Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. jún 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/14/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117209949
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117209949.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr.DanielyBabinovejaJUDr.DianyVlčkovejvprávnejvecižalobcu:J.F.,nar.XX.XX.XXXX,bytomX.
XXX XX R., právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66,
089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 824 96
Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.
so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 766,42 eur a
o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č. k. 7Csp/95/2017 - 71 zo dňa 18.09.2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) uložil žalovanému
povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 766,42 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 766,42 Eur od 10.5.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. Určil, že zmluvná podmienka v zmluve o revolvingovom úvere A. XXXXXXXXXX z
XX.X.XXXX, uvedená v článku 8, bod 8.1.a bod 8.4. zmluvy, sú neprijateľné zmluvné podmienky.
Žalobcovi priznal vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca podanou žalobou žiadal vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 766,42 Eur s príslušenstvom, určenie, že zmluvná podmienka v zmluve o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, uvedená v čl. 8, bod 8.1 a bod 8.4 je neprijateľná, ako aj

náhradu trov konania. Žalovaný žiadal žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Súd
citoval ust. § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. v), ods. 5, § 107 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka a uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi žalobcom
ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom bola dňa XX.XX.XXXX uzavretá zmluva o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1.020,- eur, pri 42
mesačných splátkach po 54,65 eur. Predpokladaná RPMN bola vo výške 70,01 %, ročná úroková
sadzba 70,01 % a priemerná RPMN za úver 45,94 %. Ročná úroková sadzba revolvingu predstavovala

76,20 %. V časti 6 zmluvy sa nachádzali údaje o schválenom úvere. V čl. 8, bod 8.1 ako aj 8.3
bola uzavretá dohoda o poskytnutí služby v zmysle ust. § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka. Po
preskúmaní zmluvy súd zistil, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, preto ju podrobil súdnej kontrole,
či spĺňa náležitosti uvedené v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch apôžičkách poskytovaných spotrebiteľovi. Mal za to, že zmluva neobsahuje všetky zákonom stanovené
náležitosti. Absentuje v nej doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Nie je pritom možné, aby sa k týmto údajom dopracovával účastník zmluvy, príp. ďalší subjekt výkladom

alebo výpočtom. Termín konečnej splatnosti úveru musí byť uvedený konkrétnym jasným dátumom.
ZmluvazároveňobsahujenesprávnyúdajovýškeRPMNvovýške68,74%,priúrokovejsadzbevovýške
70,01%. Hodnota RPMN sa vypočítava zo vzorca na výpočet RPMN, pričom z tohto vzorca vyplýva, že
RPMN nemôže byť nižšie ako ročná úroková sadzba. Nesprávne uvedený údaj o RPMN má ten istý
dôsledok, ako neuvedenie RPMN do zmluvy. Z dôvodu absencie zákonných náležitostí sa poskytnutý

spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V neposlednom rade súd považoval za
potrebné uviesť, že samotný údaj o výške ročnej úrokovej sadzby 70,01 % je neprimerane vysoký.
Priemerné úrokové sadzby z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny pri spotrebiteľských
úveroch so splatnosťou od 1 do 5 rokov za obdobie 02/2014 boli vo výške 11,71 % ročne. Je preto
možné konštatovať, že úrok stanovený veriteľom v zmluve o úvere je viac ako 6-násobne vyšší.
Výška úrokov sa tak prieči § 39 Občianskeho zákonníka a je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný

poskytol žalobcovi úver vo výške 873,08 eur, z ktorého žalobca zaplatil žalovanému sumu 1.639,50
eur. Na strane žalovaného preto došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka prijatím platieb bez právneho dôvodu. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného
vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 766,42 eur. Z prehľadu platieb prijatých žalovaným
ku dňu 07.10.2016 vyplynulo, že žalobca zaplatil žalovanému počnúc dňom 19.05.2015 celú sumu

poskytnutého úveru. Odo dňa 20.05.2015 začala plynúť 2-ročná subjektívna premlčacia doba na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Keďže žaloba na súd bola podaná dňa 06.04.2017, t.j. v rámci
dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, súd považoval uplatnenú námietku premlčania za nedôvodnú.
Žalobca ako spotrebiteľ podal žalobu, v súlade s § 19 písm. d) Civilného sporového poriadku, v obvode
súdu, kde má bydlisko, preto je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Prešov na prejednanie

veci a teda aj námietku miestnej nepríslušnosti súdu považoval za nedôvodnú. Súd zároveň priznal
žalobcovi úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, t.j. 10.05.2017.
Žalovaný žalobcovi odrátal z úveru sumu 146,92 eur ako poplatok za to, že ak by snáď niekedy v
budúcnosti žiadal o odklad splátok, aj to až pri splnení ďalších podmienok, povolí mu ich odklad,
ale maximálne troch splátok. Zmluvné dojednanie nie je formulované tak, že ak spotrebiteľ skutočne

chce odklad splátok, môže si ho aktivovať, ale je formulované tak, že službu napriek tomu, že ju
spotrebiteľ ešte nepotrebuje a zjavne ani nechce, musí zaplatiť poplatok. Nepochybne ide o hrubú
nerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,pretosúdpovažoval
žalobu o určenie neprijateľných zmluvných podmienok za dôvodnú. Dohoda o poskytnutí služby je
zmluvná podmienka, ktorá vôbec nebola individuálne dojednaná a zámerom žalobcu vôbec nebolo ísť

do zmluvného vzťahu so žalovaným kvôli nej. Žiadaný úver bol hneď po pripísaní na účet znížený o sumu
poplatku, aj keď ju žalobca vôbec nevyužil, pričom spotrebiteľ nemá nárok na jej vrátenie. Žalovaný tak
získava prospech na úkor spotrebiteľa. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. Žalobca mal v konaní úspech v celom rozsahu, preto má nárok na náhradu trov
konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100%. O výške náhrady týchto trov bude rozhodnuté vyšším

súdnym úradníkom samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

II. Obsah odvolania žalovaného

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný, a to v rozsahu výroku o

povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie a výroku o trovách konania. Namietal,
že zákonná náležitosť „termín konečnej splatnosti" podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nie je požiadavkou na
uvedenie presného dátumu, pretože v takom prípade by zákonodarca použil spojenie „dátum". Zákonná
úprava nešpecifikuje podrobnejšie, čo sa pod termínom konečnej splatnosti má uviesť a ako sa má
tento údaj vyjadriť. Právny poriadok výslovne predpokladá to, že časť zmluvy môže byť určená napríklad

aj odkazom na obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené. Určenie konečnej splatnosti úveru je v zmluve uvedené určením podľa dátumu splatnosti
splátok v jednotlivých mesiacov a počtu mesačných splátok, ako aj spôsobom vyplývajúcim z článku 4.,
ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení
oschváleníúverujezároveňtermínomkonečnejsplatnosti.Žalovanýpoukázalnazmenuprávnejúpravy

v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorá bola Národnou radou SR schválená dňa 12.10.2017. Požiadavka
na uvádzanie" termínu konečnej splatnosti" je požiadavkou nad rámec smernice a s jej uvádzaním či
neuvádzaním ani nie je možné spájať následok v podobe bezúročnosti úveru. Súd prvej inštancie preto
dospel k nesprávnym skutkovým záverom ohľadne „termínu konečnej splatnosti úveru" a nesprávnevec posúdil aj po právnej stránke. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru aj v otázke
týkajúcej sa ročnej úrokovej sadzby, jej neplatnosti ako celku a s tým spojenej neplatnosti celej zmluvy.
Úverová zmluva, kam patrí aj zmluva uzavretá medzi účastníkmi, sa riadi ustanoveniami Obchodného

zákonníka a v otázkach, ktoré neupravuje Obchodný zákonník, ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
Prednostné použitie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy bolo totiž do Občianskeho
zákonníka zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. a účinné od 01.04.2015. Základná úprava regulácie
výšky úrokov pre úverovú zmluvu bola v čase uzavretia zmluvy o úvere uvedená v § 502 Obchodného
zákonníka, pričom záver súdu zneplatňujúci dojednanie o úroku ako celku (a aj samotnej zmluvy) je

nedôvodný a v rozpore s ustanoveniami zákona. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobu
zamietnuť.

4. Žalobca sa k doručenému odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

III. Hodnotenie odvolacieho súdu

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č.160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len ,,C.s.p.“) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362
ods.1C.s.p.)preskúmalrozhodnutievnapadnutejčasti,akoajkonanie,ktorémupredchádzalovzmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§

385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

6. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru

nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa

považujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

7. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že sporové strany uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bolo žalobcovi poskytnutý úver vo výške
1.020,- eur. Celková čiastka, ktorú mal dlžník (žalobca) zaplatiť predstavovala 2.295,30 eur, splácaná
v 42 mesačných splátkach po 54,69 eur. Ročná úroková sadzba bola vo výške 70,01% , RPMN za

úver 68,74%, priemerná RPMN 45,94%. Súd prvej inštancie dospel po preskúmaní predmetnej zmluvy
k správnemu právnemu záveru, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú zároveň dopadajú
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

8. Obligatórne obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovuje ust. § 9 ods. 2 Zákona o
spotrebiteľských úveroch, konkrétne písm. h) uvedeného zákonného ustanovenia vyžaduje, aby zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahovala ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

9. K nesprávnemu uvedeniu výšky ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“) odvolací
súd uvádza, že RPMN predstavuje celkové náklady úveru pre klienta, ktoré obsahujú prvok úrokovej
sadzbyaprvokostatnýchsúvisiacichnákladov.Podostatnýmisúvisiaciminákladmisarozumejúnákladyna zisťovanie informácií, administratívu, prípravu dokumentov, záruky, poistenie úverov a podobne.
V nadväznosti na uvedené odvolací súd dodáva, že je prakticky nemožné, aby ročná percentuálna
miera nákladov bola uvedená v nižšom percentuálnom vyjadrení ako samotná úroková sadzba, ktorá

tvorí esenciálny základ pre výpočet RPMN, pričom v následnom výpočte môže dochádzať už len k jej
navyšovaniu, prirátaním ostatných nákladov súvisiacich s poskytnutím úveru. Žalovaný nepostupoval
v súlade so zákonom, keď RPMN vypočítal na 68,74 %, pričom úroková sadzba úveru bola vo výške
70,01 %. Uvedená skutočnosť má za následok nesprávne uvedenie náležitosti zmluvy o revolvingovom
úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorá má vo svojich dôsledkoch

rovnaké právny následok ako jej neuvedenie v zmluve.

10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia poukazuje odvolací súd na absenciu uvedenia
termínu konečnej splatnosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Termín konečnej splatnosti úveru nemožno nahrádzať matematickým výpočtom osobitne pri početných
mesačných splátkach. Spotrebiteľ musí mať jasno už pri uzavretí zmluvy akú dlhú dobu a do kedy

má úver splácať. Konečná splatnosť úveru by mala byť uvedená minimálne konkrétnym mesiacom
a rokom, pokiaľ termín splatnosti splátok zo zmluvy je jasný a transparentný. Určenie konečnej
splatnosti úveru podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacov a počtu mesačných splátok
je nedostatočné pre splnenie zákonnej požiadavky. Zákonodarca predsa explicitne rozlišuje medzi
uvedením počtu a termínov splátok a uvedením termínu konečnej splatnosti, preto by nemalo dochádzať

k ich stotožňovaniu.

11. V neposlednom rade odvolací súdu uvádza, že úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov
podliehajúsúdnejkontrolevosvetleprincípudobrýchmravovvzmysleust.§39Občianskehozákonníka.
Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania

sa,ktorésúvspoločnostivprevažnejmiereuznávanéapredstavujúzákladnýhodnotovýporiadok.Cena
plnenianiejevyňatázosúdnejkontroly,pokiaľideorozsahjejprimeranosti,anikontrolypodľagenerálnej
klauzuly v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým
mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje obvyklú úrokovú mieru v čase uzavretia zmluvy,
určenú predovšetkým s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní

pôžičiek.Prinebankovýchsubjektoch,predstavujúcichsúčasťfinančnéhotrhusadajúakceptovaťvyššie
úroky, rozhodne však nie viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto
prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje
dobrým mravom. Vychádzajúc zo štatistických údajov Národnej banky Slovenska priemerná úroková
sadzba pri nových úveroch s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov, činila v januári roku 2014 11,71%.

Úroková sadzba dojednaná sporovými stranami je preto takmer 6 - násobkom priemernej sadzby úverov
poskytovanýchvrozhodnomobdobí.Akdodávateľpredformulujevspotrebiteľskejzmluveklauzuly,ktoré
sú v rozpore s ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dostáva sa do rozporu so zákonom a
takéto klauzuly sú neplatné v zmysle ust. § 39 v spojení s ust. § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka).
12. V dôsledku dojednania úrokov v rozpore s dobrými mravmi a neuvedenia obligatórnych obsahových

náležitostí, predovšetkým v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, považuje
sa úver, poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch.
13. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u
obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Dôvod o

existencii bezdôvodného obohatenia na strane obohateného musí ponúknuť osoba, ktorá žalobou na
súde žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. jeho peňažnú náhradu. Na vznik záväzkovo-
právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa nevyžaduje existencia zavinenia, ani existencia
protiprávneho úkonu. Zákon vyžaduje len to, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právom
uznávaných dôvodov.

14.Žalovanýreálneposkytolžalobcovi873,08eur,zktoréhožalobcazaplatilžalovanémusumu1.639,50
eur. Na strane žalovaného preto došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka prijatím platieb bez právneho dôvodu, ktoré je povinný vydať žalobcovi.

15. K uplatnenej odvolacej námietke žalovaného, v zmysle ktorej na daný právny vzťah nemožno
aplikovať ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho
súdu slovenskej republiky, sp. zn.: 3MCdo/14/2014 zo dňa 21.04.2015, v ktorom sa konštatuje:
„Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a

právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti
sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.“ Na základe uvedeného považuje odvolací
súd uplatnenú odvolaciu námietku za neopodstatnenú.

16. Za daného stavu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle ust. § 387

ods. 1 C.s.p..

17. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (napr. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-

I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací
súd so zreteľom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, z dôvodu nesprávneho uvedenia RPMN,
nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami, ktoré by v konečnom
dôsledkom neboli spôsobilé privodiť zmenu právneho posúdenia veci.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, v spojení s
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. Podané odvolanie žalovaného nebolo dôvodné, v dôsledku čoho
vznikol nárok na náhradu trov konania úspešnému žalobcovi. Z obsahu súdneho spisu však vyplýva,
že žalobcovi v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy konania nevznikli, preto mu odvolací súd
náhradu trov konania nepriznal.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).