Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. marec 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 38C/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117202812
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7117202812.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I. sudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobcu: V. proti žalovanej X/ K. o

zaplatenie 2.000 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Strany sporu n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.2.2017 domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia
zmluvnej pokuty vo výške 2.000 EUR, ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobca svoj nárok skutkovo odôvodnil tým, že dňa 24.6.2016 uzavrel so žalovanými 1/ a 2/ Zmluvu
o pôžičke a Zmluvu o zriadení záložného práva za účelom poskytnutia pôžičky žalovanému vo výške

3.000 EUR s príslušenstvom, a to s 6,5 % dohodnutým úrokom za celé obdobie, na dobu do 24.12.2016.
Následne žalovaní 1/ a 2/ ústne od Zmluvy o pôžičke a od Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa
24.6.2016 bezdôvodne odstúpili. V Zmluve o pôžičke a v Zmluve o zriadení záložného práva sa žalovaní
zaviazal, že v prípade odstúpenia od zmlúv z akéhokoľvek dôvodu, sa zaväzujú uhradiť žalobcovi
zmluvnúpokutuvovýške2.000EUR,ktorúvšakaninapriektelefonickým,apísomnýmvýzvamžalobcovi
neuhradili.
3. Na tieto skutkové tvrdenia žalobca označil dôkazy : Z. Zmluva o pôžičke, Zmluva o zriadení záložného

práva, výzvy na zaplatenie dlžnej sumy.
4. Žaloba bola žalovanej 1/ doručená dňa 20.12.2017, žalovanému dňa 20.12.2017. K žalobe sa
nevyjadrili.
5. Na pojednávanie nariadené na deň 26.3.2018 boli strany sporu riadne a včas predvolané, žalobca
dňa 22.2.2018, žalovaná 1/ dňa 15.3.2018 (§ 106 a § 112 CSP) žalovaný 2/ dňa 15.3.2018 (§ 106 a §
112 CSP). Pojednávania sa strany sporu bez ospravedlnenia a bez žiadosti o odročenie pojednávania,
nezúčastnili.

6.Pretosúdvsúlades§180CSPpojednávalasporrozhodolvneprítomnostižalobcu,akoajžalovaných
1/ a 2/.
S k u t k o v ý stav :
7. Je preukázané, že dňa 24.6.2016 žalobca ako veriteľ, uzavrel so žalovanými 1/ a 2/, ako s dlžníkmi
Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca požičal žalovaným 1/ a 2/ peňažnú pôžičku vo výške 3.000
EUR s dohodnutým úrokom 6,5 % za celé obdobie, a žalovaní 1/ a 2/ sa zaviazali peňažnú pôžičku vo
výške 3.000 EUR s dohodnutým úrokom 6,5 % žalobcovi vrátiť do 24.12.2016. Žalovaní 1,2/ prevzatie

čiastky vo výške 3.000 EUR potvrdili podpisom na výdavkovom pokladničnom doklade. V čl. V. bode 2.
zmluvy sa zmluvné strany dohodli na zmluvnej pokute vo výške 2.000 EUR v prípade odstúpenia od tejto
zmluvy z ktorejkoľvek strany a z akéhokoľvek dôvodu. Dlžník súhlasil s uvedenou zmluvnou pokutou až
do úplného zaplatenia zapožičanej sumy.8. Taktiež je nesporné, že dňa 24.6.2016 žalobca ako záložný veriteľ, uzavrel so žalovanými 1/ a 2/, ako
s dlžníkmi Zmluvu o zriadení záložného práva za účelom zaistenia pohľadávky (vzniknutej zo Zmluvy o
pôžičke,vovýške3.000EURsdohodnutýmúrokom6,5%zaceléobdobieasplatnosťoudo24.12.2016)

zriadením záložného práva k nehnuteľnosti, a to rodinný dom R. na ktorej neviazli ťarchy ani vecné
bremená. Dlžník v zmluve prehlásil, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a že ju dáva do zálohu
záložnému veriteľovi, ktorý záloh v celom rozsahu prijal.
9. Žalobca tvrdil, a žalovaní svojím pasívnym prístupom v spore nespochybnili, že ústne odstúpili
od Zmluvy o pôžičke a od Zmluvy o zriadení záložného práva bez uvedenia dôvodu, a že ani

napriek telefonickým, a písomným výzvam (6.7.2016, 10.11.2016, 26.1.2017) žalobcovi zmluvnú pokutu
neuhradili.
Na zistený skutkový stav súd aplikoval nasledujúce z á k o n n é ustanovenia :
10. Podľa §544 ods.1,2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
11. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, ak to ustanovuje
zákon, alebo sa na tom účastníci dohodli.
12. Podľa §39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

P r á v n y záver :
13. Význam zmluvnej pokuty spočíva v tom, že na dlžníka vytvára nátlak, aby vykonal alebo
nevykonal určitý úkon a splnil tak riadne a včas svoj záväzok voči oprávnenej strane t.j. veriteľovi.
Zmluvná pokuta má najmä preventívny účinok a možnosť veriteľa sankcionovať vzniknutú škodu

aspoň čiastočne náhradným spôsobom, teda výťažkom zo zmluvnej pokuty bez nutnosti zložitého
dokazovania zodpovednosti za škodu, pričom samozrejme nezaplatením zmluvnej pokuty nezaniká
pôvodná dlžníkova povinnosť.
14. Zmluvnú pokutu je možné definovať ako zmluvnými stranami vopred dohodnuté peňažné plnenie
dlžníka pre prípad možného budúceho nesplnenia alebo čiastočného splnenia jeho zmluvnej povinnosti,

resp. zmluvných povinností.
15. Z tejto definície zmluvnej pokuty vyplýva, že účastník, ktorý nejakú konkrétnu zmluvnú povinnosť
poruší, je zaviazaný zaplatiť pokutu.
16. Avšak na druhej strane, odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon, ako výkon práva
adresovaný druhej strane, ktorým sa ruší zmluvný záväzkovo právny vzťah v okamihu, keď dôjde druhej

strane.
17. Pri odstúpení od zmluvy ide o výkon práva zmluvnej strany, na ktoré má každý právo, a nie o
protiprávne konanie, za ktoré je možné stranu sporu nejakým spôsobom sankcionovať. Nie je teda
možné dohodnúť pokutu za to, že niekto vykoná právo, na ktoré ho oprávňuje zákon.
18. Z vyššie uvedeného preto vyplýva, že ak si zmluvné strany v tomto spore dohodli v zmluve o pôžičke

zmluvnú pokutu pre prípad odstúpenia od zmluvy, je takáto dohoda rozpor so zákonom neplatná (podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka), pretože takáto dohoda viaže zmluvnú pokutu na výkon práva a nie na
porušenie zmluvnej povinnosti, ako to vyžaduje zákon (§544 ods.1,2 Občianskeho zákonníka).
19. Na základe toho súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Stanoviská zo s ú d n e j p r a x e :
20. Dôvodné odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti, ale výkonom práva, ktoré
vyplýva zo zákona, alebo zo zmluvy. Ak účastníci zmluvy o budúcej zmluve dohodli zmluvnú pokutu
pre prípad odstúpenia od zmluvy, je zmluva v tejto časti neplatná pre rozpor so zákonom (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR č. 27/2002, sp. zn.5 Cdo 5/2000).

T r o v y konania :
21. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
22. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Podľa zásad o náhrade trov konania (§255 CSP) vznikol procesne úspešným žalovaným nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, žalobcovi nárok na ich náhradu nevznikol. Keďže žalovanýmžiadne trovy konania nevznikli, tak súd rozhodol tak, že strany sporu nemajú nárok na náhradu trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice
I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).