Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. apríl 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/55/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6706209164
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6706209164.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov
senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, zastúpeného Advocate, s.r.o. so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti povinnému: X. U., narodený XX.L. XXXX, bytom L. 1, XXX
XX K., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 426,20 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym

exekútorom JUDr. Jánom Debnárom, Exekútorský úrad so sídlom Krné 84, 962 12 Detva, pod sp. zn.
EX 590/2006, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/4318/2006 -
37 zo dňa 17. mája 2011, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku z a mi e t a.

II. Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/4318/2006 - 37 zo dňa 17. mája 2011 p o t v
r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením
č. k. 11Er/4318/2006 - 37 zo dňa 17. mája 2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského

súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, Trnavská cesta
70, Bratislava, sp. zn. SR 1624/06 zo dňa 12. mája 2006, pričom uviedol, že tento bol vydaný na
podklade Zmluvy o úvere zo dňa 09. novembra 2005. Exekučný súd posúdil úverovú zmluvu ako
spotrebiteľskú, nakoľko s ohľadom na predmet činnosti oprávnený, ako dodávateľ, konal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti a povinný vystupoval v pozícii nepodnikateľa. Exekučný súd navyše zdôraznil, že
zmluvabolauzatvorenánavopredpredtlačenomformulári,ktorýoprávnenývrámcisvojejpodnikateľskej

činnosti používa opakovane. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že v danom prípade
sa exekučné konanie vedie na podklade exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý
rozhodoval na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru, pričom uvedenú doložku považoval za nekalú. Účinkom a dôsledkom uvedenej doložky bolo to,
že rozhodcovský súd priznal oprávnenému, ako náhradu za nesplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa
neprimerane vysokú sankciu, úrok z meškania vo výške 0,25 % denne. Exekučný súd poukázal na

znenie a úpravu rozhodcovskej doložky v rámci Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, konkrétne
bodu 17, v ktorej sa strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z uzavretej zmluvy, vrátane sporov o
jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené výlučne pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, Trnavská cesta 70, Bratislava, ak
žalovaná zmluvná strana podá žalobu na tomto súde. Spotrebiteľovi tak bola odopretá ochrana, preto
je potrebné takto dojednanú rozhodcovskú doložku považovať za absolútne neplatnú. Rozhodcovský

súd, podľa názoru exekučného súdu, opomenul aplikáciu noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa,
neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky zmluvy o úvere a oprávnenému priznal plnenie v rozpores dobrými mravmi. V závere exekučný súd zhodnotil, že po uvážení a zhodnotení všetkých okolností
uzatvorenia zmluvy, povahy účastníkov a predmetnej právnej úpravy, je nutné považovať dojednanie
rozhodcovskej doložky ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda spotrebiteľ ňou nie je viazaný.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, v
ktorom namietal, že zmluvu o úvere nebolo možné podriadiť pod režim spotrebiteľských zmlúv, nakoľko
zmluva vznikla podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Uvedenú zmluvu je nutné
považovať za tzv. „absolútny obchod“, nakoľko táto bola uzatvorená dňa 09. novembra 2005, teda

na ňu nemožno aplikovať znenie ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase
uzavretia zmluvy). Vychádzajúc z uvedeného poukázal na skutočnosť, že v danom prípade nemožno
aplikovať úpravu neprijateľných zmluvných podmienok. Navyše zdôraznil, že v zmysle dojednanej
rozhodcovskej doložky sa mal povinný možnosť domáhať ochrany svojich práv aj na všeobecnom súde.
Z textu uzavretej rozhodcovskej doložky v zmluve o úvere vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na
tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov, ide o tzv. nevýhradnú doložku, nakoľko

umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského súdu
alebo súdneho konania. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že povinný podpisom zmluvy vyjadril svoj
súhlas so zmluvnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, pričom dlžník
sa zaviazal, že v prípade porušenia zmluvných povinností bude povinný zaplatiť veriteľovi aj úrok z
omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy a to za každý deň omeškania. Uvedený úrok má sankčný

charakter, pričom oprávnený považuje takýto úrok za primeraný, v súlade so zásadami poctivého
obchodného styku. Na základe vyššie uvedených skutočností oprávnený žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil.

3. Oprávnený následne podal návrh na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c)

O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Poukázal na viaceré nejasnosti právneho základu (smernice
Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993) a jeho interpretácie Súdnym dvorom Európskej únie a všeobecným
súdom rozhodujúcim v exekučnom konaní. Na rozdiel od okresného súdu, ktorý tvrdil, že smernica
Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom
konaní za ustanovenie neprimerané, bol toho názoru, že toto tvrdenie je nepreukázanou domnienkou

súdu, ktorý sa naviac neodvoláva na žiadne presné a jasné znenie smernice vo svojom odôvodnení.
Poukázal na slovenské znenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993
upravujúce neprijateľné podmienky a porovnal ho s rôznymi jazykovými verziami, z ktorých vyplýva,
že spotrebiteľská zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby spory riešil výlučne akýmsi osobitným
typom arbitráže, ktorá nie je upravená právnymi predpismi a kde rozhodcovia nie sú povinní aplikovať

príslušné hmotné právo. Vzhľadom na požiadavky jednotnej aplikácie a jednotnej interpretácie úniového
práva je potrebné text úniového predpisu skúmať vo všetkých jeho úradných jazykových verziách a
vziať do úvahy skutočný úmysel zákonodarcu a cieľ samotného predpisu. Podľa názoru oprávneného
je nutné požiadať o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu Súdny dvor
Európskej únie. Oprávnený ďalej uviedol, že Súdnemu dvoru Európskej únie by mala byť daná príležitosť

posúdiť exekučné konanie týkajúce sa záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv komplexne
tak, aby účastníkov konania zbavilo právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového
práva a následnej aplikácie vnútroštátnymi súdmi Slovenskej republiky. Podľa názoru oprávneného by
ustanovenia vnútroštátneho práva mali byť vykladané v rámci smernice Rady 93/13/ EHS a najmä s
ustanovenia čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací

súd konanie podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie predložil
prejudiciálne otázky v znení: a) Má sa ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých
okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky
prostredníctvom rozhodcovských súdov? b) V prípade zápornej odpovede Súdneho dvora na prvú

otázku, je možné ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej
rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že „všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a) pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva
svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému

súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred
príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že
ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za
rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bolapodaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými
predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu“? c) Je v súlade s čl. 17 a
čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne

procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti
reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

4. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

5. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia §
473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Skôr ako odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného proti napadnutému uzneseniu, odvolací súd
rozhodol o návrhoch oprávneného na prerušenie konania.

8. Oprávnený žiadal, aby súd prerušil predmetné exekučné konanie postupom podľa ust. § 109 ods.
1 písm. c) O.s.p. a v zmysle článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie rozhodol o predložení
preudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie.

9. Podľa § 162 ods. 1 CSP (predtým § 109 ods. 1 písm. b) a c) O.s.p.) súd konanie preruší, ak a.)
rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b.) pred rozhodnutím vo veci
dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade
podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c.) podal
návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej

zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania
súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

10. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon
použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

11. V danom prípade oprávnený podal odvolanie proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie
a návrh na prerušenie konania ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
Odvolací súd však o odvolaní oprávneného a návrhu na prerušenie konania rozhoduje za účinnosti
nového procesného predpisu, ktorým je zákon č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ktorý sa v zmysle prechodných a záverečných ustanovení (§ 470 ods. 1 CSP), ako aj podľa § 9a ods. 1

Exekučného poriadku použije aj v tomto konaní, pričom podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

12. Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať
predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú: a.) výkladu zmlúv; b.) platnosti a výkladu aktov inštitúcií,

orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie; ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym
súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho
rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol. Ak sa takáto otázka
položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný
opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor

Európskej únie.

13. Súdny dvor EÚ v rozsudku zo dňa 6. októbra 1982 vo veci CILFIT, C-283/81 v bode 9. uviedol, že
článok 177 nepredstavuje ďalší opravný prostriedok pre účastníkov konania pred vnútroštátnym súdom.Nepostačuje teda tvrdenie niektorého z účastníkov konania, že zo sporu vyplýva otázka výkladu práva
Spoločenstva, na to, aby bol dotknutý súd povinný usúdiť, že ide o otázku položenú v zmysle článku
177. Naproti tomu prináleží vnútroštátnemu súdu obrátiť sa na Súdny dvor prípadne i bez návrhu.

14. V bode 10. vyššie uvedeného rozsudku Súdny dvor uviedol, že v druhom rade zo vzťahu medzi
druhým a tretím odsekom článku 177 vyplýva, že súdy, na ktoré sa vzťahuje tretí odsek, majú rovnakú
právomoc posúdenia ako všetky ostatné vnútroštátne súdy vo veci zistenia, či rozhodnutie o otázke
práva Spoločenstva je potrebné na vydanie ich rozhodnutia. Tieto súdy teda nie sú povinné postúpiť im

položenú otázku výkladu práva spoločenstva, ak otázka nie je relevantná, to znamená v prípadoch, keď
odpoveď na túto otázku, nech by bola akákoľvek nemôže mať nijaký vplyv na vyriešenie sporu.

15. Súdny dvor v uznesení zo dňa 16. novembra 2010 vo veci Pohotovosť, s.r.o., proti F. H., C-76/10
v bode 60. s 79. uviedol, že súdny dvor môže v rámci výkonu právomoci výkladu práva Únie, ktorá mu
je zverená v článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, vykladať všeobecné kritériá používané

normotvorcom Únie na účely definovania pojmu nekalá podmienka. V rámci konania podľa článku 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie Súdny dvor nie je oprávnený uplatniť právne predpisy Únie na
konkrétny prípad, ale môže sa iba vyjadriť k výkladu Zmluvy a aktov prijatých inštitúciami Únie.

16.Podľaust.§36ods.5Exekučnéhoporiadkuakosobitnýzákonneustanovujeinak,exekučnékonanie

nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania.

17. Citované ustanovenie Exekučného poriadku zakotvuje zásadu, že exekučné konanie je možné
prerušiť iba vtedy, ak to stanoví osobitný zákon. Takýmto osobitným zákonom je napríklad zákon č.

7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Odvolací súd k návrhu oprávneného na prerušenie konania
podľa § 162 ods. 1 CSP (predtým § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p.) uvádza, že oprávnený sa týmto návrhom
domáhal prerušenia konania a súčasne žiadal, aby súd predložil ním navrhnuté predbežné otázky
na rozhodnutie Súdnemu dvoru EÚ, na odvolacom súde, t.j. súde, proti rozhodnutiu ktorého nie je
prípustný opravný prostriedok. V takomto prípade, ak súd dospeje k záveru, že vyriešenie takejto otázky

je relevantné pre rozhodnutie v danom prípade a je spôsobilé podstatným spôsobom ovplyvniť jeho
rozhodnutie, podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je povinnosťou súdu obrátiť sa na
Súdny dvor. Na predloženie predbežnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie nie je potrebný návrh,
to znamená, súd v danej veci postupuje ex offo. Odvolací súd vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu
považoval položené otázky oprávneným za neopodstatnené a irelevantné, pretože súd v predmetnom

konaní neaplikuje priamo ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa upravené v smernici Rady č.
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a teda ani písm. g)
ods. 1 prílohy k tejto smernici, výklad ktorého ustanovenia oprávnený žiadal v prvej a druhej otázke. Súd
v danom prípade predovšetkým aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka týkajúce sa
ochrany spotrebiteľov a § 44 odsek 2 Exekučného poriadku, z ktorého dôvodu nebol dôvod požiadať ani

o výklad súladu s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ, nakoľko exekučným súdom nebolo priamo
vykonávané právo Európskej únie (čl. 51 ods. 1 Charty).

18. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnom konaní
nebol splnený žiadny predpoklad na prerušenie konania podľa vyššie citovaných ustanovení CSP a

Exekučného poriadku, preto odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania zamietol.

19. Odvolací súd ďalej prejednal odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým
exekúciu zastavil. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu
danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario)

CSP a uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy)
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmejčasti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. (1) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (2) Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. (3)

22. Podľa § 53 ods. 1 OZ Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

23. Podľa § 53 ods. 4 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

24. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť

od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (1) V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. (2)

25. Podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti

je prípustné odvolanie.

26. Podľa § 57 odsek 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil
za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

27. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučný súd poveril dňa 27. septembra 2006 súdneho
exekútora vykonaním exekúcie. Podkladom na vykonanie exekúcie (§ 41 odsek 2 Exekučného poriadku)
bol rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, Trnavská cesta 70, Bratislava, sp. zn. SR 1624/06 zo dňa 12.
mája 2006. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25. mája 2006 a vykonateľným sa

stal dňa 28. mája 2006. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bol povinný (ako žalovaný) zaviazaný
zaplatiť oprávnenému (ako žalobcovi) sumu 426,20 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 %
denne zo sumy 426,20 Eur od 25. decembra 2005 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo
výške 131,11 Eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd ďalej zistil, že oprávnený
a povinný uzavreli dňa 09. novembra 2005 zmluvu o úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol

povinnému úver vo výške 331,93 Eur a povinný sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu navýšenú o
príslušný poplatok vo výške 86,30 Eur, t.j. celkovo sa zaviazal zaplatiť sumu 426,20 Eur. Súčasťou
zmluvy o úvere boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, obsahom ktorých podmienok bola v
bode 17. Upravená rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej: „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy,
vrátane sporov o jej platnosť výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom

zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, so sídlom Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO
35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel Sa, vložka č. 3530/
B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podala žalobu na rozhodcovskom súde,
rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným
rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu; b) pred príslušným súdom

Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ
ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto
zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa tátoskutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je
touto rozhodcovskou doložkou súlade vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc

rozhodcovského súdu.“

28. Odvolací súd vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania, po preskúmaní uznesenia okresného
súdu,aplikujúc§387ods.2CSP,savcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutéhouznesenia
a konštatuje správnosť dôvodov, na podklade ktorých okresný súd rozhodol a na zdôraznenie jeho

správnosti dodáva:

29. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že zmluva o úvere zo dňa 09. novembra 2005 medzi
oprávneným a povinným je spotrebiteľskou zmluvou s tým, že na povinného je potrebné hľadieť
ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať príslušné

ustanovenia OZ o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. OZ). Uvedený záver vyplýva zo skutočnosti,
že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne
vzťahy, naopak príslušné ustanovenia OZ je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny vzťah alebo o obchodnoprávny
vzťah. Predmetná zmluva o úvere má povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy, obsahujúcej

veľké množstvo ustanovení znevýhodňujúcich dlžníka. Obsah zmluvy o úvere zjavne nesvedčí o
tom, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi.
Jej forma na predtlačenom formulári a všeobecné zmluvné podmienky skôr potvrdzujú skutočnosť,
že zmluva bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, z postavenia zmluvne
nadriadeného subjektu voči subjektu podriadenému, t.j. z postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi,

čo je typické pre spotrebiteľské zmluvy. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú
zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, pričom
existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj
nespotrebiteľskýcharakterzmluvymusíbyťpreukázanýbezpečne,spôsobomnevzbudzujúcimdôvodné
pochybnosti. V opačnom prípade je treba uplatniť výklad v súlade s ustanovením § 54 ods. 2 OZ v znení

účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V zmysle ochrany práv spotrebiteľa je rozhodujúci
skutočný účel, na ktorý bol úver poskytnutý. Povinný bol v predmetnej úverovej zmluve označený
osobnými údajmi, ktoré sú typické pre nepodnikajúcu fyzickú osobu. Z uvedených údajov možno dôjsť
skôr k záveru, že povinný uvedenú zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keď navyše údaje charakterizujúce

povinného ako fyzickú osobu nepodnikateľa, nie sú verejne prístupné a je ich možné zistiť len z dokladov
priamo poskytnutých povinným, napr. z občianskeho preukazu. Zo zmluvy o úvere je zrejmé, že verejná
listina (napr. občiansky preukaz) nebola pri uzatváraní zmluvy o úvere využitá len na identifikáciu
dotknutej fyzickej osoby, napr. či ide o tú istú osobu, ale tieto údaje boli do obsahu zmluvy o úvere priamo
zahrnuté (vrátane rodného čísla). Aj preto sa dá predpokladať, že povinný ako dlžník v uvedenom vzťahu

vystupoval ako spotrebiteľ. Ako je uvedené vyššie, z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa je rozhodujúci
skutočný účel, na ktorý bol úver poskytnutý. Odvolací súd v predmetnej veci navyše poukazuje na nález
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07, ktorý konštatuje, že: „ak sú v zmluve použité formulácie
a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho,
kto ich do zmluvy uložil“, t.j. v prejednávanom prípade v neprospech oprávneného. Odvolací súd

konštatuje, že ustanovenie § 52 odsek. 4 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, ako aj
ustanovenie článku 2 písm. b/ Smernice Rady 93/13/EHS nevylučujú, že by spotrebiteľ mohol vykonávať
aj podnikateľskú resp. obchodnú činnosť, dokonca výslovne pripúšťajú, že to tak môže byť. Vylučujú
však, aby osoba požívajúca status spotrebiteľa pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd preto z uvedených dôvodov

nemá za preukázaný nespotrebiteľský charakter zmluvy o úvere zo dňa 29. júna 2007.
30. Odvolací súd ďalej poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri
výklade Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý

rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento
účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môžetakéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“

31. Odvolateľ sa dovolával zrušenia napadnutého rozhodnutia exekučného súdu aj z dôvodu, že došlo k
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Namietal posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej
podmienky v spotrebiteľskej zmluve.
32. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej
len „ZRK“) pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia

rozhodovať majetkové spory nevyplýva priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe
dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol
alebonebolpredloženýexekučnýtitul,nevyhnutnousúčasťouprieskumuzisťovanie,čibolrozhodcovský
rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo
doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon
ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok trpí

neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Predmetná
rozhodcovská doložka vykazuje znaky neprijateľných podmienok, a s poukazom na ustanovenia § 52 a
nasl. OZ ju súd posúdil ako absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z textu rozhodcovskej doložky je zrejmé,
že sa viaže priamo k Zmluve o úvere, ktorú uzatvoril povinný (dlžník) so spoločnosťou Pohotovosť,

s.r.o., so sídlom v Bratislave. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu
sp. zn. 10Sžr/136/2012 z 15. marca 2013 v ktorom vyslovil názor, že „nekalosť zmluvných podmienok
sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolností súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy alebo inú zmluvu, od ktorej závisí“. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej

neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že so spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná.
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru majú povahu formulárovej zmluvy. Dojednanie zmluvných
strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy,
ak by oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby
z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie

sporov v rozhodcovskom konaní a že povinnému boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie,
čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. V danom prípade nevyplýva, že spotrebiteľ
mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej doložky ovplyvniť. Spornosť vo
vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, navyše vyvoláva
skutočnosť, že priamo v predtlačenej časti rozhodcovskej doložky je vopred určený rozhodcovský súd,

ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto
formuláciou rozhodcovskej doložky bolo dlžníkovi - povinnému absolútne odňaté právo slobodnej voľby
uplatnenia, či bránenia svojho práva nielen pred všeobecným súdom, ale aj právo slobodného výberu
konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby
spotrebiteľa rozhodol.

33. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu oprávneného z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné
vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie exekučného
súdu potvrdil s tým, že o trovách exekúcie rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím po
právoplatnosti uznesenia o zastavení konania.
34. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP.).