Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. jún 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/305/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112240351
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4112240351.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.

Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci - spore žalobcov: 1./ Ing. W.
M., nar. XX.XX.XXXX, a 2./ U.. A. M., rodená L., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom E., I. XX, a obaja
zastúpení: Advokátska kancelária Stoklasa & Stoklasová s.r.o., so sídlom Farská 25, Nitra, IČO: 36 856
282, zastúpená konateľkou a advokátkou JUDr. Evou Stoklasovou, proti žalovanému: Mesto Nitra, so
sídlom Mestského úradu na Štefánikovej č. 59 v Nitre, IČO: 30 83 07, o zaplatenie 16.333 eur (istiny)
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 8C/97/2013-321 zo
dňa 11. mája 2016, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcom v 1. a 2. rade p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu100%,ovýškektoréhonárokurozhodnepoprávoplatnostitohtorozhodnutiasúdprvejinštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 22.11.2012 domáhali, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
16.333 eur s prísl. a k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 11120 m2 v 1/2-
ici a v 1/2ici je spoluvlastníkom Mesto Nitra. Podľa znaleckého posudku č. 9/2005 je časť parc. č.

XXXX/X vyznačená ako parc. č. XXXX/XX, ostatné plochy, o výmere 3753 m2, ktorá nie je predmetom
nájmu podľa nájomnej zmluvy č. j. 160/2009/OM uzatvorenej dňa 20.08.2009. Uvedená nehnuteľnosť
je v celosti užívaná žalovaným ako verejná zeleň. Žalovaný užíva tento pozemok, na ktorom sa
nachádzajú prístupové cesty - chodníky vo vlastníctve Mesta Nitra, prístup k zeleni, vnútro sídliskovým
komunikáciám, Bowling clubu apod. Žalovaný užíva celú plochu vrátane plochy zodpovedajúcej ich
spoluvlastníckemu podielu bezodplatne, čím dochádza k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcov.
Za užívanie ich spoluvlastníckeho podielu žiadajú náhradu vo výške žalovanej sumy, ktorá zodpovedá

cene nájmu, vypočítaného z hodnoty 4,352 eur za m2 za rok, tak ako to vyplýva zo znaleckého
posudku č. 93/2011, ktorý dalo vyhotoviť Mesto Nitra. Za obdobie od 22.11.2010 do 21.11.2012 pri
výmere nehnuteľnosti 1876,5 m2 a cene 4,352 za m2 činí žalovaná suma 16.333 eur, ktorá predstavuje
bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného.

2. Súd prvého stupňa - prvej inštancie vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 14 Ro/543/2012-35 zo dňa
20.9.2013, voči ktorému žalovaný podal odpor s odôvodnením, že Mestu Nitra nevzniklo bezdôvodné

obohatenie, nakoľko v nájomnej zmluve č. j. 160/2009/OM bolo dohodnuté, že parc.č. 7483/15 je v
spoločnom užívaní, preto žalobcovia túto nehnuteľnosť môžu užívať rovnako ako žalovaný. Nakoľko
žalobcovia a žalovaný užívajú uvedenú nehnuteľnosť spoločne na základe právneho titulu, ktorým jenájomná zmluva, nemôže vzniknúť na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie. Podaním odporu
došlo v zmysle § 174 ods.2 OSP k zrušeniu platobného rozkazu a súd vo veci nariadil pojednávanie.

3. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní uviedla, že medzi stranami konania bola uzatvorená
nájomnázmluvavroku2009,kdevčl.VI.bod8jeuvedené,žepozemokparc.č.XXXX/XXjevspoločnom
užívaní zmluvných strán, pričom k takejto dohode došlo na základe uvedenia žalobcov do omylu, keďže
im bolo prisľúbené, že z tejto nehnuteľnosti bude reálne vydelený podiel žalobcom tak, aby mohli na
ňom postaviť polyfunkčnú budovu. Mesto prisľúbilo, že dôjde k zmene územného plánu a k zrušeniu

podielového spoluvlastníctva k tejto nehnuteľnosti. Rokovania ohľadne uvedeného prebiehali od roku
2009, avšak doteraz sa prísľub v uvedenom zmysle nezrealizoval. Táto nehnuteľnosť nie je v spoločnom
užívaní, užíva ju iba žalovaný. Jedná sa o verejnú zeleň, ktorú založilo Mesto Nitra, pričom na nej
vybudovalo bez súhlasu žalobcov prístupové komunikácie a parkovisko k budovám, ktoré sú v súčasnej
dobe na pozemkoch patriacich do vlastníctva iných súkromných subjektov. Ako verejné priestranstvo
túto nehnuteľnosť užíva i verejnosť. Právna zástupkyňa žalobcov poukázala na rozhodnutie NS SR č.

4Cdo 52/2009, v ktorom je riešený prípad užívania verejnej zelene práve v Meste Nitra. Vzhľadom na
uvedenéjepreukázané,ženehnuteľnosťbolaužívanávýlučnežalovanýmapretomajúžalobcoviaprávo
na náhradu za užívanie ich spoluvlastníckeho podielu. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia,
táto bola vypočítaná podľa znaleckého posudku vyhotoveného žalovaným a medzi stranami konania nie
je sporná. Žiadajú aby súd žalobe vyhovel a zároveň si uplatňujú náhradu trov konania.

4. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že so žalobou nesúhlasí. Žalobcovia uzatvorili v
roku 2009 nájomnú zmluvu dobrovoľne a bez nátlaku s tým, že parc.č. XXXX/XX je v spoločnom
užívaní. Parcela, ktorá je predmetom tohto konania, je užívaná spoločne spoluvlastníkmi a to v celkom
rovnakomrozsahu.Vzhľadomnauvedenésižalobcovianemôžu nárokovaťnabezdôvodnéobohatenie,

pretože žalovaný túto nehnuteľnosť neužíval bezdôvodne, ale na základe nájomnej zmluvy spoločne so
žalobcami. O rokovaniach ohľadne vyčlenenia časti tejto nehnuteľnosti a prísľube, že dôjde k zmene
územného plánu, nemajú žiadnu vedomosť a nesúhlasia s tvrdením, že by žalobcovia boli pri uzatvorení
nájomnej zmluvy uvedený do omylu. Pokiaľ by bolo prisľúbené na uvedenej nehnuteľnosti postaviť
polyfunkčný objekt, tak určite by sa takáto podmienka do nájomnej zmluvy uviedla. Ani v zápisnici z

rokovania sa zmienka o prísľube zmeny územného plánu nenachádza. Žalobca hovoril o tom, že by mal
záujem postaviť garážové domy a za týmto účelom sa hľadalo riešenie v podobe iných pozemkov, ktoré
by na tento účel boli vhodné. Zástupkyňa žalovaného potvrdila, že na tejto nehnuteľnosti je vybudovaná
verejná zeleň, ktorá tam bola už dávno a v čase kedy sa viedli spory ohľadne vlastníctva Mesto
Nitra vybudovalo cestné komunikácie. Žalobcom ponúkali viaceré možnosti riešenia sporného stavu a to

navýšením podielov, resp. rozdelením vlastníctva k iným parcelám, ktoré boli vytvorené z parc.č. XXXX/
X, prípadne zámenou, ale žalobcovia s týmito návrhmi nesúhlasili. Nájomná zmluva bola uzatvorená
ohľadne nehnuteľností, ktoré boli v podielovom spoluvlastníctve žalobcov a žalovaných, pričom niektoré
pozemky sú taktiež verejnou zeleňou, resp. sú na nich vybudované komunikácie. Z akého dôvodu bolo
práve pri parc. č. XXXX/XX v nájomnej zmluve uvedené, že je v spoločnom užívaní zmluvných strán, sa

nevie vyjadriť, ale tak to bolo dohodnuté. Pokiaľ ide o iné pozemky, ktoré sú v spoluvlastníctve a za ktoré
platia žalobcom nájomné, tak ide o prípady, kedy na týchto pozemkoch je zeleň, ale jedná sa o menšie
výmeryananichniejemožnéodsúhlasiťzmenuúzemnéhozámeru.Kuplatnenejvýškežalovanejsumy,
ktorá sa opiera o znalecký posudok, nemajú žiadne výhrady, pretože posudok dávalo vyhotoviť Mesto
Nitra. Zastávajú však názor, že v danom prípade nedošlo k bezdôvodného obohateniu na ich strane,

pretože pozemok je v spoločnom užívaní, tak ako to bolo dohodnuté v uzatvorenej nájomnej zmluve a
žalobcovia sa v nájomnej zmluve zaviazali, že si nebudú uplatňovať žiadne nároky týkajúce sa tohto
pozemku. Vzhľadom na uvedené žiadajú, aby súd žalobu zamietol a priznal im náhradu trov konania
vo výške zaplateného súdneho poplatku za odpor.

5.1. Napadnutým (zhora v záhlaví rozhodnutia označeným) rozsudkom Okresný súd Nitra ako prvej
inštancie vo veci - v spore takto rozhodol:

5.2. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 16.333 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 22.11.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.5.3. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania za zaplatený súdny
poplatok vo výške 979,50 eur a za právne zastúpenie vo výške 3.152,53 eur, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcov.

6. Skutkový stav sporu súd prvej inštancie, s poukazom na vykonané dokazovanie výsluchom
účastníkov - strán sporu a svedkov, označenými listinnými dôkazmi, pripojenými spismi a vykonaním
ohliadky na mieste samom, zistil nasledovne:

7. Z LV č. XXXX pre kat.úz. E. vyplýva, že parc.č. XXXX/X, orná pôda o výmere XXXXX m2 je vo
vlastníctve žalobcov, avšak súčasne parcely registra "C" zidentifikované s parc.č. XXXX/X, sú v LV
č. XXXX pre kat.úz E. vedené ako výlučné vlastníctvo Mesta Nitra. Toto duplicitné vlastníctvo nie je
v súlade so skutkovým stavom. Z rozhodnutia Okresného súdu Nitra č.k. 12 C 232/1995-34 zo dňa
6.2.1996, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.5.1996, vyplýva, že parc.č. XXXX/X, orná pôda o výmere
11120 m2 je v podielovom spoluvlastníctve žalobcov v podiele 1/2-ica a žalovaného v podiele 1/2-ica.

Tento stav na základe uvedeného rozsudku však nebol zapísaný do katastra nehnuteľností a otázka
vlastníckych vzťahov bola predmetom riešenia medzi stranami konania. Podľa GP č. 19 C 32/03,
vypracovaného v rámci znaleckého posudku č. 9/2005 pre súdne konanie vedené na Okresnom súde
Nitra pod sp.zn. 19 C 32/2003, bola z parc.č. XXXX/X vytvorená parc.č. XXXX/XX, ostatné plochy o
výmere 3753 m2. Táto parcela je v podielovom spoluvlastníctve strán konania, pričom žalobcovia so

žalovaným uzatvorili dňa 20.8.2009 nájomnú zmluvu č.j. 160/2009/OM, ktorou riešili nájomný vzťah k
viacerým nehnuteľnostiam. V čl. II. bod 4 nájomnej zmluvy sa konštatuje, že do konečného vyriešenia
vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam uvedeným v čl. II. bod 2, kde je okrem iného uvedená i parc.č.
XXXX/XX, budú zmluvné strany považované za podielových spoluvlastníkov predmetných parciel a to
každý v podiele jedna polovica. Podľa čl. II. bod 5 prenajímateľ prenajíma a nájomca berie do nájmu

spoluvlastnícky podiel prenajímateľov vo veľkosti 1/2-ice tam označených nehnuteľností v celkovej
ploche 3224,5 m2. V čl. VI. označenom ako "Ostatné dojednania" bod 8, je uvedené, že parc.č. XXXX/
XX je v spoločnom užívaní zmluvných strán. Cena nájmu je riešená v čl. V. s tým, že výška nájomného sa
bude rovnať sume zistenej znaleckým posudkom na stanovenie všeobecnej hodnoty predmetu nájmu.
V čl. VI. Bod 9 je potom uvedené, že zmluvné strany si nebudú uplatňovať voči sebe ďalšie nároky na

nájomné resp. bezdôvodné obohatenie alebo inú náhradu za užívanie pozemkov uvedených v čl. II bode
1 tejto zmluvy.

8. Na základe tejto zmluvy má žalovaný platiť žalobcom za prenajaté pozemky nájomné v zmysle
znaleckého posudku, pričom za užívanie podielu 1/2-ice parc.č. XXXX/XX, ktorá nebola predmetom

nájmu, v období od 22.11.2010 do 21.11.2012 nezaplatil nič, preto sa žalobcovia domáhajú svojho
nároku súdnou cestou, keďže sa domnievajú, že majú naň nárok titulom vydania bezdôvodného
obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného užívaním spoluvlastníckeho podielu žalobcov.

9. Žalobcovia opierajú svoj nárok o skutočnosť, že predmetnú nehnuteľnosť neužívajú spoločne so

žalovaným, ale užíva ju výlučne žalovaný, pričom žalobcovia ju za súčasného stavu objektívne
ani nemôžu užívať, keďže sa jedná o verejnú zeleň a Mesto Nitra je povinné zabezpečovať potreby
občanov aj zabezpečením verejnej zelene. Ak by žalobcovia chceli realizovať svoje vlastnícke právo
napríklad tým, že by ju oplotili a užívali ju, konali by v rozpore s Všeobecným nariadením Mesta Nitry
č. 20/2009, v zmysle ktorého je verejná mestská zeleň voľne prístupná neobmedzenému okruhu

návštevníkov. Poukázali tiež na to, že žalovaný sa k tejto nehnuteľnosti správa ako výlučný vlastník
a práva žalobcov ako podielových spoluvlastníkov vôbec nerešpektuje, keďže umožnil vybudovať
chodníky a detské ihrisko, bez súhlasu a vedomia žalobcov. Pokiaľ ide o znenie čl.VI. bod 8 nájomnej
zmluvy, v ktorom je uvedené, že parc.č. XXXX/XX je v spoločnom užívaní zmluvných strán, táto
formulácia sa do zmluvy dostala preto, lebo žalobcom bolo prisľúbené, že ju budú môcť užívať buď

spôsobom, že im bude vydelená reálna časť, alebo im bude umožnené užívať túto nehnuteľnosť ako
podielovýmspoluvlastníkomspoločnesMestomNitra,keďžemalizáujemnatejtonehnuteľnostipostaviť
polyfunkčný objekt. Práve z uvedeného dôvodu táto parcela nebola riešená formou jej prenájmu.

10. Žalovaný nepovažuje nárok žalobcov za opodstatnený práve z dôvodu znenia čl. VI. bodu 8

nájomnej zmluvy, v ktorom je konštatované, že parc.č. 7483/15 je v spoločnom užívaní zmluvných
strán, čo znamená, že žalobcovia i žalovaný využívajú túto nehnuteľnosť rovnako, preto nemajú
nárok uplatňovať si za užívanie nehnuteľností žiadne nájomné a nevzniká im ani nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Podľa jeho názoru sa predmetná parcela užíva spoločne, pričom žalobcomnič nebráni nehnuteľnosť užívať rovnakým spôsobom ako Mesto Nitra. Žalovaný vykonáva úkony
súvisiace s realizáciou svojho vlastníckeho práva tým, že sa stará o údržbu zelene, vybudovalo na nej
detské ihrisko. Na nehnuteľnosti sa nachádza prístupová komunikácia a chodníky, ktoré boli vybudované

ešte v minulosti. Žalobcovia môžu užívať nehnuteľnosť v rovnakom rozsahu ako všetky ostatné subjekty,
či už žalovaný ako spoluvlastník, alebo iné tretie osoby, ktoré nemajú k nehnuteľnosti žiadny vlastnícky
vzťah.

11. Súd vykonal i ohliadku na mieste samom, pričom zistil, že parc.č. XXXX/XX / t.č. označená ako

parc.č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX/ je voľne prístupnou plochou parkového vzhľadu, čo je vidieť i
na fotografických záberoch. Ide o trávnatú plochu "vo vnútri" sídliska medzi domami, kde po obvode
sú vysadené stromy, nachádzajú sa tam lavičky a chodníky. Na ploche je vybudované i detské ihrisko
s hojdačkami a preliezačkami, ktoré svojou časťou zasahuje do parc.č. XXXX/XX. Plocha je verejne
prístupná a slúži pre všetkých občanov.

12. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na zistený skutkový stav, citované ustanovenia
Občianskeho zákonníka (OZ - zákon č. 40/1964 Zb. - § 3 ods. 1 a 2, § 35 ods. 2, § 37 ods. 2, § 39, §
41, § 123, § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, 451 ods. 1 a 2, § 456), a citované ustanovenie § 4 ods. 3 písm.
f/, g/ a h/ zákona č. 369 /1990 Zb. o obecnom zriadení odôvodnil nasledovne:

13. Pri právnom posúdení uplatneného nároku žalobcov súd vychádzal z toho, že medzi stranami
konania bola dňa 20.8.2009 uzatvorená nájomná zmluva č.j. 160/2009/OM, v ktorej žalobcovia ako
podieloví spoluvlastníci prenajali žalovanému svoj podiel na nehnuteľnostiach, ktoré sú špecifikované v
čl. II. bod 5 v nájomnej zmluve. Parc.č. XXXX/XX medzi prenajatými nehnuteľnosťami nebola uvedená,
to znamená že nebola predmetom prenájmu. Napriek tomu však v "Ostatných dojednaniach" je zmienka

o tejto parcele a to v čl. VI. bod 8, v ktorom sa konštatuje že: "Pozemok parc.č. XXXX/XX je v spoločnom
užívaní zmluvných strán." Význam tohto ustanovenia zmluvy bol medzi stranami konania sporný,
keď žalobcovia tvrdili, že do nájomnej zmluvy sa dostal z dôvodu, že ohľadne tejto parcely prebiehali
rokovania, v rámci ktorých im bolo prisľúbené, že si budú môcť na časti pozemku postaviť polyfunkčný
objekt a jeho užívaním bude naplnené konštatovanie, že táto parcela je v spoločnom užívaní. Žalovaný

však tvrdil, že išlo o definitívnu dohodu o spoločnom užívaní tejto parcely, pričom žalobcovia majú
možnosť nehnuteľnosť užívať spoločne a v rovnakom rozsahu ako Mesto Nitra. Ako spoluvlastníci sa
môžu na pozemku precházať, postaviť si lavičku, altánok, dokonca si môžu pozemok ohradiť a zamedziť
tak aby ho užívali tretie osoby.

14. Na základe vykonaného dokazovania, prihliadajúc na okolnosti uzatvorenia nájomnej zmluvy, mal
súd za to, že právny vzťah k parc.č. XXXX/XX nebol touto zmluvou definitívne vyriešený a ani čl. VI.
bod 8 nemal taký význam, ako to prezentuje žalovaný, t.j. že táto nehnuteľnosť, ktorá je v podielovom
spoluvlastníctve zostane aj reálne v spoločnom užívaní, v dôsledku čoho sa nestala predmetom
prenájmu a žalobcovia tak nemajú nárok na nájomné, ale ani na bezdôvodné obohatenie, alebo inú

náhradu za užívanie pozemkov, tak ako sa konštatuje v čl. VI. bod 9. Pokiaľ by toto ustanovenie malo
mať takýto význam a to za stavu, že vzhľadom na charakter tejto plochy - ide o verejnú zeleň, pričom je
všeobecneznáme,žežalobcovia,hocisúspoluvlastníci,nemôžunapozemkusvojvoľnepostaviťlavičky,
altánok a už vôbec ho nemôžu oplotiť a znemožniť tak prístup verejnosti k tejto ploche, v dôsledku čoho
svoj podiel ani nemôžu užívať, a to bez náhrady, ktorej sa nájomnou zmluvou mali vopred vzdať, bolo

by takéto dojednanie v rozpore s ustanovením § 3 ods.1 OZ a z tohto dôvodu neplatné.

15. Súd je však toho názoru, že práve preto, že v čase uzatvorenia zmluvy nebol odsúhlasený ani jeden
zo spôsobov možného vyriešenia vlastníckych vzťahov k tejto nehnuteľnosti, pričom o tom prebiehali
rokovania a súčasne bol záujem aspoň čiastočne, ohľadne iných nehnuteľností, doriešiť vlastnícke

vzťahy,bolauzatvorenápredmetnánájomnázmluva,stým,žežalobcovia,vychádzajúczprebiehajúcich
rokovaní, dôvodne očakávali, že v krátkom čase bude vysporiadaná aj táto nehnuteľnosť niektorým z
navrhovaných spôsobov, čím by bolo naplnené konštatovanie o spoločnom užívaní tejto parcely. Keďže
sa tak nestalo, žalobcovia sa už od roku 2011 začali domáhať vyriešenia tohto stavu, o čom svedčí
písomná korešpondencia i zápisnice zo vzájomných rokovaní.

16. Pokiaľ ide o znenie ustanovenia čl.VI. bod 8 nájomnej zmluvy, súd konštatuje, že z formulácie:
"Pozemok parc.č. XXXX/XX je v spoločnom užívaní zmluvných strán", nemožno vyvodiť, že by medzi
účastníkmi zmluvy bolo dojednané aj skutočné spoločné užívanie tejto nehnuteľnosti a to v rozsahuvšetkých práv a povinností, ktoré spoluvlastníci, vzhľadom na výšku spoluvlastníckeho podielu, majú. S
ohľadom na to, že ide o pozemok, ktorý je svojim charakterom, tvarom a umiestnením určený k plneniu
funkcieverejnejzelene, bytakétodojednanieaninebolomožné,pretožetentopozemok, spĺňajúciznaky

verejného priestranstva, je užívaný neobmedzeným okruhom užívateľov, predovšetkým obyvateľov
okolitých obytných domov na oddychové a rekreačné účely, čím si Mesto Nitra plní voči obyvateľom
svoju povinnosť ochrany zdravých podmienok, zdravého spôsobu života obyvateľov, ochrany životného
prostredia a utvárania podmienok na zabezpečovanie telesnej kultúry a športu, tak ako to vyplýva z
ustanovenia § 4 ods. 3 zák.č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ako aj z VZN Mesta Nitry č. 20/2009,

v ktorom je riešená povinnosť mesta starať sa o verejnú zeleň na verejných priestranstvách, nakoľko
zeleň je neoddeliteľnou súčasťou obytnej zóny.

17. Pre posúdenie opodstatnenosti žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhajú náhrady za užívanie im
patriaceho spoluvlastníckeho podielu, súd v kontexte hore uvedeného považuje za podstatné zistenie,
kto túto nehnuteľnosť užíva a na aký účel. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že túto parcelu,

ktorá je verejnou zeleňou / trávnatá plocha so stromami, lavičkami, detským ihriskom a chodníkmi/
užíva v celosti Mesto Nitra ako subjekt, ktorý si týmto plní svoju verejnú funkciu, z ktorej mu vyplýva
povinnosť verejnú zeleň vytvárať, zabezpečovať a aj sa starať o jej údržbu.

18. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 4 Cdo 52/2009 zo dňa

31.1.2011, s ktorým sa stotožňuje a z ktorého vyplýva, že obec disponujúca s majetkom, ktorý patrí
vlastnícky celkom alebo čiastočne inému subjektu, si jej užívaním plní svoje verejné funkcie súvisiace s
uspokojovaním potrieb občanov, čo je jeho povinnosť stanovená zákonom. Ak je teda pozemok užívaný
pre potreby všetkých /neobmedzený okruh užívateľov/ ako verejné priestranstvo - verejná zeleň, ide
o užívanie zo strany žalovaného, pričom ak tým dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva iného

subjektu, ktorý je povinný tento stav strpieť, má právo na náhradu.

19. Žalobcovia napriek tomu, že sú podielovými spoluvlastníkmi parc.č. XXXX/XX, ostatné plochy o
výmere 3753 m2, v rozsahu 1/2-ice, nemôžu realizovať svoje vlastnícke práva k nej. Celú nehnuteľnosť
užíva žalovaný, ktorý je spoluvlastníkom taktiež v rozsahu 1/2-ice a teda užíva i podiel žalobcov, ktorý

mu nebol prenajatý a ani nebol daný súhlas na jeho bezplatné užívanie, preto možno konštatovať že
ho užíva bez právneho dôvodu, čím vzniklo na jeho strane bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný
vydať. Na veci nič nemení ani čl. VI. bod 8 o tom, že nehnuteľnosť je v spoločnom užívaní, keď toto
ustanovenie nie je a ani nemôže byť naplnené.

20. Pri výške nároku z titulu bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z výpočtu žalobcov, ktorý sa
opiera o znalecký posudok č. 93/2011, ktorý dalo vyhotoviť Mesto Nitra a stanovená výška nájomného
za m2 na rok je obomi stranami konania plne akceptovaná. Žalovaný užíval podiel pripadajúci na
žalobcov o výmere 1876,5 m2. Hodnota nájmu za m2 ročne činí 4,352 eur, čo pri výmere 1876,5 m2
predstavuje sumu 8.166,50 eur a za obdobie od 22.11.2000 do 21.11.2012, teda za 2 roky, nárok

žalobcov predstavuje 16.333 eur.

21. Vychádzajúc z uvedeného považoval súd žalobu za dôvodnú a preto žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobcom sumu 16.333 eur spolu s úrokom z omeškania od 22.11.2012 do zaplatenia, tak
ako požadovali žalobcovia, keďže je nepochybné, že najneskôr týmto dňom sa žalovaný dostal do

omeškania, a to vo výške zákonného úroku 8,75 % ročne z dlžnej sumy, tak ak to vyplýva z § 3 nar. vl.
č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom v čase vzniku omeškania.

22. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 151 ods.5 OSP, platným v čase vyhlásenia
rozsudku a to tak, že priznal žalobcom náhradu trov konania vo výške ktorá bude vyčíslená v písomnom

rozsudku. Nakoľko predmetná vec bola rozhodnutá za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, súd
pri písomnom vyhotovení rozsudku postupoval podľa ustanovení OSP. Žalobcovia, ktorí boli úspešní
v konaní majú s poukazom na § 142 ods.1 OSP právo na plnú náhradu trov konania, ktorú súd
vyčíslil na sumu 4.132,03 eur. Trovy konania pozostávajú so zaplateného súdneho poplatku vo výške
979,50 eur a trov právneho zastúpenia vypočítaných podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., a to za 8 úkonov -

prevzatie a príprava zastúpenia dňa 20.11.2012, podanie žaloby na súd zo dňa 22.11.2012, účasť na
pojednávaní dňa 16.4.2014, písomné stanovisko k veci samej zo dňa 22.5.2014, účasť na pojednávaní
dňa 28.5.2014, účasť na pojednávaní dňa 17.9.2014, účasť na pojednávaní dňa 14.10.2015 a účasť na
pojednávaní dňa 11.5.2016, po 320,34 eur za jeden úkon, čo spolu činí 2.562,72 eur / 8 x 320,34 eur/+ ku každému úkonu režijný paušál v celkovej výške 64,39 eur / 2 x 7,63 za úkony v roku 2012 + 4 x
8,04 eur za úkony v roku 2014 + 8,39 za úkon v roku 2015 + 8,58 za úkon v roku 2016/. Trovy právneho
zastúpenia spolu činia 2.627,11 eur / 2.562,72 + 64,39/ a po pripočítaní 20% DPH t.j. 525,42 eur to

predstavuje 3.152,53 eur. Celkové trovy konania potom činia sumu 4.132,03 eur /3.152,53 + 979,50/.

23. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol len žalovaný domáhajúci sa jeho zrušenia
alebo zmeny tak, aby žaloba bola v celom rozsahu ako nedôvodná zamietnutá, keďže z jeho strany
nedošlo k užívaniu spoluvlastníckeho podielu žalobcov, nakoľko pozemky užívajú spoločne podľa

dojednaní v nájomnej zmluve, a teda nie sú naplnené právne predpoklady bezdôvodného obohatenia,
keď jemu svedčí právny titul z nájomnej zmluvy, pričom tiež žalobcovia nepreukázali, že predmetné
nehnuteľnosti on užíva výlučne. V celom konaní nepopieral, že spoločne so žalobcami boli v zmysle
ustanovení článku II. bod 4 nájomnej zmluvy č.j. 160/2009/ON zo dňa 20.08.2009 (ďalej len „nájomná
zmluva“) v čase rozhodnom pre toto súdne konanie podielovými spoluvlastníkmi vo veľkosti 1 na parcele
registra „C“ KN č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 3753 m2 pre kat. územie E., v súčasnosti vedenej

v registri „C“ KN ako parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 3581m2 zapísanej na LV č.XXXX pre
kat. územie E.. Pre vysvetlenie okolností tohto sporu poukázal na potrebu uviesť, ako k spoluvlastníctvu
sporových strán prišlo, keď obe strany sporu sa do času konečného doriešenia vlastníckeho vzťahu
k predmetnému pozemku rozhodli usporiadať vzájomné vzťahy k predmetnej nehnuteľnosti nájomnou
zmluvou, teda on bol ochotný uzatvoriť a aj so žalobcami uzatvoril nájomnú zmluvu na tú časť pozemkov

zospornejparc.č. XXXX/X,ktorévýlučneužíval.NapriekdohodevčlánkuVI.vbode8nájomnejzmluvy,
vyjadrujúcej slobodnú a vážnu vôľu jej účastníkov, keď žalobcovia ju aj vlastnoručne podpísali, a napriek
tomu, že samotní žalobcovia v nájomnej zmluve potvrdili, že parc. č. XXXX/XX užívajú rovnako ako
on - spoločne s ním, tak súd (prvej inštancie) mal v bode 30. rozsudku za to, že „právny vzťah k parc.
č. XXXX/XX nebol nájomnou zmluvou definitívne vyriešený a ani článok VI. bod 8 nemal taký význam,

ako to prezentuje žalovaný, t.j., že táto nehnuteľnosť, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, zostane aj
reálne v spoločnom užívaní, v dôsledku čoho sa nestala predmetom prenájmu a žalobcovia tak nemajú
nárok na nájomné, ale ani na bezdôvodné obohatenie, alebo inú náhradu za užívanie pozemkov, tak
ako sa konštatuje v článku VI. bod 9“; obdobne uviedol aj v bode 32. rozsudku. Súd prvej inštancie
nerešpektoval,ževzmyslejednejzozákladnýchzásadcivilnéhopráva„pactasuntservanda“žalobcovia

majú dodržať svoj záväzok dohodnutý v článku VI. v bode 8 a 9 nájomnej zmluvy, rovnako ako on
plniť svoj záväzok zakotvený v článku VI. v bode 10 a 11 nájomnej zmluvy, t.j. platí daň z nehnuteľností
za predmetnú parcelu ako výlučný daňovník a udržiavať ju na vlastné náklady. Opätovne zdôrazňuje
dohodu z nájomnej zmluvy o spoločnom užívaní parc. č. XXXX/XX, keď toto vyjadrenie je dôležité,
pretože za účelom zmierneho vyriešenia dvojitého vlastníctva k spornej parc. č. XXXX/X prebiehali

medzi nimi rokovania a následne bola dňa 03.07.2013 uzatvorená zmluva o vyporiadaní dvojitého
vlastníctva č.j. 483/2013/ON, keď pre účely usporiadania vzťahov bol vyhotovený nový geometrický plán
Ing. Katarínou Chovancovou č. 33/2010, ktorý rozdelil parc. č. XXXX/XX na tri samostatné pozemky -
parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX, ktorého užívanie je podstatou tohto sporu. Vkladom uvedenej
zmluvy boli žalobcovia a on zapísaní ako podieloví spoluvlastníci uvedených parciel na LV č. XXXX,

keď výška spoluvlastníckeho podielu žalobcov na parc. č. XXXX/XX bola na základe vzájomnej dohody
medzi nimi navýšená z dôvodu, že on presvedčený o svojom výlučnom vlastníctve pozemkov odpredal
tretím osobám pozemky, ktoré časťami o celkovej výmere 594 m2 zasahovali do pôvodnej parcely
registra „E“ KN č. XXXX/X, teda na spoluvlastnícky podiel žalobcov pripadalo 297 m2, za ktorú uvedenú
časť o výmere 297 m2 zo spoluvlastníckeho podielu žalobcov na parc. č. XXXX/XX on žalobcom

uhrádza nájomné tak, ako to bolo dohodnuté v článku I. v bode 5 dodatku č. 1 č.j. 2253/2013/ON k
zmluve o vyporiadaní dvojitého vlastníctva. V súvislosti s uzatvorením zmluvy o vyporiadaní dvojitého
vlastníctva bol žalobcom zaslaný na podpis aj návrh dodatku č. 2 k nájomnej zmluve, účelom ktorého
bolo uviesť nové parcelné čísla na základe GP č. 33/2010, avšak k jeho podpisu nedošlo, nakoľko to
žalobcovia odmietli. Žalovanej sumy sa žalobcovia domáhajú titulom vydania bezdôvodného obohatenia

spočívajúceho v neuhradení nájomného za užívanie celého pozemku výlučne ním, pričom nájomná
zmluva sa so spoluvlastníckym podielom žalobcom na spornej parcele vysporiadala jednoznačne v
článkuVI.bod8a9,pričomžalobcoviasvojevyjadrenieopieraliotvrdenie,žeonjevýlučnýmužívateľom
parc. č. XXXX/XX, keďže využitie pozemku je limitované územným plánom a okrem prvkov drobnej
architektúry na ňom nie je povolená výstavba a že pozemok predstavujúci trávnatú plochu môžu

využívať iba ak na prechádzanie sa. Ako subjekt súkromného práva požíva rovnaké práva a musí splniť
rovnaké povinnosti a zniesť rovnaké obmedzenia, ako akýkoľvek iný subjekt súkromného práva, čo
vyplýva z ústavnoprávnej zásady rovnosti vlastníctva. Ako žalobcovia tak ani on nemôže v rozpore
s územným plánom na predmetnom pozemku postaviť stavbu, ktorú by nepripúšťal územný plán. Vprípade, ak teda žalobcovia mali námietky voči územnému využitiu parc. č. XXXX/XX, mali podať
námietky k návrhu územného plánu v zmysle stavebného zákona, prípadne dodatočne podať návrh na
zmenu schváleného územného plánu, o čo sa nikdy nepokúsili. To, že je pozemok trávnatou plochou

nevylučuje možnosť zmeny využitia. V zmysle § 1 ods. 5 zásad hospodárenia a nakladania s majetkom
mesta má byť hospodárenie s majetkom mesta, ktorý nie je v jeho výlučnom vlastníctve, upravené
dohodou o spôsobe hospodárenia, ktorú povinnosť si on splnil uzatvorením nájomnej zmluvy a teda
v takomto prípade nemožno hovoriť o verejnej zeleni v zmysle VZN č.20/2009 o starostlivosti o zeleň
a správe zelene na území mesta Nitra. Z uvedeného VZN nevyplýva, že by v tomto prípade išlo

o verejnú zeleň, keď v § 3 ods. 3 písm. a/ tohto VZN sa uvádza, že verejná zeleň je spravidla
majetkom mesta. Predmetné VZN žalobcom ani nebráni oplotiť predmetný pozemok po dohode s ním
ako podielovým spoluvlastníkom, pričom zo strany žalobcov jemu takáto možnosť navrhnutá nebola.
V bode 34. (odôvodnenia) rozsudku súd prvej inštancie spája výlučné užívanie predmetného pozemku
s plnením základných jeho povinností ako subjektu verejného práva z § 4 ods. 3 zákona o obecnom
zriadení. Ako subjekt verejnej správy si on túto povinnosť plní aj využitím iných pozemkov, a preto

nemožno plnenie tejto povinnosti vzťahovať výlučne na užívanie parc. č. XXXX/XX. V dôsledku takéhoto
konštatovania súdu by akákoľvek zeleň v meste suplovala jeho povinnosť, pretože každá zeleň dotvára
životnéprostrediemestanezávislenatom,ktojejejvlastníkom.Takétorozšíreniepôsobnostiuvedeného
ustanovenia je nepredstaviteľné, pretože by v konečnom dôsledku znamenalo, že verejnou zeleňou sú
všetky neoplotené pozemky na území mesta, keď opätovne zdôrazňuje, že v tomto konaní vystupuje

ako subjekt súkromného a nie verejného práva, kedy má rovnaké práva a povinnosti ako žalobcovia.
V bode 34. (odôvodnenia) rozsudku súd prvej inštancie svojim konštatovaním stotožnil užívanie parc.
č. XXXX/XX neobmedzeným okruhom užívateľov ako verejného priestranstva s jeho užívaním, ako
však už uviedol, žalobcom nič nebránilo tento stav obmedziť. Čo sa týka odvolávania sa a stotožnenia
s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 4Cdo/52/2009 má za to, že v tomto prípade sa nejedná o

totožnú situáciu ako v tomto riešenom rozsudku, keďže v tomto konaní medzi účastníkmi neexistoval
žiaden zmluvný ani iný vzťah, ktorý však k predmetu tohto konania existuje a žalobcovia tento zmluvný
záväzok nedodržali a nedodržiavajú. Pri rovnakom postavení účastníkov občianskoprávnych vzťahov a
spoločnom užívaní nehnuteľností upravenom v nájomnej zmluve teda nie je pravdou, že by on uvedené
nehnuteľnosti užíval výlučne a bez právneho dôvodu. Skutočnosť, že sa o predmetné pozemky stará

tým, že parc. č. XXXX/XX dáva kosiť, nemožno chápať ako užívanie veci, ale ako starostlivosť vlastníka
o vec. Skutočnosť, že on znáša náklady na kosenie bola dohodnutá v nájomnej zmluve (článku VI.
v bode 11) a teda v zmysle ustanovenia nájomnej zmluvy sa o predmetné pozemky stará výlučne on,
hoci ich užíva rovnako, ako ich môže užívať aj pokiaľ ide o parc. č. XXXX/XX žalobcovia. Na údržbu
priestranstiev má uzatvorené zmluvy o spolupráci pri údržbe verejnej zelene v meste Nitra. Žalobcovia

tak nepreukázali, že predmetné nehnuteľnosti on užíva výlučne.

24. Žalobcovia vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadali potvrdenie napadnutého rozsudku v plnom
rozsahu. Poukázali na to, že žalovaný v odvolaní len opakuje všetky svoje vyjadrenia a námietky počas
celého konania s tým, že neuvádza v čom konkrétne súd nesprávne rozhodol a ktoré časti zdôvodnenia

súdu nepovažuje za zodpovedajúce vykonanému dokazovaniu alebo za nesprávne právne posúdené.
Celým odvolaním žalovaný zahmlieva základnú skutočnosť, že reálne sám využíva nehnuteľnosť v
spoluvlastníctve, keď súd prvej inštancie správne zdôvodnil, v čom toto užívanie žalovaným spočíva, na
aký účel ho žalovaný používa a že sa na toto užívanie jednoznačne vzťahuje aj označené rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný dokonca pri predaji

pozemkov dal preukázateľne kupujúcim súhlas s tým, aby na týchto pozemkoch vybudovali prístupovú
cestu aj chodník, ktoré stavby mal prevziať do svojho vlastníctva, čiže zastaval alebo umožnil zastavanie
aj ich pozemkov. Pokiaľ ide o umožnenie užívať pozemky samostatne aj nimi, stanovisko k tejto
otázke súdu predložili vo svojom vyjadrení zo dňa 22.05.2014, na ktorom zotrvávajú. Zahmlievanie
podstaty sporu vyplýva aj z argumentácie o tom, že z pôvodného pozemku parcelného čísla XXXX/

XX vznikli novovytvorené parcely č. XXXX/XX, XX a XX, keď žalovaný opomenul uviesť, že tieto
vznikli až po uzatvorení nájomnej zmluvy a v geometrickom pláne Ing. S. tvoriaceho podklad pre
uzatvorenie nájomnej zmluvy ešte uvádzané nie sú. Je pritom dôležité rozoznať, že E KN parc. č.
XXXX/XX nie je totožná s C KN parc. č. XXXX/XX podľa geometrického plánu. Pri poukaze na ústavný
obsah vlastníckeho práva žalovaný opomenul skutočnosť, že vlastníckemu právu sa neposkytuje len

rovnaká právna ochrana, ale že toto nesmie nikto zneužívať na úkor druhého. Ak žalovaný využíva
spoločný pozemok na plnenie úloh samosprávy v oblasti verejnej zelene, vytvára na ňom chodníky,
ihriská, prístupové cesty, bez súhlasu spoluvlastníka a bez ochoty nahradiť takéto užívanie, zneužíva
tým svoje postavenie a nemôže sa preto dovolávať právnej ochrany. Ak plní žalovaný úlohy samosprávyv oblasti verenej zelene pri jej údržbe, nemôže tieto úlohy prenášať aj na nich a poukazovať na ich
povinnosť podieľať sa na plnení týchto úloh. Rozsudok považujú za správny a dostatočne zdôvodnený.

25. Okresný súd Nitra ako súd prvého stupňa - súd prvej inštancie vydal napadnutý rozsudok v
konaní vedenom podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb.), ktorý bol
k 01.07.2016 zrušený a nahradený Civilným sporovým poriadkom (CSP - zákon č. 160/2015 Z.z.),
ktorý v ust. § 470 ods. 3 ustanovil, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon (CSP) aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (princíp okamžitej aplikability - použiteľnosti).

V ust. § 470 ods. 2 CSP bolo upravené, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (princíp justifikácie - zachovania účinkov
právnych úkonov). Ak sa tento zákon (CSP) použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,
popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

26. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalovaného a skutkovým stavom veci - sporu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie a dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako
rozhodnutie (vo výroku) vecne správne, pričom súčasne o trovách odvolacieho konania rozhodol v

zmysle ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešným žalobcom
priznal proti žalovanému ako neúspešnej strane sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100%, o výške ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
(podstatné dôvody zvýraznené v texte podčiarknutím), obmedzuje sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP,
keď na zdôraznenie jeho správnosti aj s ohľadom na podstatné odvolacie dôvody odvolania žalovaného
poukazuje na to, že

- procesné vady konania pred súdom prvej inštancie neboli odvolaním žalovaného tvrdené a odvolacím
súdom zistené, teda procesným postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu práva účastníkov
- strán sporu na spravodlivý proces,

- samotná výška a výpočet žalobcami uplatňovaného nároku nebola medzi stranami sporu spornou a
odvolacím dôvodom žalovaného napádaná,

- pre obdobie uplatňovaného nároku nebolo možné prihliadať na stav vytvorený po uzatvorení Zmluvy
o vyporiadaní dvojitého vlastníctva zo dňa 03.07.2013, keď žalovaný v enj netrval na „definitívnom“

doriešení „spoločného“ a „bezodplatného“ užívania predmetnej nehnuteľnosti z nájomnej zmluvy zo dňa
20.08.2009,

- princíp zmluvnej voľnosti primárny pre obchodnozáväzkové vzťahy nie je nadradený pri ochrane
(spolu)vlastníckych práv princípu ústavnosti, zákonnosti a spravodlivosti, keď z ústavnej rovnosti

všetkých vlastníckych práv je daná nielen rovnaká ich právna ochrana, ale aj zákaz zneužívania práv
na úkor druhého,

- právne úkony sa vykladajú nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä podľa vôle toho, kto
právny úkon urobil,

- žalovaný v spore jasne a logicky (na rozdiel od žalobcov) nevysvetlil dôvod dojednania „spoločného
užívania“ práve v prípade parc. č. XXXX/XX, a v čom užívanie tejto parcely žalobcami spočíva,

- užívanie veci spoluvlastníkmi nemožno vyvodiť len z toho, že žalobcovia, ako všetky ostatné subjekty

- občania mesta nemajúce k nehnuteľnej veci žiaden vlastnícky vzťah, sú užívateľmi verejných plôch
- zelene,- rešpekt žalovaného k ním uvádzanému spoločnému užívaniu parc. č. XXXX/XX vyvracia jeho
samostatný postup ohľadom vybudovania prístupovej cesty a chodníka k stavbe (umožnenia zastavania
spoločných pozemkov), resp. vybudovania nových chodníkov a ihriska,

- praktický rozdiel v tom, ktoré pozemky v spoluvlastníctve strán sporu na základe nájomnej zmluvy
využíva výlučne žalovaný a medzi tým, čo užívajú „spoločne“ reálne žiadny neexistuje,

- so zákonom súladné užívanie spoločnej veci žalobcami na iný účel ako verejnej zelene vyžadovalo

súhlas žalovaného samotného, činnosť jeho volených zástupcov (rozhodnutie Mestského zastupiteľstva
o zmene Územného plánu...) a jeho rozhodnutie - činnosť ako stavebného úradu (ohľadom oplotenia,
zmeny užívacích práv..., ako to učinil pri oplotení časti verejnej zelene v mestskom parku),

- žalovaný vyhotovujúci nájomnú zmluvu logicky osobitné ustanovenie pre parc. č. XXXX/XX neuviedol,

- z označeného rozsudku Najvyššieho súdu 4Cdo/52/2009 nesporne vyplýva právny záver o tom,
že užívaním pozemku, ktorý je verejným priestranstvom, neobmedzeným okruhom užívateľov,
najmä obyvateľmi obce, je užívaním mesta (predposledný odsek na str. 14), pričom nepochybne z
územného plánu žalovaného, z ohliadky na mieste samom a z nájomnej zmluvy je nepochybným to, že
predmetný pozemok, za ktorý si žalobcovia uplatňujú svoje nároky, verejným priestranstvom je a slúži

neobmedzenému okruhu užívateľov, predovšetkým obyvateľom mesta, a že

- pri argumentácii žalovaného o jeho postavení ako subjektu súkromného práva nemožno neprihliadať,
vzhľadom k charakteru pozemku, k plneniu si jeho úloh samosprávy v oblasti verejnej zelene.

28. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).