Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. jún 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/150/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718200080
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5718200080.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci žalobcu: J.
Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, J., zastúpený splnomocneným zástupcom: Pavel Špirko,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX/XX, H., proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom
Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ

GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, o vydanie bezdôvodného
obohatenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 5Csp/3/2018-76 zo dňa
25.04.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd I. žalobu žalobcu zamietol, II. žalovanému súd voči žalobcovi

priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozsudok okresného súdu sa opiera o ust. § 52 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a/, b/, d/, § 9 ods.
2, § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

3. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že pri uzatváraní jednotlivých zmlúv o úvere vystupoval
žalobca ako fyzická osoba - spotrebiteľ, nakoľko o úver nežiadal v rámci svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako právnická osoba, ktorá ponúka úvery v rámci svojej
podnikateľskej činnosti. Na základe uzavretých zmlúv žalovaný poskytol žalobcovi úver, ktorý sa tento
zaviazal vrátiť formou pravidelných mesačných splátok. Uzavreté zmluvy sú v zmysle citovaného
ust. § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o štandardné formulárové zmluvy uzavreté medzi

žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, zmluvami spotrebiteľskými. V zmysle uvedeného
súd uzavreté zmluvy posudzoval podľa príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
Súd po preskúmaní veci zistil, že úverová zmluva uzavretá dňa 10.04.2013 medzi žalobcom ako
spotrebiteľom a žalovaným ako veriteľom, ktorá je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, spĺňa všetky
náležitosti vyplývajúce z ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., za účinnosti ktorého bola zmluva
uzavretá. K údajom, na absenciu ktorých poukázal žalobca v podanej žalobe súd uvádza nasledovné:

Úverová zmluva obsahuje údaj o výške, počte, ako aj termínoch jednotlivých splátok (§ 9 ods. 2
písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z.) - výška splátky jednoznačne vyplýva z bodu 43 zmluvy (88,57
eur), počet splátok jednoznačne vyplýva z bodu 44 zmluvy (84 splátok) a termíny splátok sú priamo v
Úverovej zmluve určené nasledovne: „Prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru.
Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia
úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a

nasledujúcich splátok je vždy k 15. deň v kalendárnom mesiaci.“ V súvislosti so žalobcom namietaným
chýbajúcim rozpisom splátky na splátku istiny, úrokov a iných poplatkov súd poukazuje na uznesenieNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018, v ktorom tento
konštatoval, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov
žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach

(samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona
č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov“, je, za použitia eurokonformného výkladu, nevyhnutné dospieť k záveru, že toto ustanovenie
len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Eurokonformný výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č.
129/2010 Z. z. ďalej umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere

obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť
každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky.
Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v
číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná)
pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Úverová zmluva ďalej obsahuje údaj o termíne konečnej
splatnosti úveru (9 ods. 2 písm. f/), ktorý je určený nasledovne: „Lehota splatnosti je 84 mesiacov po

poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci“. Súd má, v zmysle uvedeného, za to, že každý
priemerne inteligentný spotrebiteľ, podľa údajov uvedených v úverovej zmluve, vie termín konečnej
splatnosti úveru. Súd v súvislosti s uvedeným poukazuje tiež na skutočnosť, že z výkladu citovaného ust.
§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. nevyplýva, že termín konečnej splatnosti úveru má byť určený
konkrétnym dátumom. Ak sú súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere kritéria, na základe ktorých je

spotrebiteľ objektívne spôsobilý určiť termín konečnej splatnosti úveru, nemožno hovoriť o absencii tohto
údaju, ktorý by mal následne spôsobovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. K absencii údaju o
hodnote RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j/), ktorá je v úverovej zmluve určená rozmedzím od 35,4 % do 36,9
% súd uvádza, že v prípade takéhoto určenia hodnoty RPMN, uvedenej v zmluve v správnej výške,
nemožno hovoriť o absencii tejto obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takéto určenie

hodnoty RPMN nie je v rozpore s citovaným ustanovením. Nakoľko súd poskytnutý úver nepovažuje za
bezúročný a bez poplatkov, plnením žalovanému nad rámec poskytnutej istiny úveru, žalobcovi nárok
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia nevznikol. V zmysle uvedeného súd žalobu žalobcu
ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v
spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, nakoľko súd

žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné
uplatňovanie práva v plnej výške. O výške náhrady trov konania súd, v zmysle citovaného ust. § 262
ods. 2 CSP, rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.Vočicitovanémurozsudkuvzákonnejlehotepodalodvolaniežalobca.Namieta,žerozsudokmávážnu

vadu, súd nerozhodol v súlade s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. o úveroch platnými v čase
poskytnutia predmetného úveru. Je založené na nesprávnom právnom názore a svojvôli, poškodzovaní
spotrebiteľa zo strany súdu, ohrozovania spotrebiteľov zo strany súdu, marenie vymožiteľnosti práva
žalobcu, zneužitie právomoci verejného činiteľa v neprospech spotrebiteľa. Poukazuje na rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/914/2015 zo dňa 22.03.2017, podľa ktorého neurčitosť

niektorej z náležitostí má ten istý účinok, ako keby uvedenú náležitosť zmluva neobsahovala. Predmetná
zmluva obsahuje 2 údaje o RPMN, čo je neprípustné. V zmluve musí byť RPMN uvedená ako 1 presný
údaj o RPMN. Ide o najdôležitejší údaj ohľadom predmetného úveru. Neurčitosť niektorej z náležitostí
má ten istý účinok, ako keby uvedenú náležitosť zmluva neobsahovala. Zmyslom a účelom úpravy
spotrebiteľských úverov je dosiahnuť pravdivé informovanie spotrebiteľa. Predmetný úver sa považuje

potom za bezúročný a bez poplatkov pre absenciu zákonom vyžadovanej náležitosti - RPMN. Poukazuje
ďalej na to, že rozsudok Súdneho dvora C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a. s. a Klára Bíróová
je adresovaný zákonodarcovi. V tejto súvislosti dáva do pozornosti rozsudky krajských súdov, kde sa
členovia senátov nestotožnili s citovaným rozsudkom Súdneho dvora. V predmetnej zmluve absentujú
zákonom vyžadované náležitosti zmluvy, a to výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov. Žiada súd, aby zmenil predmetný rozsudok Okresného súdu Martin a určil, že predmetný úver
je bezúročný a bez poplatkov a aby zaviazal žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie žalobcovi tak,
ako je to uvedené v petite žaloby.

5. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalobcu v
rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379 § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385ods. 1 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Odvolanie žalobcu považuje odvolací súd za dôvodné.

8. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci.

9. Odvolanie žalobcu je postavené predovšetkým na odvolacom dôvode - nesprávne právne posúdenie

veci, keď namieta, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil existenciu obligatórnych náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, t. j. ku dňu 10.04.2013 (ďalej len „Zákon
o spotrebiteľských úveroch“), a to ročnú percentuálnu miernu nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť (vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere,uvedúsavšetkypredpokladypoužiténavýpočettejtoročnejpercentuálnejmierynákladov),akoaj

náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

10. V zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

11. V zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia.

12. V zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/.

13. V zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

14. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nespĺňa podmienku uvedenia
obligatórnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to uvedenie výšky,

počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia, v tomto smere považuje odvolací súd odvolanie za nedôvodné a stotožňuje sa
s čiastkovým právnym záverom súdu prvej inštancie s odkazom na rozhodovaciu prax vyšších súdnych
autorít, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu túto náležitosť obsahuje.

15. Odvolacie námietky žalobcu sa v tomto smere dotýkajú „nerozpísania splátky na istinu, úrok
a poplatky“, poukazujúc na predchádzajúcu rozhodovaciu prax odvolacích súdov. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na čl. 2 ods. 2 základných princípov Civilného sporového poriadku, v zmysle
ktorého je súd povinný rozhodovať v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych

autorít. Takouto súdnou autoritou je nepochybne Najvyšší súd Slovenskej republiky. Najvyšší súd
Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach, okrem iného aj v uznesení Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Cdo 211/2017 zo dňa 23. apríla 2018, konštatoval, že“ „Eurokonformným výkladom
predmetného ustanovenia (§9 ods.2 písm. k/) zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý je v danom prípade
nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa

zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej
amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky).
Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo
„počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladumožné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej
správy k zákonu č. 129/2010 Z. z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo. aby
ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to, aby

zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj
iné poplatky. Podľa presvedčenia dovolacieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v
dôvodovej správe, teda ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. neupravuje požiadavku
odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice.“ Ďalej Najvyšší súd v citovanom
uznesení uviedol „Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu §

9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací
súd uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej
ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z. z. hovorí o výške, počte,
termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým
neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t. j. istine, úrokom

a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné
poplatky.“ Vychádzajúc tak z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, okresný súd
správne právne posúdil vec, keď došiel k záveru, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu uvedenú
náležitosť obsahuje.

16. Nemožno sa však stotožniť s právnym záverom súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o posúdenie
obligatórnej náležitosti upravenej v § 9 ods. 2 pod písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to ročnej
percentuálnej miery nákladov.

17. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že spotrebiteľský úver ako typ osobitnej úverovej zmluvy

musí obsahovať osobitné náležitosti v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zároveň však ide
o právny úkon, ktorý musí predovšetkým spĺňať predpísané náležitosti právneho úkonu ako takého.
Jednou z týchto požiadaviek je aj požiadavka určitosti právneho úkonu, ktorá je upravená v § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie uvedené ustanovenie neaplikoval, keď posudzoval
žalobcom uplatňovanú neurčitosť čo do náležitostí RPMN.

18. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a
lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne

cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu
pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený,
pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom
právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to
formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania

materiálneho právneho štátu, nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov
princípom ochrany tej osoby, ktorá uzatvárala právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej
prezentovaný skutkový stav.

19. Práve s ohľadom na uvedenú koncepciu spotrebiteľského práva bol prijatý aj zákon č. 129/2010

Z. z. a ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia
vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach
spotrebiteľského úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne
dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti, a to
práve tie uvedené v § 11 zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že

ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciou
pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.

20. V súdenej veci nie je sporné, že účastníci konania uzatvorili zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú
a s poukazom na podmienky, za akých bola zmluva uzatvorená a s poukazom na ust. § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka. V danom prípade ide o zmluvu formulárovú, individuálne nedojednanú a súd
rozhodujúci spotrebiteľský právny vzťah má povinnosť prihliadať na neprijateľné podmienky z úradnej
povinnosti.21. Ust. § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za
bezúročnýabezpoplatkov.Výkladaaplikáciaust.§11citovanéhozákonamusíbyťvsúladesozmyslom
a účelom citovaného zákona. Tým, že zákonné dodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy

postihuje zákon neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné podstatné obsahové náležitosti
zmluvy. Pokiaľ zmluva uzavretá medzi jej stranami niektorú z náležitostí vymenovaných v ust. § 11
ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch neobsahuje, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov.

22. Neurčitosť niektorej z vyššie uvedených náležitostí má ten istý účinok, ako keby uvedenú náležitosť
zmluva neobsahovala. Zmyslom a účelom úpravy spotrebiteľských úverov je dosiahnuť pravdivé
informovanie spotrebiteľa o poskytnutom úvere, a to v čase uzatvorenia zmluvy. Úverová zmluva je
konsenzuálnym kontraktom a už pri uzatváraní zmluvy v deň jej uzavretia musia byť dohodnuté jej
podstatné obsahové náležitosti. RPMN ako podstatná náležitosť zmluvy musí byť vyčíslená na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy. Je preto povinnosťou žalovaného ako veriteľa - dodávateľa

služby uviesť vo formulárovej zmluve jednoznačne a zrozumiteľne ročnú percentuálnu mieru nákladov,
a to nielen konkrétnu, určitú výšku RPMN, ale aj údaje, na základe ktorých bola táto vyčíslená.

23. Vymedzenie RPMN v uzatvorenej zmluve, a to rozpätím 35,4 % do 36,9 % podmienku určitosti
právneho úkonu nespĺňa, čo má rovnaký následok, ako keby zmluva uvedenú obligatórnu náležitosť

neobsahovala. Absencia určitého a správneho údaja o RPMN potom spôsobuje bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru.

24. Súd prvej inštancie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia prejudiciálnej otázky - otázky
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, potom nevykonal a nevyhodnotil dôkazy na zistenie, či na strane

žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu a v akej výške.

25. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd, konštatujúc dôvodnosť odvolania, zrušil napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

26. V zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

27. Povinnosťou súdu prvej inštancie potom bude v súlade s vysloveným právnym záverom odvolacieho
súdu, že predmetný spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, vyhodnotiť

dôkazy vo vzťahu k vzniku a výške bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Zároveň
povinnosťou súdu prvej inštancie bude rozhodnúť o náhrade trov prvoinštančného aj odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)