu ešte s M. I. podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanými na LV č. XXXX okres M., obec M., katastrálne územie M. (č.l.X spisu) - parc. č. XXXX/X druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria o výmere XX mX, parc. č. XXXX/
X druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m 2 ako aj rodinného domu súp. č. XXX
postaveného na parc. č. XXXX/X a to každý v rovnakej výške podielu X/X z celku.

U. žalobkyne - E. I. (zomr. dňa XX.X.XXXX), ako aj žalovaný Q. I. a M. I. boli bratia.

P. dom súpisné číslo XXX (z konania vyplynulo, že orientačné číslo XX) je postavený na parc. č. XXXX/
X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX,

katastrálne územie M. (č.l. XX-XX spisu) kde sú viacerí podielový spoluvlastníci (X spoluvlastníkov)
medzi inými aj pod B3 M. I. v podiele X/X z celku, pod B6 B. I. (žalobkyňa) v podiele X/X z celku a pod
B7 Q. I. (žalovaný) v podiele X/X z celku, ako aj ďalší s inou výškou podielu.

Z výsluchu svedkov ako aj účastníkov konania bolo potvrdené, že za rodinným domom na ul. B. č. XX
v M. je postavený rodinný dom orientačné číslo XX v ktorom býva svedok Z. A. (švagor žalovaného). Z.

k rodinnému domu č. XX ako aj k rodinnému domu č. XX je zabezpečený cez ten istý dvor.

P. dom súp. č. XXX, orientačné č. XX sa nachádza na ulici B. v M. a pozostáva z dvoch rovnakých
miestností, ktoré sú v prednej časti domu a majú okná na ulici, avšak nie sú prepojené dverami. M.
pozostáva z menších miestností a to chodba a kuchyňa. J. urobil na vlastné náklady v rodinnom dome

sociálne zariadenia - kúpeľňu a WC.
+
J. tvrdila, že žalovaný užíva nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat. územie M. v rozsahu
presahujúcom výšku jeho spoluvlastníckeho podielu t.j. nad rozsah X/X podielu z celku. J. nevyčíslila
výmeru v akej žalovaný nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu užíva predmetné nehnuteľnosti.

M. zato, že tým, že užíva v celom rozsahu rodinný dom súp. č. XXX, orientačné č. XX na ul. B. v M.
a užíva aj priľahlé pozemky k nemu. Z. náhradu požadovala v sume XXX,-EUR mesačne, celkovo za
XX mesiacov sumu X.XXX,-EUR, ktorú určila odhadom, keďže mala zato, že táto zodpovedá užívaniu
rodinného domu v porovnaní s nájmom bytov v M..

J. si uplatňovala vydanie bezdôvodného obohatenie, ktoré vzniklo na strane žalovaného za obdobie od
X.XX.XXXX do X.XX.XXXX.

K. preukázané, že v tomto žalovanom období býval v predmetnom rodinnom dome na ul. B. č. XX v M.
žalovaný spolu so svojou manželkou.

+
V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti súdov pokiaľ jeden zo spoluvlastníkov užíva nehnuteľnosť v
podielovom spoluvlastníctve viacerých podielových spoluvlastníkov a to či už na základe rozhodnutia
spoluvlastníkov alebo na základe svojho vlastného konania a toto jeho užívanie presahuje rámec
výšky jeho spoluvlastníckeho podielu, teda užíva vec nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu bez

právneho dôvodu a to bez rozhodnutia väčšiny spoluvlastníkov alebo bez dohody spoluvlastníkov alebo
bez rozhodnutia súdu, je povinný v prípade ak to niektorí z ostatných podielových spoluvlastníkov
požaduje vydať takto získaný majetkový prospech. E. majetkový prospech dosiahnutý týmto užívaním sa
považuje za obohatenie získané bez právneho dôvodu, a je povinný vydať to, o čo sa takýmto užívaním
obohatil ostatným spoluvlastníkom podľa pravidiel o vydaní bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl.

OZ). O. druhého spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom
jehospoluvlastníckemupodielujedanézákonomavyplývazprávaspoluvlastníkapodieľaťsanaužívaní
spoločnej veci v miere zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu (§137 OZ).
-
E., aby súd mohol vyhovieť nároku žalobkyne ako dôvodnému nároku, muselo byť v konaní preukázané,

že žalovaný bez právneho dôvodu (bez rozhodnutia spoluvlastníkov resp. bez rozhodnutia súdu) užíval
nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania nad rámec svojho spoluvlastníckeho
podielu.

V. bremeno ohľadne tejto skutočnosti, že žalovaný užíva vec v podielovom spoluvlastníctve účastníkov

konania nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu spočívalo a zaťažovalo žalobkyňu. E. táto musela
preukázať danú skutočnosť. T. v prípade unesenia tohto dôkazného bremena mohol súd osvedčiť jej
nárok ako dôvodný.
+Z výpovede žalobkyne však vyplynulo, že táto počas žalovaného obdobia na predmetnej nehnuteľnosti
vôbec nebola. K. na predmetnej nehnuteľnosti až v októbri roku XXXX t.j. po konci žalovaného obdobia
a predtým niekedy v roku XXXX resp. XXXX t.j. pred žalovaným obdobím. E. svedkyňa M. I. (matka

žalobkyne), ktorá mala potvrdiť túto skutočnosť bola na predmetných nehnuteľnostiach v roku XXXX a
potom až v tom októbri r. XXXX. E. nie počas žalovaného obdobia.

Z konania vyplynulo, že ďalší podielový spoluvlastník - M. I. nemal výhrady k užívania predmetných
nehnuteľností zo strany svojho brata Q. I. (žalovaný) a nepožadoval od neho žiadne peniaze za ich

užívanie.

G. svedkovia vypočutí v konaní Z. A., ktorý býva v rodinnom dome B. č. XX, ako aj svedkyňa V. I.
(manželka žalovaného) ako aj samotný žalovaný uviedli, že predmetnú nehnuteľnosť neužívali nad
rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, keďže na jeseň roku XXXX sa stiahli iba do jednej izby a druhú
izbu vôbec neužívali. E. neužíval žalovaný viacej ako mohol užívať vzhľadom aj na súhlas podielové

spoluvlastníka M. I.. Naopak žalobkyňa mohla pokiaľ by prejavila záujem užívať druhú miestnosť
výmerovo obdobnú miestnosti, ktorú užíval žalovaný.

E. bolo preukázané, že žalovaný nebránil žalobkyni v užívaní predmetných nehnuteľností avšak táto to
odmietla s tým, že má vlastné bývanie zabezpečené v O..

O. sa týka užívania prihľahlých nehnuteľností k rodinnému domu č. XX žalobkyňa neurčila v akom
rozsahu tento ich užíva, teda v akom rozsahu nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, pričom v
konaní bolo preukázané, že tieto nemôže užívať výlučne len žalovaný a jeho manželka, ale musia ich
užívať aj bývajúci v rodinnom dome č. XX, ktorý sa nachádza za rodinným domom č. XX a ktorí požívajú

takisto spoločný dvor. J. ani nešpecifikovala v čom spočíva užívanie týchto priľahlých nehnuteľností, len,
že ich užíva, pričom nimi vstupuje do rodinného domu v ich podielovom spoluvlastníctve.
-
J. okrem vypočutia svedkyne M. I. (matky žalobkyne) nenavrhla a ani nepreložila súdu žiadne
dôkazy na preukázanie daných skutočností, že žalovaný užíval predmetný rodinný dom nad rámec

svojho spoluvlastníckeho podielu. E. nepredložila súdu žiaden dôkaz, aby žalovaný užíval aj priľahlé
nehnuteľnosti prináležiace k tomuto rodinnému domu nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu.

A. teda právne uzatvára, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno spočívajúce v tej skutočnosti,
že žalovaný užíva predmetné nehnuteľnosti, či už dom ako aj pozemky pri ňom nad rámec svojho

spoluvlastníckeho podielu.

C. žalobkyňa neuniesla toto dôkazné bremeno nemohlo teda na strane žalovaného ani vzniknúť
bezdôvodné obohatenie spočívajúce v užívaní podielového spoluvlastníctva v časti zodpovedajúceho
podielovému spoluvlastníctvu žalobkyne, keďže bolo preukázané, že žalovaný mohol užívať podiel

ďalšieho podielového spoluvlastníka (M. I.) a to bez náhrady. G. na jeho strane teda dôjsť k získaniu
majetkovéhoprospechuzažalovanéhoobdobiet.j.doX.XX.XXXXdoX.XX.XXXX,spočívajúcevužívaní
podielového spoluvlastníctva nad rámec jeho podielového spoluvlastníctva resp. nad rámec užívania
podielového spoluvlastníctva, ktoré mohol užívať z iného titulu teda vzhľadom na dohodu s podielovým
spoluvlastníkom M. I.. A. zdôrazňuje, že táto dohoda medzi podielovými spoluvlastníkmi M. H. a Q. H.

(žalovaným) nesúvisí s existenciou dohody, na ktorú poukazoval žalovaný.

O.súdvzhľadomnavyššieuvedenéazapoužitiacitovanýchpredpisovnávrhžalobkynezamietol,keďže
na strane žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne.
-

O. sa týka obrany žalovaného, že existovala dohoda medzi podielovými spoluvlastníkmi, teda medzi
bratmi I., ktorej súčasťou bol aj otec žalobkyne E. a v prípade jej existencie táto zaväzovala vzhľadom
na súdnu prax aj jeho právnu nástupkyňu teda žalobkyňu súd poukazuje na to, že žiaden zo svedkov
vypočutých v konaní nepotvrdil existenciu dohody uzavretej medzi bratmi I. na ktorú poukazoval
žalovaný, že môže predmetné nehnuteľnosti po smrti ich otca Q. I. užívať a to bezodplatne. N. takejto

dohody potvrdila len svedkyňa I., manželka žalovaného. Na tvrdenia ani na písomné prehlásenie svedka
I. M., brata žalovaného súd nemôže prihliadnuť, nakoľko tento nemal jasno o bežných veciach, zle sa
vyjadroval a bolo zrejme vzhľadom na jeho zdravotné problémy, že súvislosti mu nie sú jasné. E. súd
jeho tvrdenia ohľadne existencie dohody, na ktorú poukazoval žalovaný nemohol prihliadnuť.--
C. súd zamietol návrh z dôvodu neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobkyne, že žalovaný
užíval predmetné nehnuteľnosti nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu nezaoberal sa teda v

ďalšom - výškou nároku uplatneného žalobkyňou.

K uplatnenej výške majetkového prospechu požadovaného žalobkyňou súd len uvádza, že táto dospela
k tejto sume X.XXX,-EUR bez jasného a určitého matematického výpočtu, nepredložila súdu žiaden
dôkaz odôvodňujúci ňou uplatňovanú sumu. L. poukazovala okrem toho, že k nej dospela odhadom, na

cenu nájmu bytov v M., avšak predložila výšku týchto nájmov nie za rozhodné obdobie t.j. za obdobie
od X.XX.XXXX do X.XX.XXXX, ale za obdobie roku XXXX. J. z účastníkov konania vo veci nenavrhol
vykonanie znaleckého dokazovania zameraného na preukázanie výšky majetkového prospechu, pričom
v prvom rade mala dôkazné bremeno aj ohľadne určenia výšky majetkového prospechu predložiť
žalobkyňa, čo však neurobila. A. len podotýka, že vykonanie znaleckého dokazovania, by len predĺžilo
konanie vo veci, a vzhľadom na zamietnutie nároku z dôvodu vyššie uvedeného nebolo ani potrebné.

G. je bez významu aj pre určenie výšky majetkového prospechu z takto získaného bezdôvodného
obohatenia o ktoré v konaní išlo, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa pod rodinným domom B. č. XX, súp.
č. XXX (teda parc. č. XXXX/X) je v podielovom spoluvlastníctve viacerých podielových spoluvlastníkov,
čo by sa jednoznačne odrazilo aj na výške takéhoto bezdôvodného obohatenia.

E. samotná skutočnosť s určitou bude mať vplyv aj na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva o ktoré v konaní išlo.

A. zdôrazňuje a dáva do pozornosti účastníkom konania, že títo naďalej ostávajú podielovými

spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľnosti, v súčasnej dobe sa predmetná nehnuteľnosť neužíva, čo
bude mať vplyv na jej stav a s určitosťou aj na výšku jej ceny, ktorá bude mať význam a to v prípade, ak
títo dospejú k tomu, že je potrebné zrušiť a vyporiadať predmetné podielové spoluvlastníctvo, ktoré iba
produkuje spory medzi nimi. O. im neostáva nič iné len v budúcnosti spolupracovať a dospieť k určitej
dohode.

O. bude najmä potrebné, aby účastníci konania v spolupráci s ďalším podielovým spoluvlastníkom
dospeli k vzájomnej dohode spočívajúcej vo ďalšom vyriešení otázky ich podielového spoluvlastníctva,
pričom konanie žalobkyne nemôže nahrádzať odkladanie tohto problému.

O. súd vzhľadom na vyššie uvedené predmetnú žalobu za použitia citovaných právnych predpisov
zamietol.
-
O trovách konania medzi účastníkmi konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím v zmysle §
151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom
súde.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí

byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí
byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.