Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. jún 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14Csp/175/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117234612
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5117234612.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v spore žalobcu: Poštová banka, a.s., so

sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený Advokátska kancelária
JUDr. Veronika Kubríková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO 50 361 368, proti
žalovanej: Q. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, D., o zaplatenie 14.280,49 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 10.463,53 eur, úrok z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 10.463,53 eur od 14.4.2015 do 19.11.2017, zo sumy 10.382,18 eur od 20.11.2017 do
21.12.2017, zo sumy 10.3818,31 eur od 22.12.2017 do 18.1.2018, zo sumy 10.240,46 eur od 19.1.2018

do 18.2.2018, zo sumy 10.159,12 eur od 19.2.2018 do 25.3.2018, zo sumy 10.095,24 eur od 26.3.2018
do 22.4.2018, zo sumy 10.024,38 eur od 23.4.2018 do 21.5.2018 a zo sumy 9.953,52 eur od 22.5.2018
do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .

III. Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 46 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 12.12.2017 domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny 14.280,49 eur, úrokov

vo výške 5810,93 eur, úrokov vo výške 72,95 eur, úrokov zo zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy
14280,49 eur vo výške 11,9 % p. a. od 01.11. 2017 do zaplatenia a úroku z omeškania zo sumy 14280,49
eur vo výške 5,05 % ročne od 01.11. 2017 do zaplatenia.

2. Skutkovo žalobu odôvodnil tým, že dňa 02.04.2013 bola medzi stranami sporu, žalobcom v právnom
postavení veriteľa a žalovaným v právnom postavení dlžníka (v zmluve o úvere označený ako klient),
uzavretá zmluva o úvere číslo 3009487586. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky a

Obchodné podmienky pre úver. Na základe Zmluvy bol žalovanému poskytnutý zo strany žalobcu úver,
a to vo výške 15000 EUR. Žalovaný sa podľa Zmluvy zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
splátkach vo výške podľa zmluvy o úvere, výška každej splátky, vrátane skladby a splatnosti jednotlivých
splátok úveruje zrejmá z Predpisu splátok. K poisteniu uviedol, že ide o dobrovoľné poistenie vo forme
doplnkovej služby, ktoré sa nezapočítava do celkových nákladov úveru, a to s poukazom na § 2 písm.
g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne s
tým, že všetky údaje sú v listine označenej ako Aktuálny stav úveru, ktorá je vyhotovená z bankového

informačného systému žalobcu vedenom v súlade s ustanovením § 40 ods. 8 a 9 zákona č. 483 2001
Z. z. o bankách v platnom znení.3.Uviedol,ževzmysleObchodnýchpodmienokpreúver,akjeklientvomeškanísplatenímčoilenjednej
splátky, veriteľovi vzniká nárok požadovať predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Žalobca
pred zosplatnením úveru aplikoval voči žalovanému postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a

zaslal žalovanému upozornenie pred zosplatnením úveru.upozornenípredzosplatnenímbolžalovaný
oboznámený s tým, že je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti pohľadávka žalobcu voči žalovanému
zo zmluvy o úvere. Vzhľadom na to, že žalovaný úhradu pohľadávky nevykonal do 15 kalendárnych dní
od doručenia upozornenia banky, žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru listom - Výzva na úhradu dlžnej
sumy. Žalovaný ani napriek zaslanej výzve zo strany žalobcu nezaplatil dlžnú pohľadávku.

4. Právne nárok odôvodnil tým, že titulom, na základe ktorého si žalobca uplatňuje voči žalovanému
pohľadávku, je zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania v súlade s ustanovením § 497
a nasl. zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník. Záväzok zo zmluvy o úvere podľa príslušných
ustanovení Obchodného zákonníka vzniká dohodou o jej podstatných náležitostiach, ktorými sú záväzok
veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka v jeho prospech peňažné prostriedky, určenie sumy peňažných

prostriedkov, záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. V súlade s
Obchodnými podmienkami vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver žalobcovi úroky vo
výške11,9%ročne.Zdôraznil,žeaksaúverstanepredčasnesplatným,zmysleObchodnýchpodmienok
je žalobca je ďalej oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaním v Zmluve. Nárok na
úhradu úrokov z omeškania si uplatnil v súlade s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.

z., podľa ktorého je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda
vo výške 5,05 % od 01.11. 2017, teda po dni vystavenia listiny Aktuálny stav úveru zo dňa 31.10.2017,
nakoľko do času 31.10.2017 boli všetky úroky (aj zmluvné aj sankčné) vyčíslené.

5. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že zmluva obsahuje síce nesprávny údaj o RPMN, ale
neobsahuje všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, ktorá predstavuje jeden z najdôležitejších
údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a
preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia
uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca

jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky
predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve
tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN. S poukazom na
Rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 11.05.2017 sp. zn. 5Co/59/2017 uviedla, že obligatórnou
náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj

podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku
10 ods. 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere;
uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery;". Preto na základe uvedených skutočností
trebadanúzmluvuoúverepovažovaťzabezúročnúabezpoplatkov.Namietala,žežalobcanepreukázal,

akým spôsobom bola overená schopnosť spotrebiteľa splácať úver v zmysle § 7 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. S poukazom na prehľad splátok a úhrad uviedla, že sa
dostala prvý krát do omeškania dňa 20.05.2014, keďže 23.05.2014 uhradila iba 100 Eur. V tejto súvislosti
poukázala na ut. § 103 Občianskeho zákonníka: „Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok

stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. " ,
z čoho vyvodila záver, že premlčacia doba teda začala plynúť dňa 21.05.2014 a skončila 20.05.2017,
keďže žalobný návrh bol podaný dňa 29.12.2017, nárok je premlčaný. Ak žalobca v žalobnom návrhu
uvádza, že mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená dňa 09.04.2015, takýto úkon sa môže vzťahovať
len na splátky splatné od 20.04.2015 do 20.04.2023 za predpokladu, že žalobca preukáže pri preverení

schopnosti spotrebiteľa splácať úver konal s odbornou starostlivosťou v opačnom prípad nemá nárok
na jednorazové zaplatenie dlžnej, pretože v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. účinného
ku dňu podpisu zmluvy. Namietala, že neuhradené splátky, ktorých zročnosť nastala pred 29.12.2014
sú premlčané, pretože na tieto splátky sa nemôže vzťahovať mimoriadna splatnosť úveru zo dňa
09.04.2015. Poukázala aj na skutočnosť, že v žalobnom návrhu vzhľadom na to, že ide o refinančnú

pôžičku, konsolidáciu úverov, žalobca neuviedol, či suma vo výške 15 000 Eur bola prerozdelená a
zaslaná priamo žalobcom na účet veriteľov, pohľadávky ktorých žalovaný žiadal refinančným úverom
uhradiť, alebo suma vo výške 15 000 Eur bola uhradená na účet žalovaného. Ak sumu vo výške 15
000 Eur preposielal veriteľom priamo žalobca, aj zmluva o úvere žalobcu z roku 2012, na úhradu ktorejišlo z refinančného 7000 Eur je tiež jednoznačne bezúročná a bez poplatkov. Z preloženého prehľadu
splátok vyplýva, že uhradila celkom sumu vo výške 4845,88 Eur a z predloženého výpisu z účtu vyplýva,
že žalovaný uhradil ešte od 20.11.2017 do 19.02.2018 sumu vo výške 304,41 Eur. Namietala, že nemá

nárok na zmluvný úrok vo výške 11,90 % aj po zosplatnení úveru, pretože veriteľovi patrí zmluvný
úrok len do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, pričom svoj názor oprela aj o Uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.09.2012 sp. zn. IV. ÚS 476/2012-14: ktorý uviedol, že
„ V predmetnej veci súd prvého stupňa správne uzavrel, že podľa ustálenej súdnej praxe (Uznesenie
NajvyššiehosúduSRsp.zn.4Oho143/98)vyplýva,žedohodnutéúroky(zmluvnéúroky)zposkytnutých

prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť
úroky z omeškania v zmysle § 369 Obchodného zákonníka. Takýto záver Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému
zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú
nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.... Nič to však nemení na situácii, že pokiaľ veriteľ (v
danom prípade žalobca) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru),

potom nastupuje režime platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Správne túto situáciu
rozanalyzoval súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia a v závislosti od toho upravil sumy,
ktoré je možné priznať žalobcovi a správne uzavrel, že nie je možné priznať úroky z úveru v čase po
splatnosti celého úveru, pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, tak ako to vyplýva z
citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 143/98. ". Poukázala aj na odborné články na

portály www.najpravo.sk . Zároveň žiadala aby jej súd umožnil uhrádzať dlžnú
sumu v súlade so zákonom v mesačných splátkach po 80 Eur.

6. Žalobca k vyjadreniu žalovanej uviedol, že žalovaná uhradila celkovo sumu vo výške 4.845,88 Eur,
ktorá bola v zmysle zmluvy o úvere v spojení s Obchodnými podmienkami započítaná v sume 309,41

Eur na poplatky, sume vo výške 3.816,96 Eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania a sume 719,51
Eur na istinu. Zdôraznil, že žalovaná sa zaviazala úver splácať v pravidelných mesačných splátkach
vo výške 229,24 Eur mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.05.2013. Mesačná splátka
vo výške 229,24 Eur pozostávala zo splátky istiny a úroku vo výške 216 Eur a z poplatku za poistenie
úveru vo výške 13,24 Eur, ktorého výška bola určená v zmysle Sadzobníka poplatkov. Vyslovila názor,

že s poukazom na ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je zrejmé,
že v danom prípade išlo o dobrovoľné poistenie vo forme doplnkovej služby, pričom do celkových
nákladov úveru sa s poukazom na ust. § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch nezapočítavajú
poplatky za nepovinné poistenie k úveru, tzn., že ak na získanie úveru nebolo poistenie povinné,
poplatok za poistenie nemá byť započítaný do celkových nákladov spojených s úverom. Do celkových

nákladov a poplatok za poistenie úveru započíta, len ak je poistenie povinné na získanie úveru, resp. na
získanie za ponúkaných podmienok. V prípade zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovanou
nebol poplatok za poistenie zarátaný do celkových nákladov, nakoľko žalovaná uzavrela zmluvu o
poskytnutí doplnkovej služby poistenia úveru, pričom táto nebola podmienkou na získanie úveru alebo
získanie za ponúkaných podmienok. Ďalej uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná podstatným

spôsobom porušila zmluvné povinnosti, vyhlásil žalobca úver za predčasne splatný ku dňu 09.04.2015.
Do omeškania s úhradou mesačnej splátky úveru sa dostala prvýkrát dňa 20.06.2013, neuhradením
mesačnej splátky riadne a včas. Túto splátku uhradila dňa 13.07.2013. Suma zmluvných úrokov do
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 3.480,59 Eur a suma úrokov z omeškania do
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 13,11 Eur, teda spolu vo výške 3.493,70 Eur,

od ktorej sme odrátali úhrady žalovaného vo výške 1.855,11 Eur. Výsledná suma zmluvných úrokov a
úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru tak predstavuje sumu vo výške 1.638,59
Eur. Následne suma zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu
4.357,86 Eur a suma úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu
1.849,34 Eur, teda spolu vo výške 6.207,20 Eur, od ktorej sme odrátal úhrady vo výške 1.961,85 Eur.

Výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru tak
predstavuje sumu vo výške 4.245,35 Eur. Zrátané úroky do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru
(1.638,59 Eur) spolu s úrokmi od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru do 31.10.2017 (4.245,35
Eur) predstavujú sumu vo výške 5.883,94 Eur, čiže suma vyčíslených zmluvných úrokov a úrokov z
omeškania do dňa 31.10.2017. V nadväznosti na to uviedol, že žalovaná suma vo výške 5.810,93 Eur

predstavuje sumu úrokov a úrokov z omeškania odo dňa uzavretia zmluvy do dňa 20.10.2017 a suma
72,95 Eur predstavuje sumu vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania odo dňa 20.10.2017 do dňa
31.10.2017. Rozporoval, že by zmluva neobsahovala náležitosti zmluvy v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm.
a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože slovo úver je obsiahnuté v zmluve, kabsencii údaja o adrese predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť
poukázal na úpravu postupu pri podávaní reklamácií vyplývajúcich alebo súvisiacich zo ZoÚ upravuje
Reklamačný poriadok Banky, ktorý je prístupný na Obchodnom mieste, pričom obchodným miestom sa

rozumejú všetky pobočky banky a všetky pošty. Rovnako tak Obchodné podmienky ako aj Všeobecné
obchodné podmienky upravujú vo svojich ustanoveniach spôsob uplatnenia reklamácie (zmluva o úvere
čl. 2 bod 2 v spojení s Obchodnými podmienkami a bodom 18 Všeobecných obchodných podmienok).
Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že Poštová banka, a. s. má po celom Slovensku 52 pobočiek, pričom
o poštách ani nehovoriac. V prípade ak by žalovaný chcel skutočne uplatniť reklamáciu, bol by pre

žalovaného najmenší problém nájsť príslušné miesto na to vhodné. Taktiež v čl. I samotnej zmluvy o
úvere sa v prvom odseku, prvej vete uvádza celé obchodné meno a adresa Poštovej banky, a. s. a
teda, ak by sa žalovaný nevedel dopátrať ani jednej z 52 pobočiek Poštovej banky, a. s. a nenašiel by
ani žiadnu poštu, mohol svoju reklamáciu uplatniť na adrese uvedenú v zmluve: Dvoŕákovo nábrežie 4,
811 02 Bratislava. V namietanej absencii údaja o výške, počte a termíne splátky istiny, úrokov a iných
poplatkov, žalobca poukázal na Rozsudok SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 9. novembra 2016,

sp. zn. C-42/15, týkajúci sa výkladu článku 1, článku 3 písm. m), článku 10 ods. 1 a 2, článku 22 ods.
1 a článku 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 2008, s. 66), podaný v
rámci sporu medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., a Klárou Biróovou.

7. Pokiaľ sa týka celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť žalobca uviedol, že celkovú čiastku
úveru (celkovú výšku nákladov) tvorí súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom,
pričom o tejto skutočnosti bol žalovaný oboznámený v samotnej zmluve v časti 2. Teda údaj o
výške poskytnutého úveru ako aj celkovej výške nákladov zmluva o úvere obsahuje, pričom takýto
výklad žalovaného je, podľa právneho názoru žalobcu, šikanóznym uplatňovaním práva a prílišným

formalizmom. S opätovným poukazom na Rozsudok SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 9. novembra
2016, sp. zn. C-42/15, týkajúci sa výkladu článku 1, článku 3 písm. m), článku 10 ods. 1 a 2, článku
22 ods. 1 a článku 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 2008,
s. 66), podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., a Klárou Biróovou vo

veci návrhu na zaplatenie zostávajúcich dlžných súm z úveru, vyslovil názor, že samotné číselné
neuvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nemožno sankcionovať bezúročnosťou
a bezpoplatkovosťou zmluvy o úvere, nakoľko celková čiastka úveru je zo zmluvy jednoznačne
identifikovateľná banálnym matematickým súčtom výšky poskytnutého úveru a celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, ktoré zmluva obsahuje. Zároveň bol žalovaný na

uvedenú skutočnosť upozornený priamo v zmluve o úvere pod dojednanými parametrami úveru, čo je
zároveň v rozpore s eurokonformným výkladom zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
ktorý je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES
ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS do
slovenského právneho poriadku, a poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2018, sp.

zn. 3 Cdo 146/2017. Vyslovil aj nesúhlas s tvrdením žalovaného týkajúcim sa skutočnosti, že v zmluve
o úvere je uvedený nesprávny údaj o výške RPMN, kde uvádza, že hodnota RPMN, ktorá je v zmluve
uvedená vo výške 13,44 %, nie je uvedená správne, keď žalovaná neuvádza správnu hodnotu RPMN
a len s uvedeným tvrdením a jednoduchým výpočtom realizovaným prostredníctvom tzv. „internetovej
kalkulačky", sa vzhľadom na zložitosť výpočtu nemožno stotožniť. Naopak, žalobcom používaný výpočet

implementoval externý dodávateľ, ktorý garantuje správnosť výpočtu RPMN. V predmetnom výpočte je
vidieť, že 120. splátka úveru bola len vo výške 142,80 Eur. Na účely výpočtu RPMN v zmluve o úvere
je potrebné nutne vychádzať výlučne zo vzorca na tieto účely, ktorý tvorí prílohu č. 2 cit. Zákona.

8. Žalobca poukázal v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania na skutočnosť, že zo strany

právneho predchodcu žalobcu došlo k zosplatneniu úveru dňa 09.04.2015, teda premlčacia doba
nezačala plynúť dňa 09.04.2015, ale až dňa 24.04.2015. Predčasná splatnosť úveru síce nastala dňa
09.04.2015, avšak, žalovaný si predmetnú výzvu na splatenie dlžnej istiny s príslušenstvom, podľa
doručenky potvrdzujúcej prevzatie výzvy, prevzal až dňa 13.04.2015. V samotnej výzve na splatenie
dlžnej istiny s príslušenstvom je žalovanému daná paričná lehota na plnenie, a to 10 kalendárnych

dní odo dňa doručenia uvedenej výzvy. Lehota na plnenie žalobcovi zo strany žalovaného uplynula
dňa 23.04.2015. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mohol prvýkrát uplatniť svoje právo na súde až dňa
24.04.2015, teda deň nasledujúci po dni márneho uplynutia lehoty na dobrovoľné plnenie. Z uvedeného
vyplýva, že nárok žalobcu tak nemôže byť premlčaný, nakoľko k jeho premlčaniu by došlo až dňa25.04.2018, t.j. po 3 rokoch odo dňa, kedy si žalobca mohol prvýkrát uplatniť svoj nárok voči žalovanému
na súde.

9. Osobitne tiež poukázal na skutočnosť, že článkom II. bodom 1. zákona č. 102/2014 Z. z., o ochrane
spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo
zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, došlo k novelizácii ustanovenia § 52 odsek 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník,
a to tak, že došlo k doplneniu vety: Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa

vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Zároveň článkom II. bodom 7. zákona č. 102/2014 Z. z., o ochrane spotrebiteľa pri
predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej
mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, došlo k
prijatiu § 879p zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ktorý zakotvil nepriamu retroaktivitu pre
ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s) a t), § 53 ods. 7 a § 614a: Ustanoveniami § 53 ods. 4 písm.

s) a t), § 53 ods. 7 a § 614a sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom 2014; vznik
týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13. júnom 2014 sa však posudzujú
podľa predpisov účinných do 12. júna 2014, ak nie je ustanovené inak.. Podľa článku XIV. zákona
č. 102/2014 Z. z., o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe
zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a

o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon nadobudol účinnosť 1.4. 2015, okrem čl. I. čl.
II bodov 2 až 8. čl. III, čl. V bod 2, čl. VI, čl. VIII bodov 2, 4 až 6, 8 až 10, 19 až 24, 28, 31 a 36,
čl. XII bodov 1 až 5, 12, 15 a 16, ktoré nadobúdajú účinnosť 13. júna 2014 a čl. II bodu 1, ktorý
nadobúda účinnosť 1. apríla 2015. Vzhľadom na to vyslovil názor, že na ustanovenie § 52 odsek 2
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, sa vzťahuje zákaz retroaktivity, a teda nie je možné toto

ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015, v opačnom prípade by došlo k porušeniu
základných princípov nášho právneho poriadku. Pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle aplikovať toto
ustanovenie na právne vzťahy, ktoré boli založené pred 1.4.2015, nič mu nebránilo výslovne to uviesť
v intertemporálnej norme § 879p, v ktorej sú explicitne uvedené ustanovenia, na ktoré sa nepravá
retroaktivita vzťahuje. Argumentum a contrario je možné dospieť k záveru, že úmysel zákonodarcu je

ten, že § 52 odsek 2 v novelizovanom znení sa vzťahuje VÝLUČNE na právne vzťahy založené po
1.4.2015. Pri svojvoľnej retroaktívnej aplikácii tohto ustanovenia súdom na právne vzťahy založené
pred 1.4.2015 dôjde k porušeniu článku 2 Ústavy SR a zásahu základných práv a slobôd občanov. Na
všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015 je nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného
zákonníka, keďže zákonodarca až s účinnosťou 1.4.2015 určil výnimku, že spotrebiteľské úverové

vzťahy sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Toto tvrdenie nachádza oporu aj v Uznesení
Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2013, sp. zn. 6MCdo/4/2012, kde NSSR skonštatoval, že zmluva
o úvere je tzv. absolútnym obchodom, čo znamená, že sa tento právny vzťah bez ohľadu na povahu
jeho účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom rovnako aj akcesorické záväzky spravujú režimom
Obchodného zákonníka, pokiaľ je tomuto režimu podriadený hlavný záväzok. Argumentum a contrario,

pokiaľ by sa na takýto vzťah vzťahoval Občiansky zákonník aj pred touto novelizáciou, zákonodarca
by to nenovelizoval predmetné ustanovenie. Vzhľadom na to, že upravil tieto vzťahy teraz novelou, v
kombináciusUznesenímNajvyššiehosúduSRz27.marca2013,sp.zn.6MCdo/4/2012,jenepochybné,
že všetky úverové právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015 sa spravujú ustanoveniami Obchodného
zákonníka.

10.Vprípadezmluvnéhoúrokužalobcazastávalnázor,žeideodohodnutézmluvnéplnenieakcesorickej
povahy. Uvedené znamená, že takéto plnenie je nevyhnutne spojené s istinou úveru, od ktorej existencie
závisí aj samotný zmluvný úrok ako forma odmeny veriteľa (Žalobcu) za poskytnutie predmetného úveru.
S poskytnutím úveru bol teda spätý aj nárok Žalobcu na zmluvné úroky, pričom Žalovaný si bol tohto

nároku vedomý a svojím podpisom Zmluvy sa tieto zmluvné úroky zaviazal uhrádzať. S poukazom na
znenie § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka uviedol, že z jazykového výkladu je zrejmé, že veriteľ má
nárok na úrok až do splatenia úveru. Zosplatnenie úveru je len zmena termínu splatnosti, na ktorú má
veriteľnárok.Vprípadeakbyveriteľúvernezosplatnil,dlžníkbybolpovinnýplatiťzmluvnéúroky.Akteda
je dlžník povinný platiť zmluvné úroky v prípade ak platí úver v splátkach, odporuje logickému výkladu

aby bol od toho oslobodený v prípade oprávnenej zmeny termínu splatnosti. Taktiež poukázal na úpravu
podľa bodu 6.4 Obchodných podmienok: „V prípade, ak sa stane úver predčasne splatným, Banka je
oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania až
do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Banke." Teda je oprávnený úročiť úver zmluvnouúrokovou sadzbou od jeho poskytnutia až do úplného splatenia bolo úmyslom Žalobcu a Žalovanému
musel byť tento zámer vzhľadom formuláciu jasný. podporne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR Rozsudkom 32Cdo 3830/2014. Uviedol, že zosplatnením úveru nedochádza k zániku zmluvného

vzťahu, ale dochádza k zmene obsahu záväzku.

11. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil, neúčasť ospravedlnil. Súd
preto vec prejednal v jeho neprítomnosti.

12. Žalovaná zotrvala na podanom vyjadrení. Osobitne poukázala na úhrady počas konania.

13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie

dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa ust. § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia právneho
úkonu, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu

svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka
alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom

trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

17. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

18. Podľa § 11 ods. 1 zákona zák. č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa §
9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

19. Súd zistil, že na základe zmluvy o úvere „lepšia splátka“ sa zaviazal žalobca poskytnúť žalovanej
úver vo výške 15.000,- eur za účelom splatenia iných úverov v Poštovej banke, Homecredit a Cetelem.
Čerpanie úveru bolo dohodnuté na účet v dlžníka vedený u žalobcu. Dohodnutý bol úrok vo výške 11,9%
ročne, poplatok za vedenie účtu vo výške 2,50 eur, poistenie v rámci základného súboru poistenia s
vyznačením splnenia podmienok pre poistenie, pri RPMN banky vo výške 13,44 eur. Úver bol splatný v

120 splátkach splatných vždy do 20 dňa v mesiaci so splatnosťou prvej splátky 20.5.2013 a poslednej
splátky 20.4.2023. Priemerná RPMN na trhu bola vo výške 12,92 eur. Celková výška nákladov bola
určená v sume 11.444,- eur.

20. V súvislosti s námietkami žalovanej a poukazom na práva spotrebiteľa pri poskytovaní

spotrebiteľských úverov súd konštatoval, že právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je potrebné
posudzovať ako spotrebiteľský vzťah upravený zákonom č. 129/2010 Z.z. pri aplikácii ust. zákl. č.
270/2005 Z.z., príslušných ustanovení Občianskeho a Obchodného zákonníka.
21. Súd v prvom rade skúmal naplnenie podstatných náležitostí stanovených ust. § 9 zák. č. 129/2010
Z.z..

22. Formálna náležitosť zmluvy o úvere - písomná forma bola dodržaná. Súd preto právny úkon
posudzoval podľa písomného obsahu právneho úkonu.23. Súd skúmaním náležitosti zistil, že zmluva skutočne neobsahovala základnú náležitosť podľa § 9
ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. a to samotné členenie splátky na výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

24. Súdu je známi prípad Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej v ktorom Súdny dvor Európskej
únie vydal rozsudok vo veci C-42/15 dňa 9. novembra 2016 a rovnako rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR z 22. februára 2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017 vo vzťahu k § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.

z.. Uvedené právne názory však nemožno aplikovať automaticky na všetky právne úkony uzavreté za
účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z.. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí výslovne uviedol (aj s poukazom
na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie), že „nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V
zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich
uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo

väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.
z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za
použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru
zahrňuje. Od 1. mája 2018 sa legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu
predmetného ustanovenia, ktorú bolo možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy

jeho eurokonformným výkladom.“

25. Podľa názoru súdu, však uvedené možno uvedené závery akceptovať len vtedy, ak zmluva obsahuje
jasný a úplný výklad práv a povinností a všetky ostatné náležitosti stanovené zákonom (najmä ust. §
9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.). Teda absenciu členenia splátok na istinu, úroky a iné poplatky je

možné akceptovať len za stavu, že všetky tieto zložky sú zrejmé zo samotného obsahu zmluvy a možno
k nim dospieť jednoduchým výpočtom.

26. V danom prípade však súd zistil, že výška splátok bola uvádzaná v hodnote 229,24 eur pri počte
120 splátok, v hodnote 231,74 eur pri poplatku za vedenie úverového účtu a počte splátok 120, čo

predstavuje náklady vo výške 12.508,80 eur bez poplatku a 12.808,80 eur pri zahrnutí poplatku za
správu a vedenie úverového účtu. Celková výška nákladov stanovená žalobcom však bola uvádzaná
v sume 11.444,- eur, čo žalobca vo vyjadrení odôvodňoval dobrovoľnosťou možnosti poistenia, ktoré
sa nezahŕňa do sumy celkových nákladov ani pre výpočet RPMN. V súvislosti s jeho vyjadrením však
súd poukazuje najmä na skutočnosť, že z obsahu celej zmluvy nie je zrejmá výška poistného a teda

ani to, aká časť splátky má byť poukazovaná na úhradu poistného. Bez takéhoto vyjadrenia výšky
poistného, ktoré nie je náročné a veriteľovi nič nebráni, aby výšku poistného v zmluve vyčíslil, sa
nemožno dopracovať k výpočtu, v akom rozsahu dochádza úhradou splátky práve aj k amortizácii
istiny, úroku a v akej výške sa uhrádza poistné. Preto aj keby poistenie schopnosti splácať úver bolo
doplnkovou službou, neviazanou na podmienky poskytnutia úveru, stanovenie výšky poistného, ak je

poistenie dohodnuté v samotnej úverovej zmluve, je nevyhnutné nie len pre samotnú platnosť poistnej
zmluvy (§ 778 ods. 2 Obč. zák.), ale aj pre zachovanie práv dlžníka a jeho možnosť posúdiť výhodnosť
zmluvy, informáciu o všetkých povinnostiach voči veriteľovi a pod..

27. V prípade prejednávanom v tomto spore je splátka pravdepodobne vyjadrená vo výške spolu s

poistným, avšak celkové náklady sú uvedené bez poistného, teda nekorešpondujú s prepočítaním na
výšku splátok, čo môže dôvodne spôsobiť klamlivú predstavu o povinnostiach dlžníka voči veriteľovi.
Rovnako ako súd vyššie už uvádzal, nie je možné ani zistiť, v akom rozsahu by mali byť úhradou splátok
amortizované nároky na istinu, úroky, ale ani poistné.

28. Mimo odkazu na implementáciu smerníc a prednosť vnútroštátneho práva pred smernicou, súd musí
poukázať aj na skutočnosť, že z obsahu samotnej zmluvy je nie zrejmé, že dlžník môže aj odmietnuť
uzavretie poistnej zmluvy na poistenie schopnosti splácať úver, pretože takáto možnosť sa v obsahu
zmluvy nenachádza. Zmluva obsahuje len možnosť voľby základného súboru poistenia a komplexného
súboru poistenia bez akéhokoľvek poučenia o tom, že uzavretie poistnej zmluvy nie je nevyhnutné pre

poskytnutie úveru za daných podmienok. V samotnej zmluve je len odkaz na č. 49/, ktorý súd v samotnej
zmluvenenašielaprehlásenie,že„Všetkyinformácieopoisteníapodmienkypoisteniaschopnostiplácať
úveru (poistenie), vrátane poistnej zmluvy a príslušných poistných podmienok sú k dispozícii na každom
Obchodnom mieste. dlžník vyhlasuje, že sa s týmito informáciami oboznámil, zvolené poistenie si vybralslobodne, bez nátlaku a vyhovuje jeho potrebám.“. Ďalej len uvedená len možnosť vyznačenia, či dlžník
spĺňa alebo nespĺňa podmienky pre vznik poistenia. možnosť vyznačenia, že dlžník nespĺňa podmienky
pre vznik poistenia nemožno stotožniť s možnosťou odmietnutia poistenia. Naviac, ak služba má byť

vylúčená zo započítania do celkových nákladov spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom (§2
písm. g/ zák. č. 129/2010 Z.z.) musí byť úplne zrejmé bez akýchkoľvek pochybností, že touto službou nie
jepodmienenézískaniespotrebiteľskéhoúverualebojehozískaniezaponúkanýchpodmienok.Jelenna
veriteľovi, či to úplne a jasne vymedzí v úverovej zmluvy alebo službu poistenia dohodne v samostatnej
zmluve.

29. Súd preto kontrolou ani nezistil, že by poistenie malo byť vyňaté z jeho zahrnutia do celkovej
sumy nákladov dlžníka spojených s úverom a vyňaté aj z výpočtu RPMN. Vzhľadom na skutočnosť,
že podľa tvrdenia žalobcu poistné nebolo zahrnuté do nákladov pre výpočet RPMN (teda netvorilo
súčasť celkových nákladov spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom podľa §2 písm. g/ zák.
č. 129/2010 Z.z.), je možné aj bez výpočtu konštatovať, že výška RPMN bola uvedená v neprospech

spotrebiteľa (nakoľko suma nákladov priamoúmerne zvyšuje výšku RPMN).

30. Pokiaľ žalovaná poukazovala na iné nedostatky zmluvy, žiadala vykonať kontrolu predchádzajúcich
úverových vzťahov, ktoré boli uhradené úverom a abstraktnú kontrolu podmienok, súd poukazuje na
skutočnosť, že napriek nerovnoprávnemu postavenie spotrebiteľa voči veriteľovi, súd nie je mentorom

spotrebiteľa a vychádza z bežnej rozumovej vyspelosti strany (čl. 11 CSP) a zásady, že každý je povinný
dbať o naplnenie práv v spojení s tým, že súd rozhoduje o nárokoch a nie je orgánom kontroly. Teda
ak žalovaná chcela započítať alebo uviesť aj prípadné iné nároky voči žalobcovi (z iného úverového
vzťahu), musí ich zahrnúť so svojich tvrdených skutkových tvrdení a uplatniť v konaní. Opačný postup
by znamenal hrubé narušenie rovnosti strán, keby by súd musel cieľavedome vyhľadávať nároky jednej

strany, ktoré nesúvisia s prejednávanou vecou. Rovnako súd posudzuje neprijateľnosť podmienok len
vo vzťahu k uplatnených nárokom a nesupluje právomoci kontrolných orgánov (na ktoré sa žalovaná
ani len neobrátila) a nevykonáva abstraktnú kontrolu, teda kontrolu všetkých práva a povinností strán
zo zmluvného vzťahu, ich súlad so zákonom a pod., teda ak priamo nevplývajú na uplatnený nárok.

31. Pokiaľ žalovaná namietala premlčanie splátok a súčasne tvrdila bezodplatnosť úveru (nahliadanie
na úver tak, ako by bol poskytnutý bez úroku a poplatkov), nie je možné sa stotožniť s tvrdením o
premlčaním niektorých splátok, pretože samotná bezodplatnosť úveru fakticky znemožňuje určenie
výšky splátky. Bez uvedenia výšky istiny v jednotlivých splátkach (členenia istiny na splátky) nemôže
byť zrejmé, v akej výške je istina pri tej ktorej splatnosti splátky splatná, nemožno tvrdiť ani to, že

splátky istiny majú byť v rozsahu výšky pôvodnej splátky (najmä na celkovú dobu úveru). Úver sa teda
stane splatným uplynutím celkovej doby splatnosti, pokiaľ nedôjde k uplatneniu iných inštitútov, ktoré
by znamenali predčasnú splatnosť úveru, teda odstúpenie od zmluvy, výpoveď a pod.. Je zrejmé, že
na uvedené nadväzuje aj celková koncepcia zák. č. 129/2010 Z.z. keď ust. § 11 cit. zák. vymedzuje
zmluvu o spotrebiteľskom úvere pri absencii základných náležitostí podľa § 9 ods. 2 alt. § 10 ods. 1 zák.

č. 129/2010 Z.z. tak, že táto je platná avšak úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V takomto
príde sa v zmluve neprihliada na časti, ktoré sú neplatné resp. zanikli, teda úrok, poplatok, výšku splátky
a strany zaväzuje len ostatná časť zmluvy, týmto nedotknutá.

32. Spornou by mohla nastať otázka, či žalobcovi vzniklo právo uplatniť mimoriadnu splatnosť úveru.

Nakoľko však žalovaná túto skutočnosť neurobila spornou, neuplatnila neplatnosť či bezúročnosť úveru
pred uplatnením mimoriadnej splatnosti úveru, nedohodla sa so žalovaným na obdobnom postupe
ako je predpokladaný v ust. § 11 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z.z., súd predčasnú splatnosť a povinnosť
vrátiť prostriedky k 23.4.2015, teda uplynutím lehoty 10 dní na plnenie uvedenej vo výzve z 9.4.2015,
považoval za nespornú skutočnosť. Naviac uplatnenie práva veriteľom podľa § 53 ods. 3 Obč. zák.

a § 565 Obč. zák. bolo za stavu, keď žalovaná bola v omeškaní s uhrádzaním pôvodných nárokov,
keď neuplatnila voči žalobcovi žiadne jej práva zo spotrebiteľských zmlúv. Žalovaná namietala len
skutočnosť, že žalobca veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010
Z.z., čo však nepreukázala a naviac, jednalo sa o poskytnutie úveru na úhradu ostatných úverov
(reštrukturalizáciu dlhu) za výhodnejších podmienok. Teda ak nebolo schopná splácať už jestvujúce

úvery, mala sama tieto skutočnosti uviesť veriteľovi, v opačnom prípade by jej konanie mohlo mať až
charakter trestného činu, keď by získala úver na úhradu iných záväzkov a pritom vedela, že tieto nebude
schopná splácať, teda znevýhodnila by žalobcu na úkor iných veriteľov. Ak niekto požiada o úver na
úhradu iných úverov a tento mu je za týmto účelom poskytnutý za výhodnejších podmienok a modifikujúpôvodné podmienky na výhodnejšie, nemožno tvrdiť, že veriteľ schopnosť plniť neskúmal, resp. konal až
s extrémnym nezáujmom o disponibilitu. Naviac podľa § 7 ods. 24 zák. č. 129/2010 Z.z. sa ustanovenia
odsekov 19 až 23 sa nevzťahujú na spotrebiteľský úver, ktorým sa splatí jeden alebo viac existujúcich

spotrebiteľských úverov.

33. Súd nakoľko nemal preukázanú skoršiu splatnosť nárokov pred uplatnením mimoriadnej splatnosti
úveru, teda 9.4.2015, žaloba bola podaná pred uplynutím trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Obč.
zák. dňa 12.12.2017, teda súd posúdil námietku premlčania podľa § 100 Obč. zák. ako nedôvodnú.

34.Súdspoukazomnavyššieuvedenéskutočnostipovažovalúverpodľa§11ods.1zákonač.129/2010
Z.z. považoval úver za bezúročný a bez poplatkov. Nárok žalobcu teda stanovil tak, že mu priznal rozdiel
medzi poskytnutým plnením 15.000 eur a úhradou, ktorej výšku zistil z listín poskytnutých žalobcom ako
dôkazy k žalobe a úhradami žalovanej, vo výške 4536,47 eur.

35. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj
dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

36. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

37. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná nevrátila celkovú výšku požičanej sumy, najneskôr po uplynutí
lehoty určenej pri mimoriadnej splatnosti úveru, dostala sa do omeškania s peňažným plnením. Súd
preto podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., priznal
žalobcovi dňom nasledujúcim po celkovej splatnosti úveru 24.4.2015 s prihliadnutím na preukázané
úhrady počas konania, teda vo výške podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. podľa základnej

sadzby stanovenej NBS k prvému dňu omeškania zvýšenej o 5% bodov, teda 5,05% ročne zo sumy
10.463,53 eur od 14.4.2015 do 19.11.2017, zo sumy 10.382,18 eur od 20.11.2017 do 21.12.2017, zo
sumy 10.3818,31 eur od 22.12.2017 do 18.1.2018, zo sumy 10.240,46 eur od 19.1.2018 do 18.2.2018,
zo sumy 10.159,12 eur od 19.2.2018 do 25.3.2018, zo sumy 10.095,24 eur od 26.3.2018 do 22.4.2018,
zo sumy 10.024,38 eur od 23.4.2018 do 21.5.2018 a zo sumy 9.953,52 eur od 22.5.2018 do zaplatenia.

38. Súd žalobu vo zvyšku ako nedôvodnú zamietol.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. Nakoľko v spore bol žalobca úspešný v rozsahu 73 % (úhrady počas konania súd považoval za
úspech žalobcu odôvodňujúce uplatnený nárok), žalovaná v rozsahu 27 %, súd priznal žalobcovi nárok

na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu rozdielu, t.j. 46%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie

možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).