Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. marec 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/201/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311207387
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4311207387.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanej: A. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., N. H. XXXX/XX, o
zaplatenie 575,30 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo

dňa 28. 05. 2012 č. k. 14C/250/2011-109 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalobcu o d m i e t a .
Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 33,92
eura s 8,5 % úrokom z omeškania zo sumy 31,93 eura od 01. 06. 2008 do zaplatenia a zo sumy 1,99

eura od 28. 06. 2008 do zaplatenia a to do 15 dní od jeho právoplatnosti. Zároveň vyslovil, že o nároku
na náhradu trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia.
2. Pri svojom rozhodnutí vyšiel zo zistenia, že účastníci konania dňa 31. 01. 2008 uzatvorili zmluvu o
pripojení podľa zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, na základe ktorej bola žalovanej
vypožičaná SIM-karta umožňujúca jej využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom a
zároveň jej bol odpredaný 1 ks mobilného telefónu zn. Sony Ericsson K320i silver za cenu 1,- Sk

(0,03 eura). Za situácie, že žalovaná porušila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy a odoberala
telekomunikačné služby, za ktoré neplatila, dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v časti
týkajúcej sa zaplatenia sumy 33,92 eura a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vo vyhovujúcej
časti svoje rozhodnutie oprel o ust. § 42 ods. 1 písm. a/, § 42 ods. 4 písm. b/ a § 76 ods. 12
zák. č. 610/2003 Z. z. a žalobcovi priznal hovorné vyfakturované žalovanej faktúrou na sumu 31,93
eura splatnou dňa 31. 05. 2008 a faktúrou na sumu 1,99 eura splatnou dňa 27. 06. 2008 právnym

predchodcom žalobcu Telefónicou O2 Slovakia, s.r.o., keďže pohľadávka uplatnená v konaní bola
postúpená žalobcovi Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 749 dňa 11. 12. 2008. Pokiaľ ide o ďalšie,
žalobcom uplatnené hovorné vyfakturované žalovanej faktúrami na sumu 10,36 eura splatnou dňa 29.
02. 2008, na sumu 65,92 eura splatnou dňa 31. 03. 2008 a na sumu 136,03 eura splatnou dňa 02. 05.
2008, tieto žalobcovi nepriznal s poukazom na ust. § 101 OZ pre ich premlčanie, keďže si ich žalobca
uplatnilpouplynutí3-ročnejpremlčacejlehoty.Rovnakotakžalobcovinepriznalnároknazmluvnúpokutu

vo výške 9.913,50,- Sk (329,06 eura) dojednanú dodatkom k zmluve v bode III., bod 2.3 pre absolútnu
neplatnosť takejto dohody v zmysle § 37 ods. 1 OZ z dôvodu jej nejasnosti a neurčitosti. Žalobcovi
priznal úrok z omeškania z priznaných súm, vychádzajúc z ust. § 517 ods. 2 OZ a nariadenia vlády č.
87/1995 Z. z. Podľa § 151 ods. 3 OSP zároveň vyslovil, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne
po právoplatnosti rozsudku.
3. Tento rozsudok odvolaním napadol žalobca v časti, ktorou bol zamietnutý jeho nárok na zaplatenie

zmluvnej pokuty domáhajúc sa v tejto časti jeho zmeny a vyhovenia žalobe, alternatívne zrušenia
napadnutého rozsudku a vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvej inštancievec nesprávne právne posúdil a v tomto smere poukázal na ust. § 544 ods. 1, 2 OZ, ako aj článok II. bod
2.3 dodatku k zmluve o pripojení. Mal za to, že medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou došlo k
jednoznačnej písomnej dohode o zmluvnej pokute, ktorá bola špecifikovaná v dodatku a tento žalovaná

podpísala, svojim podpisom vyjadrila súhlas s jej obsahom, ako aj stanovenou výškou zmluvnej pokuty.
Argumentoval, že žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním faktúr za poskytnuté elektronické
služby, pričom jej bol poskytnutý mesačný program, v rámci ktorého čerpala výhody uvedené v dodatku
a tiež jej bol poskytnutý mobilný telefón v hodnote 3.944,-Sk len za cenu 1,- Sk. Keďže žalovaná porušila
povinnosti vyplývajúce jej zo záväzkového vzťahu, uplatnil si voči nej zmluvnú pokutu pozostávajúcu

z ceny telefónu podľa ponuky mobilných telefónov, ako aj paušalizovanej náhrady škody, ktorá mu
vznikla v dôsledku neplnenia záväzku žalovanou zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom
vzťahu. Žalovaná tým, že porušila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy, bola povinná potom znášať
sankcie z toho vyplývajúce. Uviedol tiež, že výšku zmluvnej pokuty považuje za primeranú, pričom práve
naopak, pri neprimerane nízkej, resp. žiadnej zmluvnej pokute by nebola naplnená jej podstatná funkcia.
Konštatoval tiež, že zmluvná pokuta bola uvedená v rámci dodatku, ktorého obsah nebol tak rozsiahly,

aby sa s ním žalovaná nemala možnosť oboznámiť a naviac ide o doklad, ktorý bol žalovanou priamo
podpísaný, a na ktorom bola suma zmluvnej pokuty ešte aj zvýraznená.
4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
5. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01. 07.
2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného

ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, a teda sa
použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku

s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.
6. Prv, než odvolací súd pristúpil k posudzovaniu dôvodnosti podaného odvolania z hľadiska jeho vecnej
stránky, skúmal, či odvolateľ splnil všetky zákonom vyžadované podmienky upravené v ust. § 355 - §
363 CSP, ktoré by odvolaciemu súdu umožnili odvolanie meritórne prejednať.
7. Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.
8. Podľa § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
9. Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že žalobca ním nebrojí proti výroku rozsudku, ktorým bolo
jeho žalobe vyhovené a proti ktorému výroku ani odvolanie by nebolo subjektívne prípustné, pretože
na podanie odvolania je oprávnená len tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Všetky námietky žalobcu sa viažu len k sume 329,07 eura, predstavujúcej dohodnutú zmluvnú pokutu,
o ktorej súd prvej inštancie opomenul vo výroku svojho rozsudku rozhodnúť, i keď z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva, že v tomto rozsahu žalobu zamietol. Odvolanie tak smeruje proti neexistujúcemu
výroku rozsudku súdu prvej inštancie.
10. Postup súdu a strán sporu v prípade, že súd vo výroku rozsudku, ktorým sa konanie končí v rozpore

s ust. § 212 ods. 2 CSP (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie § 152 ods. 2 OSP) nerozhodol o
celom predmete konania, je upravený v ust. § 225 CSP (§ 166 OSP) podľa ktorého, ak nerozhodol súd v
rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní
od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť
doplniť aj bez návrhu (§ 225 ods. 1 OSP). Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa

primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku,
návrh zamietne (§ 225 ods. 2 CSP, totožne ako § 166 ods. 2 OSP).
11. Právna úprava tak vylučuje možnosť napadnúť odvolaním výrok rozsudku, ktorý nebol vydaný a
teda neexistujúci výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie nemôže byť z hľadiska logiky ani predmetom
odvolacieho prieskumu, pričom odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia prípustné nie je (§ 358 CSP,

§ 202 ods. OSP).
12. Zhora uvedené závery sa presadia i v danej veci, keď žalobca odvolaním napadol práve absentujúci
výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie opomenul žalobu žalobcu v časti
prevyšujúcej priznanú sumu 33,92 eura s príslušenstvom zamietnuť. Na tom nemôže nič zmeniť ani
skutočnosť, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že tak hodlal učiniť.

13. Za danej procesnej situácie odvolaciemu súdu nezostalo nič iné, ako odvolanie žalobcu ako
neprípustné podľa § 386 písm. c/ v spojení s článkom 4 CSP odmietnuť.
14. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že pochybenie prvoinštančného súdu bolo napravené jeho
dopĺňacím rozsudkom zo dňa 10. 03. 2017 č. k. 14C/250/2011-244, ktorým bol rozsudok Okresnéhosúdu Levice zo dňa 28. 05. 2012 č. k. 14C/250/2011-109 doplnený tak, že žaloba žalobcu bola vo
zvyšku zamietnutá a tento rozsudok pre absenciu odvolania strán sporu nadobudol dňa 15. 06. 2017
právoplatnosť.Navyšežalobcapodaním,doručenýmsúduprvejinštanciedňa14.11.2016zobralžalobu

čiastočne späť vo výške 329,07 eura a žiadal žalovanej uložiť povinnosť zaplatiť mu sumu 246,23 eura
s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 10,36 eura od 01. 03. 2008 do zaplatenia, zo sumy 65,92
eura od 01. 04. 2008 do zaplatenia, zo sumy 136,03 eura od 03. 05. 2008 do zaplatenia, zo sumy 31,93
eura od 01. 06. 2008 do zaplatenia a zo sumy 1,99 eura od 28. 06. 2008 do zaplatenia. Ako už bolo
uvedené, požadovaná suma 33,92 eura s 8,5 % úrokom z omeškania zo sumy 31,93 eura od 01. 06.

2008 do zaplatenia a zo sumy 1,99 eura od 28. 06. 2008 do zaplatenia bola už odvolaním napadnutým
rozsudkom žalobcovi priznaná a vo zvyšnej časti bol nárok žalobcu dopĺňacím rozsudkom právoplatne
zamietnutý. O čiastočnom späťvzaní žaloby v rozsahu 329,07 eura odvolací súd v intenciách § 370 ods.
1 CSP nerozhodoval, keďže k späťvzatiu žaloby žalobcom došlo pred rozhodnutím súdu prvej inštancie,
o ktorom tak mal rozhodnúť prvoinštančný súd.
15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že v odvolacom konaní úspešnej

žalovanejnáhradutrovodvolaciehokonanianepriznal,ikeďsohľadomnavýsledokodvolaciehokonania
principiálne by bolo namieste priznanie náhrady trov odvolacieho konania žalovanej podľa § 396 ods.
1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V danej veci však možnosť priznania náhrady trov konania vylučovala
skutočnosť, že žalovanej v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, čím bol daný dôvod
pre aplikáciu článku 4 CSP.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).