Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. november 2015

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5C/46/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712202715
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Lapšanská
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2015:1712202715.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou, v právnej veci žalobkyne : K..
U. D., bytom J. N. I. Č.. XX, zastúpená : Mgr. Erikou Sojkovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Pri
Šajbách č. 34 , proti žalovaným : X. X.. K. D.Ý., bytom J. N. I. Č.. XX, 2. C. Č., bytom v D., Z. Č.. XX,
obaja zastúpení JUDr. Ingrid Zlochovou, advokátkou so sídlom Bratislave, Galvaniho č. 12, o určenie
neplatnosti právneho úkonu

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta v celom rozsahu.
Žalovaným 1./a 2./ súd priznáva náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 17.02.2012 sa žalobkyňa domáhala proti žalovaným 1/ a 2/ určenia,
že Notárska zápisnica zo dňa 27.09.2010 číslo : N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/
XXXX, vydaná Notárskym úradom JUDr. Petry Ježkovej, ktorej účastníkmi sú žalovaný v 1. rade
a žalovaný v 2. Rade, je neplatná. Súčasne sa domáhala náhrady trov konania. V odôvodnení
žaloby uviedla, že dňa 14.02.2012 jej bolo súdnou exekútorkou Mgr. Zuzanou Ritter oznámené, že

proti jej manželovi, žalovanému 1/ sa vedie exekúcia pre vymoženie pohľadávky 112859, 32 eur s
príslušenstvom na základe notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Exekúcia má byť vykonaná
predajomnehnuteľnostipatriacejdoBSM. Žalobkyňaďalejuviedla,ženikdynotárskuzápisnicunevidela
a o záväzku žalovaného 1/ nevedela, nedala súhlas na jeho vznik. Uzatvorenie takého záväzku nie je
bežnou vecou a žalovaný1/ potreboval súhlas žalobkyne ako manželky. Žalobkyňa sa preto domáha
vyslovenia neplatnosti tohto právneho úkonu.

K žalobe sa podaním doručeným súdu dňa 11.04.2012 vyjadril žalovaný 1/ a vzniesol námietku proti
zákonnej sudkyni a navrhol vec delegovať na Okresný súd Bratislava II. Uznesením Krajského súdu
v Bratislave, zo dňa 09.05.2012, č.k. XXNcC/XX/XXXX-XX bolo rozhodnuté, že sudcovia Okresného
súdu Pezinok nie sú vylúčení z prejednania a rozhodovania veci.
Podaním doručeným súdu dňa 12.07.2012 sa žalovaný 1/ vyjadril k meritu veci. Potvrdil, že je proti
nemu vedená exekúcia na základe exekučného titulu, ktorým je Notárska zápisnica zo dňa 27.09.2010
číslo : N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX, vydaná Notárskym úradom JUDr. Petry

Ježkovej.Žalovaný1/vnejurobilvyhlásenie,že dňa15.12.2007uzatvoril sožalovaným2/akoveriteľom
Zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi bezúročnú peňažnú
pôžičku vo výške 3400.000,- Sk, t.j. 112859,32 eur , ktorú sa žalovaný 1/ zaviazal vrátiť žalovanému 2/
do konca roku 2008. Zároveň predmetnou notárskou zápisnicou uznal žalovaný 1/ pohľadávku čo do
dôvodu a výšky a súhlasil s vykonaním exekúcie , pokiaľ pohľadávku neuhradí riadne a včas. Žalovaný
1/ uviedol, že Zmluvou o pôžičke zo dňa 15.12.2007 vznikol záväzok iba jednému z manželov, teda jeho

osobe a na jeho vznik nepotreboval súhlas žalobkyne . Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. : XXOdo XXX/XXXX a iné. V nadväznosti na tento názor, je potrebné považovať
Notársku zápisnicu za platný právny úkon. Žalovaný 1/ dodal, že žalobkyňa o existencii pôžičky vedela,nakoľko peniaze z nej získané boli použité na prestavbu rodinného domu. Žalobkyňa s uzatvorením
zmluvy konkludentne súhlasila.
Podaním doručeným v totožný deň sa k žalobe vyjadril i žalovaný 2/. Žalovaný 2/ uviedol, že k spísaniu

notárskej zápisnice došlo potom, ako po niekoľkých bezvýsledných urgenciách žalovaného 1/ na
vrátenie pôžičky , sa žalovaný 1/ vyjadril, že nemá finančné prostriedky na jej vrátenie. Žalovaný 2/
vyjadril presvedčenie, že žalobkyňa o poskytnutí pôžičky vedela.
Na vyjadrenie žalovaných reagovala žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 16.11.2012. Poukázala
na stanovisko Ústavného súdu SR vyslovené v I. ÚS 26/2010, kedy súd vyslovil, že pri interpretácii

ustanovenia § 145 Občianskeho zákonníka súdy nemôžu vychádzať len z bezprostredného ( priameho )
vzťahu k spoločným veciam, ale musia zohľadniť aj možné právne účinky konkrétneho právneho úkonu
vo sfére spoločných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. O exekúcii sa
žalobkyňa dozvedela až v exekučnom konaní a to na základe Upovedomenia o začatí exekúcie dňa
14.02.201. Nahliadnutím do exekučného spisu získala žalobkyňa vedomosť o existencii notárskej
zápisnice a zmluvy o pôžičke, ktorú uzatvorili žalovaný 1/ a žalovaný 2/ . Exekúcia podľa Upovedomenia

o začatí exekúcie by mala byť vykonaná predajom nehnuteľnosti patriacej do BSM - nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXX , Správa katastra I., okres I., obec J. N. I., katastrálne územie : J., rodinný
dom súpisné číslo XX, stojaci na parcele č. XXX/XX vo výmere 124m2, zastavané plochy a nádvoria a
parcelné číslo XXX/X o výmere 472m2 , záhrady. Oprávnenie žalobkyne domáhať sa určenia neplatnosti
právneho úkonu je dané reálnou hrozbou straty majetku. Žalobkyňa nemá inú možnosť sa brániť

proti dôsledkom exekúcie a zásahu do jej vlastníckeho práva. Konanie jedného z manželov , ktorým
tento priamo prenecháva nehnuteľnosti patriace do BSM, aby boli predané v exekúcii je v rozpore s
ustanovením § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Zmenou žaloby doručenej súdu dňa 23.11.2012 sa žalobkyňa domáhala určenia, že právne úkony
žalovaného 1/ a to uznanie dlhu a súhlas dlžníka s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a s exekúciou

spísané vo forme notárskej zápisnice N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCRis XXXXX/XXXX na
NotárskomúradeJUDr.PetryJežkovejsosídlomWolkrova2,Bratislava,dňa27.09.2010,súodpočiatku
neplatné. Žalobkyňa sa tiež domáhala určenia, že zmluva o pôžičke uzavretá dňa 15.12.2007 medzi
žalovaným 1/ a žalovaným 2/ je neplatná.
Uznesením zo dňa 26.03.2013, č.k. X P. XX/XXXX-XX súd zmenu žaloby pripustil v navrhovanom znení.

Podaním doručeným súdu dňa 28.10.2013 namietol žalovaný 1/ aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne,
poukazujúc na podanie žaloby u určenie neplatnosti právneho úkonov obsiahnutého v notárskej
zápisnici a rovnako tak v časti žaloby o určenie neplatnosti pôžičky uzavretej dňa 15.12.2007.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise : upovedomenie o začatí
exekúcie EX XXX/XX zo dňa 16.03.2011, Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zo dňa

08.02.2012, Exekučný príkaz zo dňa 08.02.2012, Dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu zo
dňa 16.02.2012, Notárska zápisnica N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX zo dňa
27.09.2010, Zmluva o pôžičke zo dňa 15.12.2007, List vlastníctva č. 365, spis Okresného súdu Pezinok
XEr XXXX/XXXX. Oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov , výsluchom účastníkov konania a
ich právnych zástupcov súd zistil nasledujúci skutkový stav :

V čase podania žaloby boli žalobkyňa a žalovaný 1/ manželia. Počas trvania manželstva nadobudli
manželia nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX , Správa katastra I., okres I., obec J. N. I., katastrálne
územie : J., rodinný dom súpisné číslo XX, stojaci na parcele č. XXX/XX vo výmere 124m2, zastavané
plochy a nádvoria a parcelné číslo XXX/X o výmere 472m2 , záhrady. Dňa 15.12.2007 ( za trvania
manželstva ) uzavrel žalovaný 1/ so žalovaným 2/ Zmluvu o pôžičke , kde sa žalovaný 2/ zaviazal

poskytnúť žalovanému 1/ peňažnú sumu 3400.000,- Sk a žalovaný 1/ sa zaviazal vrátiť žalovanému
2/ poskytnutú sumu v hotovosti najneskôr do konca roka 2008. Dňa 27.09.2010 žalovaný 1/ vyhlásil
do Notárskej zápisnice N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX spísanej na notárskom
úrade JUDr. Petry Ježkovej, že pohľadávku žalovanému 2/ v sume 112.859,32 eur uznáva a v prípade
nevrátenia tejto sumy žalovanému 2/ výslovne súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a

exekúciou na celý svoj majetok. Dňa 08.02.2012 vystavila súdna exekútorka JUDr. Zuzana Ritter
Upovedomenie o začatí exekúcie EX XXX/XX , kde oznámila vykonanie exekúcie na vymoženie
pohľadávky v prospech žalovaného 2/ v sume 112.859,32 eur s príslušenstvom a to na základe
poverenia Okresného súdu Pezinok vydaného dňa 15.11.2010 v konaní XEr XXXX/XXXX. V Exekučnom
príkaze zo dňa 08.02.2012 súdna exekútorka vydala príkaz na vykonanie exekúcie formou predaja

nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX , Správa katastra I., okres I., obec J. N. I., katastrálne
územie : J., rodinný dom súpisné číslo XX, stojaci na parcele č. XXX/XX vo výmere 124m2, zastavané
plochy a nádvoria a parcelné číslo XXX/X o výmere 472m2 , záhrady. Dňa 16.02.2012 sa písomne
žalobkyňa dovolala neplatnosti právneho úkonu žalovaného 1/ - notárskej zápisnice N XXX/XXXX, NzXXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX spísanej na notárskom úrade JUDr. Petry Ježkovej. Uznesením
Okresného súdu Pezinok, zo dňa 16.03.2012 , č.k. XEr XXXX/XXXX-XX súd povolil odklad exekúcie .
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.12.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v

Bratislave XXCoE XX/XXXX -XX zo dňa 19.11.2013. Uznesením Okresného súdu Pezinok zo dňa
05.08.2014 , č.k. XEr XXXX/XXXX-XX súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a konanie zastavil.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.09.2014. Manželstvo žalobkyne a žalovaného 1/ bolo
rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 03.07.2013, č.k. XC XXX/XXXX-XXX rozvedené. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 25.07.2013.

Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že na podanej žalobe trvá. Naliehavý právny záujem na
požadovanom určení vidí v tom, že existuje reálna hrozba straty spoluvlastníctva žalobkyne k
nehnuteľnosti, ktorá je v exekúcii.
Žalovaní 1/ a 2/ namietali aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne a vzniesli námietku premlčania dovolania
sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu.
Podľa § 40a veta prvá OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140,

§ 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa
ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.
Podľa § 145 ods. 1 Obč. zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z
manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak
je právny úkon neplatný.

Podľa § 145 ods. 2 Obč. zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a
povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
Podľa § 80 ods. 1 písmeno c/ Občianskeho súdneho poriadku.
Citované ustanovenie § 145 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka upravuje vzájomné vzťahy manželov a tretích
osôb s ohľadom na dispozičné úkony bezpodielových spoluvlastníkov, t.j. na právne úkony, ktorými

manželia disponujú so spoločnými veciam i ako predmetom bezpodielového spoluvlastníctva. Vo
vzťahu k tretím osobám zakladá aktívnu alebo pasívnu solidaritu manželov z platných právnych úkonov
týkajúcich sa spoločných vecí. Tento dôsledok nastáva bez ohľadu na to, či právny úkon týkajúci sa
spoločnýchvecíurobiljedenzmanželovaleboobajamanželiaspoločne,ačiišloobežnúvec(záležitosť)
alebo o inú než

bežnú vec. V zmysle tohto ustanovenia sa na platnosť právneho úkonu týkajúceho sa spoločných
vecí a urobeného len jedným z manželov (teda úkonu, pri ktorom manželia nevystupujú spoločne
ako účastníci), vyžaduje súhlas druhého manžela, ak ide o inú než bežnú záležitosť. Nedostatok
tohto súhlasu má za následok neplatnosť právneho úkonu, pričom v zmysle § 40a Obč. zákonníka
ide o relatívnu neplatnosť. To znamená, že právny úkon, ktorý nemožno považovať za vybavovanie

bežnej záležitosti, uskutočnený iba jedným z manželov bez súhlasu druhého manžela, sa považuje za
platný, pokiaľ sa ten, kto je ním dotknutý, nedovolá jeho neplatnosti. Základnou podmienkou aplikácie
ustanovenia § 145ods. 1 a 2 Obč. zákonníka na konkrétny prípad je však existencia právneho úkonu
týkajúceho sa spoločných vecí. Pokiaľ táto podmienka nie je splnená, sú úvahy o tom, či v konkrétnych
okolnostiachišloobežnúaleboniebežnúzáležitosťatedačikprávnemuúkonubolalebonebolpotrebný

súhlas druhého manžela, bezpredmetné. Za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí treba považovať
tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom bezpodielového spoluvlastníctva alebo k výkonu jeho
správy. Týmto predmetom podľa platnej právnej úpravy (§ 143 Obč. zákonníka) môže byť len to, čo
môže byť predmetom vlastníctva, teda iba veci v právnom zmysle, t.j. ovládateľné hmotné predmety a
ovládateľné prírodné sily, ktoré slúžia potrebám ľudí. Podľa súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce

sa spoločných vecí nepovažujú napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov (rozsudok
Najvyššieho súdu ČSR z 21.12.1973 sp. zn. 3 Cz 57/73 publikovaný v Zborníku stanovísk správ o
rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR, vydanom Najvyšším
súdom ČSSR, SEVT Praha 1986), ručiteľský záväzok jedného z manželov (R 61/1973) alebo zmluva o
výpožičke uzavretá len jedným z manželov (R 71/1994). Rovnaký záver platí aj pre zmluvu o pristúpení

k dlhu uzavretú len jedným z manželov.
V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska zistené, že žalobkyňa a žalovaný 1/ boli v čase
začatia konania manželia . Žalovaný 1/ / uzavrel dňa 15.12.2007 Zmluvu o pôžičke , v dôsledku
ktorej dňa 27.09.2010 formou notárskej zápisnice uznal dlh voči žalovanému 2/ a vyslovil súhlas
s exekúciou na celý svoj majetok. Pokiaľ v prípade platnosti takéhoto právneho úkonu vznikne

spoločný záväzok manželov, je veriteľ oprávnený na základe exekučného titulu vydanému proti obom
alebo aj proti len jednému z manželov domáhať sa bez ďalšieho (teda bez ohľadu na § 147 ods. 1
Obč. zákonníka) uspokojenia tohto záväzku z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva.
Ustanovenie § 147 ods. 1 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého pohľadávka veriteľa len jedného zmanželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z
majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva, umožňuje uspokojenie veriteľa z majetku v
bezpodielovom spoluvlastníctve v prípadoch, ak veriteľ má pohľadávku iba voči jednému z manželov.

V týchto prípadoch, v ktorých nejde o spoločný dlh manželov a na ktoré sa preto ani nevzťahuje § 145
Obč. zákonníka, je povinný druhý manžel, ktorý nie je dlžníkom, strpieť, aby veriteľova pohľadávka bola
uspokojená z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve oboch manželov.
Právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle ustanovenia
§ 40a Občianskeho zákonníka, sa považuje za platný (so všetkými právnymi dôsledkami z neho

vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená
osoba), sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá,
je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný
právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom
právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto
právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí

relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať
k absolútnej neplatnosti. Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu
neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou
žalobou) podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní
pred súdom. Otázku relatívnej neplatnosti je možné v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku

predbežnú. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej
ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu
neplatnosť (napríklad správa katastra je zásadne povinná, ak niet dovolania sa relatívnej neplatnosti,
povoliť vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bez ohľadu na to, že právny úkon je relatívne neplatný).
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. 10. 2010, sp. zn. 4 Cdo 136/2009)

Podstata relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle citovaného ustanovenia § 40a veta prvá Obč.
zákonníka spočíva v tom, že právny úkon, u ktorého je daný dôvod relatívnej neplatnosti, vznikol, od
začiatku existuje, považuje sa za platný, a teda aj vyvolá právne účinky, pokiaľ sa ten, na koho ochranu
je relatívna neplatnosť stanovená, neplatnosti právneho úkonu nedovolal. V právnej teórii bol vyslovený
názor, podľa ktorého relatívnu neplatnosť možno chápať ako platnosť

Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu vyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu.
Takáto žaloba sa uplatní najmä v prípade, keď určovací výrok je potrebný z hľadiska občianskoprávnej
prevencie (predchádzania ďalším sporom), alebo v prípade, keď výrok o neplatnosti je potrebný v
konaní pred iným orgánom právnej ochrany alebo pred orgánom, ktorému bola zverená časť právomoci
inak patriacej súdom (napr. v konaní pred správou katastra nehnuteľností). Právny záujem musí byť

naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť
odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže
na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa
návrhomnazačatiekonaniasdanýmpetitommôžedosiahnuťodstráneniespornostiprávaaleboprávnej
neistoty. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá posúdenie,

či podaný určovací návrh je vhodným (správne zvoleným a prípustným) procesným nástrojom ochrany
jeho práva alebo návrhom, ktorý spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom
bude musieť aj tak nasledovať ešte iné konanie.
Žalobkyňa videla naliehavý právny záujem v reálnej hrozbe straty nehnuteľnosti, ktorá bola v režime
bezpodielového spoluvlastníctva manželov , teda ohrozenia svojho vlastníckeho práva, z dôvodu

uznania dlhu žalovaným 1/ a jeho súhlasu s exekúciou. V rámci vykonávania dokazovania súd
oboznámením sa s obsahom exekučného spisu tunajšieho súdu XEr XXXX/XXXX zistil, že uznesením
Okresného súdu Pezinok, č.k. XEr XXXX/XXXX-XX zo dňa 05.08.2014 súd vyhlásil exekúciu vedenú
pre vymoženie pohľadávky proti žalovanému 1/ a túto zastavil. V odôvodnení svojho rozhodnutia
súd konštatoval, že exekučný titul notárska zápisnica spísaná JUDr. Petrou Ježkovou, notárkou, č. R.

XXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX, NCRIs XXXX/XXXX zo dňa 27.09.2010 nespĺňa podmienku materiálnej
vykonateľnosti , nakoľko žalovanému 1/ nebol poskytnutý čas plnenia záväzku a teda notárska
zápisnica nie je vykonateľným exekučným titulom . Uvedené súdne rozhodnutie, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 27.09.2014 je zároveň rozhodnutím zakladajúcim prekážku „ res iudicata „, prekážku
veci rozhodnutej. Uvedené znamená, že na podklade predmetnej notárskej zápisnice nie je možné

začať žiadnu ďalšiu exekúciu. Táto skutočnosť zároveň znamená, neexistenciu u naliehavého právneho
záujmu žalobkyne na určení , že právne úkony žalovaného 1/ obsiahnuté v notárskej zápisnici spísanej
JUDr. Petrou Ježkovou, notárkou, č. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCRIs XXXX/XXXX zo dňa27.09.2010, t.j. uznanie dlhu a vyhlásenie súhlasu s exekúciou, sú neplatné. Ak na požadovanom určení
nie je naliehavý právny záujem, má to za následok zamietnutie žaloby.
V časti určenia , že právny úkon Zmluva o pôžičke zo dňa 15.12.2007 uzavretá medzi žalovaným

1/ a žalovaným 2/ je neplatná, súd posudzoval čas, kedy sa žalobkyňa neplatnosti tohto právneho
úkonu dovolala. Stalo sa tak podaním doručeným súdu dňa 23.11.2012 označeným ako zmena žaloby.
Podľa ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa
ustanovení §145ods.1považujesaprávnyúkonzaplatný,pokiaľsaten,ktojetakýmúkonomdotknutý,
neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To

isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je
právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu,
v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Relatívnej neplatnosti sa treba dovolať. Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý
sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu,
ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu.

Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť
právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti.
Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu
dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo
námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom. Otázku relatívnej

neplatnosti je možné v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú. Všeobecná
trojročná premlčacia doba na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, vyplývajúca z
ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, začala plynúť dňom nasledujúcim po uzavretí Zmluvy o
pôžičke,t.j.16.12.2007auplynula16.12.2010.Žalobkyňasa dovolalavočiúčastníkomzmluvyrelatívnej
neplatnosti tohto právneho úkonu až podaním zmeny žaloby dňa 23.11.2012. V podaní doručenom súdu

dňa 28.10.2013 žalovaný 2/ poukázal, že ak sa žalobkyňa cítila ako dlžník na základe vyššie uvedenej
zmluvy o pôžičke , mala sa jej neplatnosti dovolať v lehote 3 rokov. Urobila tak až zmenou žaloby,
doručenej žalovanému 2/ dňa 17.5.2013. Uvedené súd posúdil ako vznesenú námietku premlčania.
Pri poznaní, že žalobkyňa sa o existencii Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12. 2007 dozvedela najneskôr
dňa 14.2.2012, trojročná premlčacia lehota začala plynúť dňa 15.02.2012. Žalobkyňa sa neplatnosti

právneho úkonu - uzavretia pôžičky jedným z manželov dovolala dňa 17.05.2013, teda včas.

Žalobkyňa je na dovolanie sa relatívnej neplatnosti aktívne legitimovaná, ako manželka dlžníka, teda
žalovaného 1/ a osoba dotknutá právnym úkonom žalovaného 1/. V prípade určenia neplatnosti Zmluvy
o pôžičke zo dňa 15.12.2007 súd opäť musel skúmať otázku existencie naliehavého právneho záujmu

na požadovanom určení. Podobne ako v prípade určenia neplatnosti právnych úkonov žalovaného
1/ obsiahnutých v notárskej zápisnici i tu videla žalobkyňa existenciu naliehavého právneho záujmu
v reálnej hrozbe straty nehnuteľnosti formou vedenej exekúcie. Súd konštatoval už vyššie, že
exekúcia vedená proti žalovanému 1/ bola zastavená, čo znamená reálne t. č. nie je nehnuteľnosť,
ktorej žalobkyňa bola bezpodielovou spoluvlastníčkou, exekúciou XEr XXXX/XXXX ohrozená. Strata

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, znamená zamietnutie žaloby i v tejto časti.

Pokiaľ ide o namietanú absolútnu neplatnosť Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12.2007, súd nezistil dôvody
zakladajúce absolútnu neplatnosť zmluvy. Zmluva je právnym úkonom jasným a zrozumiteľným, je v nej
prejavená vážna vôľa veriteľa a dlžníka, dohodnutý predmet plnenia i doba plnenia. Prevzatie plnenia

potvrdil dlžník svojim podpisom a zaviazal sa peniaze vrátiť najneskôr do konca roka 2008. K spísaniu
notárskej zápisnice o uznaní dlhu a súhlase s exekúciou došlo až 27.09.2010. Návrh na začatie exekúcie
podal veriteľ dňa 01.10.2010, teda takmer dva roky po splatnosti pôžičky. Prevzatie peňazí s pôžičky
žalovaný 1/ nikdy nepoprel a z hľadiska absolútnej neplatnosti právneho úkonu nie je podstatné, akým
spôsobom boli tieto peniaze použité a či žalovaný 1/ tento záväzok zahrnul do masy BSM alebo nie.

Uvedené úvahy súdu a právne posúdenie skutkového stavu viedli súd k zamietnutie žaloby v celom
rozsahu .

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešným účastníkom konania

právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o konkrétnej výške súd rozhodne doplňujúcim
uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.