Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marek Dudík

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/78/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714010690
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Dudík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7714010690.6

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr.
Zoltána Szalaya a JUDr. Františka Ševčoviča, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. októbra 2017,
v trestnej veci obžalovaného K. H., pre zločin podpory propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu
základných práv a slobôd podľa § 421 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.zák., o odvolaní okresného prokurátora
proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 1. 6.2017, sp.zn. 4T/194/2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 1.6.2017, sp.zn. 4T/194/2014 bol
obžalovaný K. H. podľa § 285 písm. b/ Tr.por. oslobodený spod skutku obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry v Michalovciach kvalifikovaného ako zločin podpory propagácie skupín smerujúcich k
potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 ods. 1, 2 písm. a/ Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

v dobe od 24.07.2011 do 29.04.2014 z miesta svojho trvalého bydliska v obci Č. č. XXX, okres S.,
z prechodného bydliska na ul. H. č. X S., ako aj z iných nestotožnených internetových prístupových
miest v meste S., verejne sprístupňoval a zverejňoval rôzne nacistické a neonacistické symboly a citáty
vo forme rôznych textových správ, textových, zvukových, obrazových a zvukovo-obrazových súborov,
kvalifikované v zmysle § 130 ods. 7, 8 Tr. zák. ako extrémistický materiál a to prostredníctvom sociálnej

sieteT..M..N.,naktorejbolregistrovanýpodprihlasovacímmenom„Dolfi18“avdobeod19.01.2012pod
prihlasovacímmenom„FUERZA_ARMA14“,pričomtietomaluloženénaharddiskupočítačazn.Gigabite
s CD mechanikou Light Scribe, v mobilnom telefóne značky HTC Desire X, IMEI XXXXXXXXXXXXXXX
a zároveň prostredníctvom voľne prístupných fotografií, audio súborov a videí verejne podporoval a
propagoval zakázané organizácie najmä Blood & Honour, Combat 18, White Power, The Order a iné,
ktoré šíria a presadzujú násilné potlačovanie základných práv a slobôd,

pretože skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie okresný prokurátor, a to ústne do zápisnice o hlavnom
pojednávaní, ktoré aj písomne odôvodnil.

V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn.
4T194/2014-463z1.6.2017bolobžalovanýK.H.podľa§285písm.b)Tr.por.oslobodenýspodobžaloby
pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu
základných práv a slobôd podľa § 421 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., ktorého sa dopustil na tom
skutkovom základe, že v dobe od 24. 07. 2011 do 29. 04. 2014 z miesta svojho trvalého bydliska v
obci Č. č. XXX, okres S., z prechodného bydliska na ul. H. č. X, S., ako aj z iných nestotožnených

internetových prístupových miest v meste S., verejne sprístupňoval a zverejňoval rôzne nacistické a
neonacistické symboly a citáty vo forme rôznych textových správ, textových, zvukových, obrazových azvukovo-obrazových súborov, kvalifikované v zmysle § 130 ods. 7, 8 Tr. zák. ako extrémistický materiál,
a to prostredníctvom sociálnej siete T..M..N., na ktorej bol registrovaný pod prihlasovacím menom „Dolfi
18“ a v dobe od 19. 01. 2012 pod prihlasovacím menom „FUERZA_ARMA14“, pričom tieto mal uložené

na harddisku počítača zn. Gigabite s CD mechanikou Light Scribe, v mobilnom telefóne značky Hl C
Desire X, IMEI XXXXXXXXXXXXXXX a zároveň prostredníctvom voľne prístupných fotografií, audio
súborov a videí verejne podporoval a propagoval zakázané organizácie najmä Blood & Honour, Combat
18, White Power, The Order a iné, ktoré šíria a presadzujú násilné pretlačovanie základných práv a
slobôd, pretože skutok nie je trestným činom.

Prvostupňový súd dôvodnosť vydania rozsudku oprel najmä o nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS
10/2011 zo dňa 29.4.2015, publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 139/2015 dňa 23.6.2015, ktorým boli
ustanovenia § 116 Tr. por. a § 76a ods. 3 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore vyhlásené
za nesúladné s Ústavou SR, Listinou základných práv a slobôd, Dohovorom o ochrane ľudských práv
a základných slobôd ako aj Charty základných práv Európskej únie. Nakoľko základným procesným

úkonom po začatí trestného stíhania, na základe ktorého bola stotožnená osoba podozrivá zo šírenia
extrémistických materiálov, bol príkaz sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Košice I vydaný
podľa § 116 ods. 2 Tr. por., považoval prvostupňový súd získané údaje od spoločnosti M..N., a.s. za
protiústavné. Tento dôkaz získaný v rozpore so zákonom preniesol svoju nezákonnosť a procesnú
nepoužiteľnosť aj na ďalšie vo veci vykonané dôkazy, lebo pochádzali z obsahu nezákonne získaného

dôkazu, čo malo za následok, že celé trestné stíhanie sa stalo nezákonným.

Súd citovaný príkaz považuje za nezákonný a jeho nezákonnosť mala rozhodujúci vplyv na rozhodnutie
súdu. Súd v závere argumentuje, že z dôvodu nevyužiteľnosti dôkazov získaných na jeho základe
absentuje v súdnom konaní akýkoľvek zákonný dôkaz pre uznanie viny u obžalovaného na podklade

podanej obžaloby, pretože tak absentuje aj preukázanie, že opísaný skutok sa stal a je trestným činom.

Poukazujúc na skutočnosti uvádzané v napádanom rozsudku je prokurátor toho názoru, že v danom
prípade neboli naplnené dôvody a podmienky na oslobodenie obžalovaného spod obžaloby, pretože
právne závery prvostupňového súdu ohľadom nepoužiteľnosti dôkazov získaných na základe príkazu

Okresného súdu Košice I, neboli správne aplikované a vyložené.

V prvom rade je potrebné uviesť, že ustanovenie § 116 zákona č. 301/2005 Z.z. Tr. por. v znení
neskorších predpisov stratilo svoju účinnosť a stal sa všeobecne záväzným podľa § 41 odsek 2 zákona
číslo 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov až dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/2014 z 29. apríla 2015,
teda dňom 23.6.2015. Je zrejmé, že k vydaniu príkazu podľa § 116 Tr. por. nedošlo po tomto dátume
a rovnako tak aj získavanie dôkazov na podklade takéhoto príkazu. Je nutné podotknúť, že účinky
nálezuÚstavnéhosúduSRsmerujúdobudúcnosti,t.j.dôkazy,ktorébolizabezpečenépredzverejnením
rozhodnutia Ústavného súdu SR 23. 06. 2015, boli získané v súlade s ustanovením § 116 Tr. por. a

osobitnými predpismi (zákonom o elektronických komunikáciách) sú zákonným; dôkazmi a je možné z
nich vychádzať pri ustaľovaní skutkového stavu veci nevyhnutného pre rozhodnutie. Je toho názoru, že
nakoľko bol v danej veci Okresným súdom Košice I vydaný príkaz podľa § 116 Tr. por. ešte pred vydaním
nálezu dňa 20.2.2014 a na podklade tohto príkazu boli získané údaje z uskutočnenej telekomunikačnej
prevádzky, pôjde aj naďalej o zákonne získané dôkazy.

Pri hodnotení nálezu a otázky zákonnosti je potrebné vziať do úvahy aj naviazanosť ustanovenia § 116
Tr. por. so zákonom o elektronických komunikáciách. Nález Ústavného súdu SR nezrušoval ustanovenia
predchádzajúceho zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, za účinnosti ktorého bol
príkaz Okresného súdu Košice I sp. zn. 7Ntt/124/2014 z 20.2.2014 vydaný, ale sa vzťahoval až na

zákon č. 351/2011 o elektronických komunikáciách, ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.11.2011. Žiadne
z ustanovení zákona č. 610/2003 Z. z. nebolo nálezom napadnuté ani vyhlásené za nezákonné, či
protiústavné. Danú skutočnosť je potrebné chápať absolútne, a teda nie je možné použiť analógiu
neústavnosti ďalšej právnej úpravy, ktorá bola prijatá po 1.11.2011, na predchádzajúcu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku taktiež analogicky vyplýva, že nezákonným by malo byť nielen
ustanovenie § 116 Tr. por., ale aj príkaz Okresného súdu Košice I. sp. zn. 7Ntt/124/2014 z 20.2.2014.
Ohľadom právnych úvah o nepoužiteľnosti následne získaných dôkazov je potrebné uviesť, že súd
v trestnom konaní nie je oprávnený hodnotiť zákonnosť príkazu vydaného iným súdom a to naviac,ak je to súd rovnakého stupňa. Touto právomocou disponuje iba Ústavný súd SR. Uvedený príkaz
nebol vyhlásený za nezákonný Ústavným súdom SR na základe ústavnej sťažnosti obvineného, pričom
doposiaľ takáto sťažnosť vo vzťahu k predmetnému príkazu na Ústavnom súde SR v súvislosti s

touto trestnou vecou prejednávaná vôbec nebola. V opačnom prípade by potom súd nebol viazaný
právoplatným rozhodnutím iného súdu a mohol by vyhodnocovať zákonnosť rozhodnutia iných súdov
podľa ich kvality a prípadne na takéto rozhodnutia po vyhodnotení kvalitatívnej nedostatočnosti obsahu
ich odôvodnenia neprihliadať, čo je zásadne v rozpore s ustanovením § 7 ods. 1 Tr. por..

Čo sa týka posúdenia závažnosti skutku vo vzťahu k novej (novelizovanej) právnej úprave ustanovenia
§ 116 Tr. por., je potrebné poukázať na jeden z dôvodov vydania nálezu, súvisiaci so skutočnosťou,
že súdy v jednotlivých prípadoch neposudzovali, či zisťovanie predmetných údajov nie je vzhľadom
aj na závažnosť trestného činu neprimeraným zásahom do práva na súkromie. Ak by bolo potrebné
túto požiadavku vyhodnocovať za súčasnej právnej úpravy ustanovenia § 116 Tr. por., bola by v plnom
rozsahu splnená vzhľadom na právnu kvalifikáciu skutku, závažnosť a spoločenskú nebezpečnosť

trestnej činnosti. V súčasnosti by vydaniu príkazu v zmysle novely Tr. por. nebránila žiadna zákonná
prekážka.

Za daných okolností považuje dôkazy získané z dôkazných prostriedkov na základe príkazu Okresného
súdu Košice I za zákonné a v plnom rozsahu spôsobilé plniť funkciu dôkazu v konaní pred súdom.

Vovzťahukvykonanýmdôkazomjepotrebnéuviesť,žeOkresnýsúdvrozsudkusp.zn.4T194/2014-386
z 31.3.2017 nemal pochybnosti o preukázaní skutkového stavu a vine obvineného, čo „košarito“ rozvinul
v odôvodnení svojho rozsudku. V tomto smere je potrebné poukázať na skutočnosť, že sám súd v čase
vydávanínapadnutéhopríkazupostupovalvsúladesozákonomvčase,kedyozákonnostitohtopostupu

nebolo pochýb. Dôkazy získané na jeho podklade preto musia byt považované za zákonné, v opačnom
prípade by došlo k porušeniu základnej zásady trestného práva - zásady zákazu retroaktivity. Dôkazy
získané v prípravnom konaní do 23.6.2015 teda nemožno považovať za nezákonné.

V súhrne je možné jednoznačne konštatovať, že obžalovaný prišiel v inkriminovanom časovom období

do kontaktu s extrémistickými materiálmi, vedel, že propagovanie a ich zbieranie je zákonom zakázané.
Jeho pozitívny postoj je zrejmý aj z názvu jeho užívateľského konta, ktorý tvorí počiatočný názov
pravicovo - extrémistickej hudobnej skupiny a číslica 18 ako iniciály Adolfa Hitlera, ako aj všetky
súdom vymenované a obžalovaným zverejňované nacistické a neonacistické symboly a citáty ním
zverejňované a uchovávané. V každom prípade je preukázané, že elektronicky vložené materiály boli

verejne dostupné. Uvedené dôkazy teda jednotlivo, no najmä v súhrne dotvárajú obraz o trestnoprávnej
zodpovednosti obžalovaného v zmysle obžaloby.

Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v Košiciach napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu
a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie okresnému súdu.

Na podklade takto podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako i správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil nasledovné.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na náležité zistenie skutkového stavu veci, o ktorom
nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie v súlade s ustanovením § 2
ods. 10 Tr.por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo, i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu to ukladá
ustanovenie § 2 ods. 12 Tr.por.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 Tr.por. okresný súd vyslovil,
ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenie oprel, existenciu ktorých
skutočností pokladal vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si navzájom odporujú.

Keďže okresný súd svoje rozhodnutie náležite, logicky a presvedčivým spôsobom zdôvodnil, odvolací
súd vzhľadom na celorozsahovú akceptáciu tohto odôvodnenia poukazuje na jeho vecnosť a správnosť,pričom zvýrazňuje najmä nasledovné, reagujúc tak aj na námietky uvádzané v odvolaní okresného
prokurátora.

Aj po zistení krajského súdu totiž vyplýva, že obžalovaný kategoricky poprel spáchanie skutku, ktorý je
mu kladený za vinu s tým, že je pravdou, že si sťahoval z internetu rôzne symboly, znaky a pesničky
do svojho PC a mobilu, avšak nechápal význam týchto symbolov a pri komunikovaní s inými osobami
kopíroval len to, čo napísali tieto osoby v snahe zapadnúť medzi tieto osoby.

Zo znaleckého posudku znalca Doc. PhDr. ThDr. O. N. PhD. ohľadne zaistených vecí u obžalovaného
je jednoznačne preukázané a nespochybniteľné, že predmetné znaky, symboly, skratky, fotografie,
ktoré boli na základe vykonaných domových prehliadok zabezpečené v počítači obžalovaného, ktorý
užíval, mobilnom telefóne a pamäťovej karte a na ďalších nosičoch sú symbolmi rasizmu, neonacizmu
a antisemitizmu, ktoré sú symbolom potlačovania ľudských práv.

Nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 10/2011 zo dňa 29. 4. 2015, ktorý bol publikovaný v Zbierke
zákonov pod číslom 139/2015 zo dňa 23. 6. 2015 boli ustanovenia § 116 zákona č. 301/2005 Zb. z.
Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a § 76a ods. 3 zákona č. 171/1993 Zb. o policajnom
zbore vyhlásené za nesúladné s Ústavou SR, Listinou základných práv a slobôd, Dohovorom o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ako aj Charty základných práv Európskej únie.

Podľa Ústavného súdu SR podľa doterajšieho znenia ustanovenia § 116 Tr. por. dávalo oprávnenie
orgánom činným v trestnom konaní požadovať zistenie a oznámenie údajov o elektronickej komunikácii
pre akýkoľvek úmyselný trestný čin, čo je však neprípustné vzhľadom na intenzitu, ktorou sa zasahuje
do základného práva občana na súkromie.

Zároveň vyslovil, že tento nedostatok nebolo možné prekonať ani kontrolou zo strany súdu, ktorý pred
vydaním príkazov posudzoval, či zisťovanie predmetných údajov nie je vzhľadom aj na závažnosť
trestného činu neprimeraným zásahom do práva na súkromie.

Je nesporné, že údaje, ktoré boli zisťované od spoločnosti M..N., a.s., a ktoré mali zásadný vplyv na
vykonanie ďalších úkonov trestného konania, boli získané na základe ustanovenia § 116 Tr. por.

Príkaz na zistenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke podľa § 116 ods. 1, 2 Tr. por. je
neodôvodnený v zmysle § 116 ods. 2 Tr. por. a tým pádom aj nezákonný.

Dôkaz získaný v rozpore so zákonom prenáša svoju nezákonnosť aj na ďalší dôkaz, ktorý vychádza z
dôkazov nezákonne získaných.

Pri nevyužiteľnosti týchto dôkazov v súdnom konaní absentuje teda akýkoľvek zákonný dôkaz pre

uznanie viny obžalovaného.

Podľa § 285 písm. b) Tr.por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je trestným činom.

Ako vyplýva z podaného odvolania okresným prokurátorom, tento nenamieta rozsah, resp. neúplnosť

vykonaných dôkazov, ale len správnosť ich vyhodnotenia okresným súdom.

V zmysle ustálenej súdnej praxe - judikatúry Najvyššieho súdu SR, pokiaľ súd postupuje pri hodnotení
vykonaných dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr.por., t.j. hodnotí ich podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne

a urobí logicky odôvodnené skutkové zistenia, nemôže ani odvolací súd napadnutý rozsudok zrušiť len
preto,žesámnazákladesvojhopresvedčeniahodnotítieistédôkazysinýmidoúvahypredchádzajúcimi
závermi.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd považoval odvolanie okresného prokurátora

za nedôvodné a na druhej strane závery okresného súdu o oslobodení obžalovaného K. H. spod
obžaloby prokurátora podľa § 285 písm. b) Tr.por. za zákonné a správne.To boli dôvody, pre ktoré krajský súd o odvolaní okresného prokurátora rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.