Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. jún 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/37/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4618010056
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4618010056.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členov

senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci proti
obžalovanému K. L., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného
zákona, o odvolaní obžalovaného K. L., proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 04.04.2018,
sp. zn. 0T/10/2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý
rozsudok vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa
obžalovanému
K. L. , narodenému XX.XX.XXXX v L., trvale bytom J.,
Y. XX/XX,

u k l a d á

Podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, za zistených poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písmeno
l/, písmeno n/ Trestného zákona, za nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona,
postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva)
mesiace.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa§61odsek1,odsek2Trestnéhozákona,trestzákazučinnostiviesťmotorovévozidláakéhokoľvek
druhu vo výmere 3 (tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného K. L.
(ďalej len obžalovaný) vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, že:
potom, čo požil alkoholické nápoje, dňa XX. XX. XXXX v čase o XX.XX hod. v V. po N. O. armády pri OC

V. v smere na R. viedol motorové vozidlo továrenskej značky BMW X5, evidenčné číslo PD XXX FO, kde
počas jazdy bol zastavený a kontrolovaný hliadkou príslušníkov PZ Obvodného oddelenia PZ Topoľčany,
pričom bolo vykonanou dychovou skúškou na alkohol v čase o 00,15 hod. prístrojom AlcoQuant 6020plus, číslo A 410229, číslo merania 2704 zistené, že viedol vozidlo aj napriek tomu, že mu
bola nameraná hodnota 0,68 mg/l alkoholu v dychu.

Za to mu bol podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., zistiac
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., uložený trest odňatia
slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu bol súčasne uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na dobu 3 rokov.

Proti tomuto rozsudku, podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný čo do výroku o treste, kde uviedol,
že skutok ľutuje, počas jazdy nepredpokladal, že je ešte pod vplyvom alkoholu, jednalo sa o zbytkový
alkohol a necítil, že by bol ním ovplyvnený. Odvolanie podal čo do výroku o treste odňatia slobody,

pretože mu bol uložený nepodmienečný trest a má za to, že účel trestu by splnil i peňažný trest. Poukázal
na to, že bol nápomocný polícii, dobrovoľne sa podrobil dychovej skúške a na hlavnom pojednávaní
urobil vyhlásenie o vine. Čo sa týka jeho rodinných pomerov, je slobodný, žije s družkou, s ktorou má
dve deti 18- ročného R., ktorý navštevuje strednú školu a 22-ročného R.. Všetci žijú v jednej domácnosti.
Je živnostník a zabezpečuje po ekonomickej stránke celú rodinu. Až do roku 2003 si riadne plnil všetky

daňové a odvodové povinnosti. Pokiaľ ide o jeho záznam v registri trestov, dôvodom boli nepriaznivé
pomery na trhu, v dôsledku čoho nastal úpadok v jeho podnikaní.
Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o
treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. mu uložil namiesto trestu odňatia slobody alternatívny peňažný trest,
za súčasného uloženia zákazu trestu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 3 rokov.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí o odvolaní uviedol, že trvá na podanom odvolaní, toto nechcel
žiadnym spôsobom zmeniť, ani doplniť. Požiadal o zmenu trestu na peňažný trest vo výške okolo 800,-
eur, aby sa nedostal ešte do horšej situácie, pretože musí splácať dlhy, ktorých výšku špecifikovať
nevedel a uviedol, že má možnosť ísť pracovať do Švajčiarska. Je živnostník s priemerným mesačným

príjmom cca 600,- eur a nákladmi na domácnosť taktiež okolo 600,- eur, úspory nemá.

Zástupca krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedol, že odvolanie obžalovaného nepovažuje
za dôvodné, pretože trest mu uložený je v súlade s Trestným zákonom a zásadami pre ukladanie trestu.
Navrhol preto odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
- obžalovaným podľa § 317 ods. 1 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku o treste, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Preskúmaním veci neboli zistené iné chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného je čiastočne dôvodné, aj keď z iných ako namietaných dôvodov a preto bolo potrebné
napadnutý rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/, ods. 2

Tr. por. zrušiť z dôvodu, že súd I. stupňa sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie a súčasne napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona.

Odvolací súd sa výrokom o vine nezaoberal, keďže proti tomuto výroku obžalovaný ani prokurátor
odvolanie nepodali a ani proti nemu nebolo možné podať odvolanie z dôvodu, že súd I. stupňa podľa

§ 257 ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie o vine obžalovaného zo spáchania skutku, ktorý mu bol v
obžalobe kladený za vinu. Poukazujúc na vyššie uvedené, nadriadený súd preskúmaval iba výrok o
treste napadnutého rozhodnutia.

Obžalovaný podal odvolanie voči výroku o treste, ktorým mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia

slobody vo výmere 3 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia
a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 roky, keď namietal, že takto
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody je neprimerane prísny.Ako bolo zistené z odpisu registra trestov, obžalovaný bol jedenkrát súdne trestaný rozsudkom
Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/26/2016 zo dňa 26.05.2016, právoplatným v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/22/2017 dňa 24.04.2017, kde bol odsúdený pre zločin neodvedenia

dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a iné, za čo mu bol uložený trest odňatia
slobody v trvaní 3 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky a 6 mesiacov
s probačným dohľadom (do 25.10.2019) spolu s povinnosťou podrobiť sa v súčinnosti s probačným
a mediačným úradníkom sociálnemu výcviku. Súčasne mu bol uložený zákaz činnosti výkonu funkcie
štatutárneho orgánu alebo zástupcu v právnickej osobe na 5 rokov a 6 mesiacov.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že sa dopustil pätnástich
priestupkov (nie dvadsiatich deviatich ako uvádzal súd I. stupňa v napadnutom rozsudku), všetko na
úseku cestnej premávky.

Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že pri ukladaní trestu podľa § 34 ods. 1 a
ods. 4 Tr. zák. zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť, že obžalovaný sa k spáchaniu trestnej

činnosti priznal a túto úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.) a súčasne zistil priťažujúcu okolnosť, že
už bol v minulosti odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zák.).

Zhodne ako súd I. stupňa, i nadriadený súd zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť uvedenú v
ustanovení § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa priznal k spáchanému skutku a tento úprimne oľutoval. Súčasne

však zistil aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., že aktívne napomáhal orgánom činným
v trestnom konaní, keď sa ku skutku priznal už v prípravnom konaní a tiež napomáhal súdu tým, že
urobil vyhlásenie o vine v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., ktoré súčasne podľa
§ 257 ods. 7 Tr. por. súd I. stupňa prijal. Krajský súd konštatuje, že je potrebné prihliadnuť na túto
poľahčujúcu okolnosť, keďže obžalovaný môže pri objasňovaní trestnej činnosti napomáhať nielen

orgánom činným v trestnom konaní (polícii a prokurátorovi), ale i súdu v štádiu konania pred súdom.
Neznamená to, že páchateľ musí bezpodmienečne napomáhať od začiatku všetkým týmto orgánom,
ktoré sú príslušné na vykonávanie jednotlivých štádií trestného konania. Počnúc dňom 01.01.2006,
kedy nadobudli účinnosť nové trestnoprávne normy a za situácie, kedy došlo k významnému posilneniu
kontradiktórnosti trestného konania, keď prakticky ťažisko dokazovania prešlo na konanie pred súdom,

má postoj obžalovaného k tomuto dokazovaniu dôležitý význam. S poukazom na to súd I. stupňa
pochybil, keď nepriznal obžalovanému uvedenú poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák.
Táto okolnosť môže byť pritom priznaná bez ohľadu na to, či obžalovaný využije v prípravnom konaní
spočiatku právo nevypovedať, prípadne poprieť trestnú činnosť, čo nemôže byť hodnotené v jeho
neprospech. Krajský súd ďalej konštatuje, že poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/ a § 36 písm. n/

Tr. zák. môžu byť priznané a zohľadnené kumulatívne.

Ďalej krajský súd zistil, že súd I. stupňa pri ukladaní trestu zohľadnil u obžalovaného priťažujúcu
okolnosť, že už bol za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zák.) a tiež to, že sa skutku dopustil v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia (§ 49 ods. 2 Tr. zák.) a preto mu ukladal nepodmienečný

trest odňatia slobody. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd I. stupňa týmto pochybil, keď dvakrát
prihliadol na predchádzajúce odsúdenie Okresným súdom Prievidza sp. zn. 3T/26/2016, čím porušil
zásadu zákazu dvojitého pričítania uvedenú v § 38 ods. 1 Tr. zák.

S poukazom na vyššie uvedené pochybenie súdu I. stupňa, ktorý neprihliadol na všetky potrebné

okolnosti dôležité pre rozhodnutie, keď mu nepriznal jednu poľahčujúcu okolnosť a priznal mu navyše
jednu priťažujúcu okolnosť, došlo k porušeniu Trestného zákona a preto krajský súd zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/, ods. 2 Tr. por. a sám vo veci rozhodol
tak, že obžalovanému uložil primeraný trest.

Pri rozhodovaní o treste vychádzal odvolací súd zo základných zásad pre ukladanie trestov uvedených
v § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,
aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, a aby trest zároveň vyjadril
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súčasne pri určovaní druhu trestu a jeho výmery odvolací

súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd zistil u obžalovaného dve poľahčujúce
okolnosti podľa § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák. a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák.
Keďže pomer poľahčujúcich okolností prevažoval nad priťažujúcimi okolnosťami, odvolací súd ukladal

obžalovanému trest zohľadniac ustanovenie § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. po úprave základnej trestnej
sadzby vo výmere 0 až 1 rok, znížením hornej hranice o jednu tretinu, na trestnú sadzbu 0 až 8 mesiacov
a vymeral mu trest pri dolnej hranici upravenej trestnej sadzby v trvaní 2 mesiace, ktorý mu oproti súdu
I. stupňa znížil o 1 mesiac po zistení ďalšej poľahčujúcej okolnosti a vypustení priťažujúcej okolnosti, a
ktorý považoval za dostatočný a primeraný.

Obžalovanému nebolo možné uložiť iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody s poukazom na
ustanovenie§49ods.2Tr.zák.,pretožeskutkusadopustilvskúšobnejdobepodmienečnéhoodsúdenia
s probačným dohľadom, uloženej mu rozsudkom Okresného súdu Prievidza pod sp. zn. 3T/26/2016 dňa
26. 5. 2016, právoplatným v spojením s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/22/2017
dňa 24.04.2017, ktorá trvá do 25. 10. 2019.

Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody, súd I. stupňa správne zaradil
obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Preto

i odvolací súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Napriek tomu, že podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený
čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, aj páchateľ si musí uvedomiť dôsledky svojho

správania. Nadriadený súd napriek námietkam zo strany obžalovaného, že chce uhradiť dlhy, ktoré má
voči štátu, za čo bol Okresným súdom Prievidza odsúdený a napriek jeho žiadosti o uloženie peňažného
trestu, tieto nepovažoval za primerané a súčasne nebolo možné s poukazom na ustanovenie § 49 ods.
2 Tr. zák. obžalovanému uložiť alternatívny trest nespojený s odňatím slobody poukazujúc aj na to, že
majetkové a zárobkové pomery obžalovaného (jeho príjem vo výške cca 600,- eur a výdavky v rovnakej

výške a neexistencia úspor) neumožňujú súdu peňažný trest uložiť. Súčasne krajský súd poznamenáva,
že obžalovaný ani doposiaľ nepreukázal dostatočnú snahu splácať uvedené dlhy voči štátu.

Krajský súd súčasne uložil obžalovanému podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 3 roky, keďže sa skutku dopustil v súvislosti s touto

činnosťou, pričom pri výmere tohto trestu prihliadol na jeho 15 predchádzajúcich priestupkov na úseku
cestnej premávky a takto uložený trest považoval za primeraný všetkým okolnostiam prípadu ako i
pomerom páchateľa. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že obžalovaný napriek tomu, že niekoľko
hodín pred jazdou požil alkohol, sadol za volant a šoféroval, preto sú jeho námietky, že nepožil alkohol
bezprostredne pred jazdou, právne irelevantné.

V ostatných výrokoch zostal rozsudok súdu I. stupňa nezmenený.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/, ods. 2 Tr. por. zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o treste a rozhodol vo veci sám tak, ako to vyplýva z výroku tohto

rozsudku, keďže boli splnené zákonné podmienky v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.