Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7CoPr/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113225742
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1113225742.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov
senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: X.. F. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. Z. XX, I., zastúpený: JUDr. Milan Žoldoš, advokát, sídlo Karpatská 11, Poprad,
proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Pribinova
2, Bratislava, IČO: 00 151 866, o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a

náhradu mzdy, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 5.11.2015,
č.k. 15 Cpr/7/2013-86, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie určil, že výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru
daná Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava (ďalej „žalovaný“) žalobcovi dňa 26.3.2013 pod č.

SPOU-PO-6-32/2013 je neplatná, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu funkčného
platu vo výške 32 856,25 eur brutto a náhradu trov konania právnemu zástupcovi JUDr. Milanovi
Žoldošovi vo výške 5 390,53 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

2. Výroky vo veci samej právne odôvodnil § 46 ods.1, § 47 písm. b/, § 48 ods.1, § 81, § 125 zák.č.
400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o štátnej službe„),

§ 79 ods.1 ,2, § 38 zák.č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej „Zákonník práce“) a vecne tým, že z
vykonaného dokazovania mal za nesporné, že písomným rozhodnutím ministra vnútra SR, personálnym
rozkazom č. 45/2013 z 8.3.2013 došlo s účinnosťou od 1.4.2013 k zrušeniu oddelenia
ochrany kritickej infraštruktúry, civilného núdzového plánovania a hospodárskej mobilizácie odboru
civilnej ochrany a krízového riadenia sekcie integrovaného záchranného systému a civilnej ochrany
MV SR, ktoré riadil žalobca. Z prehľadu zloženia a počtov pracovných miest pred a po organizačnej

zmene k 31.3.2013 mal preukázané, že odbor civilnej ochrany a krízového riadenia
sekcie integrovaného záchranného systému a civilnej ochrany mal 4 oddelenia s 34 zamestnancami,
riaditeľom a jedným referentom a po organizačnej zmene mal 2 oddelenia s 20 zamestnancami,
riaditeľom a jedným referentom; z uvedeného mal zrejmé, že organizačná zmena priniesla zvýšenie
efektívnosti práce a efektívne vynakladanie finančných prostriedkov štátneho rozpočtu. Po vykonanom
dokazovaní (oboznámení sa s obsahom záznamu z pohovoru z 25.3.2013

pod č.:SPOU-PO-6-29/2013, záznamu z pohovoru z 25.3.2013 pod č.:SPOU-PO-6-29/2013, výpovede
svedkov IR.. S. Š., S.. X. I. O. X.. U. J.) dospel k záveru, že žalovaný pri
skončení štátnozamestnaneckého pomeru nepostupoval profesionálne, konal zmätočne a zavádzajúco,
keď záznamy z pohovoru z 25.3.2013 a z 26.3.2013, ich výtlačky č.1 a č. 2 nie sú identické a vykazujú
hrubý nesúlad. Pokiaľ ide o doručenie výpovede z 26.3.2013 pod č.: SPOU-PO-6-32/2013 konštatoval,
že žalovaný o jej doručení spísal záznam z 26.3.2013 pod č.: SPOU-PO-34-86/2013 s tým, že žalobca

odmietol prevziať výpoveď štátnozamestnaneckého pomeru. Zohľadniac v konaní zistené skutkové
okolnosti doručovania výpovede ustálil, že žalovaný nepostupoval profesionálne a úkon doručeniarozviazaniaštátnozamestnaneckéhopomerunevykonalštandardnýmspôsobom,pričompoužitýspôsob
doručenia výpovede bol žalovaným vykonaný spôsobom vyvolávajúcim pochybnosť vyhotovenia listiny
odoručeníz26.3.2013podč.:SPOU-PO-34-86/2013.Súdprvejinštancie názoronedoručenívýpovede

kvalifikovaným spôsobom podporne oprel o list žalovaného z 28.3.2013 pod č.:SPOU-PO-34-86/2013,
doručený žalobcovi poštou (prevzatý žalobcom do vlastných rúk 9.4.2013).

3. Pokiaľ ide o ponuku inej vhodnej práce, zo záznamu z pohovoru z 25.3.2013 pod č.:SPOU-
PO-6-29/2013malsúdprvejinštanciepreukázané,žežalobcovinebolaponúknutážiadnavhodnápráca,

bolo len konštatované, že služobný úrad nemá k dispozícii voľné štátnozamestnanecké miesto v tom
istom odbore štátnej služby, na tú istú funkciu. Až pri pohovore 26.3.2013 na žiadosť žalobcu bol
predložený zoznam voľných pracovných miest ako príloha č. 1 k záznamu z pohovoru, avšak tento
bol len formálny a nekorešpondoval so skutočnosťou. Na základe takto preukázaných skutočností súd
prvej inštancie dospel k názoru, že zoznam ponuky voľných pracovných miest,
ktorý nemá reálny základ, nemožno vziať ako splnenie zákonnej podmienky ponuky iného vhodného

štátnozamestnaneckého miesta. S poukazom na uvedené a preukázané skutočnosti následne dospel
k názoru, že žalovaný pri daní výpovede pochybil pri doručovaní (nekonal v súlade so zákonom § 38
ods. 1 Zákonníka práce), neponúkol žalobcovi iné vhodné štátnozamestnanecké miesto (§ 47 písm.
b/ zák.č. 400/2009 Z.z.) a rozhodol, že výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru z
26.3.2013 pod č. SPOU-PO-6-32/2013 je neplatná.

4. Pri rozhodovaní o žalobe žalobcu na náhradu mzdy uplatnenej podľa § 79 ods.1, 2 Zákonníka práce
v spojení s § 120 zákona o štátnej službe vychádzal pri vyčíslení náhrady mzdy z funkčného platu
podľa § 81 písm. a/ v spojení s § 83 zák.č. 400/2009 Z.z., ktorý podľa oznámenia o výške a zložení
funkčného platu z 22.11.2012 pod č.:SPOU-PO-ŠZ-7-122/2012 bol s účinnosťou od 1.12.2012 vo výške

1 126,50 eur brutto. Žalovaný nevyužil aplikáciu ust. § 79 ods.2 Zákonníka práce, t.j. nepožiadal súd o
zníženie resp. mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas
presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Na základe uvedeného žalobcovi priznal
náhradu mzdy v plnom rozsahu zohľadniac, že služobný pomer mal skončiť k 31.5.2013 a žalobcovi
prináleží náhrada mzdy od 1.6.2013 do rozhodnutia súdu 5.11.2015, t.j. za 29 mesiacov a 5

dní vo výške 32 856,25 eur (29 mesiacov x 1 126,50 eur = 32 668,50 eur; 5 dní x 37,55 eur = 187,75 eur).

5. Námietku premlčania vo vzťahu k označeniu účastníka na strane žalovaného (keďže k označeniu
účastníka v súlade so zákonom došlo až na pojednávaní 29.1.2015, pričom služobný pomer mal skončiť
k 31.5.2013) súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval,

že v prípade, ak označenie štátu je nadbytočné a popri štáte je riadne označený subjekt s právnou
subjektivitou a následne dôjde k označeniu účastníka v súlade so zákonom, neprichádza do úvahy
zamietnutie návrhu pre premlčanie, nakoľko by došlo k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae),
ak by z takéhoto nadbytočného označenia štátu popri vecne legitimovanej právnickej osobe - príslušnej
zložke štátu žalobu zamietol pre premlčanie uplatneného nároku. Keďže nárok bol uplatnený 30.7.2013

hoci voči nadbytočne označenému účastníkovi SR popri vecne legitimovanému Ministerstvu vnútra SR
vo veci daného predmetu sporu, bol podľa názoru súdu prvej inštancie uplatnený včas.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods.1 zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (ďalej „O.s.p.“) a plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia

vo výške 5 390,53 eur vyčíslenú podľa § 10 ods.1, § 13a ods.1 písm. a/,c/, d/ vyhlášky 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za päť úkonov právnej služby
z priznanej sumy 32 856,25 eur, a to: 1/ prevzatie a príprava 10.7.2013, t.j. 486,34 eur a režijný paušál
7,81eur, 2/ písomné podanie na súd 30.7.2013, t.j.486,34 eur a režijný paušál 7,81 eur, 3/ účasť na
pojednávaní 29.1.2015, t.j. 486,34 eur a režijný paušál 8,39 eur, 4/ účasť na pojednávaní 28.5.2015 (za

3 úkony- pojednávanie od 8,45 hod. do 15,19 hod.), t.j. 486,34 eur x 3 = 1 459,02 eur a režijný paušál
8,39 eur, 5/účasť na pojednávaní 5.11.2015, t.j. 486,34 eur a režijný paušál 8,39 eur.

7. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods.2 zák.č. 71/1992 Zb. nerozhodol,
nakoľko tento je podľa § 4 ods.2 písm. a/ citovaného zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku.

8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol , alebo ho zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie . Podľa názoru
odvolateľa súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec v zmysle § 205 ods.1 písm. f/ O.s.p. zdôvodu, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § 205
ods.2 písm. d/ O.s.p., ako aj z dôvodu, že žalovanému sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom ( § 221 ods.1 písm. f/ O.s.p.). Žalovaný zopakoval skutkové okolnosti prejednávaného prípadu

a konštatoval, že s tvrdením súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný nepostupoval profesionálne a
úkon doručenia rozviazania štátnozamestnaneckého pomeru nevykonal štandardným spôsobom, tak
aby o zamýšľanom právnom úkone nevznikla žiadna pochybnosť, sa nemôže stotožniť. Žalovaný žiadal,
aby súd v prípade potvrdenia napadnutého rozsudku nepriznal žalobcovi náhradu mzdy alebo len do
výšky podľa § 79 ods.2 veta prvá Zákonníka práce z dôvodu, že žalobca v konaní neprodukoval žiaden

dôkaz a ani netvrdil, že sa po daní údajne neplatnej výpovede nemohol dlhodobo zamestnať. Žalovaný
poukázal na to, že vo vyjadrení k žalobe namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie pôvodne
označeného žalovaného - Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom vnútra SR z dôvodu, že takto
označený subjekt vystupuje v konaní pred súdom len vtedy, keď ho na takéto konanie splnomocňuje
zákon. Poukazujúc na § 9 ods.5 zákona o štátnej službe, podľa jeho názoru postupom súdu prvej
inštancie, ktorý uznesením pripustil označenie žalovaného - Ministerstvo vnútra SR, došlo k zámene

účastníka konania na strane žalovaného podľa § 92 ods.4 O.s.p. a nie k zmene žaloby podľa § 95
O.s.p.. Zámena účastníka sa aplikuje tam, kde účastník v čase začatia konania nemal vecnú legitimáciu,
nejde tu o klasické procesné nástupníctvo a právne účinky žaloby nezostávajú voči procesnému
nástupcovi zachované. V danej veci nebol dodržaný postup podľa § 92 ods.4 O.s.p. a konaním súdu bola
pôvodnému žalovanému - Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom vnútra SR odňatá možnosť

prejaviť nesúhlas so zámenou a s tým súvisiace právo naďalej sa domáhať zamietnutia žaloby. V
prípadoch kedy subjekt - žalovaný nie je nositeľom právnej povinnosti ide o nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie a nárok je potrebné voči takémuto subjektu zamietnuť.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu konštatoval, že odvolanie žalovaného bolo podané

oneskorene a nie je spôsobilé vyvolať sledované účinky . K veci samej uviedol, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je vecne a právne správne, keď súd náležite zistil skutkový stav veci a vec aj právne
správne posúdil. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že výpoveď mu nebola riadne
doručená a žalovaný mu neponúkol voľné vhodné miesto napriek tomu, že vhodné voľné pracovné
miesta boli k dispozícii, a to najneskôr pri tvorbe novej sekcie. V konaní bolo preukázané, že žalovaný

v skutočnosti ani nemal vedomosť, či miesta ponúkané dňa 25.3.2013 boli ešte v skutočnosti voľné
alebo nie. V danej veci boli splnené podmienky na priznanie náhrady mzdy v zmysle § 79 ods.2 Zák.
práce, keď žalovaný nežiadal súd o jej zníženie za čas presahujúci 12 mesiacov. V konaní nedošlo ani
k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom, keď žalobca na výzvu súdu odstránil chybu v písaní
a keby mienil žalovať iný subjekt, nevykonal by opravu svojho návrhu. Uvedený postup nie je možné

interpretovať ako zámenu účastníkov, keď oprava žaloby v časti označenia žalovaného sa týkala len
odstránenia chyby v písaní a odstránenia pochybenia, ktoré by mohlo viesť k neistote, resp. neurčitosti
žaloby.

10. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „ C.s.p.“), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie alebo nariadenie pojednávania by si vyžadoval dôležitý verejný záujem,
zohľadňujúc okamžitú aplikabilitu ustanovení Civilného sporového poriadku (§ 470 ods.1,2 C.s.p.) a s
prihliadnutím na procesnú úpravu platnú v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, t.j. zák.č. 99/1963

Zb. v znení účinnom do 30.6.2016 dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky ani
na potvrdenie (§ 387 ods.1,2 C.s.p.) a ani na zmenu napadnutého rozhodnutia (§ 388 C.s.p.).

11. Podľa § 57 ods. 1 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej
začiatok lehoty.

12. Podľa § 57 ods. 3 O.s.p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

13. Podľa ust. § 204 ods.1 veta prvá O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia

na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

14. Ako prvoradou otázkou sa odvolací súd zaoberal posúdením včasnosti podaného odvolania, a to i
s prihliadnutím na námietky žalobcu obsiahnuté v jeho vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného. Z obsahuspisu vyplýva, že žalovanému bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie doručený do vlastných rúk
dňa 21.12.2015. Žalovaný podal proti rozsudku elektronickou formou (bez zaručeného elektronického
podpisu) dňa 31.12.2015 odvolanie, ktoré následne podal na poštovú prepravu dňa 5.1.2016. Keďže

rozsudok napadnutý odvolaním bol žalovanému riadne doručený dňa 21.12.2015, zákonná 15 dňová
lehota na podanie odvolania mu tak začala plynúť dňa 22.12.2015 a posledným dňom na podanie
odvolania bol deň 5.1.2016 . Preto i za situácie, kedy nemohlo byť prihliadnuté na emailové podanie
žalovanéhozodňa31.12.2015,nedoplnenéhovlehoteurčenejpodľa §42ods.1O.s.p. akedyžalovaný
podal odvolanie proti rozsudku na poštovú prepravu dňa 5.1.2016, podal ho v posledný deň plynutia

odvolacej lehoty.

15. Odvolací sa pri zohľadnení obsahu odvolacích námietok žalovaného ďalej zaoberal posúdením
existencie vady konania, ktorá sa mala prejaviť v takom nesprávnom procesnom postupe súdu, ktorým
súd prvej inštancie znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Porušenie práva na spravodlivý proces sa môže prejaviť v

ktoromkoľvek štádiu konania a jeho základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup
súduvobčianskomsúdnomkonaní(resp.od1.7.2016vcivilnomsporovomkonaní).Žalovanývodvolaní
namietal, že v danej veci nebol dodržaný postup podľa § 92 ods.4 O.s.p. a konaním súdu bola
pôvodnému žalovanému - Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom vnútra SR odňatá možnosť
prejaviť nesúhlas so zámenou a s tým súvisiace právo naďalej sa domáhať zamietnutia žaloby. Po

preskúmaní veci odvolací súd konštatuje závažné pochybenie súdu prvej inštancie, ktorý od 29.1.2015
nekonal so stranou sporu na žalovanej strane označenou v žalobe doručenej súdu prvej inštancie
dňa 30.7.2013.

16. Podľa ust. § 42 ods.3 veta prvá O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie

náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované.

17. Podľa ust. § 79 ods.1 veta prvá, druhá, tretia a šiesta O.s.p. konanie sa začína na návrh. Návrh má
okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods.3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia

a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z
neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať
názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené.Ak je účastníkom štát, návrh
musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať.

18. Podľa ust. § 90 O.s.p. účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí,
ktorých zákon za účastníkov označuje.

19. Podľa ust. § 92 ods.4 O.s.p. za súhlasu účastníkov môže súd pripustiť, aby navrhovateľ alebo

odporca z konania vystúpil a aby na jeho miesto vstúpil niekto iný.

20. Podľa § 95 ods.1 O.s.p. navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie
konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na
pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

21. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa právnej úpravy platnej do 30.6.2016, občianskoprávne konanie
bolo ovládané dispozičnou zásadou a začínalo výlučne na základe žaloby, ktorá musela obsahovať
všeobecné náležitosti v súlade s ust. § 42 ods.3 a § 79 ods.1 O.s.p.. Iba formálne spôsobilá
žaloba bola základným predpokladom vecného prejednania veci. Presné označenie strán v spore

bolo bezvýnimočnou požiadavkou individualizácie žaloby. Strany museli byť označené tak, aby bolo
nepochybné, kto je stranou v spore, aby ich nebolo možné zameniť s inou osobou a aby s nimi mohol
súd konať. Údaje, ktoré musela žaloba obsahovať v súvislosti s označením strán, upravovali ust. § 42
ods.3 a § 79 ods.1 O.s.p.. Ak bola stranou v spore fyzická osoba, musela byť v žalobe označená menom,
priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným

údajom. Ak bola stranou v spore právnická osoba, musela byť v žalobe identifikovaná názvom, prípadne
obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom, ak jej bolo pridelené. Ak bol stranou v spore štát,
musel byť v žalobe označený uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby,
ktorá za štát koná. Tieto náležitosti boli stanovené obligatórne a ak v podaní vo veci samej (žalobe)chýbali, súd bol povinný postarať sa o ich odstránenie, a to postupom podľa § 43 ods.1 O.s.p.,
t.j. uznesením vyzvať toho, kto podanie urobil, aby ho doplnil alebo opravil v lehote ktorú určí, ktorá
nemohla byť kratšia ako desať dní. V uznesení bol povinný uviesť, v čom je podanie neúplné alebo

nezrozumiteľné a ako ho treba opraviť alebo doplniť a bol povinný účastníka poučiť o možnosti podanie
odmietnuť. Uvedená právna úprava sa bez podstatnejších zmien od 1.7.2016 premietla do ustanovení
Civilného sporového poriadku.

22. Z obsahu spisu v danej vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa

30.7.2013 domáhal proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky,
Pribinova 2, Bratislava určiť, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu proti žalovanému
výpoveďou z dôvodu podľa § 47 písm. c/ zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe v znení neskorších
predpisov a uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu funkčného platu odo dňa
1.6.2013. Žalovaný v písomnom vyjadrení sa k žalobe zo dňa 16.10.2013 o.i. namietol nedostatok
pasívnej legitimácie na jeho strane dôvodiac, že žalobca v žalobe ako žalovaného označil Slovenskú

republiku, zastúpenú Ministerstvom vnútra SR, pričom Slovenská republika aj Ministerstvo vnútra SR sú
právnické osoby, a teda majú spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle § 19 O.s.p. Ministerstvo
vnútra SR je právnickou osobou, ktorá má samostatnú spôsobilosť na práva a povinnosti a toto
postavenie je treba odlišovať od postavenia Ministerstva vnútra SR v tých veciach, v ktorých vystupuje
ako štátny orgán, pričom koná za štát v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi. Ak

má Ministerstvo vnútra SR konať v mene štátu, koná len na základe Ústavy SR, v jej medziach
a v rozsahu spôsobom, ktorý stanoví zákon. Štátny orgán môže konať za Slovenskú republiku len
vtedy, keď ho na takéto konanie splnomocňuje zákon. Z obsahu zápisnice z pojednávania nariadeného
súdom prvej inštancie na deň 29.1.2015 ďalej vyplynulo, že pred otvorením pojednávania súd prvej
inštancie„ vyzval právneho zástupcu žalobcu na správne označenie žalovaného, nakoľko tak ako

je označený v žalobnom návrhu označenie žalovaného je nadbytočné, označený žalovaný nie je
nositeľom hmotnoprávnej povinnosti„. Následne právny zástupca žalobcu deklaroval súhlas s tým, aby
„označeným účastníkom na strane žalovaného bolo Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava„.
Súd prvej inštancie na to vyhlásil uznesenie, ktorým sa „označenie žalovaného tak ako bolo uvedené
právnym zástupcom žalobcu Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, pripúšťa „a prítomné strany

poučilotom,ževočivyhlásenémuuzneseniuniejeprípustnépodaťodvolanie.Vodôvodnenípísomného
vyhotovenia rozsudku svoj postup odôvodnil § 95 O.s.p. a tým, že „žalobca na pojednávaní dňa
29.1.2015 pred otvorením pojednávania do zápisnice zmenil v žalobe uvedeného účastníka Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava na Ministerstvo vnútra SR,
Pribinova 2, Bratislava“.

23. Poukazujúc na obsah predchádzajúceho odseku musí odvolací súd konštatovať, že súd prvej
inštancie sa v priebehu konania pri svojom procesnom postupe dopustil závažného pochybenia,
ktorého dôsledkom bolo odňatie možnosti strany konať pred súdom. Ako prvoradé poukazuje na obsah
žaloby doručenej súdu prvej inštancie dňa 30.7.2013,v ktorej žalobca v súlade s ust. § 42 ods.3, §

79 ods.1 O.s.p. riadne a úplne identifikoval účastníka konania na strane žalovaného ako Slovenská
republika , zastúpená Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, zrozumiteľne a dostatočne
opísal rozhodujúce skutočnosti, označil dôkazy, ktorých sa dovoláva a zrozumiteľne uviedol, čoho sa
žalobou domáha. Od označenia žalovaného žalobca odôvodnil miestnu príslušnosť Okresného súdu
Bratislava I (§ 85 ods.3 O.s.p.), na ktorý podal žalobu.

24. V tejto súvislosti odvolací súd podotýka, že štát ako subjekt občianskoprávnych vzťahov (§ 21 Obč.
zákonníka) nemožno zamieňať s rozpočtovými organizáciami, ktoré majú vlastnú subjektivitu, medzi
ktoré patria aj ústredné orgány štátnej správy (zák.č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej
správy) a je rozdiel medzi Slovenskou republikou (v danej veci zastúpenou Ministerstvom vnútra SR)

a samotným Ministerstvom vnútra SR, keďže každý z nich je samostatným subjektom práva s vlastnou
právnou subjektivitou. Označenie žalovaného má podstatný význam pri posúdení vecnej legitimácie,
vyjadrujúcej stav vyplývajúci z hmotného práva a postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom
vzťahu. O nedostatku vecnej legitimácie na strane účastníkov konania, vedúceho v konečnom dôsledku
k zamietnutiu žaloby, resp. o spôsobe odstránenia tohto nedostatku, nemohol súd podľa právnej úpravy

platnej do 30.6.2016 (a ani od 1.7.2016) poskytovať poučenie v zmysle ust. § 5 O.s.p.,
príp. iných ustanovení a to predovšetkým z dôvodu, že poučovacia povinnosť súdu bola obmedzená na
poučenie účastníkov len o ich procesných právach a povinnostiach, pričom zo žiadnych
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nemožno vyvodiť povinnosť súdu poučiť žalobcu o tom, žev spore nie sú účastníci konania vecne legitimovaní ( či už aktívne alebo pasívne ), pretože by to už
nebolo poučenie o procesných právach a povinnostiach, ale poučením hmotnoprávnym, ktoré súd nie
je oprávnený poskytnúť (R 38/94).

25. Vychádzajúc z obsahu zápisnice súdu prvej inštancie zo dňa 29.1.2015 z ktorej vyplynulo, že pred
otvorením pojednávania súd prvej inštancie „vyzval právneho zástupcu žalobcu na správne označenie
žalovaného, nakoľko tak ako je označený v žalobnom návrhu označenie žalovaného je nadbytočné,
označený žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti„ musí odvolací súd konštatovať, že súd

prvej inštancie neprípustne poučil žalobcu v otázkach hmotného práva a jeho postup je v hrubom
rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania.

26. Naviac, na rovnakom pojednávaní následne vyhlásené uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým
sa „označenie žalovaného tak ako bolo uvedené právnym zástupcom žalobcu Ministerstvo vnútra
SR, Pribinova 2, Bratislava, pripúšťa „nemá oporu v žiadnom procesnom ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. Pokiaľ v odôvodnení písomného vyhotovenia
rozsudku súd prvej inštancie svoj postup odôvodnil § 95 O.s.p. a tým, že žalobca na pojednávaní dňa
29.1.2015 pred otvorením pojednávania do zápisnice zmenil v žalobe uvedeného účastníka Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava na Ministerstvo vnútra SR,
Pribinova 2, Bratislava (a v nadväznosti na túto úvahu nepripustil voči uzneseniu odvolanie) treba

uviesť, že zmenou žaloby podľa citovaného ustanovenia je zmena tzv. žalobnej žiadosti (žalobného
petitu) a zmena tzv. rozhodujúcich skutkových okolností (žalobného stavu), na ktorých žaloba spočíva.
Zmenou žaloby nie je zmena v okruhu účastníkov, ku ktorej mohlo dôjsť jedine postupom podľa § 92
O.s.p.. V danej veci to znamená, že súd prvej inštancie mal návrh žalobcu prednesený v priebehu
pojednávania nariadeného na deň 29.1.2015 (po neprípustnom poučení súdom prvej inštancie) posúdiť

ako návrh na zámenu účastníka na strane žalovaného, podľa § 92 ods.4 O.s.p. platného v danom
čase zistiť stanovisko žalovaného Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom vnútra SR, Pribinova
2, Bratislava a následne o tomto návrhu rozhodnúť (voči uzneseniu bolo podľa právnej úpravy platnej
do 30.6.2016 prípustné odvolanie ). Pokiaľ týmto spôsobom nepostupoval a v konaní ďalej konal s
Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
a tento nedostatok nie je možné napraviť v odvolacom konaní.

27. K argumentácii súdu prvej inštancie uvedenej v druhom odseku str.6 napadnutého rozhodnutia
o tom, že v prípade „ak označenie štátu je nadbytočné a popri štáte je riadne označený subjekt s

právnou subjektivitou a následne dôjde k označeniu účastníka v súlade so zákonom, neprichádza do
úvahy zamietnutie návrhu pre premlčanie, nakoľko by došlo k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio
iustitiae) „mu odvolací súd dáva do pozornosti zásadu zodpovednosti samotného účastníka za ochranu
svojich práv „vigilantibus iura scripta sunt“, t.j. 1. zákony sú písané pre bdelých, 2. každý nech si chráni
svoje práva, 3. práva patria len bdelým, pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým, teda tým, ktorí sa

aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí o svoje práva dbajú s dostatočnou opatrnosťou,
starostlivosťou a predvídavosťou, ktorou sa mal žalobca pri podaní žaloby riadiť.

28. Na základe uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie bez zaoberania sa ostatnými
odvolacími dôvodmi uvedenými v podanom odvolaní vzťahujúcimi sa k vecnému a právnemu posúdeniu

uplatnenej žaloby, podľa § 389 ods.1 písm. b/ C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom priebehu konania konať so žalovaným
Slovenskou republikou, zastúpenou Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava (ktorého odvolací
súd v písomnom vyhotovení tohto rozhodnutia uvádza ako žalovanú stranu sporu), následne sa
vyporiadaťsnávrhomžalobcu prednesenýmvpriebehupojednávanianariadenéhonadeň29.1.2015pri

zohľadnení aktuálnej procesnej úpravy vzťahujúcej sa na civilné sporové konanie, opakovane skúmať
a posúdiť opodstatnenosť žaloby uplatnenej žalobcom a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo
ust. § 220 ods. 2 C.s.p., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy
oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posúdení nároku, vysvetliť, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a

ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy; v novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov
konania (§ 396 ods.3 C.s.p.).29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).