Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. jún 2018

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 14C/301/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512220435
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Adamčíková
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2018:7512220435.13

Rozhodnutie

Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v právnej veci žalobcu: A.. J. R., nar.
X.X.XXXX, bytom Y. F., H. X, zast. Advokátskou kanceláriou Hopferova s.r.o. so sídlom v Košiciach,
Bajzova 2, IČO: 47 254 220 proti žalovanému: RDB s.r.o. so sídlom na Budulovskej 29 v Moldave
nad Bodvou, IČO: 36 585 157, zast. advokátom JUDr. Vlastimilom Klepáčom, so sídlom v Košiciach,
Krmanova 16, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že výpoveď daná žalobcovi listom zo dňa 8.8.2012, je neplatná.

II. Návrh v časti o určenie, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá, sa zamieta.

III. Určuje sa, že nemožno od žalovaného, ako zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby žalobcu ako
zamestnanca naďalej zamestnával.

IV. Nárok žalobcu na náhradu mzdy vylučuje na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o
trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným žalobným návrhom domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru
a náhrady mzdy. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.11.2012 sa dozvedel, že jeho pracovný pomer u

odporcu sa mal zo strany zamestnávateľa skončiť ku dňu 30.9.2012. Žiadal, aby súd určil, že výpoveď
daná mu žalovaným je neplatná a že jeho pracovný pomer u žalovaného trvá. Keďže výpoveď mu bola
daná v zmysle § 63 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce poukázal na to, že žalovaný mu pred výpoveďou
neponúkol žiadnu inú vhodnú prácu.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a uviedol, že dôvodom výpovede bola skutočnosť, že žalobca ako
zamestnanec sa stal pre žalovaného nadbytočným, vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.
Vzhľadom na prijaté organizačné zmeny nemal žalovaný možnosť žalobcu zamestnávať, a to ani na
kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce.

3. Medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. 14C/301/2012-72 zo dňa 11.12.2014
súd určil, že výpoveď daná žalobcovi listom zo dňa 8.8.2012 je neplatná a pracovný pomer žalobcu
u žalovaného naďalej trvá. Zaviazal žalovaného zaplatiť na účet súdu súdny poplatok v sume 99,50
eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vyslovil, že o trovách právneho zastúpenia bude rozhodnuté
samostatným rozhodnutím.4. Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Co/137/2015-93 zo dňa 18.4.2016 bol medzitýmny
rozsudok Okresného súdu Košice-okolie zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Košiciach vyčítal prvostupňovému súdu, že rozsudok je vydaný v rozpore s ust. § 152

ods.2 O.s.p.. Zároveň uviedol, že v tomto štádiu konania už nie je sporným, že k skončeniu pracovného
pomerumedziúčastníkmikonaniadošloneplatne,pretoževykonanýmdokazovanímnebolopreukázané
splnenieponukovejpovinnostižalobcovianakoniecžalovanýtútoskutočnosťaninerozporoval.Spornou
však naďalej zostala otázka, či je možné od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej
zamestnávalasúdtejtootázkenevenovaldostatočnúpozornosť,hocibolapodstatouobranyžalovaného

a nevykonal dokazovanie žalovaným navrhnuté na preukázanie tejto jeho obrany. Uložil súdu prvého
stupňa vyzvať žalovaného na odstránenie vad vzájomného návrhu tak, aby žalovaný určil dátum, ku
ktorému sa dožaduje určenia skončenia pracovného pomeru, napriek vysloveniu neplatnosti skončenia
pracovného pomeru.

5. Žalovaný podaním zo dňa 21.11.2017 uviedol, že vzájomným návrhom sa domáha, aby súd určil,
že nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobcu od 30.9.2012 ďalej zamestnával. Na
pojednávaní dňa 16.5.2018 upravil dátum, kedy má byť pracovný pomer so žalobcom skončený, a to na
deň 31.10.2012 a uviedol, že posun tohto termínu je spôsobený doručovaním výpovede žalobcovi.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, pripojenými spismi, ako aj obsahom ostatného
spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

7. Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 6.9.2011 pracovnú zmluvu, pracoval ako obchodný zástupca a
jeho úlohou bolo udržiavať kontrakty a vzťahy s dodávateľmi a odberateľmi.

8. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že v čase od druhého týždňa augusta do začiatku septembra

roku 2012 bol na dovolenke, avšak dovolenku vypísanú nemal. Nešlo iba o čisto dovolenku, ale táto
cesta sa kombinovala aj s pracovnou cestou. O tejto skutočnosti vedel konateľ spoločnosti p. F., ako aj
niektorí spoločníci ako p. H. a p. F., a preto podľa jeho názoru výpoveď mu bola daná úmyselne v tom
čase, keď sa nezdržiaval v mieste bydliska. Výpoveď od žalovaného neobdŕžal. Od roku 2007 až do
13.4.2011 bol konateľom žalovaného. Začiatkom mesiaca november 2012 obdŕžal výzvu zo zdravotnej

poisťovne o nedoplatku a na základe stanoviska Sociálnej poisťovne zo dňa 26.11.2012 sa dozvedel, že
nie je už registrovaný ako zamestnanec u žalovaného. Preto sa od 1.12.2012 zamestnal v spoločnosti
JOMAKO, kde pracuje doposiaľ. Na stretnutí s p. H. mu bolo oznámené, že v rámci organizačných
dôvodov a šetrenia bol s ním ukončený pracovný pomer. Listom zo dňa 26.11.2012 oznámil žalovanému,
že nesúhlasí so skončením pracovného pomeru so spoločnosťou RDB s.r.o. a trvá na tom, aby ho

naďalej zamestnávala, pretože nevidí existenciu akéhokoľvek relevantného a zákonného dôvodu pre
skončenie pracovného pomeru.

9. Konateľ žalovaného H. Y. uviedol, že žalobca v čase odkedy dostal výpoveď až do času kedy sa o tejto

výpovedi dozvedel vo firme nebol, pričom tvrdil, že pre firmu pracoval. Poukázal na to, že žalobca bol aj
konateľom firmy a boli časy keď pre firmu žalobca veľa pracoval, veľa vybavil a staral sa aj o technickú
stránku, a to do určitého času. Potom začal firme škodiť a spôsoboval iba problémy. Konateľom firmy
prestal byť v apríli 2012 a odvtedy nemal dôvod zasahovať do chodu firmy a zostal však spoločníkom
firmy. Z tejto funkcie spoločníka mu vyplývalo zúčastňovať sa na pravidelných poradách a riešiť úlohy,

ktoré boli na tejto porade pridelené. Žalobca však sa na poradách nezúčastňoval ani nedostával žiadne
úlohy, to znamená, že ani žiadne úlohy neplnil. Keďže v tom čase sa firme nedarilo, snažili sa ju
zreorganizovať, aby fungovala lepšie, pri menších nákladoch. Preto sa rozhodli dať žalobcovi výpoveď,
a to hlavne z toho dôvodu, že nechodil do firmy ani nič pre firmu nerobil. Keďže sa na pracovisku
neukázal, nebolo možné mu túto výpoveď doručiť na pracovisku a doručovali mu ju poštou. Na porade

sa prejednávali výpovede viacerých zamestnancov, a to z toho istého dôvodu ako žalobcu, pretože v
tom čase bol riaditeľom firmy p. Kozub a tento mal jasný cieľ doviesť firmu na nulu, čo sa týka ekonomiky,
pretože dovtedy všetci spoločníci okrem žalobcu prispievali na chod firmy. V súčasnosti firma už funguje
a urobila aj niekoľko investícií. Odkedy dostal výpoveď žalobca, firma prijala zamestnancov na triedenieodpadu. Potvrdil, že žalobcovi neponúkli miesto na triedičke odpadu, a to z toho dôvodu, že si myslí,
že žalobca by to zobral ako urážku. V čase keď bol žalobca ešte konateľom, začal míňať peniaze bez
toho, aby preukázal na čo ich použil a urobil niekoľko bankových prevodov na svoj účet a o tomto sa

vedie niekoľko súdnych sporov. Uviedol, že firma tiež prijala nového riaditeľa, ale bolo to na výmenu,
keďže v tom čase bol riaditeľom firmy p. Kozub a ten z rodinných dôvodov odišiel z firmy, preto bol na
jeho miesto prijatý iný človek.

10. Zo zoznamu pracovných miest obsadených od 1.8.2012 do 1.4.2014, teda po termíne, kedy bola
daná výpoveď žalobcovi bolo zistené, že žalovaný prijal cca 20 zamestnancov, pričom ani jedna z týchto
pracovných pozícií nebola ponúknutá žalobcovi, čo potvrdil aj samotný žalovaný. Ten uviedol, že tieto
pracovné pozície žalobcovi ponúknuté neboli, pretože ani jedna nezodpovedala jeho vzdelaniu, jeho
pracovnej pozícií a pracovným skúsenostiam.

11. Z písomnej výpovede danej žalobcovi súd zistil, že žalovaný dal žalobcovi výpoveď z pracovného
pomeru podľa § 63 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu, že zamestnanec sa stal nadbytočným,
vzhľadom na organizačné zmeny v spoločnosti. Výpovedná doba podľa Zákonníka práce je
jednomesačná a začína plynúť 1.9.2012. Zamestnancovi bude vyplatené jednomesačné odstupné

vo výške priemerného mesačného zárobku vo výplate za mesiac september 2012. Zamestnanec
sa zaväzuje, že posledný deň pracovného pomeru, t.j. 30.9.2012 odovzdá všetky predmety, ktoré
mu zamestnávateľ zveril, ako aj všetky dokumenty, ktoré patria alebo majú nejaký vzťah k činnosti
zamestnávateľa.

12. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 7.11.2014 zaslal súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že
žalovaný ako zamestnávateľ dal žalobcovi výpoveď, riadne ju doručoval, avšak tento si ju neprevzal a
zmaril jej doručenie. Ako zamestnanec nikdy riadne nepracoval, nikdy nevykonával to čo bolo náplňou
jeho práce, t.j. činnosť obchodného zástupcu a zamestnávateľ od uzatvorenia pracovnej zmluvy dňa

5.9.2011aždoskončeniapracovnéhopomeruneeviduježiadnyvýsledokjehopráceanižiadnupracovnú
aktivitu. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že je ochotný pôsobiť u žalovaného na pozícií vrátnik-informátor,
a to za tým účelom, aby mu bolo umožnené vstupovať do firmy, sledovať čo sa tam deje a podávať
podnety na zlepšenie fungovania ako spoločníka, z toho je evidentné, že u žalobcu ide iba o pokus
ďalej poškodzovať spoločnosť žalovaného po ekonomickej stránke, a preto nie je spravodlivé od

zamestnávateľa požadovať, aby ho naďalej zamestnával. Žalovaný v súčasnosti vedie proti žalobcovi
6 súdnych konaní, ktorých predmetom je vrátenie viac ako 250 000,00 eur, ktorú sumu žalobca vybral
z účtov spoločnosti. Za daných okolností je vylúčené akékoľvek pôsobenie žalobcu u žalovaného, a
preto návrh, že žalobcovi bude vytvorené pracovné miesto vrátnika, čo i len na kratší pracovný čas
spoločníci žalovaného neodsúhlasili. Z toho dôvodu žalovaný tvrdí, že nebolo možné v súvislosti so

skončením pracovného pomeru žalobcovi ponúknuť iné vhodné pracovné miesto. V prípade ak súd
dospeje k záveru, že aj za daných okolností mal žalovaný ponúknuť žalobcovi v súvislosti so skončením
pracovného pomeru inú prácu a že výpoveď je z tohto dôvodu neplatná, zároveň však navrhuje, aby vo
všetkých zostávajúcich výrokoch návrh zamietol, a to najmä vo výroku, ktorým sa navrhovateľ domáha
určenia, že jeho pracovný pomer trvá. Taktiež žalovaný nesúhlasí s priznaním náhrady mzdy, keďže

žalobca si našiel inú prácu, v ktorej dosahuje rovnaký príjem ako u žalovaného. V prípade ak by súd
rozhodol o priznaní náhrady mzdy žalobcovi, žalovaný žiada, aby súd nepriznal túto náhradu mzdy za
čas presahujúci 12 mesiacov.

13. Podľa § 63 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce platného ku dňu dania výpovede (zák.č.311/2001 Z.z.
v znení neskorších predpisov), zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa
zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného
orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť
efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

14. Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o
výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh pre menej závažné porušenie pracovnej disciplínyalebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer iba vtedy ak a) zamestnávateľ nemal
možnosťzamestnancaďalejzamestnávať,atoaninakratšípracovnýčasvmieste,ktorébolodohodnuté
ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu

zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce.

15. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

16.Vychádzajúczvykonanéhodokazovaniasúdustálil,žežalovanýpridanívýpovedežalobcovinesplnil
jednu z hmotno-právnych podmienok pre jej platnosť, t.j. podmienku ponuky voľného pracovného miesta
podľa § 63 ods.2 Zákonníka práce.

17. V zmysle platnej judikatúry (R15/78, R14/70), zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej
zamestnávať alebo ponúknuť zamestnancovi inú pre neho vhodnú prácu, predovšetkým vtedy, keď
nemá v mieste, ktoré sa dohodlo ako miesto výkonu práce ani v mieste jeho bydliska voľné pracovné

miestovôbec,tedakeďnemáprenehožiadnuprácu.Zamestnávateľtotižmusíponúknuťzamestnancovi
akékoľvek voľné miesto, ktoré má k dispozícií. Ide teda nielen o miesto zodpovedajúce pôvodnej
pracovnejzmluve(vdanomprípademiestoobchodnéhozástupcu),príp.kvalifikáciu,aleajotakémiesto,
ktoré by prípadne vyžadovalo predchádzajúcu prípravu zamestnanca na jeho zastávanie. Záleží len na
zamestnancovi, či také miesto príjme alebo nie.

18. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že také miesto žalovaný žalobcovi neponúkol, hoci mal k
dispozícií voľné pracovné miesta na triedenie odpadu. Nie je rozhodujúce, či také miesto by pre žalobcu
bolo nedôstojné alebo nie. Naviac, bolo v konaní preukázané, že žalovaný po skončení pracovného

pomeru so žalobcom, t.j. k 30.9.2012 prijal skoro 20 nových pracovníkov do firmy. Z toho je zrejmé, že
prepustenie žalobcu nebolo nevyhnutné, keďže neskôr boli prijímaní ďalší pracovníci a ďalší zase odišli.
Na základe vyššie uvedeného súd teda určil, že výpoveď z pracovného pomeru je neplatná.

19. Krajský súd v Košiciach vytkol súdu prvého stupňa, že nepostupoval správne, pokiaľ sa nevyporiadal
snávrhomžalovanéhovzmysle§79ods.1Zákonníkaprácenaurčenie,ženemožnoodzamestnávateľa
spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.

20. V ďalšom konaní žalobca okrem určenia, že výpoveď je neplatná a pracovný pomer u žalovaného
naďalej trvá, sa domáhal aj náhrady mzdy. Zároveň žiadal, aby súd návrh žalovaného na skončenie
pracovného pomeru zamietol.

21. Žalovaný v ďalšom naďalej žiadal, aby súd rozhodol, v prípade ak dospeje k názoru, že výpoveď
daná žalobcovi je neplatná vyslovil, že nie je možné od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobcu
naďalej zamestnával. V súvislosti so vzájomným návrhom žalovaného o tom, že od neho nemožno
spravodlivo žiadať, aby žalobcu naďalej zamestnával, ktorý žalovaný vzniesol pre prípad, že súd vyhovie
žalobnému návrhu žalobcu a rozhodne o neplatnosti výpovede, žalovaný poukázal na skutočnosť,

že medzi žalobcom a žalovaným prebiehajú súdne spory, keďže žalobca v období od 31.3.2010 do
15.3.2011 postupne z účtu spoločnosti previedol na svoj osobný účet celkovo sumu 229 100,00 eur
a v hotovosti si vybral z pokladne spoločnosti ďalších 30 000,00 eur. Žalobca nepredložil žiadnu
dokumentáciu ako peniaze využil. Žalovaný vyzval žalobcu ako dlžníka na zdokladovanie účelu použitiauvedených prostriedkov a na ich vrátenie najneskôr do 11.4.2011. Žalobca vrátil do pokladne spoločnosti
vo viacerých splátkach sumu 9 150,00 eur a na bankový účet žalobcu vrátil sumu 1 000,00 eur. Účel
použitia prostriedkov v zostávajúcej výške 248 950,00 eur žalobca do dnešného dňa nezdokladoval ani

nevyúčtoval a dňa 6.4.2011 si z pokladne žalobcu zobral sumu 7 800,00 eur. Takto aktuálna hodnota
istiny dlhu činí 256 750,00 eur. Celá dlžná suma pozostáva len z tých výberov z pokladne a prevodov
na účet žalobcu, ktoré žalobca do spoločnosti RDB nevrátil a ktorých preukázané použitie v prospech
spoločnostiRDBžalobcanijakonezdokladovalaprevedenéalebovybranépeniazesiponechal.Žalobca
sa pokúsil zvrátiť možnosť vymáhania vybraných peňazí zo strany žalovaného tak, že na základe

dokladov, ktoré vytvoril v čase keď bol ešte konateľom, ale ich existenciu spoločníkom zatajil, podal
ako konateľ spoločnosti REO s.r.o. návrh na vyhlásenie konkurzu na žalovaného. Tento návrh však
súd odmietol. Nevrátené a nevyúčtované sumy sú predmetom súdnych konaní vedených na Okresnom
súde Košice II pod sp.zn. 29C/132/2014 o zaplatenie 25 500,00 eur s prísl., kde je žalobcom spoločnosť
RDB s.r.o. a v súdnych konaniach vedených na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 33Cb/304/2015
o zaplatenie 17 900,00 eur s prísl., pod sp.zn. 37C/196/2014 o zaplatenie 150 000,00 eur s prísl., pod

sp.zn.35Cb/35/2015ozaplatenie36850,00eursprísl.apodsp.zn.29C/46/2017ozaplatenie20000,00
eur s prísl., kde je žalobcom spoločnosť A&A Trading s.r.o., na ktorú žalovaný postúpil pohľadávky voči
žalobcovi. Tieto konania doposiaľ nie sú právoplatne ukončené. Ďalej poukázal na to, že tým, že žalobca
nevyúčtoval tieto finančné prostriedky ani ich nevrátil, spoločnosti spôsobil škodu vo vyššie uvedenej
výške. Táto škoda už bola v čase keď pracovný pomer zanikol a trvá dodnes. Ďalej uviedol, že žalobca

prežalovanéhonazákladepracovnejzmluvyužvobdobíod1.6.2012nepracovalasámžalobcauviedol,
že po viac ako 5 mesiacoch sa dozvedel alebo zistil, že nie je zamestnancom. To znamená, že on počas
tohto celého obdobia nevykonával činnosť tak ako mal podľa pracovnej zmluvy a že pracovný pomer bol
viac menej formálny a veľmi dôležitá je aj skutočnosť, že žalobca ako jediný konateľ a spoločník podal
na žalovaného návrh na konkurz v úmysle ho poškodiť. Poukázal na to, že vzťahy medzi konateľmi a

spoločníkmi a žalobcom sú značne narušené, čo preukazujú aj jednotlivé spory. Preto nie je možné, aby
žalobca u žalovaného ďalej pracoval na akomkoľvek pracovnom mieste, a to bez ohľadu na rozhodnutie
súdu, lebo tieto vzťahy sú vážne narušené a výkon práce je nereálny.

22. Žalobca však naďalej trval na ďalšom zamestnávaní a aj napriek tomu, že pracuje vo firme JOMAKO
s.r.o. a vo firme REO Košice nemá problém ukončiť pracovný pomer v týchto firmách a vedel by u
žalovaného pracovať na projektoch.

23. Súdne konania vyššie uvedené súvisia so vzájomnými nárokmi strán a z oboznámených spisov
Okresného súdu Košice II sp.zn. 29C/132/2014, sp.zn. 35Cb/35/2015, sp. zn. 33Cb/304/2015 a
37C/196/2014 boli zistené skutočnosti, ktoré tvrdil žalovaný.

24. Žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne zotrval na svojom stanovisku, že výpoveď, ktorú dostal
od žalovaného je neplatná a že táto skutočnosť bola preukázaná. Napriek tomu zo strany žalovaného
nedošlo k nijakej reálnej snahe o nápravu tejto skutočnosti, príp. o vysporiadanie týchto vzťahov so
žalobcom. Žalovaný založil si svoju obranu na tom, že nie je od neho možné spravodlivo očakávať, že
bude naďalej žalobcu zamestnávať a túto argumentáciu oprel o údajné výbery zo strany žalobcu z účtu

žalovaného. Poukázal na to, že všetky tieto výbery, ktoré uvádza žalovaný, boli urobené pred uzavretím
pracovného pomeru so žalobcom, a preto nie je možné túto skutočnosť považovať za dôvod, ktorý by
bránil žalovanému žalobcu naďalej zamestnávať. Čo sa týka súdnych konaní ani jedno z týchto konaní
doposiaľ nebolo ukončené a nemôžu byť dôvodom pre určenie termínu tohto spravodlivého očakávania,
tak ako sa ho domáha žalovaný. Žalobca potvrdil, že tieto konania sú vedené, aj napriek tomu je ochotný

vyvíjať snahu a komunikovať so žalovaným, aby sa mohol dostať k svojím povinnostiam. Poukázal na to,
že zo strany žalovaného neboli preukázané dôvody pre určenie dátumu ukončenia pracovného pomeru
tak ako to určil žalovaný, to znamená, október 2012. Celý priebeh narušených vzťahov žalovaný po celý
čas prezentuje k dnešnému dňu, keďže aj na pojednávaní žalovaný uviedol, že v súčasnosti eviduje
dlžnú čiastku voči žalobcovi. Poukázal na to, že v prípade ak bude súd zohľadňovať argumentáciu

žalovaného, aby rozhodol o skončení pracovného pomeru k aktuálnemu dátumu a samozrejme aj o
náhrade mzdy.25. Podľa § 79 ods. 1 veta prvá Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú
výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak
zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný

pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo
požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Podmienkou pre rozhodnutie o skončení
pracovného pomeru žalobcu u žalovaného je teda existencia skutočností, na základe ktorých by nebolo
od žalovaného možné spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával.

26. Súd je toho názoru, že vzťah dôvery medzi stranami sporu bol vo vzťahu zamestnanec a
zamestnávateľ narušený aj viacerými súdnymi spormi vedenými medzi nimi v súvislosti s výbermi
a prevodmi peňazí žalovaného na účet žalobcu. Vo vyššie uvedených konaniach na Okresnom
súde Košice II sa žalovaný domáha voči žalobcovi zaplatenia určitých neoprávnene vybratých resp.
prevedených peňazí z účtu žalovaného, resp. pokladnice žalovaného na účet žalobcu. Taktiež
skutočnosť, že žalobca ako konateľ a spoločník spoločnosti REO Košice dal na žalovaného návrh na

vyhlásenie konkurzu, čím chcel aktívne poškodiť žalovaného. Za týchto okolností vzhľadom na vyššie
uvedené skutočností súd je toho názoru, že jednoznačne nie je možné od žalovaného požadovať,
aby žalobcu naďalej zamestnával. Súd poukazuje aj na intenzitu a dlhodobosť týchto vzájomných
konfliktovatietopodľapresvedčeniasúdubrániastranámsporuvriadnomabezkonfliktnompokračovaní
ich pracovného vzťahu, ktorý je ako vzťah založený na obojstrannom záujme na jeho uzavretí a

trvaní. Okrem jeho právnej regulácie upravenej v Zákonníku práce a v iných právnych normách, je
tento vzťah založený aj na zásadách dodržiavania dobrých mravov a vzájomnej korektnej spolupráce,
čo je nevyhnutným predpokladom jeho riadneho fungovania. Súd však v priebehu tohto konania
dospel k presvedčeniu, že vzťahy medzi žalobcom a žalovaným sú tak vážne narušené, že nemôžu
dlhodobo vytvárať pokojné pracovné prostredie, čo je nevyhnutným predpokladom nerušeného priebehu

spolupráce. Napriek tomu, že žalobca v reakcií na výpoveď z pracovného pomeru uviedol, že trvá na
ďalšom zamestnávaní, súd dospel k záveru, že ďalšie trvanie pracovného pomeru by predstavovalo
neprimeranú záťaž pre žalovaného zo vzťahového hľadiska a v kontexte uvedených skutočností je súd
presvedčený, že od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával.
Preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

27. Nakoľko vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu mzdy bude potrebné doplniť tvrdenia žalobcu
i žalovaného a na preukázanie jeho dôvodnosti bude potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, súd ju z
tohto dôvodu vylúčil na samostatné konanie s použitím ust. § 166 ods. 2 CSP. V konaní o vylúčenej veci

súd zároveň rozhodne tiež o trovách celého konania postupom podľa ust. § 262 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať
odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie
odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty

na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami.
U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd
vyhotoví na náklady odvolateľa.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.