Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. máj 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/343/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110201861
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2110201861.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci strán sporu žalobkyne: L.
F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. M.. XXXX/XX, Q. B., zastúpenej: JUDr. Roman Jurík, advokát so sídlom
Jazerná 19, Nové Zámky, proti žalovanému: T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, A., zastúpenému:
advokátska kancelária agner & partners, s.r.o., IČO: 36 722 758, so sídlom Špitálska 10, Bratislava,
o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k.
19C/15/2010-522 zo dňa 18.05.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd návrh zamietol a o trovách konania rozhodol, že navrhovateľka
(žalobkyňa) je povinná zaplatiť splnomocnenému zástupcovi odporcu (žalovanému) náhradu trov
konania odporcu vo výške 1.213,95 Eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Rozsudok
odôvodnil s použitím § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v časti o náhrade trov konania s použitím
§ 142 ods. 1 O.s.p.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol priebeh konania, výsluchy účastníkov a
svedkov, citoval listinné dôkazy z ktorých a vychádzal a rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že
navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 18.05.2009 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd
určí, že kúpna zmluva uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 31.12.2008, ktorej predmetom
je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX kat. úz. Q. B. ako parcela č.
792/1-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 214 m2, parcela č. 792/2-zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 178 m2, rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parcele č. 792/1, je neplatná. Zároveň

žiadala určiť, že je výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností. Rozsudkom č.k. 19C/15/2010-235 zo dňa
23.04.2012 tunajší súd návrh v celom rozsahu zamietol. Na základe odvolania navrhovateľky odvolací
súd rozsudkom č.k. 24Co/273/2012-387 zo dňa 11.12.3013 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v
časti zamietnutia návrhu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy potvrdil, v ostatnej časti rozsudok zrušil a
vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Predmetom konania zostalo
učenie vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti.

3. Z Kúpnej zmluvy uzavretej dňa 10.10.2008 medzi J. F., V. F., L. F. ako predávajúcimi a D. R. ako
kupujúcim súd zistil, že predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX k.ú. Q. B. - parc. č. 792/4 a
parc. č. 792/3 a LV č. XXX k.ú. Q. B. - parc. č. 793/1, parc č. 793/3, dom súp.č. XXXX na parc. č. 792/3,kúpna cena bola 1.200.000,- Sk, pričom suma 600.000,- Sk mala byť vyplatená L. F. a suma 600.000,-
Sk mala byť vyplatená J. F. a V. F..

4. Zo Zmluvy o úvere uzavretej dňa 16.10.2008 medzi spoločnosťou Financ Partners, s.r.o., Partizánske
ako veriteľom a L. F. ako dlžníkom vyplýva, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške
250.000,- Sk, úver mal byť splácaný v splátkach vo výške 7.720,- Sk, prvá splátka bola splatná
16.11.2008. Úver bol zabezpečený formou zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva v prospech
veriteľa, pričom zabezpečenie bolo vykonané na základe osobitnej Zmluvy o zabezpečovacom prevode

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Q. B..

5. Zo Zmluvy o budúcej zmluve uzavretej dňa 28.10.2008 medzi D. R. ako budúcim predávajúcim a L. F.
ako budúcim kupujúcim vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na uzatvorení zmluvy, ktorej predmetom
boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX kat. územia Q. B. ako a) rodinný dom súp. č. XXXX postavený
na parcele číslo 792/3, b) pozemky parc. č. 792/3, parc. č. 792/4, parc. č. 793/1, parc. č. 793/3. Zmluvné

strany sa dohodli na kúpnej cene 1.500.000,- Sk, ktorá mala byť zaplatená najneskôr do 30.11.2008,
zmluvné strany sa dohodli, že kúpnu zmluvu uzatvoria po zaplatení celej kúpnej ceny.

6. Zo Stanoviska k žiadosti dlžníka o predčasné splatenie úveru zo dňa 02.12.2008 vyplýva, že
spoločnosť Financ Partners, s.r.o. oznámila navrhovateľke, že na základe jej žiadosti o predčasné

vyplatenie úveru, súhlasí s predčasným ukončením zmluvy, dlžná suma bola vyčíslená na sumu
584.422,- Sk.

7. Z potvrdenia o svedectve zo dňa 12.12.2008 vyplýva, že podpísaná F. F. a T. W. potvrdzujú svojimi
podpismipravdivosťosvedectveato,žeF.F.akosvedokvovecipožičiavaniapeňazívsume1.000.000,-

Sk L. F. od T. W., ktoré budú výlučne použité na odkúpenie nehnuteľností od D. R., ktorý bol o tom
informovaný. T. W. sa zaväzuje vyplatiť dohodnutú sumu 1.000.000,- Sk L. F. a tá dohodnutú sumu bude
splácať v dohodnutom termíne vždy ku koncu mesiaca. Na základe pôžičky bude spísaná ich kúpna
zmluva, ktorá bude použitá v prípade, ak L. F. požičané peniaze 1.000.000,- Sk nesplatí.

8. Z kúpnej zmluvy uzavretej v Trnave dňa 31.12.2008 medzi L. F. (navrhovateľkou v predmetnom
konaní) ako predávajúcou a T. W. (odporcom v predmetnom konaní) ako kupujúcim súd zistil, že
predmetom kúpnej zmluvy bol predaj a kúpa spoluvlastníckeho podielu 1/1 na nehnuteľnosti evidovanej
na Katastrálnom úrade v Trnave, Správa katastra Trnava, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Q.
B., zapísanej na LV číslo XX ako parcela číslo 792/1 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 214

m2, parcela číslo 792/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 178 m2 a stavby na parcele číslo
792/1 súpisné číslo XXXX, rodinný dom. V časti C listu vlastníctva bolo vyznačené záložné právo
na nehnuteľnosti G. Q. P., zmluva o úvere číslo 015/2017/05HU, záložná zmluva právoplatná dňa
07.09.2005. V zmysle článku III zmluvy predávajúca predáva v celosti nehnuteľnosti popísané v článku
II kupujúcemu a kupujúci kupuje tieto nehnuteľnosti v celosti do výlučného vlastníctva v 1/1, spolu s

vyznačenými ťarchami. V zmysle článku IV predávajúca predáva a kupujúci od nej kupuje predmet
kúpy popísaným v článku II kúpnej zmluvy za dohodnutú kúpnu cenu 852.000,- Sk. Kúpna cena bude
uhradená nasledovne: čiastku 672.000,- Sk uhradí kupujúci v hotovosti pred podpisom tejto zmluvy,
prijatie tejto čiastky predávajúca potvrdzuje svojím podpisom na tejto zmluve. Čiastku 180.000,- Sk
uhradí kupujúci do tridsiatich dní po povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúceho na

účet predávajúcej. K nehnuteľnosti je zriadené záložné právo v prospech G. Q. P., zml. o úvere č.
015/2017/05HU, záložná zmluva právoplatná dňa 07.09.2005. V zmysle článku V bod 6 návrh na vklad
do katastra nehnuteľností tejto kúpnej zmluvy podá kupujúci. V zmysle článku VI účastníci zmluvy
berú na vedomie, že táto zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpísania zmluvnými stranami, avšak
účinky prevodu vlastníckeho práva nastúpia dňom právoplatnosti rozhodnutia Správy katastra Trnava o

povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúceho do katastra nehnuteľností. V zmysle článku
VII bod 4 zmluvné strany zhodne vyhlásili, že zmluva nebola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok a že ich zmluvná voľnosť nebola žiadnym spôsobom obmedzená. Zmluva bola podpísaná
predávajúcimi i kupujúcim dňa 31.12.2008 na notárskom úrade JUDr. Ivety Vaškovej v Trnave, bola
osvedčená pravosť podpisov zmluvných strán.

9. Z Návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v zrýchlenom konaní súd zistil, že T.
W. podal dňa 31.12.2008 návrh na vklad vlastníckeho práva.10. Zo späťvzatia návrhu na povolenie vkladu dočasného prevodu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností a návrhu na zastavenie konania zo dňa 14.01.2009 vyplýva, že spoločnosť Financ
Partners a L. F. zobrali späť návrh na povolenie vkladu dočasného prevodu vlastníckeho práva

do katastra nehnuteľností a žiadali zastaviť konanie, keď dňa 16.10.2008 uzatvorili Zmluvu o
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

11. Z Prehlásenia veriteľa o splatení úveru zo dňa 14.01.2009 vyplýva, že spoločnosť Financ Partners,
s.r.o. potvrdila, že dňa 31.12.2008 splatila L. F. úver, ktorý jej bol poskytnutý na základe uzatvorenej

Zmluvy o úvere č. 205/2008 zo dňa 16.10.2008.

12.ZvýpisuzlistuvlastníctvačísloXX katastrálnehoúzemiaQ.B.súdzistil,ževlastníkomnehnuteľností
parcela číslo 792/1 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 214 m2, parcela číslo 792/2 - zastavané
plochyanádvoriaovýmere178m2astavbynaparcelečíslo792/1súpisnéčísloXXXX,rodinnýdomjeT.
W.(odporcavpredmetnomkonaní).Titulomnadobudnutiajekúpnazmluvaprávoplatnádňa27.01.2009.

13. Z písomného prejavu navrhovateľky zo dňa 27.02.2009 súd zistil, že navrhovateľka oznámila
odporcovi nasledovné: ,,Keď nebudú do utorka 03.03.2009 zaplatené 1.400,- Eur + G. Q., tak už
nebudem ukecávať ďalšiemu odkladu splátok".

14. Z Uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Trnave ČVS: ORP-537/OEK-TT-2009 Pt zo dňa
02.01.2012 súd zistil, že trestné stíhanie, ktoré bolo začaté pre zločin podvodu preto, že dňa 31.12.2008
v presne nezistenom čase doposiaľ neznámy páchateľ vystupujúci ako T. W. vylákal od L. F. predaj
rodinného domu, ktorý bol v jej výlučnom vlastníctve a to tak, že L. F. si chcela vybaviť úver vo F.,
pričom tento sa jej nepodarilo vybaviť a T. W. sa jej ponúkol, že jej poskytne pôžičku 1.000.000,- Sk,

pričom uviedol, že sa k tomu urobí zmluva o úvere ale aj fiktívna zmluva, ktorá mala byť ako zábezpeka,
keby mu úver nesplatila, na základe toho dňa 31.12.2009 podpísala u notára kúpnu zmluvu, ktorou bol
uskutočnený prevod rodinného domu na T. W., súčasne jej mal dať podpísať aj zmluvu o úvere a vyplatiť
jej pôžičku 1.000.000,- Sk, pričom v skutočnosti jej zmluvu o pôžičke nedal a nevyplatil jej ani pôžičku,
následne urobil T. W. bez jej vedomia návrh na vklad nehnuteľnosti do katastra a stal sa majiteľom jej

rodinného domu, bolo zastavené, lebo tento skutok nie je trestným činom. Z odôvodnenia rozhodnutia
vyplýva, že dokazovania je jednoznačne zrejmé, že z konania T. W. nevyplýva podozrenie zo spáchania
zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona.

15. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že D. R., poskytol starému otcovi navrhovateľky J. F. pôžičku vo

výške 500.000,- Sk dňa 05.09.2008. Následne dňa 10.10.2008 navrhovateľka, jej starý otec J. F. a stará
matka V. F. uzavreli s D. R. kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľností, ktoré sú priľahlými nehnuteľnosťami k
predmetným nehnuteľnostiam, podľa tvrdenia navrhovateľky dôvodom bola skutočnosť, že D. R. žiadal
peniazevrátiť.Dňa28.10.2008uzavrelL.F.-bratnavrhovateľkyakobudúcikupujúcisD.R.akobudúcim
predávajúcim Zmluvu o budúcej zmluve predmetom ktorej boli susedné nehnuteľnosti k predmetnej

nehnuteľnosti, ktoré boli zmluvou zo dňa 10.10.2008 prevedené na D. R.. Následne dňa 31.12.2008
uzavrela navrhovateľka ako predávajúca predmetnú kúpnu zmluvu s odporcom, odporca v uvedený deň
podal návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, následne odporca vyplatil zvyšok
dlžnej sumy titulom úveru poskytnutého navrhovateľke od spoločnosti Financ Partners, bola vystavená
kvitancia spoločnosťou Finance Partners o zaplatení podlžnosti a bol povolený vklad vlastníckeho práva

k predmetnej nehnuteľnosti v prospech odporcu.

16.Navrhovateľkaodpočiatkuvkonanítvrdila,žekúpnuzmluvasodporcomdňa31.12.2008neuzavrela
vážne.

17. Je nesporným, že navrhovateľka kúpnu zmluvu s odporcom dňa 31.12.2008 podpísala. Predmetným
návrhom sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu - uzavretia kúpnej zmluvy
z dôvodu, že jej vôľa ako i vôľa odporcu smerovala k inému právnemu úkonu, keď podľa dohody
zmluvných strán mala slúžiť ako zábezpeka splácania peňažnej pôžičky, ktorú mal odporca bezodkladne
navrhovateľke po podpise zmluvy poskytnúť. Nedošlo pritom ani k podpisu zmluvy o pôžičke ani k

odovzdaniu sumy pôžičky. Zmluvu podpísala s tým, že ide o určité budúce zabezpečenie v prípade
nevrátenia pôžičky peňazí, ktorú jej mal poskytnúť odporca, čo odporca v konaní popieral.18. Z výkladu ustanoveniu § 37 Občianskeho zákonníka vyplýva, že vážnosť vôle súvisí s tým, že
sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite,
než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria úkony urobené s vnútornou výhradou,

simulované právne úkony, úkony urobené pri vyučovaní, pri hre, úkony spojené s recesiou a pod. Aj
keď posudzovanie vážnosti vôle nespôsobuje v praxi osobitné ťažkosti, treba zdôrazniť, že adresát
nevážnehoprávnehoúkonusamusí-aknemoholanipredpokladaťnedostatokvážnostiprávnehoúkonu
- chrániť pred dôsledkami toho, že takému prejavu vôle pripisoval dôsledky, ktoré sa inak spájajú s
platným právnym úkonom. Vo vzťahu k nemu je teda právny úkon v celom rozsahu platný. V takomto

hraničnom prípade dôkazné bremeno, pokiaľ ide o nevážnosť vôle, zaťažuje toho, kto konal bez atribútu
vážnosti. Dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno sa týkajú skutkovej okolnosti vzťahujúcej sa na to, že
adresát nevážneho úkonu aspoň mohol pochopiť (aj keď nepochopil), že chýba vážnosť ako základná
náležitosť vôle. (doc. JUDr. M Števček, PhD. a kol., Občiansky zákonník, Veľké komentáre, C.H.BECK)

19. Právny úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje naozaj k uskutočneniu právneho úkonu. Vôľa nie

je vážna, ak prejavujúci nechcel vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku prejavu takej vôle
nastali. Niekedy však druhej strane nie je zrejmé, že nejde o prejav vážnej vôle a dôverujúc v urobený
prejav sa dobromyseľne domnieva, že právny úkon vznikol a svoje veci zariadi v súlade s týmto mylným
predpokladom. Ak by právo túto jej opodstatnenú dôveru nechránilo, vystavilo by právny styk veľkej
neistote,leboakbysakaždýmoholkedykoľvekodvolávaťnato,žejehovôľanebolavážna(nesmerovala

k právnym následkom), nikdy by nebolo isté, či právny úkon vôbec vznikol a aké má následky. Vôľa,
ktorá nie je vážna (nesleduje právne následky), nemôže byť vôbec základom právneho úkonu, a preto
ide o absolútne neplatný (neexistentný) právny úkon. Ak by však druhej osobe, so zreteľom na všetky
okolnosti prípadu, nebolo a ani nemohlo byť zrejmé, že prejav vôle nie je vážny, treba v záujme ochrany
dobromyseľnosti tejto osoby považovať právny úkon za platný. Existenciu vážnosti vôle k právnemu

úkonu možno usudzovať z objektívnych skutočností, za ktorých bol urobený, najmä ak bol urobený
spôsobom a za okolností, ktoré nevyvolávajú pochybnosti, že subjekt prejavujúci vôľu zamýšľal privodiť
právne účinky, ktoré zákon spája s takýmto prejavom vôle. (JUDr. Imrich Fekete, CSc., Občiansky
zákonník, Veľký komentár, EUROKÓDEX, s.r.o.)

20. Vzhľadom na výklad k ustanoveniu § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd zameral dokazovanie
v predmetnej veci na zistenie či navrhovateľka právny úkon - uzavretie kúpnej zmluvy urobila vážne
v tom zmysle, či jej vôľa smerovala k uskutočneniu právnych následkov tohto úkonu a zároveň na
zistenie, či odporcovi so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, bolo a mohlo byť zrejmé, že prejav vôle
navrhovateľky by nemal byť vážny.

21. Zo samotnej výpovede navrhovateľky vyplýva, že kúpnu zmluvu podpísala v domnení, že v
skutočnosti sa nepoužije, jej vôľa bola previesť nehnuteľnosť na odporcu ale až v prípade, že by
odporcovi nesplatila údajnú pôžičku. Súd neuveril takémuto tvrdeniu navrhovateľky a to vzhľadom na
nasledovné skutočnosti:

22.Navrhovateľka,akosamauviedla,sipredmetnúzmluvuprečítala,zozmluvyjezrejmé,žekúpnacena
vovýške852.000,-Skbude uhradenánasledovne:čiastku672.000,-Sk uhradíkupujúcivhotovostipred
podpisom tejto zmluvy, prijatie tejto čiastky predávajúca potvrdzuje svojím podpisom na tejto zmluve.
Čiastku 180.000,- Sk uhradí kupujúci do tridsiatich dní po povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech

kupujúceho na účet predávajúcej. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka musela mať vedomosť,
že podpisom zmluvy potvrdzuje prevzatie časti kúpnej ceny. Navrhovateľka teda nielenže dôverovala
odporcovi do takej miery, že podpísala zmluva v domnení, že sa nepoužije a má byť len ako zábezpeka
pôžičky bez toho, aby pred podpisom zmluvy jej odporca vyplatil údajnú pôžičku vo výške 1.000.000,- Sk
(resp.juvyplatilpriamoD.R.akokúpnucenuzaprevodnehnuteľnosti,ktorémalkúpiťbratnavrhovateľky

L. F.) ale dôverovala mu natoľko, že potvrdila prevzatie kúpnej ceny vo výške 672.000,- Sk, pričom ako
tvrdila v konaní, túto sumu jej odporca ani nevyplatil.

23. Otázne ďalej je, aký význam by malo uzavretie takejto zmluvy (v ktorej dokonca navrhovateľka
potvrdzuje prevzatie časti kúpnej ceny!!!!), ktorá zmluva sa mala použiť až v prípade ak by navrhovateľka

nesplácala údajnú pôžičku (inak nemala byť použitá), a to zvlášť s poukazom na skutočnosť, že
navrhovateľka mala vedomosť i skúsenosť z minulosti, akým spôsobom zabezpečiť poskytnutie pôžičky
a to v súvislosti s uzavretím zmluvy o úvere s veriteľom Financ Partners dňa 16.10.2008, v ktorej
zmluve bol úver zabezpečený formou zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva v prospechveriteľa, pričom zabezpečenie bolo vykonané na základe osobitnej Zmluvy o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Q. B..

24.Vkonanínebolopreukázané,žeodporcovibybolozrejmé,resp.vzhľadomnavšetkyokolnostimohlo
byť zrejmé, že navrhovateľka v skutočnosti nechcela uzavrieť kúpnu zmluvu, resp. nechcela previesť
predmetnénehnuteľnostibezsplneniaďalšejpodmienky(nesplateniabudúcejpôžičkyodporcovi),práve
naopak, už z okolností uzavretia predmetnej zmluvy a to najmä, že bola podpísaná pred notárom, je
zrejmé, že vôľa navrhovateľky bola skutočná. Napokon je tiež nelogické, ak mala kúpna zmluva slúžiť

na zabezpečenie pohľadávky - pôžičky navrhovateľky od odporcu a odporca podľa navrhovateľky mal o
tom vedomosť, vyvstáva otázka, na čo by odporcovi bola takáto zmluva, keď údajná pôžička vo výške
1.000.000,- Sk mala byť splácaná po 20.000,- Sk až 21.000,- Sk mesačne, t.j. samotná istina by sa
splácala minimálne 48 mesiacov. V zmysle v tom čase platnej Vyhlášky Úradu geodézie, kartografie
a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z.z., návrh na vklad musel byť podaný v 3-ročnej lehote
od uzavretia zmluvy. Vyvstáva teda otázka, akým spôsobom by mal odporca zabezpečené poskytnutie

pôžičky, resp. jej vrátenie, ak by navrhovateľka prestala úver splácať až po uplynutí tejto lehoty, teda
takýto právny úkon - uzavretie kúpnej zmluvy, ktorá sa má použiť až v prípade nesplácania pôžičky je
pre veriteľa nepoužiteľný, zbytočný a nie je ani v súlade so zákonom ako zabezpečovací prostriedok.

25. Je nepravdepodobné, aby mal odporca záujem poskytnúť navrhovateľke pôžičku, keď mu bolo

zrejmé, že má finančné problémy a bolo viac ako pravdepodobné, že by ju nebola schopná splácať
(navrhovateľka mala hypotekárny úver v G. Q. na základe zmluvy uzavretej v roku 2005 vo výške
80.661,22 Eur bez príslušenstva, jej mesačný príjem podľa jej vyjadrenia bol v tom čase 15.000,- Sk).
Ani nízka kúpna cena, na ktorú poukazovala navrhovateľka, podľa názoru súdu, nemôže byť okolnosťou
vzbudzujúcou u odporcu pochybnosť o vážnosti vôle navrhovateľky uzavrieť kúpnu zmluvu, keď obom

zmluvnýmstranámbolozrejmé,ženanehnuteľnostiviaznuťarchyvpodobezáložnéhoprávavprospech
G. Q. P. titulom poskytnutého úveru. I ďalšie skutočnosti a to písomná „výzva" odporcovi zo dňa
27.02.2009, ktorou navrhovateľka odporcu žiadala o úhradu sumy 1.400,- Eur + G. Q. (pred súdom
nevedela relevantne vysvetliť o čo konkrétne sa jednalo) v čase, keď už nehnuteľnosť bola právoplatne
prevedená na odporcu, teda komunikovala s odporcom a nedomáhala sa neplatnosti právneho úkonu,

naopak, žiadala úhradu záväzkov; ďalej inzerovanie predaja domu; ako i samotné podanie predmetného
návrhu až dňa 18.05.2009, napriek povoleniu vkladu vlastníckeho práva v prospech odporcu už dňa
27.01.2009 o čom navrhovateľka mala vedomosť (rozhodnutie jej bolo doručené), spochybňujú tak
skutkové tvrdenia navrhovateľky ako aj jej tvrdenie, že jej vôľa smerovala k tomu, aby právne účinky
úkonu nenastali skôr ako nevráti pôžičku. Napokon už v čase keď jej bolo doručené zo správy katastra

rozhodnutie o povolení vkladu a mala za to, že právny úkon, ktorý bol titulom pre zápis vlastníckeho
práva - predmetná kúpna zmluva zo dňa 31.12.2008 je neplatná, mala možnosť využiť zákonné
opravné prostriedky aby zvrátila tento stav, čo navrhovateľka nevyužila a konala práve naopak, keď ešte
pred povolením vkladu dňa 14.01.2009 zobrala späť návrh na povolenie vkladu dočasného prevodu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech spoločnosti Financ Partners a žiadala zastaviť

toto konanie. S uvedeným konaním navrhovateľky je potom v rozpore jej tvrdenie v predmetnom konaní,
že dôvodom pre ktorý sa domnievala, že sa predmetná kúpna zmluva uzavretá s odporcom nepoužije
bola i skutočnosť, že nehnuteľnosť je založená v spoločnosti Financ Partners.

26. Pochybné zostáva tiež tvrdenie navrhovateľky, že jej nebola vyplatená kúpna cena v deň podpisu

zmluvy, keď naopak všetky okolnosti nasvedčujú opaku, keď práve v tento deň vyplatila sumu
250.000,- Sk spoločnosti Financ Partners titulom odstúpenia od úverovej zmluvy; otázne zostáva, prečo
navrhovateľka vyplatila tento dlh práve v tento deň, keď tvrdí, že to bolo z finančných prostriedkov, ktoré
mala od spoločnosti Finance Partners ako pôžičku, tieto si požičala v októbri 2008; odôvodnila to tým,
že nechcela mať toľko dlhov, ale na druhej strane tvrdí, že jej nebola poskytnutá pôžička od odporcu a

nedal jej ani zmluvu o pôžičke, teda nevedela konkrétne podmienky pôžičky od odporcu, tieto nevedela
uviesť ani v priebehu konania.

27. Ani výpoveďami svedkov v konaní neboli odstránené rozpory v tvrdeniach navrhovateľky a odporcu
ohľadom účelu uzavretia kúpnej zmluvy, napokon okrem navrhovateľky a odporcu pri tomto úkone nebol

nikto zo svedkov osobne prítomný, preto sa ani nemohli ako priami svedkovia vyjadriť relevantne k
okolnostiam uzavretia kúpnej zmluvy, odovzdaniu kúpnej ceny a pod. a z ich výpovedí nemožno ani
vyvodiť, že okolnosti predchádzajúce uzavretiu kúpnej zmluvy, resp. nasledujúce svedčia inému záveru
súdu než k tomu, ktorý je vyššie uvedený.28.SvedkyňaF.F.tvrdila,žebolasvedkomtoho,keďodporcasľubovalnavrhovateľkepôžičku,tvrdila,že
bolo vyhotovené písomné potvrdenie, ktoré jej nadiktoval sám odporca a v ktorom uviedol, že požičiava

navrhovateľke 1.000.000,- Sk. Súd jednak neuveril výpovedi svedkyne, keď ani nevedela jednoznačne
uviesť kto si ponechal originál dokladu a jednak je málo pravdepodobné, aby mal odporca záujem o
vyhotovenie takéhoto potvrdenia, ktoré malo byť iba prísľubom poskytnutia pôžičky, teda nemalo žiadnu
„právnu silu". Napokon odporca spochybnil existenciu a vyhotovenie tohto dokladu a originál nebol súdu
predložený.

29. Svedkovia T. R. a Q. E., zamestnanci spoločnosti Financ Partners, potvrdili iba skutočnosti o splatení
dlžnej sumy titulom úveru poskytnutého navrhovateľke, z ich výpovedí nie je zrejmé z akých finančných
prostriedkov bol zaplatený úver dňa 31.12.2016, čím by mohlo byť potvrdené alebo vyvrátené tvrdenie
účastníkov konania, že to bolo vyplatené z kúpnej ceny vyplatenej v deň odporcom navrhovateľke. Z
ich výpovedí vyplýva, že navrhovateľka žiadosťou zo dňa 30.11.2008 požiadala o predčasné splatenie

úveru, prílohou žiadosti bola žiadosť o vyčíslenie zostatku úveru, dňa 01.12.2008 jej bol odoslaný e-
mailom súhlas veriteľa s predčasným splatením, úver vyplatila dňa 31.12.2008, kedy bola istina úveru
vo výške 250.000,- Sk vložená na účet spoločnosti Finance Partners, ako účel platby bol uvedený
odstúpenie od zmluvy. Svedok Q. E. uviedol, že odporca si prišiel pre doklady a to prehlásenie o splatení
úveru a späťvzatie návrhu na vklad do katastra, čo odporca nepoprel. Výpovede uvedených svedkov

teda nepreukázali žiadne sporné skutočnosti.

30.VýpoveďsvedkyneI.F.-matkynavrhovateľkybolazmätočná,keďtvrdila,ženavrhovateľkanevedela
o tom, že jej starý otec predal susedné pozemky, potom tvrdila, že to bolo pod nátlakom, ďalej svedkyňa
najskôr tvrdila, že susedné pozemky chcel odkúpiť syn L. F., následne tvrdila, že ich chcela odkúpiť

navrhovateľka pre seba. Na vysvetlenie rozporu vo výpovedi uviedla: ,,Možno som sa zle vyjadrila, dcéra
nakoľko už mala úver v G. Q., nikto by jej nedal ďalší úver, chcela naspäť pozemky, čo má R., R. spísal
skôr predkupnú zmluvu s mojou dcérou, vedel, že dcéra od nikoho peniaze nedostane, banka by jej
nepožičala, spísal predkupnú zmluvu so synom L., povedal, že sa to bude všetko prepisovať na neho
a nie na ňu, že on nebude dlhšie čakať a chce peniaze hneď. L. dal dopredu aj 100.000,- Sk R. ako

zábezpeku. Bolo to zo sumy 600.000,- Sk, ktoré dal R. navrhovateľke, keď odkupoval pozemky."
Svedkyňa uviedla, že bola pri tom, keď odporca povedal navrhovateľke, že jedine jej požičia peniaze,
keď bude ručiť domom. Povedal, že takto sa dávajú novodobé pôžičky, aby mal istotu, že mu vráti
peniaze. Uvedené tvrdenie svedkyne by mohlo preukázať jedine prísľub pôžičky, nie jej uzavretie.
Svedkyňa ďalej uviedla, že navrhovateľka hneď v ten deň 31.12.2008 išla za odporcom do Q. B., aby

jej dal zmluvu o pôžičke, alebo peniaze, čo podľa názoru súdu odporuje tvrdeniu navrhovateľky, ktorá
v ten istý deň podpísala zmluvu napriek tomu, že nedostala vyplatenú pôžičku ani zmluvu o pôžičke s
tým, že dôverovala odporcovi.
Svedkyňa ďalej na otázku na otázku súdu či nečítala kúpnu zmluvu, ktorú dcéra priniesla 31.12.2008,
uviedla: ,,Prečo by som čítala zdrap papiera, keď to nebola pravda."

Na otázku súdu odkiaľ ste to vtedy vedeli, čo je na tom papieri? Svedkyňa uviedla: ,,Dcéra mi povedala,
že má kúpnu zmluvu."
Na otázku súdu ako vedela, že v tom papieri nie je pôžička? Svedkyňa uviedla: ,,Veď som predsa si
prečítala že to je kúpna zmluva. Dcéra utekala za ním naspäť, on im povedal, prečo panikária, veď sú
vlastníci."

Uvedené tvrdenia svedkyne sú taktiež v rozpore s výpoveďou navrhovateľky, ktorá sama uviedla, že si
zmluvu prečítala, teda poznala jej obsah, z výpovede svedkyne ale vyplýva, že navrhovateľka nemala
vedomosť, že podpísala kúpnu zmluvu a čo bolo jej obsahom.
Výpoveď svedkyne I. F. vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil ako účelovú v snahe napomôcť
navrhovateľke v predmetnom spore.

ZvýpovedesvedkaL.F.vyplýva,žesusednénehnuteľnostichcelikúpiťsnavrhovateľkou,navrhovateľke
nedali úver, svedok tvrdil, že s navrhovateľkou sa stretli s odporcom tento povedal navrhovateľke, že jej
poskytne pôžičku na odkúpenie nehnuteľností, ďalej svedok uviedol, že dal zálohu pánovi R. 100.000,-
Sk, že kúpi nehnuteľnosť, mal predschválený úver 1 mil. Sk vo F. Q., z toho zišlo, lebo pán R. sa mu
neozval, on bol vlastník tej nehnuteľnosti ktorú chcel kupovať a chcel aby mu nehnuteľnosťou ručil.

Výpoveďou svedka teda podľa názoru súdu neboli potvrdené ani vyvrátené žiadne sporné skutočnosti
tvrdené účastníkmi konania rovnako ako výpoveďou svedka B. F., ktorý nemal vedomosť o okolnostiach
uzavretia predmetnej zmluvy.XX. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že ak by nedostatok vážnosti vôle mal spôsobiť právne
následky - neplatnosť právneho úkonu, muselo by byť jednoznačne preukázané, že obe zmluvné strany
mali vedomosť o nedostatku vážnosti vôle. V danom, prípade všetky okolnosti nasvedčujú nielen tomu,

žeodporcanemoholmaťvedomosťonedostatkuvážnostivôlenavrhovateľkyuzavrieťpredmetnúkúpnu
zmluvu, ale i tomu, že tento nedostatok vážnosti vôle u navrhovateľky neexistoval. Napokon podľa
názoru súdu dôvod, ktorý uvádzala navrhovateľka, že uzavrela zmluvu v domnení, že sa použije až v
prípade ak by nesplácala pôžičku odporcovi, ani nie je možné ,,podradiť" pod nedostatok vážnosti vôle
v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď ako vyplýva z výkladu k uvedenému

zákonnému ustanoveniu ,,Vôľa nie je vážna, ak prejavujúci nechcel vyvolať právne následky, ktoré by
inak v dôsledku prejavu takej vôle nastali", teda podľa názoru súdu sa jedná o prípady, keď prejavujúci
nemieni, aby úkon vôbec niekedy vyvolal právne následky, ktoré zákon s takýmto úkonom spája. V
danom prípade navrhovateľka tvrdila, že právny úkon uzavrela s podmienkou, že sa použije až v prípade
ak by nesplácala údajnú pôžičku, teda navrhovateľka chcela, aby účinky tohto právneho úkonu (prevod
vlastníckeho práva nehnuteľností na odporcu) nastali ale až za splnenia podmienky - ak by nesplácala

údajnú pôžičku poskytnutú odporcom. Preto podľa názoru súdu ani nebolo v danej veci relevantné či
odporcaprisľúbilaleboneprisľúbilnavrhovateľkepôžičkuatoispoukazomnaskutočnosť,žepredmetná
kúpna zmluva bola jasná, určitá, zrozumiteľná, navrhovateľka je plne spôsobilou osobou, uviedla, že
zmluvu si prečítala, preto následné tvrdenie navrhovateľky, že sa domnievala, že zmluva sa nepoužije
súd vyhodnotil ako účelové.

32. Vzhľadom na uvedené súd nehodnotil v konaní dôkazy predložené navrhovateľkou svedčiace o
vyplatení úveru poskytnutého spoločnosťou Financ Partners, o vkladom konaní v súvislosti s týmto
úverom, dôkazy v súvislosti s úverom v G. Q., v konaní súd nepripustil ani dôkaz - nahrávku rozhovoru
v ktorom sa mal odporca vyjadriť, že nevydá navrhovateľke zmluvu o pôžičke, nakoľko nemali žiadny

vplyv na rozhodnutie vo veci.

33. Vzhľadom na to, že súd nezistil žiadne iné dôvody, ktoré by mali za následok absolútnu neplatnosť
predmetného právneho úkonu - kúpnej zmluvy, trestné konanie vedené proti odporcovi pre zločin
podvodu na skutkovom základe ktorý bol predmetom tohto konania bolo zastavené (z konania T. W. -

odporcu nevyplynulo podozrenie zo spáchania zločinu podvodu), návrh v celom rozsahu zamietol.

34. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že
odporcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný priznal náhradu trov konania vo výške 653,11 Eur a to za
prevzatie veci a prípravu zastúpenia dňa 3.5.2010 podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. a)

Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. á 53,49 Eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky á 6,95 Eur
(v uvedenej výške uplatnený), t.j. spolu 60,44 Eur + 19% DPH, t.j. 11,48 Eur = 71,92 Eur + zastupovanie
na pojednávaní dňa 19.01.2011 podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004
Z.z. á 57,- Eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky á 7,41 Eur, t.j. spolu 64,41 Eur +
20% DPH, t.j. 12,88 Eur = 77,29 Eur + zastupovanie na pojednávaní dňa 23.02.2012 podľa § 11 ods. 1

v spojení s § 14 ods. 1 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. á 57,- Eur + režijný paušál podľa § 16 ods.
3 citovanej vyhlášky á 7,41 Eur, t.j. spolu 64,41 Eur + 20% DPH, t.j. 12,88 Eur = 77,29 Eur + písomné
podanie na súd vo veci samej - odvolanie odporcu zo dňa 02.05.2011 podľa § 11 ods. 1 v spojení s
§ 14 ods. 1 písm. b)Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. á 57,- Eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej
vyhlášky á 7,41 Eur, t.j. spolu 64,41 Eur + 20% DPH, t.j. 12,88 Eur = 77,29 Eur + zastupovanie na

pojednávaní dňa 02.04.2012 podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004
Z.z. á 58,69 Eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky á 7,63 Eur, t.j. spolu 66,32 Eur +
20% DPH, t.j. 13,26 Eur = 79,58 Eur + zastupovanie na pojednávaní dňa 23.04.2012 podľa § 11 ods. 1 v
spojení s § 14 ods. 5 písm. b) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. á 14,67 Eur, t.j. 1/4 zo sumy 58,69 Eur + režijný
paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky á 7,63 Eur, t.j. spolu 22,30 Eur + 20% DPH, t.j. 4,46 Eur =

26,76 Eur + písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie odporcu zo dňa 10.08.2012 k odvolaniu
navrhovateľky podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b)Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. á 58,69 Eur
+ režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky á 7,63 Eur, t.j. spolu 66,32 Eur + 20% DPH, t.j.
13,26 Eur = 79,58 Eur + písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie odporcu zo dňa 02.12.2013
k oznámeniu o vstupe účastníkov do konania podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b)Vyhlášky

č. 655/2004 Z.z. á 60,07 Eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky á 7,81 Eur, t.j. spolu
67,88 Eur + 20% DPH, t.j. 13,58 Eur = 81,46 Eur + zastupovanie na pojednávaní dňa 27.10.2014, ktoré
bolo odročené bez prejednania veci podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. c) a § 13a ods. 4
veta druhá Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. á 15,46 Eur, t.j. 1/4 odmeny (zo sumy 61,85 Eur) + režijný paušálpodľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky á 8,04 Eur, t.j. spolu 23,50 Eur + 20% DPH, t.j. 4,7 Eur = 28,20
Eur + zastupovanie na pojednávaní dňa 07.10.2015 podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. c)
Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. á 64,53 Eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky á 8,39 Eur,

t.j. spolu 72,92 Eur + 20% DPH, t.j. 14,58 Eur = 87,50 Eur + písomné podanie na súd vo veci samej
- vyjadrenie odporcu k dôkazom predložených navrhovateľkou zo dňa 13.11.2015 podľa § 11 ods. 1 v
spojení s § 14 ods. 1 písm. b)Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. á 64,53 Eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3
citovanej vyhlášky á 8,39 Eur, t.j. spolu 72,92 Eur + 20% DPH, t.j. 14,58 Eur = 87,50 Eur + zastupovanie
na pojednávaní dňa 18.11.2015 podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004

Z.z. á 64,53 Eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky á 8,39 Eur, t.j. spolu 72,92 Eur
+ 20% DPH, t.j. 14,58 Eur = 87,50 Eur + písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na doplnenie
dôkazov zo dňa 18.12.2015 podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b) Vyhlášky č. 655/2004
Z.z. á 64,53 Eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky á 8,39 Eur, t.j. spolu 72,92 Eur +
20% DPH, t.j. 14,58 Eur = 87,50 Eur + zastupovanie na pojednávaní dňa 20.01.2016 podľa § 11 ods. 1
v spojení s § 14 ods. 1 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. á 66,- Eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3

citovanej vyhlášky á 8,58 Eur, t.j. spolu 74,58 Eur + 20% DPH, t.j. 14,92 Eur = 89,50 Eur + zastupovanie
na pojednávaní dňa 07.03.2016 podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004
Z.z. á 66,- Eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky á 8,58 Eur, t.j. spolu 74,58 Eur +
20% DPH, t.j. 14,92 Eur = 89,50 Eur + zastupovanie na pojednávaní dňa 18.05.2016 podľa § 11 ods. 1
v spojení s § 14 ods. 1 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. á 66,- Eur + režijný paušál podľa § 16 ods.

3 citovanej vyhlášky á 8,58 Eur, t.j. spolu 74,58 Eur + 20% DPH, t.j. 14,92 Eur = 89,50 Eur + náhrada
za stratu času podľa § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky dňa 19.01.2011 cesta Bratislava - Trnava a späť
pričom jedna cesta trvá 45 minút, t.j. 4 polhodiny á 12,35 Eur, t.j. 49,40 Eur + dňa 23.02.2011 Bratislava
- Trnava a späť 4 polhodiny á 12,35 Eur, t.j. 49,40 Eur + dňa 02.04.2012 Bratislava - Trnava a späť 4
polhodiny á 12,72 Eur, t.j. 50,88 Eur + dňa 23.04.2012 Bratislava - Trnava a späť 4 polhodiny á 12,72

Eur, t.j. 50,88 Eur + dňa 27.10.2014 Bratislava - Trnava a späť 4 polhodiny á 13,40 Eur, t.j. 53,60 Eur
+ dňa 07.10.2015 Bratislava - Trnava a späť 4 polhodiny á 13,98 Eur, t.j. 55,92 Eur + dňa 18.11.2015
Bratislava - Trnava a späť 4 polhodiny á 13,98 Eur, t.j. 55,92 Eur + dňa 20.01.2016 Bratislava - Trnava
a späť 4 polhodiny á 14,30 Eur, t.j. 57,20 Eur + dňa 07.03.2016 Bratislava - Trnava a späť 4 polhodiny á
14,30 Eur, t.j. 57,20 Eur + dňa 18.05.2016 Bratislava - Trnava a späť 4 polhodiny á 14,30 Eur, t.j. 57,20

Eur + cestovné podľa § 15 písm. a) citovanej vyhlášky Bratislava - Trnava a späť a to dňa 19.01.2011,
t.j. 112 km pri spotrebe 6,4 l/100km a cene benzínu 1,371 Eur/l = 9,83 Eur + cestovné dňa 23.02.2011
Bratislava - Trnava a späť, t.j. 112 km pri spotrebe 6,4 l/100km a cene benzínu 1,399 Eur/l = 10,03
Eur + cestovné dňa 02.04.2012 Bratislava - Trnava a späť, t.j. 112 km pri spotrebe 6,4 l/100km a cene
benzínu 1,574 Eur/l = 11,28 Eur + cestovné dňa 23.04.2012 Bratislava - Trnava a späť, t.j. 112 km pri

spotrebe 6,4 l/100km a cene benzínu 1,574 Eur/l = 11,28 Eur + cestovné dňa 27.10.2014 Bratislava -
Trnava a späť, t.j. 112 km pri spotrebe 9,6 l/100km a cene nafty 1,316 Eur/l = 14,15 Eur + cestovné dňa
07.10.2015 Bratislava - Trnava a späť, t.j. 112 km pri spotrebe 9,6 l/100km a cene nafty 1,079 Eur/l =
11,60 Eur + cestovné dňa 18.11.2015 Bratislava - Trnava a späť, t.j. 112 km pri spotrebe 9,6 l/100km
a cene nafty 1,086 Eur/l = 11,68 Eur + cestovné dňa 20.01.2016 Bratislava - Trnava a späť, t.j. 112 km

pri spotrebe 9,6 l/100km a cene nafty 0,961 Eur/l = 10,33 Eur + cestovné dňa 07.03.2016 Bratislava -
Trnava a späť, t.j. 112 km pri spotrebe 9,6 l/100km a cene nafty 0,979 Eur/l = 10,53 Eur + cestovné dňa
18.05.2016 Bratislava - Trnava a späť, t.j. 112 km pri spotrebe 9,6 l/100km a cene nafty 1,012 Eur/l =
10,88 Eur, ktoré súd s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaviazal
navrhovateľku zaplatiť splnomocnenému zástupcovi odporcu.

35. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu a
to s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d) a písm. f) a h), že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil, aby sa uskutočňovali jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie popísal obsah vyjadrení strán a svedkov, skutočné
odôvodnenie sa reálne redukuje len na posledných 5 strán rozsudku. Súd opomenul uviesť niektoré

dôležité skutočnosti procesnej povahy, ku ktorým počas konania došlo. Ide najmä o odmietnutie
pripustenia niektorých dôkazov. Predovšetkým súd nebral zreteľ na prepis nahrávky doručenej krátkou
cestou súdu na pojednávaní 07.03.2016 a nepodarilo sa im doručiť samotnú nahrávku na CD nosiči,
čo sa ale pokúsili na pojednávaní 18.05.2016. Ako je uvedené na samotnom CD nosiči, nahrávka bolasúčasťou vyšetrovacieho spisu na polícii v Trnave, ČVS: ORP-537/OEK-2009. Súd sa nezmienil v citácii
výpovedí svedkov a strán, že pri výsluchu žalobkyne na pojednávaní 07.10.2015 sa jej právny zástupca
ohradil voči vedeniu výsluchu sudkyňou. Výsluch bol vedený manipulatívne, a žalobkyňa bola zo situácie

zmätená. Toto výrazne ovplyvnilo obsah jej vyjadrení v rámci výsluchu. Táto námietka je uvedená
v zápisnici. Tento postup považuje žalobkyňa za inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.
Súd má samozrejme právo vytvoriť si právny názor na vec, má však aj povinnosť rozhodnutie odôvodniť
s poukazom na § 220 ods. 2 CSP. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR I. ÚS

243/07-25. V danej veci však súd pri hodnotení dôkazov len účelovo uviedol, že niečo je nelogické,
napr. skúsenosť žalobkyne so zabezpečovacím prevodom práva, ktorá vraj mala viesť žalobkyňu k
dostatočnej znalosti problematiky zabezpečenia pôžičiek a úverov, údajného nepreukázania, údajnej
neznalosti žalovaného o inej vôli pri podpisovaní kúpnej zmluvy ako je predaj nehnuteľnosti, údajná
zmätočnosť tvrdení svedkyne I.B.. Že vyjadrenia žalovaného vykazujú výraznú mieru zmätočnosti,
protirečivosti až zavádzania. V konaní poukazuje napr. na to, že žalovaný sa prezentuje ako vlastník

nehnuteľností, ale vo vyjadrení ku konaniu na Okresnom súde Trnava sp. zn. 10C/253/2013 z 30. mája
2013 žalovaný tvrdil, že ho nehnuteľnosti už nezaujímajú, netýkajú sa ho, lebo nie je ich vlastníkom.
Takisto rozpory v tvrdeniach žalovaného na jednej strane a svedkov Q. E. a T. Q. na druhej strane, pokiaľ
ide o splatenie úverov spoločnosti Financ Partners, súd nijako nezaujali. Je zrejmé, že súd si vopred
vytvoril odmietavý pohľad na vec z hľadiska žalobkyne a tomu prispôsobil dokazovanie aj odôvodnenie

rozsudku. Aby to nepôsobilo tak okato, rozsudok napísal na spomínaných 29 strán. Súd sa nezaoberal
ani judikatúrou iných súdov, pričom sami predložili právoplatný rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín
sp. zn. 4C/2/12.
Spôsob vyhodnotenia dôkazov v podaní súdu prvej inštancie vykazuje svojvôľu a absenciu nezávislosti
súdu. Na jednej strane napr. vyhodnotil výpoveď svedkyne I. F. ako zmätočnú, nedôveryhodnú a

snažiacu sa napomôcť žalobkyni, pritom svedkyňa I. F. bola vypočutá dvakrát, druhýkrát mala možnosť
konfrontácie so žalovaným, vypovedala úplne lucídne, vzhľadom na jej výbušnú povahu a na utrpenie,
ktoré jej rodine žalovaný spôsobil, vypovedala aj razantne tak, že ju súd musel krotiť. V každom
prípade obstála aj v priamej konfrontácii so žalovaným, ktorý sa zmohol len na výroky typu: to nie je
pravda, a pod.. Súd na druhej strane ani nezapochyboval o tom, že peniaze z údajného predaja domu

odovzdal žalovaný žalobkyni v ruksaku v minciach, ktorý mal dve časti. Väčšiu, kde sa vraj nachádzalo
250.000,- Sk pre spoločnosť Financ Partners a menšiu, kde bol údajne zvyšok. Skrátka súd považuje
nosenie peňazí v ruksaku vo výškach vysoko presahujúcich 10.000,- Eur za niečo celkom bežné.
Pokiaľ súd poukázal na ustanovenia zmluvy, podľa ktorého žalobkyňa potvrdzuje prevzatie časti kúpnej
ceny, ale že toto ustanovenie je v rozpore s tvrdením samotného žalovaného, ktorý odovzdal žalobkyni

peniaze po podpísaní kúpnej zmluvy, súd nezaujímalo. Súd sa tiež nevenoval ani nepravdivému tvrdeniu
žalovanému, že spoločnosti Finance Partners, s.r.o., zaplatil okrem sumy 250.000,- Sk ešte aj ďalších
približne 180.000,- Sk, čo tvrdil v konaní prvej inštancie pred vydaním rozsudku sčasti zrušeným
krajskýmsúdom,čosvedkoviazospoločnostiFinancPartnersvyvrátili.Tomutosasúdužtiežnevenoval.
Tiež nebral zreteľ na nahrávku priloženú k tomuto odvolaniu, ktorej prepis sa už v spise nachádza,

z ktorej jasne vyplýva, že žalovaný má žalobkyňou podpísanú zmluvu o úvere alebo pôžičke a že
sa už v roku 2009 násilne domáhal vysťahovania všetkých obyvateľov nehnuteľnosti. Je zrejmé, že
žalovaný sa nehnuteľnosti zmocniť chcel, ale nie kúpou. Využil na to celkom iné prostriedky, násilné,
ktoré zrejme mylne považoval a spoliehal sa na to, že aj príslušné štátne orgány to budú takto hodnotiť,
za dovolenú svojpomoc. Dnes však čelí spolu s I. K. obvineniu z prečinu porušovania domovej slobody

spolupáchateľstvom, ktorý skutok spočíva na obvinení, že 22.03.2013 prišli do nehnuteľnosti, ktorej
vlastníctvojepredmetomsporuanásilímsapokúšalivšetkýchobyvateľovvyhnať.Jezrejméazjavné,že
súdkonalatonielenprihodnotenídôkazovsvojvoľne.Svojvôľaprikonaníarozhodovanísúdujeopakom
jeho nezávislosti. Výsledkom je nesprávne zistený skutkový stav, jeho nesprávne právne posúdenie a
značná arbitrárnosť rozhodnutia.

Ak by bola pravda, že vôľa uzavrieť zmluvu bola slobodná a vážna na obidvoch stranách a bez snahy
žalovaného oklamať žalobkyňu, i tak by odporovala dobrým mravom, jednak kvôli nízkej kúpnej cene
a jednak kvôli správaniu sa žalovaného, ktoré ako extrémne rozporné s dobrými mravmi nemôže súd
aprobovať.
Kritickým nedostatkom napadnutého rozsudku je aj porušenie základných, ústavou a medzinárodnými

zmluvami zaručených práv žalobkyne. Ide jednak o právo na spravodlivý proces v intenciách, ako už
uviedol vyššie (nevykonanie niektorých dôležitých dôkazov, arbitrárne hodnotenie vykonaných dôkazov
a značne nepresvedčivé arbitrárne odôvodnenie rozsudku) a ďalšie základné práva v podústavnom
práve s hmotnoprávnym charakterom. Súd porušil aj iné dôležité základné práva žalobkyne a inýchosôb z okruhu jej rodiny a to najmä právo na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na ochranu súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR. Dnes
je už preukázané, že žalovaný sa snažil zmocniť nehnuteľností o ktorých striedavo tvrdí, že mu patria

a nepatria, že o ne má záujem aj nemá záujem. Je kvôli tomuto trestne stíhaný. Prezumpcia neviny
je síce dôležitou zásadou trestného procesného práva, no vzhľadom na to, že nejde o okolnosť,
ktorú by súd mohol posúdiť ako predbežnú otázku, nie je ani potrebné čakať na to, ako trestné
stíhanie dopadne. Dôkazy o predchádzajúcom pokuse žalovaného obyvateľov nehnuteľnosti vyhodiť
tu sú. V tomto poukázala na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00, z ktorého vyplýva, že

pod neoprávneným zasahovaním treba rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej
úprave, nesleduje ustanovený cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základu práva a
slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie ustanoveného cieľa. Tiež
poukázal na rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Paulič proti Chorvátsku (sťažnosť
č. 3572/06), Novoseletski proti Ukrajine (sťažnosť č. 47148/99), či Costič proti Chorvátsku (sťažnosť
č. 28261/06). Tieto prípady majú síce odlišný skutkový stav, ale autoritatívne poukazujú na potrebu

ochranu nedotknuteľnosti obydlia. Aj keď tieto rozsudky pred súdom prvej inštancie nepoužili, nejde
o novoty v konaní, pretože súd musí o nedotknuteľnosti obydlia a o práve na ochranu súkromného
a rodinného života aj o výklade týchto práv vedieť podľa zásady curia novi iura. Súd prvej inštancie
nerešpektoval záväzný právny názor odvolacieho súdu vyjadrený v zrušujúcom uznesení. Vykonal síce
množstvo dôkazov, niektoré zásadné dôkazy ani nevykonal, no dôkazy nevyhodnotil a dopustil sa už

konštatovanej svojvôle. Za týchto okolností napadnutý rozsudok nemôže obstáť. S poukazom na § 390
CSP navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe o určenie, že
spornánehnuteľnosťpatrídovýlučnéhovlastníctvažalobkyne,vyhovel.Zároveňžiadalpriznaťžalobkyni
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

36. K doručenému odvolaniu podal písomné vyjadrenie žalovaný (pred súdom prvej inštancie označený
ako odporca), popierajúc odvolacie dôvody žalobkyne. Poukázal na to, že súd prvej inštancie sa
riadil názorom odvolacieho súdu, vytknuté nedostatky odstránil a dokazovanie doplnil. Čo sa týka
nevykonanéhonavrhnutéhodokazovania,žesúdodmietolpripustiťniektorédôkazy,tzn.prepisnahrávky
doručenej krátkou cestou súdu na pojednávaní 07.03.2016, poukázal na odôvodnenie na strane 26 a

27 napadnutého rozsudku, kde súd nielenže uvádza, že nepripustil nahrávku rozhovoru, v ktorom sa
má žalovaný vyjadriť, že nevydá žalobkyni zmluvu o pôžičke, ale presne a zrozumiteľne objasňuje aj
dôvody, prečo tento údajný dôkaz nevykonal. Žalobkyňa doručila aj prepis tejto nahrávky, avšak okrem
absolútnej nedôveryhodnosti tohto údajného dôkazu, žalovaný poukazuje na skutočnosť, že z prepisu
nahrávky žiadnym spôsobom nevyplýva ani existencia vôle žalobkyne uzavrieť so žalovaným kúpnu

zmluvu a dokonca ani vyjadrenie žalovaného, že žalovaný nevydá žalobkyni zmluvu o pôžičke.
Ďalšou údajnou vadou rozsudku, na základe ktorej žalobkyňa navrhuje zmenu je, že súd sa v citácií
výpovedí strán a svedkov vôbec nezmienil o tom, že pri výsluchu žalobkyne na pojednávaní sa
jej právny zástupcu ohradil voči vedeniu výsluchu sudkyňou, majúc za to, že výsluch bol vedený
manipulatívne a žalobkyňa bola zo situácie zmätená. Za manipulatívne otázky nemožno považovať

tie, na ktoré žalobkyňa odpovedala v rozpore s predchádzajúcimi tvrdeniami alebo nelogicky. Ak sa
súd pýta žalobkyne prečo mala žalobkyňa žalovanému splácať ak od žalovaného nedostala pôžičku a
žalobkyňa na túto otázku nevie hodnoverne odpovedať, právny zástupca žalobkyne by nemal hodnotiť
otázku súdu, skôr by sa mal pokúsiť vysvetliť súdu rozporuplnosť tvrdení. Skutočnosť, že sa súd
v rozhodnutí nezaoberal nepodloženou námietkou právneho zástupcu o údajnom manipulatívnom

výsluchu žalobkyne, nemá za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Úlohou a ani povinnosťou súdu
totižniejevrozsudkureagovaťnadojmyprávnehozástupcujednejzostrán,alejasneavýstižnevysvetliť
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán.
Čo sa týka poukazu na vyjadrenie žalovaného v konaní 10C/253/2013, žalobkyňa asi myslí vyjadrenie
žalovaného k odvolaniu N. S. k rozhodnutiu súdu o zamietnutí návrhu na zrušenie predbežného

opatrenia zo dňa 25.06.2013, v ktorom žalovaný uviedol: „S ohľadom na zákonný prechod vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam v prospech navrhovateľa odpadol akýkoľvek právny záujem na dočasnom
zabezpečení a predbežné opatrenie právom nechráneným spôsobom zasahuje nielen do mojich práv,
ale výrazne poškodzuje aj navrhovateľa. Dôvody, pre ktoré súd návrh zamietol, nie sú z rozhodnutia
vôbec jasné. Medzi žalovaným ako účastníkom konania a žalobcom nie je sporné, či by mal súd

predbežné opatrenie zrušiť. Z dôvodu, že nie je vlastníkom nehnuteľností, nemá záujem o ďalšie
súdne konanie a preto v celom rozsahu súhlasí s návrhom navrhovateľa..." Toto podanie bolo urobené
v inom konaní po vykonaní dražby nehnuteľností v apríli 2013, kde došlo k udeleniu príklepu v
prospech vydražiteľa, ktorý tým nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Žalovaný rešpektujúcv danom čase platný právny poriadok a právny stav ohľadne vlastníctva nehnuteľností, uviedol súdu
základné fakty, ktoré odôvodňujú zrušenie predbežného opatrenia, ktoré mu zakazovalo nakladať s
nehnuteľnosťou.

Nie je pravdou, že súd nezaujal rozpor v tvrdení svedkov T. Q. a Q. E., a vyjadrenia žalovaného
pokiaľ ide o splatenie úveru spoločnosti Financ Partners, s.r.o.. Súd tento dôkaz správne vyhodnotil
ako bez vplyvu na rozhodnutie vo veci, teda ako dôkaz, ktorý nemohol a zo svojej podstaty ani nikdy
nemôže preukázať nedostatok vážnosti vôle žalobkyne uzavrieť so žalovaným kúpnu zmluvu. Naopak,
žalobkyňu nezaujalo, že svedok Q. E. pred súdom vypovedal, že malo dôjsť k predaju nehnuteľnosti

a z týchto zdrojov malo dôjsť k splateniu úveru. Túto informáciu mal svedok od príbuzných žalobkyne.
V ďalšom sa vyjadroval k jednotlivým výsluchom, predovšetkým svedkyne I. F.. Podľa neho naučený
príbeh táto opakovane upravovala a aj s ohľadom na jej subjektívne záujmy, keďže v dome býva a je
matkou žalobkyne. Súd jej výpoveď preto celkom správne vyhodnotil ako účelovú, v snahe napomôcť
žalobkyni v spore. Je nepochopiteľné, že žalobkyňa súdu vytýka, že súd považuje nosenie peňazí
v ruksaku, vo výškach vysoko presahujúcich 10.000,- Eur za niečo celkom bežné, pritom však za

celkom bežné považuje žalobkyňa, že má doma v hotovosti 250.000,- Sk, viac ako 8.000,- Eur, ktoré
v ten istý deň, ako uzavrie kúpnu zmluvu so žalovaným, v hotovosti odnesie do banky. Čo sa snažila
v súvislosti s predmetom sporu touto poznámkou žalobkyňa odvolaciemu súdu preukázať, zostalo
nevypovedané a pri zvážení vyššie uvedených skutočností nie je možné vysloviť názor, že by táto
skutočnosťodôvodňovalanesprávne rozhodnutiesúdu.Zvykonanéhodokazovaniavyplývanasekundy

odstopovaný priebeh uzavretia kúpnej zmluvy a vyplatenia kúpnej ceny, kde sa žalobkyňa pokúsila
naznačiť, že reálne vyplatenie kúpnej ceny pri podpise kúpnej zmluvy nekorešponduje s ustanovením
zmluvy, kde žalobkyňa potvrdzuje prevzatie kúpnej ceny pri podpise kúpnej zmluvy. Kúpnu zmluvu
podpísal na notárskom úrade, kde pri osvedčovaní podpisov nebol priestor na odovzdanie hotovosti,
ale aj fakt, že z kúpnej ceny bola vyplácaná pohľadávka spoločnosti Financ Partners, s.r.o., a preto

prevzatie kúpnej ceny pri podpise kúpnej zmluvy u notárky nemalo zmysel. To, že svedkovia E. ani
Q. nepotvrdili prijatie ďalšej platby od žalovaného, je celkom pochopiteľné z dôvodu, že o tejto platbe
spoločnosť Financ Partners, s.r.o., s vysokou pravdepodobnosťou neúčtovala a ich výpoveď v súlade
s tvrdeniami žalovaného by preukazovala minimálne porušenie základných účtovných pravidiel. Súd sa
však s týmito skutočnosťami zaoberal, starostlivo ich zvážil a vyhodnotil ich v súvislosti s predmetom

sporu. Príbeh žalobkyne o tom, ako podpísal kúpnu zmluvu len ako formu zábezpeky, za pôžičku, ktorú
rovnako ako kúpnu cenu od žalovaného nedostala, v spojení s ďalšími úkonmi, sa javí ako vymyslený.
Pri príjme 15.000,- Sk, necelých 500,- Eur mesačne, bola pripravená splácať úroky spoločnosti Financ
Partners, s.r.o., hypotekárny úver v G. Q. a pôžičku žalovanému, pretože by jej pomohli súrodenci pri
prevádzke bistra, hoci jej brat, ktorý bistro reálne prevádzkoval potvrdil, že ho musel zavrieť lebo nebolo

rentabilné. Žalobkyňa tvrdí, že súd výrazne pochybil ak neuveril jej tvrdeniu, že hoci nedostala pôžičku
1.000.000,- Sk, uzavrela kúpnu zmluvu, ktorá mala túto pôžičku len zabezpečovať, a že jej žalovaný
nezaplatil ani časť kúpnej ceny. Tento stav jej však nevadil a určenie vlastníckeho práva sa domáhala až
takmer pol roka po uzavretí zmluvy v čase, keď žalovaný opätovne požadoval zaplatenie dohodnutého
nájomného za užívanie nehnuteľností. Žalobkyňa súdu napr. nevysvetlila ani z čoho a ako by financovala

základné a nevyhnutné každomesačné platby spojené s užívaním pomerne veľkého rodinného domu
s vysokými nákladmi na prevádzku. Čo sa týka trestného konania a stíhania žalovaného za údajné
porušovanie domovej slobody, ku ktorému malo dôjsť v apríli 2014, teda 6 rokov po uzavretí kúpnej
zmluvy medzi žalovaným a žalobkyňou, aj pri právoplatnom rozhodnutí súdu o tom, že žalovaný sa
trestného činu dopustil, nie je vo veci daná žiadna súvislosť medzi údajnou absenciou vôle uzavrieť v

roku 2008 kúpnu zmluvu a porušovaním domovej slobody v roku 2014. Žalobkyňa pritom ignoruje iné
trestné konanie, ktoré s prejednávaným sporom naopak, rozhodne súvisí a je navyše aj právoplatne
skončené. Žalobkyňa v roku 2009 totiž podala na žalovaného trestné oznámenie pre podozrenie, že
žalovaný spáchal trestný čin podvodu tým, že vylákal od žalobkyne predaj rodinného domu, že sa na
úkor žalobkyne obohatil tým, že uviedol žalobkyňu do omylu alebo využil jej omyl a spôsobil tak na

majetku žalobkyne škodu. Toto trestné stíhanie bolo zastavené lebo skutok nie je trestným činom a
teda z dôvodu, že z konania žalovaného nevyplýva podozrenie zo spáchania podvodu voči žalobkyni. V
závere tohto právoplatného konania je možné v súlade s platným právom použiť ako hodnoverný dôkaz
preukazujúci tvrdenia žalovaného.
Žalovanýmázato,žesúdprvejinštancievykonalvšetkystranaminavrhnutédôkazypotrebnénazistenie

rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a
že jeho rozhodnutie vychádza zo správneho posúdenia veci. Žalobou uplatnený nárok s dôrazom na
zistenie neexistencie vážnosti vôle žalobkyne pri uzavretí napadnutej kúpnej zmluvy správne posúdil,
správne vyhodnotil dôkazy v konaní, nepripustil vykonanie s vecou nesúvisiacich dôkazov, poukázal naúčelové a nepreukázané tvrdenia žalobkyne ako aj rozpor v tvrdení svedkov a dospel k záveru, že
všetky okolnosti nasvedčujú nielen tomu, že žalovaný nemohol mať vedomosť o nedostatku vážnosti
vôle žalobkyne uzavrieť so žalovaným kúpnu zmluvu, ale aj tomu, že tento nedostatok vážnosti vôle u

žalobkyne neexistoval. Žalobkyňa okrem subjektívneho pocitu, že napadnuté rozhodnutie je prejavom
svojvôle súdu, žiadnym spôsobom nevyvracia v odvolaní právne názory súdu. Navrhol preto, aby
odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

37. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

38. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci
po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP už podľa
tohto zákona. Keďže odvolania boli podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky ich prípustnosti a
dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa
príslušných ustanovení O.s.p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných

princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol
naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania, ktoré
začaloaleneskončilozaúčinnostiskoršejúpravyprocesnéhopráva(porov.uznesenieNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 177/2014 z 18. augusta 2016).

39. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

40. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie sporovej strany bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v
čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie sporovej strany
má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody

(§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej
inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie

je možné priznať úspech, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je v celom rozsahu vecne správne, v
dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP.

41. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu

potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil.

42. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne

vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje
na správne a dostatočné odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu

odvolateľovi.

43. Po preskúmaní veci dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie,
dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver. Svoje rozhodnutie náležitým a
vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil a to aj v časti nevykonania všetkých navrhnutých dôkazov.

44.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.45. Predmetom konania je určenie vlastníctva žalobkyne k nehnuteľnosti vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiamzapísanýmnaLVč.XXkat.úz.Q.B.akoparcelač.792/1-zastavanéplochyanádvoria,

vo výmere 214 m2, parcela č. 792/2-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 178 m2, rodinný dom súp.
č. XXXX postavený na parcele č. 792/1. V katastri nehnuteľnosti je zapísaný ako vlastník predmetných
nehnuteľností v celosti žalovaný na základe vkladu vlastníctva podľa kúpnej zmluvy uzavretej so
žalobkyňou dňa 31.12.2008, o ktorej tvrdí, že je neplatná pre nedostatok vôle na jej strane takúto zmluvu
uzavrieť.

46. Vychádzajúc z obsahu odvolania sa odvolací súd zaoberal najskôr dôvodnosťou odvolacej námietky
spočívajúcej v tvrdení, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy. Súd prvej inštancie konal vo veci a aj
rozhodol za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

47. V zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie účastníci sú povinní

označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.
Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci.

48. V zmysle § 132 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.

49. Citované ustanovenia zakotvovali dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, teda povinnosť
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch

konania. Účastník, ktorý neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,
že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno

ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho
nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal
bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

50. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné
dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade
nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je
svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd

rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím
významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

51. Súd prvej inštancie túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil
a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo uvedené

vyššie.

52. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v
ktorých súd skonštatoval, že Občiansky súdny poriadok ukladá účastníkom konania povinnosť označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. však súd rozhodne o tom,

ktoré z označených dôkazov vykoná. To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na
vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých
navrhnutých dôkazov preto nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi konania odňatie možnosti konať pred
súdomazakladajúcoutýmprípustnosťdovolania.(porovnajajrozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod

R 37/1993 a pod R 125/1999). Odňatie možnosti konať pred súdom s následkom prípustnosti dovolania
nezakladá bez ďalšieho ani prípadná skutočnosť, že by bolo možné mať výhrady voči dôvodom, pre
ktoré súd navrhnuté dôkazy nevykonal (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. apríla 2012, sp. zn. 6 Cdo
51/2012). Súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov a nemá povinnosť všetkynavrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou
účastníkovi odňatie možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 veta druhá
O.s.p. je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie súdu sa

neviaže na návrhy účastníka konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp. zn. 6 Cdo
153/2011).

53. Ďalšie odvolacie námietky žalobkyne spočívali v tvrdeniach o tom, že súd prvej inštancie nesprávne
vyhodnotil vykonané dôkazy, na základe čoho nesprávne zistil skutkový stav, čo viedlo k nesprávnemu

právnemu záveru o platnosti dotknutého právneho úkonu kúpnej zmluvy, čím uplatnila dôvody na
odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

54. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo

vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia
dôkazovsudcomzhľadiskaichpravdivostiadôležitostiprerozhodnutie.Nesprávnehodnoteniedôkazov
by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne,
že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v

konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán,
alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický
rozpor.

55. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri

aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

56. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobkyne, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez
opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej
inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil

v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver,
keď žalobu pre nepreukázanie tvrdení žalobkyne zamietol. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež
podrobne, precízne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami v ust § 220 ods. 2 CSP. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho
dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

57. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd dodáva
nasledovné:

58. Procesné právo podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno

tvrdiťskutočnosti,ktorémôžuprivodiťjehoúspechvsporeajednakbremenotietoskutočnostipreukázať.
Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 150 ods. 1 CSP,
podľa ktorého strany sú povinné uviesť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení (predtým už vyššie cit. ust. § 120 ods. 1 OSP). Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú
povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Predpokladom

dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou
tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť
skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú
povinnosť. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia
a dôkaznej povinnosti o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho

nepriaznivé rozhodnutie.

59. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak
je neplatný.60. Citované zákonné ustanovenie kladie požiadavky na súladnosť charakteristických znakov právneho
úkonu, ako subjektívnej právnej skutočnosti aprobovanej právnym poriadkom z hľadiska toho, aby

bol považovaný za platný, ktorými požiadavkami sú sloboda vôle, vážnosť vôle, určitosť prejavu vôle,
zrozumiteľnosťprejavuvôleajehodovolenosť.Svýnimkoudovolenosti(možnosti)predmetuplnenia,ide
o požiadavky kladené na subjektívnu stránku konajúceho, prejavujúce sa vo vôli konajúceho a v prejave
vôle navonok. Nedostatky právnych úkonov z hľadiska vyššie uvedených požiadaviek, sú označované
ako vady úkonov.

61. Ak právny úkon trpí vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne), alebo trpí vadami prejavu vôle
(nebol urobený určite a zrozumiteľne) je absolútne neplatný, ktorá absolútna neplatnosť právneho úkonu
nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému, pričom každý sa jej môže bez časového
obmedzenia dovolávať. Ide o právo, ktoré sa nepremlčuje ani nezaniká, keďže z takéhoto úkonu právne
následky nenastanú. Všeobecne platí, že každý vrátane súdu je povinný na absolútnu neplatnosť

právneho úkonu prihliadnuť, a to aj vtedy, ak táto nie je namietaná. K dôvodom absolútnej neplatnosti
právneho úkonu súd prihliada z úradnej povinnosti, avšak len vtedy, ak sú z takéhoto právneho úkonu
bez ďalšieho viditeľné (napríklad ak ide o právny úkon neurčitý, alebo nezrozumiteľný), inak ich súd
skúma len na základe konkrétnych tvrdení.

62. Ten, kto sa domáha dôsledkov z neplatného právneho úkonu, má dôkazné bremeno spočívajúce v
povinnostipreukázať,žezmluvajeabsolútneneplatnýmprávnymúkonom.Nieježiadnydôvoduvažovať
o prenesení dôkazného bremena na stranu žalovaného, o to viac, za prípadného stavu, ak zmluvné
strany v písomnom prejave osvedčili, že ich vôľa je vážna.

63. O vadu vôle ide vtedy, ak vôľa nie je skutočne daná, nie je vážna, prostá omylu, určitá a slobodná.

64. Právny úkon nie je urobený slobodne, ak jeho účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany
druhého účastníka právneho úkonu, alebo aj zo strany tretej osoby. Takýmto nátlakom, pritom môže byť
priame fyzické donútenie, alebo bezprávna vyhrážka. Právny úkon nie je urobený vážne, ak konajúci

nechcel svojim prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali.
Za určitý možno považovať len taký úkon, ktorého obsah nie je vnútorne rozporný, alebo ktorý síce
vykazuje znaky vnútornej rozpornosti, ale túto rozpornosť je možné odstrániť pomocou výkladových
pravidiel. Od určitosti prejavu, je treba odlišovať jeho zrozumiteľnosť. Prejav je nezrozumiteľný, ak vôľa
nebola vyjadrená dostatočne jasne a ani výkladom nie je možné zistiť, čo malo byť prejavom vyjadrené.

Obsah právneho úkonu musí byť tiež možný a dovolený, pričom pod pojmom dovolený je treba rozumieť,
že obsah právneho úkonu nie je zákonom zakázaný a pod nemožnosťou právneho úkonu, je treba
rozumieťnemožnosťprávnu(akobsahprávnehoúkonujezakázanýprávnouúpravou)afyzickú(faktickú
nemožnosť plnenia).

65. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym

predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

66.Omylomsavzmysleobčianskehoprávarozumienesúladmedziprávnyminásledkami,ktoréúčastník
právneho úkonu zamýšľal vyvolať, a medzi následkami, ktoré skutočne vyvolal. V prípade, že k prejavu

vôle došlo v dôsledku omylu, neznamená to ešte, že vôľa konajúceho je vadná.

67. Ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka upravuje omyl vo vôli, t.j. tzv. vnútorný omyl. Právna
podstata tohto omylu spočíva v tom, že konajúca osoba nemá správnu, alebo dostatočnú predstavu o
dôsledkoch právneho úkonu. Táto vada vôle môže mať za následok, ak sú splnené ďalšie predpoklady

uvedené v § 49a Občianskeho zákonníka neplatnosť právneho úkonu. Vada vôle z dôvodu omylu sa
nepovažuje za takú okolnosť, ktorá by mala za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ale sa
iba umožňuje subjektu uvedenému do omylu napadnúť právny úkon z dôvodu jeho relatívnej neplatnosti.
Právo musí ochraňovať tú zmluvnú stranu, ktorá konala v dôvere k pravdivosti prejavu druhej strany,ktorej vôľou nemohla táto zmluvná strana poznať. Právna teória i súdna prax vychádza z toho, že
konajúca osoba sa môže účinne dovolať podstatného omylu vyvolaného osobou, ktorej bol právny úkon
určený, len ak ide o tzv. ospravedlniteľný omyl. O ospravedlniteľný omyl nejde vtedy, ak mal konajúci,

ktorý sa dovoláva omylu, možnosť sa takémuto omylu vyhnúť vlastnou starostlivosťou pri oboznámení
sa so skutočnosťami rozhodnými pre uskutočnenie právneho úkonu.

68. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie
k záveru, že kúpna zmluva, uzatvorená medzi stranami sporu nevykazuje také vady, ktoré by boli

spôsobilé k záveru o neplatnosti tohto právneho úkonu z hľadiska vyššie uvedených citovaných
zákonných ustanovení. Kúpna zmluva, ktorej platnosť zmluvy, súd posudzoval ako predbežnú otázku,
ktorou žalobkyňa previedla vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam na žalovaného, netrpí vadami
prejavu vôle, bez pochybností spĺňa požiadavku určitosti, ako aj požiadavku zrozumiteľnosti, zákonom
kladené na to, aby tento úkon bolo možné považovať z tohto hľadiska za platný.

69. Vôľa žalobkyne previesť vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam na žalovaného je výkladom
objektívne pochopiteľná a žalobkyňa ako účastník zmluvy, po prečítaní zmluvy, pri nesúhlase s jej
obsahom nemusela podpísať a realizovať všetky ostatné so zmluvou súvisiace úkony.

70. Strany sporu odlišne popisujú okolnosti, za akých došlo k uzavretiu zmluvy a vkladu vlastníckeho

práva žalovaného, obsah zmluvy je však jasný a zrozumiteľný.

71. Zmluva je zrozumiteľná a jasná aj z pohľadu vizuálnej prehľadnosti, pozostáva z troch listov, pričom
na titulnej strane hneď v záhlaví je hrubým písmom vymedzené, že sa jedná o zmluvu kúpnu ako aj
to, že žalobkyňa v nej vystupuje ako zmluvná strana v postavení predávajúcej a žalovaný v postavení

kupujúceho. Pod označením zmluvných strán sú jednoznačne a zreteľne v čl. II. identifikované
nehnuteľnosti,ktorésúpredmetompredaja.včlánkuIV.je jasneuvedenákúpnacenaakojej zaplatenie
kupujúcim.

72. Zmluvu, na základe ktorej sa vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti stal žalovaný, strany sporu

podpísali 31.12.2008, žalobkyňa zmluvu podpísala tak , že vložila svoj podpis do miesta vyznačeného
slovom „predávajúci" s uvedením jej mena, priezviska a rodného priezviska, jej podpis bol tiež
31.12.2008 riadne overený na notárskom úrade JUDr. Ivety Vaškovej v Trnave. Žalovaný je v zmluve
označený v každej jej časti jasne ako kupujúci.. Zmluva obsahu článok VII. záverečné ustanovenie, v
bode 2, ktorého je vyhlásenie strán, že sa s obsahom zmluvy dôkladne oboznámili, tejto porozumeli a

na znak toho, že určite a zrozumiteľne vyjadruje ich slobodne a vážne prejavenú vôľu, pripájajú k nej
svoje podpisy a v bode 4 vyhlásenie účastníkov zmluvy, že zmluvné strany zhodne vyhlasujú, že táto
zmluva nebola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok a že ich zmluvná voľnosť nebola
žiadnym spôsobom obmedzená.

73. Z dokazovania nevyplynulo a v konečnom dôsledku to nebolo ani tvrdené, že by na žalobkyňu
počas podpisovania bol vyvíjaný nátlak, alebo že by jej nebolo umožnené si túto zmluvu pred podpisom
prečítať. Keďže, ako vyplýva z výsluchu žalobkyne, táto vedela, aké sú následky právneho úkonu v
podobe predaja, pri jej súčasnej vedomosti o tom, že v prípade prevodu nehnuteľností je potrebné
osvedčenie pravosti podpisu vlastníka nehnuteľností. Žalobkyňa ak zmluvu podpísala bez vážnosti

vôle, pri podpisovaní kúpnej zmluvy sa nesprávala s obvyklou mierou starostlivosti, ktorú objektívne je
možné pri takomto konaní predpokladať. Vklad vlastníctva bol katastrom povolený 21.01.2009, pričom
advokáta na podanie žaloby o určenie neplatnosti zmluvy a určení vlastníctva k nehnuteľnosti poverila až
06.04.2009ažalobanasúdbolapodaná18.05.2009.Stranysporuneprodukovalidôkazy,ktopredmetnú
zmluvu spísal a ako prezentovali svoju vôľu pri koncipovaní a písaní zmluvy.

74. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o
bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti
preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 150
ods. 1 CSP, podľa ktorého strany sú povinné uviesť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení (predtým ust. § 120 ods. 1 OSP). Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú
povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Predpokladom
dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou
tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiťskutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú
povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že
skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude

predmetom dokazovania. Ak účastník navrhne na preukázanie jeho tvrdenia dôkazy a súd ich vykoná a
preukážu sa tým skutkové okolnosti tvrdené účastníkom, uniesol tak tento dôkaznú povinnosť. Ak ide o
skutočnosťrozhodnúpodľahmotnéhopráva,potomneuneseniebremenatvrdeniaadôkaznejpovinnosti
o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.

75. Ani v skutočnostiach tvrdených žalobkyňou nemožno vzhliadnuť dôvod na neplatnosti zmluvy z
hľadiska ust. § 39 Občianskeho zákonníka (OZ) pre rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi.

76. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

77. Zmyslom tohoto ustanovenia je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak
odporuje dobrým mravom, ktoré možno definovať ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných
noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie,
sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných (porovnaj rozsudok

Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26.06.1997, sp. zn. 3 Cdon 69/96).

78. Občiansky zákonník, ani iný predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Dobré mravy sú vykladané
ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú
nemennosť vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a

majú povahu noriem základných.

79. Teória a súdna prax zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky,
ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak
významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva, že

tieto morálne pravidlá majú objektívnu povahu (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.
augusta 2008, sp. zn. 16Co/152/2008).

80. Súdna prax zaujala názor, že prihliadnutie a postup súdu podľa § 3 ods. 1 OZ má miesto len
vo výnimočných situáciách, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov,

kedy hlavná alebo aspoň prevažujúca motivácia je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu (tzv.
šikanózny výkon práva), prípadne kedy je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom
prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavení niektorého z nich navonok. Korektív
dobrých mravov však nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať
subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem.

81. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah (bez ohľadu na zmluvnú voľnosť tento
obsah stanoviť, na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil, a na to, či druhá strana pri vzniku zmluvy bola
v dobrej viere) ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi
ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich správania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného

poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr
merítkom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám
slušnosti, poctivého správania a pod. V neposlednom rade je treba vziať do úvahy celkové okolnosti
úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26. augusta 2008,
sp. zn. 33 Odo 1064/2006)

82. Podľa tvrdenia žalobkyne rozpor napadnutej kúpnej zmluvy s dobrými mravmi je jednak v
nízkej kúpnej cene a jednak kvôli správaniu sa žalovaného, ktoré ako extrémne rozporné s dobrými
mravmi nemôže súd aprobovať. Tieto argumenty podľa výsledkov dokazovania neobstoja. Kúpna cena
kupovanej nehnuteľnosti bola účastníkmi dohodnutá, teda bolo na žalobkyni za akú cenu sa dohodla so

žalovaným nehnuteľnosť mu predať a odvolateľka bližšie dôvody ohľadne chovania sa žalovaného v
odvolaní už nekonkretizovala.83. Žalobkyňa v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedla žiadne rozhodujúce skutočnosti,
s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania,
odvolaním prejavu nespokojnosť, že súd nerozhodol podľa jej očakávaní.

84. Ďalšie odvolacie argumenty žalobkyne odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a
podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobkyne odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

85. Rozsudok súdu prvej inštancie je tak vo výroku vecne správny, preto bolo potrebné tento podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej
inštancie.

86. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému ako úspešnej procesnej
strane nárok na ich náhradu v plnom rozsahu proti žalobkyni, ktorá vo veci úspech nemala. O výške
náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník
súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

87. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okremskutočnostía dôkazovnapreukázanieprípustnostia včasnostipodanéhodovolania(§435CSP).