Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. marec 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/31/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413213799
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4413213799.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a
členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v exekučnej veci
oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8-10, IČO: 30 807 484, vo veci
pobočky Nové Zámky, so sídlom Nové Zámky, Nám. Gy. Széchényiho 10, proti povinnému: CFF spol. s r.
o.,sosídlomŠurany,Továrenská4,IČO:36538876,ovymoženiesumy1.538,85euraspríslušenstvom,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 30. novembra 2017 č.
k. 9Er/725/2013-21 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a o trovách exekúcie rozhodol tak,
že oprávnený je povinný do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatiť súdnemu exekútorovi
Mgr. Stanislavovi Polákovi, Exekútorský úrad so sídlom Moyzesova 5, Nitra, náhradu trov exekúcie
vo výške 52,49 eura. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 200
ods. 1, § 200 ods. 5, § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej Exekučný poriadok). Uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie,

pripojenéhoexekučnéhotituluanávrhusúdnehoexekútoranavydaniepoverenianavykonanieexekúcie
bol poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor JUDr. Stanislav Polák. Dňa 12. 01. 2017 bol súdu
prvej inštancie doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods.1
písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie.
Zároveň exekútor žiadal, aby súd uložil oprávnenému zaplatiť trovy exekúcie v sume 52,49 eura.
Celkovo súd prvej inštancie priznal exekútorovi trovy exekúcie v zmysle vyhlášky č. 288/95 Z. z. o

odmenách a náhradách súdnych exekútorov vo výške 52,49 eura. Záverom uviedol, že na náhradu trov
exekúcie zaviazal oprávneného, nakoľko boli naplnené všetky podmienky predpokladané § 203 ods. 2
Exekučného poriadku, teda exekúcia bola zastavená z toho dôvodu, že majetok povinného nestačil ani
na úhradu trov exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho

zrušenia. Nesúhlasil s tvrdením, že exekučné konanie má byť zastavené podľa ustanovenia § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku. Poukázal na skutočnosť, že od podania návrhu na vykonanie exekúcie
(t. j. 30. 05. 2013) disponuje iba s upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 22. 11. 2013 doručeným
oprávnenému dňa 02. 12. 2013.Súdny exekútor doručil dňa 13. 01. 2017 oprávnenému správu o stave
konania zo dňa 16. 12. 2016, v ktorej oznámil, že nebol zistený žiadny majetok povinného. Taktiež
oznámil, že upovedomenie o začatí exekúcie nebolo povinnému doručené z dôvodu, že povinný je

v mieste sídla spoločnosti podľa obchodného registra neznámy, povinný nemá vo vlastníctve žiadnu
nehnuteľnosť, povinný je vlastníkom staršieho motorového vozidla, na ktorom je viacero exekútorskýchblokácií so skorším dátumom, miesto, kde sa vozidlo nachádza, resp. či ešte existuje, sa nepodarilo
zistiť, boli vydané exekučné príkazy prikázaním pohľadávky z účtu, ale bez kladného výsledku. Na
základe uvedeného konštatoval, že u povinného nie je predpoklad obnovenia činnosti a nadobudnutia

majetku a nebolo by efektívne vykonávať ďalšie šetrenia a zvyšovať tým výdavky a preto vzhľadom k
tomu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, predloží na súd návrh na zastavenie
exekúcie podľa §57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Poukázal na skutočnosť, že v čase podania
návrhu na vykonanie exekúcie bol povinný vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom
území obce Šurany, zapísaných na LV č. 3720. Uviedol, že súdny exekútor však exekučný príkaz na

vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného
nevydal a nehnuteľnosť nezablokoval, čím svojou nečinnosťou zapríčinil nevymoženie pohľadávky a
tým i nevymoženie trov exekúcie. Poukázal na neprimerane vysokú sumu exekútorom uplatnených, ako
aj súdom priznaných trov exekúcie. Uviedol, že súdny exekútor v priebehu exekučného konania vydal
iba upovedomenie o začatí exekúcie a ďalšie úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky nevykonal,
resp. ich nepreukázal, svojou nečinnosťou zapríčinil nevymoženie pohľadávky a tým i nevymoženie trov

exekúcie. Z uvedeného dôvodu nesúhlasil so zastavením exekučného konania č. EX2862/2013 a taktiež
s náhradou trov exekučného konania, ku ktorej súd prvej inštancie zaviazal oprávneného.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej CSP) viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie

oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

4. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa svojím návrhom, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 30.

05. 2013, domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 1.538,85 eura. Za exekučný titul označil rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky č. 700-1410264213-GC04/13 zo dňa 17. apríla 2013, ktoré
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15. 05. 2013. Súd prvej inštancie poveril dňa 14. 06.
2013 súdneho exekútora Mgr. Stanislava Poláka vykonaním exekúcie. Dňa 12. 01. 2017 bol doručený
súdu prvej inštancie podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného

nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k návrhu
súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Oprávnený sa vyjadril, že nesúhlasí a podnetom súdneho
exekútora na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a s
následným platením trov exekúcie a navrhol, aby sa v exekúcii ďalej pokračovalo. Súd prvej inštancie o
podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie rozhodol napadnutým uznesením.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie.

7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

8. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného

nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na
náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

9. Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že ak sa v priebehu exekúcie

zistí, že povinný nemá majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom
zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pričom existencia
nedostatku majetku musí byť podložená šetrením súdneho exekútora. Zastavenie exekúcie z tohto
dôvodu pritom nebráni, aby oprávnený podal v budúcnosti nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže,
že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.

10. Odvolací súd, vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových zistení, ako i citovanej právnej úpravy
dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. Mal za to, že súd prvej inštancie
správne zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetokpovinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, nakoľko vykonaným šetrením povereného súdneho
exekútora bolo nepochybne zistené, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by bolo
možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, je vlastníkom

staršieho motorového vozidla, na ktorom je viacero exekútorských blokácií so skorším dátumom (miesto,
kde sa vozidlo nachádza, resp. či ešte existuje sa nepodarilo zistiť), boli vydané exekučné príkazy
prikázaním pohľadávky z účtu bez kladného výsledku, povinnú ročnú účtovnú závierku spoločnosť
podala naposledy v roku 2013 so stratou, je vedená v zozname dlžníkov finančnej správy s daňovým
nedoplatkom, dlžníkom sociálnej poisťovne a dlžníkom zdravotnej poisťovne. Spoločnosť zmenila v

roku 2014 spoločníka. Na Sociálnej poisťovni bol povinný odhlásený 30. 04. 2014, kedy ukončil svoju
činnosť. Voči povinnému je vedených ďalších 12 exekučných konaní, s výškou vymáhanej istiny bez
príslušenstva a trov exekúcie vyše 500.000 eur, a teda majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie. Za tejto situácie preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď predmetnú exekúciu
zastavil pre nemajetnosť povinného. Záverom odvolací súd uvádza, že právoplatné rozhodnutie súdu o
zastaveníexekúcieprenemajetnosťpovinnéhonezakladáprekážkuresiudicataprezačatieexekučného

konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého
exekučného titulu. Zastavenie exekúcie z tohto dôvodu tak nebráni, aby oprávnený podal v budúcnosti
pri prípadnej zmene majetkových pomerov povinného nový návrh na vykonanie exekúcie, ak sa ukáže,
že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. K námietke
oprávneného týkajúcej sa trov exekučného konania odvolací súd dodáva, že ak dôvod zastavenia

exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie
treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť
trovy exekúcie oprávnený (v týchto intenciách postupoval napokon aj Najvyšší súd Slovenskej republiky
napríklad pri rozhodovaní vo veci sp. zn. 3MCdo/13/2011). Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia odvolací súd dáva do pozornosti aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 6 M Cdo/13/2012, zo dňa 15. 08. 2012, ktorý uviedol, že ak príčinou zániku povinného je nedostatok
jeho majetku exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno
vykonať (§57 ods. 1 písm. g) EP), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie
(§ 57 ods. 1 písm. h) EP), v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta).
Súd má povinnosť (teda nie iba možnosť) zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie vždy, ak

došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
V tomto prípade sa zavinenie oprávneného pre jeho vznik povinnosti nahradiť trovy exekúcie vôbec
nevyžaduje. Oprávneného nemožno zaviazať na náhradu trov exekúcie iba v jedinom prípade a to vtedy,
ak je predmetom exekúcie akákoľvek pohľadávka výživného.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že
povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia §
262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o
výškenáhradytrovkonaniapoprávoplatnostirozhodnutiamuselrozhodovaťpodľa§262ods.2CSPsúd
prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy

odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá
v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že povinnému a sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).