Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. marec 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/32/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214206574
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8214206574.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Petra Straku v spore žalobkyne: Q. O., rod. E., nar. XX. XX.
XXXX, bytom XXX XX F. XXX, právne zastúpená: JUDr. Martin Staroň, advokát, so sídlom Advokátskej
kancelárieHlavná89,08001Prešov,protižalovanému:AGROTRADE&CONSULTINGs.r.o.,sosídlom
SNP 1, 085 01 Bardejov, IČO: 36 209 449, o vylúčenie veci z exekúcie, o odvolaní žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 6C/202/2014-86 zo dňa 29.11.2016, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách konania.

II. Žalobkyni sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu,
o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom vyslovil, cit.:
„Vylučuje spoluvlastnícky podiel žalobkyne vo veľkosti 1 z celku k nehnuteľnostiam zapísaný na LV č.
XXX k.ú. F. a to rodinnému domu súp. č. XXX postavenému na pozemku S. parc. č. XXX/XX, pozemku
S. parc. č. XXX/X - druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemku KNC parc.
č. XXX/XX - druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, z exekúcie vedenej na
Exekútorskom úrade vo Svidníku, JUDr. Michalom Brožinom, súdnym exekútorom, Stropkovská 633/3,

089 01 Svidník pod sp. zn. Ex/569/2000, vykonávanej v prospech žalovaného ako oprávneného.
Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

2. V odôvodnení uviedol, že samotná pohľadávka žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu proti
povinnému vznikla v prejednávanom prípade za trvania manželstva. Keďže je pre súd záväzný a
rozhodujúci skutkový a právny stav v čase vyhlásenia rozsudku a zároveň, keďže pred skončením

exekúcie došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 149 ods. 4
Občianskeho zákonníka, môže byť exekúcia vedená len na majetok povinného, hoci pohľadávka
oprávneného vznikla za trvania manželstva povinného, preto je potrebné nehnuteľnosti vo veľkosti
podielu 1/2 z celku vlastnícky patriace žalobkyni z exekúcie vylúčiť, pretože ich nevylúčením by exekúcia
potompostihovalavecpariacutretejosobe,ktorájeodlišnáodsubjektovexekučnéhokonania.Otrovách
konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, a to proti výroku o
trováchkonania.Uviedol,žežalovanýriadneuplatnilsvojelegitímneprávodomáhaťsanútenéhovýkonu
peňažnejpohľadávky.Vlastníctvovylúčenýchnehnuteľnostípotvrdzovalivčasekonaniaúdajezkatastra
nehnuteľností. Žalovaný tak objektívne nemohol predpokladať zánik a vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctvažalobkyneajejmanžela,ktorýjepovinnýmvexekučnomkonaníEX569/2000 vedenom
na Exekúlorskom úrade JUDr. Michala Brožinu. Žalovaný teda svojou činnosťou začatie konaniao vylúčenie veci nezapríčinil. Žalovaný a poverený súdny exekútor pri voľbe spôsobu vykonania
exekúcie predajom nehnuteľnosti na dražbe vychádzali z údajov uvedených v katastri nehnuteľností,
ktoré nezodpovedali skutočnosti, pričom v danom prípade nie je možné objektívne požadovať, aby o

tom vedeli. Je práve vecou vlastníkov nehnuteľnosti, aby bezodkladne aktualizovali údaje v katastri
nehnuteľností a každú zmenu hlásili príslušnému okresnému úradu. Z uvedeného dôvodu nie je možné
pričítaťžalovanémužiadneúmyselnéprotiprávnekonanie.Žalovanýrovnakopoukázalnato,ževkonaní
nevytváral žiadne obštrukcie a v celom rozsahu ponechal rozhodnutie na úvahe súdu, čo je potrebné
zohľadňovať pri posudzovaní, či existuje dôvod osobitného zreteľa, nevyhnutný pre vydanie rozhodnutia

podľa § 257 CSP. Má za to, že rozhodnutie súdu o povinnosti nahradiť trovy konania žalobkyni má
extrémne nespravodlivé dôsledky vo vzťahu k žalovanému, preto navrhol, aby odvolací súd výrok
napadnutého rozsudku o nároku na náhradu trov konania zmenil tak, že nárok na náhradu trov konania
neprizná žiadnej zo strán sporu.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Poukázala na skutočnosť, že žalovaný ako

oprávnený v exekučnom konaní má právo v rámci komunikácie so súdnym exekútorom navrhnúť,
aby tento vyzval povinného na oznámenie majetku a osobného stavu, či má zrušené BSM, alebo
či jeho manželstvo zaniklo. Pasivitou žalovaného bolo spôsobené, že sa o zrušení bezpodielového
spoluvlastníctva manželov rozsudkom nedozvedel a že následne nezobral do úvahy zákonnú fikciu
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo pritom zrušené rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo
dňa 21.04.2005, pričom exekučné konanie sa viedlo od roku 2000, teda oprávnený aj súdny exekútor
mal dosah na povinného (manžela žalobkyne). Má za to, že v danom prípade nie sú dané dôvody
hodné osobitného zreteľa u žalovaného. Naviac, žalovaný je podnikateľom (s. r. o.), pričom dôvody
hodné osobitného zreteľa sa podľa súdnej praxe uplatňujú a skúmajú u fyzických osôb - nepodnikateľov.

Navrhla rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), preskúmal napadnuté
uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP,

bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie
je dôvodné.

6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

7. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedali
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

8. Odvolací súd sa stotožnil s argumentmi žalobkyne, že žalovaný ako oprávnený v exekučnom konaní
je „dominus litis“ - pán sporu. Žalobkyňa správne uviedla, že práve pasivitou žalovaného ako aj súdneho
exekútora došlo dňa 25.08.2014 k vydaniu vyhlášky k dražbe nehnuteľnosti podľa § 140 Exekučného
poriadku, v ktorej bolo oznámené, že dňa 10.10.2014 o 9:30 hod. sa bude konať dražba nehnuteľností.
Bývalý manžel žalobkyne, teda povinný v exekučnom konaní bol v čase vydania vyhlášky vlastníkom

predmetných nehnuteľností len v podiele 1. Uvedená skutočnosť znemožňovala vykonať dražbu týchto
nehnuteľnostívpodiele1/1tak,akotobolooznámenévovyhláške.Zatejtosituáciežalobkynineostávalo
iné, ako domáhať sa vylúčenia veci z exekúcie prostredníctvom súdu. Bol to tak práve žalovaný, ktorého
konanie viedlo k podaniu predmetnej žaloby žalobkyňou.

9. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP, súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.10. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje postup súdu prvej inštancie za vecne správny, keď
tento pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého
súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danom prípade bola úspešná

práve žalobkyňa, a to v celom rozsahu. Z tohto dôvodu jej v zmysle vyššie citovaného ustanovenia
zákona vznikol nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu.

11. Odvolací súd sa zaoberal aj tvrdením žalovaného o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa
podľa § 257 CSP.

12. Podľa § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

13. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať
dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 257

CSP (§ 150 OSP) len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov.
R 34/1982, R 23/1989).

14. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo
určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania (napr. konanie o určenie

otcovstva, ak maloletý žalobca nemal úspech) alebo charakterom procesnej situácie (napr. zmena
zákonnej úpravy, ak žalovaný ako laik, v konaní o určenie právneho vzťahu, nemohol posúdiť zdravotný
stav scudziteľa so zreteľom na jeho spôsobilosť na právne úkony). (uznesenie Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 4 M Cdo 2/2008, zo dňa 25. februára 2009).

15. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa sa prihliada tiež na osobné, majetkové
pomery, ako aj ďalšie pomery všetkých strán, okolnosti podania návrhu na začatie konania a
uplatňovania práva stranou, postoje strán v konaní, ako aj zohľadnenie dopadu rozhodnutia o trovách
konania ako na povinného, tak aj oprávnenú stranu z titulu práva na náhradu trov konania.

16. Procesne neúspešnou stranou v tomto konaní bol žalovaný, ktorý navyše svojim konaním
zadal príčinu pre iniciovanie súdneho sporu zo strany žalobkyne. Žalovaný je právnickou osobou -
podnikateľom so základným imaním vo výške 6.638,79 eur, kým žalobkyňa je fyzická osoba, ktorá sa
musela v dôsledku konania žalovaného domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v
podiele 1 z celku, ktorá mala byť v podiele 1/1 dňa 10.10.2014 predmetom dražby.

17. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd nevidel priestor pre aplikáciu výnimočného
ustanovenia § 257 CSP.

18. Z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti postupom podľa § 387

ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1
CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná,
a preto jej vznikol nárok na náhradu trov tohto konania.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).