Rozsudok pre uznanie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. december 2016

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 11C/182/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716208235
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2016:7716208235.1

Rozsudok pre uznanie

D. súd U., sudkyňa L.. Z. F. v právnej veci žalobcu P. C. s.r.o. so sídlom F. XXXX, XXX XX F., C.: XX
XXX XXX zastúpeného advokátkou L.. U. C. so sídlom B. XXX, XXX XX X. nad Z. proti žalovanému E.
veterinárna správa U. so sídlom F. N. XX, XXX XX U., C.: XX XXX XXX, o vylúčenie vecí z exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. V y l u č u j e z exekúcie vykonávanej predajom hnuteľných vecí súdnych exekútorom L.. L. V., W.
úrad so sídlom v U., M.. O. č. 8, XXXXX U. pod sp. zn. Ex XXX/XXXX za účasti oprávneného - žalobcu

vo vzťahu k povinnému - C. U. s.r.o., so sídlom P. B. XXXX/XX, XXX XX U. tieto veci:

- X ks fliaš vodka R.
- X ks fliaš Y. bylinná horká o objeme X liter
- X ks fliaš značky V. X,X l
- X ks fliaš značky F.

- X ks fliaš značky whisky L. C..

II. P r i z n á v a náhradu trov konania úspešnému žalobcovi voči neúspešnému žalovanému v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. K. sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému vylúčenia vyššie označených vecí z exekúcie

vykonávanej predajom hnuteľných vecí súdnych exekútorom L.. L. V., W. úrad so sídlom v U., Kpt.
Nálepku č. 8, XXXXX U. pod sp. zn. Ex XXX/XXXX za účasti oprávneného - žalobcu vo vzťahu k
povinnému - C. s.r.o., so sídlom P. B. XXXX/XX, XXX XX U.. D. to tým, že na základe súpisu hnuteľných
vecí zo dňa XX.X.XXXX vydal súdny exekútor dňa XX.X.XXXX exekučný príkaz na vykonanie exekúcie
predajom predmetných hnuteľných vecí. P. - C. s.r.o., so sídlom P. B. XXXX/XX, XXX XX U. oznámil
listom zo dňa XX.X.XXXX, že nie je vlastníkom týchto vecí, ktoré sa nachádzajú v prevádzkarni X.

ale že ich vlastníkom je žalobca, čo vyplýva a je preukázané došlými faktúrami č. XXXXXXXXX, č.
XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXX,
č. XXXXXXXXX od dodávateľa G. s.r.o. so sídlom Z. 1, XXX XX M., na ktorej faktúre je aj uvedené
miesto dodania tovaru (prevádzkareň X. XXX).

2.M.žalovanývpísomnomvyjadreníkžalobeuznalnárokžalobcutakžalobcanavrhol,abysúdrozhodol

rozsudkom pre uznanie nároku (§ 282 N.).

3. P. § 282 N., ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh
žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

4. P. § 284 N., ak bol nárok uznaný písomným prejavom žalovaného, nemusí súd nariaďovať

pojednávanie.5. P. § 285 N., odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného
nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.

6. P. § 123 D. zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať,
užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

7. P. § 124 D. zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká
právna ochrana.

8. P. § X32 ods. 1 D. zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou
zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.

9. P. § 55 ods. X W. poriadku, právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči

oprávnenému na súde žalobou na vylúčenie veci z exekúcie podľa N. sporového poriadku.

XX. L. zo základných zásad exekučného konania je, že oprávnený má byť uspokojovaný výlučne z
majetku povinného. V tomto prípade úkony exekútora postihli aj veci, ktoré nepatria povinnému, ale
svedčí im právo tretej osoby - žalobcu, voči ktorému je exekúcia neprípustná, ktorá skutočnosť v konaní

je nesporná a preto súd vyhovel žalobe v súlade s vyššie citovanými právnymi ustanoveniami a rozhodol
tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku pre uznanie nároku.

XX. P. § 255 ods. X N., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

XX. P. § 257 N., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

XX. P. § 262 ods. X N., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

XX. P. § X62 ods. 2 N., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

XX. K. si uplatnil nárok na náhradu trov konania v prípade úspechu vo veci, pričom žalovaný požiadal

súd, aby zohľadnil dôvody hodné osobitného zreteľa v tomto konaní a nepriznal náhradu trov konania
žiadnemu z účastníkov. P. na ustanovenie § 257 N., ktoré preberá doterajšiu úpravu v ustanovení §
X50 ods. 1 prvá veta O.s.p. a umožňuje súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu
trov konania zavedením moderačného absolučného práva. N. sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu
tohto sudcovského moderačného práva, aby išlo v danom prípade o výnimočné okolnosti a dôvody

hodné osobitného zreteľa. X. môže spočívať tak v okolnostiach danej veci ako aj v okolnostiach u strán
sporu. P. posudzovaní dôvodov hodného osobitného zreteľa si musí súd všímať aj okolnosti, ktoré viedli
účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. H., že podobnú argumentáciu možno nájsť
aj v uznesení NS SR sp. zn. 4M N. X/XXXX: „C. o zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhradu
trov konania predstavuje výnimku zo zásahy zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za

zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by
mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. K dôvodom hodných osobitného zreteľa
môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo k určitej procesnej situácií. Do úvahy treba brať
tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v
konaní.“ (E. aj uznesenie NS SR sp. zn. 4M N. X/XXXX, sp. zn. 2M N. XX/XXXX). K. vidí výnimočnosť

tejto situácie a dôvody hodné osobitného zreteľa v samotnej povahe tohto konania ako aj v skutočnosti,
že žalovaný dôvodnosť žaloby nepopiera. P. na to, že svojim správaním nedal príčinu na podanie tejto
žaloby a ako oprávnený v predmetnej exekučnej veci nemá žiaden dosah na konanie súdneho exekútora
pri súpise hnuteľného majetku. H., že v prípade, ak by existovalo mimosúdne riešenie vzniknutej
situácie, tak by ho určite uprednostnil, avšak W. poriadok pozná však len riešenie tejto situácie podaním

excindačnej žaloby voči oprávnenému podľa § 55 W. poriadku. V tejto súvislosti poukázal aj na spornosť
pasívnej legitimácie oprávneného v tomto konaní, na ktorú poukazuje aj odborná verejnosť: „F. sa
rovnako javí pasívna legitimácia oprávneného, ktorá vyplýva priamo zo zákona. B. výklad svedčí skôr
v prospech pasívnej legitimácie súdneho exekútora v excindačnom konaní. Za súčasného právnehostavu sa prikláňame minimálne v názoru a prípustnosti vedľajšieho účastníctva súdneho exekútora v
excindačnom konaní. R. súdny exekútor môže mať za určitých okolností status účastníka pre určitý
úsek konania, ak sa rozhoduje o trovách exekúcie. F. výkladom by sme tak mohli dospieť k názoru, že

súdny exekútor je pasívne vecne legitimovaný v excindačnom spore (koniec koncom aj trovy exekúcie
sa uskutočňujú z výťažku z predaja veci, ktorá je predmetom excindačného sporu).“ X., M., I., S. a kol.
XXXX W. poriadok, M., P.: C.H.V., s. XXX, zhodne aj Z., M., XXXX, W. poriadok s komentárom, K.: W., s.
XXX. H., že v prípade ak by bol zaviazaný k náhrade trov konania žalobcu v tomto konaní, v ktorom sa
ocitol žalovaný v procesnej situácií priamo zo zákona bez možnosti vyriešiť vec mimosúdne a navyše

ani nespochybňuje dôvodnosť žaloby, tak by to bolo vo vzťahu k žalovanému neprimeranou tvrdosťou
zákona a preto vzhľadom na uvedené v danom prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre
nepriznanie náhrady trov konania zo žiadnej strán sporu. P. aj na to, že nespochybňuje účelnosť trov
právneho zastúpenia žalobcu v tomto konaní a ohľadom právnej argumentácie žalobcu týkajúcej sa
odmeny advokáta poukázal na rozhodnutie W. vo veci X. Y. U. proti V. (rozsudok W. zo dňa XX.XX.XX,
séria A č. XX) v ktorom bolo zdôraznené, že: „riziko spojené v výkonom určitej profesie (advokáta) kam

spadá aj riziko neuhradenia odmeny za neuhradenú prácu je vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom
tejto profesie“ (obdobne aj vo veci X. proti F. republike) napokon aj v zmysle ust. § 24 ods. X K. o
advokácií, odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom a preto odmenu
advokáta má hradiť prednostne klient advokáta. O. náhrady trov právneho zastúpenia neznamená, že
advokátovi nevznikne nárok na zaplatenie jeho odmeny klientom a preto právnu argumentáciu žalobcu

v tomto smere považoval za bezpredmetnú.

XX. K. však nesúhlasil s dôvodmi žalovaného týkajúcich sa nepriznania náhrady trov žiadnemu zo strán
sporu a teda aby súd jemu ako úspešnej strane - žalobcovi ich náhradu nepriznal a aby zohľadnil dôvody
hodné osobitného zreteľa v tomto konaní. H., že nepriznanie trov konania účelne vynaložených na

uplatňovanie a bránenie svojho práva v tomto súdnom konaní je v rozpore so zásadou spravodlivého
súdneho konania, obsiahnutého v ustanoveniach N. ako aj v článku XX ods. X J. SR. P. účastníka
zvoliť si obhajcu je ústavným právom zakotveným v článku XX ods. X J. SR a preto trovy právneho
zastúpenia nie je možné považovať za neúčelne vynaložené aj keď sa jednalo o drobný spor. K. ako
aj každý iný účastník občianskeho súdneho konania má J. SR zaručené právo dať sa zastupovať

kvalifikovaným právnym zástupcom, čo si vyžiada aj trovy právneho zastúpenia. P. na ust. § 2X ods. 1,
4 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o advokácií, podľa ktorých advokát poskytuje právne služby za odmenu a
môže poskytnúť právne služby za zníženú odmenu alebo bezplatne ak to odôvodňujú osobné pomery
alebo majetkové pomery klienta, alebo je na to iný dôvod osobitného zreteľa. P. účastníka konania
zvoliť si obhajcu je ústavným právom (článok XX ods. X J. SR) a preto trovy právneho zastúpenia ako

celku nie je možné označiť za neúčelne. J. trov sa dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo s právnou
možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva. J. trov vynaložených
na právnu pomoc sa odvodzuje práve z článku XX ods. X J. SR a v podstate znamená, že trovy právneho
zastúpenia treba považovať v každom prípade za účelne vynaložené trovy. M. má právo na to, aby aj
hoci v jednoduchej skutkovej a právne menej zložitej veci bol právne zastúpený advokátom. (U., J.,

X., Ľ., Z. konania v civilnom procese, F. XXXX str. XX). P. na judikatúru J. súdu SR a to, že aplikácia
ustanovenia XXX N. (pôvodne § 150 O.s.p.) pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do
úvahy v prípadoch keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd
dospeje k záveru, že sú tu dôvodu hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti
neprizná. U. však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.

X. môže spočívať v tak okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania.
J., ktorý mal v konaní úspech nemožno s odvolaním na § 257 N. nepriznať náhradu trov konania len
na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodovania v určitom druhu nároku. L. použitie
musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (R
XX/XXXX K. súdnych rozhodnutí a stanovísk). O. náhrady trov konania podľa teraz § 257 N. (pôvodne §

150 O.s.p.) nemožno odôvodniť len všeobecným záverom hodnotiacim význam rozhodovania o určitom
nároku (K. súdnych rozhodnutí a stanovísk - judikát č. R XX/XXXX).

XX. O trovách konania musí súd rozhodnúť vždy, a to aj bez návrhu, spravidla v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí. R. ust. § 257 N. (predtým XXX D.) prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené

všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú aj dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. U. však ísť o celkom
výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. X. môže spočívať v okolnostiach danej veci,
aleajvokolnostiachnastraneúčastníkovkonania.P.posudzovaníokolnostíhodnýchosobitnéhozreteľatreba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na
okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. O. náhrady trov konania
musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to,

aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým
mravom. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechu vo veci. G. výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. U. tak
urobiť podľa ustanovenia § 150 O.s.p., podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí
súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Zo slovného znenia uvedeného zákonného

ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o
náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť
k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. J. súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné
osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. H. § 150 O.s.p.
preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o
náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom

výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. P. skúmaní existencie podmienok
hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a
ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by
mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové
pomery oprávneného účastníka. X. z hľadiska aplikácie § 257 N. (predtým§ 150 O.s.p.) sú tiež okolnosti,

ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. teda
nebolo konkretizované, v čom ide o výnimočný prípad a aké boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa
z hľadiska § 150 O.s.p. P. skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní
o náhrade trov konania podľa § 150 D. súdneho poriadku treba prihliadať v prvom rade na majetkové,
sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania a treba vziať do úvahy nielen pomery

toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na
majetkové pomery oprávneného účastníka. X. z hľadiska aplikácie § 150 D. súdneho poriadku sú tiež
okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.
( R XX/XXXX, Rozsudok O. súdu SR, sp. zn. X M N. X/XXXX).

XX.F.prirozhodovaníotrováchkonaniapostupovalpodľa§255ods.1.K.malvsporeplnýúspech,preto
v zásade má právo na náhradu trov konania. V danom prípade súd nezistil dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré by mu súd právo na náhradu trov nepriznal. Z. žalovaného týkajúceho sa toho, že
svojim správaním nedal príčinu na podanie tejto žaloby a ako oprávnený v predmetnej exekučnej veci
nemá žiaden dosah na konanie súdneho exekútora pri súpise hnuteľného majetku ako aj na spornosť

jeho pasívnej vecnej legitimácie v tomto spore súd nepovažuje za dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré by súd mal aplikovať ustanovenie § 257 N. a žiadnemu zo strán nepriznať náhradu trov
konania. Z. aj žalobca nemal inú možnosť ako podať túto žalobu a domáhať sa vylúčenia jeho vecí,
ktoré mali byť postihnuté v exekúcii, pretože aj on, takisto ako žalovaný tiež ako tretia osoba nemá dosah
na konanie exekútora, keďže nie je účastníkom exekučného konania. O. byť preto na ujmu žalobcu

terajšia právna úprava, ktorá vyžaduje podanie excindačnej žaloby v prípade, že v exekučnom konaní
sú úkonom exekútora postihnuté veci, ktoré nepatria povinnému ale tretej osobe (žalobcovi), voči ktorej
nie je prípustná exekúcia, keďže oprávnený má byť uspokojovaný výlučne z majetku povinného. F. preto
keďže nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalovaného, ktoré má na mysli ust. § 257 N.
priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu,

pretože mal vo veci plný úspech (§ 255 N.) o výške, ktorých rozhodne súd osobitným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 N.).

Poučenie:

Proti výroku I. rozsudku vydaného na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov
odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia nie je

prípustné odvolanie (§ 356 písm. a/ CSP).

Proti výroku II. rozsudku o nároku na náhradu trov konania je prípustné odvolanie, ktoré možno podať
do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 357 CSP, § 362
ods. 1 CSP).V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa
ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie možno odôvodniť

len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1

CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich

preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).