Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. august 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/252/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716205963
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5716205963.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobkyne: C.
M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., ul. V. č. XX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so
sídlom Bratislava, ul. Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpená splnomocneným zástupcom Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Kubániho č. 16, IČO: 47 233 516,
o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a určenie neplatnosti zmlúv o úvere, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Martine č. k. 15C/193/2016-123 zo dňa 06. marca 2017,
takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku I. potvrdzuje.

Vo výrokoch II. a IV. rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia

na ďalšie konanie.

Vo výroku III. zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 15C/193/2016-123 zo dňa 06.03.2017 určil, že Dohoda o
zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500032565 zo dňa 27.09.2013, Dohoda o zrážkach
zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500035224 zo dňa 14.11.2013, uzavreté medzi žalobkyňou
a žalovaným, sú neplatné (výrok I.). Ďalej súd určil, že úvery poskytnuté na základe Zmluvy o
revolvingovom úvere č. 8500032565 zo dňa 27.09.2013 a Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500035224
zo dňa 14.11.2013, sú bezúročné a bez poplatkov (výrok II.). Vo zvyšku žalobu zamietol (výrok III.).
Žalobkyni náhradu trov konania nepriznal (výrok IV.).

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa domáhala neplatnosti zmluvy o úvere č. 8500032565 zo
dňa 27.09.2013 a zmluvy o úvere č. 8500035224 zo dňa 13.11.2013 pre rozpor so zákonom a dobrými
mravmi a rovnako žiadala určiť, že Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. zmluvy 8500032565 zo dňa
27.09.2013 a č. 8500035224 zo dňa 13.11.2013 sú neplatné. Na pojednávaní dňa 06.03.2017 žalobkyňa
doplnila svoje skutkové tvrdenia a uviedla, že podľa jej názoru žiadne úroky nevznikli, nakoľko žalovaný
ako veriteľ porušil ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ďalej len „zákona
č. 129/2010 Z. z.“ Podľa jej názoru úver je bezúročný a bez poplatkov. Zároveň teda žiadala, aby súd

určil dohody o zrážkach za neplatné a aby určil, že zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov.
Súd považoval za preukázané tvrdenia strán sporu o tom, že dňa 30.09.2013 žalovaný ako veriteľ a
žalobkyňa ako dlžník uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500032565, na základe ktorej bol
žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.500,00 Eur. Dňa 30.09.2013 bola uzavretá aj samostatná Dohodao zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500032565 a to medzi žalobkyňou a žalovaným. Táto
dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá na zabezpečenie pohľadávok žalovaného v súvislosti s
pohľadávkou, ktorá má vzniknúť žalovanému tým, že poskytne žalobkyni ako dlžníkovi na základe

žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500032565 čiastku
vo výške 1.500,00 Eur. Strany si teda dojednali dohodu o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej je
zamestnávateľ dlžníka - žalobkyne povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy
dlžníka vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na bankový účet pod VS: 8500032565
vo výške 103,70 Eur mesačne. Súd mal ďalej preukázané, že bola uzavretá dňa 14.11.2013 medzi

žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom ďalšia zmluva o revolvingovom úvere č. zmluvy
8500035224, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.200,00 Eur. Zároveň bola
uzavretá dňa 14.11.2013 aj Dohoda zo zrážkach zo mzdy (iných príjmov dlžníka) č. 8500035224 medzi
žalobkyňou a medzi žalovaným k pohľadávke, ktorá má vzniknúť tým, že žalovaný poskytne žalobkyni
na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500035224
čiastku vo výške 1.200,00 Eur. Na základe tejto dohody je zamestnávateľ žalobkyne povinný vykonávať

v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka
a odvádzať ich pod VS: 8500035224 vo výške 68,12 Eur mesačne. Následne súd citoval ustanovenia
§ 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 1, 2, 3, § 551 ods. 1, 2, § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka,
§ 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/, § 9 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 11
ods. 1 zákona č. 129/2010 Zb. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv

o revolvingovom úvere. Podľa súdu z predložených zmlúv o revolvingovom úvere, ako aj z dohôd o
zrážkach zo mzdy k týmto zmluvám jednoznačne vyplýva, že neboli individuálne dojednané. Išlo o
formulárovo predtlačené zmluvy, ktoré neumožnili žalobkyni ako spotrebiteľovi ich modifikáciu. Ide o
spotrebiteľské zmluvy. Pri zmluve o revolvingovom úvere č. 8500032565 žalovaný poskytol žalobkyni
úver vo výške 1.500,00 Eur v 24 splátkach, kde mesačná splátka vrátane úrokov predstavovala čiastku

103,70 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (úver + úroky po celú dobu čerpania úveru) vo
výške 2.488,80 Eur, RPMN za úver 69,72 %, ročná úroková sadzba úveru 70 %, priemerná RPMN za
úver 46,06 %, poskytnutá čiastka revolvingu 1.007,96 Eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí
dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 1.866,60 Eur, predpokladaná
RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 37,25 %, ročná úroková sadzba revolvingu 63,16 %, ročná

úroková sadzba úrokov z omeškania 5,5 %. Žalobkyňa sa zaviazala splatiť predmetný úver v celkovej
čiastke 2.488,80 Eur. V spojení s predmetnou zmluvou o revolvingovom úvere podpísala žalobkyňa aj
na samostatnej listine Dohodu o zrážkach zo mzdy č. 8500032565, ktorou si žalovaný zabezpečil nároky
vyplývajúce zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500032565. Pri zmluve o revolvingovom úvere č.
8500035224 žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1.200,00 Eur, ktorý mala splácať v 36 splátkach,

kde mesačná splátka (vrátane úrokov) predstavovala sumu 68,12 Eur , splatnosť úveru (počet splátok):
36, mesačná splátka (vrátane úrokov) 68,12 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (úver +
úroky po celú dobu čerpania úveru) 2.452,32 Eur, RPMN v percentách 69,69, ročná úroková sadzba
úveru 70 %, priemerná RPMN za úver 46,06 Eur, poskytnutá čiastka revolvingu 686,65 Eur, celková
čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu)

1.634,88 Eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 62,79 %, ročná úroková sadzba
revolvingu 68,44 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,25 %. Žalobkyňa sa zaviazala splatiť
predmetný úver v celkovej čiastke 2.452,32 Eur. V spojení s predmetnou zmluvou o revolvingovom úvere
podpísala žalobkyňa aj na samostatnej listine Dohodu o zrážkach zo mzdy č. 8500035224, ktorou si
žalovaný zabezpečil nároky vyplývajúce zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500035224. V obidvoch

dohodách o zrážkach zo mzdy je ďalej v článku I. uvedené, že, v zmysle zmluvy/dodatku k zmluve
má dlžník právo, aby mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv.
revolvingu. Pohľadávky spoločnosti sú voči dlžníkovi zabezpečené touto dohodou, sú tvorené úverom,
vrátane všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu/ov), prípadne
uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s

vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči
dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe, alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov.
Zo žalobkyňou predloženého listu žalovaného zo dňa 25.02.2016 vyplynulo, že požiadal v tom čase jej
zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy s tým, že je potrebné uhrádzať celkovú sumu, ktorá ku
dňu tohto listu predstavuje čiastku 2.955,44 Eur v súvislosti s dlhom zo zmluvy o revolvingovom úvere č.

8500035224. Z listu žalovaného zo dňa 25.02.2016 vyplynulo, že požiadal v tom čase zamestnávateľa
žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy s tým, že je potrebné uhrádzať celkovú sumu, ktorá ku
dňu tohto listu predstavuje čiastku 3.217,15 Eur ohľadom dlhu týkajúceho sa zmluvy o revolvingovom
úvere č. 8500032565. Do dňa rozhodovania súdu o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy žalovanýnepodal na súd žiaden návrh o zaplatenie dlžnej sumy voči žalobkyni, kde by súd rozhodoval o nároku
žalovaného,čižebyzaviazalžalobkyňuzaplatiťžalovanémuzákonnýmspôsobomvyčíslenúdlžnúsumu
s príslušenstvom, t.j. že zrážky zo mzdy žalobkyne sú zrážané doteraz bez toho, aby bol autoritatívnym

rozhodnutím súdu posúdený nárok žalovaného a výška nároku žalovaného.
Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti predmetných dohôd zo zrážky zo mzdy, ktoré boli uzavreté
v súvislosti so zmluvami o revolvingovom úvere. Súd za potrebné konštatoval, že posudzované dohody
o zrážkach zo mzdy majú povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na ust. § 52 ods. 1 a nasl.
Občianskeho zákonníka a na znenie § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Dohoda o zrážkach zo mzdy

musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Má zabezpečovací charakter a jej podstatným znakom
je súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok zo mzdy, ako aj rozsah vykonávaných zrážok. Dohoda o
zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ
s dlžníkom a musí obsahovať označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých
zrážok. Je samostatným právnym úkonom a je vždy výsledkom prijatia ponuky (akceptácie). Podľa
názoru súdu predložené dohody o zrážkach zo mzdy neobsahovali vymedzenie výšky pohľadávky, ktorá

má byť zabezpečená. Z predmetných dohôd o zrážkach zo mzdy vyplýva, že nezabezpečujú len nároky
vyplývajúce zo zmluvy o revolvingovom úvere, ale aj celý rad nedefinovaných zmlúv uzatvorených
medzi účastníkmi konania práve touto dohodou, t.j. že v predmetných dohodách o zrážkach zo mzdy je
uvedené,žepohľadávkyspoločnostivočižalobkynisúzabezpečenétoutodohodouasútvorenéúverom,
vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých žalobkyni s príslušenstvom, úveru, prípadne

uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré žalovanému preukázateľne vznikli v súvislosti s
vymáhaním pohľadávky voči žalobkyni a ďalšími prípadnými pohľadávkami žalovaného voči žalobkyni,
ktoré vyplynú na základe alebo v súvislosti so zmluvou, prípade teda jej ďalších dodatkov. Súd mal
za to, že predmetné dohody o zrážkach zo mzdy neobsahovali vymedzenie riadnej výšky pohľadávky,
ktorá má byť zabezpečená. Uvedené vymedzenie zabezpečovacej pohľadávky je neurčité, a teda

neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy
musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne
prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom zabezpečovacieho prostriedku. Neurčité
podľa názoru súdu bolo aj zmluvné dojednanie v dohodách o zrážkach zo mzdy týkajúce sa výšky
splátok (rozsah v akom má byť naplnená uhradzovacia funkcia zabezpečovacieho inštitútu zrážok

zo mzdy). Ustanovenie predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré hovorí, že pokiaľ nebude v
akomkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, ale vo výške nižšej, bude za
účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom
nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch, zvýšená na dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v
zmysle záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to

všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní. Dlžník s takýmto postupom výslovne súhlasí.
Neprípustné navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku predstavuje obchádzanie obligatórnej
náležitosti zmluvy o úvere, a to výšky mesačnej splátky úveru. Súd poukázal aj na tú skutočnosť, že
úverovépodmienkysúvydanéveriteľomeštepreduzavretímprávnehoúkonuapredstavujúurčitýrámec
povinností a práv, ktoré musí dlžník pred uzavretím právneho úkonu akceptovať. Obsah obchodných

podmienok nie je závislý od vôle dlžníka. Dlžník nemôže meniť jeho obsah. Pri uzavretí úkonov ho musí
akceptovať. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadradenosti a neprislúcha mu právo
jednostranne určovať, aké pohľadávky, v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať
formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Je neprijateľné, aby žalovaný v budúcnosti a bez prejavu
vôle žalobkyne jednoznačne určil, aká konkrétna pohľadávka (predstavujúca výšku istiny, úroku, sankcií

poplatku za služby) zo zmluvy bude zrážaná zo mzdy žalobkyne. Dohoda o zrážkach zo mzdy je
akcesorický vzťah, ktorý má zabezpečiť konkrétnu pohľadávku vo výške uvedenej v písomnej dohode.
Dohoda o zrážkach zo mzdy ako súčasť zmluvy o revolvingovom úvere predstavuje formulárovú zmluvu,
ktorá nebola individuálne dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení
strán v neprospech spotrebiteľa. Neprimerané a nerovnovážne dojednanie v takýchto dohodách o

zrážkach zo mzdy, ktoré súd považuje za spotrebiteľské, je neplatné aj podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka. Podstatnou okolnosťou pre prijatie tohto záveru súdu je skutočnosť, že táto podmienka
nebola s dlžníkom individuálne dohodnutá. Nemal reálnu možnosť obsah formulárovej dohody ovplyvniť,
resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Z tohto dôvodu v predmetnej dohode o zrážkach zo
mzdy, v zmysle ktorých je spotrebiteľ kedykoľvek v platnosti zmluvy vykonávanie zrážok na úhradu

pohľadávky žalovanej vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly uplatnenej žalovaným na
základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zabezpečiť ich vykonávanie v rozsahu
uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. Vychádzajúc z vyššie zisteného skutkového stavu
a na uvedené zákonné ustanovenia podľa názoru súdu žalobkyňa má naliehavý právny záujem naposúdení otázky platnosti, či neplatnosti predmetných dohôd o zrážkach zo mzdy. S poukazom na vyššie
uvedené súd návrhu žalobkyne v tejto časti vyhovel a vo výroku I. rozsudku určil, že obidve dohody o
zrážkach zo mzdy uzavreté so žalovaným sú neplatné.

V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia súd konštatoval, že žalobkyňa sa domáhala aj určenia
neplatnosti obidvoch zmlúv o revolvingovom úvere a na pojednávaní konanom dňa 06.03.2017 uviedla,
že sa predovšetkým domáha určenia, že predmetný úver je bez úrokov a bez poplatkov z dôvodov, ktoré
súuvedenévodseku4.odôvodneniarozsudku.Súdmalzato,žezpredloženýchzmlúvorevolvingovom
úvere vyplýva, že tieto neobsahujú jasné a zrozumiteľné údaje o výške, počte a termínoch splátok

istiny, splátok úrokov a iných poplatkov. Neobsahujú ani poradie, ako by sa mali splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami. Tieto zmluvy neobsahujú ani
konečnú splatnosť úveru. Na základe toho súd dospel k tomu záveru, že vyššie uvedené revolvingové
zmluvy sú jednak spotrebiteľské úvery, ktoré je možno považovať v takom stave za bezúročné a bez
poplatkov. Čo sa týka neplatnosti zmlúv o revolvingovom úvere tak, ako to žiadala žalobkyňa v podanej
žalobe, bol súd toho názoru, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nešpecifikovala dôvody neplatnosti zmlúv

o revolvingovom úvere ako celku, a preto súd vo zvyšku žalobu zamietol.
Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd postupoval podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“, a kedy vychádzal z
pomeru úspechu a neúspechu strán sporu vo veci. Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti dohôd
o zrážkach zo mzdy, ako aj neplatnosti zmlúv o revolvingovom úvere ako celku, čo v percentuálnom

vyjadrení predstavuje 100 %. Úspech žalobkyne predstavuje výrok súdu o určení neplatnosti dohôd o
zrážkach zo mzdy a čiastočnej neplatnosti zmlúv o revolvingovom úvere, čo v percentuálnom vyjadrení
predstavuje podľa názoru súdu 75 %. Úspech žalovaného predstavuje časť žalobného návrhu, ktorú
súd zamietol, čo v percentuálnom vyjadrení po zaokrúhlení predstavuje 25 %. Čistý úspech žalobkyne
predstavuje 50 % (75 % - 25 %). Žalobkyni tak vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 50 %,

avšak žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že trovy konania nežiada, a preto súd jej náhradu trov konania
nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu,
ktorý navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a žalobu zamietnuť alebo vrátiť celú vec na ďalšie konanie

súdu prvej inštancie.
Žalovaný namietal, že sa súd neriadil ustanovením § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
sa vykladá obsah právneho úkonu a až vtedy, ak na základe jeho aplikácie nie je možné odstrániť
pochybnosti o obsahu, čo on popiera, je možné dospieť k záveru o neurčitosti. Súd automaticky
pristúpil ku konštatovaniu neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Jeho postup nemá preto oporu

v zákone. Z dohody o zrážkach zo mzdy pritom vyplýva, že sa ňou zabezpečujú pohľadávky, ktoré
spoločnosť bude mať (má) voči Dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že Spoločnosť poskytne
úver Dlžníkovi na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. ... Následne sa uvádza výška istiny
úveru z príslušnej úverovej zmluvy (ktorej číslo je zhodné s tou-ktorou dohodou o zrážkach zo mzdy).
Podľa žalovaného zákonná úprava dohody o zrážkach zo mzdy nešpecifikuje, akým spôsobom má

byť vymedzený predmet zabezpečenia. Označenie pohľadávky, ktorej sa zabezpečenie týka ako určitý
nárok z konkrétneho právneho vzťahu (v tomto prípade zmluvy o revolvingovom úvere s konkrétnym
číslom) je z hľadiska identifikácie zabezpečenej pohľadávky dostatočne určité, pretože pohľadávku (y)
nezameniteľne identifikuje z hľadiska osoby oprávnenej a povinnej a z hľadiska určenia právneho vzťahu
(právneho dôvodu) zabezpečovanej pohľadávky a rovnako aj sumy pohľadávky (minimálne v časti istiny

úveru). Uvedenie výšky pohľadávky nie je ani v zmysle nejakej právnej normy a ani všeobecných
požiadaviek na určitosť právneho úkonu potrebné, ako aj pri iných spôsoboch zabezpečenia, kedy
vyčíslenie zabezpečenej pohľadávky nie je podmienkou ich platnosti (napr. uznanie záväzku, prevzatie
ručenia) ani v prípade dohody o zrážkach zo mzdy nie je uvedenie sumy pohľadávky podmienkou
platnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Ďalej žalobca napádal ako nezákonné aj závery súdu vo vzťahu

k ustanoveniu umožňujúcemu zvýšenie zrážky nad dohodnutú sumu. Vytýkal súdu aj to, že sa vôbec
nezaoberal obsahom daného ustanovenia a príslušnej právnej úpravy, ktorá predstavuje objektívnu
hranicu pre výšku zrážky zo mzdy (§ 551 Občianskeho zákonníka). Zrážka zo mzdy nemôže byť
nikdy vyššia ako určuje zákon. Pokiaľ obsah právneho úkonu odkazuje na zákonnú úpravu a na jej
základe je vždy určiteľná maximálna výška zrážky zo mzdy, potom právny úkon nie je neurčitý a

ani nezrozumiteľný. Ustanovenie dohody o zrážkach zo mzdy len určuje, že zrážka zo mzdy môže
byť vyššia ako je v dohodnutej výške; súčasne ale nebude vyššia ako to pripúšťa zákon, lebo stále
platí obmedzenie § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je potom nepreskúmateľné, v čom má ísť o
neurčité, či dokonca neprijateľné ustanovenie. A navyše aj ohľadne tohto ustanovenia je z napadnutéhorozsudku nepreskúmateľné, prečo ho súd nepovažuje za oddeliteľnú súčasť obsahu dohody. Zároveň
je z napadnutého rozsudku nepreskúmateľné, prečo súd vzhľadom na svoje závery, považuje túto za
neplatnú aj pokiaľ ide o vymedzenie pohľadávky v časti úveru a teda vyslovil neplatnosť celej dohody o

zrážkach zo mzdy. Vymedzenie predmetu zabezpečenia - pohľadávky je pritom vždy „rozdeliteľné“ v tom
zmysle, že je možné určiť (ponechať v platnosti) časť ustanovenia vymedzujúceho zabezpečenie len na
úver. Žalovaný tvrdil, že rozhodnutie súdu je nesprávne pre rozpor so zákonom, je predčasné (nakoľko
súd nedodržal ani viaceré zákonné ustanovenia upravujúce postup pri výklade právnych úkonov) a je
nepreskúmateľné, keďže dôvod vyžadujúci určenie neplatnosti celej dohody o zrážkach zo mzdy sa z

rozsudku zistiť nedá ani pri tých záveroch, ktoré sa v ňom uvádzajú.
Ďalejnapádalprocesnýpostup,pretožežalobkyňasadomáhalapôvodneurčenianeplatnostiuvedených
zmlúv. Nie je mu známe žiadne uznesenie, ktorým by došlo k zmene v navrhovanom žalobnom petite,
čo ho vedie k záveru, že súd rozhodol nad rámec podanej žaloby. Podľa § 139 a nasl. C. s. p. možno
zmeniť žalobu, pripustiť len so súhlasom súdu a to formou uznesenia doručovaného stranám sporu do
vlastných rúk. Súd v bode 11. odôvodnenia rozsudku konštatuje len toľko, že žalobca na pojednávaní

dňa 06.03.2017 sa predovšetkým domáha určenia, že úver je bez úrokov a bez poplatkov. Išlo o iný
žalobný návrh a inú požiadavku, než bola uvedená v žalobe. Bez toho, aby súd nerozhodol o pripustení
zmeny, nemohol o takejto zmene ani meritórne rozhodnúť.
V závere odvolania žalovaný namietal aj vecné nedostatky voči uvedenému výroku súdu, pretože z
každej zmluvy vyplýva počet, výška a splatnosť splátky. Súd neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti,

neodôvodňuje svoje závery, rovnako tak nie je zrejmé, či pri rozhodovaní rešpektoval rozhodnutie
Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnutý rozsudok vo výroku I. podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny

potvrdil a vo výrokoch II. a IV. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b/, § 391
C. s. p.).

5. Výrokom I. rozhodol okresný súd o určení, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.
8500032565 zo dňa 27.09.2013 a Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500035224 zo

dňa 14.11.2013, uzavreté medzi žalobkyňou a žalovaným, sú neplatné. Rozhodnutie založil na právnom
závere podľa ktorého sú dohody o zrážkach zo mzdy špecifikované vo výroku rozhodnutia neurčité a
preto neplatné podľa § 37 Občianskeho zákonníka.

6. Podľa čl. I. dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500032565, spoločnosť

bude mať (má) voči Dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že Spoločnosť poskytne Dlžníkovi na
základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500032565
(ďalej len „Zmluva“) čiastku vo výške 1.500,00 Eur. V zmysle Zmluvy/dodatku k Zmluve má
Dlžník právo, aby mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci
tzv. revolvingu(ov) (ďalej len „Revolving(y)). Pohľadávky Spoločnosti voči Dlžníkovi zabezpečované

touto Dohodou sú tvorené úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých Dlžníkovi,
príslušenstvom úveru (Revolvingu/ov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré
Spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči Dlžníkovi a
ďalšími prípadnými pohľadávkami Spoločnosti voči Dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo
v súvislosti so Zmluvou a jej prípadných dodatkov (ďalej len „Pohľadávky“). Podľa článku II. dohody

„Strany dojednávajú v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka k zabezpečeniu Pohľadávok Spoločnosti
uvedených v čl. I. tejto Dohody, dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadne z iných príjmov, s ktorými sa
pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou (ďalej len „zrážky zo mzdy“), ktorú Dlžník poberá od
svojho zamestnávateľa (respektíve platiteľa príjmu) ...Na základe tejto Dohody je zamestnávateľ Dlžníka
povinný vykonávať v prospech Spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy Dlžníka, vždy v riadnom výplatnom

termíne Dlžníka a odvádzať ich na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX pod variabilným symbolom
č. 8500032565 vo výške 103,70 Eur mesačne. Strany výslovne súhlasia s tým, že pokiaľ nebude v
ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške (a to z akéhokoľvek dôvodu), ale vo
výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných Pohľadávok výška mesačných zrážok zomzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu
prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo
mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady všetkých Pohľadávok v omeškaní. Dlžník

s takýmto postupom výslovne súhlasí. Obdobného obsahu je aj dohoda o zrážkach zo mzdy (iných
príjmov) dlžníka č. 8500035224.

7. Po preskúmaní odvolania žalovaného a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd konštatuje,
že okresný súd ohľadom určenia neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy vykonal dokazovanie vo veci v

dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 191 C. s. p. a svoje rozhodnutie aj
náležite odôvodnil podľa § 220 ods. 2 C. s. p. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na
strane druhej. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku v časti
určenia neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy preto podľa § 378 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť
dôvodov uvedených v jeho písomnom vyhotovení, na ktoré v podstatných bodoch odkazuje.

8. Odvolanie žalovaného v tejto časti nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

9. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu poukazuje na to, že dohoda o zrážkach zo
mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom.

pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho
zákonníka). Predpokladom platného dojednania je písomná forma dohody. Jej nedodržanie má za
následok jej neplatnosti (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Platnosť dohody o zrážkach zo mzdy z
hľadiska obsahových náležitostí vyžaduje určenie oprávnenej, ako aj povinnej osoby, určenie celkovej
sumy, ktorá má byť zrazená. Nie je nevyhnutné (ale možné), aby dohoda obsahovala aj uvedenie

výšky zrážok, ktoré sa majú vykonávať. Zákon výslovne ustanovuje, že dohodnuté zrážky nesmú svojou
výškou (rozsahom) presahovať výšku zrážok, aké sú prípustné pri výkone rozhodnutia (exekúcii). Ak
by však dohodnutá výška zrážok presahovala zákonom stanovený limit, v tejto časti je dohoda neplatná
a platiteľ mzdy je povinný zraziť a poukázať veriteľovi iba sumu zodpovedajúcu právnej úprave.

10. Aj podľa odvolacieho súdu uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy
neobsahovala. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá má
byť zabezpečená, opisuje len možné spôsoby jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky
(všetky revolvingy, príslušenstvo, prípadné zmluvné pokuty, náklady, ktoré žalovanému vznikli v
súvislosti s vymáhaním pohľadávok a prípadné ďalšie pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, ktoré

do budúcna vyplynú zo zmluvy o úvere a jej prípadných dodatkov) je neurčité, a teda neplatné podľa
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť
zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu
uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Bolo by tiež
možné, že v rámci takto žalovaným vyčíslenej pohľadávky sa môžu ocitnúť aj nároky, ktoré sú sporné a

ktorých spornosť je takto vyňatá zo súdneho prieskumu. Neurčité bolo aj zmluvné dojednanie v dohode
o zrážkach zo mzdy týkajúce sa výšky splátok. Podľa dohody, ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka
zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch
zvýšená nad dohodnutú sumu. Aj podľa odvolacieho súdu je neprípustné navyšovanie zrážok zo mzdy
nad dohodnutú výšku predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd nemal za to, že by sa neplatnosť mala týkal len časti právneho
úkonu ako na to žalovaný poukazoval v odvolaní.

11. Žalovaný v odvolaní v súvislosti s výrokom II., ktorým súd určil, že označené úvery poskytnuté na
základe zmlúv o revolvingových úveroch sú bezúročné a bez poplatkov, namietal procesný postup súdu

poukazujúcnato,žežalobkyňasadomáhalapôvodneurčenianeplatnostizmluvyorevolvingovomúvere
č. 8500032565 zo dňa 27.09.2013 a zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500035224 zo dňa 14.11.2013
pričomnapojednávanídňa06.03.2013určenia,žeúverjebezúrokovabezpoplatkov.Podľažalovaného
išlo o iný žalobný návrh a inú požiadavku, než bola uvedená v žalobe. Bez toho, aby súd nerozhodol o
pripustení zmeny, nemohol o takejto zmene ani meritórne rozhodnúť.

12. Odvolanie žalovaného v tejto časti t.j. do výroku II., ktorým určuje, že úvery poskytnuté na základe
zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500032565 zo dňa 27.09.2013 a zmluvy o revolvingovom úvere č.
8500035224 zo dňa 14.11.2013 sú bezúročné a bez poplatkov, považoval odvolací súd za dôvodné.13. Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že žalobkyňa na pojednávaní dňa 06.03.2017 (č.l. 121
spisu)podopytezostranysúduuviedla:„žiadamurčiťdohodyozrážkachzomzdyzaneplatnéazároveň

tak, ako som už uvádzala v rámci svojho prednesu žiadam, aby súd určil, že zmluvy sú bezúročné a bez
poplatkov z tých dôvodov, ktoré som už uviedla v rámci svojho prednesu“.

14. Ust. § 140 C. s. p. upravuje legálnu definíciu zmeny žaloby. Zmena žaloby je návrh, ktorým sa
rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. Zmena žaloby je podaním vo veci samej (pozri

§ 123 ods. 2 C. s. p.). Zmena žaloby je dispozitívnym úkonom žalobcu a je prejavom jeho slobody v
dispozícii s konaním a predmetom konania. Žalobca takto môže meniť žalobu, ale len so súhlasom
súdu O pripustení alebo nepripustení zmeny návrhu súd rozhoduje uznesením. Uznesenie, ktorým súd
pripustil zmenu žaloby, nemusí doručiť stranám, ak boli prítomné na pojednávaní, na ktorom sa o zmene
rozhodlo. Doručuje sa len subjektom, ktoré neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena.
Pokým súd nerozhodne o uplatnenej zmene žaloby, nemôže pokračovať v konaní o pôvodnej žalobe.

15. Odvolací súd s poukazom na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu a vyššie uvedené dospel
k záveru, že okresný súd v konaní nezachoval žiaduci postup. Bez toho, aby rozhodol o pripustení/
nepripustení zmeny žaloby v zmysle ust. § 142 C. s. p. rozhodol vo veci o návrhu žalobkyne, ktorý
nebol predmetom pôvodnej žaloby, ktorou sa táto domáhala určenia neplatnosti dohôd o zrážkach zo

mzdy a určenia neplatnosti zmlúv o úvere. Uvedené pochybenie malo za následok zrušenie rozhodnutia
okresného súdu vo výrokoch II. a súvisiacom výroku IV. o trovách konania a vrátenie veci mu na ďalšie
konanie.

16. Ďalší postup súdu I. inštancie bude preto závisieť od rozhodnutia o zmene žaloby. V novom

rozhodnutí zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

17. Vo výroku III. zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý lebo nebol napadnutý odvolaním.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného

sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a
podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).