Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. október 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15C/55/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316201304
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8316201304.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci žalobcu Slovenský

plynárenský priemysel, a.s., Mlynské nivy 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256, právne zastúpeného
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému D. H., R.. XX.XX.XXXX, Š. XX/
XXXX, I., o zaplatenie 187,37 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhal zaplatenia 187,37 eur
spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania.

2.Žalobu odôvodnil tým, že neb. Š. H., R.. XX.XX.XXXX, R. D. Š. XX/XXXX, XXX XX I., ktorý zomrel
dňa X.X.XXXX (ďalej len odberateľ), na základe Prihlášky k odberu zemného plynu (ďalej len "Zmluva")
s adresou odberného miesta Š. XXXX/XX, D. Č.. X, X. poschodie, poskytoval dodávky a predaj plynu
v domácnosti v zmysle platných právnych predpisov, ktorými sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie
trhu s plynom. V predložených dokumentoch je v označení čísla bytu zrejmá nesprávnosť. Jedná
sa o nesprávne označenie v dokumente Prihláška na odber plynu, kde je uvedené číslo bytu X a v

evidencii nájomcov, ktorú vedie Správa bytových a nebytových priestorov Sebyt s.r.o., kde je uvedené
číslo bytu X. Napriek uvedenej nesprávnosti ide iba o chybu v písaní a v obidvoch prípadoch sa
jedná o totožné odberné miesto. Po smrti odberateľa nedošlo k odhláseniu odberu zemného plynu
ani k zmene odberateľa, a preto naďalej poskytoval dodávky a predaj plynu na odberné miesto podľa
zmluvy, za čo odberateľovi vyúčtoval cenu za poskytnuté dodávky plynu v súlade s platným cenníkom.
Vzhľadom na skutočnosť, že po smrti odberateľa nedošlo k odhláseniu odberu zemného plynu, ani
k zmene odberateľa a zemný plyn bol na odbernom mieste aj naďalej odoberaný, došlo na strane

žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, keďže dodávky a predaj zemného plynu možno považovať
za majetkový prospech, ktorý získal bez právneho dôvodu. Vzhľadom na skutočnosť, že obohatenie
spočíva v dodávkach a predaji zemného plynu, na ktoré žalovaný nemali právny nárok a naturálna
reštitúcia nie je dobre možná, v zmysle ustanovenia § 458 Občianskeho zákonníka patrí žalobcovi
peňažná náhrada za dodávky a odber zemného plynu podľa vystavených faktúr.

3.V podaní doručenom súdu dna XX.XX.XXXX žalobca uviedol, že vzhľadom ku skutočnosti, že po smrti

odberateľa nedošlo k odhláseniu odberu zemného plynu, ani k zmene odberateľa a zemný plyn bol
na odbernom mieste aj naďalej odoberaný, došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu,
keďže dodávky a predaj zemného plynu možno považovať za majetkový prospech, ktorý žalovaný získal
bez právneho dôvodu. V nadväznosti na uvedené žalobca zastáva názor, že odstúpenie od zmluvynemožno považovať za právne účinné a nemožno od neho ani odvíjať počítanie plynutia premlčacej
doby, nakoľko zmluva, na základe ktorej boli odberateľovi poskytované dodávky a predaj zemného plynu
zanikla smrťou odberateľa. O tejto skutočnosti však žalovaný žalobcu neupovedomil, napriek tomu, že

im táto povinnosť vyplývala z ust. § 4 ods. 3 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 265/1999 Z. z., v
dôsledku čoho došlo na jeho strane k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu, nakoľko sa bezdôvodne
obohatil v dôsledku porušenia zákona.

4.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby a jej prílohami, a to prihláškou

odberu plynu, jednotlivými upomienkami a faktúrami, cenníkom, odstúpením od zmluvy, pokusom o
zmier a zistil nasledovný skutkový stav.

5.Z prihlášky odberu plynu vyplýva, že ako nový odberateľ je označený Š. H. s adresou Š. XXXX/XX, I..
Pričom je potrebné uviesť, že uvedená prihláška nie je ani podpísaná a ani datovaná.

6.Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

7.Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

8.Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo
trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

9.Podľa § 3 písm. c) bod 12. zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „ZoE“), na účely tohto zákona sa rozumie v plynárenstve odberateľom plynu v
domácnosti fyzická osoba, ktorá nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu v domácnosti 7).

10.Poznámka 7) odkazuje na § 2, § 13 a § 24 ods. 1 zák.č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov, § 119, § 120 ods. 1, § 121 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

11.Podľa § 71 ods. 2 písm. a) až d) ZoE, odberateľ plynu v domácnosti je povinný
a) podieľať sa na úhrade oprávnených nákladov prevádzkovateľa distribučnej siete, ktoré sú spojené s
pripojením odberného plynového zariadenia do distribučnej siete; spôsob výpočtu týchto nákladov určí
úrad,

b) umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete montáž určeného meradla a umožniť prevádzkovateľovi
distribučnej siete prístup k určenému meradlu,
c) poskytnúť potrebné údaje dodávateľovi plynu na prípravu alebo uzatvorenie zmluvy o dodávke plynu,
d) udržiavať odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave.

12.Podľa § 82 ods. 1 písm. a) ZoE, neoprávneným odberom plynu je odber
a) bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti,
2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo
3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu.

13.Podľa § 82 ods. 2 ZoE, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi
plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi
zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je
povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a

prevádzkovateľovi distribučnej siete.

14.Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalovanej v konaní nesvedčí pasívna vecná
legitimácia,apretojepotrebnéžalobuakopodanúprotipasívnevecnenelegitimovanejosobezamietnuť.

15.Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strán sporu v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom
dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku sporu tvrdí, pričom súd
žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Akuvedené žalobca v konaní nepreukáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je
iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18.

Januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011).

16.Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba nebola voči žalovanej podaná dôvodne,
nakoľko žalovaná (vychádzajúc z listu vlastníctva) nebola v rozhodujúcom období vlastníkom ani
užívateľom nehnuteľnosti, v ktorej malo dochádzať k neoprávnenému odberu plynu.

17.Predmetom tohto konania je plnenie titulom neoprávneného odberu plynu tvrdeného žalobcom.
Žalobca nielenže nepreukázal, že žalovaná plyn neoprávnene odoberala, ale túto skutočnosť v žalobe
ani len netvrdil. Žalobca má povinnosť tvrdenia, pričom v žalobe neuviedol na základe akého dôvodu si
nárok voči žalovanej uplatňuje. Následne ani nepredložil jediný dôkaz, z ktorého by bolo preukázané,
že žalovaná plyn neoprávnene odoberala. A teda neuniesol ani dôkazné bremeno.

18.Ak žalovaná nebola vlastníkom ani užívateľom nehnuteľnosti, nemohla neoprávnene odoberať
plyn, a teda nemohla spôsobiť žalobcovi žiadnu škodu. Žalobca si má uplatniť nárok na náhradu
škody voči osobe, ktorá plyn skutočne neoprávnene odoberala, a ktorej konaním mu mala vzniknúť
škoda. Žalobca pritom mal v prejednávanej veci možnosť zistiť (a aj vo všeobecnosti má takúto

možnosť), kto v rozhodnom období bol vlastníkom predmetného bytu, a to na verejne dostupnej stránke
katasterportal.sk. Súd má za to, že pri vyvinutí minimálnej iniciatívy pred podaním žaloby by žalobca
zistil, kto v rozhodnom období bol vlastníkom a užívateľom predmetného bytu, koho konaním mu vznikla
tvrdená škoda, a kto je tak nositeľom pasívnej vecnej legitimácie.

19.Žalobca v konaní nepreukázal, že plyn neoprávnene odoberala práve žalovaná, pričom zákon (§
82 ods. 2 ZoE) jednoznačne označuje za subjekt povinný nahradiť škodu spôsobenú neoprávneným
odberom plynu toho, kto neoprávnene odoberal plyn. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že
žalovaná bola tá, ktorá plyn neoprávnene odoberala, niesol žalobca, ktorý dôkazné bremeno neuniesol,
keď naopak v konaní bolo jednoznačne preukázané, že ak by aj došlo k neoprávnenému odberu plynu

na danom odbernom mieste, nemohol byť spôsobený osobou žalovanej. Žalobca pritom ešte pred
podanímžalobymalmožnosťvlastnýmšetrenímzistiť,ktonaodbernommiestemoholplynneoprávnené
odoberať.

20.Súd sa potom ďalej nezaoberal ďalšími otázkami týkajúcimi sa tvrdeného neoprávneného odberu

(aktívna legitimácia žalobcu, vznik škody, výška škody), nakoľko z dôvodu, že žalovaná nemôže byť
za neoprávnený odber na odbernom mieste v predmetnom byte zodpovedná, a teda nie je nositeľom
pasívnej vecnej legitimácie v konaní, žaloba podaná voči nej nemôže byť úspešná.

21.Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na strane žalovanej nie je daná pasívna

vecná legitimácia, pričom vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva (v danom prípade
je to zákon č. 251/2012 Z.z.), s tým, že nedostatok pasívnej vecnej legitimácie znamená, že podľa
hmotnoprávnychustanovenínieježalovanásubjektomtvrdenejpovinnostiažalobaprotinejnemôžebyť
preto úspešná. Žalobca ako žalovanú označil osobu, ktorá v rozhodnom období preukázateľne nebola
vlastníkom bytu, v ktorej sa nachádza odberné miesto, ani uvedený byt v rozhodnom období neužívala,

nemohla neoprávnene odoberať plyn, a nemôže byť preto zodpovedná za škodu vzniknutú prípadným
neoprávneným odberom plynu na danom odbernom mieste.

22.Z vyššie uvedeného dôvodu vyvodil súd ten právny záver, že návrh je v celom rozsahu nedôvodný,
a preto súd žalobcovi právo na náhradu škody spolu s príslušným úrokom z omeškania (keďže k

omeškaniu žalovanej prísť nemohlo) od žalovanej nepriznal, ale žalobu v celom rozsahu vo výroku I.
zamietol.

23.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaná
bola v konaní plne úspešná. Žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, a preto jej nemohli ani byť
priznané.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.