Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. marec 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 45C/79/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211201257
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Novotná

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1211201257.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II, sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou v právnej veci, žalobcov: v 1.rade I.. U. W.,

nar. XX.XX.XXXX, I. X, Q.A., v 2.rade: L. W., nar. XX.XX.XXXX, I. X, Q., proti žalovanému: Bratislavská
vodárenská spoločnosť, a.s., Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370, za účasti intervenienta
na strane žalovaného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4,
Bratislava, o zaplatenie istiny 2.937,34 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 1.775,53 eur, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Súd priznáva žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania v pomere 60%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX domáhali vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 2.937,34 eur s príslušenstvom. Žalobcovia vo svojom
návrhunazačatiekonaniauviedli,žesúbezpodielovýmispoluvlastníkminehnuteľnosti-rodinnéhodomu
na U. ul. č. XXX v Q., ktorého vlastníctvo je vedené na liste vlastníctva č. XXX, kat. úz. Q., obec Q.,
okres U.. Tento dom nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v roku 1995. Žalobcom

bolo v roku 2004 vydané stavebné povolenie na rekonštrukciu rodinného domu a stavebné práce začali
uskutočňovať v roku 2006. Nakoľko pre uvedený rodinný dom, ako aj pre susedný rodinný dom súp.
č. XXX bola vybudovaná jedna vodovodná prípojka, ktorá bola nevyhovujúca, požiadali žalobcovia
listom zo dňa XX.XX.XXXX žalovaného o realizáciu samostatnej vodovodnej prípojky a o uzavretie,
resp. zrušenie starej vodovodnej prípojky. Žalovaný starú vodovodnú prípojku nezrušil. V tesnej blízkosti
domu žalobcov sa nachádza uzáver vodovodnej prípojky na hlavnom verejnom vodovodnom potrubí.
Vzhľadom na to, že uzáver bol poškodený, resp. znefunkčnený dochádzalo k podmoknutiu a vlhnutiu

stien domu. Naposledy došlo k presakovaniu a vlhnutiu stien domu v marci 2010. Na túto skutočnosť
žalobcovia upozornili žalovaného telefonicky na linke č. 0800 121 333. Žalovaný odstránil závadu až dňa
XX.XX.XXXX. Podmývaním muriva došlo na dome žalobcov k zavlhnutiu stien v suteréne a poškodeniu
dlažby v suteréne domu. Náklady na odstránenie uvedenej škody ohodnotil súdny znalec I.. N. B. v
znaleckom posudku č. XX/XXXX na sumu 1.145,- eur. Žalobcovia vo svojom návrhu ďalej uviedli, že pri
riešení zavlhnutia domu im vznikli ďalšie náklady na uhradené právne služby, vypracovanie znaleckého
posudku a stratu času.

2. Súd vo veci vydal dňa XX.XX.XXXX platobný rozkaz, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie
žalovanej istiny s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom
stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že žalobu žalobcov považuje za nedôvodnú a žiadal juzamietnuť. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu ďalej uviedol, že vzhľadom na charakter
poruchy, mierny priesak cez prípojkový ventil má za to, že takýto únik vody nemôže spôsobiť zavlhnutie
nehnuteľnosti v rozsahu uvádzanom žalobcami a zavlhnutie je spôsobené akumulovanými zrážkovými

vodami. Za škodu podľa názoru žalovaného, preto zodpovedá vlastník susednej nehnuteľnosti, z ktorej
zrážková voda odteká na nehnuteľnosť žalobcov.

3. Intervenient na strane žalovaného (predtým vedľajší účastník na strane odporcu) oznámil svoj
vstup do konania písomným podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa XX.XX.XXXX, keďže žalovaný

má s intervenientom uzatvorenú poistnú zmluvu, z ktorej by intervenient v prípade neúspechu
žalovaného v tomto konaní musel poskytnúť poistné plnenie. K predmetu sporu intervenient na strane
žalovaného uviedol, že sa stotožňuje s tvrdeniami žalovaného uvedenými v odpore proti platobnému
rozkazu. Intervenient na strane žalovaného ďalej uviedol, že vlastníkom vodovodnej prípojky alebo
vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na vlastné náklady a to spôsobom
určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Ak je vlastník nehnuteľnosti

vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky, prechádza pri zmene vlastníctva
nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej prípojky alebo vlastníctvo kanalizačnej prípojky na nového
vlastníka nehnuteľnosti. Z uvedeného, podľa intervenienta na strane žalovaného vyplýva, že pokiaľ by
došlokzavlhnutiunehnuteľnostikvôlivodepresakujúcejzvodovodnejprípojky,takzodpovednosťzatoto
zavlhnutie nenesie žalovaný, ale sami žalobcovia, nakoľko títo sú povinní na vlastné náklady udržiavať

vodovodnú prípojku v bezvadnom stave.

4. V predmetnej veci tunajší súd medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. XXC/
XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX rozhodol o základe predmetu sporu tak, že žalovaný zodpovedá
za škodu žalobcom v plnom rozsahu a o výške škody a náhrady trov konania rozhodne v konečnom

rozhodnutí. Vo svojom odôvodnení tunajší súd uviedol, že dokazovaním bolo preukázané, že
k poškodeniu domu žalobcov došlo v dôsledku poškodenia na prípojkovom ventile na hlavnom
vodovodnom potrubí, ktorý je potrebné v súlade so zákonom o verejných vodovodoch a verejných
kanalizáciách považovať za súčasť verejného vodovodu, pričom žalovaný ako prevádzkovateľ je
povinný vykonávať jeho riadnu a pravidelnú údržbu. Škody na majetku fyzických a právnických osôb,

ktorých príčinou boli poruchy na verejnom vodovode vyplývajúce z jeho technického stavu, je potrebné
považovať za škody spôsobené porušením tejto povinnosti žalovaného. Vo veci bola preukázaná i
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody na majetku žalobcov. Najmä z výpovedí
svedkov a aj samotných žalobcov vyplynulo, že po odstránení poruchy na prípojke, sa kaluž v blízkosti
ich domu už nenachádzala a k vlhnutiu domu už nedochádzalo. Túto skutočnosť potvrdil i znalec v

znaleckom posudku.

5. Na základe odvolania žalobcu a intervenienta na strane žalovaného, Krajský súd v Bratislave,
rozsudkom č.k. XXCo/XXX/XXXX- XXX zo dňa XX.XX.XXXX, medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdil s tým, že správny dátum na rozsudku súdu prvej inštancie je dátum XX.XX.XXXX a žalobcom

priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom odôvodnení odvolací súd uviedol, že súd
prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležitým
spôsobom odôvodnil v súlade ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu v 1.rade, výsluchom žalobkyne v 2.rade,
výsluchom povereného zástupcu žalovaného, výsluchom intervenienta na strane žalovaného,
oboznámenímsasobsahomlistinnýchdôkazovatonajmävýpisomzlistuvlastníctvač.XXX,znaleckým
posudkom č. XX/XXXX, príjmovými pokladničnými dokladmi, čestným vyhlásením žalobcov zo dňa
XX.XX.XXXX, záverečným vyjadrením žalobcov zo dňa XX.XX.XXXX a zistil nasledovný skutkový stav

7. Z výpisu lista vlastníctva č. XXX súd zistil, že žalobcovia sú vlastníkmi rodinného domu na U. ul. č.
XXX v Q., ktorého vlastníctvo je vedené na liste vlastníctva č. XXX, kat. úz. Q., obec Q., okres U..

8. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného súdnym znalcom I.. N. B. súd zistil, že uvedený

znalec v tomto znaleckom posudku skonštatoval, že vodovodná prípojka na nehnuteľnosti č. XXX nie je
zrealizovaná podľa projektovej dokumentácie. Znalec taktiež skonštatoval, že zavlhnutie suterénneho
muriva na pristavenej časti rodinného domu súp. č. XXX je v priamej súvislosti s poruchou vodovodného
rozvodu. Náklady na opravu vyčíslil vo výške 1.44,19 eur.9. Z príjmového pokladničného dokladu č. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX (č.l.29) súd zistil, že žalobca v
1.rade uhradil znalcovi I.. N. B. sumu 331,34 eur za vypracovanie znaleckého posudku.

10. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa XX.XX.XXXX (č.l.29) súd zistil, že žalobca v 1.rade
uhradil advokátke JUDr. Jarmile Hajachovej 100,- eur za právne služby.

11. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 29) súd zistil, že žalobca v 1.rade

uhradil 200,- eur za právne služby.

12. Z čestného vyhlásenia žalobcov zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 93) súd zistil, že žalobcovia si
svojpomocne opravili poškodené časti domu a rozsah vykonaných prác a použitého materiálu vyčíslili
približne na 1.300,- eur.

13. Zo záverečného vyjadrenia žalobcov doručeného tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že v
súvislosti s riešením vzniknutého stavu (zatekanie suterénu domu) vznikli žalobcom aj iné náklady, ktoré
vynaložili na zjednanie nápravy a odstránenie škody. Týmito nákladmi boli: náklady na právne služby vo
výške 300,- eur, náklady na vypracovanie znaleckého posudku vo výške 331,34 eur, náklady za stratu
času vo výške 1.017,- eur, náklady na cestovné vo výške 94,- eur a náklady na telefonovanie, poštovné

a kopírovanie vo výške 50,- eur.

14. Žalobca v 1.rade vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že sa pridržiava
všetkých doterajších písomných a ústnych vyjadrení ako i vyjadrení bývalej právnej zástupkyne JUDr.
Jarmily Hajachovej.

15. Žalobkyňa v 2.rade vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedla, že trvá na podanej
žalobe a žiadala súd, aby rozhodol v súlade s petitom spoločnej žaloby.

16. Poverená zástupkyňa žalovaného vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedla, že

v konaní nebol preukázaný rozsah svojpomocných opráv poškodených častí domu v sume 1.300,- eur
a ani náklady za stratu času vo výške 1.017,- eur, cestovné vo výške 94,- eur, telefonovanie, poštovné
a kopírovanie vo výške 50,- eur. Za preukázanú považovala náhradu škody v sume 1.144,19 eur, ako
škodu vyčíslenú na základe znaleckého posudku, náklady na vypracovanie znaleckého posudku vo
výške 331,34 eur ako i preukázané náklady na právne zastúpenie vo výške 300,- eur.

17. Zástupca intervenienta na strane žalovaného na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že v plnej
miere sa stotožňuje s tým čo uviedla splnomocnená zástupkyňa žalovaného. Väčšina položiek nebola
zdokladovaná. Za preukázanú považoval skutočnú výšku škody v sume 1.144,19 eur ako i náhradu
škody, ktorá vznikla žalobcom v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku.

18. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

19. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinností.

20. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

21. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

22. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

23. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.24.Nakoľkoužbolovyššieuvedenýmrozsudkomprávoplatnerozhodnutéozákladepredmetusporutak,
že žalovaný zodpovedá za škodu žalobcom v 1. a 2.rade v plnom rozsahu, predmetom tohto rozhodnutia
bolo už len vyčíslenie výšky škody a náhrady trov konania.

25. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba na zaplatenie istiny vo výške
2.937,34 eur je dôvodná iba čiastočne. V zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka „uhrádza
sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Z citovaného ustanovenia vyplýva, že
poškodený môže požadovať náhradu škody iba vo výške zodpovedajúcej ujme, ktorá nastala v jeho

majetkovej sfére v dôsledku škody. Skutočnou škodou je pritom stratená (zničená) hodnota veci, ktorá
je objektívne určiteľná, nie hodnota, na ktorej sa napr. dohodne poškodený s tretím subjektom. Súd pri
určení výšky škody vychádzal z listinných dôkazov založených v spise. V predmetnej veci súd zistil,
že žalobcovia si svojpomocne opravili poškodené časti domu a uviedli ich do pôvodného stavu, čo
zdokladovali čestným vyhlásením, kde vyhlásili, že rozsah prác a použitého materiálu predstavoval cca
sumu 1.300,- eur. Okrem uvedeného čestného vyhlásenia podpísaného oboma žalobcami nebol rozsah

prác nijako vyšpecifikovaný a preukázaný a taktiež ani nákup materiálu. Súd preto uvedenú položku
nemohol nijako akceptovať a považoval ju za nepreukázanú. Žalobcovia si škodu na nehnuteľnosti dali
ohodnotiť znalcom I.. N. B. z odboru stavebníctva, ktorý vyčíslil náklady na odstránenie spôsobenej
škody vo výške 1.145,- eur. V súvislosti s odstránením poruchy na netesnom uzávere vodovodného
rozvodu žalobcovia žiadali uhradiť aj ďalšie náklady na zjednanie nápravy. Hodnotu ostatných nákladov

súvisiacich s odstraňovaním škody vyčíslili na 1.792,34 eur (z toho: 300,- za právne služby, 331,74
eur za vypracovanie znaleckého posudku, 1.017,- eur za stratu času, 94,- eur na cestovné a 50,- eur
na telefonovanie, poštovné a kopírovanie). V konaní nebola sporná výška náhrady škody vyčíslená
znalcom, ako i náklady na vypracovanie znaleckého posudku vo výške 331,74 eur a právneho
zastúpenia vo výške 300,- eur. Tieto náklady súd považoval za preukázané a priznal ich v celkovej výške

1.775,53 Eur. Pri určení skutočnej náhrady škody však súd nezohľadnil výšku ostatných nákladov (za
stratu času, cestovné a režijné náklady), nakoľko v konaní neboli tieto náklady preukázané, absentoval
spôsob ich výpočtu a zároveň takto požadovaná výška náhrady škody nezodpovedala ujme, ktorá
nastala žalobcom v majetkovej sfére v dôsledku škody.

26. Žalobe žalobcom v 1. a 2.rade bolo vyhovené v sume 1.775,53 eur, vo zvyšku súd žalobu
nepovažoval za dôvodnú, a preto ju v tejto časti zamietol.

27. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

29. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.

31. Žalobcovia v 1. a 2. rade boli v konaní úspešní v rozsahu 60%, preto im súd v tomto rozsahu proti
žalovanému priznal náhradu trov konania v uvedenom rozsahu.

32. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2
Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.