Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. júl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/88/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516200272
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8516200272.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko a.s., so
sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: B. M., L.. X.X.XXXX, P. J. B. XXX,
XXX XX B., o zaplatenie 4.942,78 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará
Ľubovňa č. k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 8.11.2016 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. XC/XX/XXXX-
XX zo dňa 31.8.2017 takto jedohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti a vo výroku o trovách konania.

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný
súd“) rozhodol takto:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 4 794,82 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania
od 18.5.2016 do zaplatenia do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94%.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie v prejednávanej veci za preukázané, že
žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 5.000,- eur , z tohto poskytnutého úveru
žalovaná zaplatila spolu 205,18 eur. Súd v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci

OcéanoGrupoEditorial SA (spojené prípady C-240/98 až C-244/98) z úradnej moci (ex officio) preskúmal
opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a
dospel k záveru, že nárok je dôvodný len v rozsahu uplatnenej istiny a úrokov z omeškania z istiny.

3. Vychádzajúc z obsahu Zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX je však podľa súd prvej inštancie možné
konštatovať, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere túto náležitosť neobsahuje. Podľa uvedeného
zákonného ustanovenia totiž v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, teda

nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súhrn splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V
predmetnej úverovej zmluve toto rozlíšenie absentuje (zmluva obsahuje len celkovú výšku mesačnej
splátky bez špecifikácie), pričom vo všeobecnosti samotná absencia náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a)
až k), r) a y), znamená, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uvedené údajepritom v žiadnom prípade nemôžu nahradiť ani rozsiahle, individuálne nevyjednané, drobným, hustým
písmom písané úverové zmluvné podmienky.

4. V zmluve podľa okresného súdu absentuje náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ. V
zmluve je uvedená len výška anuitnej splátky 83,81 eur mesačne, z ktorej ale nevyplýva, koľko z toho
bude započítané na istinu úveru, koľko na úroky a na prípadné poplatky. Účelom ustanovenia § 9 ods. 2
písm. k) ZoSÚ bolo to, aby bol spotrebiteľ zrozumiteľne informovaný o tom, akým spôsobom sa mu ním
poukazované splátky započítavajú na istinu úveru, úroky a prípadné poplatky. Z ustanovenia § 9 ods. 2

písm. k) ZoSÚ vyplýva, že tam uvedené náležitosti musí obsahovať samotná zmluva. Je preto vylúčené
aby sa zmluva pokiaľ ide o tieto podstatné náležitosti odvolávala na inú listinu, napr. na úverové zmluvné
podmienky, ktorých obsah dlžník nemôže vôbec ovplyvniť. Údaje o výške, počte a termínoch splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov predstavujú jednu z náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere v zmysle
ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Je preto podľa súdu prvej
inštancie potrebné, aby tieto údaje boli obsiahnuté priamo v texte zmluvy o poskytnutí úveru. V tomto

smere teda súd prvej inštancie zastáva názor (vyslovený už aj inými súdmi, viď napr. rozsudok Krajského
súdu v Žiline sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 18.10.2012, XCo/XXX/XXXX zo dňa 06.08.2013, XCo/XXX/
XXXX zo dňa 24.6.2015), že pokiaľ tieto údaje neboli obsiahnuté ako náležitosť zmluvy priamo v texte
zmluvy o úvere, je potrebné spotrebiteľovi poskytnúť zvýšenú ochranu v tom, že sa takýto úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Časť obsahu zmluvy sa síce môže určiť i odkazom na všeobecné

obchodné podmienky, prípadne na iné obchodné podmienky, je však potrebné uviesť, že podstatné
náležitosti zmluvy predpísané zákonom musia byť zapravené priamo v texte zmluvy. Menej podstatné
náležitosti - vedľajšie dojednania môžu byť uvedené i vo všeobecných podmienkach, resp. obchodných
podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy. Údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov však nie je možné považovať za vedľajšie, menej podstatné dojednanie, ale za údaj, uvedenie

ktorého sa vyžaduje priamo zo zákona. Je preto potrebné takýto údaj uviesť priamo v texte zmluvy, aby
bola zabezpečená istota, že druhý účastník zmluvy sa s týmto údajom má možnosť riadne oboznámiť a
je mu dané na zváženie, či i pri takomto spôsobe započítavania splátok úveru je ochotný do zmluvného
vzťahu s veriteľom poskytujúcim úver vstúpiť. Ide totiž o jeden z ukazovateľov výhodnosti úveru. Ak
tomu tak v danom prípade nebolo, súd prvej inštancie vychádzal z predpokladu, že tieto údaje neboli

v zmluve o poskytnutí úveru, uzatvorenej so žalovanou riadne uvedené a považoval takýto úver za
bezúročný a bez poplatkov. Keďže účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch
premietnutej okrem iného aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v §
9 ZoSÚ je práve vyvažovanie nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri
poskytovaní úverových služieb, tak je zjavné, že uvádzanie náležitostí zmluvy o úvere spôsobom, ktorý

je nezrozumiteľný, neurčitý, pre spotrebiteľa komplikovaný, keď mnohé z nich sú doslova skryté v
textoch všeobecných podmienok, túto nerovnováhu nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor
spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore s účelom spotrebiteľskej ochrany.

5. Z uvedených dôvodov je podľa súdu prvej inštancie potrebné Zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXX, z

ktorej si žalobca uplatňuje žalovaný nárok, považovať podľa § 11 ods.1 písm. a) ZoSÚ za bezúročnú a
bez poplatku. Žalobca tak nemá nárok na uplatnený úrok úveru a ani poplatky. Žaloba je tak dôvodná
len v časti uplatnenej istiny. Žalobca poskytol na základe zmluvy o úvere žalovanej sumu 5.000,-
eur, z čoho žalovaná zaplatila spolu 205,18 eur. Súd prvej inštancie preto uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 4.794,82 eur (5.000,- eur mínus 205,18 eur) a v prevyšujúce časti žalobu

ako nedôvodnú zamietol.

6. Žalobca žiadal priznať aj úroky z omeškania, kapitalizovaný v sume 2,88 eur za neuhradené
splátky do dátumu predčasnej splatnosti úveru) a ďalej v sadzbe 5 % ročne z nesplatenej istiny a
nezaplatených úrokov eur od 23.12.2013 do zaplatenia.

7. Listom zo dňa 25.11.2013 vyzval žalobca žalovanú k zaplateniu celého dlhu vo výške 5.239,83 eur
najneskôr do 18.12.2013, avšak dôkaz o doručení tohto listu žalobca súdu nepredložil. Ak nedošlo
požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu, dňom zročnosti
pohľadávky uplatnenej v žalobe však nebude deň nasledujúci po podaní žaloby na súde, ale deň po

doručení tejto žaloby žalovanej. Žalobca nijako nepreukázal, či dňom 23.12.2013 (ako si uplatňuje
v žalobe sa žalovaná dostala do omeškania a úhradou žalovanej sumy), preto súd za prvý deň
omeškania považoval nasledujúci deň po obdržaní žaloby žalovanou. Žaloba bola žalovanej doručená
dňa 17.5.2016, nasledujúcim dňom t.j. 18.5.2016 sa žalovaná dostala do omeškania.8. Výška základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 17.5.2016 bola 0 % úrok z
omeškania v sadzbe 5 %.

9. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie priznal žalobcovi úroky z omeškania v sadzbe požadovanej
žalobcom - 5 % od 18.5.2016 do zaplatenia z priznanej sumy t.j. 4.794,82 eur a zvyšok žalobcom
uplatneného nároku zamietol ako nedôvodný.

10. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP keď pri žalovanej sume
4.942,78 eur bol úspech žalobcu vo výške 4.794,82 eur čo je 97% úspešnosť a úspech žalovanej vo
výške 147,96 eur čo je 3% úspešnosť. Z uvedeného podľa okresného súdu vyplýva, že úspech žalobcu
prevyšoval úspech žalovaného o 94% a v tomto rozsahu má žalobca nárok na náhradu trov konania
od neúspešnej žalovanej.

11. Proti tomuto rozsudku a to v jeho zamietavej časti ako aj proti výroku o náhrade trov konania
podal žalobca včas odvolanie kde poukázal na bod 1.1 Zmluvy, podľa ktorého banka poskytne
klientovi peňažné prostriedky za podmienok uvedených v tejto zmluve a vo Všeobecných obchodných
podmienkach, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že nedeliteľnou
súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky a teda niektoré z náležitosti, ktoré mal v

zmysle právnych predpisov zmluvách o spotrebiteľskom úvere obsahovať sú v samotnom texte Zmluvy o
úvere a ďalšie náležitosti sú vo Všeobecných obchodných podmienkach. Výška, počet a termíny splátok
istiny a úveroch sú uvedené v samotnom texte zmluvy v bode 1.2. Z uvedeného teda podľa odvolateľa
vyplýva, že počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej
splátky. Uvedené podľa žalobcu platí aj pre údaj o výške splátky. Banka bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme
amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady
vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru. Anuita a anuitné splátky sú definované ako pravidelné (periodické)
plynutie pevne stanovených platieb počas určitej špecifikovanej doby. Anuitná splátka zostáva počas

celej doby splácania rovnaká. Skladá sa zo splátky istiny a splátky úroku. Plynule sa mení výška a pomer
istiny a úroku. Z toho podľa žalobcu vyplýva, že na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej
splátky bude tvoriť úrok a naopak na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať istina čiže každou
ďalšousplátkousasplácanýúrokznižujeasplácanáistinasazvyšuje.Pokiaľbymalsamotnýtextzmluvy
obsahovať podrobný rozpis splátok istiny a úroku za celé obdobie splácania úveru znamenalo by to

podľa žalobcu neúmerne rozšírenie rozsahu zmluvy čo by neprispelo k jednoduchosti, zrozumiteľnosti a
prehľadnosti zmluvnej dokumentácie. Výška, počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje
a povinnosti ich úhrady je zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy a sú uvedené v samotnom texte zmluvy.
Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou všeobecných
obchodných podmienok a tým aj súčasťou Zmluvy. Z povahy jednotlivých poplatkov vyplýva, že nie je

možno presne stanoviť počet koľko krát bude klient daný poplatok povinný zaplatiť, pretože uvedené
bude závisieť od toho koľko krát danú službu banky využil. Prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
predeľovať jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia zmluva neuvádza, nakoľko na základe Zmluvy o pôžičke nevzniknú nesplatené
zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami.

12. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na návrh generálnej advokátky prednesením dňa 9.6.2016 vo
veci Q.-XX/XX (J.), podľa ktorého amortizačná tabuľka nemusí byť súčasťou zmluvy o úvere. Taktiež
žalobca poukázal na rozsudok súdneho dvora v prejudiciálnom konaní k smernici 2008/48/ES - ochrana
spotrebiteľa,spotrebiteľskýúvervtejistejveci,podľaktoréhočlánok10ods.2písm.h)smernice2008/48

sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkosti a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.

13. Poukazujúc na uvedené preto žalobca v rámci svojho odvolacieho návrhu žiadal aby odvolací súd

zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a vyhovel jeho návrhu v plnom rozsahu a priznal mu náhradu trov
konania vrátane trov tohto odvolacieho konania.

14. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrila.15. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu, v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého
rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania,

a preto výroky rozsudku o zastavení konania a o čiastočnom vyhovení žalobe, ktoré odvolaním žalobcu
napadnuté neboli, v odvolacom konaní preskúmavané neboli a aké také nadobudli právoplatnosť (§ 367
ods. 2 CSP).

16. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

17. Vo vzťahu k napadnutému výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby, súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne
rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie
rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu

prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti
ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie v tomto smere.

18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. (platného a účinného v čase uzavretia predmetnej
úverovej zmluvy medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu) spotrebiteľským úverom na účely

tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

19.Podľa§9ods.1citovanéhozákonazmluvaospotrebiteľskomúveremusímaťpísomnúformu.Každá

zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

20. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostípodľaObčianskehozákonníkamusíobsahovaťajvýšku,početatermínysplátokistiny,úrokov

a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

21. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa,

22. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, ktorý bol žalovanej poskytnutý vo výške 5.000,- eur a ktorý mala splácať
pravidelnými mesačnými splátkami (v počte 120) po 83,81 eur s dátumom splatnosti prvej splátky

24.6.2013 a s dátumom splatnosti poslednej splátky 23.5.2023. Z dôvodu porušenia povinnosti riadneho
splácania úveru na strane žalovanej žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, ktorý mala žalovaná
uhradiť najneskôr do 18.12.2013.

23. Správne sú závery súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatnosti spotrebiteľského

úveru poskytnutého na základe vyššie uvedenej zmluvy o úvere. Treba totiž prisvedčiť právnemu
názoru prezentovanému v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosť špecifikovanú v § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, t.j.
špecifikáciu týkajúcu sa výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadného

poradia, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.24. Na tomto právnom závere nič nemení ani právny názor a závery, ktoré prijal Súdny dvor Európskej
únie vo veci Q.-XX/XX, vo veci Y. Q. D., S..D.. G. T. J..

25. Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia predmetnej úverovej
zmluvy (jeho § 9 ods. 2 písm. k)) vyžadoval detailnú špecifikáciu a rozčlenenie, aká časť splátky pripadá
na istinu, úroky a iné poplatky, pričom tento nedostatok v obsahu úverovej zmluvy spája zákon v
ustanovení § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona so sankciou spočívajúcou v prezumpcii predmetného
úveru ako úveru, ktorý je bezúročný a bez poplatkov.

26. Právna doktrína (závery teoretikov, vrátane odborných článkov) upriamuje pozornosť súdov pri
právnej úprave platnej a účinnej v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy na nemožnosť priamej
aplikácie rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie sp.zn. Q.-XX/XX, Y. Q. D., S..D.. G. T. J. v
rozhodovacej činnosti súdov, ako aj na nemožnosť priamej aplikácie článkov Smernice Európskeho
parlamentu a Rady č. 2008/48/ES, pokiaľ ide o reguláciu konkrétnych práv a povinností sporových strán,

ktoré sú fyzickými osobami alebo právnickými osobami.

27. V tomto smere práve doktrína poukazuje na to, že smernice vydané Európskym parlamentom a
Radou ako zdroj komunitárneho práva nie sú priamo aplikovateľné na vnútroštátnu reguláciu práv a
povinností individuálnych subjektov (fyzických a právnických osôb) a účinok smernice možno dosiahnuť

len prostredníctvom tzv. eurokonformného výkladu vnútroštátneho právneho poriadku, eventuálnej aj v
súčinnosti s výkladom, ktorý prinášajú rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie.

28. V tejto súvislosti však treba konštatovať, že ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. (najmä ustanovenie
§9ods.2písm.k)tohtozákonavzneníplatnomaúčinnomvčaseuzavretiapredmetnejúverovejzmluvy)

sú natoľko striktné, že ich nemožno preklenúť ani uvedeným eurokonformným výkladom uvedenej
smernice a akceptovaním východísk, ktoré prináša rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie sp.zn.
Q.-XX/XX, Y. Q. D., S..D.. G. T. J. (pozri k tomu bližšie Anton Pavúk: Prečo rozsudok Súdneho
dvora Európskej únie Y. Q. D., S..D.. Q. T. J. nie je spôsobilý zmeniť rozhodovaciu prax slovenských
súdov, najpravo.sk, 21.12.2016). Na tomto mieste treba totiž zdôrazniť striktnosť a jednoznačnosť

tohto ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré vyžaduje jednoznačnú
špecifikáciu rozčlenenia splátky na časť pripadajúcu na zaplatenie istiny, úrokov, prípadne poplatkov,
vrátane prípadného poradia, ktorým sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Samotný žalobca
nepopiera, že predmetná zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou

tieto náležitosti nespĺňa, pretože táto zmluva obsahuje údaj o výške splátky, o počte mesačných
splátok a termíne splatnosti každej splátky, vrátane konečnej splatnosti úveru, avšak neobsahuje
špecifikáciu v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch ( ZoSÚ ) jednotlivých
častí splátky (t.j. istina, úrok a poplatky). Ako bolo vyššie naznačené, uvedenú striktnosť citovaného
Zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno za daných okolností pri jednoznačnom znení tohto

zákona slovenského právneho poriadku preklenúť ani tzv. eurokonformným výkladom tohto zákonného
ustanovenia.

29. Dôležitý je tiež výklad rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 a smernice 2008/48/ES, pretože
sa zdá, že súdny dvor mal ,,eurovýhradu“ len k amortizačnej tabuľke ako povinnej náležitosti zmluvy a

len vo vzťahu k istine.

30. Tak explicitne presné ustanovenie akým je ustanovenie § 9 ods.1 písm. k/ ZoSÚ cez prizmu
eurokonformného výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o výške, počte a termíne
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca v citovanom ustanovení

jasne deklaroval, aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí uvedených pod písm.
k/ § 9 odsek 1 ZoSÚ a odvolací súd nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol v čase
vydania napadnutého rozsudku a aj stále je platný a účinný.

31. Zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bola do právneho poriadku zakotvená dikcia

zákonnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere o spôsobe splácania úveru podľa istiny, úrokov a
iných poplatkov. Približne štyri roky táto zákonná dikcia bola spojená ešte aj kumulatívne s právom na
uvedenie súčtu týchto platieb. Nemali by byť žiadne pochybnosti, že v tom čase smernica Rady 87/102/
EHS nevyžadovala plnú harmonizáciu.32. Zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bola transponovaná smernica 2008/48/ES
z 23. apríla 2008, ktorá vyžadovala plnú harmonizáciu. Do tohto nového zákona o spotrebiteľských

úveroch bola prevzatá z predchádzajúceho zákona totožná dikcia splácania spotrebiteľských úverov
podľa splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

33. Klauzula objasňujúca špecifikáciu splátok úveru nielen podľa istiny ale aj úrokov a poplatkov má
význam, aby bol jasný údaj, (i) z čoho splátka pozostáva, (ii) či splátka obsahuje aj poplatky, (iii) či

neobsahuje poplatky, ktoré nemajú byť zaradené do RPMN, (iiii) či ide o amortizované splácanie alebo
bez amortizácie alebo (iiiii) údaj o tom, v ktorých splátkach je výlučne istina a v ktorých len poplatky (pri
niektorých typoch úverov sú zmluvy formulované tak, že najprv sa splácajú výlučne úroky a v poslednej
splátke istina ) a pod .

34. Podľa názoru odvolacieho súdu špecifikácia splátok úveru má svoj význam aj v tom, že spotrebiteľ

má možnosť v prípade sankcie bezpoplatkovosti priamo zistiť, ktorej časti splátky sa táto sankcia týka.
Spotrebiteľ má tiež možnosť kontroly, či v splátke použitej na účely výpočtu RPMN nie je uvedený
poplatok, ktorý sa do RPMN nesmie započítať. RPMN pritom predstavuje dôležitý údaj o celkových
nákladoch na úver. Špecifikácia splátok úveru môže odhaliť aj nekalé obchodné praktiky, ak by nedošlo
k naplneniu predzmluvných informácii o splátkach úveru (cieľ podľa II. bod 2 smernice 2008/48/ES).

35. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 odsek 2 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných
(§ 43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. Okrem iného v § 9 odsek 2 písm.
k) uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky

priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy zmluvy bolo aj suma, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová suma, počet a termíny splátok sa viažu
ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným

poplatkom. Je teda jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov
a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok. V danom prípade zmluva o úvere, ktorá je
predmetom tohto konania uvedené náležitosti nespĺňa.

36. Vo vzťahu k záverom Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 odvolací súd tiež poukazuje aj na

príspevok doc. JUDr. Jánošikovej, PhD.: „Otázne však je, ako by na tento záver mal zareagovať
sudca rozhodujúci konkrétny spor. Ak totiž zistí, že neuvedenie konkrétnej náležitosti v zmluve o
spotrebiteľskom úvere by malo byť v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 sankcionované zánikom
nároku veriteľa na úrok a poplatky, ale súčasne dospeje k záveru, že ide o náležitosť, ktorej neuvedenie
v zmluve o spotrebiteľskom úvere nemá vplyv na možnosť spotrebiteľovi posúdiť rozsah jeho záväzku,

tak vlastne narazil na rozpor medzi vnútroštátnou právnou úpravou a právom Únie. Keďže však norma
práva Únie má v tomto prípade podobu smernice, vzhľadom na horizontálny právny vzťah medzi
veriteľom a spotrebiteľom nemôže mať smernica priamy účinok. Zistený rozpor je teda možné vyriešiť
len prostredníctvom nepriameho účinku smernice, čo znamená pokúsiť sa o taký výklad zákona č.
129/2010,ktorýmsarozporodstráni.Domnievamsavšak,ževtomtoprípadebysudcanarazilnajednuz

hranícpovinnostieurokonformnéhovýkladuvnútroštátnehopráva,ktoroujezákazvýkladucontralegem.
Neviem si totiž predstaviť, akou výkladovou metódou by bolo možné obísť príkaz považovať zmluvu o
spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov obsiahnutý v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010. Nešlo
by už podľa môjho názoru o výklad práva, ale o sudcovskú tvorbu práva.“

37. Odvolací súd rovnako odkazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 7Sžo/61/2015:
„Zmluva o pôžičke neobsahuje údaje podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, t.j. konkrétne termíny jednotlivých splátok,
výšku istiny, úrokov a iných poplatkov a obsahuje len výšku jednotlivých splátok, počet splátok a termín
konečnej splatnosti s tým, že ďalšie údaje sú obsiahnuté v splátkovom kalendári, ktorý bol spotrebiteľovi
preukázateľne doručený až po podpise zmluvy o úvere, je takáto obchodná praktika neprípustná a

odporujúcačestnejobchodnejpraxi.Nesúhlasilstvrdenímžalobcu,žeuvedenéinformácieboliobsahom
samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj splátkového kalendára, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť
zmluvy. Považoval za neprípustné, aby podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9
ods. 2 ZoSÚ, ktoré zmluva pod sankciou neplatnosti, resp. pod sankciou straty práv veriteľa na úrokya poplatky musí obsahovať, boli spotrebiteľovi len dodatočne po podpise zmluvy doručované poštou
a zároveň vyhlasované za neoddeliteľnú súčasť zmluvy bez toho, aby bol k tomu potrebný písomný
súhlas druhej zmluvnej strany. Mal za to, že takýto postup je v rozpore aj s príslušnými ustanoveniami

Občianskeho zákonníka. Krajský súd považoval tiež za neprípustné, aby spotrebiteľ vzal výšku úveru
len na vedomie a aby jeho podpis na zmluve nahrádzal jeho výslovný a jednoznačný súhlas s výškou
úveru. Odvolací súd v súlade s právnou úpravou ustanovenou v § 219 ods. 2 v spojení s § 246c ods.
1 O.s.p. po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo
vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby

sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu
so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení
napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie
výrokunapadnutéhorozsudku.Senátodvolaciehosúdupovažujeprávneposúdeniepreskúmavanejveci
krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov
známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa

uvádza.“

38. Odvolací súd odkazuje aj na väčšinové stanovisko Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v
Prešove: „1. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. l) zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ,,sporné

pravidlo“) obsahuje právo spotrebiteľa na uvedenie splátok istiny spotrebiteľského úveru ako aj splátok
úrokov a poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva zodpovedá
taký výklad sporného pravidla, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška“, „počet“
a „termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v
konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom, a tiež k poplatkom (porov. rozsudok NS SR

z 28.06.2016 sp. zn. XSžoXX/XXXX, porov. tiež pri použití historického výkladu k totožnej dikcii podľa
zákona č.258/2001 Zz. rozsudok NS SR vo veci XCdo/XXX/XXXX).

39. Uvedené zákonné pravidlo sa deroguje s účinnosťou od 01.05.2018 novelou zákona č. 129/2010 Z.
z. vykonanou zákonom č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony.

40. Do nadobudnutia účinnosti uvedenej zmeny zákona (uvedenej v bode 2). nie je v súlade s princípmi
súkromného práva docieliť ten istý derogačný efekt súdmi tzv. eurokonformným výkladom, pretože ten

by:
1. odporoval zákazu eurokonformného výkladu contra legem,
2. odporoval by princípu právnej istoty,
3. nebol by súladný ani s výkladom rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, keďže Súdny dvor EÚ
za euronekonformnú považoval a) len amortizačnú tabuľku a b) len vo vzťahu k istine. Sporné zákonné

pravidlo pritom predpokladá oveľa širší diapazón možnosti špecifikácie splátok spotrebiteľského úveru
než je amortizačná tabuľka a než je len špecifikácia istiny. Navyše, smernica Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice
Rady 87/102/EHS predpokladá na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) údaje o
splátkach, a to tak, aby transparentne bolo zrejmé, že tam nie sú uvedené tie poplatky, ktoré môžu byť

v splátkach zahrnuté, ale do RPMN sa nezapočítavajú (čl. 19 ods. 2 smernice 2008/48/ES). Smernica
taktiež výslovne predpokladá informovanie spotrebiteľov o špecifikácii splátok úrokov a poplatkov (čl.10
ods.1 písm.j/, príloha II., 2.).

41. V kontexte uvedeného ako aj so zreteľom na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. X Q. XXX/

XXXX zo dňa 21.12.2011, v ktorom Najvyšší súd SR ustálil, že: „Požiadavky na reflektovanie kasačného
rozhodnutia v následnom rozhodnutí krajského (okresného) súdu sú totiž výrazne prísnejšie, než je
tomu tak v prípade „púhej“ záväznosti precedenčnej. Zatiaľ čo v prípade tzv. precedenčnej záväznosti
rozhodnutí najvyššieho súdu existuje možnosť, aby všeobecný súd rôzneho stupňa (ne)reflektoval
právne závery najvyššieho súdu tým, že v dobrej viere predostrie konkurujúce úvahy a začne s judikátom

zmysluplný právny dialóg, kasačná záväznosť môže (pochopiteľne len za nezmeneného skutkového
stavu) byť reflektovaná len bezpodmienečným rešpektovaním rozhodnutia najvyššieho súdu. V konaní
nasledujúcom po kasačnom rozhodnutí preto nie je priestor pre úvahy, či je právny názor najvyššieho
súdu správny, fundovaný či úplný.“ odvolací súd sa odklonil od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo vecisp. zn. 3 Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018 a ustálil, že princíp právnej istoty prevažuje, smernica nemá
priamy účinok na horizontálne vzťahy medzi jednotlivcami a nepriamy účinok smernice nemožno použiť
contra legem, a preto v súlade s doterajšou masívnou aplikačnou praxou súdov je potrebné vyžadovať

aj špecifikáciu splátok podľa istiny, úrokov a poplatkov.

42. Záverom odvolací súd dodáva, že uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. XXCo/XX/XXXX zo
dňa 27.3.2018 bola podaná prejudiciálna otázka v reakcii na rozsudok C-42/15.

43. Pokiaľ ide o náležité odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a jeho preskúmateľnosť,
treba konštatovať, že nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu o nedostatočnom odôvodnení tohto
rozhodnutia. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP totiž jednoznačne
a prehľadne uviedol stanoviská sporových strán v predmetnej veci a vysvetlil, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie,
ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, pričom súd dbal v odôvodnení

rozhodnutia aj na jeho presvedčivosť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie ako celok spĺňa všetky formálne
i materiálne náležitosti špecifikované v tomto zákonnom ustanovení § 220 ods. 2 CSP, ktoré sú
požiadavkami na riadnu preskúmateľnosť a výstižnosť rozhodnutia, ktoré v danom prípade tieto kritériá
spĺňa.

44. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobu v prevyšujúcej časti v prejednávanej veci
zamietol so zreteľom na aplikáciu zákonnej domnienky o bezpoplatnosti a bezúročnosti predmetného
úveru poskytnutého právnym predchodcom žalobcu žalovanej.

45. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, súd prvej inštancie sa zaoberal pomerom úspechu a neúspechu

sporových strán v tomto konaní pri rozhodovaní o trovách (§ 255 ods. 1 CSP), keď v zmysle § 262
ods. 1 CSP rozhoduje súd len o nároku na náhradu trov konania, pričom nie je jeho úlohou skúmať, či
sporovej strane nejaké trovy konania v skutočnosti vznikli. Táto otázka bude totiž predmetom skúmania
a posudzovania v konaní o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP. Preto odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako celok, t.j. jednak výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej

časti, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, aj keď o vecnej správnosti nemožno možno mať v
zmysle vyššie uvedeného pochybnosť nakoľko súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí o trovách
prvoinštančného konania správne zohľadnil pomer úspechu a neúspechu strán sporu.. Preto postupom
podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozsudok v napadnutej časti, vrátane súvisiaceho výroku o trovách
konania ako vecne správny potvrdil.

46. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalovaná ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trovtohtoštádiakonaniaprotižalobcovi,ktorývodvolacomkonaníúspechnemal.Výškutýchtotrovustáli
postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho

súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).