Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. február 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 41C/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116200369
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Augustínová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116200369.7

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou, v právnej veci žalobkyne:
I. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, XXX XX Ž., štátny občan SR, zastúpenej právnym
zástupcom: Mgr. Michal Grošaft, advokát, so sídlom Hodžova 13, 010 01 Žilina, IČO: 42 225 515, proti
žalovanému: E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, J., zastúpenému: JUDr. Tibor Bicko, so sídlom
Dukelská 972-3, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 31 938 183, v konaní o vyporiadanie spoločného

členského podielu v bytovom družstve, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 28 500 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 28 500 eur, od 08.01.2016 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

Znalkyňa Ing. T., so sídlom O. m á voči žalovanému nárok na náhradu trov znalečného
v rozsahu 100 % znalečného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou Okresnému súdu Žilina doručenou dňa 08.01.2016 domáhala voči
žalovanému zaplatenia sumy 3 000 eur. Žalobu odôvodnila tým, že jej manželstvo so žalovaným bolo

rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žilina, č.k. 15P/32/2012-40 zo dňa 20.11.2012, právoplatným
a vykonateľným dňa 05.12.2012. Uviedla, že žalovaný sa podaným návrhom dňa 07.05.2014 domáhal
rozhodnutia súdu, ktorým by súd určil, že žalovaný je výlučným nájomcom 4 izbového bytu č. XX
na X poschodí vo vchode č. XX bytového domu č.s. XXXX postavenom na pozemku CKN parc. č.
XXXX/X, zapísanom na LV č. XXXX pre katastrálne územie E. J., ku ktorému vzniklo počas trvania
manželstva strán sporu nielen právo spoločného nájmu manželov, ale i spoločné členstvo manželov v

bytovom družstve Stavebné bytové družstvo Bytča, IČO: 00 693 677, Námestie Slovenskej republiky
24, 014 01 Bytča. Ďalej uviedla, že o žalobnom návrhu bolo na Okresnom súde Žilina vedené konanie
pod sp. zn. 7C/132/2014. Z dôvodu uzatvorenia mimosúdnej dohody medzi stranami sporu zo dňa
14.09.2015, na základe ktorej žalovaný užíva družstevný byt ako nájomca, titulom postavenia jeho
osoby ako člena bytového družstva, zobral žalovaný pred prvým pojednávaním vo veci podľa bodu
2.1 žalobný návrh v celom rozsahu späť. Taktiež uviedla, že podľa bodu 2.4 žalovaného návrhu

vydal okresný súd Žilina uznesenie zo dňa 21.09.2015, sp. zn. 7C/132/2014-67, ktorým konanie podľa
bodu 2.2 žalobného návrhu zastavil. Tvrdila, že po podpísaní dohody bola z jej strany vynaložená
snaha o mimosúdne vyriešenie otázky vzťahu k vyporiadaniu spoločenského podielu k družstvu, najmä
emailovou komunikáciou s právnym zástupcom žalovaného. Uviedla, že žalovaný nevykonal jediný
relevantný úkon, ktorý by preukázal jeho úmysel urovnať vec mimosúdne, a teda bola nútená domáhať
sa ochrany svojich práva cestou súdu. Mala za to, že v prípade družstevného bytu, ku ktorému

vzniklo nielen právo spoločného nájmu bytu manželov, ale i spoločné členstvo manželov v družstve
je vyjasnenie otázky, ktorý z rozvedených manželov zostane členom družstva, predpokladom prevyporiadanie BSM. Konštatovala, že členský podiel predstavuje majetkovú hodnotu, ktorá patrí do BSM
manželov. Uviedla, že hodnota tohto podielu sa na účely vyporiadania podľa § 150 OZ určí v jeho
trhovej hodnote ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva. Členský podiel sa stáva výlučným majetkom

toho z bývalých manželov, ktorý zostal nájomcom družstevného bytu a druhému manželovi vznikne
nárok na vyplatenie príslušného podielu. Poukázala, že ak do troch rokov od zániku do BSM nedošlo k
zrušeniu práva spoločného nájmu družstevného bytu účastníkmi podľa § 705 ods. 2 OZ a vyporiadaniu
členského podielu v rámci vyporiadania BSM účastníkov, potom jeho vyporadanie spadá pod režim
§ 149 ods. 4 OZ ako tzv. ostatné majetkové právo spoločné manželom. Bola názoru, že toto právo

sa už vyporiadava podľa zásad platných pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa § 142
OZ nie za použitia podľa § 150 OZ. Uviedla, že z dôvodu, že v súčasnej dobe sa na vyporiadanie
členského podielu vzťahuje režim § 149 ods. 4 OZ v spojení s § 142 OZ, určuje sa primeraná náhrada
za členský podiel, ktorý pripadol druhej strane sporu v sume trhovej hodnoty členského podielu, a to
v čase jeho vyporiadania. Poukázala na uznesenie NSSR zo dňa 28.05.2013, sp. zn. 6MCdo/18/2011.
Zároveň poukázala na rozsudok NS ČR sp. zn. 31Cdo/2036/2008 z 08.09.2010. Za účelom stanovenia

trhovej hodnoty zodpovedajúcej pomernej časti družstevného podielu v tomto konaní navrhla nariadiť
znalecké dokazovanie, formou vypracovania znaleckého posudku, ktorým bude ohodnotený členský
podiel predstavujúci ostatné majetkové právo spoločné obom stranám sporu. Uviedla, že po objektívnom
ustálení výšky jej nároku formou znaleckého dokazovania podá návrh na zmenu petitu žaloby, ktorým
dôjde k zvýšeniu alebo zníženiu uplatňovanej sumy, aby korešpondovala so závermi dokazovania

formou verejnej listiny. Žiadala náhradu trov konania.

2. Žalovaný písomným vyjadrením k žalobe zo dňa 24.02.2016 žiadal žalobu žalobcu v celom rozsahu
zamietnuť. Uviedol, že dohodou rozvedených manželov o zániku spoločného nájmu družstevného bytu
a určení kto z rozvedených manželov ako člen družstva bude naďalej nájomcom bytu v zmysle § 705

ods.2 OZ sa stal žalovaný výlučným nájomcom predmetného 4 izbového družstevného bytu č. XX na X
poschodí vo vchode č. XX, bytového domu č. XXXX. Podpísaním dohody zanikol spoločný nájom bytu
medzi bývalými manželmi a to XX.XX.XXXX. Táto dohoda v čl. 4 a 5 rieši otázku kto bude ďalej užívať
byt ako člen družstva, resp. rieši zánik spoločného členstva v SBD Bytča. Táto dohoda bola uzatvorená
do 3 rokov od zániku manželstva, t.j. pred 05.12.2015. Túto dohodu považoval zároveň za vyporiadanie

BSM, keďže iný spoločný hnuteľný ani nehnuteľný majetok bývali manželia nevlastnili. Uviedol, že to,
že žalobkyňa v dohode nepovažovala vyrovnanie členského podielu považoval za ústretový krok z jej
strany s tým, že v tomto byte býva ich syn s manželkou. Uviedol, že žalobkyňa bez udania dôvodu v
septembri2011opustilaspoločnúdomácnosťaodtejdobyneplatilanájomnév1,čímvznikližalovanému
nedoplatky na nájomnom a službách a SBD Bytča podalo žalobu pod č.j. 13C 46/2012 na Okresnom

súde Žilina a žiadalo zrušenie nájmu tohto bytu. Žalovaný bol nútený zaplatiť dlžnú sumu, na čo si zobral
pôžičku a následne uzavrel dohodu s SBD Bytča, aby žalobný návrh zobralo späť. Tvrdil, že žalobkyňa
sa od mesiaca 9/2015 o byt nezaujímala, ani neplatila pomernú časť za služby.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 04.04.2016. Právny zástupca žalobkyne pred

súdom uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že žalobkyňa nežiadala vyporiadanie družstevného
podielu z ústretovosti. Uviedol, že dôvodom, pre ktorý žalobkyňa nežiadala vyporiadať členský podiel,
teda poskytnúť odplatu, finančnú náhradu za družstevný podiel, ktorý v jej rozsahu nadobudol žalovaný
bol ten, aby sa čím skôr ukončilo pôvodné konanie o určenie nájmu, nakoľko v tomto konaní nie je súd
príslušný rozhodnúť o tejto náhrade a následne na základe rokovania s protistranou mala byť uzatvorená

dohoda, ktorou k takému úkonu dôjde. Právny zástupca žalovaného pred súdom uviedol, že žalovaný
eštezatrvaniabezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovplatilsámnájomné,akoajslužbyzaštyriroky,
čo je v polovici 6 720 eur a taktiež z hodnoty roku 2015, respektíve do konca roka 2016 na nehnuteľnosť,
vložil investície na výmenu okien, podláh v celkovej sume cca 6 000 eur.

4. Pojednávanie zo dňa 04.04.2016 bolo odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého
dokazovania

4. Súd uznesením č.k. 41C/4/2016-49 zo dňa 04.04.2016 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z
odboru stavebníctvo odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností. Ustanovil znalkyňu Ing. T. J., O. XXXX, XXX

XX Ž.. Jej úlohou bolo určiť všeobecnú/trhovú hodnotu členského podielu predmetného družstevného
bytu k dobe zániku spoločného nájmu družstevného bytu a spoločného členstva strán sporu v družstve,
t.j. ku dňu 14.09.2015.5. Po vypracovaní a predložení znaleckého posudku č. 22/2016 zo dňa 29.09.2016 a jeho doručení
žalobcovi dňa 24.10.2016 a žalovanému dňa 20.10.2016, žalobca doručil súdu dňa 25.11.2016 návrh na
zmenu žaloby tak, aby bol žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni v lehote troch dní sumu 28 500 eur spolu

sozákonnýmúrokomzomeškaniavovýške5,05%ročne,počítanýmzosumy28.500Eurod08.01.2016
aždozaplatenia,atotitulomvyporiadaniaspoločnéhočlenskéhopodieluvstavebnombytovomdružstve
Bytča, nám. Slovenskej republiky 24, 014 01 Bytča, zapísané v Obchodnom registri Slovenskej republiky
Okresného súdu Žilina oddiel, vložka č. XX/L a trovy konania.

6. Súd vo veci nariadil ďalšie pojednávanie na deň 05.12.2016. Na tomto pojednávaní súd vyhlásil
uznesenie, ktorým navrhovanú zmenu žaloby pripustil. Žalovaný predložil dohodu o prevode práv a
povinností spojených s členstvom v SBD Bytča zo dňa 01.12.2016, ako aj dohodu medzi žalovaným
a treťou osobou zo dňa 30.11.2016 s odplatou za prevod členských práv vo výške 35 000 eur, s
ktorou skutočnosťou spájal nedôvodnosť žaloby. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NSSR sp. zn.
2Cdo/9/1997. Uviedol, že v rozhodnutí o vyporiadaní súdom sa má za to, že do BSM patrí hodnota

výťažku a nie celý byt. Namietol pasívnu vecnú legitimáciu z dôvodu, že žalovaný nie je toho času
vlastníkom členských práv. Ďalej namietal, že žalovaný sám platil nájom vo výške 5 640 eur odo
dňa odsťahovania žalobkyne až do uzavretia dohody o zrušení spoločného nájmu, t.j. od 10/2011 do
9/2015. Právny zástupca žalobkyne zdôraznil, že v danom prípade je stanovená cena členského podielu
znaleckým posudkom, takže suma určená v dohode o prevode členských práv a povinností, uzatvorenej

medzi žalovaným a treťou, jemu blízkou osobou, je pre toto konanie nepoužiteľná.

7. Na ďalšom pojednávaní konanom dňa 09.01.2017 právny zástupca žalovaného znalecký posudok
vypracovaný znalkyňou Ing. T. J.M. považoval za absolútne bezpredmetný s tým, že členským podielom
sa rozumie účasť členov družstva a z neho vyplývajúce práva a povinnosti člena. Uviedol, že má

povahu majetkového práva, je oceniteľný v peniazoch, je prevoditeľný. Konštatoval, že ak je súčasťou
BSM, treba ho vyporiadať. Mal za to, že hodnota členského podielu pre účely vyporiadania BSM sa
stanovujevšeobecnoucenou,toznamenácenou,zaktorújemožnévdanommiesteačase,nadobudnúť
členské práva k bytu, porovnateľné veľkosti polohy, vybavenia, veku. Poukázal, že zvyčajne sa zisťuje
porovnaním už zrealizovanými prevodmi členských podielov v danom mieste a čase. Vychádza sa zo

všeobecnej ceny, zodpovedajúcej situácii v čase vyporiadania. Mal za to, že predmetom oceňovania
v danom prípade bol byt, nie členský podiel. Uviedol, že členský podiel je súbor práv a povinností a
teda mali byť tieto práva a povinnosti ocenené ako také. Považoval za logické, že v zmysle stanov
bytového družstva, povinnosti môžu znižovať hodnotu bytu ako samotného. Znaleckému posudku
vytkol aj jeho nejasnosť, nepreskúmateľnosť v tom, že mal stanoviť hodnotu k dátumu 14.09.2015,

pričom v prílohe znaleckého posudku sa nachádzajú ponuky realitných kancelárii z 13.09.2016, teda
nie ku dňu ohodnocovania. Mal za to, že takýto posudok absolútne nepreukázal nárok žalobcu. V tejto
súvislosti poukázal, že ani z dohody, ktorú žalobca doložil, nevyplýva absolútne žiadny finančný nárok na
vyporiadanie. Uviedol, že v dohode zo 14.09.2015, nie je žiadna zmienka o tom, že žalovaný je povinný
žalobkyni čokoľvek zaplatiť. Domnieval sa tak, že nárok nie je absolútne odôvodnený, nie je preukázaná

ani žiadna výška. Namietal tiež, že znalec sa vôbec nezaoberal ďalšími právami a povinnosťami
vyplývajúcimi z členstva v družstve, pretože sa ani neoboznámil napríklad so stanovami družstva, z
ktorého majú vyplývať ďalšie možné práva a povinnosti. Znalecký posudok považoval neúplný. Uviedol,
že so stanov môžu vyplývať ďalšie povinnosti, ktoré môžu znižovať hodnotu členského podielu, alebo
naopak, môžu vyplývať ďalšie práva, ktoré môžu hodnotu členského podielu zvyšovať. Ďalej namietal,

že v znaleckom posudku nebolo zohľadnené úverové zaťaženie na predmetný byt, z dôvodu, že
sa bytovka zatepľovala, takisto, že sa vymieňali okná na spoločných priestoroch a revitalizovali sa
balkóny a plastové okná. Právny zástupca žalobcu s námietkami žalovaného nesúhlasil. K samotnému
nároku uviedol, že tento nevyplýva z dohody, toto je zákonný nárok. K ohodnocovaniu bytu konštatoval,
že protistrana nesprávne interpretuje znalecký posudok. Poukázal, že byt bol znaleckým posudkom

ohodnotený na sumu 57.805,64 eur, od ktorej sa následne odpočítala zostatková hodnota členského
podielu ku dňu 01.08.2016. Mal za to, že predmetným znaleckým posudkom bol oceňovaný členský
podiel. Ďalej uviedol, že hodnota členského podielu sa oceňuje ako cena, ktorú by bolo možné dosiahnuť
za prevod členského podielu v družstve v rôznej dobe a mieste. Poukázal, že prílohou znaleckého
posudku sú aj podklady z realitných kancelárii, ktoré odôvodňujú tieto závery, ktoré sú vlastne prijaté

samotným znalcom. Sumu v znaleckom posudku považoval za dôvodnú. Navrhol vykonať výsluch
znalca.8. Na ďalšom pojednávaní dňa 06.02.2016 právny zástupca žalovaného namietal zastupovanie na
strane žalobcu, keď právny zástupca žalobcu substitučne splnomocnil Mgr. Soňu Gošaftovú, advokátku,
so sídlom Hodžova 13,010 01 Žilina na zastupovanie žalobcu na pojednávaní dňa 06.02.2017 o 11:00

hod a táto poverila na zastupovanie žalobcu na pojednávaní dňa 06.02. o 11:00 hod advokátsku
koncipientku Mgr. Luciu Borákovú. Mal za to, že takýto postup v súvislosti so zastupovaním v konaní
nie je možný, keď advokát môže substitučne poveriť druhého advokáta, avšak ten už nemôže poveriť
na zastupovanie advokátskeho koncipienta. V tejto súvislosti súd uvádza, že s názorom žalovaného
sa nestotožnil, takýto postup považoval plne v súlade s Civilným sporovým poriadkom, ako aj zákonom

č. 586/2003 Z.z. o advokácii.

9. Následne súd pristúpil k navrhnutému výsluchu znalkyne v súlade s § 208 ods. 3 CSP, ktorá
pred súdom k predmetnému znaleckému posudku uviedla, že znaleckú činnosť vykonáva v odbore
stavebníctvo, oceňovanie nehnuteľností a pozemné stavby. Znaleckú činnosť so zadanou znaleckou
úlohou už v rámci odboru vykonávala. Uviedla, že v jej kompetencii nie je oceňovať aj podiel spoločnosti,

resp. podiel v podniku, nakoľko toto je ekonomická záležitosť. Uviedla, že oceňovala všeobecnú hodnotu
bytu, ktorý je v družstevnom vlastníctve. De facto oceňovala byt ako taký, byt ako nehnuteľnosť.
Uviedla, že hodnota, ktorú dalo bytové družstvo je účtovnou hodnotou. Mala za to, že všeobecnú cenu,
ktorú určila, je trhovou hodnotou podielu, nakoľko pri predaji bytu by sa predával aj členský podiel.
Zdôraznila, že trhová hodnota vyplývajúca zo znaleckého posudku vo výške 57 000 eur je trhovou

hodnotou bytu, ale zároveň mala za to a dodala, že je to vlastne trhová hodnota členského podielu.
Uviedla, že pri znaleckej činnosti sa neoboznamovala so stanovami družstva, resp. inými dokumentmi
týkajúcimi sa družstva. Uviedla, že v bežnej znaleckej praxi sa stretáva s tým, že ľudia si medzi sebou
vyporiadavajú majetok s tým, že byty predávajú za trhové ceny, tak ako sú bežne ponúknuté na trhu. Pri
znaleckej činnosti zostatkovú hodnotu členského podielu tzv. anoitu odpočítavala, pričom družstvo jej

dalo o tom doklad. Úverové zaťaženie nezohľadňovala. V tejto súvislosti uviedla, že úverové zaťaženie
následne prechádza na kupcu, nového vlastníka. Úverovú zmluvu ani nevidela. Znalecky posudok
vypracovala k technickému dátumu, technickému stavu bytu 14.09.2015. Všeobecnú hodnotu určila k
dátumu vypracovania znaleckého posudku, v medziobdobí bola robená rekonštrukcia.

10. Právny zástupca žalovaného k znaleckému posudku a výsluchu znalca uviedol, že znalecký posudok
neurčuje cenu za členský podiel, resp. trhovú hodnotu členského podielu, pretože pri vyhotovovaní
znaleckého posudku sa vôbec nezohľadňovali také listiny, resp. také dokumenty, ktoré môžu určiť,
resp. mať vplyv na hodnotu členského podielu, najmä Stanovy družstva a podobne. Mal za to, že
ak by teda aj sa takýto členský podiel oceňoval, musela by byť na to prizvaná znalecká organizácia,

ktorá má oprávnenie pre vykonávanie znaleckého posudku v znaleckom odbore ekonomika a riadenie
podnikov. Ďalej uviedol, že hlavnou náplňou činnosti znalca oprávneného vykonávať znaleckú činnosť
v znaleckom odbore ekonomika a riadenie podnikov, je odhad všeobecnej hodnoty podniku ako celku,
alebo časti podniku a tiež zložiek majetku podniku v súlade s § 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
č. 490/2004. Predmetom znaleckého úkonu v tejto oblasti môže byť stanovenie hodnoty akcií, alebo

podielu spoločnosti. Mal za to, že spoločnosťou sa tu rozumie aj družstvo, nakoľko teda Obchodný
zákonník takúto formu podnikania pozná a preto teda mal byť tento členský podiel ocenený znaleckou
organizáciou, v oblasti ekonomika a riadenie podnikov, a nie znalcom z oblasti stavebníctva, pozemné
stavby a odhad hodnoty nehnuteľnosti ako byt nehnuteľnosť.

11. Právny zástupca žalobcu v súvislosti so znaleckým posudkom uviedol, že tento je správny.
Nesúhlasil s tvrdením, že mal byť stanovený znalec v odbore ekonomika a riadenie podnikov. Zdôraznil,
že všeobecná hodnota členského podielu, aj podľa judikatúry, zodpovedá trhovej hodnote nehnuteľnosti
v mieste a čase, teda kedy dochádza k vyporiadaniu.

12. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to Rozsudkom Okresného
súdu Žilina č.k. 15P/32/2012-40 zo dňa 20.11.2012 (č.l. 5-8 spisu), Dohodou rozvedených manželov o
zániku spoločného nájmu družstevného bytu a o určení, kto z rozvedených manželov bude ako člen
družstva ďalej nájomcom bytu zo dňa 14.09.2015 (č.l. 9-10 spisu), uznesením Okresného súdu Žilina
č.k. 7C/132/2014-67 zo dňa 21.09.2015 (č.l. 11 spisu), mailovou komunikáciou (č.l. 12-23 spisu),

čiastočným výpisom z LV č. XXXX (č.l. 24-25 spisu), znaleckým posudkom č. 22/2016 zo
dňa 29.09.2016 (prílohová obálka č.l. 119 spisu) rozsudkom NS SR sp. zn. 2Cdo 9/97 (č.l. 95 spisu),
dohodou uzavretou podľa § 51 OZ zo dňa 30.11.2016 (č.l. 96-97 spisu), dohodou o prevode práva apovinností spojených s členstvom v SBD Bytča, uzavretou v súlade s § 230 OBZ a čl. 13 stanov SBD
zo dňa 01.12.2016 (č.l. 98-99 spisu).

13. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo strán sporu bolo rozsudkom
Okresného súdu Žilina č.k. 15P/32/2012-40 zo dňa 20.11.2012 právoplatne a vykonateľne rozvedené
dňa 05.12.2012. Počas trvania manželstva vzniklo stranám sporu právo spoločného nájmu k
predmetnému 4 izbovému bytu 1149/18-56 zapísaného na LV č. XXXX, S. aj spoločné členstvo
strán sporu ako manželov v bytovom družstve SBD Bytča, ktorá skutočnosť nebola medzi stranami

v konaní sporná. Členský podiel bol tak ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov
spoločným majetkovým právom strán sporu. Dohodou zo dňa 14.09.2015 sa strany sporu dohodli o
zániku spoločného nájmu družstevného bytu tak, že ku dňu 14.09.2015 zanikol ich spoločný nájom
bytu, pričom ako člen družstva naďalej užíval byt titulom nájmu žalovaný. Podpisom tejto dohody zaniklo
ich spoločné členstvo v bytovom družstve SBD Bytča. K vyporiadaniu spoločných majetkových práv
bývalých manželov vo vzťahu ku členskému podielu nedošlo, hoci žalovaná vynakladala za týmto

účelom nemalé úsilie. Strany sporu neuzatvorili ani dohodu o vyporiadaní BSM v zákonom stanovenej
lehote 3 rokov (t.j. v lehote do 05.12.2015). V stanovenej lehote 3 rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (t.j. v lehote do 05.12.2015) bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo
na návrh vyporiadané ani rozhodnutím súdu. Žalobkyňa podala dňa 08.01.2016, t.j. po uplynutí
lehoty 3 rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov predmetnú žalobu (o vyporiadanie

spoločného členského podielu v bytovom družstve podľa § 149 ods. 4 OZ v spojení s § 142 OZ).

14. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd vec právne posúdil podľa príslušných
zákonných ustanovení:

Podľa § 142 Občianskeho zákonníka (OZ) ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov

nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 149 ods. 4 OZ ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo
k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný
do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že

sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre
potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach
a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov
sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

Podľa § 705 ods. 2 OZ ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z
rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom;
právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím
manželstva.Vostatnýchprípadochspoločnéhonájmudružstevnéhobyturozhodnesúd,aksarozvedení
manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako

člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
Podľa§3nariadeniaVládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.01.2015, ak záväzkový vzťah
vznikol po 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 132 ods. 1, 2, 3 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny
pripojiť.
15. Súd v prvom rade skúmal a vysporiadal sa s námietkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného

a dospel k záveru, že podmienka vecnej legitimácie na strane žalovaného je splnená, t.j. námietka
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v spore nie je dôvodná. V danom prípade z
vykonaného dokazovania vyplýva, že členský podiel v stavebnom bytovom družstve predstavoval
majetkovú hodnotu, ktorá tvorila spoločné majetkové právo strán sporu ako manželov, a teda patrila do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetnou dohodou zo dňa 14.09.2015 zaniklo spoločné

členstvo strán sporu ako rozvedených manželov a výlučným členom družstva sa stal iba žalovaný.
Žalobkyňa má tak jednoznačne právo na primeranú náhradu vo výške zodpovedajúcej polovici hodnoty
členského podielu, a to bez ohľadu na to, či žalovaný vykonal prevod členských práv a povinností potom,
ako sa členský podiel stal výlučne jeho majetkovým právom. Okresný súd zdôrazňuje, že už ide len o
majetkové právo jedného z rozvedených manželov voči druhému, na existenciu ktorého nemá žiaden
vplyv jeho prípadný prevod na tretiu osobu (rozsudok NSSR sp. zn. 2M cdo 21/2005 zo dňa 26.10.2006).

Vzhľadom na uvedené je v danom prípade prevod uskutočnený dohodou uzavretou podľa § 51 OZ zo
dňa 30.11.2016 a dohodou o prevode práva a povinností spojených s členstvom v SBD Bytča, uzavretou
v súlade s § 230 OBZ a čl. 13 stanov SBD zo dňa 01.12.2016 zo strany žalovaného na tretiu osobu
právne bezvýznamný, a teda je splnená podmienka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.
16. Následne súd skúmal dôvodnosť žaloby z hľadiska materiálneho práva. Súd v tejto súvislosti

považuje za potrebné uviesť, že niet pochýb o tom, že členský podiel v stavebnom bytovom družstve
môže byť ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov spoločným majetkovým právom
manželov, a teda, že môže tvoriť predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rozvedení
manželia si môžu toto majetkové právo do 3 rokov od zániku manželstva vyporiadať v rámci dohody
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, resp. rozhodnutím súdu na návrh podaný

na súd v tejto lehote niektorým z rozvedených manželov a to podľa zásad uvedených v § 150
OZ. Po uplynutí tejto lehoty vykonať vyporiadanie členského podielu v rámci režimu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov už nie je možné. Ak totiž nedôjde k vyporiadaniu hodnoty členského podielu
v rámci platne uzatvorenej dohody manželov o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
resp. rozhodnutím súdu na návrh podaný do 3 rokov od zániku manželstva platí, že bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov je vyporiadané formou nevyvrátiteľnej právnej domnienky uvedenej v §
149 ods. 4 OZ. Keďže členský podiel nepochybne predstavuje majetkovú hodnotu z hľadiska tohto
zákonného ustanovenia ho treba zahrnúť medzi tzv. ostatné majetkové právo manželom spoločné. Pre
toto právo primerane platí, že sa premenilo do režimu podielového spoluvlastníctva a že podiely oboch
manželov sú rovnaké. V takomto prípade sa preto vyporiadanie vykonáva podľa zásad uvedených v

§ 142 OZ a nie za použitia § 150 OZ (rozsudok NSSR sp. zn. 2M cdo 21/2005 zo dňa 26.10.2006).
Z uvedeného vyplýva, že ak v danom prípade do 3 rokov od zániku manželstva (t.j. od 05.12.2012)
zaniklo spoločné členstvo manželov v družstve (t.j. do 05.12.2015), keď dňa 14.09.2015 uzavreli dohodu
o rozvedených manželov o zániku spoločného nájmu družstevného bytu a spoločného členstva v
družstevnom byte, žalobkyňa, ktorá sa nestala členom družstva, sa mohla úspešne sa domáhať voči

druhému manželovi zaplatenia polovice hodnoty členského podielu titulom vyporiadania spoločného
majetkového práva za použitia § 142 OZ. Okresný súd konštatuje, že v prípade domáhania sa zaplatenia
polovice hodnoty členského podielu titulom vyporiadania spoločného majetkového práva sa jedná o
zákonný nárok druhého manžela, ktorý sa nestal členom družstva. Námietka žalovaného v danom
prípade, že uplatnený nárok na vyporiadanie žalobkyne nevyplýva z dohody rozvedených manželov o

zániku spoločného nájmu družstevného bytu zo dňa 14.09.2015, a teda žaloba je nedôvodná, je tak
rovnako právne bezvýznamná. Na tomto mieste súd naviac dodáva, že aj v konaní o zrušenie práva
spoločného nájmu bytu súdom (nie dohodou manželov) nie je daný zákonný podklad vytvárajúci priestor
na finančné vyrovnanie hodnoty členského podielu družstevného bytu. Rozhodnutie súdu podľa § 705
ods. 2 OZ o ďalšom nájmu družstevného bytu nie je viazané na to, aby sa súčasne rozhodovalo o

vyporiadaní spoločných majetkových práv bývalých manželov. Určením, kto bude ako člen družstva byt
ďalej užívať, sa rieši aj otázka členského podielu v bytovom družstve. Avšak otázka, či a akú sumu je
nadobúdateľ členského podielu povinný vyplatiť z tohto podielu druhej strane, sa v konaní o zrušenie
práva spoločného nájmu družstevného bytu súdom nerieši. S konaním o zrušenie práva spoločného
nájmu bytu nie je spojené konanie, v ktorom by sa posudzovalo, a akých podieloch sa rozdelí hodnota,

ktorú predstavoval majetok tvoriaci BSM strán sporu, prípadne kto z bývalých manželov, čo a v akej
cene z tohto majetku nadobudne. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že lehota uvedená v § 149 ods. 4
OZ už mohla uplynúť (uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 26/2010). Pri rozhodovaní súdu o zrušení práva
spoločného nájmu družstevného bytu a o jeho ďalšom nájme podľa § 705 ods. 2, 3 OZ súd nerozhodujeo finančnom vyporiadaní hodnoty členského podielu bytu a neskúma ani schopnosti tej ktorej strany
vyplatiť hodnotu členského podielu druhej strane (rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 98/2003). Vzhľadom
na uvedené tak okresný súd za použitia analógie konštatuje, že ani pri zrušení spoločného nájmu bytu

dohodou rozvedených manželov, nemusí byť nevyhnutnou imanentnou súčasťou dohody aj súčasne
dohoda o vyporiadaní spoločných majetkových práv bývalých manželov, t.j. dohoda o tom akú sumu je
manžel nadobúdateľ členského podielu povinný vyplatiť z tohto podielu druhému manželovi.

17. Z uvedených dôvodov okresný súd považoval žalobu žalobkyne čo do dôvodu uplatneného nároku

za opodstatnenú.

18. Pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku súd vychádzal zo znaleckého posudku, vypracovaného
znalkyňou z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností Ing. T. J., č. 22/2016 zo
dňa 29.09.2016. Znalkyňa určila všeobecnú hodnotu/ trhovú hodnotu členského podielu predmetného
družstevného bytu ku dňu zániku spoločného nájmu družstevného bytu a spoločného členstva strán

sporu v družstve, t.j. ku dňu 14.09.2015 metódou polohovej diferenciácie podľa vyhlášky č. 492/2004
Z.z. o stanovení všeobecnej ceny hodnoty majetku a metódou porovnávania vo výške 57 000 eur.
Súd uvádza, že oceňovanie členského podielu v bytovom družstve k dobe zániku spoločného nájmu
družstevného bytu a spoločného členstva rozvedených manželov v družstve je plne v súlade s prijatou
judikatúrou (rozsudok NSSR 6 Mcdo 18/2011 zo dňa 28.05.2013).

19. K stanoveniu hodnoty členského podielu družstevného bytu vo výške 57 000 eur okresný súd
konštatuje, že všeobecnou cenou členského podielu v bytovom družstve je cena, za ktorú je možné v
danom mieste a čase nadobudnúť alebo predať členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti,
polohy, vybavenia, veku a podobne. Obvykle sa táto cena (tiež trhová hodnota) zisťuje porovnávaním s

už zrealizovanými predajmi a kúpami podobných bytov v danom mieste a čase (Rozsudok NS SR sp.
zn. 5Cdo 29/2000). Všeobecná alebo trhová cena veci, či práva je ekvivalent, za ktorý možno získať vec,
či právo rovnakej kvality a kvantity do svojej dispozície, lebo predstavuje hodnotu, v ktorej sa ponuka a
dopyt stretnú. Členstvo v bytovom družstve, na rozdiel od iných typov družstva, má konkrétny obsah v
tom smere, že práva a povinnosti člena sú spojené s jednotlivým presne špecifikovaným bytom. Pokiaľ

sa potom členské práva a povinnosti prevádzajú alebo prechádzajú, prevádza sa vo svojej podstate
právo dispozície ku konkrétnemu bytu, ktorý však zostane vo vlastníctve družstva, voči ktorému má i
nový člen povinnosti. Vzhľadom na to možno za všeobecnú trhovú hodnotu cenu členského podielu
v bytovom družstve pokladať cenu, za ktorú možno v konkrétnom čase a mieste nadobudnúť členské
práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, vybavenia, polohy a podobne. V tejto súvislosti okresný

súd poukazuje aj na rovnaký právny záver prijatý v uznesení NS SR sp. zn. 3 Cdo 26/2010 zo dňa
22.11.2010, či v uznesení NSSR sp. zn. 7 M Cdo 1/2011 zo dňa 26.01.2012.

20. Vzhľadom na uvedené okresný súd konštatuje, že v danom prípade všeobecná cena/trhová hodnota
členského podielu predmetného družstevného bytu vo výške 57 000 eur je ustanovenou znalkyňou

určená v súlade s existujúcou judikatúrou.

21. V zmysle vyššie uvedeného žalobkyňa, ktorá sa nestala výlučným členom družstva má právo na
primeranú náhradu vo výške zodpovedajúcej polovici hodnoty členského podielu bez ohľadu na to, či
žalovaný vyronal prevod členských práv a povinností. Polovica hodnoty členského podielu určeného

ustanovenou znalkyňou 57 000 eur, predstavuje sumu 28 500 eur (57 000:2).

22. Súd tak považoval žalobu žalobkyne opodstatnenú v celom rozsahu aj čo do výšky a preto zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 28 500 eur.
23. Vo vzťahu k predloženému rozsudku NS SR sp. zn. 2Cdo 9/97, na ktorý sa žalovaný v danej veci

v súvislosti s prevodom práv a povinností zo strany žalovaného na tretiu osobu za odplatu 35 000
eur odvolával, súd konštatuje, že tento nie je v danej veci aplikovateľný. V danom prípade nedošlo k
vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Strany sporu neuzavreli dohodu o vyporiadaní
BSM,aninedalivsúvislostisvyporiadanímBSMnávrhnasúd.Vdanomprípadenastúpilanevyvrátiteľná
právna domnienka o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva spôsobom uvedeným v ustanovení

§ 149 ods. 4 OZ. Naviac na tomto mieste súd opakovane zdôrazňuje, že v prípade členského podielu
ide len o majetkové právo jedného z rozvedených manželov voči druhému, na existenciu ktorého nemá
žiaden vplyv jeho prípadný prevod na tretiu osobu (rozsudok NSSR sp. zn. 2 M cdo 21/2005 zo dňa
26.10.2006).24. Pokiaľ ide o nájomné vo výške 5 640 eur a investície vo výške 6 000 eur, tieto okresný súd pri
rozhodovaní nezohľadňoval, keď žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Súd v tejto

súvislosti uvádza, že sporové konanie je ovládané dispozičnou a prejednacou zásadou, na naplnenie
ktorej sa vyžaduje, aby strany sporu označovali a súčasne predkladali dôkazy. Preto strana sporu má
tak nie len povinnosť tvrdenia, obsahom ktorej je uvádzanie skutočností rozhodných k posúdeniu jeho
nároku, ale aj dôkaznú povinnosť, obsahom ktorej je označovanie a predkladanie samotných dôkazov. V
zmysle prejednacej zásady tak dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno nesú strany sporu, nie súd. Pre

úplnosť súd poznamenáva, že dôkazná povinnosť má dve časti, a to že strana sporu je povinná najskôr
relevantné skutkové tvrdenia predniesť a následne je povinná preukázať ich pravdivosť relevantnými
dôkazmi. Žalovaný však náklady vo výške 5 640 eur vynaložené na nájomnom, ani náklady vo
výške 6 000 eur titulom investícii do predmetného bytu relevantným spôsobom nepreukázal. Nepredložil
žiadne dôkazy, z ktorých by mohol súd bez pochybností zistiť dôvodnosť týchto nákladov. Súd uvádza,
že preukázanie dôvodnosti týchto nákladov nie je vecou súdu, ale ako bremeno tvrdenia zaťažuje

žalovaného. Bolo preto povinnosťou žalovaného úplne a pravdivo opísať všetky rozhodné skutočnosti,
teda z akých jednotlivých nárokov uplatnené sumy 5 640 eur 6 000 eur pozostávajú, akým spôsobom boli
vypočítané, a tieto rozhodné skutočnosti aj preukázať. Súd zdôrazňuje, že na preukázanie dôvodnosti
týchto nákladov žalovaný nepredložil žiadne relevantné dôkazy. Len samotné tvrdenie, že žalovanému
tieto náklady vznikli a tieto uhradil, nie je bez ďalšieho dostatočné. Žiadnym dôkazom nebolo v konaní

preukázané, že by žalovaný zaplatil na nájomnom 5 640 eur. Naviac aj z obsahu znaleckého posudku
(č.l.5) vyplýva, že doklady k materiálom a prácam neboli doložené, pričom na obhliadke nebol uvedený
ani bližší časový údaj stavebných prác. Súd tak dospel k záveru, že za daného stavu nemôže bez
pochybností prijať záver o dôvodnosti týchto nákladov.

25. Súd dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z uvedeného dôvodu
sa súd zaoberal len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré považoval z hľadiska
skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné.

26. V závere teda súd považoval za potrebné vysporiadať sa s námietkami vznesenými žalovaným
v priebehu konania vzťahujúcich sa k znaleckému posudku. Žalovaný namietal bezpredmetnosť
znaleckého posudku v danom konaní, nakoľko z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že ustanovená
znalkyňa oceňovala byt ako nehnuteľnosť. Mal za to, že predmetom oceňovania nebol členský podiel.

Okresný súd túto námietku žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú. Tak z písomného znaleckého
posudku, ako aj z výsluchu znalkyne k znaleckému posudku vyplýva, že znalkyňa oceňovala všeobecnú
hodnotu bytu, avšak táto predstavuje trhovú hodnotu členského podielu. Je tak možno konštatovať,
že všeobecná hodnota/trhová hodnota členského podielu sa rovná trhovej cene bytu. Správnosti
znaleckého posudku svedčí aj vyššie citovaná judikatúra. Okresný súd dodáva, že všeobecnou cenou

členského podielu v bytovom družstve je cena, za ktorú je možné v danom mieste a čase nadobudnúť
alebo predať členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia, veku a
podobne. Obvykle sa táto cena zisťuje porovnaním s už zrealizovanými predajmi a kúpami podobných
bytov v danom mieste a čase (rozsudok NS SR 5 Cdo 29/2000). Z obsahu znaleckého posudku vyplýva,
že ustanovená znalkyňa takýmto spôsobom pri oceňovaní členského podielu postupovala. Prílohou

znaleckého posudku sú aj podklady z realitných kancelárií. Možno tak ustáliť, že členský podiel má
majetkovú hodnotu vo výške hodnoty spoločného bytu, a teda znalecký posudok súd v tomto smere
považoval za správny. Rovnako súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku vo vzťahu k znaleckému
posudku v súvislosti s odborom ustanovenej znalkyne, a to stavebníctvo odhad hodnoty nehnuteľností.
Podľa rozsiahlej ustálenej judikatúry, tak ako už bolo vyššie uvedené, hodnota členského podielu (v

družstve) zodpovedá trhovej hodnote konkrétnej nehnuteľnosti (vo vlastníctve družstva), ku ktorej sa
členský podiel viaže, a to v mieste a čase, kedy dochádza k zániku spoločného nájmu k nehnuteľnosti
(vo vlastníctve družstva) a zániku spoločného členstva strán sporu v družstve. Vzhľadom na uvedené tak
možno konštatovať, že na zistenie požadovanej trhovej hodnoty sú potrebné odborné znalosti znalca,
ktorý sa zaoberá odhadom hodnoty nehnuteľností, a teda znalkyňa Ing. Katarína Brtáňová bola zo

strany súdu ustanovená správne. Naviac aj sama znalkyňa pred súdom potvrdila, že zadanú znaleckú
úlohu bežne v rámci svojho odboru vykonáva. Súd v tejto súvislosti dodáva, že z jeho činnosti je
mu známe, že k zadanej znaleckej úlohe, a to určenia všeobecnej hodnoty/trhovej hodnoty členského
podielu družstevného bytu, sa ustanovuje znalec z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností.Táto skutočnosť je zistiteľná aj z rozsiahlej judikatúry na vec sa vzťahujúcej, či rozhodovacej činnosti
súdov. Okresný súd nevyhodnotil znalecký posudok ako nejasný a nepreskúmateľný ani z časového
hľadiska, t.j. určovania trhovej hodnoty členského podielu k 14.09.2015 (k zániku spoločného nájmu)

a ponúk realitných kancelárii na predaj a kúpu porovnateľných bytov k 13.09.2016. Znalkyňa otázku
času oceňovania členského podielu pri výsluchu vysvetlila tak, že znalecký posudok vypracovala k
technickému dátumu, t.j. technickému stavu bytu k 14.09.2015, pričom však všeobecnú hodnotu určila
k dátumu vypracovania znaleckého posudku, nakoľko v medziobdobí bola vykonávaná rekonštrukcia.
Znalkyňa rovnako pri výsluchu vysvetlila z akého dôvodu pri oceňovaní hodnoty členského podielu

nezohľadňovala úverové zaťaženie a stanovy družstva. Uviedla, že úverové zaťaženie prechádza na
kupcu. Okresný súd má za to, že takéto zohľadnenie nie je ani vzhľadom na charakter znaleckej úlohy, a
to oceňovanie hodnoty nehnuteľnosti ako takej, potrebné. Z rovnakého dôvodu, pri charaktere znaleckej
úlohy, súd nevidí dôvod prihliadať pri oceňovaní hodnoty nehnuteľnosti na stanovy družstva.

27. Žalobcovi vzniklo právo aj na úroky z omeškania vo výške stanovenej zákonom, teda podľa vyššie

uvedených ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 nariadenia
Vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne
(výška základnej úrokovej sadzby ECB v období od 9.12.2015 do 16.03.2016 bola vo výške 0,05 %
ročne; súd má o tomto vedomosť zo svojej činnosti - 186 ods. 1 CSP) odo dňa podania žaloby na
vyporiadanie členského podielu, t.j. od 08.01.2016 do zaplatenia.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v plnom rozsahu (100%), preto súd o trovách konania rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré
vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 252 CSP každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

29. V ustanovení § 252 CSP sa odráža systém platenia trov konania, v zmysle ktorého výdavky súvisiace
so súdnym konaním zásadne znáša ten, komu vznikli, a až následne sa rozhoduje o tom, či tieto
výdavky sú trovami konania, a o tom, kto tieto trovy konania nahradí (§ 255 a nasl. CSP). Nová právna
úprava druhy trov konania nevymedzuje ani príkladným výpočtom, ako to bolo v ustanovení § 137

OSP. Trovami konania spravidla budú hotové výdavky strán a ich zástupcov ako cestovné náhrady,
stravné, náklady na ubytovanie, poštovné, súdne poplatky, ušlý zárobok, trovy dôkazov, odmena za
právne služby poskytnuté advokátom a iné. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že znalečné
možnopovažovaťzatrovykonania,akotrovydôkazov.Vdanomprípadenebolistranamisporuuhradené
zálohy vo výške 100 eur, ktoré si vyžiadalo znalecké dokazovanie, t.j. nesplnili si povinnosť zložiť zálohy

na trovy podľa uznesenia č.k. 41C/4/2016-49 zo dňa 04.04.2016. O všetkých trovách konania (teda
aj o znalečnom) rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, v zmysle § 262 ods. 1 CSP.
Vychádzajúc z uvedeného súd v rozhodnutí vo veci samej rozhodol aj o nároku ustanovenej znalkyne
na náhradu znalečného v rozsahu 100 %, a to voči žalovanému ako neúspešnej strane sporu. O výške
náhrady znalečného rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom

počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.