Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. október 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116215363
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116215363.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.
MarekaKohútaaJUDr.JozefaŠkrabavsporovejvecižalobcu:Y.V.,W..X.X.XXXX,F.W.C.XXX/X,T.W.
U., zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, Ul. Sov. hrdinov 163/66,
proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie úveru za
bezúročný a bez poplatkov a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 12Csp/31/2016-49 zo 6.4.2017, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že úver zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 14.12.2010 je bezúročný a bez poplatkov. Určil, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných
obchodných podmienkach poskytnutia úveru č. XXXXXXXXX zo 14.12.2010 v bode 11 týkajúca sa toho,

že dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči
veriteľovi,čododôvoduajvýškytak,akojeuvedenévtejtozmluvea1/3poplatkupredstavujedohodnutý
úrok a zvyšné 2/3 zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou je neprijateľná. Určil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti
žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že pokiaľ ide o určenie, že predmetný úver je bezúročný a bezodplatný. V
predmetnej úverovej zmluve nebola uvedená RPMN, pričom ide o obligatórnu náležitosť podľa zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa jeho § 9 ods. 2 písm. j), v dôsledku čoho spotrebiteľský
úver sa podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom
absentuje aj úroková sadzba a údaj o priemernej RPMN. Čo sa týka neprijateľnej zmluvnej podmienky,
obsah tohto dojednania v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere je vyjadrený určito, jasne a

zrozumiteľne. Vyplýva z neho, že za poskytnutie úveru bol žalobca povinný zaplatiť administratívny
poplatok, ktorý je určený pevnou sumou. Zo zmluvy však nevyplýva, za čo spotrebiteľ tento poplatok
platí,pričomvýškaadministratívnehopoplatkujeprežalovanéhonosnoučasťouprávnehoúkonuzmluvy
o úvere z dôvodu, že mu zabezpečuje dosiahnutie rozhodujúcej časti zisku z úverového obchodu,
ktorý uzaviera, čo je jeho základným cieľom. Zmluvné dojednanie o tom, že dlžník je okrem istiny
úveru a úrokov povinný zaplatiť aj administratívny poplatok nie je dojednaním o hlavnom predmete

plnenia, a teda súd môže skúmať, či jeho dojednaním došlo k značnej nerovnováhe v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uvedený poplatok značne navyšuje odplatu
preveriteľabeztoho,abybolozrejmé,začospotrebiteľuvedenýadministratívnypoplatokplatí.Ajkeďzo
všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že ide o poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy,
vrátane administratívnych úkonov, zo žiadneho zo zmluvných dojednaní medzi účastníkmi nevyplýva,
aké konkrétne služby, či protiplnenia žalovaný žalobcovi poskytne. Neprimeranosť takého poplatku je

zrejmá aj z toho, že banky za správu úveru inkasujú približne 3,- až 5,- eur mesačne a za poskytnutie
úveru 1 - 2 % z výšky poskytnutého úveru. Preto súd dospel k jednoznačnému záveru o neprijateľnostizmluvného dojednania v časti administratívneho poplatku za vypracovanie, uzatvorenie zmluvy o úvere,
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou a v zmysle § 298 ods. 1 CSP žalobe vyhovel. Výrok o
trovách konania odôvodnil ustanovením § 251, § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1, 2 CSP.

3. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, pretože súd prvej inštancie

rozsudok nedostatočne odôvodnil, čím odňal žalovanému možnosť konať pred súdom, dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. Poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je náležite odôvodnené a súd stručne,
jasne a výstižne nevysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie. V prejednávanej

veci existuje neodstrániteľná prekážka konania v podobe res iudicata, pretože o platnosti jednotlivých
častí zmluvy o úvere pod č. XXXXXXXXX bolo rozhodnuté dňa 31.3.2013 rozsudkom Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti L. C., E..L.., sp.zn. L./XX, ktorý nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť. Z rozhodcovského rozsudku je jasne zrejmé, že rozhodcovský súd posúdil zmluvu ako
platný a odplatný právny úkon a na jeho základe priznal žalovanému voči žalobcovi plnenie. Treba

pripomenúť, že z hľadiska res iudicata je prípadná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku irelevantná
a v takomto prípade res iudicata naďalej existuje. Žalobcom predložená zmluva nie je zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobca vstúpil do právneho vzťahu so
žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon podnikania,
a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Žalobcovo prehlásenie je v predmetnej zmluve vlastnoručne

podpísané žalobcom. V čase uzavretia zmluvy mal žalobca oprávnenie na podnikanie, ako to vyplýva
z výpisu zo Živnostenského registra, pričom podnikateľský subjekt do dnešného dňa nemá ukončenú
podnikateľskú činnosť. Spotrebiteľom nie je ani podnikateľ konajúci mimo rámca svojho podnikania, ako
to vyplýva z rozhodnutia Európskeho Súdneho dvora zo 14.3.1991 vo veci 361/89 (Di Pinto). Výška
úrokov je primeraná podnikateľskému riziku, ktoré je kladené na nebankového veriteľa, a preto sú

úroky vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné
zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi v prípade zmlúv o
krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období. Nakoľko žalobca nemienil použiť peňažné prostriedky
na svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom. V prípade postavenia žalovaného treba akcentovať aj
jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalobcom vstupoval. Napriek tomu, že súd odcitoval

zákonné ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., neuviedol
ani jediné tvrdenie na podporu svojho rozhodnutia, z akého dôvodu posúdil zmluvu ako spotrebiteľskú,
napriek tomu, že dlžník sa jasne zaviazal, že ide o úver vzatý za účelom podnikania.

6. Pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, treba konštatovať, že je nepochybné, že rozhodcovská zmluva

dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným, je nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje
každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv, buď prostredníctvom rozhodcovského
konania, alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu,
aby spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Je zrejmé, že žalobca so žalovaným
uzatvorili nevýhradnú rozhodcovskú zmluva a z tohto dôvodu neprichádza do úvahy aplikácia § 53 ods. 4

písm. r) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve považuje najmä ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva
bola uzavretá platne v zmysle platných právnych predpisov (v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy) a
nemožno mať teda žiadne pochybnosti o jej legitímnosti.

7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

8. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného je dôvodné, nakoľko nie sú

podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu napadnutého rozsudku, pretože tento bol vydaný na základe
nedostatočne zisteného skutkového stavu a naviac je aj nepreskúmateľný. Nepreskúmateľnosť tohto
rozhodnutia dosahuje intenzitu nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho strane (v danom
prípade žalovanému), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniupráva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím
súdom.

9. Podľa § 9 ods. 1 písm. j), k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet

tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

10. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že sporové strany uzavreli 14.12.2010 úverovú
zmluvu pod č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov v sume 800,-

eur za poplatok 700,- eur s tým, že celkovú čiastku vo výške 1.500,- eur zaplatí žalobca žalovanému v
12-tich splátkach po 125,- eur. V predmetnej zmluve je uvedené IČO žalobcu, avšak touto okolnosťou
sa súd prvej inštancie bližšie nezaoberal a v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol len to, že nebolo
preukázané, že by predmetný úver bol poskytnutý žalobcovi na účely podnikania.

11. S takýmto záverom súdu prvej inštancie nemožno súhlasiť, pretože tento nie je podložený žiadnym
dokazovaním a rozsudok bol vo veci vynesený bez vypočutia sporových strán. Na pojednávaní,
ktoré bolo vo veci nariadené dňa 6.4.2017 sa žalobca nezúčastnil, súd prvej inštancie ho nevypočul
a dôsledne obsah zmluvy, najmä za účelom zistenia účelu poskytnutého úveru nekonfrontoval so
sporovým stranami, t.j. v danom prípade predovšetkým so žalobcom.

12. Táto okolnosť je však právne významná, pretože ako správne poukazuje žalovaný vo svojom
odvolaní, zo zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný, alebo bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon povolania, alebo podnikania.

13. Táto okolnosť však v zmysle vyššie uvedeného v prejednávanej veci zostala nejasná, pretože súd
prvej inštancie sa ňou bližšie nezaoberal a v tomto smere nezistil náležite skutkový stav práve v dôsledku
toho, že nepovažoval za potrebné žalobcu, prípadne obe sporové strany k tejto otázke náležite vypočuť.

14. Práve z tohto dôvodu došlo k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým sa znemožnilo sporovej

strane (žalovanému), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v intenzite uvedenej v § 389 ods.
1 písm. b) CSP, čo je zároveň dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa tohto zákonného ustanovenia a
na vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v zmysle § 391 ods. 1 CSP.

15. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie obe sporové strany náležite k obsahu zmluvy

vypočuť, a to predovšetkým žalobcu tak, aby bolo náležite zistené, na aký účel boli predmetné finančné
prostriedky uvedené v zmluve o úvere skutočne poskytnuté. Ak by bolo preukázané, že tieto finančné
prostriedky boli žalobcovi poskytnuté na účely podnikania a práve za týmto účelom je v zmluve o úvere
uvedené aj jeho IČO, nebolo by možné právne posúdenie, ktoré použil súd prvej inštancie a ktoré sa
týka záveru, že ide v prejednávanej veci o spotrebiteľský úver, ako to nepochybne vyplýva zo zákona

č. 129/2010 Z.z.. Naviac v súčasnosti žalovaný argumentuje aj tým, že existuje osobitné vyhlásenie
žalobcu, podľa ktorého predmetný úver bol poskytnutý na účely podnikania. Ak sú tieto tvrdenia
žalovaného pravdivé, prinieslo by to v zmysle vyššie uvedeného možnú zmenu v právnom posúdení
prejednávanej veci. Bude preto povinnosťou súdu prvej inštancie dôsledne sa týmito okolnosťami
zaoberať v zmysle vyššie uvedeného a ustáliť, na aký účel boli skutočne predmetné finančné prostriedky

poskytnuté.

16. Už v tomto štádiu konania však treba zdôrazniť, že nemožno súhlasiť s námietkou žalovaného
týkajúcou sa existencie prekážky res iudicata v prejednávanej veci so zreteľom na to, že predmetnou
úverovou zmluvou sa zaoberal v rámci rozhodcovského konania Stály rozhodcovský súd spoločnosti

Slovenskározhodcovská,a.s.,atovkonanípodsp.zn.SR06740/12.Ztohtorozhodnutiatotižvyplýva,že
žalobca(vrozhodcovskomkonanívpostavenížalovaného)bolzaviazanýzaplatiťžalobcovi1.273,45eur
s prísl.. Žalobca bol teda v postavení žalovaného zaviazaný na plnenie z tejto zmluvy a nie na okolnosti,
ktoré sú predmetom konania v súčasnosti. Žalobca sa totiž domáha v zmysle Zákona o spotrebiteľskýchúveroch určenia, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov a tvrdiac, že je spotrebiteľom, domáha
sa aj určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Tieto okolnosti neboli predmetom konania v uvedenom
rozhodcovskom konaní, a preto tu neexistuje totožnosť predmetu konania, ktorá je jedným zo základov

(spolu s totožnosťou okruhu sporových strán) pre konštatovanie, že ide o prekážku res iudicata.

17. Až po vyššie naznačenom dokazovaní a právnych úvahách bude možné vo veci zákonne rozhodnúť.

18. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§

396 ods. 3 CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).