Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. marec 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 52Cpr/2/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212205621
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1212205621.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou, v právnej veci

navrhovateľa: F. U., bytom Y. X, Q., zast. JUDr. Ľubomírom Schweighoferom, advokátom so sídlom
Šafárikovo nám. č. 2, Bratislava, proti odporcovi: M-SECURITY SERVICE, s.r.o., so sídlom Pri Hrádzi 9,
Bratislava, IČO: 35 808 934, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy
takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi odporcom listom zo dňa
25. 01. 2012 je neplatné.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi z titulu náhrady mzdy sumu 373,74 Eur mesačne od 17.
02. 2012 až do dňa, kedy začne navrhovateľovi prideľovať prácu podľa platnej pracovnej zmluvy spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9% p. a. :
- zo sumy 154,72 eur brutto od 01. 04. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 373,74 eur brutto od 01. 05. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 373,74 eur brutto od 01. 06. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 373,74 eur brutto od 01. 07. 2012 do zaplatenia,

spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% p. a. :
- zo sumy 373,74 eur brutto od 01. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 373,74 eur brutto od 01. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 373,74 eur brutto od 01. 10. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 373,74 eur brutto od 01. 11. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 373,74 eur brutto od 01. 12. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 373,74 eur brutto od 01. 01. 2013 do zaplatenia,
- zo sumy 373,74 eur brutto od 01. 02. 2013 do zaplatenia.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 948,13 Eur, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II súdny poplatok za návrh na začatie

konania vo výške 906,50 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 14. 03. 2012 domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného
pomeru dané navrhovateľovi odporcom listom zo dňa 25. 01. 2012 je neplatné a tiež náhrady mzdy
s príslušenstvom a náhrady trov konania.Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 31. 08. 2009 uzavrel s odporcom pracovnú zmluvu na prácu na pozícii
pracovník SB ochrany objektov na pracoviskách M-SECURITY Service s.r.o., fyzická ochrana objektu

strážnou službou. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú s dňom nástupu do práce dňa 01.
09. 2009. Počas trvania jeho práceneschopnosti dňa 31. 01. 2012 matka navrhovateľa prevzala zásielku
obsahujúcu okamžité skončenie pracovnej disciplíny zo dňa 25. 01. 2012. Ako dôvod okamžitého
skončenia pracovného pomeru odporca uviedol, že navrhovateľ aj napriek viacerým upozorneniam
nesplnil základnú zmluvnú povinnosť podľa § 14 zákona č. 473/2005 Z. z. a vyhlášky č. 33/2006 Z.

z. čím závažne porušil pracovnú disciplínu a ohrozil tak zamestnávateľa následným sankcionovaním.
Na oznámenie odporcu reagoval listom zo dňa 26. 01. 2012 (bez uvedenia dátumu), v ktorom uviedol
svoje stanovisko k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Listom zo dňa 07. 02. 2012 odporca
okamžité skončenie pracovného pomeru zdôvodnil tak, že pri kontrole dokladov v mesiaci október 2011
zistil nedostatky v oblasti splnenia si zákonnej povinnosti predložiť každé dva roky doklady preukazujúce
bezúhonnosť navrhovateľa. Odporca tiež uviedol, že navrhovateľa na doloženie dokladov opakovane

vyzýval, a to v Knihe evidencie strážnej služby dňa 12. 10. 2011 a tiež dňa 24. 10. 2011. Navrhovateľ
si mal byť tejto povinnosti podľa odporcu vedomý, nakoľko odporcovi doručil odpis z registra trestov
dňa 14. 11. 2011. Navrhovateľ si nie je vedomý žiadnych výziev na predloženie predmetných dokladov
a nikdy nedostal ani žiadne písomné napomenutie na porušenie pracovnej disciplíny či zákona, resp.
žiadnuvýzvunaodstránenienedostatkov.Spoukazomnauvedenépretoodporcovilistomzodňa16.02.

2012 oznámil, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na pokračovaní
pracovného pomeru. Okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné hneď z niekoľkých
dôvodov, a to z dôvodu, že v ňom nie je špecifikované aká povinnosť mala byť zo strany navrhovateľa
porušená bez konkretizácie dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru. Okamžité skončenie
pracovného pomeru bolo navrhovateľovi doručené počas jeho práceneschopnosti, teda počas plynutia

ochrannej doby, nebolo mu doručené do vlastných rúk, nebolo podané v zákonnej dvojmesačnej lehote
od kedy sa zamestnávateľ o dôvodoch skončenia pracovného pomeru dozvedel. V neposlednom rade
je neplatné preto, že odporca dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru dodatočne menil a
rozširoval. S

poukazom na neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľ požaduje aj náhradu
mzdy, ktorú žiada priznať od 17. 02. 2012, t. j. dňa nasledujúceho po dni, kedy odporcovi oznámil, že
trvá na ďalšom zamestnávaní až do dňa, kedy začne navrhovateľovi prideľovať prácu resp. do času keď
súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Odporca sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 22. 04. 2012 tak, že dňa 18. 10. 2011 začali u neho
vykonávať pracovníci Prezídia policajného zboru úradu súkromných bezpečnostných služieb štátny
dozor nad dodržiavaním povinností ustanovených v zákone č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v
oblasti súkromnej bezpečnosti. Na tom základe vykonal kontrolu predpísanej dokumentácie a zistil, že
niektorý pracovníci nemajú splnenú povinnosť, t. j. nepredložili potrebné doklady. Pokračovanie štátneho

dozoru bolo určené na 09. 11. 2011, kedy mal odporca predložiť chýbajúce doklady od zamestnancov.
Preto ich ihneď od dotknutých zamestnancov, t. j. aj navrhovateľa okamžite vyžiadal, a to osobne,
ako aj písomne v Knihe evidencie strážnej služby dňa 12. 10. 2011 a upozornil ich na porušovanie
zákonných a zmluvných povinností ako aj na možné následky nesplnenia týchto povinností. Následne
výzvy zopakoval niekoľkokrát ústne a aj písomne dňa 24. 10. 2011 opäť v Knihe evidencie

strážnej služby. Navrhovateľ potrebné doklady do dňa pokračovania štátneho dozoru, t. j. do 09. 11. 2011
požadované doklady nepredložil. O vedomosti navrhovateľa ohľadom vyžiadania dokladov svedčí fakt,
že dňa 14. 11. 2011 doklady doložil. Tým navrhovateľ závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu a
ohrozil zamestnávateľa následným sankcionovaním, v dôsledku čoho odporca dňa 25. 01. 2012 pristúpil
k radikálnemu riešeniu prostredníctvom inštitútu okamžitého skončenia pracovného pomeru. Návrh

žiada ako nedôvodný zamietnuť.

Súd uznesením zo dňa 27. 02. 2013 pripustil zmenu žalobného petitu tak, že navrhovateľ sa okrem
určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, domáha aj zaplatenia náhrady mzdy vo
výške 434,71 Eur za obdobie od 17. 02. 2013 do dňa kedy odporca začne navrhovateľovi prideľovať

prácu, a to spolu s príslušenstvom a náhradou trov konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, konateľa odporcu a svedkov a
oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil tento skutkový stav:Z Pracovnej zmluvy vyplýva, že bola uzatvorená medzi účastníkmi tohto konania dňa 31. 08. 2009 s
nástupom do zamestnania dňa 01. 09. 2009 na dobu neurčitú. Mzda za jednu odpracovanú hodinu

predstavuje sumu 2,05 Eur. Výplatný termín je podľa vzájomnej dohody zvyčajne posledný deň
nasledujúceho mesiaca aj v prípade ukončenia zamestnania. Týždenný pracovný čas je 37,50 hodín.
Pracovník je povinný vlastniť preukaz odbornej spôsobilosti k práci v SB podľa zákona č.
473/2005 Z. z., vyhlášky č. 634/2005 a č. 33/2006 a ďalších noviel a prislúchajúcich predpisov.

Z Okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 25. 01. 2012 vyplýva, že odporca s navrhovateľom
okamžite skončil pracovný pomer z dôvodu, že aj napriek viacerým upozorneniam nesplnil základnú
zmluvnú povinnosť podľa § 14 Zákona č.

473/2005 Z. z. a vyhlášky č. 33/2006 Z. z. čím závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu a ohrozil
zamestnávateľa následným sankcionovaním. Na vyššie uvedené povinnosť sa navrhovateľ mal zaviazať

aj v pracovnej zmluve v bode 6. Ďalšie dojednané podmienky.

Z listu navrhovateľa (bez uvedenia dátumu) vyplýva, že odporcovi oznámil, že okamžité skončenie
pracovného pomeru nie je dostatočne konkrétne a zrozumiteľné a nie je mu známy dôvod závažného
porušenia pracovnej disciplíny.

Z listu odporcu zo dňa 07. 02. 2012 vyplýva, že navrhovateľovi k jeho listu oznámil, že navrhovateľ
napriek viacerým upozorneniam nesplnil základnú zákonnú a zmluvnú povinnosť podľa § 13
Bezúhonnosť ods. 3 a § 14 Spoľahlivosť ods. 2 Zákona č. 473/2005 Z. z. t. j. podľa § 45 ods. 1
"na posudzovanie bezúhonnosti zamestnanca je prevádzkovateľ povinný vyžiadať od zamestnanca

každé dva roky doklady a čestné vyhlásenie preukazujúce bezúhonnosť podľa § 13 ods. 3" a podľa
§ 46 ods. 1 "na posudzovanie spoľahlivosti zamestnanca je prevádzkovateľ povinný vyžiadať od
zamestnanca každé dva roky čestné vyhlásenie preukazujúce spoľahlivosť podľa § 14 ods. 2". Ako
zamestnávateľ pri kontrole v mesiacu október 2011 zistil nedostatky v oblasti splnenia zákonnej
povinnosti navrhovateľa predložiť každé dva roky doklady preukazujúce bezúhonnosť a spoľahlivosť.

Okamžite ich od navrhovateľ vyžiadal a to viacnásobne písomne aj ústne, avšak navrhovateľ túto
povinnosť nesplnil, čím závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu a ohrozil zamestnávateľa
následným sankcionovaním.

Z listu navrhovateľa zo dňa 16. 02. 2012 vyplýva, že s okamžitým skončením pracovného pomeru

nesúhlasí a trvá na pokračovaní pracovného pomeru.

Z evidencie služby zo dňa 12. 10. 2011 vyplýva, že zamestnávateľ žiada pracovníkov, okrem iného aj
navrhovateľa, aby okamžite odovzdali odpis z registra trestov, čestné vyhlásenie a lekársky posudok,
inak s nimi bude okamžite skončený pracovný pomer.

Z evidencie služby zo dňa 24. 10. 2011 vyplýva, že zamestnávateľ žiada pracovníkov, okrem iného aj
navrhovateľa, aby okamžite odovzdali odpis z registra trestov, čestné vyhlásenie a lekársky posudok,
inak s nimi bude okamžite skončený pracovný pomer.

Z výplatnej pásky za mesiac 10/2011 vyplýva, že navrhovateľ odpracoval 19 dní a čerpal 2 dni
dovolenky za čo mu bola poskytnutá hrubá mzda vo výške 501,99 Eur.

Z výplatnej pásky za mesiac 11/2011 vyplýva, že navrhovateľ odpracoval 14 dní a čerpal 3 dni
dovolenky za čo mu bola poskytnutá hrubá mzda vo výške 213,70 Eur.

Z výplatnej pásky za mesiac 12/2011 vyplýva, že navrhovateľ odpracoval 18 dní a 3 dni bol
práceneschopný a bola mu poskytnutá hrubá mzda vo výške 367,92 Eur.

Právny zástupca navrhovateľa v priebehu konania zotrval na písomnom návrhu. K veci ďalej uviedla, že
dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru považuje za účelové, vykonštruované a nezákonné.
Nie je pravdivé tvrdenie, že odporca navrhovateľa žiadal o predloženie dokladov a žiadnym spôsobom
nebolo dohodnuté doručovanie si písomností týkajúcich sa pracovného pomeru v Knihe evidenciestrážnej služby. Tieto záznamy mu neboli doručené a s ich obsahom sa nemohol oboznámiť. Je pravdou,
že odporca sa na navrhovateľa obrátil s výzvou telefonicky niekedy okolo 09. alebo 10. 11. 2012 v čase
jeho dovolenky. Ihneď po skončení dovolenky šiel navrhovateľ doklady zabezpečiť.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi k veci uviedol, že jeho mama prevzala dňa 31. 12. 2012 na pošte
list, kde bolo okamžité skončenie pracovného pomeru pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Nevie
prečo mu bolo dané, nesúhlasil s tým a napísal odporcovi list. Pokiaľ ide o doklady, niekedy na začiatku
novembra 2011 mu volal odporca pán L., že má kontrolu a že potrebuje odo neho doklady - čestné

vyhlásenie a lekársky posudok a odpis z registra trestov, po ktorý si prišiel pán L. cca v polovici novembra
na smenu, kde mu ho odovzdal. Asi o týždeň neskoršie mu volal, že už má aj lekársky posudok, aj
čestné vyhlásenie, na čo mu uviedol, že si príde pre ne, že sa zastaví na smene. Avšak nebol si pre
ne. Takže mu ich nemohol odovzdať. Nikdy sa nedopustil žiadneho porušenia pracovnej disciplíny, nie
je si toho vedomý. Nikdy mu zo strany zamestnávateľa nebolo vytýkané porušenie pracovnej disciplíny,
ani ústne, ani písomne. Májú na pracovisku knihu strážnej služby, kde sa zapisuje dochádzka a to, čo

sa udialo počas služby. Niekedy sú tam aj odkazy, čo treba spraviť - od kolegov. Nenašiel tam žiadny
odkaz ohľadne odovzdania dokumentov od pána L.. Ani nijaké iné odkazy, ktoré by sa ho týkali.

Odporca v priebehu konania k veci uviedol, že sa pridŕža svojho písomného vyjadrenia. Má za to, že
okamžité skončenie pracovného pomeru je zákonné a platné a bolo riadne doručené navrhovateľovi.

Postup doručovania a nechávania písomností v knihe strážnej služby bol u nich zabehnutý a štandardný,
hoci na to nemali žiadnu smernicu. Nepopiera, že tam zanechaný odkaz navrhovateľ nemusel čítať, lebo
nepreberal službu. Navrhovateľa však vyzýval niekoľkokrát aj ústne a aj telefonicky dňa 09. 11. 2011.
Keďže navrhovateľ doklady nedoložil ani do decembra 2011, dostal okamžité skončenie pracovného
pomeru. Nie je pravdou, že mu odovzdal doklady. Odpis našiel ležať po návrate zo zahraničia, t. j. po

10. 12. 2011 v knihe.

Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti (účinného do 31. 01. 2013) za
spoľahlivú osobu sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto: a) preukázateľne nadmerne požíva
alkoholické nápoje alebo preukázateľne požíva iné návykové látky, b) bol v posledných dvoch rokoch

uznaný vinným z priestupku na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami, z priestupku
na úseku používania výbušnín, z priestupku na úseku strelných zbraní a streliva, za ktorý mu bola
uložená pokuta nad 100 eur, z priestupku na úseku obrany Slovenskej republiky, z priestupku proti
verejnému poriadku spáchaného neuposlúchnutím výzvy verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci,
z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu spáchaného drobným úmyselným ublížením na zdraví

alebo z priestupku proti majetku, c) bol právoplatne odsúdený za niektorý z

trestných činov uvedených v § 13 ods. 1 a od doby, keď sa na neho hľadí, ako by nebol odsúdený,
neuplynulitriroky,d)jetrestnestíhanýzatrestnýčinuvedenýv§13ods.1písm.a),e)boltrestnestíhaný
zatrestnýčinuvedenýv§13ods.1písm.a)atrestnéstíhaniesaskončiloschválenímzmieru,akododňa

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení zmieru neuplynuli tri roky, f) bol trestne stíhaný za
trestnýčinuvedenýv§13ods.1písm.a)atrestnéstíhanieboloprávoplatnepodmienečnezastavené,ak
odskončeniaskúšobnejdobyneuplynulitriroky,g)podľazisteníministerstvaalebokrajskéhoriaditeľstva
neposkytuje záruku, že bude pri vykonávaní činnosti podľa tohto zákona dodržiavať všeobecne záväzné
právne predpisy, povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí a iných opatrení vydaných podľa tohto zákona a

že bude činnosť podľa tohto zákona vykonávať poctivo.

Podľa § 14 ods. 2 citovaného zákona okrem dokladov podľa § 13 ods. 3 sa spoľahlivosť preukazuje aj
čestným vyhlásením o tom, že osoba nebola v posledných dvoch rokoch uznaná vinnou zo spáchania
niektorého z priestupkov uvedených v odseku 1 písm. b) a že nie je u nej iná prekážka ustanovená v

odseku 1 písm. a), c) až f), pre ktorú by nespĺňala podmienku spoľahlivosti.

Podľa § 14 ods. 3 citovaného zákona Ministerstvo alebo krajské riaditeľstvo si na posúdenie spoľahlivosti
vyžiada vyjadrenie útvaru Policajného zboru, a ak výsledky posúdenia spoľahlivosti osoby neumožňujú
vysloviť jednoznačný záver o jej spoľahlivosti, vyžiada si aj stanovisko osobitnej komisie.

Podľa § 14 ods. 4 citovaného zákona osobitná komisia môže zaujať stanovisko k spoľahlivosti osoby aj
bez žiadosti. Stanoviskom osobitnej komisie je ministerstvo alebo krajské riaditeľstvo viazané.Podľa § 14 ods. 5 citovaného zákona osobitnú komisiu podľa odseku 3 zriaďuje minister vnútra
Slovenskej republiky (ďalej len "minister"). Členovia komisie musia byť oprávnení oboznamovať sa s
utajovanými skutočnosťami. Ministerstvo alebo krajské riaditeľstvo môže na posúdenie spoľahlivosti

požiadať o vyjadrenie aj iný štátny orgán alebo obec, v ktorej sa žiadateľ zdržiava alebo sa v
posledných piatich rokoch zdržiaval; tí sú povinní žiadosti ministerstva alebo krajského riaditeľstva
o vyjadrenie vyhovieť v lehote 14 dní od jej doručenia. Ministerstvo alebo krajské riaditeľstvo si
však vždy vyžiada vyjadrenie Slovenskej informačnej služby, ak ide o posúdenie spoľahlivosti fyzickej
osoby, ktorá žiada o udelenie licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby, fyzickej osoby, ktorá

je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorá žiada o udelenie
licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby, fyzickej osoby, ktorá má najmenej 15 % majetkový
podiel v právnickej osobe, vedúceho organizačnej zložky podniku, zodpovedného zástupcu, prokuristu,
vedúceho podniku zahraničnej osoby a fyzickej osoby, ktorá vykonáva fyzickú ochranu alebo pátranie v
objekte osobitnej dôležitosti; lehota podľa predchádzajúcej vety platí rovnako.

Podľa § 45 citovaného zákona na posudzovanie bezúhonnosti uchádzača o zamestnanie je
prevádzkovateľ povinný vyžiadať od uchádzača o zamestnanie doklady a čestné vyhlásenia
preukazujúce bezúhonnosť podľa § 13 ods. 3. Na posudzovanie bezúhonnosti zamestnanca je
prevádzkovateľ povinný vyžiadať od zamestnanca každé dva roky doklady a čestné vyhlásenia
preukazujúce

bezúhonnosť podľa § 13 ods. 3. Na posúdenie bezúhonnosti je uchádzač o zamestnanie povinný
predložiť prevádzkovateľovi pred nástupom do zamestnania doklady a čestné vyhlásenia preukazujúce
bezúhonnosť podľa § 13 ods. 3. Na posudzovanie bezúhonnosti zamestnanca je zamestnanec povinný
prevádzkovateľovi predložiť každé dva roky doklady a čestné vyhlásenia preukazujúce bezúhonnosť

podľa § 13 ods. 3 a neodkladne hlásiť prevádzkovateľovi každú zmenu skutočností rozhodujúcich na
posúdenie bezúhonnosti.

Podľa § 46 citovaného zákona na posudzovanie spoľahlivosti uchádzača o zamestnanie je
prevádzkovateľ povinný vyžiadať od uchádzača o zamestnanie čestné vyhlásenie preukazujúce

spoľahlivosť podľa § 14 ods. 2. Na posudzovanie spoľahlivosti zamestnanca je prevádzkovateľ povinný
vyžiadať od zamestnanca každé dva roky čestné vyhlásenia preukazujúce spoľahlivosť podľa § 14
ods. 2. Na posúdenie spoľahlivosti je uchádzač o zamestnanie povinný predložiť prevádzkovateľovi
pred nástupom do zamestnania čestné vyhlásenie preukazujúce spoľahlivosť podľa § 14 ods. 2.
Na posudzovanie spoľahlivosti zamestnanca je zamestnanec povinný prevádzkovateľovi predložiť

každé dva roky čestné vyhlásenia preukazujúce spoľahlivosť podľa § 14 ods. 2 a neodkladne hlásiť
prevádzkovateľovi každú zmenu skutočností rozhodujúcich na posúdenie spoľahlivosti.

Podľa § 68 ods. 1 Zákona č. 301/2011 Z. z. Zákonníka práce účinného od 01. 01. 2013 /ďalej len
"Zákonník práce"/ môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy,

ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú
disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce môže zamestnávateľ podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,

najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.

Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné

zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak

je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia
písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k
prerokovaniu došlo.Podľa § 81 písm. Zákonníka práce je zamestnanec povinný najmä
a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi;

nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,

b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho
až po skončení pracovného času,

c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi
riadne oboznámený,
d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,
e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok
pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami

zamestnávateľa,
f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v
záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám,
g) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú
pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu

alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so
súhlasomzamestnancapoukazujevýplatanaúčetvbankealebovpobočkezahraničnejbanky,ajzmenu
bankového spojenia.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým

skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd

rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi

vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

Podľa § 134 ods. 1 a 2 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely /ďalej
len "priemerný zárobok"/ zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu
v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný
zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
rozhodujúcom období používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 139 citovaného zákona priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok.

Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych
predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa
vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného
pracovnéhočasuzamestnanca.Priemernýmesačnýzároboksazaokrúhľujenanajbližšíeurocentnahor.

Podľa § 252i ods. 1 citovaného zákona sa týmto zákonom spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré
vznikli pre 1. januárom 2013.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa§3Nariadeniač.87/1995Z.z.(účinnéhokudňuvznikuomeškania)ktorýmsavykonávajúniektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že
návrh navrhovateľa je v časti určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru dôvodný a
okamžité skončenia pracovného pomeru zo dňa 25. 01. 2012 je neplatné.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru

adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon
pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie
pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba
dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom (viď § 70 Zákonníka práce). K okamžitému skončeniu pracovného pomeru

môže zamestnávateľ pristúpiť iba v prípade, že zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný
trestný čin alebo v prípade, že porušil závažne pracovnú disciplínu. Dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru musí byť daný. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa
musí zamestnávateľ vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov (viď § 74 Zákonníka práce).
Platnosť právnych úkonov (vrátane pracovnoprávnych úkonov vedúcich ku skončeniu pracovného

pomeru) je potrebné posudzovať so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol právny úkon urobený (judikát
NS SR 5 Cdo 74/2008). Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch
mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. Súd
je okamžité skončenie pracovného pomeru odporcom ako zamestnávateľom s navrhovateľom ako
zamestnancom povinný preskúmať z hľadiska, či boli splnené všetky vyššie uvedené hmotnoprávne

podmienky skončenia pracovného pomeru, čo sa v tomto prípade nestalo.

Súd považuje okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 25. 01. 2012 za neplatné hneď

z niekoľkých dôvodov, hoci na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
postačuje nesplnenie čo i len jednej z vyššie uvedených hmotnoprávnych podmienok platnosti tohto
jednostranného právneho úkonu.

V prvom rade má súd za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné pre jeho

neurčitosť a zmätočnosť. Zákon pre platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru vyžaduje, aby
dôvod okamžitého zrušenia pracovného pomeru bol určitým nezameniteľným spôsobom konkretizovaný
uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť
pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite zrušuje.

Z Okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 25. 01. 2012 vyplýva, že odporca s navrhovateľom
okamžite skončil pracovný pomer z dôvodu, že aj napriek viacerým upozorneniam nesplnil základnú
zmluvnú povinnosť podľa § 14 Zákona č. 473/2005 Z . z. a vyhlášky č. 33/2006 Z. z. čím závažným
spôsobom porušil pracovnú disciplínu a ohrozil zamestnávateľa následným sankcionovaním, pričom na
vyššie uvedené povinnosti sa mal navrhovateľ zaviazať v bode 6. Ďalšie dojednané podmienky.

Z § 14 ods. 1 citovaného zákona vyplývajú podmienky, za ktorých nemožno považovať (pre účely
tohto zákona) osobu za bezúhonnú, a to príkladom osobu, ktorá preukázateľne nadmerne požíva
alkoholické nápoje alebo preukázateľne požíva iné návykové látky, osobu, ktorá bola trestne stíhaná z
tamuvedenýchdôvodov,bolauznanývinnýmztamuvedenéhopriestupkuapod.Zodseku2vyplývaako

inak, okrem §13 ods. 3 citovaného zákona, osoba preukazuje bezúhonnosť. V nasledujúcich odsekoch §
14 citovaného zákona sa uvádzajú podrobnosti týkajúce sa posudzovania spoľahlivosti. V bode 6 Ďalšie
dojednané podmienky Pracovnej zmluvy zo dňa 31. 08. 2009, na ktorú okamžité skončenie pracovného
pomeru taktiež odkazuje sa uvádza, že pracovník je povinný vlastniť preukaz odbornej spôsobilostik práci v SB podľa zákona č. 473/2005 Z. z., vyhlášky č. 634/2005 a č. 33/2006 a ďalších noviel a
prislúchajúcich predpisov.

Skutkový dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru je teda nedostatočne určitý, ale navyše
aj zmätočný, nakoľko z neho nie je zrejmé ani len to, o splnenie akej konkrétnej povinnosti má ísť,
či zmluvnej, či zákonnej, prípadne oboch. Zmätočnosť a neurčitosť je zrejmá o to viac, že okamžité
skončenie pracovného pomeru odkazuje na porušenie zmluvnej povinnosti avšak v zmysle zákona
(podľa § 14 citovaného zákona), pričom tieto povinnosti, t. j. zmluvné a zákonné nie sú v tomto prípade

totožné.

Len samotný odkaz na porušenie zákona a zmluvy v žiadnom prípade nespĺňa požiadavku na riadne
uvedenie skutkových dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru, pričom z tak formulovaných
dôvodov nie je vôbec zrejmé, akého závažného porušenia pracovnej disciplíny sa navrhovateľ dopustil
a akým konkrétnym konaním/nekonaním navrhovateľa k nemu malo dôjsť. Uvedené vyplýva až z listu

odporcu zo dňa 07. 02. 2012, v ktorom už podrobne uvádza akého

konkrétneho závažného porušenia pracovnej disciplíny sa mal navrhovateľ dopustiť, avšak bez tohto
listubyvôbecnebolomožnéurčiť,akéhozávažnéhoporušeniapracovnejdisciplíny(konanie/nekonania)
sa mal navrhovateľ dopustiť. Zákon dodatočné dopĺňanie a špecifikáciu skutkových dôvodov okamžitého

skončenia pracovného pomeru nepripúšťa a dodatočné "dovysvetlenie" týchto dôvodov nemôže zhojiť
nedostatky a z toho vyplývajúcu neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 25. 01.
2012.

Hoci na určenie neplatnosti postačuje nesplnenie čo i len jednej hmotnoprávnej podmienky platnosti

okamžitého skončenia pracovného pomeru, súd považuje za potrebné uviesť i záver o tom, že nárok
odporcu na okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom bol v čase jeho doručenia
navrhovateľovi už prekludovaný a teda právny úkon okamžitého skončenia pracovného pomeru s
navrhovateľom je neplatný aj z tohto dôvodu.

Ako to vyplýva z listu odporcu zo dňa 07. 02. 2012 a tvrdení samotného odporcu, po tom, čo pri
kontrole v mesiaci október 2011 zistil nedostatky v oblasti splnenia zákonnej povinnosti navrhovateľa
predložiť každé dva roky doklady preukazujúce jeho bezúhonnosť a spoľahlivosť, navrhovateľa vyzval
na predloženie potrebných dokladov, avšak navrhovateľ ich podľa jeho tvrdení do času pokračovania
štátneho dozoru, t. j. do dňa 09. 11. 2011 nepredložil. Tým mal odporcu vystaviť nebezpečenstvu

sankcionovania zo strany štátnych orgánov. Z tvrdení samotného odporcu preto vyplýva, že predloženie
dokladov požadoval od navrhovateľa najneskôr do 09. 11. 2011. V konaní nebolo sporné, že k tomuto
dňu doklady zo strany navrhovateľa predložené neboli. S poukazom na uvedené má súd za to, že
odporca sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel najneskôr dňa 09. 11. 2011,
nakoľko do tohto dňa nedošlo zo strany navrhovateľa k predloženiu potrebných dokladov, o čom mal

odporca vedomosť. Ak teda odporca skončil pracovný pomer s navrhovateľom okamžitým skončením
pracovného pomeru zo dňa 25. 01. 2012, urobil tak po zákonnej prekluzívnej lehote, t. j. v zmysle
ustanovenia § 68 ods. 2 Zákonníka práce po dvoch mesiacoch od kedy sa o dôvode na skončenie
pracovného pomeru dozvedel. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 25. 01. 2012 je teda
neplatné aj z tohto dôvodu.

Na záver súd považuje za potrebné uviesť i to, že pokiaľ by aj došlo k splneniu vyššie uvedených
hmotnoprávnych podmienok pre okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom, čo sa
v tomto prípade nestalo, súd má za to, že odporcom vytýkané nedostatky v plnení pracovných
povinností navrhovateľom (predloženie potrebných dokladov) ani nedosiahli intenzitu závažného

porušenia pracovnej disciplíny. Ako to vyplýva z § 45 a 46 zákona č. 437/2005 Z. z., zákon ukladá
povinnosť vyžiadať každé dva roky od zamestnanca doklady potrebné na posúdenie bezúhonnosti
a spoľahlivosti práve zamestnávateľovi, čo sa v tomto prípade nestalo a nesporoval to ani samotný
odporca. Odporca podľa vlastných tvrdení zistil nedostatky v potrebných dokladoch až v súvislosti
s avizovaným výkonom štátneho dokladu, na ktorom základe doklady od navrhovateľa (a ďalších

zamestnancov) v októbri 2011 vyžiadal. Pokiaľ pritom ide o účinnosť výziev, ktoré realizoval v Knihe
evidenciestrážnejslužbydňa12.10.2011a24.10.2011,tátovkonanípreukázanánebola,nakoľkosám
odporca v konaní uviedol, že je možné, že sa s nimi navrhovateľ neoboznámil. Údajne mal navrhovateľa
vyzývať na predloženie dokladovaj ústne, čo však v konaní nepreukázal. Zo zhodných tvrdení účastníkov konania pritom vyplýva, že
navrhovateľ predložil potrebné doklady dňa 14. 11. 2011, teda v lehote cca jedného mesiaca od kedy

odporca vôbec zistil, že mu potrebné doklady chýbajú. Pokiaľ teda samotný navrhovateľ opomenul svoje
zákonné povinnosti, sám sa vystavil riziku možných sankcií zo strany štátnych orgánov, a teda nemôže
prenášať túto svoju zodpovednosť na svojho zamestnanca, ktorý mu potrebné doklady predložil, a to
cca mesiac po tom, čo odporca absenciu dokladov vôbec zistil. S poukazom na uvedené má súd za to,
že nebol splnený ani zákonný dôvod na skočenie pracovného pomeru v zmysle ustanovenia § 68 ods.

1 písm. b) Zákonníka práce. Súd má za to, že navrhovateľ pracovnú disciplínu závažným spôsobom
neporušil, a teda okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom zo dňa 25. 01. 2013 je
neplatné aj z tohto dôvodu.

Nakoľko dal odporca ako zamestnávateľ navrhovateľovi ako zamestnancovi neplatné skončenie
pracovného pomeru a jeho pracovný pomer trvá, odporca je navrhovateľovi povinný zaplatiť náhradu

mzdy, ktorú si navrhovateľ uplatnil počnúc dňom 17. 02. 2012 až do času kedy odporca začne
navrhovateľovi prideľovať prácu alternatívne do času keď súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Nakoľko odporca v konaní nežiadal priznanie náhrady mzdy navrhovateľovi v skrátenej dĺžke, súd
navrhovateľovi priznal náhradu mzdy v súlade so zákonom za celé navrhovateľom požadované obdobie,

t. j. počnúc dňom 17. 02. 2012, t. j. dňom nasledujúcim po tom, čo navrhovateľ odporcovi oznámil že
trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času kedy odporca navrhovateľovi umožní pokračovať v práci (súd
o skončení pracovného pomeru nerozhodoval).

Súdpriurčovanívýškynáhradymzdyvychádzalzpriemernéhozárobkunavrhovateľazistenéhozomzdy

za rozhodné obdobie, ktorým je v prejednávanej veci štvrtý štvrťrok 2011, teda zo mzdy navrhovateľa
za mesiace október, november a december 2011.

Hrubá mzda navrhovateľa bola v mesiaci 10/2011 vo výške 501,99 Eur a navrhovateľ odpracoval 192
hodín. Z uvedenej hrubej mzdy suma 37,35 Eur predstavuje náhradu mzdy za dovolenku. Hrubá mzda

navrhovateľabolavmesiaci11/2011vovýške213,70Euranavrhovateľodpracoval72hodín.Zuvedenej
hrubej mzdy suma 56,02 Eur predstavuje náhradu mzdy za dovolenku. Hrubá mzda navrhovateľa bola
v mesiaci 12/2011 vo výške 367,92 Eur a navrhovateľ odpracoval 168 hodín. V rozhodnom období teda
mzda navrhovateľa za odpracovaných 432 hodín predstavovala bez náhrad sumu vo výške 990,24
Eur. Priemerný hodinový zárobok navrhovateľa bol teda v sume 2,2922 Eur (990,24 Eur : 432 hodín).

Nakoľko bol týždenný pracovný čas navrhovateľa v pracovnej zmluve dohodnutý v trvaní 37,5 hodín,
na jeden mesiac pripadá priemerný počet hodín 163,05 hodín/mesiac. Priemerný mesačný zárobok
navrhovateľa potom predstavuje sumu vo výške 373,74 Eur (163,05 Eur x 2,2922 Eur).

Nakoľko si navrhovateľ v konaní uplatnil nárok na náhradu mzdy vo výške 434,71 Eur mesačne, súd

jeho návrh v časti náhrady mzdy presahujúcej sumu 373,74 Eur mesačne ako nedôvodný zamietol.

Nakoľko odporca do dnešného dňa náhradu mzdy navrhovateľovi neuhradil, dostal sa s plnením
peňažného dlhu do omeškania. Odporca je preto povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy (373,74

Eur / mesiac) spolu s úrokom z omeškania tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku (pozn.
pokiaľ ide o náhradu mzdy za február 2012 táto predstavuje sumu vo výške 154,72 Eur, nakoľko na
obdobie od 17. 02. 2012 do 29. 02. 2012 pripadlo 9 pracovných dní (373,74 Eur : 21,74 /
koeficient/ x 9 dní). Nakoľko výplatný termín bol v pracovnej zmluve dohodnutý v posledný deň
nasledujúceho mesiaca, odporca sa dostal s platením mzdy do omeškania vždy v prvý deň mesiaca

nasledujúceho po mesiaci, ktorého posledný deň bol dňom splatnosti mzdy.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku a navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy jeho právneho
zastúpenia, ktoré podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. pozostávajú z:

1/ Dva úkony právnej služby pri hodnote úkonu 68,10 Eur (bez DPH) (§ 10 ods. 3 v spojení s § 11 ods.
1 písm. a) a § 13 ods. 3 vyhlášky):
- prevzatie a príprava zastúpenia 13. 03. 2012 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky),- písomné podanie na súd vo veci samej 14. 03. 2012 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky),

/58,69 Eur + 1/3 zo sumy 28,22 Eur (tarifná odmena zo sumy 1 x 373,74 Eur)/

2/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 90,93 Eur (bez DPH) (§ 10 ods. 3 v spojení s § 11
ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 vyhlášky):
- účasť na pojednávaní zo dňa 22. 06. 2012 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),

/71,37 Eur (tarifná odmena zo sumy 4 x 373,74 Eur) + 1/3 zo sumy 58,69 Eur /

3/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 150,69 Eur (bez DPH) (§ 10 ods. 3 v spojení s § 11
ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 vyhlášky):
- účasť na pojednávaní zo dňa 05. 12. 2012 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),

/131,13 Eur (tarifná odmena zo sumy 9 x 373,74 Eur) + 1/3 zo sumy 58,69 Eur/

4/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 18,96 Eur (bez DPH) (§ 10 ods. 3 v spojení s § 11
ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 vyhlášky):
- účasť na odročenom pojednávaní zo dňa 09. 05. 2012 (§ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky),

/1/4 zo sumy (58,69 Eur + 1/3 zo sumy 51,45 Eur) (tarifná odmena zo sumy 2 x 373,74 Eur) /

5/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 171,07 Eur (bez DPH) (§ 10 ods. 3 v spojení s § 11

ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 vyhlášky):
- účasť na pojednávaní zo dňa 15. 02. 2013 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),

/151,05 Eur (tarifná odmena zo sumy 11 x 373,74 Eur) + 1/3 zo sumy 60,07 Eur/

6/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 181,03 Eur (bez DPH) (§ 10 ods. 3 v spojení s § 11
ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 vyhlášky):
- účasť na pojednávaní zo dňa 27. 02. 2013 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),

/161,01 Eur (tarifná odmena zo sumy 12 x 373,74 Eur) + 1/3 zo sumy 60,07 Eur/

7/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 47,75 Eur (bez DPH) (§ 10 ods. 3 v spojení s § 11
ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 vyhlášky):
- účasť na odročenom pojednávaní zo dňa 20. 03. 2013 (§ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky),

/1/4 zo sumy (170,97 Eur (tarifná odmena zo sumy 13 x 373,74 Eur) + 1/3 zo sumy 60,07 Eur)/

8/ Režijný paušál - 5 x 7,63 Eur + 3 x 7,81 Eur, t. j. 61,58 Eur (§16 ods. 3 vyhlášky).

Trovy právneho zastúpenia spolu 790,11 Eur + 20 % DPH, t. j. 948,13 Eur.

Súd priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia tak ako boli vyčíslené jeho právnym zástupcom
podaním zo dňa 28. 02. 2013. Súd však trovy upravil tak, že za základ pre určenie tarifnej odmeny
v časti náhrady mzdy považoval vždy len aktuálnu výšku náhrady mzdy za príslušný počet mesiacov.
Navrhovateľ si uplatnil tarifnú odmenu v časti náhrady mzdy vo výške 12-násobku mesačnej náhrady

mzdy bez ohľadu na skutočnosť, že výška náhrady mzdy narastala až v priebehu konania. Súd pri
výpočte odmeny vychádzal zo sumy priemernej mesačnej mzdy navrhovateľa, t. j. zo sumy 373,74 Eur.

Nakoľko bol navrhovateľ v konaní od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. d) Zákona
č. 71/1992 Zb. oslobodený, súd v zmysle § 2 ods. 2 citovaného zákona uložil v konaní neúspešnému

odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh podľa Položky č. 1 písm. a) a b) Sadzobníka
súdnych poplatkov v spojení s § 7 ods. 5 Zákona č. 71/1992 Zb. vo výške 906,50 Eur ( 99,50 Eur +
807 Eur /6 % zo sumy 36 x 373,74 Eur/ ) na účet Okresného súdu Bratislava II.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava II písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).