Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. február 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/127/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110231041
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7110231041.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr.

Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcov 1. U. V., nar. XX.X.XXXX a 2. Z. V., nar.
X.X.XXXX, obaja bytom v M., X. XX, zastúpení Mgr. Ladislavom Riedlom, advokátom so sídlom Prešov,
Levočská 4703/89 proti žalovaným 1. C.. P. Z., nar. X.X.XXXX, bytom v M., T. X, zastúpený Advokátskou
kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom v Košiciach, Užhorodská 21 a 2. Územné bytové
družstvo,Košice-Ťahanovce,sosídlomvKošiciach,Bukureštská12,IČO:00594725,zastúpenýJUDr.
Annou Lacovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Pražská 4, o určenie neplatnosti zmlúv, o určenie, že
žalobcovia sú výlučnými nájomníkmi bytmi a o určenie členstva žalobcov v bytovom družstve, o odvolaní

žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 20.9.2016 č.k. 12C/215/2010-600 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému 2) p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom.

Žalovanému 1) n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o
určenie, že

- Zmluva o prevode členských a nájomných práv a povinností a dohoda o majetkovom vysporiadaní
k bytu č. X na X. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX na X. H. XX X. M. so spoluvlastníckymi
podielmi na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 2752/100000-in z 5.2.2010
uzavretá medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným v 1. rade,

- Zmluva o prevode členstva k bytovému družstvu a o prevode práv a povinností spojených s členstvom

v bytovom družstve k bytu č. X na X. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX na X. H. XX X.
M. so spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti
2752/100000-in z 5.2.2010 uzavretá medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným v 1. rade, sú absolútne
neplatné,

- Zmluva z 5.8.2010 o prevode bytu č. X na X. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX na X.Š. H. XX
X. M. so spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti

2752/100000-indoosobnéhovlastníctvažalovanéhov1.rade,kuktorejSprávakatastra Košicepovolila
vklad jeho vlastníckych práv pod V-6453/2010, je absolútne neplatná,- žalobcovia v 1. a 2. rade sú výlučnými a jedinými nájomníkmi bytu č. X na X. poschodí bytového domu
súpisné č. XXXX na X. H. XX X. M. so spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu o veľkosti spoluvlastníckych podielov 2752/100000-in,

- žalobcovia v 1. a 2. rade sú členmi Územného bytového družstva, Bukureštská 12, 040 13 Košice.

Ďalším výrokom rozsudku priznal žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania v 100 %-nej výške s

tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia sa domáhali vydania rozhodnutia o
piatich určovacích výrokoch, ktoré sa týkali bytu č. X na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX

na X.R. H. XX X. M. so spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu o veľkosti 2752/100000 (ďalej iba „sporný byt“). Prvý výrok sa týkal určenia neplatnosti zmluvy o
prevode členských a nájomných práv a povinností a dohody o majetkovom vysporiadaní k spornému
bytu, ktorú uzavreli žalobcovia v 1. a 2. rade so žalovaným v 1. rade dňa 5.2.2010. Na základe tejto
zmluvy došlo k prevodu členských práv a nájomných povinností zo žalobcov na žalovaného v 1. rade.

Po preskúmaní zmluvy súd prvej inštancie skonštatoval, že táto obsahuje všetky všeobecné náležitosti
(účastníkov zmluvy, predmet zmluvy, ako aj hodnotu členského podielu k prevádzanému bytu) a zároveň
obsahuje aj náležitosti podľa § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. Účastníci zhodne uviedli, že túto zmluvu
podpísali u notára a podpisy na zmluve nespochybnili. Dokonca ich predložili ako porovnávací materiál
znalkyni z odboru písmnoznalectva. Technický stav bytu pred podpisom zmluvy skontroloval bytový

technik žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 1. rade vyrovnal finančné pozdĺžnosti prevádzajúcich voči
žalovanému v 2. rade, o čom svedčia pokladničné doklady č. 205, 207 a 208. Ak žalobcovia tvrdili, že
nikdy nemali v úmysle predať svoje členské práva na žalovaného v 1. rade, uvedené konanie žalobcov
toto ich tvrdenie vyvracia. Žalovaný 2/ nemal žiadnu pochybnosť o tom, aká je vôľa žalobcov, či chcú
alebo nechcú vykonať prevod členských práv na žalovaného v 1. rade, inak by k prevodu členských práv

nedošlo. Okrem toho žalovanému v 2. rade nebola predložená žiadna iná zmluva týkajúca sa členstva v
bytovom družstve, teda pre ktorú pripravil žalovaný v 1. rade, resp. ju pripravil L.. Š.. Tvrdenie žalobcov,
že prevod členských práv na žalovaného v 1. rade mal byť len dočasný do doby splatenia pôžičky,
sa žalobcom nepodarilo preukázať žiadnym dôkazom. Žalovaný v 2. rade uviedol, že jeho stanovy
dočasných členských práv nepoznajú a nepripúšťajú. Žalobcom sa nepodarilo preukázať, že zmluva o

prevodečlenskýchanájomnýchprávapovinnostíadohodaomajetkovomvysporiadanízodňa5.2.2010
je neplatná z dôvodu chýbajúcej slobodnej vôle. Sami potvrdili a bolo to aj preukázané, že sa podieľali
na príprave zmluvy, požiadali žalovaného v 2. rade o pripravenie zmluvy, poskytli svoje údaje, vyplatili
podĺžnosti voči žalovanému v 2. rade a požiadali, aby technik žalovaného v 2. rade skontroloval ich byt.
Samotnú zmluvu pred notárom riadne podpísali a priniesli ju späť žalovanému v 2. rade. Naviac, ich

ďalšie správania sa ako nájomcov nenasvedčuje tomu, že by sa cítili byť nájomcami bytu. Nájomné, ako
to bolo preukázané, už od mesiaca marec 2010 platil žalovaný v 1. rade. Súd prvej inštancie mal preto
dostatočne preukázané, že zmluva o prevode členských a nájomných práv a povinností a dohoda o
majetkovom vysporiadaní uzatvorená medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade dňa 5.2.2010 je neplatná,
preto žalobu o určenie jej neplatnosti zamietol.

3. Žalobcovia ďalej žiadali o určenie, že zmluva o prevode členstva k bytovému družstvu a prevod práv
a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve uzatvorená medzi žalobcami a žalovaným v 1.
rade dňa 5.2.2010 je neplatná. V tejto zmluve si strany dohodli rozhodcovskú doložku, avšak neskôr
výslovne uviedli, že na nej netrvajú a súhlasia, aby vo veci rozhodol súd. Súd prvej inštancie skúmal

naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je. Zmluva mala slúžiť k tomu, aby došlo k
prevodu členstva v bytovom družstve a k prevodu práv a povinností zo žalobcov ako prevádzajúcich na
žalovaného v 1. rade ako nadobúdateľa. Táto zmluva nebola žalovanému v 2. rade nikdy predložená,
pričom v zmysle zmluvy členské práva a povinnosti sa prevádzajú na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu
predložením tejto zmluvy bytovému družstvu. Keďže zmluva nebola družstvu predložená, nemohli z nej

nastať akékoľvek účinky. Okrem toho bolo družstvo v záhlaví zmluvy zle označené. Súd prvej inštancie
opätovne uviedol, že k účinnému prevodu členských a nájomných práv a povinností zo žalobcov na
žalovaného v 1. rade došlo na základe zmluvy o prevode členských a nájomných práv a povinností a
dohody o majetkovom vysporiadaní zo dňa 5.2.2010, ktorú vyhotovilo družstvo. Na základe zmluvy oprevode členstva k bytovému družstvu a o prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom
družstvezodňa5.2.2010,ktorúvyhotovilžalovanýv1.radenedošlokžiadnymprávnymúčinkomapreto
na určenie jej neplatnosti chýba naliehavý právny záujem. Existencia naliehavého právneho záujmu je

pritom základnou podmienkou pri určovacej žalobe. Súd prvej inštancie uviedol, že v čl. III bod 1 zmluvy
sa uvádza suma 50.000,00 eur ako cena za prevod členských práv a povinností na nadobúdateľa, teda
žalovaného v 1. rade. V tomto konaní však súd nerozhodoval o zaplatení ceny za prevod členských
práv, ale posudzoval iba určenie jej platnosti, pri ktorom musel skúmať naliehavý právny záujem. Keďže
tento nebol daný, nemohol sa súd zaoberať platnosťou alebo neplatnosťou zmluvy. Listiny, ktoré mali

byť podpísané u notára neboli súdu predložené, preto ich súd nemohol preskúmať. Tretím výrokom sa
žalobcovia domáhali určenia absolútnej neplatnosti zmluvy zo dňa 5.8.2010 o prevode sporného bytu
do osobného vlastníctva žalovaného v 1. rade, ku ktorej Správa katastra Košice povolila vklad pod č.
V 6453/2010. Ďalším výrokom sa domáhali určenia, že sú naďalej výlučnými a jedinými nájomníkmi
sporného bytu a určenia, že sú naďalej členmi žalovaného v 2. rade. Aj pri týchto výrokoch súd prvej
inštancie najskôr skúmal naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení. Súd prvej inštancie už

pri prvom výroku skonštatoval, že zmluva o prevode členských a nájomných práv a povinností a dohoda
o majetkovom vysporiadaní k spornému bytu zo dňa 5.2.2010 uzavretá medzi žalobcami a žalovaným
v 1. rade je platná, na základe toho došlo k platnému prevodu členských a nájomných práv a povinností
zo žalobcov na žalovaného v 1. rade. V zmysle čl. 18 bod 7 stanov žalovaného v 2. rade členstvo v
družstve zaniká prevodom členských práv na inú osobu. V tomto prípade členské práva zo žalobcov

prešli prevodom na žalovaného v 1. rade a tým členstvo žalobcov v družstve zaniklo. Z toho dôvodu
súd musel žalobu o určenie, že žalobcovia sú členmi žalovaného v 2. rade zamietnuť. Podľa čl. 47
písm. a/ stanov nájom družstevného bytu zaniká zánikom členstva nájomcu k družstevnému bytu podľa
čl. 18 stanov. Keďže členstvo žalobcov v družstve zaniklo platným prevodom ich členských práv na
žalovaného v 1. rade, zanikol aj nájom k družstevnému bytu. Preto súd prvej inštancie aj túto žalobu

zamietol. Pokiaľ ide o tretí výrok petitu žaloby, teda požadované určenie absolútnej neplatnosti zmluvy o
prevode vlastníctva družstevného bytu zo žalovaného v 2. rade a žalovaného v 1. rade, uviedol súd prvej
inštancie, že aj tu najskôr skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určení, resp.
čo by sa stalo a ako by sa zmenilo právne postavenie žalobcov pri určení neplatnosti tohto právneho
úkonu. V prípade, ak by súd určil, že zmluva je absolútne neplatná, vlastníkom bytu by sa stalo družstvo,

teda žalovaný v 2. rade. Keďže však žalobcovia nie sú členmi družstva, ani nájomníkmi družstevného
bytu, ich postavenie by sa žiadnym spôsobom nezmenilo. Preto súd prvej inštancie skonštatoval, že
žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení a žalobu aj v tejto časti zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal náhradu trov konania úspešnej strane.

4. Proti rozsudku podali odvolanie žalobcovia. Odvolanie odôvodnili nevykonaním navrhnutých dôkazov
potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávnymi skutkovými zisteniami, ku ktorým súd
dospel na základe vykonaných dôkazov a tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Navrhujú, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

5. V dôvodoch odvolania uvádzajú, že konanie žalovaného v 1. rade považujú za podvod. Žalobu
nepodali z účelových dôvodov, kedy by mali za cieľ negovať svoje konanie, ale preto, že boli žalovaným
v 1. rade privedení do omylu, ktorý vyústil do straty obydlia. Ak by mali záujem nehnuteľnosť predať, ako
každá zmluvná strana by sa snažili získať z prevodu čo najvyšší majetkový prospech, teda minimálne

trhovú cenu. Nie je možné pripustiť, aby pri dlhu 5.000,00 eur boli presvedčení o predaji svojho bytu.
Súd nesprávne vyhodnotil určitosť a vážnosť vôle v rámci jednania so žalovaným v 1. rade a nezaoberal
sa posúdením týchto atribútov. Poukazujú na osobné pomery žalovaného v 1. rade a tvrdia, že aj
keď žalovaný v 1. rade si sám stanovil zaplatenie sumy 50.000,00 eur za sporný byt, tvrdia, že jeho
vôľou nikdy nebolo zaplatenie tejto sumy. Zaplatil dlžoby žalobcov a zvyšok odovzdal. Poukazujú na

to, že neurčitosť zmluvných ustanovení ide na ťarchu strany, ktorá zmluvu vyhotovila. Suma 50.000,00
eur, ak by bola vyplatená pred podpisom zmluvy, by bola plnením bez právneho dôvodu. Tvrdia tiež,
že suma 50.000,00 eur nezodpovedá trhovej hodnote sporného bytu. Opakujú, že nemali v úmysle
uskutočniť trvalý prevod členských práv a povinností k družstevnému bytu na žalovaného v 1. rade,
chceli si len požičať peniaze, pričom zmluvu o prevode členských práv podpisovali v tiesni a za nápadne

nevýhodných podmienok. Tieseň osvedčujú tým, že v čase, keď sa obrátili na žalovaného v 1. rade so
žiadosťou o pôžičku, sa viedlo voči nim exekučné konanie. Nevýhodné podmienky osvedčujú tým, že
žalovaný nadobudol 3-izbový rekonštruovaný byt za sumu 25.400,00 eur. Žalobcovia popreli pravosť
svojich podpisov na zmluve o prevode členských práv a navrhovali znalecké dokazovanie. Popierajúuzavretie rozhodcovskej doložky a podpis uznania dlhu. Poukazujú na identické zmluvy o prevode
členských a nájomných práv a povinností z 5.2.2010 s odvolaním sa na zástupkyňu žalovaného v 2. rade
uvádzajú, že ide o neštandardný postup. Súd sa nezaoberal námietkami žalobcov o pravosti podpisov v

overovacejknihe.KpravostipodpisovpoukazujúnaznaleckýposudokznalkyneU.O.atvrdia,žesvedok
Š. vyhotovil zmluvu bez údajov žalobcov. Z vyjadrenia svedka T. vyvodzujú záver, že varovanie o tom, že
môže prísť žalobca o byt, môže znamenať to, že sa jednalo o zábezpeku pôžičky. Pokiaľ ide o výpoveď
svedka Kavečanského, tento nekontroloval obsah predloženej listiny, ani ich počet. Odvolatelia tvrdia,
že žalovaný v 1. rade zneužil zmluvy o prevode členských práv k bytu, ktoré oni podpísali s vedomím, že

ide o zabezpečovací prevod práva, aby následne odkúpil sporný byt a stal sa jeho vlastníkom. Popierajú,
že by dostali za byt sumu 50.000,00 eur, fakticky išlo o sumu 25.400,00 eur. Takéto konanie obchádza
zákon, resp. mu odporuje a je v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o trovy konania poukazujú na to,
že právny zástupca im bol určený Centrom právnej pomoci. Ak si nemôžu dovoliť vlastného advokáta,
nemôžu zaplatiť ani advokáta protistrany.

6. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol rozsudok potvrdiť, pretože ide o skutkovo
i právne správny a plnohodnotný rozsudok s obsiahlym a vyčerpávajúcim odôvodnením. Namieta,
že podstata argumentácie žalobcov spočíva v osočovaní žalovaného v 1. rade a z vymyslených a
bludných obvinení jeho osoby z podvodov bez akéhokoľvek dôkazu. K namietaným odvolacím dôvodom
uvádza, že odvolateľ neoznačil dôkaz, ktorý by chcel vykonať a s ktorým by sa súd nevyrovnal v

odôvodnení rozsudku najmä taký, ktorý by mohol zvrátiť dôkaznú situáciu v prospech žalobcov. Navyše
právny zástupca žalobcov dňa 20.9.2016 výslovne uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania. Odvolatelia takisto neoznačili dôkazy, z ktorých by súd vyvodil nesprávne skutkové
zistenia alebo s ktorými by sa nezaoberal. Z odvolania takisto nie je možné logicky ani gramaticky
dôvodiť, ktoré právne normy súd nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav. Žalovaný v 1. rade

ďalej uvádza, že v celom konaní sa nepreukázali tvrdenia žalobcov o pôžičke a zabezpečovacom
prevode.Dodatočnéspochybňovanievôleúčastníkovprávnehoúkonunemôžeprávneúkonyzneplatniť.
V súlade s princípom právnej istoty a legitímneho očakávania vždy má prednosť výklad platnosti
zmluvy nad výkladom o jej neplatnosti a na dodatočné zmeny o náladách účastníkov v podobe
spochybňovania vôle pri písomných právnych úkonoch súd neprihliadne. Žalovaný 1/ sa ďalej vyjadruje

k jednotlivým dôkazným prostriedkom, resp. k jednotlivým dôkazom, ktoré boli v konaní vykonané
a spochybňuje, že by mal uviesť žalobcov do omylu. Žalobcovia dobrovoľne požiadali družstvo o
vyhodnotenie konkrétneho typu zmluvy o prevode družstevného podielu, pričom družstvu nadiktovali
svoje osobné údaje žalovaného 1/ ako údaj nadobúdateľa, ktoré družstvo zapísalo do zmluvy o prevode
družstevného podielu. Následne žalobcovia zmluvy dobrovoľne podpísali u notára. Spochybňujú len

prvopis zmluvy, čo je nezmysel, pretože účinky prevodu spôsobil prvopis tejto zmluvy, ktorú pripravilo
družstvo. Zdôrazňuje, že žalobcovia zorganizovali stretnutie a vykonali obhliadku a odpočet energií v
byte s technikom družstva. Žalobcovia potvrdili aj prijatie finančnej čiastky podľa toho, ako to žalovaný
v 1. rade opísal, teda že najprv vyplatil dlhy za žalobcov a zvyšok do sumy 50.000,00 eur odovzdal
žalobcovi. K ďalším argumentom odvolateľov žalovaný v 1. rade uvádza, že žalobcovia nežiadajú

zaplatenie kúpnej ceny za prevod družstevného podielu a preto je irelevantné dokazovať odovzdanie
ceny, ktoré je preukázané v ust. čl. III ods. 1 zmluvy o prevode práv a povinností. Spochybňuje odvolacie
námietky, že by dôvodom prevodu bytu bola tieseň. Navyše konštatuje, že tieseň a nápadne nevýhodné
podmienky sú podľa § 49 Občianskeho zákonníka možnosťou na odstúpenie od zmluvy a nespôsobujú
neplatnosť zmluvy.

7. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov
odvolacieho konania. Uvádza, že nebol účastníkom jednaní medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade,
preto sa nemôže vyjadriť k tvrdeniam o priebehu a úmysle vykonať prevod členských a nájomných
práv. Žalobcovia doručili žalovanému dňa 5.2.2010 zmluvu o prevode členských a nájomných práv a

povinností a dohodu o majetkovom vysporiadaní, ktorá spĺňala všetky právne a formálne náležitosti a
dňom jej predloženia nastali aj jej účinky. Pravosť podpisov na zmluve nebola spochybnená. Žalobcovia
tvrdia,ženemalizáujemnehnuteľnosťpredať,pričomvšakpredmetomkonanianiejeneplatnosťpredaja
nehnuteľnosti, pretože žalobcovia neboli vlastníkmi bytu a nemohli ho predávať. Z odvolania pritom nie
je zrejmé, ktoré skutočnosti súd nedôsledne posúdil a ktoré ustanovenia zákona neposúdil správne. Súd

prvej inštancie vykonané dokazovanie vyhodnotil a posúdil vôľu strán a v okamihu vykonania úkonu tak,
že žalobu zamietol rešpektujúc základnú podmienku vyhodnotenia dokazovania. Bolo preukázané, že
zmluva o prevode členských a nájomných práv a povinností a dohoda o majetkovom vysporiadaní boli
uzavreté, že žalobcovia svoje podpisy úradne overili a zmluvu riadne doručili žalovanému v 2. rade, vsúlade so zákonom nastali jej účinky. Finančné vysporiadanie medzi účastníkmi nespôsobujú neplatnosť
zmluvy a ich nezaplatenie nebolo predmetom konania pred súdom.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) posúdil podmienky prípustnosti odvolania a dospel k
záveru, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou a smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné. Odvolací súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože
nebol daný dôvod na jeho nariadenie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolací súd preskúmal napadnutý
rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo

a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je nedôvodné.

9. Podľa § 380 ods. 1, 2 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

10. Povinnosťou odvolateľa je jednoznačne vymedziť v podanom odvolaní, z akých dôvodov žiada o

preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Odvolacie dôvody musia byť skutkovo a právne dostatočne
špecifikované takým spôsobom, aby bolo zrejmé, ktorý zo zákonom taxatívne vymedzených odvolacích
dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 CSP je uplatnený. Zároveň musí byť zrejmé, aká konkrétna
procesná vada konania alebo rozhodnutia súdu prvej inštancie napĺňa podľa názoru odvolateľa príslušný
odvolací dôvod. Ako odvolacie dôvody je možné namietať procesné vady konania, nesprávnosť

napadnutého rozhodnutia po skutkovej stránke alebo jeho nesprávnosť po právnej stránke. Odvolací
súd je potom viazaný dôvodmi odvolania tak, ako ich odvolateľ vymedzil, teda nemôže prihliadať na iné
prípadné pochybenia, aj keby ich sám zistil, ak neboli uplatnené odvolateľom. Jedinou výnimkou, pri
ktorej odvolací súd môže prihliadať na vady konania nad rámec uplatnených odvolacích dôvodov, sú
procesné podmienky a ich splnenie.

11. Odvolatelia tvrdia, že napádajú nesprávnosť skutkového zistenia veci, neúplnosť skutkových
zistení súdu prvej inštancie a nesprávne právne posúdenie veci. Tieto namietané odvolacie dôvody
korešpondujú odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP.

12. Odvolací súd je však nútený konštatovať, že žalobcami takto všeobecne pomenované odvolacie
dôvody nemajú svoj konkrétny odraz v ďalšom texte odvolania, ktorý je iba opakovaním procesných
pozícií a tvrdení žalobcov tak, ako boli prezentované v konaní pred súdom prvej inštancie. Obsah
odvolania v zásade vôbec nereaguje na konkrétne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie,
ktorými bolo napadnuté rozhodnutie odôvodnené.

13. Vo vzťahu k namietanému nevykonaniu dokazovania súdom prvej inštancie odvolací súd považuje
za potrebné uviesť, že vyhlásením uznesenia o vyhlásení dokazovania za skončené na pojednávaní
dňa 20.9.2016 došlo k nastoleniu stavu tzv. zákonnej koncentrácie konania (§ 154 CSP). Zo zápisnice
o pojednávaní (č. l. 592 spisu) vyplýva prednes právneho zástupcu žalobcov, že nemá ďalšie návrhy

dokazovanie. Preto odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP nie je naplnený.

14. Nesprávnosť skutkových zistení ako odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP sa
prejavuje tým, že súd prvej inštancie v procese hodnotenia dokazovania nesprávne vyhodnotil dôkazy
a nesprávnosť jeho skutkových zistení spočíva v tom, že opomenul prihliadnuť na skutočnosti,

ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli, resp. prihliadol na také skutočnosti, ktoré z vykonaného
dokazovania nevyplynuli.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že súd prvej inštancie vyhodnotil vykonané dôkazy v plnom súlade s postupom uvedeným v

ust. § 191 CSP a so základnými princípmi civilného sporového konania. Súd prvej inštancie v dôvodoch
rozhodnutiajasneazrozumiteľneuviedol,zktorýchdôkazovvychádzalpribudovanískutkovéhozákladu
pre svoje rozhodnutie a ako ich vyhodnotil. Jeho rozhodnutie o zamietnutí žaloby o neplatnosť Zmluvy
o prevode členských a nájomných práv a povinností a dohody o majetkovom vysporiadaní sporného
bytu z 5.2.2010 (zmluva, ktorá po jej podpísaní bola predložená bytovému družstvu) bolo založené na

skutkovom zistení, že táto zmluva spĺňa všetky formálne a obsahové náležitosti a na jej základe došlo k
právnym účinkom prevodu. Ak odvolatelia tvrdia, že ich úmyslom nebolo uzavrieť o prevode členských a
nájomnýchprávapovinností,súdprvejinštanciesprávneuvádza,žetotoichtvrdenienebolopreukázané
dôkazmi a preto súd vychádzal zo skutkového záveru, že došlo k riadnemu uzavretiu tejto zmluvy.16. V ďalších častiach žalobného petitu žalobcovia žiadali o určenie, že ďalšia (v poradí druhá) zmluva
o prevode členstva k bytovému družstvu a o prevode práv a povinností je neplatná, že zmluva o

prevode vlastníckeho práva medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade je neplatná a o určenie,
že žalobcovia sú výlučnými nájomníkmi bytu a členmi ÚBD Košice - Ťahanovce. Všetky tieto časti
žalobného návrhu zamietol súd prvej inštancie z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu.
Odvolatelia v dôvodoch odvolania žiadnym spôsobom nespochybňujú dôvody rozhodnutia súdu prvej
inštancie vo vzťahu k jeho záveru o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe,

rovnako ako ani vo vzťahu k neúčelnosti určovacej žaloby vo vzťahu k tomu, akým spôsobom by sa malo
zmeniť postavenie žalobcov v prípade požadovaného určenia. V tomto smere z textu odvolania nie je
možné vyvodiť vôbec žiadne konkrétne odvolacie námietky vo vzťahu k dôvodom súdu prvej inštancie.

17. Preukázanie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe je zákonným predpokladom
procesnej úspešnosti žalobcu v konaní. To vyplýva z ustanovenia § 137 písm. c) CSP, podobne

to platilo za účinnosti predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy (§ 80 písm. c) O.s.p.). Ak žalobca
nepreukáže existenciu naliehavého právneho záujmu, konajúci súd žalobu zamietne bez toho, aby
skúmal vecnú opodstatnenosť žaloby. Naliehavý právny záujem na určení je daný spravidla vtedy,
ak by bez požadovaného určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo by sa jeho právne postavenie
stalo neistým. Podľa ustáleného právneho názoru najvyšších autorít zároveň platí, že určovacia

žaloba má preventívny charakter a spravidla bude neopodstatnená vtedy, ak žalobca môže žalovať
priamo na splnenie povinnosti (k povahe určovacích žalôb pozri napríklad R 24/1995, ZSP 78/2006,
II. ÚS SR 590/2017, 5Cdo 31/2011, 4Cdo 111/2008, 2Cdo 28/2009). Súd prvej inštancie dôkladne
posúdil otázku existencie naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení neplatnosti
právnych úkonov, resp. určení, že sú členmi bytového družstva a nájomného bytu. Odvolací súd sa s

dôvodmi rozhodnutia stotožňuje a opakuje, že odvolatelia tieto závery súdu prvej inštancie kvalifikovane
nespochybnili.

18. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ktoré je odvolacím dôvodom podľa § 365
ods. 1 písm. h) CSP, je odvolací súd rovnako nútený konštatovať, že odvolatelia neuvádzajú, ktoré

konkrétne ustanovenia hmotného práva mal súd podľa ich názoru na vec aplikovať a neaplikoval ho,
ktoré konkrétne ustanovenie hmotného práva súd nesprávne interpretoval alebo akým spôsobom malo
dôjsť ku nesprávnej aplikácii hmotného práva na zistený skutkový stav veci. Odvolací súd konštatuje,
že právne posúdenie veci súdom prvej inštancie je v celom rozsahu správne.

19. Ak žalobcovia tvrdia, že uzavreli zmluvu v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, upozorňuje
odvolací súd na to, že podľa § 49 Občianskeho zákonníka (OZ) účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni
za nápadne nevýhodných podmienok má právo od zmluvy odstúpiť. Žalobcovia netvrdia, že by vykonali
právnyúkon,ktorýmbyodzmluvyodstúpili.Ajprípadnépreukázanietiesnealebonápadnenevýhodných
podmienok nevyvoláva žiadne iné právne následky.

20. Žalobcovia v žalobe namietali neplatnosť troch právnych úkonov. Absolútna neplatnosť právneho
úkonu môže byť spôsobená absenciou alebo nedostatkom niektorej z náležitostí právneho úkonu (§ 35
a nasl. OZ), prípadne tým, že právny úkon svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádzaalebosapriečidobrýmmravom(§39OZ),prípadneideoúžerupodľa§39aOZ.Akodvolatelia

tvrdia, že uzavretie zmluvy o prevode členských a nájomných práv a povinností bolo právnym úkonom
odporujúcim zákonu, resp. právnym úkonom priečiacim sa dobrým mravom, uvádza k tomu odvolací
súd, že z vykonaného dokazovania takýto záver nevyplynul.

21. Odvolací súd opakuje, že dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie žalobu zamietol sú jasne, logicky a

zrozumiteľne uvedené predovšetkým v bodoch 60 až 76 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolací
súdsavcelomrozsahustotožňujesdôvodminapadnutéhorozhodnutiasúduprvejinštancieakonštatuje
ich správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Pokiaľ sa týka jednotlivých odvolacích námietok, na tieto odvolací
súd už reagoval v tomto odôvodnení (body 13. až 19.).

22. Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP.23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP s použitím § 396 ods. 1
CSP. Žalobcovia v odvolacom konaní úspešní neboli, naopak úspech mali žalovaní. Žalovanému v 1.
rade trovy odvolacieho konania nevznikli a žalovanému v 2. rade vznikli spočívajúce v trovách právneho

zastúpenia. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení
veci.

24. Na záver odvolací súd uvádza, že ak odvolatelia namietali, že nemôžu platiť trovy konania,
pretože im bola priznaná právna pomoc prostredníctvom Centra právnej pomoci, táto ich argumentácia

je nedôvodná. Umožnenie prístupu k súdu prostredníctvom poskytnutia bezplatnej právnej pomoci
neoslobodzuje sporovú stranu od povinnosti znášať trovy konania v prípade neúspechu vo veci.
Vzhľadom na postoj žalobcov v konaní dospel odvolací súd k záveru, že tu nie sú dané ani dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné uplatniť moderačné právo súdu vo vzťahu k povinnosti
neúspešných žalobcov znášať trovy odvolacieho konania.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval o prvej inštancii. Pri dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha
(dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.