Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. apríl 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6Er/896/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111225734
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Hudecová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6111225734.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Banská Bystrica, so sídlom ČSA 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 30 794 536, proti povinnému: V. K.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, XXX XX V. (predtým B. XX, XXX XX A. A.), vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Petrom Kohútom, so sídlom Exekútorského úradu Mičinská cesta 35, 974 01 Banská
Bystrica, pod sp. zn. 382/2011, o vymoženie 200,15 eur a trov exekúcie, rozhodujúc o trovách exekúcie,

takto

r o z h o d o l :

I. Súd o p r a v u j e chybu v písaní v záhlaví uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
6Er/896/2011 - 12 zo dňa 20.01.2016 v časti označenia oprávneného tak, že označenie oprávneného
správne znie: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, so sídlom ČSA 7, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 30 794 536.

II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 43,49 eur
do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa
28.10.2011. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky
vo výške 200,15 eur a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodnutie Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, odbor sociálnych vecí a rodiny, číslo: A/2010/05477/05/
ZVM zo dňa 26.10.2010, právoplatné dňa 21.12.2010 a vykonateľné dňa 05.01.2011.

2. Poverením č. 5601 077371 * zo dňa 15.11.2011 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Kohúta, so sídlom Exekútorského úradu Mičinská cesta 35,
974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 382/2011.

3. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 6Er/896/2011 - 12 zo dňa 20.01.2016,
právoplatným dňa 01.12.2016, súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil
pre nemajetnosť povinného s tým, že o trovách exekúcie rozhodne súd po nadobudnutí právoplatnosti
uznesenia o zastavení uznesenia o zastavení exekúcie.

4. Oprávnený dňa 29.09.2017 doručil súdu žiadosť o opravu chyby v písaní, v ktorej požiadal súd o
opravu záhlavia uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 6Er/896/2011 - 12 zo dňa 20.01.2016,
a to tak, aby oprávnený bol označený ako: „Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, ČSA
7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 30 794 536“.

5. V zmysle § 224 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 (ďalej

len „CSP“) súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé
nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.6. Súd zistil, že v záhlaví uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 6Er/896/2011 - 12 zo dňa
20.01.2016, v časti označenia oprávneného je nesprávne uvedené jeho IČO: 37 949 799, pričom

správne má byť IČO: 30 794 536.

7. Na základe uvedeného súd s poukazom na § 224 CSP opravil v záhlaví uznesenia Okresného súdu
Banská Bystrica, č. k. 6Er/896/2011 - 12 zo dňa 20.01.2016 označenie oprávneného tak, ako je uvedené
vo výroku I. tohto rozhodnutia. V zostávajúcej časti zostalo uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica,

č. k. 6Er/896/2011 - 12 zo dňa 20.01.2016 nedotknuté.

8. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných
do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

9. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, exekučné konanie sa začína
dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať
vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

10. Vzhľadom na to, že exekučné konanie sa začalo dňa 28.10.2011 (s poukazom na § 36 ods.
2 Exekučného poriadku), súd v danom prípade aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku v znení
účinnom do 31.10.2013.

11. V zmysle § 37 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd

rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

12. Podľa § 196 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, za výkon exekučnej činnosti
podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a

náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

13. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhodne o
zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

14. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ak sa exekúcia
zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

15. Súd o náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, a na náhradu nevyhnutných trov exekúcie zaviazal

oprávneného.

16. V zmysle § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Vyhláška č. 68/2017 Z. z.“) v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi
odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

17.Vzmysle§14ods.1vyhláškyMSSRč.288/1995Z.z.oodmenáchanáhradáchsúdnychexekútorov
v znení neskorších predpisov, účinnej do 31.03.2017 (ďalej len „Vyhláška č. 288/1995 Z. z.“), ak je súdny

exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora
zavýkonexekučnejčinnostisaurčujepaušálnousumouzajednotlivéúkonyexekučnejčinnostinajmenej
33,19 eura.

18. V zmysle § 14 ods. 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej

činnosti je 3,32 eura.19. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada
hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada
zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

20. Súdny exekútor žiadal priznať paušálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti podľa § 14 Vyhlášky
č. 288/1995 Z. z. v minimálnej sume 33,19 eur, náhradu hotových výdavkov podľa § 22 Vyhlášky č.
288/1995 Z. z., a to poštovné v sume 5,10 eur, lustrácia internet - CEPO, DI v sume 0,40 eur, lustrácia
internet - banky v sume 0,70 eur, a materiálové a telekom. náklady v sume 3,32 eur, a 20% DPH v sume

8,54 eur, t.j. trovy exekúcie spolu v sume 51,25 eur.

21. Nakoľko ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti
najmenej 33,19 eura, priznal súd súdnemu exekútorovi uplatnenú paušálnu odmenu v minimálnej
stanovenej výške 33,19 eur.

22. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto
však musia byť účelne a hospodárne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a
hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu náležite preukázané
tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Pokiaľ v exekučnom spise

takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich
vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov exekúcie súd
len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval
by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. V časti vyúčtovaných
hotových výdavkov sa súd s predloženou špecifikáciou súdneho exekútora nestotožnil a nepriznal mu

hotové výdavky v ním špecifikovanej sume. Z titulu hotových výdavkov súd priznal exekútorovi v zmysle
§ 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. náhradu za poštovné iba za doručovanie tých listín, ktorých
doručovanie poštou mal súd z predloženého spisu súdneho exekútora riadne preukázané. V zmysle
uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného v sume 1,95 eur, a to za doručovanie
upovedomenia o začatí exekúcie v roku 2011 povinnému v sume 1,30 eur a oprávnenému v sume

0,65 eur (poštovné v sume 1,30 eur súd rozpočítal na počet exekučných konaní, ktoré tvorili obsah
doporučenej zásielky, a to celkovo 2 exekučné konania), nakoľko vynaloženie takéhoto výdavku bolo
v spise súdneho exekútora preukázané pripojenými doručenkami s podacou pečiatkou pošty. Suma
za doručovanie poštových zásielok doporučene do vlastných rúk v sume 1,30 eur je súdu známa
z jeho rozhodovacej činnosti, pričom v špecifikácii súdneho exekútora iná suma súdu preukázaná

nebola. Súd poštovné vo zvyšku nepriznal, nakoľko nebolo v spise súdneho exekútora preukázané
pripojenými doručenkami, resp. vrátenými zásielkami s podacou pečiatkou pošty, a preto súd vznik
a výšku poštovného vo zvyšku považoval za nepreskúmateľnú a zo strany súdneho exekútora za
nepreukázanú. Súd ďalej priznal súdnemu exekútorovi náhradu za lustrácie internet - CEPO, DI v
sume 0,40 eur a lustráciu internet - banky v sume 0,70 eur, pretože vynaloženie tohto výdavku bolo

v spise súdneho exekútora preukázané. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu materiálových a
telekom. nákladov v sume 3,32 eur, nakoľko súdny exekútor nepreukázal súdu jednoznačnú existenciu,
príp. nespochybniteľnú výšku takýchto výdavkov. Súd navyše konštatuje, že nie každý hotový výdavok
súdneho exekútora je možné považovať za vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti,
aj keď má vzťah ku výkonu činnosti súdneho exekútora. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi

vznikajú v súvislosti s exekučnou činnosťou aj iné výdavky, napríklad výdavky na chod exekútorského
úradu, ako aj materiálne výdavky na kancelárske vybavenie (kancelársky papier, obálky, toner, písacie
potreby, spony, lepidlá, „šanóny“, etikety atď). Súd je však toho názoru, že pokiaľ súdnemu exekútorovi
nejaké materiálové náklady vzniknú, tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 14 v spojení s § 25 Vyhlášky
č. 288/1995 Z. z. Otázka náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál je

riešená aj v uznesení Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 z 29. apríla 2008, keď bol zo strany súdneho
exekútora spochybňovaný právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení sp. zn. 3 CoE
4/2007 z 25. júna 2007, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného
zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či
znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj

iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové
prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve
výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých
úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil dovýpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň
práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a
teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Ústavný súd tento právny

názor vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické, a preto aj celkom legitímne s
tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené, keď odvolací
súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za bežný režijný
kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru Ústavného súdu SR
nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení

všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Krajský
súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení, a preto
nemožnokonštatovať,žebyskutkovéaleboprávnezáverykrajskéhosúduvpredmetnejvecibolomožné
kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.
1 dohovoru.

23. Nakoľko je súdny exekútor platcom dane z pridanej hodnoty, zvýšil si svoju odmenu a náhradu
hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %. Preto súd priznal súdnemu exekútorovi
zvýšenie priznanej odmeny a náhrad hotových výdavkov o 20 %, ktorá zo sumy 36,24 eur predstavuje
7,25 eur.

24. Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal oprávneného na zaplatenie náhrady trov exekúcie
súdnemu exekútorovi v celkovej sume 43,49 eur.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu

rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné

náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu exekučný titul ukladá, možno na
návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať exekúciu podľa

ustanovení Exekučného poriadku.