Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317218220
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1317218220.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
deti A.: A., nar. XX.XX.XXXX a F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, 903 01 Senec, deti rodičov:
matka - F.. T. A., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, F. E., zastúpená JUDr. Evou Kubaskou,

advokátkou so sídlom Miletičova 3/A, 821 08 Bratislava, a otec - L.. D.. L. A., X.., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V. XX, XXX XX B., v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti
rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P/310/2017-18 zo dňa 27.11.2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III uznesením 38P/310/2017-18 zo dňa 27.11.2017, zamietol návrh otca na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal zverenia maloletých detí do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P/174/2013-210
zo dňa 27.02.2014 tvrdiac, že pokračujúce trvanie nariadených neodkladných opatrení je protizákonné
a v rozpore so záujmom maloletých detí.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324, § 325, § 329 Civilného sporového poriadku
(ďalej len C.s.p.), § 365 ods.1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.) dospejúc k
záveru o nesplnení podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu otca. Pri
svojom rozhodovaní súd prvej inštancie vzal do úvahy existenciu právoplatného rozsudku, ktorým
bola schválená rodičovská dohoda o striedavej osobnej starostlivosti maloletých detí a ktorý bol v

tejto časti v dôsledku zmeny pomerov dočasne zmenený uznesením Okresného súdu Bratislava III
č.k. 37P/533/2014-797 zo dňa 10.01.2017, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave
č.k. 11CoP/123/2017-1039 zo dňa 03.04.2017, ktorým súd neodkladným opatrením na čas do
právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 37P 533/2014 zveril maloleté deti do osobnej
starostlivosti matke a otcovi upravil styk s maloletými deťmi. Súd prvej inštancie uviedol, že za daného
stavuniesúnaplnenépodmienkyustanovenia§325ods.1C.s.p.a§ 365 ods.1C.m.p.,keďže maloleté

deti sú zverené do osobnej starostlivosti matke a spolu s dočasnou úpravou styku je otcovi umožnený
pravidelný kontakt s maloletými deťmi, ktorý garantuje tak otcovi, ako aj maloletým deťom právo na ich
vzájomný styk, tak aby nedošlo k ich citovému odcudzeniu. Konštatoval, že v konaní vo veci samej o
návrhu na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom, súd vykonáva rozsiahle
dokazovanie vrátane znaleckého dokazovania, pričom v dôsledku opakovane podávaných návrhov na
neodkladné opatrenia a odvolania voči predmetným uzneseniam, nebolo možné doposiaľ rozhodnúť v

meriteveci.Uviedol,žesdefinitívnouplatnosťoubudeovýchovemaloletýchdetí,prípadneinomrozsahustyku rozhodnuté vo veci samej až po vykonaní potrebného dokazovania a jeho vyhodnotenia. O trovách
konania rozhodol podľa § 52 C.m.p..

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý odvolaciemu
súdu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že jeho návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vyhovie a zverí maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Mal za
to, že súd prvej inštancie doteraz zistený skutkový stav vo svojom rozhodnutí vôbec nezohľadnil.
Vyslovil, že súd prvej inštancie postupoval pri vyhodnotení jeho návrhu nedôsledne, čím porušil jeho

základné právo a právo maloletých detí na súdnu ochranu. Namietal, že súdy v doposiaľ iniciovaných
konaniach o nariadenie neodkladných opatrení nedostatočne zisťovali relevantné skutočnosti týkajúce
sa pomerov maloletých detí. súd prvej inštancie nezisťoval zdravotný stav maloletých detí, neoveril si ich
prítomnosť na vyšetrení u detskej lekárky, nezistil potrebné skutočnosti prostredníctvom psychologičky
Mgr. G. A., ktorá realizuje súdom nariadené výchovné opatrenie. Uviedol, že pri styku s maloletými
deťmi rešpektuje ich želania, keď sa chcú skôr vrátiť k matke, nenútil ich do prespávania v jeho

domácnosti. Namietal, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, že by vykonal akékoľvek
kroky na preukázanie existencie podmienok potreby dočasnej úpravy pomerov, ktoré súd nariadil
prostredníctvom neodkladných opatrení. Namietal, že súd prvej inštancie ignoruje ním predkladané
dôkazy a nehodnotí ich. Vo svojom odvolaní namietal relevantnosť dôkazov a z nich vyplývajúci skutkový
stav na základe ktorých súdy neodkladnými opatreniami dočasne zmenili výkon rodičovských práv a

povinností k maloletým deťom. Namietal, že súd prvej inštancie ním tvrdené právne významné dôkazy
ignoruje a nariadené neodkladné opatrenie naďalej udržuje. Tvrdil, že za súčasnej situácie deti stráca,
deti sa mu odcudzujú a to iba z dôvodu nehoráznych klamstiev matky, s ktorými sa súd prvej inštancie
nekriticky stotožňuje. Mal za to, že súd prvej inštancie viac ako rok nekoná, jeho postup je zdĺhavý,
neštandardný, neprihliadajúci na záujem maloletých detí. V odvolaní poukazoval a hodnotil doposiaľ

vykonané dokazovanie a podľa jeho názoru preukázané skutočnosti, namietal závery a odporúčania
znalcov, psychológov a sociálnych pracovníkov, ktorí s maloletými deťmi pracovali. Namietal, že súd
svojim postupom dáva matke priestor na manipuláciu a programovanie maloletých detí. Mal za to, že
ním navrhované nariadenie neodkladného opatrenia vzhľadom na uvedené skutočnosti a dĺžku konania
je plne dôvodné.

4. Otec vo svojich podaniach doručených odvolaciemu súdu dňa 24.01.2018 a dňa 29.01.2018,
zopakoval svoje tvrdenia uvedené vo svojom odvolaní a opísal nové skutočnosti týkajúce sa bránenia
mu v styku s maloletými deťmi počas Vianoc a zimných prázdnin roku 2017/2018, ako aj styku cez
letné prázdniny 2017. Popísal priebeh aktuálne ním realizovaných stretnutí s maloletými deťmi a ich

neprimerané správanie, poukazujúc na stále zhoršujúci sa psychický stav maloletých detí. Tvrdil, že
matka vedie maloleté deti k odmietaniu jeho citov, s maloletými deťmi preberá ich rodičovských konflikt,
maloleté deti vedie k nenávisti, zlobe a pomste voči jeho osobe, jeho manželke a k jeho rodine, vytvára
dojem, že je ako rodič nebezpečný. Vštepuje deťom strach z vlastného otca, ktoré pod vplyvom matky
psychicky a emocionálne strádajú.

5. Matka prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca, vzhľadom
na nepreukázanú zmenu pomerov odôvodňujúcu nariadenie neodkladného opatrenia, s poukazom na
potrebu v merite veci vykonať potrebné dokazovanie, navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
správne potvrdiť. Poukázala na už skôr zamietnutý identický návrh otca na nariadenie neodkladného

opatrenia ( č.k. 38P/213/2017 dňa 26.09.2017 ), postavený na rovnakých dôvodoch a uvádzaných
skutočnostiach. Z dôvodu odstránenia akýchkoľvek pochybností predložila vyjadrenie všeobecnej
lekárky pre deti a dorast pediatričky MUDr. P. J., ktorá dňa 02.12.2016 po rozhovore s deťmi, vypísala
poukaz na psychologické vyšetrenie dieťaťa. Pokiaľ ide o vyjadrenie školy, že deti v daný deň neboli
evidované ako neprítomné na vyučovaní, poukázala na ich stanovisko o tom, že evidujú iba celodennú

neprítomnosť detí v škole, a teda pokiaľ je dieťa len na vyšetrení a časť vyučovania absolvuje,
neprítomnosť neevidujú. K ďalšej námietke otca a to, že je potrebné opätovne upravovať pomery,
vzhľadom na nečinnosť súdu, poukázala na to, že v merite veci nie je možné rozhodnúť vzhľadom na
frekvenciu podaní otca, ktorý opakovane predkladá identické návrhy, odvolania, v roku 2016 cielene
zmaril pojednávania, na ktorých mal byť vypočutý znalec PhDr. A. A. a v roku 2017, ako to vyplýva z

podania otca, neustále zásobuje súd novými návrhmi. Uviedla, že otec prenáša celú zodpovednosť za
správanie detí v jeho prítomnosti na ňu bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom preukázal svoje tvrdenia.
Deti v jej prítomnosti nemajú žiadne výchovné problémy, nevyjadrujú sa vulgárne, dosahujú výborné
výsledky v škole, prejavujú spokojnosť s prežívaním v jej rodine. Podľa jej názoru otec bohužiaľ, a toi napriek dlhodobo prebiehajúcemu výchovnému opatreniu nepristupuje k deťom empaticky, naopak
neustále má potrebu deti „vychovávať a riadiť“. Poukázala na závery znaleckého posudok PhDr. A.
z ktorého nevyplýva zistenie, že by maloleté deti boli z jej strany manipulované s konštatovaním,

že naopak niektoré prejavy otca voči deťom sa javia ako týranie. Otec maloleté deti nerešpektuje,
zavádza ich, nepripravuje sa s nimi na vyučovanie a nezohľadňuje ich potreby. Zdôraznila, že pokiaľ
s otcom niekto nesúhlasí, okamžite využíva všetky dostupné možnosti na spochybnenie nesúhlasného
názoru a to napríklad trestnými oznámeniami na znalcov, sťažnosťou na detskú lekárku, sťažnosťami
na pracovníkov ÚPSVaR Senec, ÚPSVaR Dunajská Streda, spochybňuje závery všetkých psychológov,

ktorí sa doteraz deťom venovali ( Majáčik, TENENET, PhDr. A. ), namieta postup zákonnej sudkyne,
žiada pre ne disciplinárne konanie, na ňu podal tri trestné oznámenia, z toho jedno obsahovalo viac ako
20 skutkov. Uviedla, že deti majú so správaním otca problém, a preto po konfliktných situáciách, ktoré sa
odohrali najmä v poslednom období, boli realizované pohovory detí pracovníkmi ÚPSVaRu. Poukázala
na to, že pokiaľ otec namieta PhDr. G. A., uviedla, že ÚPSVaR Dunajská Streda zvolal stretnutie za
účelov vyhodnotenia výchovného opatrenia, ktoré z dôvodu konania otca nebolo ani zrealizované.

6. Odvolací súd preskúmal vec napadnutú odvolaním otca, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. Civilného mimosprového poriadku (ďalej len C.m.p.),
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. C.s.p., považujúc
odvolanie za nedôvodné.

7. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie podľa príslušných ustanovení
C.s.p. a C.m.p. zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal zverenia
maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie podal odvolanie otec.

8. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. Odvolací súd pripomína, že každé neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov
a okolností existujúcich v čase rozhodovania. Základnou podmienkou uplatnenia tohto procesného
inštitútu je preukázanie potreby neodkladného zásahu súdu do pomerov účastníkov. V konaniach vo
veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 C.m.p.) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom

ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa
príslušných ustanovení Zákona o rodine. Prvoradou a zásadnou úlohou súdu vo všetkých konaniach
týkajúcich sa starostlivosti o maloletých je ochrana oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, ktorá
vždy nemusí byť v súlade s vôľou jeho rodičov. Inštitút neodkladného opatrenia je procesným
nástrojom zabezpečenia tejto ochrany. Súd musí zabrániť zneužitiu tohto svojim významom osobitného

procesného inštitútu presadzovaním osobných zámerov rodičov, riešením ich vzťahových problémov a
dosiahnutím výhodnejšieho postavenia jedného z rodičov v meritórnom konaní.

10. Na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací
súd dopĺňa, že v danom prípade sú pomery účastníkov konania už upravené právoplatným rozsudkom

Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/174/2013-210 zo dňa 27.02.2014, ktorým bola schválená
rodičovská dohoda o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.
Táto úprava pomerov bola zmenená dočasnou úpravou prostredníctvom uznesenia Okresného súdu
Bratislava III č.k. 37P 533/2014-797, zo dňa 10.01.2017, v spojení s uznesením Krajského súdu v
Bratislave č.k. 11CoP/123/2017-1039 zo dňa 03.04.2017, na základe ktorého sú maloleté deti zverené

do osobnej starostlivosti matke a je upravený styk otca s maloletými deťmi, čím súd prvej inštancie
dočasne zastabilizoval výchovné prostredie maloletých detí. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom
súdu prvej inštancie, že v aktuálnom konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia
neboli prezentované také závažné skutočnosti, ktoré by mali za následok potrebu neodkladnej zmeny
doterajšej úpravy osobnej starostlivosti o maloleté deti a dodáva, že nie je možné upraviť pomery

účastníkov v zmysle návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu, v akom už sú
upravené právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/174/2013-210 zo dňa
27.02.2014. Odvolací súd má za to, že právny stav, ktorého sa otec vo svojom novom návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia domáha je možné dosiahnuť iba zrušením neodkladného opatrenianariadeného uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P/533/2014-797 zo dňa 10.01.2017,
ktorým bola dočasne pozastavená účinnosť právoplatného rozsudku v časti schválenej rodičovskej
dohody o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom za predpokladu, že sa

preukáže splnenie podmienok § 334 C.s.p.. Stav, ktorý je aktuálne nastavený doteraz nariadeným
neodkladnýmopatrením,jezhľadiskaposudzovaniazáujmovmaloletýchdetíprenenajvyhovujúcejšíza
situácie absolútne neprijateľného antagonistického nastavenia rodičov. Rovnako odvolací súd dáva za
pravdu súdu prvej inštancie, že podávaním procesných návrhov o ktorých je súd prvej inštancie povinný
rozhodovať sa zbytočne narušuje plynulosť konania vo veci samej a odďaľuje sa prijatie meritórneho

rozhodnutie, čím odvolací súd dáva otcovi odpoveď na jeho námietky k nečinnosti súdu a dĺžke súdneho
konania.

11. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 C.s.p., ako vecne správne potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 C.m.p..

13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).