Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. jún 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/30/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812208493
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8812208493.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu

JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča v právnej veci žalobcu: D. A., P.. XX.XX.XXXX, X.
XXX, zastupeného JUDr. Miroslavom Gogom, advokátom, Štúrova 129, 093 01 Vranov nad Topľou, proti
žalovaným:1.Z.I.,XX.X.XXXX,XXXXXH.J.XX,zastúpenémuMgr.PetromKavuličom,advokátom,26.
novembra 1510/3, 066 01 Humenné, 2. Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, 826 58
Bratislava, IČO:36 062 235, zastúpenej spoločnosťou Allianz-Slovenská poisťovňa a.s., Dostojevského
rad 4, 815 74 Bratislav o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov
nad Topľou č. k. XC/XX/XXXX - XX zo dňa XX.X.XXXX, o odvolaní žalobcu a žalovaného v 2. rade proti

uzneseniu Okresného súd Vranov nad Topľou č. k. XC/XX/XXXX - XXX zo dňa XX.X.XXXX v spojení s
dopĺňacím uznesením č. k. XC/XX/XXXX - XXX zo dňa XX.X.XXXX takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Zrušuje uznesenie v spojení s dopĺňacím uznesením a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
21.031,35 Eur z titulu náhrady škody spôsobenej dopravnou nehodou zapríčinenou žalovaným v 1. rade.
Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Vychádzal zo skutkového zistenia, že dňa 02.09.2010 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo
poškodené zdravie žalobcu. Túto nehodu zavinil žalovaný v 1. rade, ktorý bol trestným rozkazom
Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. XXT/XX/XXXX uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa XX.XX.XXXX
v čase okolo 06.45 hod. viedol motorové vozidlo značky Mercedes-Benz, EVČ: L.-XXXAU po štátnej
ceste I/18 medzi obcami Čaklov a Soľ, v smere jazdy do mesta Prešova, za neznámym vozidlom, ktoré

pribrzdilo, pričom obvinený už nestihol pribrzdiť a stočil vozidlo vľavo do protismeru, kde v tom čase
prechádzala jazdná súprava zložená z nákladného motorového vozidla značky MAN s EVČ: XBXXXXX
a prívesu značky AGADOS s EVČ: XBXXXXXX, následne došlo ku kontaktu ľavej prednej časti vozidla
Mercedes s ľavým zadným rohom návesu, v dôsledku čoho došlo k otočeniu sa osobného motorového
vozidla značky Mercedes a k nárazu jeho pravej časti do prichádzajúceho nákladného vozidla značky
Iveco s EVČ: XN-XXXBH.

3. Podľa lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 02.01.2012
vypracovaného D.. M. O., E.. bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené počtom bodov XX
za položku XXXa - A. L. L.. D.. G. J. bolo lekárskym posudkom zo dňa XX.XX.XXXX určené sťaženie
spoločenského uplatnenia v počte bodov XXXX za položky XXX - J. D. N. I. E. E. Ť. E. L. v počte bodovXXX bodov, zvýšených o 100 % vo výške XXX bodov, položka XXX - E. E. N. U. v hodnote bodov XXX.
Likvidáciu poistnej udalosti realizovala spoločnosť N. - H. E., N..H.., ktorá dňa 28.02.2012 poukázala
žalobcovi z titulu náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu X.XXX Eur za XXX bodov.

Podľa posudku vyhotoveného pre potreby odškodnenia poisťovňou N. - H. E., N..H.. revíznou lekárkou
D.. V.A. nebola u žalobcu diagnóza poškodenia miechy dokázaná a zhoršenie neurologického nálezu
popisovaného od 5. dňa hospitalizácie súviselo najpravdepodobnejšie s prekonanou náhlou W. D.
príhodou, ktorá bola lokalizovaná vo J. Ľ. U. D., teda neurologické príznaky boli lokalizované na E. U.
a nie na Ľ., ako je uvedené v neurologickom náleze v čase úrazu. Z neurologického vyšetrenia dňa

XX.XX.XXXX D.. U. vyplynulo, že u žalobcu sa jedná o E. H. (E. N. S. N. H. J.G. P., X., N.). Posudkovou
lekárkou D.. V. bolo ďalej zistené, že v čase CT vyšetrenia mozgu mal žalobca dokázanú D. U. N., ktorá
nemôžesúvisieťsakútnymúrazovýmdejom,keďžeišlooP.Č.D.N.P.A.U.,Č.V.D.X.E..Konštatovala,
že úraz nezanechal následky neurologického charakteru a popisovaná L. E.W. U. nesúvisí s úrazom,
nakoľko X. V. D. a V. U. Č. D. neboli žiadnym vyšetrením dokázané. Táto uznala za dôvodnú položku
XXXa s počtom bodov XX, čo predstavuje A. L. L. ľahkého stupňa a z dôvodu, že úraz mohol spôsobiť

rozvoj Ú. a P. E., A. A. V., H., E. N., S. H. I. H., M., navrhla odškodniť podľa položky XXX s určením
bodov na dolnej hranici, teda XXX.

4. Pre rozdielnosť posudkov súd prvej inštancie ustanovil v predmetnom konaní znalca D.. Š. H., ktorý
dospelkzáveru,žepoložkaXXXa-A.L.L.vpočtebodovXXnemávzdravotnomstaveaanivzdravotnej

dokumentáciižalobcuoporu.PoložkuXXXpovažovalzasprávnu apoložkuXXXzanesprávneuvedenú.
Vychádzajúc zo zdravotnej dokumentácie znalec skonštatoval, že žalobca pri dopravnej nehode dňa
XX.XX.XXXX utrpel H. V. X. - X. Z. J. H. E. Ú. X. N. X. Z., E. E.Ľ. nie závažného stupňa s maximom J.,
P. U. J. D. Z. J. E. E. I., D. X.. E. E., A. D. J. U. A. Ľ. H.. Zdravotný stav žalobcu bol zhoršený počas
hospitalizácie z dôvodu, že na 5. deň po inkriminovanom úraze došlo u žalobcu k W. D. E., ktorá však

nevznikla ako priami bezprostredný následok úrazu, ale na základe E. E., X..G.. P. E. M.. Pri vyšetrení
mozgu žalobcu pomocou CT bezprostredne po úraze nebolo zistené úrazové poranenie mozgu, ale bola
u neho diagnostikovaná N. D., X..G.. V. D. E.. Znalec skonštatoval, že žalobca počas inkriminovanej
dopravnej nehody neutrpel poranenie mozgu v zmysle jeho pohmoždenia a neutrpel ani poranenie
miechy, tiež v zmysle jej pohmoždenia. Pokiaľ sa u žalobcu objavila diagnóza H. T., tak táto nevznikla v

súvislosti s úrazom mozgu, ale v súvislosti s postupne sa rozvíjajúcou N. D. a vzniknutou W. D. E..

5. Súd prvej inštancie vychádzajúc zo znaleckého posudku D.. I. H. konštatoval, že zranenia, ktoré
utrpel žalobca pri dopravnej nehode, nie sú dôvodom terajšieho zdravotného stavu žalobcu, ale tieto
sú dôsledkom W. D. E.. V danom prípade tak neexistuje príčinná súvislosť medzi terajším zdravotným

stavom žalobcu a úrazom, čím nie je daný jeden zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu.
Žalobcom žiadaná náhrada za škodu nemá pôvod v prevádzke dopravného prostriedku, preto žalobu
v celom rozsahu zamietol.

6. Nárok žalobcu súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 427 ods. 1, § 428, § 429, § 444 Občianskeho
zákonníka, ako aj ust. § 2 ods. 2, § 4 ods. 1, 2 písm. a), c), § 4 ods. 3, 4, § 11 ods. 5, 6, 7, § 15 ods. 1
zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 4 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, 2, 5, § 6 ods. 1,
2, 3, § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského

uplatnenia a o zmene a doplnení zákona č. 273/1994 Z.z.

7. Vo vzťahu k trovám konania súd prvej inštancie odkázal na ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku.

8. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalobca.
Namietal neúplné zistenie skutkového stavu veci, nesprávne skutkové zistenia, ako aj nesprávne
právne posúdenie veci v súlade s ust. § 205 ods. 2 písm. c), d), f) Občianskeho súdneho poriadku.
Namietal nevykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru zdravotníctva - odvetvie neurológie
napriek takto predloženému návrhu na doplnenie dokazovania. Nesúhlasil s vykonaním znaleckého

dokazovania iba znaleckým posudkom znalca D.. I.Š. H. za súčinnosti znalca konzultanta z odboru
neurológie. Poukázal na to, že tak znalec D.. I. H., ako aj konzultant D.. G. E., nie sú znalcami v
odbore zdravotníctvo - odvetvie neurológia. Osobná konzultácia s neurológom D.. G. E. nie je žiadnym
odborným stanoviskom, pričom takéto odborné stanovisko by mohol podať iba znalec zapísaný vzozname znalcov, ktorým D.. G. E. nie je. Nevykonaním navrhovaného znaleckého dokazovania tak súd
prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci a takýmto postupom sa žalobcovi odňala možnosť konať
pred súdom. Vyslovil názor, že skutkové závery súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení rozsudku

sú protirečivé a v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Na jednej strane totižto súd konštatoval, že v
danej právnej veci vychádzal zo znaleckého posudku D.. I. H., avšak na strane druhej nezohľadnil záver
tohto znalca o správnosti bodového ohodnotenia položky č. XXX uvedenej v lekárskom posudku D.. G.
J. a o jeho zvýšení o 30 %, ak žalobu v celom rozsahu zamietol. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 2. rade. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, ktorý
rozhodol na základe znaleckého posudku znalca D.. H., ktorý uviedol rozsah zranení, ktoré žalobca
utrpel pri dopravnej nehode, vrátane priebehu liečenia, pričom bolo preukázané, že žalobca neutrpel
počas dopravnej nehody poranenie mozgu a miechy v zmysle ich pohmoždenia, preto ustálil, že u
žalobcu sa objavila H. T., ktorá je viazaná na rozvíjajúcu sa N. D. ako aj na J. W. D. E. bez príčinnej

súvislosti s úrazom pri dopravnej nehode. Znalecký posudok vypracovaný D.. H. považoval za plne
súladný so zákonom č. 382/2004 Z.z., pričom závery posudku dávajú jasné a ničím nespochybniteľné
odborné stanoviská, na základe ktorých konajúci súd mohol rozhodnúť, a preto nebol dôvod na
nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

10. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Prešove ako odvolací súd rozsudkom č. k. XXCo/
XXX/XXXX - XXX zo dňa X.X.XXXX. V dôsledku dovolania žalobcu bol rozsudok odvolacieho súdu z
X.X.XXXX zrušený uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. XCdo/XXX/XXXX - XXX zo XX.X.XXXX a vec
bola vrátená odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

11. Po zrušení rozsudku odvolacieho súdu z 3.2.2016 odvolací súd doručil žalobcovi odvolanie
žalovanéhov2.radeprotidoplňujúcemuuzneseniu,vyjadreniežalovanéhov2.radekodvolaniužalobcu
proti rozsudku súdu prvej inštancie s výzvou na vyjadrenie. Žalobca vyjadrenie nepredložil.

12. Odvolací súd opakovane preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v
súlade s ustanoveniami § 378 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinný od
1.7.2016 (ďalej len „CSP“) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté
bez nariadenia pojednávania (§ 375 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli
oznámené na úradnej tabuli súdu a na príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní vopred.

13. Súd prvej inštancie v predmetnej veci vykonal potrebné dokazovanie a na jeho základe dospel k
správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd poukazuje v
celom rozsahu na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku a len vo vzťahu k
odvolacímnámietkamžalobcuuvádza,žeznaleckýposudokD..I.H.savyporiadaldôslednesovšetkými

znaleckými posudkami vyhotovenými pre stanovenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia,
pričom nie je možné spochybniť, že znalec z odboru traumatológie je kompetentným pre vypracovanie
znaleckého posudku vo vzťahu k poraneniam žalobcu. Je nepochybné, že žalobca svoj nárok odvodzuje
od dopravnej nehody, teda od úrazového deja, pre stanovenie rozsahu poškodenia ktorého je práve
odvetvie traumatológie kompetentným. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že u žalobcu sa po úraze

vyskytli zdravotné ťažkosti P. pôvodu. Pre posúdenie P. príčin, prípadne dôsledkov, správne znalec
pribral konzultanta, ktorým však v zmysle ust. § 16 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. nemusí byť osoba
zapísaná v zozname znalcov. Z tohto dôvodu považoval odvolací súd námietku žalobcu spočívajúcu v
nedostatočne odbornom znaleckom posudku za nedôvodnú.

14. Odvolacou námietkou bola aj skutočnosť, že súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi odškodnenie
za sťaženie spoločenského uplatnenia za položku XXX napriek tomu, že znalec D.. I. H. považoval za
správne hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia D.. G. J. v tejto položke a jeho navýšenie o
30 %. Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke odvolací súd upriamuje pozornosť na znalecký posudok
na strane 18, kde znalec D.. H. síce posúdil položku XXX ako uvedenú v lekárskom posudku D.. J. za

správnu, avšak nie ako dôsledok dopravnej nehody, ale ako následok W. D. E.. Preto nebolo dôvodné
toto odškodnenie, vrátené navýšenia, žalobcovi priznať.15. Odvolací súd považoval za správny záver súdu prvej inštancie, že D. W. E., ktorú prekonal žalobca
na 5. deň po inkriminovanom čase, nie je v príčinnej súvislosti so zraneniami, ktoré utrpel žalobca
pri dopravnej nehode, preto nemôže byť daná ani objektívna zodpovednosť v zmysle ust. § 427

Občianskeho zákonníka.

16. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v
súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP.

17. Súd prvej inštancie uznesením z 31.3.2016 uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému v prvom
rade trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1840,45 EUR a žalovanému v
druhom rade trovy konania pozostávajúce zo zloženej zálohy na znalecké dokazovanie vo výške 600
EUR. Zároveň žalobcovi uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 34,90 EUR. Svoje
rozhodnutie zdôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase
rozhodovania (do 30.6.2016) a úspešným žalovaným v 1. a 2. rade priznal trovy konania vo vyčíslení

uvedenom vo výroku uznesenia.

18. O trovách štátu rozhodol súd prvej inštancie odkazom na ustanovenie § 148 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) pričom trovy štátu predstavovali znalečné vyplatené zo štátnych
prostriedkov. Vo vzťahu k náhrade trov štátu súd prvej inštancie konštatoval, že z obsahu spisu

nevyplýva, žeby žalobca spĺňal predpoklady pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov.

19. Podaním z 12.4.2016 sa domáhal žalovaný v 2 rade vydania opravného uznesenia vo vzťahu
k uzneseniu z 21.3.2016 s poukazom na tvrdenie, že žalovanému v 2. rade v predmetnom spore
nevznikli len náklady súvisiace s preddavkom na znalecké dokazovanie vo výške 600 EUR, ale vznikli

mu aj náklady spojené s cestovným za účelom zabezpečenia účasti na pojednávaniach, a to v celkovej
výške 203,86 EUR. Toto pochybenie súdu prvej inštancie navrhol žalovaný v 2. rade napraviť vydaním
opravného uznesenia, resp. dopĺňacieho uznesenia a v prípade, že tomuto návrhu súd prvej inštancie
nevyhovie, tak žiadal aby jeho podanie bolo považované za odvolanie. V rámci odvolacieho návrhu
navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a priznať trovy konania v celkovej výške 803,86 EUR.

20. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie z 21.3.2016 podal odvolanie aj žalobca. Namietal nesprávnu
aplikáciu ustanovenia § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a vyslovil názor, že základná sadzba tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby mala byť posudzovaná podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovanej
vyhlášky, keďže rozhodnutie v predmetnej veci záviselo od znaleckého posudku a úvahy súdu, teda

je dôvodná aplikácia ustanovenia § 142 ods. 3 OSP. Do pozornosti odvolacieho súdu dal žalobca
skutočnosť, že podľa § 4 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. je oslobodený od platenia súdnych poplatkov,
preto konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobca nespĺňa predpoklady pre priznanie oslobodenia od
platenia súdnych poplatkov je nepreskúmateľné. Vyslovil názor, že v danom prípade sú dané dôvody
hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania pre žalovaných a to vzhľadom na

charakter konania a tiež aj zo sociálneho aspektu žalobcu, ktorý utrpel ujmu na zdraví v dôsledku
dopravnej nehody, ktorú nezavinil a v dôsledku zdravotného postihnutia sa stal invalidným dôchodcom,
pričom z priznaného invalidného dôchodku nie je schopný uhradiť trovy konania. Poukázal na znenie
ustanovenia § 150 ods. 1 OSP. Navrhol uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie.

21. Súd prvej inštancie dopĺňacím uznesením z 20.4.2016 uložil žalobcovi povinnosť nahradiť
žalovanému v druhom rade trovy konania pozostávajúce z cestovného vo výške 169,85 EUR. Priznanie
týchto trov zdôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 OSP. Cestovné priznal žalovanému v 2. rade za 5
ciest na trase Košice - Vranov nad Topľou a späť za účelom účasti na pojednávaniach dňa 6.11.2012,

8.1.2013, 7.1.2014,29.9.2014, 24.3.2015 a 7.4.2015. Ďalejkonštatoval, že pojednávanie dňa 24.3.2015
sa nekonalo, preto má žalovaný v 2. rade nárok len na cestovné za 5 ciest a nie za 6 ciest.

22. V zákonom stanovenej lehote podal proti dopĺňaciemu uzneseniu odvolanie žalovaný v 2. rade. Trval
na tom, že cestovné mu prináleží aj za cestu na pojednávanie dňa 24.3.2015, ktorého sa na základe

riadneho predvolania zúčastnil. Pojednávanie sa v uvedený deň konalo, na tomto zástupca žalobcu
predniesol svoj návrh na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania a zástupca žalovaného v
2. rade s týmto návrhom nesúhlasil. Súd oboznámil strany sporu s novým termínom pojednávania,ktorý stanovil na 7.4.2015. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a priznať cestovné aj za účasť na
pojednávaní dňa 24.3.2015.

23. Proti dopĺňaciemu uzneseniu podal odvolanie aj žalobca. Namietal neúplné zistenie skutkového
stavu a nevykonanie navrhnutých dôkazov na zistenie rozhodujúcich skutočností, v dôsledku čoho došlo
k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

24. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenia a dospel k záveru, že tieto nespĺňajú požiadavku
náležitého odôvodnenia, keďže súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s
možnosťou použitia ustanovenia § 150 ods. 1 OSP účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
o trovách konania strán sporu (teraz ustanovenie § 257 CSP). Naviac, uznesenie z 20.4.2016 trpí
zmätočnosťou, pokiaľ súd prvej inštancie konštatuje, že cestovné pozostáva zo spotrebovaných
pohonných hmôt za účasť na pojednávaniach, medzi ktoré zahrnul aj termín 24.3.2015, pričom v

ďalšej časti uznesenia konštatuje, že takéto pojednávanie sa neuskutočnilo, preto cestovné za toto
pojednávania priznané nebolo.

25. Odvolací súd s poukazom na uvedené zrušil uznesenie v spojení s dopĺňacím uznesením v súlade s
ustanovením § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, keďže nedostatočným odôvodnením nezohľadnenia dôvodov

hodných osobitného zreteľa došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.

26. Úlohou súdu prvej inštancie bude vysporiadať sa s možnou aplikáciou ustanovenia § 257 CSP a v
prípade, že túto nebude považovať za dôvodnú, bude jeho povinnosťou dôsledne vyčísliť trovy vzniknuté
stranám sporu v súlade s obsahom spisu.

27. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).