Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. december 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/204/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216201456
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2216201456.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:
JUDr. Martina Valentová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: U. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. XXX/X, XXX XX P., o zaplatenie 1.812,38 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 11C/33/2016 - 47 zo dňa 09. januára 2017 v

zamietajúcej časti a v časti splatnosti istiny s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu I. inštancie sa v napadnutej časti splatnosti istiny a príslušenstva a v súvisiacom
výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd I. inštancie výrokom I. zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu
1.276,64 eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.276,64 eur od 29.11.2015 do
zaplatenia, všetko formou pravidelných mesačných splátok vo výške 50,- eur, splatných vždy do 10.dňa
kalendárneho mesiaca, počnúc od 10.01.2017 až do úplného zaplatenia, pod stratou výhody splátok,
výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi náhradu trov
konania v rozsahu 40 %, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Po právnej
stránke súd rozsudok odôvodnil aplikáciou § 52 a nasl., § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“), § 9 ods. 2 písm. j) a k), § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej
iba „ZoSÚ“). Vecne tým, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovuje ZoSÚ v § 9, ktorý v
odseku 1 vyžaduje písomnú formu pri takejto zmluve a v odseku 2 sú stanovené zákonom požadované
náležitosti takejto zmluvy (okrem všeobecných náležitostí podľa OZ). Nedostatok týchto náležitostí,

konkrétne pokiaľ ide o nedostatok písomnej formy zmluvy a ktorejkoľvek z náležitostí uvedených v §
9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) spôsobuje ten dôsledok, že s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) a b)
ZoSÚ sa úver poskytnutý na podklade takejto úverovej zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov
platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na

výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. V predmetnej zmluve z náležitostí požadovaných
daným ustanovením absentuje výslovné uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN,
vypočítanej žalobcom v ÚZ vo výške 15,40 %. Podľa všetkého pri výpočte RPMN žalobca podľa tabuľky
1.2. ÚZ vychádzal z údajov pod bodom 1.2. ÚZ, čo však nepostačuje, keďže zákon vyžaduje, aby zo
zmluvy bolo výslovne zrejmé (bolo v zmluve výslovne uvedené), z akých konkrétnych údajov žalobca
vychádzal pri výpočte RPMN.2. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať uvedenie výšky,
počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru

na účely jeho splatenia. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
má byť o. i. zrejmá ako výška splátky istiny poskytnutého úveru, tak aj výška každej splátky úrokov
poskytnutého úveru a napokon aj výška splátky prípadných poplatkov poskytnutého úveru, ak sú nejaké
poplatkydojednané.Tútonáležitosťpokiaľideouvedenie,akákonkrétnamábyťvýškamesačnejsplátky
samotnejistinyakoľkopredstavujevýškamesačnejsplátkydojednanýchúrokovakoľkovýškamesačnej

platby poplatkov spojených s úverom predmetná ÚZ neobsahuje, keďže obsahuje len uvedenie výšky
súhrnnej splátky, ktorá je u každej z počtu 120 anuitných (rovnomerných) splátok splatných v období
od 16.12.2013 do 15.11.2023 uvedená vo výške 29,93 eur mesačne. Súd má z praktík bánk poznatok,
že každá splátka v sebe zahŕňa v príslušnej časti splácanie časti istiny aj úroku mesačne, teda každá z
anuitných splátok zahŕňa v rôznom pomere splácanie istiny úveru a úrokov s tým, že ich súčet dosahuje
práve výšku mesačnej splátky 29,93 eur a okrem toho je osobitne účtovaná platba poplatku za poistenie

vo výške 0,73 eur mesačne, čím mesačná splátka úveru (istiny a úroku) s poplatkami predstavuje 30,66
eur mesačne. Pokiaľ ide o vyslovený právny záver k náležitosti vyplývajúcej z § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ,
súd poukazuje napr. aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline z 25.09.2014 sp. zn. 9Co/755/2014 a
Krajského súdu v Trenčíne z 25.06.2014 sp. zn. 6Co/523/2014, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia
k danej otázke o. i. poukázal na to, že „účelu úpravy spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť

pre spotrebiteľa a jeho ochrana ako slabšieho účastníka právneho vzťahu) zodpovedá len taký výklad
danéhoustanovenia,ktorýkaždýzúdajovvyjadrenýchvzákoneslovami„výška,početatermínysplátok“
viaže ku každej z tam uvedených položiek teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k poplatkom“. (Porovnaj
a rozsudok Krajského súdu v Žiline z 24.06.2015, sp. zn. 6Co/345/2015: „zákon o spotrebiteľských
úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitostí. Cieľom

takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo-právneho vzťahu zo
spotrebiteľského úveru. Z ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že v čase
uzatvorenia, t. j. k 03.12.2010 zmluvy táto mala obsahovať aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, teda s rozčlenením jednotlivých čiastok nestačí uviesť len celkovú výšku
splátok.“).

3. Predložená zmluva o úvere takýto konkrétny splátkový kalendár neobsahovala. Takáto informácia je
pritom významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého
splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver
je preňho výhodný, prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty

požadovanej navrhovateľom za poskytnutý úver. Nakoľko z predložených listinných dokladov (č. l. 4
a nasl. spisu) vyplýva, že zmluva o úvere presnú výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov neobsahovala (v tomto smere súd tvrdenia uvádzané žalobcom dňa 20.05.2016 - č. l. 30 spisu
nepravdivé), je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, teda len v hodnote poskytnutej
sumy. Na uvedenom konštatovaní už nemôže nič zmeniť ani prípadná výzva súdu na špecifikáciu

žalovanej pohľadávky, ktorej sa žalobca v obdobných sporoch zvykol domáhať. Pre vyššie uvedené
nedostatky ÚZ je potrebné úver na jej podklade poskytnutý žalovanej žalobcom považovať s poukazom
na § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ za úver bezúročný a bez poplatkov.

4. Ak je úver (aj) bez poplatkov, je na mieste záver, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1.900,-

eur a nie vo výške 2.000,- eur, keďže sumu 100,- eur ako poplatok za poskytnutie úveru (článok 1.2.
ÚZ) ihneď na sumu 2.000,- eur započítal a fakticky žalovaná čerpala (a mohla čerpať) iba 1.900,-
eur. Podľa žalobcom doloženého prehľadu obratov na úverovom účte, žalovaná na úhradu záväzku
vyplývajúceho z ÚZ uhradila od uzavretia ÚZ do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru listom z
19.11.2015 celkovo sumu 623,36 eur, konkrétne ako istinu 187,62 eur a ako úroky 435,74 eur. Po

mimoriadnej splatnosti žalovaná už nič neuhradila. Ak vyššie uvedené nedostatky ÚZ (každý jednotlivý
z nich) ZoSÚ sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru na jej podklade
poskytnutého, zohľadniac súčet doterajších platieb žalovanej na splnenie jej záväzku z ÚZ, celkový
dlh žalovanej predstavuje sumu 1.276,64 eur (1.900 - 623,36), ktorú žalobcovi súd zo žalovanej istiny
priznal.Zároveňsúdpriznalžalobcovivočižalovanejajúrokzomeškaniavuplatnenejvýškespoukazom

na § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase vzniku
zmluvného vzťahu účastníkov, aplikovateľného s poukazom na § 10c daného nariadenia v aktuálne
účinnom znení aj na čas omeškania po 31.01.2013, keďže jeho výška, ktorá je v súlade s bodom 4.1.
ÚZ, neprevyšuje výšku zákonných úrokov z omeškania, a to za obdobie od 29.11.2015, t.j. odo dňaurčeného žalobcom po zosplatnení úveru na jeho úhradu. Vo zvyšnej časti žalobu z dôvodov uvedených
vyššie ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, kedy mal
žalobca úspech 70 %, žalovaný 30 %, čistý úspech žalobcu 40 %.

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, a to v časti, kde súd žalobu zamietol a v časti,
v ktorej súd žalovanej povolil dlh zaplatiť v splátkach. Uviedol, že výška RPMN, priemerná RPMN a
celková čiastka, ktorú má dlžník uhradiť na úvere (7.061,20 eur) sú uvedené v bode 1.1. Úverovej
zmluvy. Predpoklady pre výpočet RPMN boli uvedené v Štandardných Európskych informáciách, ktoré

boli priložené dlžníkovi pri podpise Zmluvy. Žalobca má za to, že pokiaľ súd považoval návrh za
neúplný, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie
v zmysle § 129 ods. 1 CSP, resp. 43 ods. 1 OSP za účinnosti OSP. Súd žalobcu na doplnenie návrhu
nevyzval, avšak napriek tomu vo veci meritórne rozhodol, pričom uvedený postup je procesne vadný
a žalobcovi ním bola odňatá možnosť uplatňovať si procesné práva za účelom účinnej ochrany jeho
práv. Uviedol, že v zmysle bodu 1.1. Zmluvy o Pôžičke banka poskytne klientovi peňažné prostriedky

za podmienok uvedených v tejto zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré tvoria
jej neoddeliteľnú súčasť. Z uvedeného vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj
obchodné podmienky banky, a teda niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahovať sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie vo všeobecných
obchodných podmienkach. Výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené v samotnom

texte zmluvy v bode 1.2. Z uvedeného teda vyplýva, že počet a termíny splátok istiny aj úrokov
sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Banka bezplatne a kedykoľvek počas
celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme
amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady
vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe

úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Informáciu, že splácanie spotrebiteľského úveru prebieha
formoumesačnýchsplátokažerozdeleniesplátoknaistinyaúrokyúveruobsahujeamortizačnátabuľka,
bankaklientoviposkytujeužvrámciposkytovaniainformáciípreduzatvorenímzmluvyospotrebiteľskom
úvere prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Anuita a anuitné
splácanie je definované ako pravidelné plynutie pevne stanovených platieb počas určitej špecifikovanej

doby. Anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká. Z uvedeného vyplýva, že na začiatku
úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť úrok a naopak na konci bude najväčší podiel
splátky predstavovať istina, čiže každou ďalšou splátkou sa splácaný úrok znižuje a splácaná istina sa
zvyšuje. Pokiaľ by mal samotný text zmluvy obsahovať podrobný rozpis splátok istiny a úrokov za celé
obdobie splatnosti úveru, znamenalo by to neúmerné rozšírenie rozsahu zmluvy, čo by neprispelo k

jednoduchosti, zrozumiteľnosti a prehľadnosti zmluvnej dokumentácie. Výška, počet a termíny splátok
poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy, sú
uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v sadzobníku poplatkov,
ktorý je súčasťou VOP, a tým aj súčasťou zmluvy. Z povahy jednotlivých poplatkov vyplýva, že nie je
možné vopred stanoviť počet, koľkokrát bude klient daný poplatok povinný zaplatiť, pretože uvedené

bude závisieť od toho, koľkokrát danú službu banky využije. Zároveň termín splatnosti poplatku vyplýva
zo zásad spoplatňovania, ktoré sú súčasťou sadzobníka a ktoré stanovujú, kedy je ktorý poplatok
splatný. Prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho spoplatnenia zmluvy neuvádza,
nakoľko na základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami.

V prospech argumentácie banky svedčí aj fakt, že návrh novely zákona o spotrebiteľských úveroch z
októbra 2015 navrhoval aj § 9 doplniť o odsek 3 v znení „Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
uvedené v odseku 2 musia byť uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a nie v jej prílohách a ani vo
všeobecných obchodných podmienkach.“. Z pripravovanej novely teda vyplýva, že za právneho stavu ku
dňu uzatvorenia dotknutej úverovej zmluvy, zákon o spotrebiteľských úveroch od veriteľa nevyžadoval

zahrnúť všetky náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 do samotného textu zmluvy a z dotknutého písm. k)
taktiež nevyplýva povinnosť uvádzať v zmluve presný rozpis toho, aký podiel z jednotlivých splátok
pripadá na uhradenie istiny a úrokov. Túto funkciu plní amortizačná tabuľka, o ktorú môže spotrebiteľ
kedykoľvek veriteľa požiadať a tento je povinný ju spotrebiteľovi bezplatne poskytnúť. Ďalej poukázal
na návrh generálnej advokátky Q. U. prednesený dňa 09.06.2016 vo veci VEC C-42/15, návrh na

začatie prejudiciálneho konania na Súdnom dvore EÚ, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda vo veci
Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová. K rozhodnutiu súdu, ktorým žalovanému povolil zaplatiť
dlh v splátkach uvádza, že priznanie možnosti splácať dlh v splátkach nebolo zo strany žalovaného
preukázané a zo strany súdu tak nebolo objektívne odôvodnené. Čo sa týka posúdenia samotnýchokolností prípadu, má za to, že žalovaný nepredložil relevantné dôkazy preukazujúce jeho nepriaznivú
finančnú situáciu či majetkové pomery z ktorých by bolo možné usúdiť, že nepriznanie možnosti splácať
dlh v splátkach by ho mohlo existenčne ohroziť. Súd I. inštancie sa vôbec nezaoberal majetkovými

pomermi žalovaného, ale svoje zistenia obmedzil na subjektívny pohľad resp. tvrdenia žalovaného, bez
opory v preukázaných faktoch. Priznaním splátok vo výške 50,- eur mesačne súd zapríčinil, že žalovaný
bude istinu splácať viac ako 3 roky. Týmto rozhodnutím bezdôvodne výrazne zvýhodnil žalovaného.
Posúdenie finančných možností žalovaného pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou
aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia, kedy dôjde jednak k dôslednému

zisteniu majetku žalovaného a jednak k voľbe najvhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutia. Vzhľadom
k uvedenému má žalobca za to, že jeho odvolanie je dôvodné, keďže je daný odvolací dôvod v zmysle
ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP - rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a § 365 ods. 1 písm. b) CSP - súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a navrhuje, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP rozhodnutie súdu I. inštancie v napadnutom

rozsahu zmenil a žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel.

6. Žalovaná odvolací návrh nepodala a k odvolaniu žalobcu sa nevyjadrila.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP),

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu vo veci samej
nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu I. inštancie je vecne správny, avšak v časti splatnosti
istiny s príslušenstvom bolo dôvodným rozhodnutie zrušiť.

8. Predmetom nároku žalobcu bolo zaplatenie sumy 1.812,38 eur, nezaplatené poplatky za poistenie vo
výške 2,19 eur, úrok vo výške 61,17 eur, úrok z omeškania 0,75 eur, úrok 12,90 % ročne z nezaplatenej
istiny vo výške 1.812,38 eur od 20.11.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania 5 % ročne z nezaplatenej
istiny 1.812,38 eur a nezaplatených úrokov 61,17 eur od 20.11.2015 do zaplatenia a náhrada trov

konania a to titulom splatenia poskytnutého úveru.

9. Súd I. inštancie žalobe čiastočne vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.276,64 eur s
ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.276,64 eur od 29.11.2015 do zaplatenia, všetko
formou pravidelných mesačných splátok vo výške 50,- eur, splatných vždy do 10. dňa kalendárneho

mesiaca,počnúcod10.01.2017aždoúplnéhozaplatenia,podstratouvýhodysplátok,pričomvozvyšnej
časti žalobu zamietol.

10. Vzhľadom k odvolaniu žalobcu voči zamietajúcej časti jeho nároku, je predmetom prieskumu
odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody posúdiť, či v danom prípade

prvoinštančný súd rozhodol správne, ak žalobe vyhovel iba čiastočne (v hore uvedenej časti) z dôvodu,
že zmluva neobsahovala zákonom predpísané náležitosti a preto súd považoval úver za bezúročný a
bez poplatkov.

11. Pretože odvolací súd vo veci samej preberá súdom I. inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o

skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vykonal dokazovanie
potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach správne vyhodnotil. Odvolací súd odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov
súdu I. inštancie odchýliť a nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

12. K odvolacím námietkam žalobcu, ktoré spočívali v tom, že zmluva obsahuje všetky náležitosti v
zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. odvolací súd udáva nasledovné:13. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., platného a účinného v čase uzavretia zmluvy,
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí
obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné

poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

14. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. platného a účinného v čase uzavretia zmluvy,
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom

úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

15. V danej veci bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená Úverová zmluva č. 0000000000088201
dňa 19.11.2013, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 2.000 eur. Úver sa žalovaná
zaviazala zaplatiť v mesačných splátkach v počte 120 po 29,93 eur pri dojednanej fixnej úrokovej
miere 12,9 % p. a. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere

spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho
účastníka záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.
z. stanovuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom podľa ust. § 9 ods. 2 písm.
k) zák. č. 129/2010 Z. z., zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom

s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, teda s rozčlenením
jednotlivých čiastok, nestačí teda uviesť len celkovú výšku splátok. Predložená úverová zmluva zo dňa
19.11.2013 takýto konkrétny splátkový kalendár neobsahovala. Takáto informácia je pritom významná
pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového
kalendára či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný

posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej žalobcom za poskytnutý úver. Žalobca v odvolaní pripúšťa,
že niektoré náležitosti o spotrebiteľskom úvere sú v samotnom texte zmluvy a ďalšie vo VOP. Odvolací
nespochybňuje fakt, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj VOP ako ani to, že nie všetky
náležitosti musia byť v samotnej zmluve. Podstatným v danom prípade je to, že pokiaľ zákon kladie
dôraz na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho

zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
srôznymiúrokovýmisadzbamispotrebiteľskéhoúverunaúčelyjehosplatenia,musítobyťtakouformou,
aby bola zrozumiteľná a prehľadná pre spotrebiteľa. Žalobca tiež uviedol, že splátka zostáva rovnaká
počas celej doby, avšak plynule sa mení výška a pomer istiny a úroku. Z toho vyplýva, že na začiatku

úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť úrok a naopak na konci bude najväčší podiel
splátky predstavovať istina. Ak žalobca vie predložiť spotrebiteľovi na požiadanie amortizačnú tabuľku,
niet dôvodu, aby spotrebiteľovi nepredložil tabuľku, ktorá by zrozumiteľne uvádzala prehľad splátok (v
zmysle zákona) pri uzatváraní samotnej zmluvy, aby spotrebiteľ mal prehľad o tom, čo a kedy spláca
resp. má splácať.

16. Je pravdou, tak ako na to poukazuje žalobca v odvolaní, že v rozhodnutí Súdneho dvora z 9.11.2016
voveciC-42/15onávrhunazačatieprejudiciálnevkonaniapodľačlánku267ZFEÚ,ktorýpodalOkresný
súd Dunajská Streda rozhodnutím z 19.12.2014 a ktorý súvisí s konaním Home Credit Slovakia, a.s. proti
Kláre Bíróovej súdny dvor uviedol, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa má vykladať

v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú ustanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi
splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná
na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení z článku 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby
členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

17. Otázka priameho účinku právnych noriem EÚ sa vo všeobecnosti týka vymedzenia podmienok, za
ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú právnu normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne na
prípad, ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho
účinku Smerníc v spore medzi jednotlivcami (v tomto prípade veriteľ proti spotrebiteľovi) v zásade
platí zákaz priameho (horizontálneho) účinku spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie smernice

zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu,
v ktorom stoja proti sebe jednotlivci.18. Uznané vnútroštátne výkladové metódy vytvárajú právny rámec pre realizáciu povinností súladného
výkladu vnútroštátnych noriem s právom EÚ. To ale neznamená, že tieto metódy môžu viesť k
akémukoľvek výsledku, len aby bol dosiahnutý cieľ smernice. Súdny dvor už sám stanovil medze,

ktoré súladný výklad má, hoci by sa opieral o uznanú vnútroštátnu metódu. Súdny dvor tieto medze
prehľadne zhrnul vo veci C-212/04 rozsudok súdneho dvora z 4.7.2006 keď uviedol, že povinnosť
vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných
ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a
zákazom retroaktivity a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem (proti zákonu) vnútroštátneho

práva (aj rozsudok C-105/03 zo 16.06.2005, C-268/06 z 15.4.2008). Vzhľadom na explicitné znenie
zákona v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov by súdy, ak by vyložili
toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny a
úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná bez poplatkov doslova
„zlomili“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradili Smernicou (čo je postup typický pre
priamy účinok). Nakoľko ale nejde o priamy účinok Smernice, ale účinok nepriamy, takýto postup nie je

možný preto, lebo by išlo o výklad práva contra legem. Na to, aby bolo možné vykladať zákon v súlade
so Smernicou je potrebné zákon o spotrebiteľských úveroch novelizovať zosúladiť s textom Smernice,
inak by bola porušená zásada právnej istoty (výkladom contra legem).

19. Obdobne zák. č. 129/2010 Z. z. v ust. § 9 ods. 2 písm. j) stanovuje, že zmluva musí obsahovať ročnú

percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

20. Súd I. inštancie správne uviedol, že absentuje výslovné uvedenie všetkých predpokladov použitých

navýpočetRPMN.Nemožnosapritomstotožniťsnázoromodvolateľavtom,žepredpokladyprevýpočet
RPMN boli uvedené v Štandardných Európskych informáciách, ktoré boli priložené dlžníkovi pri podpise
Zmluvy a pokiaľ súd považoval návrh za neúplný, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie v zmysle § 129
ods. 1 CSP, resp. 43 ods. 1 OSP za účinnosti OSP.

21. Podanie adresované súdu musí spĺňať všeobecné náležitosti podania stanovené ust. § 127 CSP.
Ak sú všetky náležitosti z podania zrejmé tak, že nevzbudzujú pochybnosti a neistotu o ich splnení, nie
je dôvod, aby súd toho, kto podanie urobil nútil k odstraňovaniu formálnych nedostatkov. V prípade,
že podanie strany nemá zákonom stanovené náležitosti, hovorí sa o vadách. Okrem všeobecných
náležitostívzmysleust.§132ods.1CSPsavžalobeuvádzajúajďalšienáležitosti,atooznačeniestrán,

pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh. V danom prípade mal žalobca za to, že súd mal žalobcu vyzvať, aby neúplné podanie doplnil a
predložil dôkaz o tom, že boli splnené zákonom stanovené podmienky v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm.
j) zák. č. 129/2010 Z. z. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil Úverovú zmluvu, ktorú súd
vyhodnotil ako takú, ktorá neobsahovala náležitosti v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. Výslovne uviedol, že

„Podľa všetkého pri výpočte RPMN žalobca podľa tabuľky 1.2. ÚZ vychádzal z údajov pod bodom 1.2.
ÚZ, čo však nepostačuje, keďže zákon vyžaduje, aby zo zmluvy bolo výslovne zrejmé (bolo v zmluve
výslovne uvedené), z akých konkrétnych údajov žalobca vychádzal pri výpočte RPMN.“ Žalobca sám
označil (a predložil) dôkazy na preukázanie oprávnenosti svojho nároku, preto žalobný návrh z tohto
pohľadu nemožno považovať za vadný, kedy by bol súd povinný vyzývať na odstraňovanie vád podania

v zmysle ust. § 129 ods. 1 CSP.

22. Zákon č. 129/2010 Z. z. jasne ustanovuje, čo má úverová zmluva obsahovať. Preto na základe
vyššie uvedeného má odvolací súd za to, že z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá
medzi účastníkmi presnú výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov splatnosť a tiež

všetky predpoklady použité na výpočet RPMN neobsahovala, je potrebné úver považovať za bezúročný
a bez poplatkov a žalovaná bola povinná vrátiť žalobcovi len poskytnutú istinu, čo súd pri rozhodovaní
i zohľadnil.

23. Z uvedených dôvodov odvolací súd vecne správny rozsudok súdu I. inštancie v napadnutej časti vo

veci samej podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

24. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.25. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne

inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

26. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č.1/2016), podľa ktorého

nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP (odňatie možnosti
konať pred súdom).

27. V odvolaní žalobca poukázal na to, že pri zaviazaní žalovanej na zaplatenie priznanej istiny v

splátkach vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu a posúdenie finančných možností
žalovanej pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného
núteného výkonu súdneho rozhodnutia, kedy dôjde jednak k dôslednému zisteniu majetku žalovaného
a jednak k voľbe najvhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutia.

28. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanej, ktorej platobnú povinnosť určil, priznať výhodu splátok,
bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovanej, aj v konaní prejavená snaha o
plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania
a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých
splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé. V neposlednom

rade je však podstatným i preukázanie skutočností (najmä s ohľadom na osobné, sociálne a majetkové
pomery) žalovanej, ktorá žiada súd o priznanie výhody splátok.

29. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že počas konania pred súdom I. inštancie žalovaná tvrdila,
že jej príjem je 200,- eur mesačne, príjem manžela je 400,- eur mesačne, majú jedno maloleté dieťa

a bývajú u rodičov.

30. Okrem toho, že súd I. inštancie priznanie povinnosti plniť istinu i s príslušenstvom v splátkach vôbec
neodôvodnil, vyššie uvedené tvrdené skutočnosti nie sú podložené žiadnymi listinnými dôkazmi, ktoré
by potvrdzovali a odôvodňovali možnosť pripustenia splátok tak ako to učinil súd I. inštancie. Odvolací

súd sa síce nestotožňuje s odvolacími dôvodmi v tom, že posúdenie finančných možností žalovanej pre
účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu
súdneho rozhodnutia, avšak je nutné, aby nešlo o svojvoľné rozhodnutie bez doloženia relevantných
dôkazov preukazujúcich majetkové a sociálne pomery žalovanej.

31. Súd vo svojom rozhodnutí nedal odpoveď na opodstatnenie svojho postupu, čo spôsobuje
nepreskúmateľnosť rozhodnutia v napadnutej časti.

32. Na základe uvedeného podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu
I. inštancie v napadnutej časti splatnosti istiny a príslušenstva a v súvisiacom výroku o náhrade trov

konania (osobitne nenapadnutých) a vec v tejto časti vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

33. Povinnosťou súdu I. inštancie bude vo veci (v zrušenej časti) opätovne rozhodnúť, pričom bude
potrebné posúdiť dôvodnosť návrhu žalovanej na úhradu istiny s príslušenstvom v splátkach, v prípade
potreby doplniť dokazovanie, jeho výsledky riadne vyhodnotiť a náležite sa vysporiadať s relevantnou

právnou i skutkovou argumentáciou strán sporu.

34. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu I. inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd I. inštancie v novom rozhodnutí o veci.

35. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie

prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).