Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. jún 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/124/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117232084
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5117232084.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaTurzuačlenov

senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.
s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti žalovanej J. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. G. XXX, o zaplatenie 573,74 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 14Csp/146/2017-55 zo dňa 15. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, v ktorom žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku o trovách
konania, potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutej, ponechal rozsudok nedotknutý.

Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 276,07 eur spolu s
úrokom z omeškania, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
2) Na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 23.02.2010 sa právny predchodca žalobcu ako veriteľ zaviazal
poskytnúť žalovanému pôžičku vo výške 1.500,00 eur pri ročnej úrokovej sadzbe 25,00 %, celkovej

výškenákladov1.305,55eur,privýškemesačnejsplátky41,00eur.Podľavýpisupohybovsplátok,bolaz
účtu vyčerpaná čiastka 1.500,- eur, splatené bolo 926,26 eur na istine a nezaplatená čiastka 573,74 eur.
V stálom omeškaní s úhradou splátok bol žalovaný od 20.11.2013 (splátky boli hradené nepravidelne
v omeškaní). Súd však zistil, že po predčasnej splatnosti istiny je evidovaná úhrada splátok, pričom
tieto splátky podľa výpisu neboli evidované na úhradu istiny ale úrokov a poplatkov. V tomto prípade
súd má za to, že sa jedná o postup v rozpore s ust. § 566 ods. 2 OZ, podľa ktorého, pri čiastočnom
plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí

inak. Súd konštatoval, že žalobca nemá nárok aj na úroky z omeškania, aj na zmluvné úroky v prípade,
ak došlo k zosplatneniu dlhu. Ak by mal veriteľ práva nielen na úroky z omeškania, ale aj zmluvné
úroky, nebolo by v jeho záujme čím skôr vymôcť nárok na vrátenie požičaných prostriedkov, pretože by
inkasoval ďaleko viac ako keby tieto prostriedky poskytol inému dlžníkovi, a to aj keby nedošlo k zmene
výšky úrokových sadzieb (odhliadnuc od zníženia úrokových sadzieb po zmene monetárnej politiky
ECB). Preto zaviazal žalovaného len za zaplatenie sumy 276,07 eur s úrokom z omeškania. O trovách
rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby súd rozhodnutie
v časti, v ktorej nárok čiastočne zamietol, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
alternatívne, aby ho zmenil a vyhovel žalobe. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie je arbitrárne, nakoľkonie je zrejmé, z akého právneho predpisu vychádzal, keď uzavrel, že po vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru žalobca nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky. S poukazom na ust. § 503 ods. 3 Obchodného
zákonníka bol toho názoru, že veriteľ má nárok na úrok až do splatenia úveru. Poukázal aj na ust.

§ 217 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Obidva úroky môže veriteľ žiadať popri sebe, a to bez ohľadu
na skutočnosť, či ide alebo nejde o občianskoprávny vzťah. Ďalej namietal nedostatočné odôvodnenie
rozhodnutia. S poukazom na rozhodnutia ÚS SR, ÚS Čr a NS SR mal za to, že bolo porušené jeho
právo na spravodlivý súdny proces. Mal za to, že súd nemohol aplikovať ust. § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka na daný prípad, nakoľko bolo účinné od 01.04.2015. Zároveň poukázal na limity ochrany

spotrebiteľa.

4) K podanému odvolaniu sa žalovaná nevyjadrila.

5)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý

rozsudok vo výroku, v ktorom žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku o trovách konania, podľa ust. § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vo zvyšnej časti (vo výroku, ktorým žalobe čiastočne vyhovel),
odvolaním nenapadnutej, ponechal rozsudok nedotknutý.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v

tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.
7) Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce

sa žalobcom v odvolaní namietaných skutočností, je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne,
zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal
priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté

právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich
účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobca sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej
inštancie nestotožnil, neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré sú na túto
časť rozhodnutia kladené. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré

žalobe nevyhovel.
8) Takisto nebolo možné konštatovať porušenie práva na spravodlivý súdny proces, nakoľko súd prvej
inštancie konal v zákonom stanovených hraniciach a dbal na to, aby mohli strany konania uplatňovať
svoje procesné práva. Odvolateľ ani konkrétne nepopísal, akým konaním mal súd prvej inštancie porušiť
právo na spravodlivý súdny proces.

9) Odvolateľ ďalej namietal v odvolaní skutočnosť, že by mali patriť úroky z omeškania popri riadnych
úrokoch z úveru.
10) V rozsudkoch súdov sa zmluvné dojednanie o povinnosti platiť úroky popri úrokoch z omeškania
označilo za obchádzanie zákonného pravidla zakotveného v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o

administratívnom strope úrokov z omeškania (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co
182/2011). Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa má za následok absenciu požičanej sumy
istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí
veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej
príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať

zisk. Po nadobudnutí splatnosti úveru (či už celého alebo jednotlivých splátok) veriteľovi vzniká nárok
na vrátenie požičanej sumy, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu splatnosti úveru (alebo jeho časti).
Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba (pretože
tieto sú už splatné) a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili
výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený

krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kedy by bol spotrebiteľ vystavený všetkým sankčným
mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy,
ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli
účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby ku zmenezáväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo
zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku (bližšie pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove z
30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014, na ktorý správne poukázal súd prvej inštancie).

11) Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo
143/98, z ktorého vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len
do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník (žalovaný) v omeškaní a musí platiť úroky z
omeškaniavzmysle§369Obchodnéhozákonníka.TakýtozáverNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu žalovaných (ako spotrebiteľov) dochádzalo k

dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by
spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi zmluvy (stranami v konaní) aj v danom
prípade.

12) Pokiaľ mal odvolateľ za to, že nie je možné aplikovať na daný prípad ust. § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, s týmto názorom sa odvolací súd nestotožnil. Slovenská súdna prax v súčasnej dobe

zastáva názor, že právna úprava chrániaca spotrebiteľa odôvodňuje aplikáciu ustanovenia (v duálnom
režime, tak podľa Obchodného, ako aj Občianskeho zákonníka), ktoré by mohlo byť pre spotrebiteľa (v
určitej konkrétnej situácii) výhodnejšie. Teda v prípade, ak je ustanovenie Občianskeho zákonníka pre
spotrebiteľa prijateľnejším, súd aplikuje toto ustanovenie. V uvedenom kontexte zákonodarca reagoval
novelizáciou ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (posledná veta). Podľa tohto ustanovenia

sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na
právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (rozhodnutie NS SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo
14/2014, či rozhodnutie NS SR z 26. novembra 2015, sp. zn. 4 MCdo 17/2014).

13) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalovaná, aj keď ostala v odvolacom konaní nečinná, mala v ňom úspech, a preto by mala nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom na jej nečinnosť v odvolacom konaní jej súd nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (návrh nepodala a zo spisu jej trovy nevyplývajú).

14) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).