Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/154/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114223174
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3114223174.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcu X. K., nar.

XX.XX.XXXX, bytom A. A. XXX, C. A., štátneho občana SR, zastúpeného JUDr. Jánom Kanabom, st.,
advokátom so sídlom J. Zemana 101, Trenčín proti žalovanému N. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/
X, T. - J., štátnemu občanovi SR, zastúpeného Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s. r. o.,
so sídlom Legionárska 7158/5, Trenčín, IČO 47256907, o zaplatenie 10.000 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých

výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 10.000 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 10.000 eur od 09.10.2013 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že ho dňa 08.09.2009 žalovaný požiadal o pôžičku 10.000
eur, ktorú potreboval na kúpu auta. So žalovaným uzavrel zmluvu o pôžičke s tým, že požičanú finančnú
čiastku vo výške 10.000 eur zapožičiava žalovanému na dobu 4 roky s dobou splatnosti do 08.10.2013.
Žalovaný zmluvu bez nátlaku a dobrovoľne podpísal v prítomnosti advokáta, ktorý ju diktoval, pričom si
ju aj prečítal. Poznamenal, že keď sa blížil

-2- 18C/154/2015

termín splatenia pôžičky a za 3,5 roka mu žalovaný nepoukázal ani cent, zaslal mu výzvu na úhradu dlhu
zo dňa 25.02.2013. Žalovaný na to nijak nereagoval a nič mu neuhradil. Preto daň 17.10.2013 navštívil
advokáta, ktorý žalovanému zaslal predžalobnú výzvu na úhradu dlhu. Ani napriek tomu žalovaný dlh
neuhradil. Poprel, že by mu žalovaný dlh uhradil a tvrdenia len o akejsi zábezpeke považuje za výmysel.
Ak by si žalovaný nebol peniaze požičal, nebol by uzavrel zmluvu o pôžičke a túto aj vlastnoručne

podpísal. Akékoľvek spochybňovanie je zo strany žalovaného špekuláciou. Žalovaného na splatenie
pôžičky viackrát upomínal, aj telefonicky, ale žalovaný na to nereagoval a peniaze mu nevrátil. O
odovzdaní peňazí žalovanému nemá žiadne potvrdenie, peniaze mu odovzdal u advokáta v deň podpisu
zmluvy. Zmluva o pôžičke nezastierala žiaden iný právny úkon.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil, nakoľko vyplatenie žalovanej sumy by bolo duplicitné.
Uviedol, že žalovanú sumu žalobcovi už raz zaplatil z prostriedkov poskytnutého spotrebiteľského úveru

od spoločnosti E. SK, s. r. o.. Vysvetlil, že uvedený dlh vznikol tak, že zmluva o pôžičke bola len
zábezpekou pre uskutočnenie predaja osobného motorového vozidla D. M Toto vozidlo kupoval jeho
kamarát W. J.. Cena vozidla bola stanovená vo výške 18.400 eur, kde predávajúcim bola spoločnosť
X., s. r. o., zastúpená konateľom, žalobcom. Platobné podmienky boli dohodnuté tak, že suma 8.397eur bola vyplatená predávajúcemu v hotovosti a zvyšok, 10.000 eur, bol financovaný formou finančného
leasingu prostredníctvom spoločnosti E. SK, s. r. o.. Predmetná zmluva o pôžičke bola uzavretá len
do doby, kým leasingová spoločnosť neprevedie finančné prostriedky vo výške 10.000 eur na účet

sprostredkovateľa predaja, spoločnosť O. F. 1, s. r. o.. Po poskytnutí úveru boli uvedené finančné
prostriedky vyplatené predávajúcemu. C. celej kúpnej ceny motorového vozidla zmluva o pôžičke stratila
význam a so žalobcom bol dohodnutý, že túto zničia. Nestalo sa tak. Upresnil, že skutočným kupujúcim
vozidla bol on, ale keďže v tom čase nespĺňal podmienky leasingovej spoločnosti pre poskytnutie úveru,
pomoholmuW.J.,ktorýjevzmluveuvedenýakokupujúci.Zdôraznil,žebezvyplateniacelejkúpnejceny

by mu predávajúci vozidlo neodovzdal aj s dokladmi o prepise. Zdôraznil, že so žalobcom sa dohodol,
že kým si vybaví leasing, na preklenutie tohto obdobia spíšu zmluvu o pôžičke. Šlo o simulovaný právny
úkon. Žalobca mu reálne peniaze neodovzdal. Nevedel uviesť, prečo bola v zmluve dohodnutá doba
splatnosti 4 roky. Zmluvu podpísal, ale nebral ju vážne. Nikdy nemal v úmysle si od žalobcu reálne
peniaze požičať. Na upomienky nereagoval preto, lebo v tom čase pracoval v zahraničí a neprikladal
tomu žiadnu vážnosť, keďže si od žalobcu žiadne peniaze nepožičal.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaného, výsluchom svedka W. J. a oboznámením
zmluvy o pôžičke zo dňa 08.10.2009, upomienky zo dňa 25.02.2013, predžalobonej výzvy zo dňa
17.10.2013, kúpnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.11.2009, objednávky preverenia vozidla,
preberacieho protokolu zo dňa 25.11.2009, oznámenia o splatení leasingu zo dňa 03.01.2012, zmluvy

o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.11.2009 a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 08.10.2009 zmluvu o pôžičke, ktorou žalobca
požičal žalovanému sumu 10.000 eur bezúročne na dobu 4 roky. Žalovaný sa zaviazal peňažné
prostriedky žalobcovi vrátiť do 08.10.2013.

-3- 18C/154/2015

5. Výzvou na úhradu zo dňa 25.02.2013 vyzval žalobca žalovaného na úhradu pôžičky v sume 10.000

eur najneskôr do 08.10.2013. Predžalobnou výzvou zo dňa 17.10.2013 vyzval žalobca žalovaného na
vrátenie pôžičky vo výške 10.000 eur najneskôr do 25.10.2013.

6. Na základe kúpnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.11.2009 predala spoločnosť X., s. r. o.,
zastúpená žalobcom osobné motorové vozidlo D. X5 kupujúcemu W. J.. Objednávkou preverenia

motorového vozidla zo dňa 25.11.2009 si W. J. objednal preverenie motorového vozidla BMW M Dňa
25.11.2009 W. J. prevzal osobné motorové vozidlo D. X5. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
poskytla spoločnosť E. Sk, s. r. o., W. J. úver na kúpu motorového vozidla BMW X5 vo výške 11.486,20
eur s ročnou úrokovou sadzbou 12 %, RPMN 12,68 %, priemernou RPMN 12,2 %, mesačnou splátkou
v sume 302,48 eur, pričom uvedený úver mal splácať 48 mesiacov. Oznámením zo dňa 03.01.2012

oznámila W. J. spoločnosť E. SK, s. r. o., že ku dňu 14.12.2011 bol poskytnutý úver splatený.

7. Z výpovede svedka W. J. vyplynulo, že žalovaný ho v roku 2008 alebo 2009 oslovil, že si chce
kúpiť auto, ale že zatiaľ málo zarába a lízingovka mu nechce poskytnúť lízing, tak nech si ho vezme
on. Spočiatku nad tým váhal, ale nakoniec sa nechal prehovoriť s tým, že žalovaný si lízing bude aj

platiť a aj užívať vozidlo. O zmluve o pôžičke vedel od žalovaného, tento mu to spomínal, ale bližšie
sa o to nezaujímal, nakoľko to pre neho nebolo podstatné. Mala to byť vraj len nejaká zábezpeka.
Žalovaný peniaze nedostal. Pri podpise zmluvy o pôžičke nebol. Všetky tieto informácie o danej zmluve
má sprostredkované od žalovaného. Žalovaný mu vysvetlil, že keď nedostal lízing, zobral si pôžičku do
času, kým nedostane lízing on.

8. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä
k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom
spájajú.

9. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.10. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

11. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobcom nie je dôvodná.
Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke sú prenechanie druhovo určených vecí a povinnosť vrátiť
veci rovnakého druhu v dojednanom čase. Okrem týchto špecifických náležitostí, musí zmluva o pôžičke
ako právny úkon spĺňať aj všeobecné náležitosti, ktoré zákon stanovuje pre všetky právne úkony bez
výnimky. Ide predovšetkým o vôľu a prejav vôle. Keďže žalovaný tvrdil nedostatok vôle uzavrieť zmluvu

o pôžičke u oboch účastníkov zmluvného vzťahu, skúmal súd práve túto zložku napadnutého právneho
úkonu. Vôľa je základnou podmienkou vzniku právneho úkonu. Právny styk si vyžaduje, aby vôľa bola
vážna, teda aby nevzbudzovala pochybnosti, že konajúci chce byť svojím právnym úkonom viazaný.
Prezentáciou vôle navonok je jej prejav. Bez toho, aby sa vôľa stala poznateľná vo vonkajšom svete,
nemožno hovoriť o vôli. Ak sa teda vôľa takýmto spôsobom
12. -4- 18C/154/2015

neprejavila,nejdevôbecoprávnyúkon.Prejavvôlesavovonkajšomsvetematerializujeprostredníctvom
formy právneho úkonu. Pokiaľ ide o pomer medzi vôľou a prejavom, podmienkou vzniku perfektného
právneho úkonu je, aby vôľa a prejav boli v absolútnom súlade, t. z. konajúci navonok prejavuje to, čo v
skutočnosti chce právnym úkonom dosiahnuť. Z hľadiska nesúladu vôle a jej prejavu môžu nastať dve

základné situácie, a to vedomá nezhoda medzi vôľou a prejavom a nevedomá nezhoda medzi vôľou a
prejavom. Pre vadu právneho úkonu, ktorá sa zakladá na vedomej nezhode medzi vôľou a prejavom,
je typické, že konajúci vedome dáva najavo niečo, čo v skutočnosti nechce. Občiansky zákonník túto
situáciu výslovne nerieši. Podľa všeobecných zásad platných v súkromnom práve však platí, že ten,
kto vedome vyvolá nezhodu medzi vôľou a prejavom, nie je právom chránený a svojím prejavom je

viazaný. Takýto prejav vôle nevyvolá právne následky zásadne vtedy, ak o tejto vade prejavu vôle vedel
druhý účastník právneho úkonu. V danom prípade však súd nezhodu vôle a prejavu u oboch strán
sporu nezistil. Žalovaný počas celého konania tvrdil, že nemal záujem uzavrieť zmluvu o pôžičke a
z jeho strany sa jednalo o simulovaný právny úkon. Naproti tomu žalobca tvrdil, že jeho vôľou bolo
uzavretie zmluvy o pôžičke tak, ako bola spísaná a podpísaná oboma stranami. Z listinných dôkazov

predložených v konaní (zmluva o pôžičke, zmluva o kúpe motorového vozidla, zmluva o úvere) nepriamo
vyplýva, že vôľou strán bolo uzavrieť zmluvu o pôžičke. Nasvedčuje tomu aj fakt, že túto uzavreli na
dobu 4 rokov. Ak by bolo pravdivé tvrdenie žalovaného, že túto uzatvárali len ako zábezpeku do času
poskytnutiaavyplatenialeasingu,kčomudošlodňa25.11.2009,potom4-ročnálehotasplatnostipôžičky
postráda logické vysvetlenie. Túto nejasnosť súdu neozrejmil ani sám žalovaný, pričom jeho posledné

tvrdenie, že doba splatnosti pôžičky korešponduje s dobou splatnosti úveru súd vyhodnotil ako účelové a
nevierohodné,nakoľkožalovanýpočasceléhokonaniatvrdil,žežalobcamumal„akože“požičaťpeniaze
len do momentu poukázania peňazí leasingovou spoločnosťou na účet sprostredkovateľa predaja.
Ďalším dôkazom nasvedčujúcim vôľu uzavrieť dotknutý právny úkon sú upomienky a výzvy žalobcu
adresované žalovanému k úhrade pôžičky. Žalovaný na tieto nijak nereagoval a žalobcovi neoznámil,

že peniaze mu nevráti, pretože o žiadnu pôžičku nešlo. Ak by aj súd prijal záver, že žalovaný skutočne
nemal vôľu zmluvu o pôžičke uzavrieť, jednalo by sa o vedomú nezhodu vôle a prejavu len na strane
žalovaného. K prijatiu záveru o absolútnej neplatnosti právneho úkonu z dôvodu nezhody vôle a prejavu
sa však vyžaduje, aby aj druhý účastník zmluvného vzťahu (v tomto prípade žalobca) nemal záujem
dotknutý právny úkon (zmluvu o pôžičke) uzavrieť. Keďže žalobca tvrdil svoju vôľu uzavrieť zmluvu o

pôžičke, čo opieral najmä o svoje ďalšie správanie, keď žalovaného vyzýval na úhradu pôžičky, bolo na
žalovanom, aby pravdivosť práve svojich tvrdení súdu preukázal. Žalovaný však súdu nepredložil žiaden
dôkazpreukazujúcijehotvrdeniaapravdivosťjehotvrdenínebolapreukázanáanisvedeckouvýpoveďou
Romana J., ktorý mal všetky informácie ohľadne uzavretia zmluvy o pôžičke len sprostredkované
žalovaným. S poukazom na uvedené súd ustálil, že vôľa strán plne korešpondovala s jej prejavom a

strany mali vôľu uzavrieť zmluvu o pôžičke. Charakteristickým znakom zmluvy o pôžičke je jej reálna
povaha. Znamená to teda, že pre vznik právneho vzťahu pôžičky je potrebné odovzdanie veci dlžníkovi.
Bez tohto reálneho úkonu nedôjde k vzniku právneho vzťahu pôžičky. Samotná zmluva teda neposkytuje
veriteľovi žalobný nárok na odovzdanie predmetu zmluvy. V súdenej veci bolo medzi stranami sporné,
či k odovzdaniu peňazí došlo alebo nie. Žalobca v konaní nepreukázal, že peniaze žalovanému aj v

skutočnosti odovzdal, keď sám uviedol, že nemá žiadne potvrdenie o odovzdaní peňazí žalovanému,
pričom sa obmedzil len na
-5- 18C/154/2015tvrdenie, že tieto žalovanému odovzdal pri podpise zmluvy v advokátskej kancelárii. Zo samotnej zmluvy
všakniejezrejmé,čipeniazežalovanémuskutočneodovzdal.Napreukázaniesvojhotvrdenianenavrhol
žiaden dôkaz, a preto súd dospel k záveru, že žalobca v tejto otázke neuniesol dôkazné bremeno

a odovzdanie peňazí žalovanému dostatočným spôsobom súdu nepreukázal. Súd preto ustálil, že k
odovzdaniu peňazí nedošlo. Vzhľadom na tento fakt potom nedošlo ani k vzniku právneho vzťahu
pôžičky, v dôsledku čoho súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

13. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. V danom prípade mal vo veci plný úspech žalovaný, preto mu súd priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku
účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.