Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. máj 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/148/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113207807
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2113207807.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom
Příkop 843/4, Zábrdovice, Brno, Česká republika, IČO: 26 429 705, proti žalovanému: U. Y., nar.
XX.X.XXXX, bytom S. X, V., o zaplatenie 431,77 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 27. septembra 2016, č.k. 7CbZm/20/2013-66, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. p o t
v r d z u j e.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zastavil konanie v časti týkajúcej sa
zmenkového úroku vo výške 0,19% denne (výrok I.), žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanému súd
náhradu trov konania nepriznal (výrok III.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca žalobou
doručenou súdu dňa 28.3.2013 na tlačive A v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 z 11.1.2007 sa domáhal na žalovanom zaplatenia zmenkovej sumy 431,77 eur, zmenkového
úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 446,77 od 13.11.2009 do 3.4.2012, čo predstavuje sumu
975,05 eur, zo sumy 431,77 od 4.4.2012 do zaplatenia, 6% ročného úroku, zmenkovej odmeny 1/3%

zmenkovej sumy teda 1,49 eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je
nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 7.11.2008 na sumu 446,77 eur,
pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 13.11.2009. Súd doručil
žalobcovi žiadosť o doplnenie tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a vyzval žalobcu odstrániť rozpor
medzi uplatnenou výškou nákladov právneho zastúpenia a zároveň predložiť kópiu zmenky. Žalobca v
písomnej odpovedi poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 43CoZm/10/2013
zo dňa 21.11.2013. Uviedol, že v konaní uplatňuje majetkové práva zo zmenky a nie z pohľadávky a

disponuje len indosovanou zmenkou, ktorá je podpísaná žalovaným a nemá k dispozícii iné primerané
a presné údaje alebo listiny, ktoré by mohol nad rámec už v návrhu uvedeného súdu oznámiť alebo
predložiť. Súd doručoval žalovanému kópiu tlačiva na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“
tlačivom na odpoveď. Žalovanému zásielka nebola doručená, nakoľko sa nachádza na neznámom
mieste. Žalobca počas konania vzal žalobu späť v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,19%
denne. Súd preto konanie v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zastavil. Súd rozhodol
bez nariadenia pojednávania, keď nebol daný dôvod na prejednanie veci na ústnom pojednávaní

a rozhodoval zverejnením vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu
podľa § 219 ods. 3 CSP vykonal dokazovanie a zistil, že dňa 7.11.2008 bola vystavená žalovaným
zmenka na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o., do ktorej bola vpísaná suma 446,76 eur a zmenkový úrok 0,25%
denne od 13.11.2009. Zmenka bola splatná pri predložení s doložkami „bez protestu“ a „na plateniepredložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a za miesto platenia bolo určené sídlo pôvodného zmenkového
veriteľa a to spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.. V ľavom dolnom rohu zmenky sa nachádza číslo zmluvy
2560066. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že uvedená spoločnosť túto zmenku indosovala na rad

žalobcu. Z uvedenej listiny vyplýva, že ide o vzorové tlačivo, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum
a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa ako aj jeho podpis, pričom zmenková suma je
vyjadrená číslicami, ako aj slovami a dátum začiatku úročenia. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., si
svoje nároky uplatňuje aj v exekučných konaniach, pričom z pripojeného spisového materiálu súdu prvej
inštancie sp.zn. 38Er/390/2011 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., proti povinnému: U. Y., o

vymoženie 446,77eur a príslušenstva, ktorá sa vymáha na základe exekučného titulu a to rozsudku
Stálehorozhodcovskéhosúdusp.zn. SR04247/10zodňa23.2.2011,spoločnosťPOHOTOVOSŤ,s.r.o.,
uvedenú sumu vymáha. Súd ďalej zistil, že dňa 7.11.2008 bola medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o., ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom na predtlačenom formulári uzatvorená zmluva o úvere
č. 2560066, v zmysle ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 663,87eur, ktorý mal zaplatiť
v 12 mesačných splátkach po 108,21 eur, t.j. celkom 1.298,54 eur. V zmluve nie sú uvedené úroky z

úveru, ani RPMN, priemerná RPMN. Žalovaný potvrdil prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve
o úvere. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa článku 2 bod 1, článku 19 nariadenia Európskeho
parlamentuaRady(ES)č.861/2007,podľačlánku3ods.1,2 SmerniceRady93/13/EHSz5.apríla1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ustanovenia § 52, § 53 O.z., podľa § 4 ods.
6 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ustanovenia § 3, § 39 O.z. mal preukázané,

že žalobcom predložená zmenka zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola zmluva o úvere
uzatvorená dňa 7.11.2008 medzi žalovaným a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľom.
Snaha žalobcu o interpretáciu zmenky ako riadneho a plnohodnotného zmluvného dojednania je v
prejednávanej veci v hrubom rozpore s elementárnymi zásadami spotrebiteľského práva vnútroštátnej
ako aj európskej úrovni. Preto súd ex offo skúmal nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o úvere, hoci

ide o konanie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES č. 861/2007) a taktiež je povinný ich
skúmať ex offo, hoci sa žalobca domáha svojho nároku zo zmenky. Súd dospel k záveru, že uvedená
zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, jedná sa o predtlačenú formulárovú zmluvu, pri ktorej nemá
spotrebiteľ možnosť ovplyvňovať jej obsah. Predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov žalovanému, účel úveru bol vyznačený na výkon zamestnania. Pri pochybnostiach o

obsahu zmlúv platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, preto súd dospel k záveru, že dôkazné bremeno
na preukázanie účelu, na ktorý bol poskytnutý zaťažuje toho, kto takúto skutočnosť tvrdí, v tomto
prípade žalobcu. Keďže účel vyznačený v zmluve preukázaný nebol, súd vychádzal z toho, že úver
bol poskytnutý na súkromné účely. V zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch v čase uzatvárania
zmluvy, boli povinné údaje vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. Ich neuvedenie má za

následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatku. Zmluva o úvere nezohľadňuje túto
skutočnosť, umožňuje vymáhať zmenkový úrok vo výške 0,25% denne, čo predstavuje 91,25% ročne.
Takto dojednaný zmenkový úrok je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho absolútnu
neplatnosť.Pripreskúmanícelejzmluvyoúveresúddospelkzáveru,žezmluvajekoncipovanátak,žeje
v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Obsahuje

iba povinnosti dlžníka, napr. zmluvná pokuta 312 eur, v prípade porušenia povinnosti veriteľom nebola
dohodnutá žiadna sankcia pre veriteľa. Vzhľadom na uvedenú nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy
vyjadrenú vo všetkých ustanoveniach zmluvy ako aj neprimerane vysoký poplatok za spracovanie
a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým dojednanou, sa zmluva prieči dobrým
mravom, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z uvedeného dôvodu nemohlo žalobcovi ako veriteľovi

zo zmluvy o úvere vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky podľa bodu 17 VOP. V prípade, ak by
nebola neplatná celá zmluva o úvere, právo na vyplnenie blankozmenky nemohlo vzniknúť aj z toho
dôvodu, že dohoda o vyplňovacom práve zmenky je uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru, teda vo formulári, ktorý žalovaný nemal možnosť ovplyvniť. Táto podmienka nebola individuálne
dojednaná a nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v

neprospechspotrebiteľa.Dohodaovyplnenízmenkytakpredstavujeprežalovanéhodohoduvykazujúcu
znaky neurčitosti, nezrozumiteľnosti a teda vzhľadom na množstvo dojednaných zmluvných pokút, (či
a v akej miere budú uplatnené) a teda ďalší dôvod neplatnosti v zmysle neprijateľných zmluvných
podmienok. Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná
ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná

vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá
ktorá voľba konkrétne znamená. Spotrebiteľ si neuvedomil, že by plnením zmenky došlo k značnému
zhoršeniu jeho postavenia, pretože veriteľ vyplnením zmenky nepochybne zamýšľal obísť zákonné
ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, pretože na základe takto vyplnenej zmenky požadoval zmenkovýúrok 0,25% denne, ktorý je vzhľadom na svoju výšku považovaný za v rozpore s dobrými mravmi a v
spotrebiteľských vzťahoch neprípustný. V danom prípade vystavením zmenky sa právny predchodca
žalobcu snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácii Zákona o spotrebiteľských

úveroch, dôsledkom čoho je, že žalovaný by veriteľovi mal vrátiť len sumu poskytnutého úveru pre
nedodržanie obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak je neplatná dohoda o vyplnení
zmenky, neplatná je aj samotná zmenka. Žalobca sa ako majiteľ zmenky, na ktorej vyplnenie právo
nevznikloaktoráaninemohlabyťodžalovanéhoprijatá,nemôženazákladetakejtozmenkysúspechom
domáhať jej vyplatenia. Súd tak dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť. Súd považuje

za potrebné ďalej uviesť, že POHOTOVOSŤ, s.r.o., si neuplatnila svoj nárok na súde, ale uplatnila
vyplňovacie právo blankozmenky a v rozhodcovskom konaní žiadala od dlžníka zaplatiť už vyplnenú
zmenkovú sumu na blankozmenke. Keď takýto jeho postup aj vydaný rozhodcovský rozsudok súd
preskúmal v exekučnom konaní a neposkytol mu právnu ochranu, následne potom postúpil práva zo
zmenkynanovéhonadobúdateľa atakmumuselabyťprotiprávnosťjehokonaniaznámaanapriektomu
tak urobil. Aj z tohto dôvodu nemôže súd poskytnúť žalobcovi právnu ochranu. O nároku na náhradu

trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, žalovanému ako úspešnému patrí právo na náhradu
trov konania v plnom rozsahu, avšak žiadne trovy mu nevznikli, preto mu súd ich náhradu nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcom výroku a súvisiacom výroku o náhrade trov konania podal
odvolanie žalobca, z dôvodu, že že a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a c) rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že
vo veci vykonal dokazovanie o. i. oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími

listinnými dôkazmi. Žalobca a podľa dostupných informácií ani žalovaná však dokazovanie úverovou
zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Dokazovanie v sporovom konaní je
ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi
a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch
platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané

zákonom č. 191/1950 Sb. (Zákon zmenkový a šekový) dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo
na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného
žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších
dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo
samotného doterajšieho dokazovania (z doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov).

V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na náhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva
len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania
(koncentračná zásada v zmysle čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe
návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Predpokladom
vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný

papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Žalovaný mohol na základe čl. 5
ods. 3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné
námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd
z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal
dokazovanie, ktoré údajne preukázal charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany

žiadnym spôsobom nedovolával. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhovaných dôkazov
v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovaného v tomto konaní. Navyše
žalovaný o túto podporu nepreukázal žiadny záujem. Súd teda túto ochranu žalovanému prakticky
nanútil, bez jeho vôle. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výrazný
zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj

článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Prvoinštančný súd navyše pri
vydávaní rozhodnutia vychádzal z pohľadu neho nesporných skutočností. Súd za nesporné považoval
to, že žalovaný so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., uzatvoril zmluvu o úvere, ďalej že zmenka,
ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere
ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov

konania. Žalovaný a ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob,
akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Prvoinštančný súd dospel k rozhodnutiu na
základeaplikácienesprávnychprávnychpredpisov,akoajnesprávnejinterpretáciepríslušnýchprávnych
predpisov a práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie jeúčastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda
ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy, nie je
možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvoinštančný súd sa

aplikácioupríslušnýchustanoveníozmenkeupravenýchvzákoneč.191/1950Sb.(ďalejaj„ZŠZ“)vôbec
nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový
právny vzťah. Súd však vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné a
následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením
ust. § 5 ods. 1 O.s.p., súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd

prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom
konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Prvoinštančný súd vyhodnotil zmenku ako
vadnú zmenku, t. j. neplatný právny úkon. Uvedený záver súdu však vychádza len z kauzálnych
námietok, ktoré však nikto v konaní nevzniesol, ani ich nikto z účastníkov nepreukazoval. Kauzálne
námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné. Zmluvný vzťah medzi žalovaným a remitentom
je po indosovaní irelevantný. Navyše žalobcovi nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku.

Poukázal na rozsudok Nejvyššího soudu ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn. 25 Cdo 1839/2000 (uverejnený
v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisk č. 59/2004), kde sa uvádza, že směnečný závazek je zcela
samostatný a oddělený od případného závazku, který byl původem jeho vzniku. Vzhľadom na to,
že Najvyšší súd ČR pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v
tomto konaní, je tento judikát aplikovateľný na prejednávanú vec. Vzhľadom na úplnú samostatnosť,

oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou
podľa zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto
konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku a uplatnený nárok
žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. Žalobca považuje za potrebné obiter dictum vyjadriť sa aj k
záveru súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky by mala predstavovať neprijateľnú

zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov. V tejto súvislosti poukazuje na to, že samotný
zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka, limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k
aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Súčasne z formulácie ust. § 4 ods. 6 a použitia spojenia „v
čase vyplnenia“, ako aj zo slov „vyplnenú veriteľom“, je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky

budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie „v čase vystavenia“, resp.
by vylúčil vyplňovanie znenie zo strany veriteľa. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná
a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože
právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Poukázal tu na uznesenie Krajského
súdu v Prešove, sp. zn. 10Co/79/2013, Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo

dňa 21.11.2013, ktoré boli vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu a navrhol, aby odvolací súd
zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu žalobcu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie
a súčasne mu prizná náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a

dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

5. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za

nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty
podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,nevylučujeuplatňovanietohto

článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne
formulovanú štandardnú zmluvu.6. Podľa čl. 6 ods. 1 cit. smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,

ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

7. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

9. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len"
neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

10. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

11. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

12. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie

bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

13. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Predmetom konania je spor zo zmenky, ktorá plní zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k peňažnému
záväzku žalovaného (vystaviteľa zmenky) vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, vyplývajúce jej zo
Zmluvy o úvere č. 2560066 zo dňa 7.11.2008, čo vyplýva z čísla uvedeného na zmenke, ktoré je zhodné
s číslom zmluvy o úvere. Žalobca nadobudol práva zo zmenky indosamentom od remitenta zmenky

POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva, miesto vystavenia i platobné
miestosanachádzajúnaúzemíSR.Odvolateľnespochybňujevpodanomodvolanípostaveniežalovanej
ako spotrebiteľa. Obsahom zmenky je záväzok žalovanej ako spotrebiteľa zaplatiť za túto zmenku pri
predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 446,77 eur a zmenkový úrok vo výške 0,25%
denne z tejto sumy od 13.11.2009. Uvedená zmenka, ktorá je vzorovým tlačivom, do ktorého boli vyššie

uvedené údaje vpísané, bola vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkou „bez protestu“ a „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. zmenku indosovala
na rad žalobcu.

15. Odvolacie námietky žalobcu nie sú podľa názoru odvolacieho súdu dôvodné.

16. V zmysle čl. 5 ods. 1 veta prvá a druhá nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007z
11.07.2007 európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi
ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo o to požiada niektorá zo strán. Z uvedeného
vyplýva, že nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007 nevylučuje ústne

pojednávanie a jeho potrebnosť ponecháva na úvahu súdu. V danom prípade súd prvej inštancie
rozhodol s pojednávaním a postupom súdu prvej inštancie nebola účastníkom odňatá možnosť konať
pred súdom.

17. Súdny dvor rozhodol, že možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje

prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice, teda zabránenie
tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa
stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k
ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcovalebo dodávateľov (rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 28, Cofidis, C-473/00, Zb.s.
I-10875, bod 32). Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre
spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho,

žetentospotrebiteľosvojichprávachnevie,alebomáťažkostisichuplatnením(rozsudkyOcéanoGrupo
Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 26, ako aj Cofidis, už citovaný, bod 33).

18. Súd tak musí aj pri nečinnosti spotrebiteľa dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na
jeho úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán. (porov. uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 1/2012). Ochrana, ktorú smernica priznáva spotrebiteľom, je
predmetom verejného záujmu a vzťahuje sa na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom
alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy
tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením alebo
preto, že je odradený od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie
(rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C -473/00 zo dňa 21.11.2002, uznesenie Súdneho dvora EÚ vo

veci C-76/10 zo dňa 16.11.2010).

19. Ani proces podľa Nariadenia nie je vylúčený z pôsobnosti judikátov súdneho dvora a ex offo súdnej
kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok. Inak by išlo o konštrukciu s cieľom obísť princípy únijného
práva a o obohacovanie sa na úkor iného s popieraním vlastných princípov únie. Súd by mal mať na

zreteli základný účel konania - poskytnutie spravodlivej ochrany subjektívnym právam účastníkov. Aj
keď spotrebiteľ nevznesie námietky proti zmenke, resp. jej vyplneniu alebo uplatneniu práv zo zmenky,
je súd oprávnený a povinný skúmať platnosť zmenky a dohody o jej vyplnení, aktívnu legitimáciu
majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť postupu pri vypĺňaní blankozmenky a
nekalúpovahuzmluvnýchpodmienok,dohodnutýchvspotrebiteľskejzmluve,nazákladektorejzáväzok,

zabezpečený zmenkou, vznikol. Pokiaľ potom prvoinštančný súd postupujúc v tomto zmysle, po zistení,
že zmenka zabezpečuje spotrebiteľský vzťah, podrobil skúmaniu zmluvné podmienky z hľadiska ich
neprijateľnosti, postupoval správne. Ak by totiž súd pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky
nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných
podmienok, či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany

prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila
spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv.
Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je
zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v
prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex offo, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu

súd musí prihliadať ex lege. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň
dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu normu účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

20. Záväzok, zabezpečený zmenkou je spotrebiteľským vzťahom založeným zmluvou o spotrebiteľskom
úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a aj na čas vystavenia zmenky bolo

potrebné aplikovať § 4 ods. 6 tohto zákona č. 258/2001 Z.z. Podľa tohto ustanovenia mohol veriteľ
zmenku vystavenú dlžníkom, ktorý mal v záväzkovom vzťahu postavenie spotrebiteľa, prijať len ak išlo o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s týmto ustanovením veriteľ nesmie prijať a je

povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny
majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky (znenie od 1.1.2008 do 31.12.2010). V tomto prípade
zmenka bola vyplnená podstatne vyššou zmenkovou sumou než pripúšťa zákonné ustanovenie, pretože
danýspotrebiteľskýúvertrebapovažovaťpreabsenciupodstatnýchnáležitostízmluvyospotrebiteľskom
úvere za úver bezúročný a bez poplatkov. Zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, ktorý nebol medzi

účastníkmi individuálne dojednaný, je s ohľadom na jeho výšku v rozpore so zásadou dobrých mravov,
čo spôsobuje jeho neplatnosť podľa § 39 OZ v nadväznosti na § 3 ods. 1 OZ.

21. Pokiaľ odvolateľ namietal vykonávanie dôkazov súdom prvej inštancie, ktoré nikto nenavrhol,
keď v zmysle ust. § 120 O.s.p. mal súd vychádzať len zo skutočností tvrdených účastníkmi a

vykonávať len nimi navrhnuté dôkazy (v tomto prípade iba žalobcom predložený dôkaz, ktorým
je platná zmenka, ktorej forma ani obsah neboli žalovaným spochybňované a preto neexistovala
okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci),
odvolací súd k tejto argumentácii uvádza, že i keď vo všeobecnosti súčasné procesné predpisyprenechávajú do značnej miery smerovanie konania v dispozícii účastníka (zvyšujúci sa dôraz na
dispozitívnosťakontradiktórnosťkonania),nemožnopripustiť,abysasúdydostalidopostavenia,abylen
automaticky vytvárali exekučné tituly vychádzajúce iba z formálnych náležitostí podkladov rozhodnutia.

Súd prvej inštancie mal zo žalobcom predloženej zmenky preukázané, že pôvodným majiteľom zmenky
bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., na rad ktorej vystavil žalovaný zmenku, na líci ktorej sa
nachádza číslo zmluvy úverovej zmluvy a práve tieto skutočnosti boli podkladom pre pochybnosti,
či zmenka vystavená žalovanou má alebo nemá zabezpečovací charakter, či zabezpečovala alebo
nezabezpečovala plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy. Súd prvej inštancie preto postupoval v súlade s

komunitárnym právom, ktoré sa musí v členských štátoch EÚ uplatňovať jednotne. V zmysle článku
6 smernice 93/13/EHS, súd aj bez návrhu skúma nekalú povahu podmienky v spotrebiteľskej zmluve,
čím sa má zabrániť tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň
sa tým sleduje dosiahnutie cieľa v článku 7 uvedenej smernice, pretože takéto skúmanie môže mať
odradzujúci účinok, smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých
so spotrebiteľmi zo strany predajcov, alebo dodávateľov. Ak by vnútroštátne právo (prípadne jeho

výklad v súdnej praxi) umožňovalo veriteľovi obísť takéto preskúmanie prostredníctvom zmenky, išlo
by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku (effet utilé). Z hľadiska práva EÚ platí
pre členské štáty povinnosť prijať všetky potrebné opatrenia všeobecnej, alebo osobitnej povahy na
dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou. Ochrana spotrebiteľa ako povinnosť súdu vyplýva nielen
zpredpisovhmotnéhopráva,aleajzprávaEurópskejúnie.Akzmenkavzniklanazabezpečeniesplnenia

dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti
zmenke z iného právneho vzťahu. Ako už správne uviedol súd prvej inštancie, jednou z odlišností
spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou
odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej
zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia,

v ktorých má žalovaný postavenie spotrebiteľa. Súdny dvor Európskej únie vo viacerých rozsudkoch
týkajúcich sa smernice 93/13 EHS (C-240-244/98 Oceano Grupo Editorial,C-243/08, Pannon GSM)
vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách
ex offo, neskôr (C-137/08) dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex offo (C-618/10 Banco Espanol de
Credito), že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať alimine (t.j. ak ich môže skúmať len

ex post). V takých prípadoch musí národný súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne
s právom Európskej únie.

22. Súdu prvej inštancie teda nič nebránilo, aby z úradnej povinnosti skúmal, či základom zmenky je
spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Súdny dvor stanovil

jasnú požiadavku na ochranu pred nečestnými klauzulami pri štandardných produktoch obdobne ako
vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku, teda vždy za každých okolností (porov. C-76/10
POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50,51) a proces Nariadenia nie je vylúčený z pôsobnosti judikátov
Súdneho dvora a ex offo súdnej kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok. Zmenka je náročná na
formality a spotrebiteľ nebýva natoľko právne zdatný, aby dokázal rozlišovať medzi nárokmi z uzavretej

zmluvy a nárokmi zo zmenky samej. Preto, bez ohľadu na jeho postoj v konaní, je potrebné aplikovať
ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru aj na úkony, ktoré nadväzujú na
spotrebiteľskú zmluvu, teda napr. aj na prípadné uznanie dlhu. Žalobca, ktorý sa stal majiteľom niekoľko
tisíczmeniekindosamentomodspoločnostiPOHOTOVOSŤ,s.r.o.simuselbyťvedomý,ževskutočnosti
ide o zmenkových dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. Obč.

zák.), a ktorých postavenie nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje Občiansky
zákonník (§ 54 ods. 1).

23. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s hmotným právom,
keď riešil kauzu zmenky a zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu neprijateľné

zmluvné podmienky. Ako základnú a významnú neprijateľnú zmluvnú podmienku treba posudzovať
dohodu o vyplnení zmenky podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Obč. zák., neprijateľnú sankciu 91,25% ročne
(0,25% denne) zmenkových úrokov, tiež neprimerane vysokú zmluvnú pokutu za ,,porušenie zmluvných
povinností“, netransparentný administratívny poplatok za úver, neprijateľnú rozhodcovskú doložku,
neuvedenie RPMN v zmluvách o spotrebiteľskom úvere a pod. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.

pôvodne uplatnila práva z úverovej zmluvy na rozhodcovskom súde, ktorý jej návrhu v celom rozsahu
vyhovel, avšak všeobecný súd exekúciu nepovolil, a to práve pre neprijateľné zmluvné podmienky. Po
nepovolenej exekúcii spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku (podpísanú pri dojednávaní
vyššie uvedeného úveru) na žalobcu CD Consulting s.r.o. Je evidentné, že pôvodný veriteľ uplatnil vminulosti na súde plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok, a že po nepovolení exekúcie pre
rozpor s dobrými mravmi sa tentokrát uplatňujú v podstate obdobné plnenia, len ich uplatňuje žalobca
ako indosatár zo zmenky, a to podľa nariadenia. Plnenie v uvedenej výške odvolací súd zhodne s

prvoinštančnýmsúdompovažujezarozpornésozásadoudobrýchmravov,čospôsobujejehoneplatnosť
podľa § 39 v spoj. s § 3 Občianskeho zákonníka a dohodu o vyplňovacom práve zmenky súd prvej
inštancie správne vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku majúc za to, že nešlo o podmienku individuálne
dojednanú a nepochybne spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v
neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom

bez zohľadnenia práv spotrebiteľa a ide o neplatné dojednanie (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).
Ak je potom neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, je neplatná aj samotná zmenka, čo
korešponduje aj s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR dňa 6.5.2008 pod sp. zn.
4Obo/161/2007.

24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže odvolacie dôvody žalobcu boli neopodstatnené a neboli

zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť
z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom zamietajúcom výroku a výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods.
1 CSP).

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný
žalovaný.

26. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).