Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. január 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/271/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113232697
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5113232697.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci

navrhovateľov: 1/ Q.. Ľ. R., K.. XX.XX.XXXX, O. D. P. Y. XXXX, okres S. K. Q., 2/ O. R., K.. XX.XX.XXXX,
O. D. P. Y. XXXX, okres S. K. Q., obaja právne zast. JUDr. Jana Ftorková, advokátka so sídlom
V.Spanyola 834/1A, Žilina, proti odporcom: 1/ H. X., K.. XX.XX.XXXX, I. O. , O. D. P. Y. XXXX, okres S.
K. Q. , právne zast. Mgr. Michal Mozolík, advokát so sídlom Palárikova 1449, Čadca, 2/ Y.Á. B. U. V.
W., Z. XXXX, Č., H.: XX XXX XXX, právne zast. JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD.,
s.r.o., Potočná 2835/1A, Čadca, o ochranu vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o návrhu na uloženie povinnosti odporkyne v rade 1/ vydať navrhovateľom v rade 1/ a 2/

kľúč od hlavného vchodu administratívnej budovy s. č. XXXX, postavený na pozemku parc. S. Č.. XXXX/
X - zast.plochy a nádvoria o výmere XXX m2, v k.ú. S. K. Q., zastavuje.

Súd žalobný návrh zamieta.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia návrhom na začatie konania zo dňa 04.10.2013 doručeným Okresnému súdu Žilina
dňa 07.10.2013, upraveným a následne zmeneným na základe uznesenia o pripustení zmeny zo dňa

14.01.2016, sa domáhali ochrany vlastníckeho práva tak, že žiadali zaviazať odporkyňu v rade 1/ na
uloženie povinnosti vydať navrhovateľom kľúč od hlavného vchodu do administratívnej budovy súp. č.
XXXX postavenej na pozemku parcela S. Č.. XXXX/X a zároveň zaviazať odporcov zabezpečiť dodávku
vody do bytu č. X, vo vchode č.X, na prízemí zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 (D. P. Y.
XXXX, okres S. K. Q.), v k.ú. S. K. Q. a zdržať sa konania, ktorého výsledkom by bolo nezabezpečenie
plynulej dodávky vody do predmetného bytu a náhradu trov konania.
Svoj návrh odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č.X vo vchode č.X, na prízemí

administratívnej budovy č.s. XXXX postavenej na pozemku parc. D. Č.. XXXX/X a spoluvlastníckeho
podielu k spoločným častiam a spoločným zariadeniam uvedenej stavby v podiele XXXX/XXXXX a
spoluvlastníckeho podielu k pozemku parc. D. Č.. XXXX/X-zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX
m2 vo výške XXXX/XXXXX, všetko v k.ú. S. K. Q., ktoré vlastnícke právo nadobudli na základe kúpnej
zmluvy B. zo dňa 21.08.2007. Odporkyňa 1/ je výlučnou vlastníčkou bytu č. X v danej budove, pričom
nadobudla aj nebytové priestory v danej budove vrátane spoluvlastníckych podielov na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku parc. D. Č.. XXXX/X vo výške XXXXX/XXXXX U.

XXXXX/XXXXX. Správcom budovy je odporca v rade 2/. Následne navrhovatelia zistili, že nemajú prívod
vody do bytu, došlo k výmene zámkov na vchodových dverách budovy, kde sa nachádzajú spoločné
priestory vrátane prívodu vody do ich bytu.Súd nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie, a to výsluchom účastníkov konania,
vyjadrením sa právneho zástupcu navrhovateľov a odporcov, ako aj oboznámením sa s listinnými
dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu, ako aj pripojený spis tunajšieho súdu XXC/XXX/XXXX, ako aj

ohliadkou na mieste samom.

Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:

VkonaníXXC/XXX/XXXXvedenomnaOkresnomsúdeŽilinabolodňa03.09.2013nariadenépredbežné

opatrenie, ktorým bola odporkyňa 1/ zaviazaná zabezpečiť dodávku tepla a vody do bytu vo vlastníctve
navrhovateľov 1/ a 2/ a odovzdať kľúče od vchodových dverí do administratívnej budovy č.s. XXXX. Súd
návrh na nariadenie predbežného opatrenia voči odporcovi 2/ zamietol.

Podľa LV č. XXXX navrhovatelia sú bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. X vo vchode X na prízemí
administratívnej budovy č.s. XXXX postavenej na pozemku parc. D. Č.. XXXX/X a spoluvlastníckeho

podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXXX/XXXXX a k
pozemku parc. D. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v podiele XXXX/XXXXX,
všetko v k.ú. S. K. Q.. Vlastnícke právo nadobudli na základe kúpnej zmluvy B. zo dňa 21.08.2007.
Podľa LV č. XXXX odporkyňa 1/ je výlučnou vlastníčkou bytu č.X vo vchode X na X.p. predmetnej
administratívnej budovy s.č. XXXX postavenej na parc. D. Č.. XXXX/X na základe kúpnej zmluvy č. XXX/

XX z 21.08.2007, zároveň je podielovou spoluvlastníčkou priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu v podiele XXXXX/XXXXX a k pozemku parc. D. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXX m2 v podiele XXXXX/XXXXX, všetko v k.ú. S. K. Q..

Z kúpnej zmluvy zo dňa 29.06.2007 vyplýva, že bola uzavretá medzi odporcom v rade 2/ ako

predávajúcim a navrhovateľmi ako kupujúcimi a predmetom ktorej bol X-izbový byt č.X na prízemí
administratívnej budovy č. XXXX postavenej na parc. D. Č.. XXXX/X v k.ú. S. K. Q. a podiel priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXXX/XXXXX a k pozemku parc. D.
Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2.
V článku VI. zmluvy je uvedené, že kupujúci berú na vedomie, že správu administratívnej budovy č.

XXXX vrátane predávaného bytu zabezpečuje správca - odporca v rade 2/. Kupujúci týmto vyhlásili, že
pristupujú k zmluve o výkone správy s týmto správcom a že všetky platby súvisiace so správou budú
fakturované a platené ako doposiaľ.

Z uvedeného vyplýva, že výlučným vlastníkom bytov a nebytových priestorov administratívnej budovy

č.s. XXXX postavenej na pozemku parc. D. Č.. XXXX/X a daného pozemku, všetko v k.ú. S. K. Q., bol
odporcavrade2/,ktorývšakvyššieuvedenouzmluvoupreviedolvlastníctvokbytuč.Xnanavrhovateľov
spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach a pozemku.

Následne odporca v rade 2/ ako predávajúci odpredal odporkyni 1/:

- nebytový priestor č.X na prízemí v administratívnej budove, č.s. XXXX na parc. č. XXXX/X, vchod X
o podlahovej ploche XXX,XX m2,
-podielnaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachdomuaspoluvlastníckehopodielukpozemku
parc.č. XXXX/X vo výške XXXXX/XXXXX,
- byt č. X nachádzajúci na X.poschodí v administratívnej budove, č.s. XXXX na parc. č. XXXX/X, vchod

X o podlahovej ploche XXX,XX m2
-podielnaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachdomuaspoluvlastníckehopodielukpozemku
parc.č. XXXX/X vo výške XXXXX/XXXXX,
- pozemok parc.č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXXX m2, k.ú. S. K. Q..
Vklad vlastníckeho práva titulom predmetnej kúpnej zmluvy bol povolený dňa 17.05.2013 pod č. B. XXX/

XX bývalou Správou katastra S. K. Q..
Uvedené vyplýva z kúpnej zmluvy, ako aj z listu vlastníctva č. XXXX. (č.l. 161 obsahu spisu)

Odporca v rade 2/ oznámil navrhovateľom listom z 26.06.2013 predaj budovy a pozemkov odporkyni v
rade 1/. Zároveň im oznámil v danom liste, že dňa 25.06.2013 došlo k prepisu elektromeru a vodomeru

k príslušnej nehnuteľnosti na novú majiteľku, že zrušili dodávku tepla do nehnuteľnosti s.č. XXXX k
30.06.2013 a upozornil ich, aby zastavili platby za prevádzkové náklady na byt pre odporcu v rade 2/.
(l.č. 26)Daná listina bola predložená navrhovateľmi, čo preukazuje, že uvedené oznámenie im skutočne bolo
doručené a mali ho k dispozícii.

Z Dohody o zrušení Zmluvy o dodávke a odbere tepla č.XX uzatvorená medzi dodávateľom S. W..Y..R..
a odporcom v rade 2/ ako odberateľom vyplýva, že zmluvné strany sa dňa 31.07.2013 dohodli na zrušení
danej zmluvy o dodávke a odbere tepla dohodou ku dňu 31.07.2013. (l.č. 38)
Taktiež súd mal preukázané, že dňa 31.07.2013 z dôvodu ukončenia odberu ÚK došlo k demontáži
merača a vodomera „ÚK“ v predmetnom objekte. K uvedenému došlo na základe žiadosti odporcu v

rade 2/ z dôvodu odpredaja nehnuteľností. (l.č. 39-40 obsahu spisu)
Taktiež súd mal preukázané prerušenie dodávky vody z dôvodu požiadavky odberateľa - odporcu v rade
1/, a to dňa 11.02.2014. (l.č. 42-43)

Z uvedeného je zrejmé, že navrhovatelia boli riadne a včas upovedomení o zrušení dodávky tepla a
vody, na základe čoho mali dostatok času si uvedené zabezpečiť.

Podľa uvedenia odporkyne 1/ navrhovatelia odoberali vodu a teplo na jej meno bez akejkoľvek dohody
a platenia, ako aj bez akéhokoľvek riešenia danej situácie navrhovateľmi.

Navrhovatelia pôvodne požadovali aj zabezpečenie tepla, následne zobrali návrh v tej časti späť a
konanie v tej časti bolo zastavené uznesením zo dňa 27.05.2014.

Čo sa týka prvého petitu návrhu - uloženie povinnosti odporkyni 1/ vydať kľúč od hlavného vchodu,
navrhovatelia túto časť návrhu vzali späť na pojednávaní konanom dňa 14.01.2016, keďže tento kľúč
bol vydaný v rámci exekučného konania.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods.2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Na základe dispozitívneho úkonu navrhovateľov súd konanie v danej časti zastavil, a to so súhlasom

odporcov.

Ohľadom zvyšnej časti návrhu odporkyňa v rade 1/ považovala žalobu za nedôvodnú, nakoľko nie je
správcom domu a navrhovateľom nič nebráni zabezpečiť si vlastnú samostatnú prípojku vody a ona
nie je distribútorom vody, preto nemôže navrhovateľom zabezpečiť dodávku vody. O to môžu požiadať

dodávateľa vody, pričom môžu si vybudovať samostatnú prípojku. Má za to, že odmietnutie takého
riešenia a nútenie jej osoby do dodávania vody navrhovateľom a na jej náklady a na jej úkor bez platenia
nemá oporu v žiadnom právnom predpise.
Odporca v rade 2/ namietal svoju pasívnu legitimáciu, nakoľko nie je vlastníkom predmetnej budovy a
nie je ani jej správcom.

Bola vykonaná ohliadka na mieste samom dňa 15.10.2014, a to za účasti účastníkov konania a ich
právnych zástupcov.
Navrhovatelia zhodne uviedli, že zmluvu so SEVAKom nemali a ani nemajú, lebo platili paušál odporcovi
v rade 2/ a odporkyňa v rade 1/ po odkúpení nehnuteľností odstavila vodu dňa 15.08.2013, teda cca 3

mesiace po odpredaji budovy.
Navrhovatelia tvrdili, že s odporcom v rade 2/ mali zmluvu o výkone správy, avšak žiadnu nepreukázali,
iba poukazovali na článok VI. Kúpnej zmluvy (viď vyššie citovaný).
- Na ohliadke účastníkmi konania bolo zhodne uvedené, že odporkyňa 1/ súhlasila s tým, aby
navrhovatelia si vybudovali vlastnú prípojku po jej pozemku, avšak navrhovateľ 1/ uviedol, že prečo by

to mal robiť na vlastné náklady, keď už na vlastné náklady si menil okná a dvere na vlastnom byte.
Takáto argumentácia je podľa názoru súdu nelogická, nakoľko navrhovatelia pokiaľ menili okná, či dvere,
robili tak na svojom byte, ktorého sú vlastníkmi a nikto ďalší nemá k ich bytu žiadny právny vzťah.
Dokonca bolo zistené, že navrhovatelia okrem rekonštrukcie bytu, zabezpečili si aj samostatné kúrenie.Na ohliadke navrhovatelia potvrdili, že od odporcu 2/ im bol zaslaný list o oznámení o predaji budovy,
ale tvrdili, že nebolo nič uvedené ohľadom odpojenia, avšak z listu odporcu 2/ jednoznačne vyplýva
oznámenie aj o odpojení tepla,...

Podľa§2ods.2zák.č.182/1993Z.z.bytovýmdomom(ďalejlen"dom")sanaúčelytohtozákonarozumie
budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v
ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo
spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú

súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

S poukazom na citované zákonné ustanovenie súd poukazuje na to, že predmetná budova nie je
bytovýmdomom,nakoľkonemáviacako3bytyanemáviacako1podlahovejplochyurčenejnabývanie,
čo vyplýva z predložených listín (list vlastníctva, znalecký posudok,...).

Podľa § 6 ods.1 a 2 zák.č. 182/1993 Z.z.
(1) Na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej
len "spoločenstvo"), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou
právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len "správca"), najmä s bytovým družstvom.
(2) Správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre

vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu,
priľahlého pozemku a príslušenstva,
b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru,
c) vedenie účtu domu v banke,

d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov,
e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a
nebytových priestorov v dome.

Podľa § 8 ods.1 zák.č. 182/1993 Z.z. správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba

podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu;
správca, ktorý spravuje bytové domy, musí spĺňať aj podmienky podľa osobitného predpisu. 12ca)
Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.

Podľa § 1 ods.1 a 2 zák.č. 278/1993 Z.z. v znení do 30.11.2014

(1) Tento zákon upravuje správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len "majetok
štátu") vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonáva správca majetku štátu (ďalej len
"správca"), a to
a) štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia,
b) štátny fond,

c) verejnoprávna inštitúcia, ak na základe zákona spravuje majetok štátu,
d) iná právnická osoba, ak na základe zákona spravuje majetok štátu.
(2) Tento zákon sa nevzťahuje na
a) nakladanie s majetkom štátu, pri ktorom dochádza k plneniu záväzkov 4) v rámci predmetu činnosti
správcu alebo v súvislosti s ním,

b) nakladanie s majetkom štátu, ktoré upravujú osobitné predpisy,
c) hospodárenie s peňažnými prostriedkami štátu, ktoré upravuje osobitný predpis,
d) správu cenných papierov.

Podľa § 2 ods.2 zák.č. 278/1992 Z.z. v znení do 30.11.2014 Slovenská republika ako právnická osoba

vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom.
Správca podľa § 1 ods. 1 písm. a) a b) nemôže nadobúdať majetok do svojho vlastníctva. Správca
majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu
pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného
majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení odporca 2/ vystupoval síce ako správca, ale nie ako správca
v zmysle zák.č. 182/1993 Z.z., ale ako správca na úkony s majetkom štátu, keďže išlo o vlastníctvo
štátu, ktorého správu vykonával práve odporca v rade 2/.Povinnosť odporcu 2/ vykonávať správu sa nevzťahovala na povinnosť vykonávať správu podľa § 24
ods.1 zák.č. 182/1993 Z.z. na nebytové priestory. Zmena nastala až účinnosťou zákona č. 204/2014
Z.z., ktorý umožnil, aby sa na nebytové budovy primerane vzťahovali aj ustanovenia týkajúce sa správy

bytového domu. Táto skutočnosť je však irelevantná, nakoľko táto zmena nastala až po prevode
vlastníckeho práva štátu.
Čo sa týka návrhu, na ktorom navrhovatelia trvali - uloženie povinnosti zabezpečiť dodávku vody do
bytu navrhovateľov a zdržať sa konania, ktorého výsledkom by bolo nezabezpečenie plynulej dodávky
vody do predmetného bytu č. X, súd posúdil, že vzhľadom na prevod vlastníckeho práva odporcu v

rade 2/ na navrhovateľov a na odporkyňu v rade 1/, odporca v rade 2/ nie je pasívne legitimovaný pre
toto konanie a nie je ani správcom predmetnej budovy. Pokiaľ v zmluve uzavretej s navrhovateľmi je
dojednanie, že je správcom a tým navrhovatelia pristupujú k zmluve o výkone správy, takáto zmluva
nebola uzavretá. Odporca 2/ bol iba správcom v zmysle zák.č. 278/1993 Z.z. a v tom čase sa daný
právny predpis nevzťahoval ani na nebytové priestory, teda odporca v rade 2/ nikdy nebol správcom v
zmysle zák.č. 182/1993 Z.z. a bolo to len o dohode medzi vlastníkom a užívateľom.

Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov jednoznačne definuje, koho možno považovať za
správcu, z čoho vyplýva, že odporca v rade 2/ nikdy nemohol byť správcom. Pokiaľ je také ustanovenie v
kúpnej zmluve medzi navrhovateľmi a odporcom 2/, takéto ustanovenie je neplatné pre jeho nemožnosť
v zmysle platných právnych predpisov. Neplatnosť takého ustanovenia zmluvy však nespôsobuje
neplatnosť celej zmluvy v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka.

Je nepochybné, že odporca v rade 2/ predal predmetné nehnuteľnosti a v čase tohto konania nie je ani
vlastníkom, nie je ani správcom, teda k predmetným nehnuteľnostiam nemá už žiadny vzťah. Z toho
dôvodu nie je možné od neho ani požadovať nejakú povinnosť voči navrhovateľom. Odporca v rade 2/
v tomto konaní nie je pasívne legitimovaný.
Z uvedených dôvodov nebolo možné žalobe voči odporcovi v rade 2/ vyhovieť a preto súd žalobu voči

odporcovi v rade 2/ zamietol.

S poukazom na § 6 a 8 zák.č. 182/1993 Z.z. je nepochybné, že ani odporkyňa v rade 1/ nie je správcom
predmetnej budovy.
Keď došlo k prevodu vlastníckeho práva na odporkyňu v rade 1/, nestala sa automaticky aj správcom.

Pokiaľ odpojila dodávku vody, je zrejmé, že navrhovatelia o zmene vlastníka vedeli, dokonca o týchto
skutočnostiach boli riadne upovedomení písomne ešte zo strany odporcu v rade 2/, že dochádza k
prevodu a k týmto zmenám k 30.06.2013. navrhovatelia napriek tomu si nezabezpečili vlastnú prípojku
vody, k odpojeniu došlo až v 08/2013, teda s dostatočným časovým odstupom od oznámenia zmeny
vlastníka,...

Podľa § 4 ods.3 zák.č. 442/2002 Z.z. odberateľom vody (ďalej len "odberateľ") je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu a
ktorá odoberá vodu z verejného vodovodu na účely konečnej spotreby vody alebo jej ďalšej dodávky
konečnému spotrebiteľovi.
Podľa § 4 ods.6 zák.č. 442/2002 Z.z. vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej

prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom
verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Ak je vlastník nehnuteľnosti vlastníkom vodovodnej
prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky, prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti
vlastníctvo vodovodnej prípojky alebo vlastníctvo kanalizačnej prípojky na nového vlastníka
nehnuteľnosti.

Odporkyňa v rade 1/ ako odberateľka vody do predmetného objektu požiadala SEVAK, a.s. o prerušenie
dodávky. Súhlas navrhovateľov nebol potrebný, nakoľko oni neboli zmluvnou stranou.
Uvedené však navrhovateľom nebráni, aby si zabezpečili dodávku vody sami a osobitne, bez ohľadu
na odporkyňu v rade 1/, keďže sú vlastníkmi predmetného bytu oni. Odporkyňa v rade 1/ nemá žiadny

vzťah k ich bytu. Ona je len vlastníčkou ostatných priestorov v budove, pričom je nutné poukázať, že
bez ohľadu na podiel na spoločných priestoroch, byt navrhovateľov má samostatný vchod.
Súd nezistil, že by navrhovatelia uzavreli nejakú zmluvu na dodávku vody a že by boli vlastníkmi nejakej
vodovodnej prípojky.
Byt navrhovateľov je síce súčasťou predmetnej budovy, ale so samostatným vchodom a navrhovateľom

nič nebránilo urobiť si samostatnú prípojku. Už neboli v podnájme, či v inom obdobnom vzťahu, ale
boli vlastníkmi bytu, ktorý užívali. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť odporkyne 1/
zabezpečovať dodávku vody do bytu navrhovateľov. Odporkyňa 1/ nie je ani distribútor, ani dodávateľ,
ona iba mala uzavretú zmluvu so SEVAKom.Odporkyňa 1/ síce vykonala nejaké úkony (odpojenie vody,...), ktoré sa dotkli navrhovateľov a ktoré by
bolo možné posúdiť ako nie celkom morálne, či etické, avšak je nutné poukázať na to, že navrhovatelia
boli upozornení na zmenu vlastníctva,..., napriek tomu navrhovatelia naďalej odberali vodu, či teplo

bez relevantného riešenia a následne vyriešili iba otázku dodávky tepla a vodu naďalej odoberali na
odporkyňu 1/. Či jej konanie bolo v rozpore s dobrými mravmi alebo nie, je irelevantné pre taký návrh,
ako požadujú navrhovatelia. Zároveň je nutné zdôrazniť, že podľa stavu v čase vyhlásenia rozhodnutia
zistené skutočnosti nezakladajú opodstatnenosť žaloby v takom znení, ako požadujú navrhovatelia,
pričom súd má za to, že existujú viaceré možnosti na strane navrhovateľov ohľadom legálnej dodávky

vody, teda viaceré prostriedky na ochranu ich práv a tento spôsob, aký zvolili, nie je podľa názoru súdu
správny, a to s poukazom na platné právne predpisy. Nadobudnutím vlastníckeho práva v prospech
odporkyne 1/ nedošlo aj k tomu, že by odporkyňa 1/ sa stala správcom, pričom navrhovatelia nie sú v
pozícii nájomcov, ale v pozícii vlastníkov predmetného bytu.
Uloženie takej povinnosti odporkyni 1/ v znení návrhu navrhovateľov bez ďalšieho by bolo v rozpore s
Ústavou SR. Aj odporkyňa v rade 1/ má určité práva, pričom odporkyňa 1/ nie je správcom, preto nie

je možné jej ukladať také povinnosti. Je však podielovou spoluvlastníčkou spolu s navrhovateľmi na
spoločných priestoroch, z čoho vyplývajú určité práva a povinností ako podielovým spoluvlastníkom, ale
to nebolo predmetom konania, nakoľko navrhovatelia sa domáhali dodávky vody iba do ich bytu.
Odporkyňa 1/ nie je správcom, ani predsedom spoločenstva vlastníkov bytov, kedy by jej vyplývala
povinnosť požadovaná navrhovateľmi - zabezpečovať dodávku vody, či tepla.

Navrhovatelia požadovali bez ďalšieho, aby odporkyňa 1/ bola povinná zabezpečovať dodávku vody,...,
avšak právny zástupca odporkyne 1/ správne poukázal na nemožnosť takého uloženia s poukazom na
prípad, že by odporkyňa 1/ budovu predala a v prípade vyhovenia návrhu navrhovateľov by musela
naďalej zabezpečovať dodávku, a to bez akejkoľvek náhrady od navrhovateľov a pod.
Právny zástupca odporkyne 1/ správne poukázal tiež na to, že odporkyňa nemôže byť povinná dodávať

vodu a byť zodpovedná za dodávanie vody bezodplatne niekomu, kto za ňu neplatí a nie je na to zmluvný
podklad. Predsa ani SEVAK, a.s. nedodáva vodu bezplatne a je oprávnený vodu odstaviť v prípade
neplatenia za odber. Opačný záver by poškodzoval odporkyňu 1/, pričom navrhovatelia sa môžu pripojiť
samostatnou prípojkou, k čomu dala odporkyňa 1/ súhlas, aby to navrhovatelia mohli zrealizovať aj na
jej pozemku.

Taktiež poukázal, že ide o administratívnu budovu, ktorá nie je bytovým domom a žiadny právny predpis
odporkyni 1/ neprikazuje dodávať niekomu vodu, či teplo. Žiadnym spôsobom nezasahuje do užívacieho
práva navrhovateľov.

Podľa čl.2 ods.3 Ústavy SR každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť,

aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Z uvedeného je zrejmé, že nie je možné nútiť odporkyňu 1/ na vykonanie požadovanej povinnosti.
Vzhľadom na tieto skutočnosti nebolo možné žalobe vyhovieť v celom rozsahu a preto súd žalobný
návrh zamietol.
Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa

im rovnaká právna ochrana.
Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.
Podľa § 127 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad

mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv.
Podľa § 136 ods.1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Podľa § 139 Občianskeho zákonníka
(1) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne
a nerozdielne.

(2) O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti
podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh
ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
(3) Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene
rozhodol súd.

ZÁVER:
Je nepochybné, že navrhovatelia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu, ktorý je síce
súčasťou administratívnej budovy vo vlastníctve odporkyne 1/, ale so samostatným vchodom. Kpredmetnému bytu odporkyňa 1/ nemá žiadny vzťah, nie je ani jeho spoluvlastníčka a nemá k nemu
žiadne práva, či povinnosti.
Navrhovatelia spolu s odporkyňou 1/ sú spoluvlastníci spoločných priestorov, predmetom konania však

bola iba dodávka vody do bytu navrhovateľov. O zmene vlastníctva budovy navrhovatelia vedeli riadne
a včas a k odpojeniu vody došlo až s časovým odstupom - cca 3 mesiace, keď odporkyňa 1/ zistila, že
navrhovatelia odoberajú vodu na ňu a neplatia. Napriek tomu navrhovatelia si nezriadili vlastnú prípojku,
neuzavreli žiadnu zmluvu s dodávateľom, ale začali toto súdne konanie, pričom odporkyňa v rade 1/ nie
je ani správca, a nie je ani vlastníkom predmetného bytu.

Odporkyňa 1/ nie je správcom a v zmysle znenia požadovaného uloženia povinnosti voči odporkyni / nie
je možné žalobe vyhovieť, nakoľko nemožno odporkyňu 1/ nútiť zabezpečovať dodávku vody a zdržať
sa konania, ktorého výsledkom by bolo nezabezpečenie plynulej dodávky vody do predmetného bytu,
keďže nie je správcom, ani vlastníkom bytu navrhovateľov a nie je ani dodávateľom, či distribútor vody.
Zároveň bolo zistené, že od 11/2015 je dodávka vody do bytu navrhovateľov spustená, preto nebol ani
dôvod na takú žalobu v čase vyhlásenia rozhodnutia.

Čo sa týka odporcu 2/, ten nie je ani správca, ani vlastník a nemá k nehnuteľnosti žiadny vzťah, preto
súd voči nemu žalobu zamietol pre nedostatok vecnej legitimácie.

Vykonané dokazovanie súd považoval za dostatočné pre hodnoverné zistenie skutkového stavu a má
za to, že ďalšie dokazovanie by nebolo hospodárne, ani účelové a efektívne, pričom ďalšie dokazovanie

nebolo ani navrhované, resp. už netrvali na ďalšom dokazovaní, okrem pripojenia exekučného spisu
A. XXXX/XXXX vedeného súdnym exekútorom Q.. O..X.. Súd tento návrh na dokazovanie zamietol,
nakoľko jeho vykonanie by nebolo hospodárne, ani efektívne, keďže týka sa exekučného konania
ohľadom nariadeného predbežného opatrenia a dané exekučné konanie nemá vplyv pre rozhodnutie vo
veci samej, pričom nikým nebolo rozporované, že kľúč bol odovzdaný a konanie v tej časti návrhu bolo

zastavené na základe späťvzatia navrhovateľmi.
Na ďalších návrhoch na vykonanie dokazovania uvádzaných v priebehu konania už následne účastníci
konania netrvali.
Zároveň medzi účastníkmi konania na pojednávaní 14.01.2016 bolo nesporné, že dodávka vody je
spustená od 23.11.2015, teda návrh v tej časti je už neopodstatnený v čase vyhlásenia rozhodnutia,

napriek tomu navrhovatelia návrh v tej časti nevzali návrh späť.
Teda nielenže odporkyňa 1/ a odporca 2/ nie sú ani správcami, ani distribútori, či dodávatelia vody, ale
dodávka bola spustená 23.11.2015, napriek tomu navrhovatelia zotrvali na takom návrhu.

Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, na základe čoho súd žalobný návrh zamietol z vyššie
uvedených dôvodov.

Súd rozhodol, že o trovách konania rozhodne v zmysle § 151 ods.3 O.s.p., a to v lehote do 30 dní
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, a to vzhľadom na predmet konania a počet odporcov a

na procesné rozhodnutia, či rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a čiastočné
zastavanie konania na základe dispozitívnych úkonov navrhovateľov.

Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach
podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).